Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán Mikulec tu spomínal rozličné opatrenia, ktoré sú v tomto konsolidačnom balíku. Ja ich teraz nejdem menovať, tie opatrenia, ale poviem iba toľko, že keby bola aj dobrá vôľa hlasovať za niektoré z týchto opatrení, a tak v podstate nám to nie je umožnené, pretože musíme o tom, o tom hlasovať ako o celku. Pritom ja uznávam, že slovenské financie sa nachádzajú v takom stave, že treba s nimi niečo robiť a treba prichádzať s nejakými opatreniami a keď sa pozrieme do susedných štátov, tá konsolidácia ozaj nesie aj tie bolestné veci, ktoré sa týkajú zvýšenia poplatkov daní a tak ďalej.
Ale ja by som chcel povedať inú vec, že nepodkladám, nepokladám zvyšovanie daní práve za ten najlepší nástroj, pretože zvyšovanie daní vedie k podviazaniu ekonomickej aktivity a tým pádom aj k nižšiemu, koniec koncov k nižšiemu výberu daní a odvodov. Nepokladám túto konsolidáciu, ktorú predložil minister financií, za úprimný krok, pretože ja to považujem skôr za taký klam. Spomeňme si, keď prvý raz predstavil minister financií konsolidačný balík, tak ho predstavoval spolu s takzvaným sociálnym balíkom. Kým ten konsolidačný vyrátal na dve miliardy eur, ale ten sociálny, plošný, najmä napríklad pri, pri tých, pri dôchodkoch, hypotékach, tak ten je plošný, tak ten bol miliarda eur, o dva dni na to ministerka financií, ministerka hospodárstva ohlási, že štát zadotuje ceny energií, čo je ďalšia miliarda eur a tak z konsolidácie ostala veľká nula, pretože ak dva dni predtým bol rozdiel miliarda, tak o dva dni na to bol rozdiel nula.

Ďakujem za vystúpenie pána Pročka, ja by som sa predsa len vrátil k tomu, tak hlbšie do toho zákona.
A máme tu teda napríklad ciele, to som nestihol dopovedať v predchádzajúcom vystúpení, ciele a výsledný stav, ktorý si sľubuje navrhovateľ, nemáme tu pána ministra, ale možno sa mu to dostane. Tak ten cieľ, tie ciele sú, súčasné znenie zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovujú požiadavkám riešenia sanácie environmentálnych záťaží a ich financovania z prostriedkov Európskej únie. Cieľom predpokladanej legislatívy je odstrániť tento nesúlad.
No a teraz si povieme, kto sú dotknuté subjekty. Dotknutými subjektami sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, vlastníci nehnuteľností. Máme tu aj alternatívne riešenie, ja by som sa opýtal pána ministra, že či ich zvažovali, tie alternatívne riešenia. Vzhľadom na problematiku, ktorú návrh zákona upravujú, nebol... upravuje, neboli alternatívne riešenia navrhované a ani posudzované. V prípade nevykonania úprav navrhovaných v predkladanom materiáli, sa Slovenská republika vystavuje riziku finančných sankcií. Ešte mám čas. Pri pôvodnej aplikácii zákona by mohli ísť, by mohlo ísť o duplicitné finančné plnenie v prospech Slovenskej republiky.
No, a ešte tu máme, som sa chcel opýtať na vybrané vplyvy materiálu na rozpočet verejnej správy. Takže vplyvy sú žiadne. V tom, vplyvy na rozpočty v obciach a vyšších územných celkov tiež žiadne. To som chcel požiadať otázku, či sú ozaj žiadne, alebo nie sú žiadne. Mne sa to nezdá. Vplyvy na podnikateľské prostredie žiadne. Z toho vplyv na malé a stredné podnikanie žiadne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Ak by sme tu mali ministra životného prostredia, tak by som sa opýtal na bod č. 2, definovanie problému. "Návrh zákona rieši problémy predchádzajúcej prijatej právnej úpravy v § 9a a 9b, ktorá sa ukázala ako problematická z viacerých hľadísk, a to najmä z hľadiska možného nelegálneho čerpania verejných zdrojov – fondov Európskej únie, keďže pri aplikácii uvedených ustanovení zákona by mohlo ísť o duplicitné finančné plnenie v prospech Slovenskej republiky (Environmentálneho fondu). Slovenskej republike by tak vznikla povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky z fondov Európskej únie a prípadne súvisiace penále. Novelizovaná právna úprava je taktiež vnútorne rozporná, keďže zákon v súčasnosti upravuje dva rôzne režimy, a to režim možnej liberalia... liberalizácie", tam je chyba, "liberalizácie povinnej osoby," majú chybu v tej správe, "podľa § 4 zákona a súčasne novelizovaný režim, ktorý na uvedené neberie ohľad a paušálne zaväzuje každého vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej by bola realizovaná sanácia environmentálnej záťaže k úhrade nákladov spojených so sanáciou environmentálnej záťaže bez ohľadu na skutočnosť, či jej existenciu spôsobil alebo nie, resp. či bol objektívne spôsobilý ju spôsobiť," zaujímavá kombinácia, "(napríklad dedič, reštituent). Napokon novelizovaná právna úprava je v súčasnosti predmetom ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod Rvp 2025/2022."
Takže ako to je s tým cieľom? Tu je napísané, že súčasné znenie zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ďakujem za udelenie slova.
Moja prvá otázka znie, ja som to už povedal aj pred chvíľou, pre koho je určený tento príspevok. Ide o osoby, ktoré budú mať mesačný príjem vyše 2-tisíc eur a môžu získať príspevok až do 150 eur. Ja to vnímam ako pomoc pre strednú vrstvu. Ak chceme pomáhať strednej vrstve na Slovensku, nič proti tomu, ale, samozrejme, že tu máme aj ďalšie vrstvy obyvateľstva, ktorým treba pomáhať.
Položme si otázku, predkladateľ, navrhovateľ definuje tento nový príspevok ako sociálnu dávku. Je to priamo v dôvodovej správe. Je sociálna dávka nástroj, ako pomáhať strednej vrstve? Ozaj potrebujeme sociálnou dávkou nazvať niečo, keď pomáhame človeku, ktorý vyslovene bytostne nie je ohrozený? Ak to teda sociálna dávka nie je, je to niečo iné, tak potom si položme otázku, že komu je určená a čo tým vlastne sledujeme. Ak tým sledujeme pomoc určitej skupine obyvateľstva a zároveň, ako počúvame od predstaviteľov vlády, že to je zároveň aj nástroj na to, aby sa podporila výstavba bytov na Slovensku a aby sa podporila stavebná produkcia, tak potom mi tam niečo nesedí. Každý, kto uvádza dva dôvody pri zdôvodnení svojho návrhu a tie dva dôvody sú od seba tak vzdialené, tak možno za nimi je niečo úplne iné.
To, čo povedala moja predrečníčka... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Ak máte niečo na prejednávanie, choďte von z rokovacej sály. Počúvajme pána poslanca.
Ďakujem pekne.

Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Zopakujem to, ak predkladateľ uvádza dva dôvody a prvým je pomoc určitej skupine obyvateľov a druhým dôvodom je, aby sme podporili výstavbu bytov a stavebnú produkciu, šípim za tým neúprimnosť. Tým pádom sa prikláňam k mojej predrečníčke kolegyni poslankyni, že je tam skôr, je tam skôr zásah na určitého voliča, je tam skôr úmysel vrátiť sa k predvolebným sľubom spred volieb a naplniť si tento predvolebný sľub, samozrejme, na úkor štátnych financií.
Upozorním tiež na to, už to mnohí tu hovorili, že táto sociálna dávka je drahá. Vychádzam priamo z doložky vplyvov. Každé euro, ktoré dostane poberateľ dávky, na každé euro minie štát 13 centov. Je to, je to drahá pomoc, hoci sme tu počuli, že tie náklady sa možno budú znižovať, ale ja uvádzam to, čo je v doložke vplyvov.
Posledná vec, čo poviem, opäť to tu už zaznelo, vnímam to ako napriahnutie ústretovej ruky voči bankám. Skutočne, ak banky si budú vedomé, že štát bude niesť určitú časť nákladov za úroky, no tak nevidím dôvod, prečo by tie banky sa mali správať nejako ústretovo voči klientom a aby medzi sebou bojovali o výšku úrokových sadzieb. Jednoducho pre banky sa tu vytvára mäkké prostredie, čo koniec koncov bude môcť, bude viesť k tomu, že tie banky si budú s väčšou ľahkosťou dvíhať úrokové sadzby a na to doplatia tí, ktorí nebudú mať túto sociálnu dávku. To znamená všetci ostatní okrem tých, čo sociálna dávku poberajú.
Na záver poviem jednu vec, ja som to tu už dnes spomenul, vítam, že v programovom vyhlásení vlády je veta, ktorá hovorí o tom, že príspevok na bývanie má byť samostatnou dávkou. Áno, vítam to, poďme cez príspevok na bývanie pre pomoc tým, ktorí sú ozaj najodkázanejší. Spomínal som, že v Českej republike to funguje, týmto spôsobom tam pomáhajú ľuďom, ktorí majú vysoké výdavky na energie. Samozrejme, Česi regulované ceny energií nemajú, my ich máme zastropované, ale vidím tam príležitosť na to, aby sme práve cez tento príspevok na bývanie, ktorý je adresný, aby sme cez tento príspevok pomáhali tým, ktorí to najviac potrebujú.
Okrem toho, že tento príspevok je adresný, na rozdiel od tejto sociálnej dávky, tak tento príspevok aj šetrí verejné financie.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Ja k tomu poviem len toľko, že pri takýchto návrhoch, ako predložil pán Jakab, ozaj treba tiež zvážiť dosah, dosah na výber dane z príjmu fyzických osôb a aj pri samom opatrení, teda pri samom návrhu zákona treba na to hľadieť, pretože ako som spomenul, ide to na vrub samospráv a treba tam určité kompenzácie spraviť, to zase štát bude stáť nejaké peniaze.
A ďalšia vec, že tieto opatrenia budú vyvíjať len ďalší tlak na to, aby samosprávy zdvíhali dane, ktoré sú v ich kompetencii, a tým pádom vlastne zdvíhali dane pre občanov.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pri, po predložení tohto návrhu zákona som si položil otázku: kto je ten, čo je ohrozený predmetom tohto zákona, to znamená vyššími sadzbami úrokov na hypotékach? Kto je ten ohrozený, komu chceme pomáhať a ako mu chceme pomáhať?
Ak má byť ohrozený ten, ktorý môžeme povedať, že patrí do strednej vrstvy, to znamená, že má mesačný príjem do 1,6-násobku priemernej mzdy, dobre, v poriadku, strednú vrstvu treba tiež chrániť. Ak majú byť ohrození mladí ľudia, pre ktoré, pre ktorých slúži schéma hypotéka pre mladých, dobre, v poriadku. Ak majú byť ohrození ľudia, ktorí majú najhlbšie do vrecka... nájdeme ich tam? Nenájdeme ich tam. A skutočne nám musí ísť komplexne o všetkých ľudí, ale najviac si musíme všímať tých, ktorí si nedokážu svojimi vlastnými silami pomôcť sami. To je princíp sociálnej politiky štátu.
Problém bývania a hypoték je oveľa širší, ako je tu nastolený. Chápem, že ide o opatrenie, ktoré má postihnúť alebo ktoré sa má zamerať na určité daňové zvýhodnenia tento rok a budúci rok, ale problém bývania je oveľa širší. Už to tu viackrát spomínali rečníci, myslím si, že to spomínal aj pán minister, Slovensko sa nachádza vo veľmi zvláštnej situácii, pretože v 90. rokoch v podstate ľudia, ktorí bývali vo svojich bytoch, si tieto byty sprivatizovali, to znamená, že máme jedno z najvyšších percent vlastníctva bytov v súkromnom, v súkromnom vlastníctve v celej Európskej únii. To je jeden problém.
Druhý problém je v tom, že bytová výstavba u nás stále zaostáva a sme na tých posledných priečkach v Európskej únii, čo sa týka počtu, počtu bytov na jednotku obyvateľov. Takže zamyslime sa nad tým, že áno, ideme s určitou pomocou, dá sa o nej diskutovať, aká je, ale zamyslime sa nad tým, ako tento problém riešiť komplexne. A tu vyvstáva viacero veľkých otáznikov, vecí, ktoré sa na Slovensku neriešia dlhé roky.
Čo bráni na Slovensku, aby sa viac stavalo bytov a aby boli dostupné? To sú veľmi vážne otázky. Odpoviem len v pár bodoch.
Prvá vec je stavebné konanie. Máme tu nový stavebný zákon, ktorý má vstúpiť do platnosti alebo do účinnosti od 1. apríla tohto roku, zatiaľ je veľmi nejasné, že ako by tento zákon mal platiť, ako by sa mal uplatňovať. Je to úplne nový stavebný zákon po vyše tridsiatich rokoch. Čakám odpo... od vlády odpoveď na otázku, ako budeme postupovať so stavebným konaním od 1. apríla. Ideme naskočiť na tento vlak? Ideme naskočiť na nový stavebný zákon, ktorý má veľmi veľa nejasností?
Druhý problém, pozemky. Slovensko má totálne rozdrobené vlastníctvo pozemkov. Ak chce developer získať pozemok, tak sa musí dosť usilovať, aby sa k nemu vôbec dostal. A ak sa k nemu dostane, tak musí často podstúpiť proces, proces zdĺhavý, to znamená proces vyrovnania sa s vlastníkmi často veľmi silno rozdrobených parciel. A týka sa to aj individuálnej výstavby, pochopiteľne, ale týka sa to, samozrejme, aj samospráv. Je to veľký problém. Takže čakáme odpoveď na otázku, čo s týmto bude robiť vláda.
Áno, sú tu rozbehnuté určité komasácie, ale akú prioritu im dáme. A s tým, samozrejme, súvisí ďalšia veľká otázka, a to je dedičský zákon. To znamená, ak scelíme pozemky, tak musíme si položiť otázku, ako zabrániť tomu, aby sa nám opäť nekúskovali v dedičskom konaní.
Tretia vec, čo poviem, štát, vláda a štát všeobecne disponuje veľkým množstvom budov, často nevyužívaných. Prečo by tieto budovy nemohli ísť do vlastníctva samospráv, aby si pomohli napríklad pri výstavbe alebo rekonštrukcii týchto budov a pri výstavbe nájomných bytov? Tým otváram ďalšiu, ďalší veľký problém, a to je nájomné bývanie. Boli tu na Slovensku pokusy, viacero pokusov, ako rozbehnúť nájomné bývanie. Asi ten najviac používaný nástroj je Štátny fond rozvoja bývania. Ale máme tu určitú schému po minulej vláde, ktorá je tiež diskutabilná, podobne ako nový stavebný zákon. Čo s tým budeme robiť? Ako podporíme samosprávy, aby mohli viac stavať nájomné byty?
My sme tu preberali návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že ministerstvo dopravy bude určovať a bude, alebo bude regulátor pri nájomnom v bytoch. V poriadku, ale čakáme odpoveď na otázku, čo vlastne urobiť, aby tento štát začal v skutočnosti ozaj, naozaj budovať nájomné byty tak, aby boli dostupné.
Posledný bod k tomuto, čo poviem, je cena úverov. Ono to všetko so všetkým súvisí. Ak štát nebude dobre hospodáriť a bude sa zadlžovať, hrozí nám, že nám vzrastú úrokové sadzby, úrokové sadzby na štátnych dlhopisoch. Dnes sme zhruba na úrovni Grécka. Za nami sú len také štáty, ako je Taliansko alebo Španielsko. Čoraz viac zaostávame za úrokovými sadzbami Nemecka, čo by sme mohli pokladať ako za taký referenčný, referenčný bod. Ak štát nebude rozumne hospodáriť, je veľká pravdepodobnosť, že nám vzrastú úrokové sadzby. Čo to bude znamenať? Pre banky to je dobrý biznis. Jednoducho si pokúpia štátne dlhopisy a riešia si svoj, svoj úrokový, úrokový diferenciál, ktorý je medzi vkladmi a pôžičkami. To znamená, my vtiahneme tie banky do systému štátnych dlhopisov a, pochopiteľne, bude menej peňazí na to, aby sa úverovali iné veci pre biznis a pre obyvateľov, no a to je zákon, zákon trhu. Jednoducho kde je, kde je väčší dopyt, tak vlastne aj cena toho ponúkaného produktu stúpa. A v tomto prípade je to úver, často úver pre developera, často úver pre majiteľa, súkromného majiteľa pozemku.
Ohradím sa proti tomu, čo povedal aj pán minister, že Kresťanskodemokratické hnutie nechce pomáhať pri energiách, nechce pomáhať pri hypotékach. Áno, mali sme to v programe, potrebujeme vylepšiť schémy, ktoré sa týkajú hypoték, štátnej pomoci, a potrebujeme zmeniť aj prístup k energiám. KDH je za to, aby sa pomáhalo odkázaným ľuďom, ktorí nedokážu splácať vysoké účty za energie, ale prosím vás, robme to adresne. Robme to podľa to, kto to ozaj potrebuje. Nedávajme zbytočne nízke ceny energií majiteľom veľkých nehnuteľností, ktorí vôbec nepotrebujú štátnu pomoc, šetrime štátne peniaze.
Druhá vec, čo poviem, sme za pomoc ľuďom, ktorí majú problém s bývaním. Ja som privítal, že v programovom vyhlásení vlády sa objavila stať, že sa prehodnotí, akým spôsobom sa bude poskytovať príspevok na bývanie. A sme za to, aby sa tento príspevok ozaj prehodnotil a aby sa vážilo, či ozaj domácnosť potrebuje peniaze na to, aby sa jej pomohlo. Aby si vedela splácať, aby si vedela uhrádzať náklady na bývanie.
Netreba chodiť ďaleko, používajme osvedčené postupy. V Česku platí schéma, podľa ktorej príspevok na bývanie sa viaže na výšku, výšku platieb za energie. To znamená, kto si nemôže dovoliť vysoké platby za energie, tomu štát pomáha. To je funkčný príspevok na bývanie. Poďme týmto smerom. Opäť zdôrazňujem to isté, čo pri energiách, pomoc musí byť adresná. Je to spravodlivé a šetrí to verejné financie, vieme, že sú vo veľmi zlom stave.
Posledný bod, čo poviem, daňový bonus sa netýka len tých, ktorí si ho odpočítavajú a ktorí vlastne o toľko platia menšiu daň, týka sa aj tých, čo sú závislí od tejto dane, a to sú samosprávy. Toto opatrenie má budúci rok priniesť mínus pre samosprávy 15 mil. eur... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja sa vrátim do roku 2019 krátko. Vtedy, vtedy minister financií, súčasný minister financií zostavoval rozpočet na rok 2020 a už vtedy uznal, že je nereálny. To znamená, že už tam bolo jasné, že tie deficity budú vyššie, ako sa očakávalo.
Grécka cesta. Kto, kto nás tak trošku navádza na tú grécku cestu, pán Jakab to spomínal, čo všetko musela robiť predchádzajúca vláda. Nebudem sa jej nejak zastávať. Poviem rovno, že mohla hospodáriť lepšie, ale skutočne, bola tu pandémia, bola tu energetická kríza, vysoká inflácia. To znamená, to všetko ide do, do hospodárskych problémov.
Ja som pánovi ministrovi nevytýkal to, že teraz razom by začal klesať dlh Slovenska, to si jasne uvedomujem. Ja vytýkam to, čo povedal pán Viskupič, sa len k tomu pridám, že sú tu výdavky, ktoré, ktoré sú rozšafné, a ja potom k tomu pridám – neadresné. Ja som spomínal energie. Energie budú dotované pre všetkých, pre všetky domácnosti. Pokladám to za zbytočné. Sú domácnosti, ktoré takéto dotácie nepotrebujú.
Tiež sa môžeme rozprávať o trinástych dôchodkoch.
Ja chcem upozorniť ešte na jednu vec, dôležitú. Stále tu máme platný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a ten zákon hovor... má teda určité, určité pravidlá a podľa týchto pravidiel, ak sa tento zákon nezmení, tak o dva roky, ak sa nemýlim, tak vláda bude musieť zostaviť vyrovnaný rozpočet. Tak som veľmi zvedavý, že kde, kam sa dostaneme o dva roky a čo to bude znamenať a potom to už ozaj bude grécka cesta a upozorňujem, že grécka cesta znamená opäť dosah na tých najodkázanejších, na ľudí, ktorí majú najmenšie príjmy.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť dlho. Vyjadríme sa k tomuto zákonu, k tomuto návrhu zákonu viac aj v druhom čítaní. Ja len veľmi krátko.
Teda ja som čakal po pondelkovom rokovaní vlády, s čím príde minister financií, s akými opatreniami. Čakali sme niektorí možnože príde aj rozpočet, ten zatiaľ neprišiel. A dozvedeli sme sa také dve veľké čísla. Jedno číslo bolo, bolo definované ako sociálny balík vo výške zhruba jednej miliardy eur, pričom zhruba polovicu z toho tvorí, tvorí 13. dôchodok budúci rok. A druhé číslo bolo konsolidačný balík vo výške takmer dve miliardy eur. To znamená, že to konsolidačné úsilie vlády malo predstavovať podľa týchto čísel zhruba miliardu eur. Ja som už vtedy vyjadril obavu, a škoda, že pán minister odchádza, ja som už vtedy vyjadril obavu, že či toto sú čísla, s ktorými sa dá reálne pracovať. A neuplynuli ani dva dni a vidíme, že nie. Pretože vláda, ministerstvo hospodárstva včera prišlo s tým, že zastropuje ceny energií aj budúci rok pre domácnosti a toto opatrenie bude stáť štát a štátny rozpočet budúci rok jednu aj štvrť miliardu eur. To znamená, to konsolidačné úsilie, ktoré tu bolo také naznačené v pondelok, že bude vo výške tej jednej miliardy, je fuč. Ostala z neho jedna veľká nula.
Preto pokladám za dôležité, aby sme čím skôr videli návrh štátneho rozpočtu, návrh rozpočtu celej verejnej správy, ako to bude vyzerať. Ja som len povedal, upozornil ešte pred tým, ako ministerka hospodárstva ohlásila tieto nízke ceny aj budúci rok, som upozorňoval na dva ďalšie problémy, minimálne dva ďalšie problémy. Zoberte si Sociálnu poisťovňu, rozpočet máte, všetci sme ho dostali rozpočet Sociálnej poisťovne na najbližšie roky. Budúci rok Sociálna poisťovňa každé piate euro si bude musieť vyžiadať od štátu, od vlády. A vláda si to euro, každé piate euro bude musieť požičať. O rok neskôr každé štvrté euro, ktoré minie Sociálna poisťovňa, bude od vlády. To je v rozpočte Sociálnej poisťovne, to tam nájdete. O tomto sme nepočuli.
Ďalší problém, ktorý sa nerieši alebo sa neohlásil zatiaľ, sú samosprávy. Tie sa tu už dnes spomínali. Ak urobíte nejaký daňový bonus budúci rok, tak to okamžite padlo na samosprávy, hoci pán minister hovoril, že, že tam budú nejaké kompenzačné opatrenia, ale to nie je všetko. Pretože tie samosprávy sú priškrtené. Zoberte si mesto Košice, ktoré nebude vládať do konca roku platiť svoje účty a ktoré nevie zostaviť rozpočet na budúci rok. A takých miest bude viac. Nevidí, nevieme nič o tom, ako sa budú financovať samosprávy budúci rok. Jednoducho model, ktoré tu je, ktorý tu je, je už nepoužiteľný. Samosprávy nemôžu byť financované z dane z príjmov fyzických osôb, lebo tie sú krátke na príjmy, na výdavky samospráv. Potrebujeme nejaký daňový mix. Nič o tom nevieme. Takže som len spomenul tri, tri veci, ktoré majú vážny dosah na verejné financie a nepoznáme na ne odpovede.
Ďalej, čo ma zarazilo, bolo, pán minister hovoril v pondelok po, po rokovaní vlády o tom, že Slovensko čaká ďalšie zadlžovanie a rast dlhu. Dobre počujete. Rast dlhu. Potom sa ten rast dlhu niekde zastaví a bude sa stabilizovať, znižovať, nevieme. Ja sa pýtam, dokedy nás čaká rast dlhu? Štyri roky dopredu? To bude rast dlhu? Kým bude funkčné obdobie tejto vlády? Ja mám skutočne, skutočne veľké, veľké, cítim veľké, veľké riziko, to, čo vlastne definovala v minulom roku aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že Slovensko je stále reálnejšie nakročené k scenáru gréckej cesty. A grécka cesta, si uvedomme, znamenala to, že po bankrote vláda prepúšťala svojich zamestnancov a napr. krátila aj niektoré dôchodky o tretinu. To znamená, ak pridáme dôchodcom budúci rok priemerný dôchodok, doprajeme im ho, ja im ho doprajem tiež, hej. Ale pýtam sa, čo bude o päť rokov? Ako budú vyzerať ich dôchodky? Čo bude o desať rokov? Preto navrhujem, aby vláda sa zamyslela nad tým, či vôbec podávať ešte tento rok návrh rozpočtu verejnej správy do parlamentu, či neisť radšej cestou rozpočtového provizória, poriadne si vyrátať veci, poriadne si povedať na čo máme, na čo nemáme, čo minieme a čo neminieme, aby sme nešli tempom, ako hovoril minister financií, rýchlo a zbesilo, myslím si, že na to nie je priestor. Ja som nie zástancom rozpočtových provizórií, ale budú v nich napr. aj mnohé obce, čo som spomínal. Ale toto rozpočtové provizórium podľa by bolo v súčasnosti lepším riešením, ako v chvate schvaľovať rozpočet verejnej správy do Vianoc, možno do Silvestra, nevieme a nevieme, s akým výsledkom. Bližšie sa k tomu ešte vyjadrím, k tomuto návrhu zákona, v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ústne ešte raz prednesiem návrh skupiny poslancov za KDH, pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ustanovenie § 14 ods. 4 znie:
„Na 13. dôchodok podľa odseku 1 sa § 3 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 2 až 4, § 4, § 5, § 6 ods. 2 a 3, § 7, § 8 ods. 2 a 3 a § 10 vzťahujú rovnako. Ustanovením, ktorého zmenu navrhujeme, sledujeme adresnosť vyplácania 13. dôchodku tak, aby vyplatenie tejto štátnej sociálnej dávky smerovalo najmä k pomoci ľuďom, ktorí sú najviac odkázaní na štátnu pomoc, a aby bola zohľadňovaná sociálna situácia tých ľudí, ktorí nie sú odkázaní na pomoc štátu."
Ďakujem za pozornosť.

Peniaze v rozpočte sú, no to je také tvrdenie, ja si, ja len zopakujem, čo som povedal. Sociálna poisťovňa nemá na výplatu 12. dôchodkov a tobôž nie na výplatu 13. dôchodkov, na to si treba požičať.