Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, milé kolegyne, úpenlivo sme čakali na rozpočet verejnej správy na budúci rok. A čakali sme, ako vážne myslela vláda sľub, že bude konsolidovať verejné financie. Mali sme obavy. Keď minister financií pred niečo dvoma, vyše dvoma týždňami po rokovaní vlády predstavoval návrh konsolidácie, zverejnil dva balíky. Jeden bol takzvaný sociálny a druhý konsolidačný. Prvý v hodnote jednej...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, milé kolegyne, úpenlivo sme čakali na rozpočet verejnej správy na budúci rok. A čakali sme, ako vážne myslela vláda sľub, že bude konsolidovať verejné financie. Mali sme obavy. Keď minister financií pred niečo dvoma, vyše dvoma týždňami po rokovaní vlády predstavoval návrh konsolidácie, zverejnil dva balíky. Jeden bol takzvaný sociálny a druhý konsolidačný. Prvý v hodnote jednej miliardy eur, kde boli budúcoročné 13. dôchodky vo výške priemerného, či pomoc pri hypotékach. Druhý konsolidačný v hodnote dvoch miliárd eur. Vyzeralo to na prvý pohľad celkom priaznivo. Dve miliardy mínus jedna miliarda, konsolidácia jedna miliarda euro. To znamená, ako by vláda mala ušetriť budúci rok miliardu eur. Čo je dobré číslo. O dva dni na to vystúpila ministerka hospodárstva a povedala, že Slovensko zachová zastropované ceny pre domácnosti na energie aj budúci rok. A vyčíslila aj ten balík, koľko to bude stáť. Táto plošná pomoc by mala stáť budúci rok Slovensko jeden aj štvrť miliardy eur. Z miliardovej konsolidácie tak ostala veľká nula, ostalo z nej nič.
Hoci tento rok uzrel svetlo sveta návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024, kde sa predsa len počíta s konsolidáciou verejných financií vo výške pol percenta hrubého domáceho produktu, teda niečo vyše 600 mil. eur, už prístup, aký zaujal v prvom vystúpení minister financií, naznačuje, že ide skôr o prianie ako o reálny zámer. Potom prišiel návrh zákona o zlepšení verejných financií. Nemali sme voči nemu veľkú dôveru. Ministerstvo financií pripravilo výpočet príjmov od stola. Nemáme istotu, či prinesie, že prinesie očakávané príjmy či úspory. Predkladateľ hovorí, a teraz citujem: „V budúcom roku vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením plánuje znížiť deficit na 5,97 % hrubého domáceho produktu. Schodok sa tak má znížiť o viac ako pol percenta hrubého domáceho produktu z úrovne 6,52 % percenta v tomto roku. K medziročnému poklesu schodku prispejú najmä prijaté konsolidačné opatrenia, a to najmä zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a porovnávacej dane pre právnické osoby, či zvýšenie daní z tabaku a liehu a iné." Koniec citátu.
Najskôr upriamim pozornosť na štátny rozpočet, pre ktorý by bol priliehavejší názov rozpočet ministerstva financií alebo rozpočet vlád. Ten tvorí zhruba polovicu celkového rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Pri ňom, popri ňom sú tam, popri tomto vládnom rozpočte sú rozpočty samospráv či poisťovní, ale do ktorých tečú odvody. Ale to asi všetci vieme, len predsa som to musel zdôrazniť a poviem prečo. Tento rozpočet, s ktorým má hospodáriť vláda, ráta budúci rok s takýmito číslami. Príjmy štátneho rozpočtu majú tvoriť 22,7 mld. eur. Výdavky majú tvoriť 30,3 mld. eur. Vláde tak máme odsúhlasiť schodok vo výške 7,6 mld. eur. Čo to znamená tieto čísla? Vyzerá to len ako obyčajné čísla, ale keď ich dáme do súvislosti, tak to vyznie úplne inak. Uvedomme si, že k trom eurám, ktoré vláda vyberie na daniach, bude musieť pridať štvrté euro, aby mohla splniť to, čo sľubuje pri výdavkoch. A to štvrté euro ku každým trom eurám si bude musieť požičať. To znamená, že to pôjde na dlh, alebo inými slovami, výdavky vlády sú pokryté len z troch štvrtín. Predstavte si firmu alebo domácnosť, ktorá hospodári takto ako vláda. Dlhodobo sa to nedá ustáť, hoci zotrvačnosť štátu je vyššia ako pri firme a štát má v rukách nástroje, ktorými si dokáže zabezpečiť stále príjmy, to sú tie dane a odvody napríklad, alebo hlavne, dlhodobo to nemôže ustáť. Slovensko sa dostalo na šikmú plochu, a preto je najvyšší čas, aby vláda začala konať. Žiaľ, tak, ako to navrhuje vláda v predloženom rozpočte, to nepôjde. Uvediem niekoľko postrehov.
Najskôr sa budem venovať príjmom. Daň z príjmov právnických osôb, toto je citát opäť, opäť od predkladateľa návrhu zákona, daň z príjmov právnických osôb pokračovala v roku 2022 v raste z roku 2021, to znamená, že išla hore 30 % a medziročne narástla o 12 %. To je vývoj, to je vývoj roku 2023. A teraz citát: „Štruktúra ekonomiky naznačuje pokračovanie nastavenej dynamiky rastu dane aj v roku 2023 a výnos je v porovnaní s minulým rokom vyšší o 355 mil. eur." To je rok 2023 oproti roku 2022. „V nasledujúcich rokoch výnos dane ovplyvní viacero legislatívnych zmien. Zvýšenie zdravotných odvodov na strane zamestnávateľov zvyšuje náklady firiem, čo má negatívny vplyv na základ dane z príjmu právnických osôb, ako aj na samotnú daň. Podobne negatívny vplyv má aj predĺženie solidárneho príspevku v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérie." Koniec citátu.
Tak tu, prosím pekne, máte priamo doklad o tom, ako nové dane a odvody, ktoré tu už boli schválené, budú okresávať príjmy štátneho rozpočtu. To znamená, že ak na jednej strane vyrubíme firmám vyššie dane a vyššie odvody, tak na druhej strane nemôžeme očakávať, že to firmy len tak zhltnú a ich ziskovosť bude podobná, ako bude v tomto roku.
Ďalší citát od predkladateľa: „Výnos z DPH bude v porovnaní s predošlým rozpočtom nižší o 382 mil. eur v roku 2024, resp. 641 mil. eur v roku 2025. Výhľad je ovplyvňovaný poskytovanou energopomocou domácnostiam pokračujúcou aj v roku 2024, prijatou legislatívou, presúvanie čerpaných prostriedkov medzi rokmi v rámci plánu obnovy a odolnosti do neskorších rokov, či zhoršením makroekonomických parametrov. Negatívne pôsobí zavedenie zníženej sadzby 10 % na gastro, športoviská, aquaparky a vleky od 1. januára 2023 a zavedenie sadzby 5 % v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania od 1. januára 2023." Koniec citátu.
Takže tu zase máte zas doklad, že čo robí s DPH plošná pomoc pri dotovaní cien energií. Iným spôsobom povedané, ak dotujete ceny energií, garantujete ich nízku cenu, a tým pádom aj nižší výber DPH. Takže dosah na štátny rozpočet majú nielenže zbytočne rozdávané peniaze prostredníctvom zastropovania cien energií pre všetkých, to znamená plošnej pomoci, ale aj stratená DPH za platby za energie, ktoré nemuseli byť zastropované alebo dotované na odstupňovanej úrovni. Ako som poukázal, manipulovať s cenami energie je tak pre štát nákladné a prináša výdavky nielen na dotácie, ale aj na strane výberu DPH, ale štát priamo stráca aj príjmy z hospodárenia spoločnosti, kde je vlastníkom alebo spoluvlastníkom.
Opäť len odcitujem predkladateľa predloženého návrhu: „V rámci dividend realizovaných prostredníctvom štátneho rozpočtu dochádza k výpadku príjmov na úrovni 111 mil. eur. Uvedené súvisí s výpadkov dividend Slovenského plynárenského priemyslu, akciovej spoločnosti na úrovni 156 mil. eur, ktorý je čiastočne kompenzovaný s výšenými dividendami od spoločnosti Tipos, akciová spoločnosť vo výške 22 mil. eur a spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, akciová spoločnosť vo výške 16 mil. eur." Koniec citátu.
Takže štát tento rok stratil na dividendových odvodoch Slovenského plynárenského priemyslu vyše 150 mil. eur. Aj toto je cena za to, že držíme tie ceny na nízkej úrovni. Štát prichádza o dividendy a budúci rok to nebude inak.
Takže plošná a neadresná pomoc energiami má podľa údajov ministerstva hospodárstva predstavovať budúci rok jeden aj štvrť miliardy eur. Keď k tomu pripočítame len ďalšie dve spomenuté položky, to znamená strata tých dividend, tak náklady možno stúpnu niekde k 1,5 mld. eur, a to tam ešte nemáme elektrinu, o tej hovoríme málo. Nemáme elektrinu, kde je síce so Slovenskými elektrárňami podpísané memorandum o stropných cenách, ale definitívna dohoda na rok 2024 je stále nejasná. Ak by pomoc bola odstupňovaná, skutočne pre tých, čo to naozaj potrebujú, štát by to stálo omnoho menej. Ale to by potom sa ťažko plnili predvolebné sľuby politických strán.
Pri energiách ešte dve poznámky, ktoré opäť súvisia s bilanciou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Na dotácie na energie vyčleňuje vláda v predloženom návrhu 800 mil. eur. Zvyšných 450 mil. eur má ísť z unijného programu SAVE, už to tu bolo spomínané, to je ten presun, to je ten presun tých 450 mil. eur z tohto roka do budúceho roka. Nuž ale otázka je, či to bude reálne. Ozaj si kladiem túto otázku, pretože spomeňme si, že Európska komisia tento rok upozornila slovenskú vládu, ešte teda by sme povedali predchádzajúcu vládu, aby prestala dotovať ceny energií, sme skutočne v tej Európskej únii pomaly výnimkou. Aká ochota bude zo strany Európskej komisie pri takejto kritike, aká ochota bude preplácať tieto dotované energie. Ak nulová, tak tých 450 mil. eur bude musieť zatiahnuť štátny rozpočet.
Vláda hodlá získať dane z nadmerných ziskov ropy spoločnosti ďalšie stovky miliónov eur, hodlá pokračovať v tomto zdaňovaní. Aký bude skutočný výnos z tohto zdanenia, je stále nejasné. No istá je jedna vec, ak chce vláda tieto osobitné dane získať do štátneho rozpočtu, musí ďalej podporovať nakupovanie ropy z Ruska. To už je geopolitická otázka. To znamená, musí trvať na závislosti na štáte, voči ktorému má Európska únia, voči ktorému uvalila Európska únia sankcie a od ktorého sa chceme odstrihnúť. Je toto v poriadku?
K tomu ešte jeden postreh. V rozpočte verejnej správy nie sú výdavkové limity, už sa to tu dnes spomínalo viackrát. Teda stropy výdavkov na nasledujúce roky, k čomu sa zaviazala slovenská vláda pri vstupe do programu plánu obnovy a odolnosti. Predkladateľ prerokovaného návrhu sa bráni, že na toto v krátkosti času nebol pre štátne inštitúcie priestor. Zopakujem, v návrhu rozpočtu verejnej správy nie je odhadnuté, na akej úrovni sa pohybujú výdavky započítané voči indikatívnemu limitu verejných výdavkov a je to snaha odbiť v návrhu rozpočtu tieto indikatívne limity poukazom na použitie staršej prognózy a tým pádom vlastne toto poukazovanie znamená, že tie, to stanovenie limitu výdavkov sa minulo účinkom. Pritom indikatívny rozpočet, ak sa vláda bráni, že nemala podklady, indikatívny limit bol zverejnený už takmer pred dvoma mesiacmi Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Pritom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tento limit aktualizovala, máme ho tu predložený v parlamente, pre zaujímavosť, tvorí ten indikatívny limit výdavkov celého verejného sektora na budúci rok 47,073 mld. eur.
Takže čo by v tejto situácii bolo správne? Správne by bolo schváliť výdavkové limity, čo tento parlament odmietol, hoci tu bol taký návrh. Výdavkové limity na to, aby sme nemuseli zmeniť program tejto schôdze, ale aby sme, zle som to prečítal po sebe, museli by sme schváliť tieto výdavkové limity a museli sme v podstate zmeniť program tejto schôdze, stiahnuť návrh rozpočtu verejnej správy, prepracovať ho v súlade s limitmi a znovu predložiť do parlamentu, čo je vážna vec, lebo máme 20. decembra a jednoducho na to niet priestoru. Takte do tohto stavu sme sa dostali a tieto, otázka výdavkových limitov sa bude musieť riešiť ex post.
Ja ešte jednu poznámku, že vlastne tie výdavkové limity už sa tu o nich dnes hovorilo viackrát, je to, je to inštitút, ktorý vlastne stanovuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nie je hocijaká inštitúcia. Sú tam dva hlavné dôvody. Prvý, je to strážca verejných financií. Sú to tí ľudia, tá inštitúcia, ktorá stráži, aby sme sa neprepadli do nejakej priepasti. Úzkostlivo stráži rozpočtovanie príjmov a výdavkov verejných rozpočtov a dáva odporúčania.
Druhá vec, čo poviem, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vznikla na základe zákona, ktorý bol prijatý v roku 2011, to bolo v čase, keď sa tu rozbehla grécka kríza. Za tento zákon hlasovalo 146 poslancov parlamentu, to znamená, že to bola takmer úplná zhoda a hlasovali za tento zákon aj poslanci za stranu SMER. To znamená väčšina poslancov, ktorí tu sedia, ktorí tu nie sú noví, tak hlasovali za, alebo väčšina strán, ktoré majú poslancov v tomto parlamente, hlasovali za tento zákon a sami si ho nectíme.
Preto návrh, ktorý možno aktuálny ešte je, lebo rokujeme teraz o rozpočte verejnej správy, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by mala tento týždeň vydať hodnotenie a v tom hodnotení zverejní analytický pohľad na vzťah návrhu rozpočtu k najnovším výdavkovým limitom. Počkajme si na to a zvážme to, čo nám povie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ak tieto limity budeme, ak ich nebudeme brať do úvahy, čo nám hrozí? Skutočne my sme sa k nim zaviazali v programe odolnosti voči Európskej únii a ak nebudeme tieto limity napĺňať, hrozí nám strata stoviek miliónov eur. Je to vážna vec, preto musíme, musíme sa s touto vecou vážne zaoberať a opakujem, počkajme si aspoň na to, čo povie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tento týždeň. Vnímajme Radu pre rozpočtovú zodpovednosť ako inštitúciu, ktorá skutočne stráži verejné financie a ktorá to myslí s týmto štátom skutočne od podlahy dobre.
Osobitnú kategóriu nových príjmov tvoria reštrikčné opatrenia, na ktorých hodlá vláda získať takmer 2 mld. eur. Len na bankovej dani to má byť vyše 300 mil. eur, podobnú sumu si sľubuje zo zvýšenia zdravotných odvodov a okresania II. piliera, príspevkov do II. piliera. Opäť ide o pomerne neurčité odhady. Keď k tomu pripočítame minimálne dve, minimálne dane pre firmy, to znamená to, čo sa, toto, čo tu už bolo a čo sa ľudovo zvyklo nazývať daň zo straty, pretože firma bude musieť zaplatiť daň bez ohľadu na to, či bude mať kladný hospodársky výsledok alebo záporný. Takže keď pripočítame tieto minimálne dane, zvýšenie zdaňovania dividend, vládne dane na kryptomeny či ďalšie, máme veľmi veľa neznámych, veľmi veľa neznámych v príjmoch štátneho rozpočtu. Príjmy štátu v budúcom roku sú tak postavené na mnohých premenných a môžu byť úplne iné ako očakáva vláda.
Na záver k príjmom ešte jedna dôležitá vec. Nevieme, ako sa v novom prostredí bude dariť slovenským firmám. Vystavené budú tlaku z dvoch strán. Prvý z vnútra, sťažujeme im podmienky na podnikanie a druhý z vonku, európske ekonomiky padajú, sa prepadávajú a treba si všímať hlavne tú nemeckú, s ktorou sme veľmi úzko zviazaní. Čo sa deje v Nemecku, tak sa s oneskorením, s určitým oneskorením deje aj u nás. Všímajme si to, pretože horšie výsledky firiem spôsobia znížený výber daní a odvodov. Napriek tomu, že im tie dane zdvihneme a tie odvody, je možné, že výber dokonca bude horší. Nechcem strašiť, ale musíme to brať do úvahy. To boli príjmy.
Na strave výdavkov je veľa položiek. Ich analýzu v rezortoch nechám na kolegov, teda keď vystúpia. Spomeniem len tie nové nosné, ktoré vláda definuje v takzvanom sociálnom balíčku v hodnote 1 mld. eur. Vláda hodlá vyplatiť plný 13. dôchodok, či podporiť vyššie, či podporiť vyššie úročené hypotéky. Ja sa pozastavím len pri dôchodkovej politike vlády. Sociálna poisťovňa dostane podľa návrhu rozpočtu na budúci rok od vlády dotáciu 1,6 mld. eur, v roku 2025 sa ráta s tou istou dotáciou. Už to je dosť, no zrejme to bude ešte viac. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy, ako sa tu tiež už dnes spomínalo, je rezerva aj na vyplácanie 13. dôchodkov. Takže do Sociálnej poisťovne pôjde viac. Ak by sa išlo podľa návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne, čo tu v parlamente sme už mali, tie dotácie by boli také vysoké, že Sociálna poisťovňa bude potrebovať na vyplácanie dôchodkov takú dotáciu, že každé piate euro, ktoré minie budúci rok, bude musieť získať od vlády a vláda si na to bude musieť požičať. Ak by sme išli do roku 2025, každé štvrté euro. Každé štvrté euro, ktoré vyplatí Sociálna poisťovňa, nebude mať kryté príjmami z odvodov.
Každý rozumný uvažujúci človek musí uznať, že takýmto spôsobom nemôže štát fungovať sa rúti sa do priepasti. Tá priepasť znamená vykročenie na grécku cestu, výrazný nárast daní, prepúšťanie, znižovanie platov a pokles dôchodkov aj o tretinu. Toto ozaj chceme? Takto chceme zaťažiť našich občanov v horizonte niekoľkých rokov? Hrozbu potvrdzuje vlastne aj sám minister financií, ktorý si berie tiež do úst výraz grécka cesta, hoci sa odvoláva na dedičstvo predchádzajúcej vlády. Ministerstvo v predloženom materiáli samo priznáva, že konsolidovanie na úrovni pol percenta hrubého domáceho produktu, ak sa takéto niečo vôbec podarí, bude len začiatok. To je ďalšia vec. Minister financií to tiež viackrát spomínal aj dnes v úvodnom vystúpení, že európske pravidlá a pravidlá Európskej únie nás zaviažu šetriť v tom ďalšom roku alebo v tých ďalších rokoch jedno percento hrubého domáceho produktu.
Mňa na tomto vyrušuje jedna vec. My ako keby sme si sami nekládli, ako my tu, ako tu sedíme, alebo ako tu sedia aj členovia vlády, ako keby sme si sami nepriznali nutnosť, že budeme musieť šetriť, ale čakáme, že príde nejaký reglement z Európskej únie, že pozor, pozor, musíte šetriť, pretože, pretože nespĺňate určité kritériá. My by sme mali byť aktívni a my by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako ušetriť peniaze. My by sme mali aj predstaviť také pravidlá fungovania v budúcom roku, aby sme nevykazovali dnes účtovne, účtovne, že nejakým spôsobom budeme konsolidovať, ale aby sme to fakt reálne zvážili. Aj o tom sme tu už dnes hovorili, že tohtoročný deficit štátneho rozpočtu môže byť umelo nafúknutý, len aby sme dokázali budúci rok, že budeme konsolidovať na úrovni pol percenta hrubého domáceho produktu.
Na predložený návrh, o ktorom dnes rokujeme, teda pozeráme skepticky. Nemáme voči nemu veľkú dôveru. Ministerstvo financií pripravilo výpočet príjmov od stola. Ak parlament tento návrh schváli, nemáme istotu, že prinesie očakávané príjmy či úspory. Spomenul som viacero úskalí. Uvediem ešte jeden príklad, ktorý to už len potvrdí. Vláda by mala šetriť sama na sebe, aj to sľubuje. Hovorí o viazaní 5 % výdavkov na štátnych zamestnancov. Bol som aj na rokovaní finančného výboru a dostávali tam od kolegov predstavitelia ministerstva financií a ďalších štátnych inštitúcií otázku, že akým spôsobom šetria, kde je tých 5 %. A v podstate ani jeden, čo som počul, nedal uspokojivú odpoveď, že kde presne tých 5 % ušetrí. Je to tam niekde vnútri, my sme s tým rátali a tak ďalej. To sú vyjadrenia, ale ja vám ponúknem aj konkrétne číslo, ktoré má, ktoré vás možno len utvrdí o tom, že tento záväzok, tento záväzok je ťažko naplniteľný a otázka je, že do akej miery to vlastne myslí predkladateľ návrhu zákona vážne.
V ústrednej štátnej správe pôjde budúci rok počet zamestnancov hore o takmer štyritisíc. To je z tohto návrhu, ktorý máme na stole. To znamená, že vládny aparát narastie a bude drahší. A poviem dva príklady, netreba chodiť ďaleko. Povedzme si pravdu. Eurofondy, na ktoré, na ktoré sa tak spoliehame, tak máme roztrieštené do dvoch inštitúcií. Máme podpredsedu vlády a ministra investícií, ktoré riadia duplicitne, dá sa povedať, tieto eurofondy. Ďalší príklad je zriadenie nového ministerstva športu a cestovného ruchu. V KDH my sme boli za to, aby dostal šport a možno aj cestovný ruch nejaký osobitný status tým, že by bol, nejakým spôsobom by bola vytvorená nejaká inštitúcia v ústrednej správe, ktorá by riadila, riadila tento rezort, ale nevidíme dôvod v súčasnej situácii, aby to bolo osobitné ministerstvo. Vieme, čo sa viaže s tým, keď vzniká nové ministerstvo. Koľko vzniká ďalších pracovných miest, koľko predstavujú náklady na materiálne výdavky a tak ďalej.
Takže čo vláde ostane? Štát sa bude ďalej zadlžovať, a to po znížení ratingu Slovenska a zvýšení úrokov rýchlejším tempom. A musím to zopakovať, Slovensko sa opäť viac priblíži ku gréckej ceste bankrotu. Biznisu sa nebude dariť, navrhované konsolidačné opatrenia skomplikujú podnikanie. Týka sa to vyšších daní a odvodov. Objavuje sa tu tá nová daň zo straty, zvyšujú sa zdravotné odvody. Hoci to naoko vyzerá, že jedno percento bude platiť zamestnávateľ a zamestnancovi sa nič nestane, nie je to pravda. Však všetci vedia, čo robili biznis, že to nie je pravda. Vždy sa to prenesie na zamestnanca. Náklady podnikateľa na prácu vzrastú. Toto opatrenie bolestivo zasiahne živnostníkov, lebo to je aj podnikateľ, aj zamestnávateľ, zamestnávateľ aj zamestnanec v jednej osobe. Pritom Slovensko má rekordne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. KDH podporuje skôr krok opačným smerom, ako predstavila vláda. Sme za návrat jednotnej rovnej dani. Slovenské skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že zjednodušenie daňového systému prináša štátu lepší výber daní a práve toto by bolo opatrenie, ktoré by podnietilo ekonomickú aktivitu, zvýšilo príjmy štátu a tým prispelo ku konsolidovaniu verejných financií. Vláda však navrhuje pravý opak. Z podnikateľov sa snaží vyžmýkať, čo sa len dá, výsledkom bude optimalizovanie ziskov či priamo únik do šedej ekonomiky. Práve v podnietení ekonomickej aktivity vidí KDH nosný nástroj, ako konsolidovať verejné financie. Druhým je adresnosť pri poskytovaní sociálnych dávok ľuďom, pričom pomoc musí byť odstupňovaná a pre odkázaných. To vedie k hospodárnosti a menším výdavkom štátu. Žiaľ, vláda ide presne opačným smerom a peniaze rozhadzuje. Týka sa to energií či dotovania hypotekárnych úverov. Takto sa konsolidovanie nerobí. Vláda nechce šetriť sama na sebe. Darčekmi pre vybrané skupiny obyvateľov si chce zachovať lojalitu spoločnosti. No priemernému jednotlivcovi bude ťažšie. Ak potrebujeme zlepšiť hrozivý stav verejných financií, šetrenie sa dá pochopiť. No pochopiť sa nedá, že vláda nehodlá pomáhať tým najodkázanejším a nechce myslieť na všetkých, lebo všetci budú trpieť, ak sa verejné financie dostanú do neriešiteľného stavu, budú trpieť všetci.
Na záver zhrniem postoj KDH. Za štátny rozpočet nebudeme hlasovať, ale, je tu ale. Pre Slovensko je v súčasnej situácii predsa lepšie mať deravý štátny rozpočet ako nemať žiadny rozpočet. Občan nemôže byť rukojemníkom konania politikov a musí dostať jasnú správu, že vláda pokračuje po 1. januári v spravovaní Slovenskej republiky. Jedným dychom k tomu dodávame, že štátny rozpočet bude pre jeho nedostatky nevyhnutné v priebehu budúceho roka otvoriť a prehodnotiť jeho plnenie na strane príjmov i výdavkov tak, aby Slovensko neskĺzlo na nebezpečnú cestu ďalšieho strmého zadlžovania.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
