Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Pani Gažovičová tu spomínala rozličné inštitúcie, úrady a tak ďalej, ktoré máme na Slovensku a pri ktorých je zakotvený nejaký spôsob voľby, ale aj odvolávania. Ja by som spomenul jeden príklad, a to je odvolanie šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andreja Jurisa, ktorý bol účelovo odvolaný, aj vysvetlím, ako to bolo. Pán Juris v zmysle zákona a vyhlášok, s ktorými pracuje, Úrad pre reguláciu vydal, vydal cenový výmer, stanovenie maximálnej ceny pre Slovenský plynárenský priemysel, musel to spraviť, pretože mu to ukladajú predpisy a na základe toho bol tvrdo kritizovaný predsedom vlády, ktorý ho nazval sociálnym netvorom a (reakcia z pléna) chcel ho škrtiť, dokonca presne tak. Ináč ja si spomeniem, že podobný výrok z úst politika som počul alebo čítal, čo si spomínam, v roku 1929, keď Klement Gottwald, čerstvý poslanec Národného zhromaždenia, povedal, že my sa chodíme do Moskvy učiť, ako vám vykrúcať krky. To hovoril svojim kolegom v parlamente.
Takže niečo podobné sa stalo aj Andrejovi Jurisovi, ja nehovorím, že, že bol bez chýb, že nerobil nejaké chyby, robil ich, ale jeho odvolanie bolo vyslovene účelové, už máme dnes nového šéfa úradu, uvidíme, ako sa mu bude dariť, teda staronového, ale v každom prípade by som rád upozorňoval, že nejde len o menovanie šéfov týchto inštitúcií, ktoré majú byť nezávislé od vlády, ale ide aj o to, že ako sa nakladá so šéfmi týchto inštitúcií, ako sa odvolávajú.

Ja k vystúpeniu pána Viskupiča poviem toľko, že skutočne má pravdu, keď hovorí, že tie verejné financie sú mimoriadne napäté, zdá sa mi, že niekedy čítam, a keď čítam tie navrhované opatrenia, tie zmeny, ktoré majú prísť, tak sú také skôr vysnívané ako ako realistické.
Ja spomeniem len jeden príklad dôležitým prvkom, dôležitou súčasťou verejných financií je Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa je ozaj v katastrofálnej situácii. A keď sa pozrieme na rozpočet, tak vidíme, že v tomto roku dostane Sociálna poisťovňa dotáciu alebo priamo transfer zo štátu v hodnote 1,016 mld. eur, čo znamená, že zhruba každé desiate euro, ktoré vynaloží Sociálna poisťovňa tak pôjde z vlády, dá sa povedať, a tým pádom z dlhu, lebo vláda si na to musí požičať. Budúci rok rozpočet verejnej správy ráta s transferom v hodnote 1,6 mld. eur a podobné číslo vidíme v rozpočte aj na rok 2025, keď sa však pozrieme do rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorá sama predložila, a máme ho tu v parlamente predložený, tento rozpočet, tak sú tam oveľa väčšie čísla.
A ja už nebudem unavovať všetkých tými presnými číslami, ale poviem len toľko, že kým v tomto roku Sociálna poisťovňa bude potrebovať každé desiate euro od vlády, v budúcom roku to bude každé piate euro a v roku 2025 každé štvrté euro. To znamená štvrtina peňazí, ktoré bude potrebovať Sociálna poisťovňa pôjde na dlh na dlh štátu.
A otázka je, aký... ako... aký drahý bude ten dlh, samozrejme.

Pán poslanec tu hovoril aj o majetku štátu, hovoril o nehnuteľnostiach, ktoré štát má, ktoré nemá zmapované, je to dávna-dávna už téma, o ktorej sa hovorí skutočne roky, že by mal štát konečne vykonať audit toho, čo vlastní. A to, čo nevlastní, tak by sa mal toho zbaviť. A toto mi tam chýba, že skutočne že nie je tam ani nejaká ambícia porátať ten majetok a ten, ktorý štát nepotrebuje, tak ho môže predať, alebo čo je ešte možno tiež schodná cesta, previesť ho na samosprávy, ktoré ho vedia využiť napríklad na, na výstavbu nájomných bytov.
My máme odhady, že ak by sa štát, vláda zbavila prebytočných nehnuteľností, tak by mohla prísť k stovkám miliónov eur, to by sa nám skutočne táto inicia... v súčasnosti hodila tým skôr, že keby tieto nehnuteľnosti prechádzali potom neskôr rekonštrukciou cez subjekty, ktoré by ich získali, tak by to určite pomohlo aj stavebnej produkcii.
Ja poukážem ešte v tejto súvislosti na jednu vec, a to je, to je kategória šetrenia na strane, alebo lepšieho výberu dane, to som chcel povedať. Tie odhady hovoria o tom, že Slovensko by mohlo pri lepšom výbere dane z pridanej hodnoty získať možno až miliardu eur. Opäť tam nevidím túto ambíciu, že by vláda s týmto pracovala, aby sa daň z pridanej hodnoty vybrala lepšie, pretože stále sme, síce sme sa pohli niekam, ale stále sme vo výbere daní, v úspešnosti výberu daní z pridanej hodnoty pod priemerom Európskej únie. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán Kišš spomínal výroky o nastúpení ku gréckej ceste, dokonca teda citoval ministra financií, ozaj je to, zle sa to počúva z úst ministra financií, že takéto niečo nám hrozí, ale asi to je tak.
Ja by som chcel upozorniť na jednu vec, čo hovoril pán Kišš, a to sa týka toho, obsluhy štátneho dlhu, to je dosť vážna vec, pretože keď sa pozrieme, že ako vyzerá úročenie slovenských dlhopisov, tak za dva roky nám vzrástli, vzrástla prirážka oproti tomu referenčnému nemeckému číslu na trojnásobok, z 0,4 % na 1,2 %. Ako sme videli, tak pred konso... predstavením konsolidačného balíka dve svetové ratingové agentúry nám ponechali rating po jeho, po jeho predstavení, zrazu nám u tej ďalšej, tretej, rating klesol, hoci mnohí hovoria o tom, že v tých úrokových sadzbách, ktoré bude mať Slovensko budúci rok, sú už započítané tieto riziká, ktoré predstavili ratingové agentúry.
Až tak by som sa veľmi netešil, pretože kým doteraz na tom vzrastie, percentá oproti nemeckým dlhopisom, boli najmä problémy s Ukrajinou, tak teraz sa skôr črtajú problémy, aké budú s hospodárením verejných financií, ako sa bude vyvíjať dlh, akú politiku bude viesť vláda. A to je vlastne to kľúčové, ak hovoríme o gréckej ceste, hovoríme o tých drahých dlhopisoch, ktoré vzrástli skokovo, tie úroky na nich. A ak sa nám také niečo pritrafí, tak skutočne sme už na tej gréckej ceste so všetkými dôsledkami, o ktorých hovoril aj pán Kišš.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán Mikulec tu spomínal rozličné opatrenia, ktoré sú v tomto konsolidačnom balíku. Ja ich teraz nejdem menovať, tie opatrenia, ale poviem iba toľko, že keby bola aj dobrá vôľa hlasovať za niektoré z týchto opatrení, a tak v podstate nám to nie je umožnené, pretože musíme o tom, o tom hlasovať ako o celku. Pritom ja uznávam, že slovenské financie sa nachádzajú v takom stave, že treba s nimi niečo robiť a treba prichádzať s nejakými opatreniami a keď sa pozrieme do susedných štátov, tá konsolidácia ozaj nesie aj tie bolestné veci, ktoré sa týkajú zvýšenia poplatkov daní a tak ďalej.
Ale ja by som chcel povedať inú vec, že nepodkladám, nepokladám zvyšovanie daní práve za ten najlepší nástroj, pretože zvyšovanie daní vedie k podviazaniu ekonomickej aktivity a tým pádom aj k nižšiemu, koniec koncov k nižšiemu výberu daní a odvodov. Nepokladám túto konsolidáciu, ktorú predložil minister financií, za úprimný krok, pretože ja to považujem skôr za taký klam. Spomeňme si, keď prvý raz predstavil minister financií konsolidačný balík, tak ho predstavoval spolu s takzvaným sociálnym balíkom. Kým ten konsolidačný vyrátal na dve miliardy eur, ale ten sociálny, plošný, najmä napríklad pri, pri tých, pri dôchodkoch, hypotékach, tak ten je plošný, tak ten bol miliarda eur, o dva dni na to ministerka financií, ministerka hospodárstva ohlási, že štát zadotuje ceny energií, čo je ďalšia miliarda eur a tak z konsolidácie ostala veľká nula, pretože ak dva dni predtým bol rozdiel miliarda, tak o dva dni na to bol rozdiel nula.

Ďakujem za vystúpenie pána Pročka, ja by som sa predsa len vrátil k tomu, tak hlbšie do toho zákona.
A máme tu teda napríklad ciele, to som nestihol dopovedať v predchádzajúcom vystúpení, ciele a výsledný stav, ktorý si sľubuje navrhovateľ, nemáme tu pána ministra, ale možno sa mu to dostane. Tak ten cieľ, tie ciele sú, súčasné znenie zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovujú požiadavkám riešenia sanácie environmentálnych záťaží a ich financovania z prostriedkov Európskej únie. Cieľom predpokladanej legislatívy je odstrániť tento nesúlad.
No a teraz si povieme, kto sú dotknuté subjekty. Dotknutými subjektami sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, vlastníci nehnuteľností. Máme tu aj alternatívne riešenie, ja by som sa opýtal pána ministra, že či ich zvažovali, tie alternatívne riešenia. Vzhľadom na problematiku, ktorú návrh zákona upravujú, nebol... upravuje, neboli alternatívne riešenia navrhované a ani posudzované. V prípade nevykonania úprav navrhovaných v predkladanom materiáli, sa Slovenská republika vystavuje riziku finančných sankcií. Ešte mám čas. Pri pôvodnej aplikácii zákona by mohli ísť, by mohlo ísť o duplicitné finančné plnenie v prospech Slovenskej republiky.
No, a ešte tu máme, som sa chcel opýtať na vybrané vplyvy materiálu na rozpočet verejnej správy. Takže vplyvy sú žiadne. V tom, vplyvy na rozpočty v obciach a vyšších územných celkov tiež žiadne. To som chcel požiadať otázku, či sú ozaj žiadne, alebo nie sú žiadne. Mne sa to nezdá. Vplyvy na podnikateľské prostredie žiadne. Z toho vplyv na malé a stredné podnikanie žiadne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Ak by sme tu mali ministra životného prostredia, tak by som sa opýtal na bod č. 2, definovanie problému. "Návrh zákona rieši problémy predchádzajúcej prijatej právnej úpravy v § 9a a 9b, ktorá sa ukázala ako problematická z viacerých hľadísk, a to najmä z hľadiska možného nelegálneho čerpania verejných zdrojov – fondov Európskej únie, keďže pri aplikácii uvedených ustanovení zákona by mohlo ísť o duplicitné finančné plnenie v prospech Slovenskej republiky (Environmentálneho fondu). Slovenskej republike by tak vznikla povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky z fondov Európskej únie a prípadne súvisiace penále. Novelizovaná právna úprava je taktiež vnútorne rozporná, keďže zákon v súčasnosti upravuje dva rôzne režimy, a to režim možnej liberalia... liberalizácie", tam je chyba, "liberalizácie povinnej osoby," majú chybu v tej správe, "podľa § 4 zákona a súčasne novelizovaný režim, ktorý na uvedené neberie ohľad a paušálne zaväzuje každého vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej by bola realizovaná sanácia environmentálnej záťaže k úhrade nákladov spojených so sanáciou environmentálnej záťaže bez ohľadu na skutočnosť, či jej existenciu spôsobil alebo nie, resp. či bol objektívne spôsobilý ju spôsobiť," zaujímavá kombinácia, "(napríklad dedič, reštituent). Napokon novelizovaná právna úprava je v súčasnosti predmetom ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod Rvp 2025/2022."
Takže ako to je s tým cieľom? Tu je napísané, že súčasné znenie zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ďakujem za udelenie slova.
Moja prvá otázka znie, ja som to už povedal aj pred chvíľou, pre koho je určený tento príspevok. Ide o osoby, ktoré budú mať mesačný príjem vyše 2-tisíc eur a môžu získať príspevok až do 150 eur. Ja to vnímam ako pomoc pre strednú vrstvu. Ak chceme pomáhať strednej vrstve na Slovensku, nič proti tomu, ale, samozrejme, že tu máme aj ďalšie vrstvy obyvateľstva, ktorým treba pomáhať.
Položme si otázku, predkladateľ, navrhovateľ definuje tento nový príspevok ako sociálnu dávku. Je to priamo v dôvodovej správe. Je sociálna dávka nástroj, ako pomáhať strednej vrstve? Ozaj potrebujeme sociálnou dávkou nazvať niečo, keď pomáhame človeku, ktorý vyslovene bytostne nie je ohrozený? Ak to teda sociálna dávka nie je, je to niečo iné, tak potom si položme otázku, že komu je určená a čo tým vlastne sledujeme. Ak tým sledujeme pomoc určitej skupine obyvateľstva a zároveň, ako počúvame od predstaviteľov vlády, že to je zároveň aj nástroj na to, aby sa podporila výstavba bytov na Slovensku a aby sa podporila stavebná produkcia, tak potom mi tam niečo nesedí. Každý, kto uvádza dva dôvody pri zdôvodnení svojho návrhu a tie dva dôvody sú od seba tak vzdialené, tak možno za nimi je niečo úplne iné.
To, čo povedala moja predrečníčka... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Ak máte niečo na prejednávanie, choďte von z rokovacej sály. Počúvajme pána poslanca.
Ďakujem pekne.

Hajko, Jozef, poslanec NR SR
Zopakujem to, ak predkladateľ uvádza dva dôvody a prvým je pomoc určitej skupine obyvateľov a druhým dôvodom je, aby sme podporili výstavbu bytov a stavebnú produkciu, šípim za tým neúprimnosť. Tým pádom sa prikláňam k mojej predrečníčke kolegyni poslankyni, že je tam skôr, je tam skôr zásah na určitého voliča, je tam skôr úmysel vrátiť sa k predvolebným sľubom spred volieb a naplniť si tento predvolebný sľub, samozrejme, na úkor štátnych financií.
Upozorním tiež na to, už to mnohí tu hovorili, že táto sociálna dávka je drahá. Vychádzam priamo z doložky vplyvov. Každé euro, ktoré dostane poberateľ dávky, na každé euro minie štát 13 centov. Je to, je to drahá pomoc, hoci sme tu počuli, že tie náklady sa možno budú znižovať, ale ja uvádzam to, čo je v doložke vplyvov.
Posledná vec, čo poviem, opäť to tu už zaznelo, vnímam to ako napriahnutie ústretovej ruky voči bankám. Skutočne, ak banky si budú vedomé, že štát bude niesť určitú časť nákladov za úroky, no tak nevidím dôvod, prečo by tie banky sa mali správať nejako ústretovo voči klientom a aby medzi sebou bojovali o výšku úrokových sadzieb. Jednoducho pre banky sa tu vytvára mäkké prostredie, čo koniec koncov bude môcť, bude viesť k tomu, že tie banky si budú s väčšou ľahkosťou dvíhať úrokové sadzby a na to doplatia tí, ktorí nebudú mať túto sociálnu dávku. To znamená všetci ostatní okrem tých, čo sociálna dávku poberajú.
Na záver poviem jednu vec, ja som to tu už dnes spomenul, vítam, že v programovom vyhlásení vlády je veta, ktorá hovorí o tom, že príspevok na bývanie má byť samostatnou dávkou. Áno, vítam to, poďme cez príspevok na bývanie pre pomoc tým, ktorí sú ozaj najodkázanejší. Spomínal som, že v Českej republike to funguje, týmto spôsobom tam pomáhajú ľuďom, ktorí majú vysoké výdavky na energie. Samozrejme, Česi regulované ceny energií nemajú, my ich máme zastropované, ale vidím tam príležitosť na to, aby sme práve cez tento príspevok na bývanie, ktorý je adresný, aby sme cez tento príspevok pomáhali tým, ktorí to najviac potrebujú.
Okrem toho, že tento príspevok je adresný, na rozdiel od tejto sociálnej dávky, tak tento príspevok aj šetrí verejné financie.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Ja k tomu poviem len toľko, že pri takýchto návrhoch, ako predložil pán Jakab, ozaj treba tiež zvážiť dosah, dosah na výber dane z príjmu fyzických osôb a aj pri samom opatrení, teda pri samom návrhu zákona treba na to hľadieť, pretože ako som spomenul, ide to na vrub samospráv a treba tam určité kompenzácie spraviť, to zase štát bude stáť nejaké peniaze.
A ďalšia vec, že tieto opatrenia budú vyvíjať len ďalší tlak na to, aby samosprávy zdvíhali dane, ktoré sú v ich kompetencii, a tým pádom vlastne zdvíhali dane pre občanov.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pri, po predložení tohto návrhu zákona som si položil otázku: kto je ten, čo je ohrozený predmetom tohto zákona, to znamená vyššími sadzbami úrokov na hypotékach? Kto je ten ohrozený, komu chceme pomáhať a ako mu chceme pomáhať?
Ak má byť ohrozený ten, ktorý môžeme povedať, že patrí do strednej vrstvy, to znamená, že má mesačný príjem do 1,6-násobku priemernej mzdy, dobre, v poriadku, strednú vrstvu treba tiež chrániť. Ak majú byť ohrození mladí ľudia, pre ktoré, pre ktorých slúži schéma hypotéka pre mladých, dobre, v poriadku. Ak majú byť ohrození ľudia, ktorí majú najhlbšie do vrecka... nájdeme ich tam? Nenájdeme ich tam. A skutočne nám musí ísť komplexne o všetkých ľudí, ale najviac si musíme všímať tých, ktorí si nedokážu svojimi vlastnými silami pomôcť sami. To je princíp sociálnej politiky štátu.
Problém bývania a hypoték je oveľa širší, ako je tu nastolený. Chápem, že ide o opatrenie, ktoré má postihnúť alebo ktoré sa má zamerať na určité daňové zvýhodnenia tento rok a budúci rok, ale problém bývania je oveľa širší. Už to tu viackrát spomínali rečníci, myslím si, že to spomínal aj pán minister, Slovensko sa nachádza vo veľmi zvláštnej situácii, pretože v 90. rokoch v podstate ľudia, ktorí bývali vo svojich bytoch, si tieto byty sprivatizovali, to znamená, že máme jedno z najvyšších percent vlastníctva bytov v súkromnom, v súkromnom vlastníctve v celej Európskej únii. To je jeden problém.
Druhý problém je v tom, že bytová výstavba u nás stále zaostáva a sme na tých posledných priečkach v Európskej únii, čo sa týka počtu, počtu bytov na jednotku obyvateľov. Takže zamyslime sa nad tým, že áno, ideme s určitou pomocou, dá sa o nej diskutovať, aká je, ale zamyslime sa nad tým, ako tento problém riešiť komplexne. A tu vyvstáva viacero veľkých otáznikov, vecí, ktoré sa na Slovensku neriešia dlhé roky.
Čo bráni na Slovensku, aby sa viac stavalo bytov a aby boli dostupné? To sú veľmi vážne otázky. Odpoviem len v pár bodoch.
Prvá vec je stavebné konanie. Máme tu nový stavebný zákon, ktorý má vstúpiť do platnosti alebo do účinnosti od 1. apríla tohto roku, zatiaľ je veľmi nejasné, že ako by tento zákon mal platiť, ako by sa mal uplatňovať. Je to úplne nový stavebný zákon po vyše tridsiatich rokoch. Čakám odpo... od vlády odpoveď na otázku, ako budeme postupovať so stavebným konaním od 1. apríla. Ideme naskočiť na tento vlak? Ideme naskočiť na nový stavebný zákon, ktorý má veľmi veľa nejasností?
Druhý problém, pozemky. Slovensko má totálne rozdrobené vlastníctvo pozemkov. Ak chce developer získať pozemok, tak sa musí dosť usilovať, aby sa k nemu vôbec dostal. A ak sa k nemu dostane, tak musí často podstúpiť proces, proces zdĺhavý, to znamená proces vyrovnania sa s vlastníkmi často veľmi silno rozdrobených parciel. A týka sa to aj individuálnej výstavby, pochopiteľne, ale týka sa to, samozrejme, aj samospráv. Je to veľký problém. Takže čakáme odpoveď na otázku, čo s týmto bude robiť vláda.
Áno, sú tu rozbehnuté určité komasácie, ale akú prioritu im dáme. A s tým, samozrejme, súvisí ďalšia veľká otázka, a to je dedičský zákon. To znamená, ak scelíme pozemky, tak musíme si položiť otázku, ako zabrániť tomu, aby sa nám opäť nekúskovali v dedičskom konaní.
Tretia vec, čo poviem, štát, vláda a štát všeobecne disponuje veľkým množstvom budov, často nevyužívaných. Prečo by tieto budovy nemohli ísť do vlastníctva samospráv, aby si pomohli napríklad pri výstavbe alebo rekonštrukcii týchto budov a pri výstavbe nájomných bytov? Tým otváram ďalšiu, ďalší veľký problém, a to je nájomné bývanie. Boli tu na Slovensku pokusy, viacero pokusov, ako rozbehnúť nájomné bývanie. Asi ten najviac používaný nástroj je Štátny fond rozvoja bývania. Ale máme tu určitú schému po minulej vláde, ktorá je tiež diskutabilná, podobne ako nový stavebný zákon. Čo s tým budeme robiť? Ako podporíme samosprávy, aby mohli viac stavať nájomné byty?
My sme tu preberali návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že ministerstvo dopravy bude určovať a bude, alebo bude regulátor pri nájomnom v bytoch. V poriadku, ale čakáme odpoveď na otázku, čo vlastne urobiť, aby tento štát začal v skutočnosti ozaj, naozaj budovať nájomné byty tak, aby boli dostupné.
Posledný bod k tomuto, čo poviem, je cena úverov. Ono to všetko so všetkým súvisí. Ak štát nebude dobre hospodáriť a bude sa zadlžovať, hrozí nám, že nám vzrastú úrokové sadzby, úrokové sadzby na štátnych dlhopisoch. Dnes sme zhruba na úrovni Grécka. Za nami sú len také štáty, ako je Taliansko alebo Španielsko. Čoraz viac zaostávame za úrokovými sadzbami Nemecka, čo by sme mohli pokladať ako za taký referenčný, referenčný bod. Ak štát nebude rozumne hospodáriť, je veľká pravdepodobnosť, že nám vzrastú úrokové sadzby. Čo to bude znamenať? Pre banky to je dobrý biznis. Jednoducho si pokúpia štátne dlhopisy a riešia si svoj, svoj úrokový, úrokový diferenciál, ktorý je medzi vkladmi a pôžičkami. To znamená, my vtiahneme tie banky do systému štátnych dlhopisov a, pochopiteľne, bude menej peňazí na to, aby sa úverovali iné veci pre biznis a pre obyvateľov, no a to je zákon, zákon trhu. Jednoducho kde je, kde je väčší dopyt, tak vlastne aj cena toho ponúkaného produktu stúpa. A v tomto prípade je to úver, často úver pre developera, často úver pre majiteľa, súkromného majiteľa pozemku.
Ohradím sa proti tomu, čo povedal aj pán minister, že Kresťanskodemokratické hnutie nechce pomáhať pri energiách, nechce pomáhať pri hypotékach. Áno, mali sme to v programe, potrebujeme vylepšiť schémy, ktoré sa týkajú hypoték, štátnej pomoci, a potrebujeme zmeniť aj prístup k energiám. KDH je za to, aby sa pomáhalo odkázaným ľuďom, ktorí nedokážu splácať vysoké účty za energie, ale prosím vás, robme to adresne. Robme to podľa to, kto to ozaj potrebuje. Nedávajme zbytočne nízke ceny energií majiteľom veľkých nehnuteľností, ktorí vôbec nepotrebujú štátnu pomoc, šetrime štátne peniaze.
Druhá vec, čo poviem, sme za pomoc ľuďom, ktorí majú problém s bývaním. Ja som privítal, že v programovom vyhlásení vlády sa objavila stať, že sa prehodnotí, akým spôsobom sa bude poskytovať príspevok na bývanie. A sme za to, aby sa tento príspevok ozaj prehodnotil a aby sa vážilo, či ozaj domácnosť potrebuje peniaze na to, aby sa jej pomohlo. Aby si vedela splácať, aby si vedela uhrádzať náklady na bývanie.
Netreba chodiť ďaleko, používajme osvedčené postupy. V Česku platí schéma, podľa ktorej príspevok na bývanie sa viaže na výšku, výšku platieb za energie. To znamená, kto si nemôže dovoliť vysoké platby za energie, tomu štát pomáha. To je funkčný príspevok na bývanie. Poďme týmto smerom. Opäť zdôrazňujem to isté, čo pri energiách, pomoc musí byť adresná. Je to spravodlivé a šetrí to verejné financie, vieme, že sú vo veľmi zlom stave.
Posledný bod, čo poviem, daňový bonus sa netýka len tých, ktorí si ho odpočítavajú a ktorí vlastne o toľko platia menšiu daň, týka sa aj tých, čo sú závislí od tejto dane, a to sú samosprávy. Toto opatrenie má budúci rok priniesť mínus pre samosprávy 15 mil. eur... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)