Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pri, po predložení tohto návrhu zákona som si položil otázku: kto je ten, čo je ohrozený predmetom tohto zákona, to znamená vyššími sadzbami úrokov na hypotékach? Kto je ten ohrozený, komu chceme pomáhať a ako mu chceme pomáhať?
Ak má byť ohrozený ten, ktorý môžeme povedať, že patrí do strednej vrstvy, to znamená, že má mesačný príjem do 1,6-násobku priemernej mzdy,...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pri, po predložení tohto návrhu zákona som si položil otázku: kto je ten, čo je ohrozený predmetom tohto zákona, to znamená vyššími sadzbami úrokov na hypotékach? Kto je ten ohrozený, komu chceme pomáhať a ako mu chceme pomáhať?
Ak má byť ohrozený ten, ktorý môžeme povedať, že patrí do strednej vrstvy, to znamená, že má mesačný príjem do 1,6-násobku priemernej mzdy, dobre, v poriadku, strednú vrstvu treba tiež chrániť. Ak majú byť ohrození mladí ľudia, pre ktoré, pre ktorých slúži schéma hypotéka pre mladých, dobre, v poriadku. Ak majú byť ohrození ľudia, ktorí majú najhlbšie do vrecka... nájdeme ich tam? Nenájdeme ich tam. A skutočne nám musí ísť komplexne o všetkých ľudí, ale najviac si musíme všímať tých, ktorí si nedokážu svojimi vlastnými silami pomôcť sami. To je princíp sociálnej politiky štátu.
Problém bývania a hypoték je oveľa širší, ako je tu nastolený. Chápem, že ide o opatrenie, ktoré má postihnúť alebo ktoré sa má zamerať na určité daňové zvýhodnenia tento rok a budúci rok, ale problém bývania je oveľa širší. Už to tu viackrát spomínali rečníci, myslím si, že to spomínal aj pán minister, Slovensko sa nachádza vo veľmi zvláštnej situácii, pretože v 90. rokoch v podstate ľudia, ktorí bývali vo svojich bytoch, si tieto byty sprivatizovali, to znamená, že máme jedno z najvyšších percent vlastníctva bytov v súkromnom, v súkromnom vlastníctve v celej Európskej únii. To je jeden problém.
Druhý problém je v tom, že bytová výstavba u nás stále zaostáva a sme na tých posledných priečkach v Európskej únii, čo sa týka počtu, počtu bytov na jednotku obyvateľov. Takže zamyslime sa nad tým, že áno, ideme s určitou pomocou, dá sa o nej diskutovať, aká je, ale zamyslime sa nad tým, ako tento problém riešiť komplexne. A tu vyvstáva viacero veľkých otáznikov, vecí, ktoré sa na Slovensku neriešia dlhé roky.
Čo bráni na Slovensku, aby sa viac stavalo bytov a aby boli dostupné? To sú veľmi vážne otázky. Odpoviem len v pár bodoch.
Prvá vec je stavebné konanie. Máme tu nový stavebný zákon, ktorý má vstúpiť do platnosti alebo do účinnosti od 1. apríla tohto roku, zatiaľ je veľmi nejasné, že ako by tento zákon mal platiť, ako by sa mal uplatňovať. Je to úplne nový stavebný zákon po vyše tridsiatich rokoch. Čakám odpo... od vlády odpoveď na otázku, ako budeme postupovať so stavebným konaním od 1. apríla. Ideme naskočiť na tento vlak? Ideme naskočiť na nový stavebný zákon, ktorý má veľmi veľa nejasností?
Druhý problém, pozemky. Slovensko má totálne rozdrobené vlastníctvo pozemkov. Ak chce developer získať pozemok, tak sa musí dosť usilovať, aby sa k nemu vôbec dostal. A ak sa k nemu dostane, tak musí často podstúpiť proces, proces zdĺhavý, to znamená proces vyrovnania sa s vlastníkmi často veľmi silno rozdrobených parciel. A týka sa to aj individuálnej výstavby, pochopiteľne, ale týka sa to, samozrejme, aj samospráv. Je to veľký problém. Takže čakáme odpoveď na otázku, čo s týmto bude robiť vláda.
Áno, sú tu rozbehnuté určité komasácie, ale akú prioritu im dáme. A s tým, samozrejme, súvisí ďalšia veľká otázka, a to je dedičský zákon. To znamená, ak scelíme pozemky, tak musíme si položiť otázku, ako zabrániť tomu, aby sa nám opäť nekúskovali v dedičskom konaní.
Tretia vec, čo poviem, štát, vláda a štát všeobecne disponuje veľkým množstvom budov, často nevyužívaných. Prečo by tieto budovy nemohli ísť do vlastníctva samospráv, aby si pomohli napríklad pri výstavbe alebo rekonštrukcii týchto budov a pri výstavbe nájomných bytov? Tým otváram ďalšiu, ďalší veľký problém, a to je nájomné bývanie. Boli tu na Slovensku pokusy, viacero pokusov, ako rozbehnúť nájomné bývanie. Asi ten najviac používaný nástroj je Štátny fond rozvoja bývania. Ale máme tu určitú schému po minulej vláde, ktorá je tiež diskutabilná, podobne ako nový stavebný zákon. Čo s tým budeme robiť? Ako podporíme samosprávy, aby mohli viac stavať nájomné byty?
My sme tu preberali návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že ministerstvo dopravy bude určovať a bude, alebo bude regulátor pri nájomnom v bytoch. V poriadku, ale čakáme odpoveď na otázku, čo vlastne urobiť, aby tento štát začal v skutočnosti ozaj, naozaj budovať nájomné byty tak, aby boli dostupné.
Posledný bod k tomuto, čo poviem, je cena úverov. Ono to všetko so všetkým súvisí. Ak štát nebude dobre hospodáriť a bude sa zadlžovať, hrozí nám, že nám vzrastú úrokové sadzby, úrokové sadzby na štátnych dlhopisoch. Dnes sme zhruba na úrovni Grécka. Za nami sú len také štáty, ako je Taliansko alebo Španielsko. Čoraz viac zaostávame za úrokovými sadzbami Nemecka, čo by sme mohli pokladať ako za taký referenčný, referenčný bod. Ak štát nebude rozumne hospodáriť, je veľká pravdepodobnosť, že nám vzrastú úrokové sadzby. Čo to bude znamenať? Pre banky to je dobrý biznis. Jednoducho si pokúpia štátne dlhopisy a riešia si svoj, svoj úrokový, úrokový diferenciál, ktorý je medzi vkladmi a pôžičkami. To znamená, my vtiahneme tie banky do systému štátnych dlhopisov a, pochopiteľne, bude menej peňazí na to, aby sa úverovali iné veci pre biznis a pre obyvateľov, no a to je zákon, zákon trhu. Jednoducho kde je, kde je väčší dopyt, tak vlastne aj cena toho ponúkaného produktu stúpa. A v tomto prípade je to úver, často úver pre developera, často úver pre majiteľa, súkromného majiteľa pozemku.
Ohradím sa proti tomu, čo povedal aj pán minister, že Kresťanskodemokratické hnutie nechce pomáhať pri energiách, nechce pomáhať pri hypotékach. Áno, mali sme to v programe, potrebujeme vylepšiť schémy, ktoré sa týkajú hypoték, štátnej pomoci, a potrebujeme zmeniť aj prístup k energiám. KDH je za to, aby sa pomáhalo odkázaným ľuďom, ktorí nedokážu splácať vysoké účty za energie, ale prosím vás, robme to adresne. Robme to podľa to, kto to ozaj potrebuje. Nedávajme zbytočne nízke ceny energií majiteľom veľkých nehnuteľností, ktorí vôbec nepotrebujú štátnu pomoc, šetrime štátne peniaze.
Druhá vec, čo poviem, sme za pomoc ľuďom, ktorí majú problém s bývaním. Ja som privítal, že v programovom vyhlásení vlády sa objavila stať, že sa prehodnotí, akým spôsobom sa bude poskytovať príspevok na bývanie. A sme za to, aby sa tento príspevok ozaj prehodnotil a aby sa vážilo, či ozaj domácnosť potrebuje peniaze na to, aby sa jej pomohlo. Aby si vedela splácať, aby si vedela uhrádzať náklady na bývanie.
Netreba chodiť ďaleko, používajme osvedčené postupy. V Česku platí schéma, podľa ktorej príspevok na bývanie sa viaže na výšku, výšku platieb za energie. To znamená, kto si nemôže dovoliť vysoké platby za energie, tomu štát pomáha. To je funkčný príspevok na bývanie. Poďme týmto smerom. Opäť zdôrazňujem to isté, čo pri energiách, pomoc musí byť adresná. Je to spravodlivé a šetrí to verejné financie, vieme, že sú vo veľmi zlom stave.
Posledný bod, čo poviem, daňový bonus sa netýka len tých, ktorí si ho odpočítavajú a ktorí vlastne o toľko platia menšiu daň, týka sa aj tých, čo sú závislí od tejto dane, a to sú samosprávy. Toto opatrenie má budúci rok priniesť mínus pre samosprávy 15 mil. eur... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis