Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.12.2023 o 15:10 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 20.12.2023 12:11 - 12:26 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, milé kolegyne, úpenlivo sme čakali na rozpočet verejnej správy na budúci rok. A čakali sme, ako vážne myslela vláda sľub, že bude konsolidovať verejné financie. Mali sme obavy. Keď minister financií pred niečo dvoma, vyše dvoma týždňami po rokovaní vlády predstavoval návrh konsolidácie, zverejnil dva balíky. Jeden bol takzvaný sociálny a druhý konsolidačný. Prvý v hodnote jednej miliardy eur, kde boli budúcoročné 13. dôchodky vo výške priemerného, či pomoc pri hypotékach. Druhý konsolidačný v hodnote dvoch miliárd eur. Vyzeralo to na prvý pohľad celkom priaznivo. Dve miliardy mínus jedna miliarda, konsolidácia jedna miliarda euro. To znamená, ako by vláda mala ušetriť budúci rok miliardu eur. Čo je dobré číslo. O dva dni na to vystúpila ministerka hospodárstva a povedala, že Slovensko zachová zastropované ceny pre domácnosti na energie aj budúci rok. A vyčíslila aj ten balík, koľko to bude stáť. Táto plošná pomoc by mala stáť budúci rok Slovensko jeden aj štvrť miliardy eur. Z miliardovej konsolidácie tak ostala veľká nula, ostalo z nej nič.
Hoci tento rok uzrel svetlo sveta návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024, kde sa predsa len počíta s konsolidáciou verejných financií vo výške pol percenta hrubého domáceho produktu, teda niečo vyše 600 mil. eur, už prístup, aký zaujal v prvom vystúpení minister financií, naznačuje, že ide skôr o prianie ako o reálny zámer. Potom prišiel návrh zákona o zlepšení verejných financií. Nemali sme voči nemu veľkú dôveru. Ministerstvo financií pripravilo výpočet príjmov od stola. Nemáme istotu, či prinesie, že prinesie očakávané príjmy či úspory. Predkladateľ hovorí, a teraz citujem: „V budúcom roku vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením plánuje znížiť deficit na 5,97 % hrubého domáceho produktu. Schodok sa tak má znížiť o viac ako pol percenta hrubého domáceho produktu z úrovne 6,52 % percenta v tomto roku. K medziročnému poklesu schodku prispejú najmä prijaté konsolidačné opatrenia, a to najmä zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a porovnávacej dane pre právnické osoby, či zvýšenie daní z tabaku a liehu a iné." Koniec citátu.
Najskôr upriamim pozornosť na štátny rozpočet, pre ktorý by bol priliehavejší názov rozpočet ministerstva financií alebo rozpočet vlád. Ten tvorí zhruba polovicu celkového rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Pri ňom, popri ňom sú tam, popri tomto vládnom rozpočte sú rozpočty samospráv či poisťovní, ale do ktorých tečú odvody. Ale to asi všetci vieme, len predsa som to musel zdôrazniť a poviem prečo. Tento rozpočet, s ktorým má hospodáriť vláda, ráta budúci rok s takýmito číslami. Príjmy štátneho rozpočtu majú tvoriť 22,7 mld. eur. Výdavky majú tvoriť 30,3 mld. eur. Vláde tak máme odsúhlasiť schodok vo výške 7,6 mld. eur. Čo to znamená tieto čísla? Vyzerá to len ako obyčajné čísla, ale keď ich dáme do súvislosti, tak to vyznie úplne inak. Uvedomme si, že k trom eurám, ktoré vláda vyberie na daniach, bude musieť pridať štvrté euro, aby mohla splniť to, čo sľubuje pri výdavkoch. A to štvrté euro ku každým trom eurám si bude musieť požičať. To znamená, že to pôjde na dlh, alebo inými slovami, výdavky vlády sú pokryté len z troch štvrtín. Predstavte si firmu alebo domácnosť, ktorá hospodári takto ako vláda. Dlhodobo sa to nedá ustáť, hoci zotrvačnosť štátu je vyššia ako pri firme a štát má v rukách nástroje, ktorými si dokáže zabezpečiť stále príjmy, to sú tie dane a odvody napríklad, alebo hlavne, dlhodobo to nemôže ustáť. Slovensko sa dostalo na šikmú plochu, a preto je najvyšší čas, aby vláda začala konať. Žiaľ, tak, ako to navrhuje vláda v predloženom rozpočte, to nepôjde. Uvediem niekoľko postrehov.
Najskôr sa budem venovať príjmom. Daň z príjmov právnických osôb, toto je citát opäť, opäť od predkladateľa návrhu zákona, daň z príjmov právnických osôb pokračovala v roku 2022 v raste z roku 2021, to znamená, že išla hore 30 % a medziročne narástla o 12 %. To je vývoj, to je vývoj roku 2023. A teraz citát: „Štruktúra ekonomiky naznačuje pokračovanie nastavenej dynamiky rastu dane aj v roku 2023 a výnos je v porovnaní s minulým rokom vyšší o 355 mil. eur." To je rok 2023 oproti roku 2022. „V nasledujúcich rokoch výnos dane ovplyvní viacero legislatívnych zmien. Zvýšenie zdravotných odvodov na strane zamestnávateľov zvyšuje náklady firiem, čo má negatívny vplyv na základ dane z príjmu právnických osôb, ako aj na samotnú daň. Podobne negatívny vplyv má aj predĺženie solidárneho príspevku v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérie." Koniec citátu.
Tak tu, prosím pekne, máte priamo doklad o tom, ako nové dane a odvody, ktoré tu už boli schválené, budú okresávať príjmy štátneho rozpočtu. To znamená, že ak na jednej strane vyrubíme firmám vyššie dane a vyššie odvody, tak na druhej strane nemôžeme očakávať, že to firmy len tak zhltnú a ich ziskovosť bude podobná, ako bude v tomto roku.
Ďalší citát od predkladateľa: „Výnos z DPH bude v porovnaní s predošlým rozpočtom nižší o 382 mil. eur v roku 2024, resp. 641 mil. eur v roku 2025. Výhľad je ovplyvňovaný poskytovanou energopomocou domácnostiam pokračujúcou aj v roku 2024, prijatou legislatívou, presúvanie čerpaných prostriedkov medzi rokmi v rámci plánu obnovy a odolnosti do neskorších rokov, či zhoršením makroekonomických parametrov. Negatívne pôsobí zavedenie zníženej sadzby 10 % na gastro, športoviská, aquaparky a vleky od 1. januára 2023 a zavedenie sadzby 5 % v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania od 1. januára 2023." Koniec citátu.
Takže tu zase máte zas doklad, že čo robí s DPH plošná pomoc pri dotovaní cien energií. Iným spôsobom povedané, ak dotujete ceny energií, garantujete ich nízku cenu, a tým pádom aj nižší výber DPH. Takže dosah na štátny rozpočet majú nielenže zbytočne rozdávané peniaze prostredníctvom zastropovania cien energií pre všetkých, to znamená plošnej pomoci, ale aj stratená DPH za platby za energie, ktoré nemuseli byť zastropované alebo dotované na odstupňovanej úrovni. Ako som poukázal, manipulovať s cenami energie je tak pre štát nákladné a prináša výdavky nielen na dotácie, ale aj na strane výberu DPH, ale štát priamo stráca aj príjmy z hospodárenia spoločnosti, kde je vlastníkom alebo spoluvlastníkom.
Opäť len odcitujem predkladateľa predloženého návrhu: „V rámci dividend realizovaných prostredníctvom štátneho rozpočtu dochádza k výpadku príjmov na úrovni 111 mil. eur. Uvedené súvisí s výpadkov dividend Slovenského plynárenského priemyslu, akciovej spoločnosti na úrovni 156 mil. eur, ktorý je čiastočne kompenzovaný s výšenými dividendami od spoločnosti Tipos, akciová spoločnosť vo výške 22 mil. eur a spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, akciová spoločnosť vo výške 16 mil. eur." Koniec citátu.
Takže štát tento rok stratil na dividendových odvodoch Slovenského plynárenského priemyslu vyše 150 mil. eur. Aj toto je cena za to, že držíme tie ceny na nízkej úrovni. Štát prichádza o dividendy a budúci rok to nebude inak.
Takže plošná a neadresná pomoc energiami má podľa údajov ministerstva hospodárstva predstavovať budúci rok jeden aj štvrť miliardy eur. Keď k tomu pripočítame len ďalšie dve spomenuté položky, to znamená strata tých dividend, tak náklady možno stúpnu niekde k 1,5 mld. eur, a to tam ešte nemáme elektrinu, o tej hovoríme málo. Nemáme elektrinu, kde je síce so Slovenskými elektrárňami podpísané memorandum o stropných cenách, ale definitívna dohoda na rok 2024 je stále nejasná. Ak by pomoc bola odstupňovaná, skutočne pre tých, čo to naozaj potrebujú, štát by to stálo omnoho menej. Ale to by potom sa ťažko plnili predvolebné sľuby politických strán.
Pri energiách ešte dve poznámky, ktoré opäť súvisia s bilanciou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Na dotácie na energie vyčleňuje vláda v predloženom návrhu 800 mil. eur. Zvyšných 450 mil. eur má ísť z unijného programu SAVE, už to tu bolo spomínané, to je ten presun, to je ten presun tých 450 mil. eur z tohto roka do budúceho roka. Nuž ale otázka je, či to bude reálne. Ozaj si kladiem túto otázku, pretože spomeňme si, že Európska komisia tento rok upozornila slovenskú vládu, ešte teda by sme povedali predchádzajúcu vládu, aby prestala dotovať ceny energií, sme skutočne v tej Európskej únii pomaly výnimkou. Aká ochota bude zo strany Európskej komisie pri takejto kritike, aká ochota bude preplácať tieto dotované energie. Ak nulová, tak tých 450 mil. eur bude musieť zatiahnuť štátny rozpočet.
Vláda hodlá získať dane z nadmerných ziskov ropy spoločnosti ďalšie stovky miliónov eur, hodlá pokračovať v tomto zdaňovaní. Aký bude skutočný výnos z tohto zdanenia, je stále nejasné. No istá je jedna vec, ak chce vláda tieto osobitné dane získať do štátneho rozpočtu, musí ďalej podporovať nakupovanie ropy z Ruska. To už je geopolitická otázka. To znamená, musí trvať na závislosti na štáte, voči ktorému má Európska únia, voči ktorému uvalila Európska únia sankcie a od ktorého sa chceme odstrihnúť. Je toto v poriadku?
K tomu ešte jeden postreh. V rozpočte verejnej správy nie sú výdavkové limity, už sa to tu dnes spomínalo viackrát. Teda stropy výdavkov na nasledujúce roky, k čomu sa zaviazala slovenská vláda pri vstupe do programu plánu obnovy a odolnosti. Predkladateľ prerokovaného návrhu sa bráni, že na toto v krátkosti času nebol pre štátne inštitúcie priestor. Zopakujem, v návrhu rozpočtu verejnej správy nie je odhadnuté, na akej úrovni sa pohybujú výdavky započítané voči indikatívnemu limitu verejných výdavkov a je to snaha odbiť v návrhu rozpočtu tieto indikatívne limity poukazom na použitie staršej prognózy a tým pádom vlastne toto poukazovanie znamená, že tie, to stanovenie limitu výdavkov sa minulo účinkom. Pritom indikatívny rozpočet, ak sa vláda bráni, že nemala podklady, indikatívny limit bol zverejnený už takmer pred dvoma mesiacmi Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Pritom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tento limit aktualizovala, máme ho tu predložený v parlamente, pre zaujímavosť, tvorí ten indikatívny limit výdavkov celého verejného sektora na budúci rok 47,073 mld. eur.
Takže čo by v tejto situácii bolo správne? Správne by bolo schváliť výdavkové limity, čo tento parlament odmietol, hoci tu bol taký návrh. Výdavkové limity na to, aby sme nemuseli zmeniť program tejto schôdze, ale aby sme, zle som to prečítal po sebe, museli by sme schváliť tieto výdavkové limity a museli sme v podstate zmeniť program tejto schôdze, stiahnuť návrh rozpočtu verejnej správy, prepracovať ho v súlade s limitmi a znovu predložiť do parlamentu, čo je vážna vec, lebo máme 20. decembra a jednoducho na to niet priestoru. Takte do tohto stavu sme sa dostali a tieto, otázka výdavkových limitov sa bude musieť riešiť ex post.
Ja ešte jednu poznámku, že vlastne tie výdavkové limity už sa tu o nich dnes hovorilo viackrát, je to, je to inštitút, ktorý vlastne stanovuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nie je hocijaká inštitúcia. Sú tam dva hlavné dôvody. Prvý, je to strážca verejných financií. Sú to tí ľudia, tá inštitúcia, ktorá stráži, aby sme sa neprepadli do nejakej priepasti. Úzkostlivo stráži rozpočtovanie príjmov a výdavkov verejných rozpočtov a dáva odporúčania.
Druhá vec, čo poviem, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vznikla na základe zákona, ktorý bol prijatý v roku 2011, to bolo v čase, keď sa tu rozbehla grécka kríza. Za tento zákon hlasovalo 146 poslancov parlamentu, to znamená, že to bola takmer úplná zhoda a hlasovali za tento zákon aj poslanci za stranu SMER. To znamená väčšina poslancov, ktorí tu sedia, ktorí tu nie sú noví, tak hlasovali za, alebo väčšina strán, ktoré majú poslancov v tomto parlamente, hlasovali za tento zákon a sami si ho nectíme.
Preto návrh, ktorý možno aktuálny ešte je, lebo rokujeme teraz o rozpočte verejnej správy, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by mala tento týždeň vydať hodnotenie a v tom hodnotení zverejní analytický pohľad na vzťah návrhu rozpočtu k najnovším výdavkovým limitom. Počkajme si na to a zvážme to, čo nám povie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ak tieto limity budeme, ak ich nebudeme brať do úvahy, čo nám hrozí? Skutočne my sme sa k nim zaviazali v programe odolnosti voči Európskej únii a ak nebudeme tieto limity napĺňať, hrozí nám strata stoviek miliónov eur. Je to vážna vec, preto musíme, musíme sa s touto vecou vážne zaoberať a opakujem, počkajme si aspoň na to, čo povie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tento týždeň. Vnímajme Radu pre rozpočtovú zodpovednosť ako inštitúciu, ktorá skutočne stráži verejné financie a ktorá to myslí s týmto štátom skutočne od podlahy dobre.
Osobitnú kategóriu nových príjmov tvoria reštrikčné opatrenia, na ktorých hodlá vláda získať takmer 2 mld. eur. Len na bankovej dani to má byť vyše 300 mil. eur, podobnú sumu si sľubuje zo zvýšenia zdravotných odvodov a okresania II. piliera, príspevkov do II. piliera. Opäť ide o pomerne neurčité odhady. Keď k tomu pripočítame minimálne dve, minimálne dane pre firmy, to znamená to, čo sa, toto, čo tu už bolo a čo sa ľudovo zvyklo nazývať daň zo straty, pretože firma bude musieť zaplatiť daň bez ohľadu na to, či bude mať kladný hospodársky výsledok alebo záporný. Takže keď pripočítame tieto minimálne dane, zvýšenie zdaňovania dividend, vládne dane na kryptomeny či ďalšie, máme veľmi veľa neznámych, veľmi veľa neznámych v príjmoch štátneho rozpočtu. Príjmy štátu v budúcom roku sú tak postavené na mnohých premenných a môžu byť úplne iné ako očakáva vláda.
Na záver k príjmom ešte jedna dôležitá vec. Nevieme, ako sa v novom prostredí bude dariť slovenským firmám. Vystavené budú tlaku z dvoch strán. Prvý z vnútra, sťažujeme im podmienky na podnikanie a druhý z vonku, európske ekonomiky padajú, sa prepadávajú a treba si všímať hlavne tú nemeckú, s ktorou sme veľmi úzko zviazaní. Čo sa deje v Nemecku, tak sa s oneskorením, s určitým oneskorením deje aj u nás. Všímajme si to, pretože horšie výsledky firiem spôsobia znížený výber daní a odvodov. Napriek tomu, že im tie dane zdvihneme a tie odvody, je možné, že výber dokonca bude horší. Nechcem strašiť, ale musíme to brať do úvahy. To boli príjmy.
Na strave výdavkov je veľa položiek. Ich analýzu v rezortoch nechám na kolegov, teda keď vystúpia. Spomeniem len tie nové nosné, ktoré vláda definuje v takzvanom sociálnom balíčku v hodnote 1 mld. eur. Vláda hodlá vyplatiť plný 13. dôchodok, či podporiť vyššie, či podporiť vyššie úročené hypotéky. Ja sa pozastavím len pri dôchodkovej politike vlády. Sociálna poisťovňa dostane podľa návrhu rozpočtu na budúci rok od vlády dotáciu 1,6 mld. eur, v roku 2025 sa ráta s tou istou dotáciou. Už to je dosť, no zrejme to bude ešte viac. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy, ako sa tu tiež už dnes spomínalo, je rezerva aj na vyplácanie 13. dôchodkov. Takže do Sociálnej poisťovne pôjde viac. Ak by sa išlo podľa návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne, čo tu v parlamente sme už mali, tie dotácie by boli také vysoké, že Sociálna poisťovňa bude potrebovať na vyplácanie dôchodkov takú dotáciu, že každé piate euro, ktoré minie budúci rok, bude musieť získať od vlády a vláda si na to bude musieť požičať. Ak by sme išli do roku 2025, každé štvrté euro. Každé štvrté euro, ktoré vyplatí Sociálna poisťovňa, nebude mať kryté príjmami z odvodov.
Každý rozumný uvažujúci človek musí uznať, že takýmto spôsobom nemôže štát fungovať sa rúti sa do priepasti. Tá priepasť znamená vykročenie na grécku cestu, výrazný nárast daní, prepúšťanie, znižovanie platov a pokles dôchodkov aj o tretinu. Toto ozaj chceme? Takto chceme zaťažiť našich občanov v horizonte niekoľkých rokov? Hrozbu potvrdzuje vlastne aj sám minister financií, ktorý si berie tiež do úst výraz grécka cesta, hoci sa odvoláva na dedičstvo predchádzajúcej vlády. Ministerstvo v predloženom materiáli samo priznáva, že konsolidovanie na úrovni pol percenta hrubého domáceho produktu, ak sa takéto niečo vôbec podarí, bude len začiatok. To je ďalšia vec. Minister financií to tiež viackrát spomínal aj dnes v úvodnom vystúpení, že európske pravidlá a pravidlá Európskej únie nás zaviažu šetriť v tom ďalšom roku alebo v tých ďalších rokoch jedno percento hrubého domáceho produktu.
Mňa na tomto vyrušuje jedna vec. My ako keby sme si sami nekládli, ako my tu, ako tu sedíme, alebo ako tu sedia aj členovia vlády, ako keby sme si sami nepriznali nutnosť, že budeme musieť šetriť, ale čakáme, že príde nejaký reglement z Európskej únie, že pozor, pozor, musíte šetriť, pretože, pretože nespĺňate určité kritériá. My by sme mali byť aktívni a my by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako ušetriť peniaze. My by sme mali aj predstaviť také pravidlá fungovania v budúcom roku, aby sme nevykazovali dnes účtovne, účtovne, že nejakým spôsobom budeme konsolidovať, ale aby sme to fakt reálne zvážili. Aj o tom sme tu už dnes hovorili, že tohtoročný deficit štátneho rozpočtu môže byť umelo nafúknutý, len aby sme dokázali budúci rok, že budeme konsolidovať na úrovni pol percenta hrubého domáceho produktu.
Na predložený návrh, o ktorom dnes rokujeme, teda pozeráme skepticky. Nemáme voči nemu veľkú dôveru. Ministerstvo financií pripravilo výpočet príjmov od stola. Ak parlament tento návrh schváli, nemáme istotu, že prinesie očakávané príjmy či úspory. Spomenul som viacero úskalí. Uvediem ešte jeden príklad, ktorý to už len potvrdí. Vláda by mala šetriť sama na sebe, aj to sľubuje. Hovorí o viazaní 5 % výdavkov na štátnych zamestnancov. Bol som aj na rokovaní finančného výboru a dostávali tam od kolegov predstavitelia ministerstva financií a ďalších štátnych inštitúcií otázku, že akým spôsobom šetria, kde je tých 5 %. A v podstate ani jeden, čo som počul, nedal uspokojivú odpoveď, že kde presne tých 5 % ušetrí. Je to tam niekde vnútri, my sme s tým rátali a tak ďalej. To sú vyjadrenia, ale ja vám ponúknem aj konkrétne číslo, ktoré má, ktoré vás možno len utvrdí o tom, že tento záväzok, tento záväzok je ťažko naplniteľný a otázka je, že do akej miery to vlastne myslí predkladateľ návrhu zákona vážne.
V ústrednej štátnej správe pôjde budúci rok počet zamestnancov hore o takmer štyritisíc. To je z tohto návrhu, ktorý máme na stole. To znamená, že vládny aparát narastie a bude drahší. A poviem dva príklady, netreba chodiť ďaleko. Povedzme si pravdu. Eurofondy, na ktoré, na ktoré sa tak spoliehame, tak máme roztrieštené do dvoch inštitúcií. Máme podpredsedu vlády a ministra investícií, ktoré riadia duplicitne, dá sa povedať, tieto eurofondy. Ďalší príklad je zriadenie nového ministerstva športu a cestovného ruchu. V KDH my sme boli za to, aby dostal šport a možno aj cestovný ruch nejaký osobitný status tým, že by bol, nejakým spôsobom by bola vytvorená nejaká inštitúcia v ústrednej správe, ktorá by riadila, riadila tento rezort, ale nevidíme dôvod v súčasnej situácii, aby to bolo osobitné ministerstvo. Vieme, čo sa viaže s tým, keď vzniká nové ministerstvo. Koľko vzniká ďalších pracovných miest, koľko predstavujú náklady na materiálne výdavky a tak ďalej.
Takže čo vláde ostane? Štát sa bude ďalej zadlžovať, a to po znížení ratingu Slovenska a zvýšení úrokov rýchlejším tempom. A musím to zopakovať, Slovensko sa opäť viac priblíži ku gréckej ceste bankrotu. Biznisu sa nebude dariť, navrhované konsolidačné opatrenia skomplikujú podnikanie. Týka sa to vyšších daní a odvodov. Objavuje sa tu tá nová daň zo straty, zvyšujú sa zdravotné odvody. Hoci to naoko vyzerá, že jedno percento bude platiť zamestnávateľ a zamestnancovi sa nič nestane, nie je to pravda. Však všetci vedia, čo robili biznis, že to nie je pravda. Vždy sa to prenesie na zamestnanca. Náklady podnikateľa na prácu vzrastú. Toto opatrenie bolestivo zasiahne živnostníkov, lebo to je aj podnikateľ, aj zamestnávateľ, zamestnávateľ aj zamestnanec v jednej osobe. Pritom Slovensko má rekordne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. KDH podporuje skôr krok opačným smerom, ako predstavila vláda. Sme za návrat jednotnej rovnej dani. Slovenské skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že zjednodušenie daňového systému prináša štátu lepší výber daní a práve toto by bolo opatrenie, ktoré by podnietilo ekonomickú aktivitu, zvýšilo príjmy štátu a tým prispelo ku konsolidovaniu verejných financií. Vláda však navrhuje pravý opak. Z podnikateľov sa snaží vyžmýkať, čo sa len dá, výsledkom bude optimalizovanie ziskov či priamo únik do šedej ekonomiky. Práve v podnietení ekonomickej aktivity vidí KDH nosný nástroj, ako konsolidovať verejné financie. Druhým je adresnosť pri poskytovaní sociálnych dávok ľuďom, pričom pomoc musí byť odstupňovaná a pre odkázaných. To vedie k hospodárnosti a menším výdavkom štátu. Žiaľ, vláda ide presne opačným smerom a peniaze rozhadzuje. Týka sa to energií či dotovania hypotekárnych úverov. Takto sa konsolidovanie nerobí. Vláda nechce šetriť sama na sebe. Darčekmi pre vybrané skupiny obyvateľov si chce zachovať lojalitu spoločnosti. No priemernému jednotlivcovi bude ťažšie. Ak potrebujeme zlepšiť hrozivý stav verejných financií, šetrenie sa dá pochopiť. No pochopiť sa nedá, že vláda nehodlá pomáhať tým najodkázanejším a nechce myslieť na všetkých, lebo všetci budú trpieť, ak sa verejné financie dostanú do neriešiteľného stavu, budú trpieť všetci.
Na záver zhrniem postoj KDH. Za štátny rozpočet nebudeme hlasovať, ale, je tu ale. Pre Slovensko je v súčasnej situácii predsa lepšie mať deravý štátny rozpočet ako nemať žiadny rozpočet. Občan nemôže byť rukojemníkom konania politikov a musí dostať jasnú správu, že vláda pokračuje po 1. januári v spravovaní Slovenskej republiky. Jedným dychom k tomu dodávame, že štátny rozpočet bude pre jeho nedostatky nevyhnutné v priebehu budúceho roka otvoriť a prehodnotiť jeho plnenie na strane príjmov i výdavkov tak, aby Slovensko neskĺzlo na nebezpečnú cestu ďalšieho strmého zadlžovania.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.12.2023 9:40 - 9:55 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Pozdravujem všetkých kolegov. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Sulík tu spomínal jednu vážnu vec a to, že ministerstvo obrany sa, si začne schvaľovať, čo sa týka vývozu zbraní. Začať si schvaľovať veci samo sebe, teda ak som to správne pochopil, som to nejak presne neštudoval, ale vnímam to ako dosť nebezpečnú vec. Pretože spomeňme si na prípad spred niekoľkých rokov, keď sa slovenské zbrane alebo zbrane, ktoré boli repasované na Slovensku, išlo o húfnice Dana, zrazu objavili v konflikte medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Bolo to na azerbajdžanskej strane. Aby sme si to osvetlili, tak v tej, v tom čase bolo embargo, bolo embargo všeobecné na vývoz zbraní do Azerbajdžanu. A ony sa tam napriek tomu tie zbrane dostali. A dostali sa aj vďaka tomu, že ministerstvo hospodárstva vydalo povolenie. Leteli dokonca tie zbrane z Bratislavy a tá finta bola v tom, že nesmerovali priamo do Baku, ale smerovali do Tel Avivu do Izraela, tam, samozrejme, embargo neplatilo a tam po pár hodinách sa preložili na iné lietadlo. Teraz to už presne neviem, ale na to isté, tie zbrane leteli veselo do, do Azerbajdžanu. A keď sa dnes pozrieme, aká je situácia v tejto oblasti, tak vidíme, že bola tam, bol tam ďalší, ďalšia etapa vojny a Azerbajdžan obsadil celý Náhorný Karabach, 100-tisíc Arménov muselo ujsť z tejto oblasti. A ostala z toho taká pachuť, že sa tam objavili aj zbrane, ktoré, ktoré mali pôvod alebo ktoré sa repasovali na Slovensku. Takže z tohto pohľadu vnímam ako dosť nebezpečnú vec, ak by sme ponechali tie kompetencie tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.12.2023 17:56 - 18:11 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
To, čo tu predniesol kolega Horecký, tak je ukážka toho, že vlastne akým spôsobom my budeme posudzovať veci, aký máme prístup. Snažíme sa to poobracať z každej strany, aj keď veľmi ťažko v prípade tohto návrhu zákona si urobiť nejaký lepší obraz o tom, pretože tam chýba toho veľmi veľa. Ale videli ste, že poslanec Horecký zapolemizoval v niektorých veciach, že možno by boli prospešné, možno by bolo ozaj prospešné zriadiť ústredný štátny orgán, ktorý by sa venoval športu alebo cestovnému ruchu. A ja som to už nespomenul, ak by tu sme mali na papieri fakt zdôvodnenie, že takéto ministerstvo bude pre, napríklad pre slovenský biznis vyhovujúce, pomôže regiónom, že cestovný ruch si zaslúži samostatné riadenie, nech sa páči. Ale to, čo my tu, kolegovia, robíme a málokto nás počúva, my vlastne robíme ich analýzy, ktoré oni mali robiť. My to vlastne posudzujeme. Tu padajú čísla, tu padajú zdôvodnenia. Toto presne tam malo byť. Na základe konkrétnych analýz sa má, sa má rozhodovať a pristupovať k zmenám. A na základe overených zahraničných skúseností. Však to nie je nič nepochopiteľné. Tak by to malo byť. A my tu vlastne zastupujeme predkladateľa návrhu zákona, diskutujeme o tom na, myslím si, že na odbornej úrovni. Dúfam, že to počúvajú teda aspoň možno nejakí ľudia, ktorí sledujú naše vystúpenie v priamom prenose alebo v zázname, a tá vláda nás málo počúva. Ale opakujem, to je ten prístup. Ak niečo má hlavu a pätu a má to zmysel a bude to byť prínosom, my nemáme dôvod, prečo by sme za to nezahlasovali. Lenže to, čo tu máme a v takomto hektickom tempe, skutočne nemôžeme nazvať nejakým vážnym návrhom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.12.2023 15:26 - 15:41 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa Števulová, vy ste spomenuli, akým spôsobom sa postavil predkladateľ zákona k vyhodnocovaniu vplyvov na podnikateľské prostredie. V podstate tam nie je nič. Je tam jeden krížik, ktorý znamená, jedno ixko, ktoré znamená žiadne vplyvy. Ale zoberme si len, čo sa vlastne deje. Máme tu, nielenže vzniká nové ministerstvo, ale pozrime sa do vlády, ako dnes vyzerá. Máme dve, dva, dve štátne inštitúcie, ktoré sa starajú o eurofondy, pričom jednej z nich podpredsedovi vlády vznikajú veľmi vážne kompetencie. Dá sa to vymenovať, je to tam v tej dôvodovej správe.
Spomeniem ministerstvo cestovného ruchu a športu. Ak je tam vnímaný ako pozitívny vplyv na biznis, na cestovný ruch, no tak ja nevidím dôvod, prečo by to tam predkladateľ neuviedol. Ak je negatívny, tak tiež by to malo byť uvedené. Ja viem, ono sa to veľmi ťažko kvantifikuje, tieto dosahy na podnikateľské prostredie, ale práve preto to pribudlo, neviem, kedy to presne bolo, pred koľkými rokmi, pribudlo to do doložky práve preto, aby sa ten predkladateľ nad tým zamyslel. Ja s podnikateľmi pracujem roky a môžem povedať, že to, čo ich najviac zaujíma, to už nie sú pomaly ani tie dane a odvody a ich výška, ale ich zaujíma v poslednom čase stabilita. To znamená, že sa veci nemenia.
A keď niekto veci mení, ako to mení tento navrhovaný zákon, a mení ich vážne, tak logicky by sme očakávali, že podnikatelia sa dočítajú, majú k tomu prístup, sa dočítajú, čo ich vlastne čaká. A oni nevedia, vôbec nevedia a možno ich to čaká už od 1. januára, podľa toho, čo sa tu schváli v tomto parlamente. Takže je to aj apel na ďalších tvorcov a predkladateľov zákona, aby tu doložku brali skutočne vážne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.12.2023 10:55 - 11:10 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec spomínal, že aký, aký vplyv bude mať navrhovaný zákon na zamestnanosť v štátnej správe, poviem všeobecne vo verejnej správe.
Ja chcem poukázať na to, že tento návrh je v podstate v kolízii s ďalším návrhom zákona, ktorý je takisto dôležitý, a to je zákon o štátnom rozpočte alebo rozpočte verejnej správy na budúci rok, a poviem prečo. Vzniká tu nové ministerstvo cestovného ruchu a športu, zároveň si uvedomme, že na spravovanie eurofondov máme dve ministerstvá vo vláde, takže už to samo hovorí o nejakej prezamestnanosti, ale ja prečítam, čo hovorí návrh rozpočtu verejnej správy.
V návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2024 bolo zohľadnené aj viazanie výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácií, kapitol štátneho rozpočtu realizované v rámci konsolidačných opatrení v rozsahu 5 % viazania osobných výdavkov štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme s určitými výnimkami. Nuž. A na druhej strane v tomto istom materiáli, to znamená v návrhu rozpočtu verejnej správy na budúci rok, sa hovorí síce tiež o tomto, teda hovorí sa o tomto päťpercentnom viazaní výdavkov na štátnych zamestnancov, ale sa konštatuje, že v ústrednej správe pôjde budúci rok počet zamestnancov hore takmer o štyritisíc. To znamená, viažeme a zároveň zviažeme výdavky na zamestnancov a zároveň zvyšujeme počet zamestnancov. Hovorím vyslovene iba o počet, počtu zamestnancov v štátnej správe. Takže toto je kolízia, toto je vážna kolízia, ktorú dúfam, budeme riešiť pri návrhu rozpočtu verejnej správy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.12.2023 15:10 - 15:26 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Tak mám teda dve minúty.
Pán poslanec Gröhling spomínal nové ministerstvo cestovného ruchu a športu, ktoré, samozrejme, bude treba nejakým spôsobom financovať, obsadiť. Ja pripomeniem, ja pripomeniem, že financovanie športu na Slovensku ani zďaleka nie je len vecou štátneho rozpočtu, ale je to často predmetom financovania samospráv. Mnohé samosprávy na Slovensku dokonca vlastnia, vlastnia futbalové alebo hokejové štadióny alebo na ne výrazným spôsobom prispievajú, čo je pre ne dosť veľká záťaž. My veľmi málo hovoríme o tom, že aký podiel na rozvoji športu vlastne majú tie samosprávy, no.
A prejdem ku koreňu veci. Tie samosprávy sú dnes vo veľmi ťažkej situácii, to všetci vieme. Na samosprávach sa dnes orie. Keď som sa pozrel do návrhu rozpočtu verejnej správy na budúci rok, tak z podielových daní majú získať samosprávy budúci rok presne, takmer presne toľko ako tento rok, a to je pri súčasnej vysokej inflácii. K čomu to potom vedie? Včera sme zaregistrovali, že Bratislava ide skokovo zvyšovať opäť dane z nehnuteľností, pridávajú sa ďalšie mestá, stúpajú poplatky za odpady, tiež takisto prichádzajú všeobecne záväzné nariadenia s väčšími, s väčšími poplatkami za odpad. Takže mali by sme sa zamyslieť nad tým, keď budeme hovoriť o financovaní športu, že akým spôsobom do toho po novom zapojiť samosprávy, ktoré dnes riešia vlastné, niektoré dokonca až existenčné problémy. Košice budú mať problém platiť účty do konca roku a mohol by som pokračovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.12.2023 14:10 - 14:26 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Pani Gažovičová tu spomínala rozličné inštitúcie, úrady a tak ďalej, ktoré máme na Slovensku a pri ktorých je zakotvený nejaký spôsob voľby, ale aj odvolávania. Ja by som spomenul jeden príklad, a to je odvolanie šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andreja Jurisa, ktorý bol účelovo odvolaný, aj vysvetlím, ako to bolo. Pán Juris v zmysle zákona a vyhlášok, s ktorými pracuje, Úrad pre reguláciu vydal, vydal cenový výmer, stanovenie maximálnej ceny pre Slovenský plynárenský priemysel, musel to spraviť, pretože mu to ukladajú predpisy a na základe toho bol tvrdo kritizovaný predsedom vlády, ktorý ho nazval sociálnym netvorom a (reakcia z pléna) chcel ho škrtiť, dokonca presne tak. Ináč ja si spomeniem, že podobný výrok z úst politika som počul alebo čítal, čo si spomínam, v roku 1929, keď Klement Gottwald, čerstvý poslanec Národného zhromaždenia, povedal, že my sa chodíme do Moskvy učiť, ako vám vykrúcať krky. To hovoril svojim kolegom v parlamente.
Takže niečo podobné sa stalo aj Andrejovi Jurisovi, ja nehovorím, že, že bol bez chýb, že nerobil nejaké chyby, robil ich, ale jeho odvolanie bolo vyslovene účelové, už máme dnes nového šéfa úradu, uvidíme, ako sa mu bude dariť, teda staronového, ale v každom prípade by som rád upozorňoval, že nejde len o menovanie šéfov týchto inštitúcií, ktoré majú byť nezávislé od vlády, ale ide aj o to, že ako sa nakladá so šéfmi týchto inštitúcií, ako sa odvolávajú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.12.2023 9:25 - 9:40 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ja k vystúpeniu pána Viskupiča poviem toľko, že skutočne má pravdu, keď hovorí, že tie verejné financie sú mimoriadne napäté, zdá sa mi, že niekedy čítam, a keď čítam tie navrhované opatrenia, tie zmeny, ktoré majú prísť, tak sú také skôr vysnívané ako ako realistické.
Ja spomeniem len jeden príklad dôležitým prvkom, dôležitou súčasťou verejných financií je Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa je ozaj v katastrofálnej situácii. A keď sa pozrieme na rozpočet, tak vidíme, že v tomto roku dostane Sociálna poisťovňa dotáciu alebo priamo transfer zo štátu v hodnote 1,016 mld. eur, čo znamená, že zhruba každé desiate euro, ktoré vynaloží Sociálna poisťovňa tak pôjde z vlády, dá sa povedať, a tým pádom z dlhu, lebo vláda si na to musí požičať. Budúci rok rozpočet verejnej správy ráta s transferom v hodnote 1,6 mld. eur a podobné číslo vidíme v rozpočte aj na rok 2025, keď sa však pozrieme do rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorá sama predložila, a máme ho tu v parlamente predložený, tento rozpočet, tak sú tam oveľa väčšie čísla.
A ja už nebudem unavovať všetkých tými presnými číslami, ale poviem len toľko, že kým v tomto roku Sociálna poisťovňa bude potrebovať každé desiate euro od vlády, v budúcom roku to bude každé piate euro a v roku 2025 každé štvrté euro. To znamená štvrtina peňazí, ktoré bude potrebovať Sociálna poisťovňa pôjde na dlh na dlh štátu.
A otázka je, aký... ako... aký drahý bude ten dlh, samozrejme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2023 18:55 - 19:10 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Pán poslanec tu hovoril aj o majetku štátu, hovoril o nehnuteľnostiach, ktoré štát má, ktoré nemá zmapované, je to dávna-dávna už téma, o ktorej sa hovorí skutočne roky, že by mal štát konečne vykonať audit toho, čo vlastní. A to, čo nevlastní, tak by sa mal toho zbaviť. A toto mi tam chýba, že skutočne že nie je tam ani nejaká ambícia porátať ten majetok a ten, ktorý štát nepotrebuje, tak ho môže predať, alebo čo je ešte možno tiež schodná cesta, previesť ho na samosprávy, ktoré ho vedia využiť napríklad na, na výstavbu nájomných bytov.
My máme odhady, že ak by sa štát, vláda zbavila prebytočných nehnuteľností, tak by mohla prísť k stovkám miliónov eur, to by sa nám skutočne táto inicia... v súčasnosti hodila tým skôr, že keby tieto nehnuteľnosti prechádzali potom neskôr rekonštrukciou cez subjekty, ktoré by ich získali, tak by to určite pomohlo aj stavebnej produkcii.
Ja poukážem ešte v tejto súvislosti na jednu vec, a to je, to je kategória šetrenia na strane, alebo lepšieho výberu dane, to som chcel povedať. Tie odhady hovoria o tom, že Slovensko by mohlo pri lepšom výbere dane z pridanej hodnoty získať možno až miliardu eur. Opäť tam nevidím túto ambíciu, že by vláda s týmto pracovala, aby sa daň z pridanej hodnoty vybrala lepšie, pretože stále sme, síce sme sa pohli niekam, ale stále sme vo výbere daní, v úspešnosti výberu daní z pridanej hodnoty pod priemerom Európskej únie. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2023 18:10 - 18:25 hod.

Jozef Hajko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán Kišš spomínal výroky o nastúpení ku gréckej ceste, dokonca teda citoval ministra financií, ozaj je to, zle sa to počúva z úst ministra financií, že takéto niečo nám hrozí, ale asi to je tak.
Ja by som chcel upozorniť na jednu vec, čo hovoril pán Kišš, a to sa týka toho, obsluhy štátneho dlhu, to je dosť vážna vec, pretože keď sa pozrieme, že ako vyzerá úročenie slovenských dlhopisov, tak za dva roky nám vzrástli, vzrástla prirážka oproti tomu referenčnému nemeckému číslu na trojnásobok, z 0,4 % na 1,2 %. Ako sme videli, tak pred konso... predstavením konsolidačného balíka dve svetové ratingové agentúry nám ponechali rating po jeho, po jeho predstavení, zrazu nám u tej ďalšej, tretej, rating klesol, hoci mnohí hovoria o tom, že v tých úrokových sadzbách, ktoré bude mať Slovensko budúci rok, sú už započítané tieto riziká, ktoré predstavili ratingové agentúry.
Až tak by som sa veľmi netešil, pretože kým doteraz na tom vzrastie, percentá oproti nemeckým dlhopisom, boli najmä problémy s Ukrajinou, tak teraz sa skôr črtajú problémy, aké budú s hospodárením verejných financií, ako sa bude vyvíjať dlh, akú politiku bude viesť vláda. A to je vlastne to kľúčové, ak hovoríme o gréckej ceste, hovoríme o tých drahých dlhopisoch, ktoré vzrástli skokovo, tie úroky na nich. A ak sa nám také niečo pritrafí, tak skutočne sme už na tej gréckej ceste so všetkými dôsledkami, o ktorých hovoril aj pán Kišš.
Skryt prepis