Videokanál poslanca

Pozdravujem všetkých kolegov. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Sulík tu spomínal jednu vážnu vec a to, že ministerstvo obrany sa, si začne schvaľovať, čo sa týka vývozu zbraní. Začať si schvaľovať veci samo sebe, teda ak som to správne pochopil, som to nejak presne neštudoval, ale vnímam to ako dosť nebezpečnú vec. Pretože spomeňme si na prípad spred niekoľkých rokov, keď sa slovenské zbrane alebo zbrane, ktoré boli repasované na Slovensku, išlo o húfnice Dana, zrazu objavili v konflikte medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Bolo to na azerbajdžanskej strane. Aby sme si to osvetlili, tak v tej, v tom čase bolo embargo, bolo embargo všeobecné na vývoz zbraní do Azerbajdžanu. A ony sa tam napriek tomu tie zbrane dostali. A dostali sa aj vďaka tomu, že ministerstvo hospodárstva vydalo povolenie. Leteli dokonca tie zbrane z Bratislavy a tá finta bola v tom, že nesmerovali priamo do Baku, ale smerovali do Tel Avivu do Izraela, tam, samozrejme, embargo neplatilo a tam po pár hodinách sa preložili na iné lietadlo. Teraz to už presne neviem, ale na to isté, tie zbrane leteli veselo do, do Azerbajdžanu. A keď sa dnes pozrieme, aká je situácia v tejto oblasti, tak vidíme, že bola tam, bol tam ďalší, ďalšia etapa vojny a Azerbajdžan obsadil celý Náhorný Karabach, 100-tisíc Arménov muselo ujsť z tejto oblasti. A ostala z toho taká pachuť, že sa tam objavili aj zbrane, ktoré, ktoré mali pôvod alebo ktoré sa repasovali na Slovensku. Takže z tohto pohľadu vnímam ako dosť nebezpečnú vec, ak by sme ponechali tie kompetencie tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

To, čo tu predniesol kolega Horecký, tak je ukážka toho, že vlastne akým spôsobom my budeme posudzovať veci, aký máme prístup. Snažíme sa to poobracať z každej strany, aj keď veľmi ťažko v prípade tohto návrhu zákona si urobiť nejaký lepší obraz o tom, pretože tam chýba toho veľmi veľa. Ale videli ste, že poslanec Horecký zapolemizoval v niektorých veciach, že možno by boli prospešné, možno by bolo ozaj prospešné zriadiť ústredný štátny orgán, ktorý by sa venoval športu alebo cestovnému ruchu. A ja som to už nespomenul, ak by tu sme mali na papieri fakt zdôvodnenie, že takéto ministerstvo bude pre, napríklad pre slovenský biznis vyhovujúce, pomôže regiónom, že cestovný ruch si zaslúži samostatné riadenie, nech sa páči. Ale to, čo my tu, kolegovia, robíme a málokto nás počúva, my vlastne robíme ich analýzy, ktoré oni mali robiť. My to vlastne posudzujeme. Tu padajú čísla, tu padajú zdôvodnenia. Toto presne tam malo byť. Na základe konkrétnych analýz sa má, sa má rozhodovať a pristupovať k zmenám. A na základe overených zahraničných skúseností. Však to nie je nič nepochopiteľné. Tak by to malo byť. A my tu vlastne zastupujeme predkladateľa návrhu zákona, diskutujeme o tom na, myslím si, že na odbornej úrovni. Dúfam, že to počúvajú teda aspoň možno nejakí ľudia, ktorí sledujú naše vystúpenie v priamom prenose alebo v zázname, a tá vláda nás málo počúva. Ale opakujem, to je ten prístup. Ak niečo má hlavu a pätu a má to zmysel a bude to byť prínosom, my nemáme dôvod, prečo by sme za to nezahlasovali. Lenže to, čo tu máme a v takomto hektickom tempe, skutočne nemôžeme nazvať nejakým vážnym návrhom.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa Števulová, vy ste spomenuli, akým spôsobom sa postavil predkladateľ zákona k vyhodnocovaniu vplyvov na podnikateľské prostredie. V podstate tam nie je nič. Je tam jeden krížik, ktorý znamená, jedno ixko, ktoré znamená žiadne vplyvy. Ale zoberme si len, čo sa vlastne deje. Máme tu, nielenže vzniká nové ministerstvo, ale pozrime sa do vlády, ako dnes vyzerá. Máme dve, dva, dve štátne inštitúcie, ktoré sa starajú o eurofondy, pričom jednej z nich podpredsedovi vlády vznikajú veľmi vážne kompetencie. Dá sa to vymenovať, je to tam v tej dôvodovej správe.
Spomeniem ministerstvo cestovného ruchu a športu. Ak je tam vnímaný ako pozitívny vplyv na biznis, na cestovný ruch, no tak ja nevidím dôvod, prečo by to tam predkladateľ neuviedol. Ak je negatívny, tak tiež by to malo byť uvedené. Ja viem, ono sa to veľmi ťažko kvantifikuje, tieto dosahy na podnikateľské prostredie, ale práve preto to pribudlo, neviem, kedy to presne bolo, pred koľkými rokmi, pribudlo to do doložky práve preto, aby sa ten predkladateľ nad tým zamyslel. Ja s podnikateľmi pracujem roky a môžem povedať, že to, čo ich najviac zaujíma, to už nie sú pomaly ani tie dane a odvody a ich výška, ale ich zaujíma v poslednom čase stabilita. To znamená, že sa veci nemenia.
A keď niekto veci mení, ako to mení tento navrhovaný zákon, a mení ich vážne, tak logicky by sme očakávali, že podnikatelia sa dočítajú, majú k tomu prístup, sa dočítajú, čo ich vlastne čaká. A oni nevedia, vôbec nevedia a možno ich to čaká už od 1. januára, podľa toho, čo sa tu schváli v tomto parlamente. Takže je to aj apel na ďalších tvorcov a predkladateľov zákona, aby tu doložku brali skutočne vážne.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec spomínal, že aký, aký vplyv bude mať navrhovaný zákon na zamestnanosť v štátnej správe, poviem všeobecne vo verejnej správe.
Ja chcem poukázať na to, že tento návrh je v podstate v kolízii s ďalším návrhom zákona, ktorý je takisto dôležitý, a to je zákon o štátnom rozpočte alebo rozpočte verejnej správy na budúci rok, a poviem prečo. Vzniká tu nové ministerstvo cestovného ruchu a športu, zároveň si uvedomme, že na spravovanie eurofondov máme dve ministerstvá vo vláde, takže už to samo hovorí o nejakej prezamestnanosti, ale ja prečítam, čo hovorí návrh rozpočtu verejnej správy.
V návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2024 bolo zohľadnené aj viazanie výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácií, kapitol štátneho rozpočtu realizované v rámci konsolidačných opatrení v rozsahu 5 % viazania osobných výdavkov štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme s určitými výnimkami. Nuž. A na druhej strane v tomto istom materiáli, to znamená v návrhu rozpočtu verejnej správy na budúci rok, sa hovorí síce tiež o tomto, teda hovorí sa o tomto päťpercentnom viazaní výdavkov na štátnych zamestnancov, ale sa konštatuje, že v ústrednej správe pôjde budúci rok počet zamestnancov hore takmer o štyritisíc. To znamená, viažeme a zároveň zviažeme výdavky na zamestnancov a zároveň zvyšujeme počet zamestnancov. Hovorím vyslovene iba o počet, počtu zamestnancov v štátnej správe. Takže toto je kolízia, toto je vážna kolízia, ktorú dúfam, budeme riešiť pri návrhu rozpočtu verejnej správy.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Pani Gažovičová tu spomínala rozličné inštitúcie, úrady a tak ďalej, ktoré máme na Slovensku a pri ktorých je zakotvený nejaký spôsob voľby, ale aj odvolávania. Ja by som spomenul jeden príklad, a to je odvolanie šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andreja Jurisa, ktorý bol účelovo odvolaný, aj vysvetlím, ako to bolo. Pán Juris v zmysle zákona a vyhlášok, s ktorými pracuje, Úrad pre reguláciu vydal, vydal cenový výmer, stanovenie maximálnej ceny pre Slovenský plynárenský priemysel, musel to spraviť, pretože mu to ukladajú predpisy a na základe toho bol tvrdo kritizovaný predsedom vlády, ktorý ho nazval sociálnym netvorom a (reakcia z pléna) chcel ho škrtiť, dokonca presne tak. Ináč ja si spomeniem, že podobný výrok z úst politika som počul alebo čítal, čo si spomínam, v roku 1929, keď Klement Gottwald, čerstvý poslanec Národného zhromaždenia, povedal, že my sa chodíme do Moskvy učiť, ako vám vykrúcať krky. To hovoril svojim kolegom v parlamente.
Takže niečo podobné sa stalo aj Andrejovi Jurisovi, ja nehovorím, že, že bol bez chýb, že nerobil nejaké chyby, robil ich, ale jeho odvolanie bolo vyslovene účelové, už máme dnes nového šéfa úradu, uvidíme, ako sa mu bude dariť, teda staronového, ale v každom prípade by som rád upozorňoval, že nejde len o menovanie šéfov týchto inštitúcií, ktoré majú byť nezávislé od vlády, ale ide aj o to, že ako sa nakladá so šéfmi týchto inštitúcií, ako sa odvolávajú.

Ja k vystúpeniu pána Viskupiča poviem toľko, že skutočne má pravdu, keď hovorí, že tie verejné financie sú mimoriadne napäté, zdá sa mi, že niekedy čítam, a keď čítam tie navrhované opatrenia, tie zmeny, ktoré majú prísť, tak sú také skôr vysnívané ako ako realistické.
Ja spomeniem len jeden príklad dôležitým prvkom, dôležitou súčasťou verejných financií je Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa je ozaj v katastrofálnej situácii. A keď sa pozrieme na rozpočet, tak vidíme, že v tomto roku dostane Sociálna poisťovňa dotáciu alebo priamo transfer zo štátu v hodnote 1,016 mld. eur, čo znamená, že zhruba každé desiate euro, ktoré vynaloží Sociálna poisťovňa tak pôjde z vlády, dá sa povedať, a tým pádom z dlhu, lebo vláda si na to musí požičať. Budúci rok rozpočet verejnej správy ráta s transferom v hodnote 1,6 mld. eur a podobné číslo vidíme v rozpočte aj na rok 2025, keď sa však pozrieme do rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktorá sama predložila, a máme ho tu v parlamente predložený, tento rozpočet, tak sú tam oveľa väčšie čísla.
A ja už nebudem unavovať všetkých tými presnými číslami, ale poviem len toľko, že kým v tomto roku Sociálna poisťovňa bude potrebovať každé desiate euro od vlády, v budúcom roku to bude každé piate euro a v roku 2025 každé štvrté euro. To znamená štvrtina peňazí, ktoré bude potrebovať Sociálna poisťovňa pôjde na dlh na dlh štátu.
A otázka je, aký... ako... aký drahý bude ten dlh, samozrejme.

Pán poslanec tu hovoril aj o majetku štátu, hovoril o nehnuteľnostiach, ktoré štát má, ktoré nemá zmapované, je to dávna-dávna už téma, o ktorej sa hovorí skutočne roky, že by mal štát konečne vykonať audit toho, čo vlastní. A to, čo nevlastní, tak by sa mal toho zbaviť. A toto mi tam chýba, že skutočne že nie je tam ani nejaká ambícia porátať ten majetok a ten, ktorý štát nepotrebuje, tak ho môže predať, alebo čo je ešte možno tiež schodná cesta, previesť ho na samosprávy, ktoré ho vedia využiť napríklad na, na výstavbu nájomných bytov.
My máme odhady, že ak by sa štát, vláda zbavila prebytočných nehnuteľností, tak by mohla prísť k stovkám miliónov eur, to by sa nám skutočne táto inicia... v súčasnosti hodila tým skôr, že keby tieto nehnuteľnosti prechádzali potom neskôr rekonštrukciou cez subjekty, ktoré by ich získali, tak by to určite pomohlo aj stavebnej produkcii.
Ja poukážem ešte v tejto súvislosti na jednu vec, a to je, to je kategória šetrenia na strane, alebo lepšieho výberu dane, to som chcel povedať. Tie odhady hovoria o tom, že Slovensko by mohlo pri lepšom výbere dane z pridanej hodnoty získať možno až miliardu eur. Opäť tam nevidím túto ambíciu, že by vláda s týmto pracovala, aby sa daň z pridanej hodnoty vybrala lepšie, pretože stále sme, síce sme sa pohli niekam, ale stále sme vo výbere daní, v úspešnosti výberu daní z pridanej hodnoty pod priemerom Európskej únie. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán Kišš spomínal výroky o nastúpení ku gréckej ceste, dokonca teda citoval ministra financií, ozaj je to, zle sa to počúva z úst ministra financií, že takéto niečo nám hrozí, ale asi to je tak.
Ja by som chcel upozorniť na jednu vec, čo hovoril pán Kišš, a to sa týka toho, obsluhy štátneho dlhu, to je dosť vážna vec, pretože keď sa pozrieme, že ako vyzerá úročenie slovenských dlhopisov, tak za dva roky nám vzrástli, vzrástla prirážka oproti tomu referenčnému nemeckému číslu na trojnásobok, z 0,4 % na 1,2 %. Ako sme videli, tak pred konso... predstavením konsolidačného balíka dve svetové ratingové agentúry nám ponechali rating po jeho, po jeho predstavení, zrazu nám u tej ďalšej, tretej, rating klesol, hoci mnohí hovoria o tom, že v tých úrokových sadzbách, ktoré bude mať Slovensko budúci rok, sú už započítané tieto riziká, ktoré predstavili ratingové agentúry.
Až tak by som sa veľmi netešil, pretože kým doteraz na tom vzrastie, percentá oproti nemeckým dlhopisom, boli najmä problémy s Ukrajinou, tak teraz sa skôr črtajú problémy, aké budú s hospodárením verejných financií, ako sa bude vyvíjať dlh, akú politiku bude viesť vláda. A to je vlastne to kľúčové, ak hovoríme o gréckej ceste, hovoríme o tých drahých dlhopisoch, ktoré vzrástli skokovo, tie úroky na nich. A ak sa nám také niečo pritrafí, tak skutočne sme už na tej gréckej ceste so všetkými dôsledkami, o ktorých hovoril aj pán Kišš.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán Mikulec tu spomínal rozličné opatrenia, ktoré sú v tomto konsolidačnom balíku. Ja ich teraz nejdem menovať, tie opatrenia, ale poviem iba toľko, že keby bola aj dobrá vôľa hlasovať za niektoré z týchto opatrení, a tak v podstate nám to nie je umožnené, pretože musíme o tom, o tom hlasovať ako o celku. Pritom ja uznávam, že slovenské financie sa nachádzajú v takom stave, že treba s nimi niečo robiť a treba prichádzať s nejakými opatreniami a keď sa pozrieme do susedných štátov, tá konsolidácia ozaj nesie aj tie bolestné veci, ktoré sa týkajú zvýšenia poplatkov daní a tak ďalej.
Ale ja by som chcel povedať inú vec, že nepodkladám, nepokladám zvyšovanie daní práve za ten najlepší nástroj, pretože zvyšovanie daní vedie k podviazaniu ekonomickej aktivity a tým pádom aj k nižšiemu, koniec koncov k nižšiemu výberu daní a odvodov. Nepokladám túto konsolidáciu, ktorú predložil minister financií, za úprimný krok, pretože ja to považujem skôr za taký klam. Spomeňme si, keď prvý raz predstavil minister financií konsolidačný balík, tak ho predstavoval spolu s takzvaným sociálnym balíkom. Kým ten konsolidačný vyrátal na dve miliardy eur, ale ten sociálny, plošný, najmä napríklad pri, pri tých, pri dôchodkoch, hypotékach, tak ten je plošný, tak ten bol miliarda eur, o dva dni na to ministerka financií, ministerka hospodárstva ohlási, že štát zadotuje ceny energií, čo je ďalšia miliarda eur a tak z konsolidácie ostala veľká nula, pretože ak dva dni predtým bol rozdiel miliarda, tak o dva dni na to bol rozdiel nula.