Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený predsedajúci, milá Janka, my sme už túto diskusiu mali a vedia si ju aj poslucháči, ktorí náhodou počúvajú teraz Národnú radu vypočuť aj v jednom podcaste, nebudem robiť reklamu. Ako začnem asi tak, že je to taký paradox tejto Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá veľmi zvláštnym spôsobom prijíma zákony a toto čo si spomínala je par excellence, krásny príklad toho, že do zákona o školstve, školského zákona v druhom čítaní sa zrazu ocitne nejaký prílepok, sa niečo tam prilepí a zrazu teraz o tom musíme diskutovať, zamestnávame Janku Bittó Cigánikovú, ktorá sa rozčertí celkom prirodzene, lebo však je tu akože ochrankyňa tých liberálnych práv a vlastne toto sú ale veci, ktorými vyrážame otvorené dvere. Vyrážame absolútne otvorené dvere, lebo tento prílepok, túto vec, ktorú vládni alebo koaliční poslanci priniesli do druhého čítania nikto nechcel. To, čo si aj ty povedala, to súhlasím, podpisujem. Rozprávali sme sa so zástupcami Konferencie biskupov Slovenska, rozprávali sme sa s duchovnými. Oni nežiadali, aby sme zmenili nejakým spôsobom. takýmto spôsobom zákon a naopak, presne a s tebou súhlasím, im takáto zmena ubližuje. A čo žiadali a o čo prosili, aby bol tento vykonávací predpis, ktorý by ďalej definoval a upravil niektoré veci, ktoré nie sú celkom jasné v tej dennej bežnej praxi v nemocnici. No a zase trošku musím si rypnúť aj do nášho pána ministra, nášho memorandového kráľa, ktorý proste robí memorandum pomaly s každým, tak jedno takéto memorandum podpísal aj teda s Konferenciou biskupov Slovenska. Dohodol sa, že teda bude tu zase nejaké memorandum o spolupráci a tak ďalej a výsledkom tejto spolupráce bolo, tak ako čo tak najrýchlejšie viem urobiť pre Konferenciu biskupov Slovenska, no tak dám nejaký prílepok, ktorý sa im môže páčiť, lebo však predsa hovorí o duchovnej službe a veď je to také celkom príjemné, aby sa tí duchovní mohli dostať do nemocníc. No, ale paradoxné je to, že nikto ho o takýto prílepok nežiadal a urobil to veľmi nešťastných spôsobom do školského zákona v druhom čítaní. Prečo to tak je a prečo vlastne aj Konferencia biskupov Slovenska a všetci ostatní nežiadali o takúto zmenu zákona? No preto, lebo v Slovenskej republike platí iný zákon, ešte z roku1991, zákon č. 308 o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností. To je široký, široký zákon, ktorý upravuje veľmi detailne rôzne veci a okrem iného, v § 9, má tri body a ten § 9 upravuje aj presne to, čo pán minister, náš memorandový kráľ sa snažil urobiť cez školský zákon, cez pozmeňovák v druhom čítaní. A hovorí a tu zacitujem, že bod 1: "poverené osoby sú tie, ktoré poverí registrovaná cirkev na Slovensku." Že to nie je hocikto, kto môže prísť a robiť duchovnú službu v nemocniciach. To musí byť poverená osoba, má právo vstupu do verejných zariadení, zdravotníckych zariadení, detských domovov a tak ďalej. Je tam vydefinované, že kam. To znamená, že má právo, to nato máme už zákon, že majú právo vstúpiť a samozrejme tak sa to aj deje v súčasnosti. Druhý bod hovorí, že cirkvi sa dohodnú so, a toto je zaujímavé, cirkvi sa dohodnú so zariadeniami na pravidlách vstupu. To hovorí bod 2. To znamená, sú určité interné predpisy, kde si poskytovateľ, povedzme nemocnica dohodne s kňazmi, akým spôsobom, kedy budú zavolaní, ako sa dostanú do zariadenia a tak ďalej. A ja som presvedčený o tom, že to funguje dobre a nikdy to nie je tak, že to ide mimo vôľu pacienta, že by niekto teda prišiel tak len dobrovoľne a robil proste tam nejaké čoro-moro. Proste to je vždy na základe žiadosti od pacienta a príbuzných, že si žiadajú, aby k danému pacientovi prišla duchovná osoba. No a ešte je tam bod 3, ktorý hovorí, že a to je tiež veľmi dôležité, každý má právo najmä v prípade ohrozenia života a zdravia teda, a to čo si spomínala aj ty na intenzívkach, na poskytnutie duchovnej služby podľa vlastnej voľby. To znamená, aj tu je zadefinované, že podľa vlastnej voľby. To neexistuje, žeby k tebe privolali duchovného bez toho, aby si ty s tým súhlasila. No nie, lebo je to tu zadefinované v zákone 308/1991. Čiže my tu máme jasný zákon, ktorý jasne definuje, načo majú ľudia právo, že majú právo na duchovnú službu, že duchovní môžu prísť do nemocnice, že sa musí nemocnica s duchovnými dohodnúť, ako to bude prebiehať. Čiže my tu máme vytvorený normálny funkčný zákon, ale pán memorandový kráľ sa rozhodol, že proste ešte potrebuje niečo urobiť, nejakú takú kudrlinku, pomôcť akože, aby sa zalíškal. No tak ako prišiel a dal takýto prílepok, ktorý paradoxne nikomu nepomáha a skôr škodí. No a na tento prílepok si začala reagovať ty, že teda pozor pozor, keď tak, ale to musí byť na vôľu pacienta, ale tu ti hovorím, že vykopávaš tie otvorené dvere, pretože už je to zadefinované v inom zákone. Čiže z môjho pohľadu tento bod sme mohli kľudne preskočiť. Ja by som ti navrhoval, aby si ho stiahla, pretože nedáva žiaden zmysel z môjho pohľadu, preto Kresťanskodemokratické hnutie za to hlasovať nemôže, úplne prirodzene. Ale nehnevám sa teda prirodzene na teba, hnevám sa skôr na zákonodarcu, že prichádza s takýmito prílepkami, ktoré naozaj nepomáhajú. A ešte poslednú vec k tomu poviem, ministerstvo zdravotníctva to, čo malo urobiť a čo si aj ty spomínala, že malo prísť s tou vyhláškou, nejakou podzákonnou normou, tak napísala taký pamflet. Ministerstvo napísalo pamflet na A4 list, kde to sú čisté frázy. Tam proste nič to, čo žiadali aj tí duchovní nie je, hej. Tam nie sú tie detaily, ktoré mali byť, ale je to napísaná nejaká ako, aby sa proste odháklo, že áno, urobili sme nejakú vyhlášku. Čiže mrzí ma to, je to, toto je pekný príklad, ako robíme zákony na Slovensku, hej, že niektoré veci sú už zadefinované, ale urobíme ešte jednu alebo druhú revíziu, aby sme to nejako ešte pokrútili a potom sa z toho už nevyzná nikto. Ďakujem.