18. schôdza

Ďakujeme pekne.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Miroslavovi Sopkovi. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto, pýtam sa teda, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Sopko, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi krátko dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože je to skrátka tak, že veľmi dlhú dobu počas svojej praxe som nemal kontakt s týmto druhom vzdelávania. Dá sa povedať, že to, moje prvé kontakty začali až vtedy, keď som sa začal o to viac zaujímať, po mojom zvolení za poslanca, kedy som sa dostal viac do kontaktu s jednotlivými prípadmi ľudí, konkrétnych ľudí, konkrétnych detí, ich osudov, ktoré sa riešili a kde naozaj tento druh vzdelávania pomáhal.
Dá sa povedať, že naozaj, ako už bolo spomínané zo strany pána predkladateľa, všetky vyspelé krajiny túto úpravu majú poriešenú omnoho lepšie ako u nás, veľkým vzorom už môže byť pre nás Česká republika, a preto mi dovoľte len pár poznámok k tomu, o čom naozaj je domáce vzdelávanie. Pri tomto domácom vzdelávaní, kedy rodič vzdeláva doma svoje dieťa v rodinnom prostredí, sú pre niektoré rodiny potrebné konzultácie vzdelávajúceho rodiča s pedagógmi v škole, pre iné je to zase podpora formou e-learningu alebo zdieľanie vzdelávacích materiálov či možnosť zúčastňovať sa niektorých školských aktivít. To znamená, že samotná forma tohto druhu vzdelávania neznamená, že dieťa nemá kontakt s komunitou rovesníkov, práve naopak, tento kontakt je veľmi dôležitý a malo by to byť spomenuté hlavne z hľadiska socializácie dieťaťa. Ale aj, samozrejme, pre lepšie vyučovanie konkrétneho predmetu či učiva.
Dnes evidujeme takzvané komunitné školy, kedy si viac rodín najíma pedagógov a komunita vytvára priestor podobný škole, kde je potrebná najmä spolupráca s pedagógom najatým vzdelávateľom žiakov. Podpora kmeňovej školy, konzultácie s rodičmi a žiakmi nie sú potom až tak potrebné, ale priestor pre komunikáciu kmeňová škola – vzdelávateľ. Tu musím uviesť, že je veľmi dôležité, akým spôsobom tieto subjekty spolupracujú. A ich spolupráca, pokiaľ je naozaj jasne stanovená, je len k prospechu dieťaťa.
K samotnému overovaniu vedomostí. Možno by sme mali začať hovoriť nie o overovaní vedomostí, ale skôr overovaní vzdelávania, respektíve dosiahnutých cieľových kompetencií. A nie výlučne len o vedomostiach, ktoré totiž je; tie totiž nie sú presne a podrobne stanovené ani v štátnom vzdelávacom programe, ani v školských vzdelávacích programoch. Nie sú určené ničím okrem samotných vzdelávacích materiálov a ich učiteľmi. Vzdelávacie materiály v rodine sa väčšinou nezhodujú s tými v škole, pretože ide o individuálne a individualizované vzdelávanie jednotlivca, nie teda o frontálne prevažujúcu frontálnu a skupinovú výučbu, ako je to v triedach pri štandardnom 45-minútovom modeli. A tu je veľmi podstatná osoba konkrétneho pedagóga, ktorý s daným dieťaťom pracuje. Tiež iba ten vie, aký má pripraviť ten adekvátny a relevantný test či inú formu overenia jeho pokroku.
K samotnej frekvencii preverovania vzdelávania by mala podľa môjho názoru byť hlavne dohoda. Čo však by malo byť jednoznačne stanovené aj v zákone, je minimálna frekvencia jednotlivých konzultácií, pretože tie sú veľmi podstatné.
Ďalej k predmetnej úprave toho každoročného overovania tých vedomostí si dovolím poznamenať takú poznámočku, že už dnes máme v právnej úprave, ako je to v prípade zahraničných študentov, že u nich, v ich prípade zákon ustanovuje preskúšanie len raz za daný vzdelávací stupeň. Ak je to umožnené im, môžeme potom diskutovať aj pre túto formu vzdelávania.
Ale čo sa týka zrušenia takejto individuálnej formy vzdelávania, tá by mala vždy prebiehať po konzultácii s rodinou, pretože ide o žiaka v starostlivosti odborníkov, a tento krok zdôvodniť tak, aby sa to konzultovalo napríklad inšpekciou. Pre zrušenie povolenia by mali byť vždy veľmi vážne dôvody, zásadou pri rozhodovaní by mal byť vždy záujem dieťaťa, ohrozenie napríklad jeho vývinu potvrdené nezávislými odborníkmi, nielen školou, pretože zodpovednosť za dieťa a jeho vzdelanie nesie v demokratickej krajine vždy zásadne zákonný zástupca. A bohaté zahraničné skúsenosti aj skúsenosti na Slovensku jednoznačne dokazujú, že individuálne vzdelávanie nie je pre dieťa poškodzujúce, ba naopak, tieto deti sú väčšinou akademicky aj kariérne úspešné a v dospelosti aktívne, konštruktívne a sebarealizujúce sa.
Každopádne, tento návrh zákona vnímam ako pozitívny krok, aby sme riešili aj túto nie možno veľkú skupinu žiakov, teda našich detí, ale táto skupina si vyžaduje, aby sme začali aj v týchto konkrétnych problémoch prijímať riešenia, ktoré budú pre ich prospech.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán Sopko.
Pán Sopko bol jediný prihlásený do rozpravy. Takže chcem sa teraz opýtať, ukončujem rozpravu a chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko v rámci záverečného slova. Je tak? (Reakcia navrhovateľa.)
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne za príspevok. Ja iba zopakujem veci, ktoré boli vyslovené aj ocenené, že zavádzame spoluprácu so školou v podobe stretnutí učiteľov, čím sa ruší podmienka kvalifikácie predpokladov na pedagogických zamestnancov, teda pre pedagogického zamestnanca osobou, namiesto komisionálnych skúšok sa navrhuje preverenie vedomostí žiaka inou formou a to minimálne raz na konci každého polroka, čo pre mňa osobne je veľmi dôležité. Vzhľadom na pravidelný kontakt žiaka s kmeňovou školou sa stáva tá daná kmeňová škola orgánom, ktorý vykonáva tú kontrolu vzdelávania, kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania aj prostredníctvom stretnutí alebo preverenia vedomostí žiakov.
A dôležitá vec je, že súčasná výška desaťpercentného normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia, ktorá je určená, tak my navrhujeme, aby to aktuálne bolo na 40 %, aby naozaj boli pokryté všetky potreby takýchto žiakov v rámci učebných materiálov.
Ďakujem veľmi pekne za ocenenie a uchádzam sa o vašu podporu. Ďakujem.

Pán spravodajca, nech sa páči, chcete ešte niečo dodať v rámci záverečného slova?

Prepáčte, veľmi krátko. Ešte naozaj by som skoro zabudol na tie financie, pretože tie sú veľmi podstatné najmä z pohľadu, že keďže sa týka žiakov, ktorí majú svoje naozaj špeciálne, ale skôr by som radšej použil termín individuálne vzdelávacie potreby, tak aj tá náročnosť na ich financovanie je podstatne niekedy vyššia a častokrát to práve vždy padá na tých financiách. Naozaj ten normatív v súčasnosti ako nejakými koeficientmi chceme navyšovať, je nedostatočný a to treba rovno povedať. Takže tiež požiadam, aj keď sme v takto úzkom kruhu, o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 587. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 605.
Predmetný návrh zákona uvedie pán poslanec Ivan. Nech sa páči.

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil návrh na zmenu zákona č. 93/2005 o autoškolách a tiež zákona č. 8/2009 o cestnej premávke. Jedná sa o veľmi jednoduché zmeny, ktoré ale môžu výrazným spôsobom uľahčiť ľuďom život. Predkladám túto zmenu zákona, konkrétne teda týchto dvoch zákonov, s kolegami Jozefom Rajtárom, Janou Kiššovou, Eugenom Jurzycom, Martinom Klusom a Milanom Laurenčíkom.
Cieľom predloženého návrhu zákona je jednak zrušiť nezmyselné obmedzenie súčasnej zákonom stanovenej lehoty na podanie žiadosti o vydanie preukazu inštruktora autoškoly a jednak sa pre držiteľov vodičských oprávnení navrhuje odbúranie duplicitnej povinnosti znovu a opakovane absolvovať už v minulosti absolvovanú teoretickú časť výučby, ako aj skúšku z predpisov o cestnej premávke, ktorú už raz absolvovali, keď získavali vodičské oprávnenie inej kategórie. Viac a konkrétne o týchto oboch zmenách vám poviem v rozprave. Nateraz ďakujem za slovo.