19. schôdza

5.9.2017 - 19.9.2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

6.9.2017 o 16:34 hod.

Ing.

Eva Antošová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 16:33

Ján Kvorka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.9.2017 o 16:33 hod.

Ján Kvorka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:34

Eva Antošová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, ja mám zopár argumentov k tomu, aby sme prijali túto novelu zákona, a začnem takým vyratuvávaním: klimatické zmeny, nutnosť generačnej obmeny, nutnosť diverzifikácie foriem podnikania na pôde, ako aj diverzifikácia pestovania a produkcie potravín. To je len zopár z nich. Teraz by som to troška rozobrala.
Globálna, ale aj lokálna situácia s pôdou je kritická, počuli sme to aj v rozprave v predchádzajúcom zákone a súvisí nielen s nerovným rozdelením pôdy najmä v neprospech začínajúcich a malých hospodárov, ale aj s environmentálnym aspektom, ako sú klimatické zmeny, erózia pôdy, zábery pôdy a jej ďalšie znehodnocovanie. V celoeurópskom kontexte prichádzame ročne v dôsledku zaberania o tisíc kilometrov štvorcových pôdy ročne. Táto situácia nás z hľadiska trvalej udržateľnosti vedie aktuálny stav v užívacích vzťahoch týkajúcich sa pôdy meniť, a nie zachovávať. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby sme hľadali také mechanizmy a politiky, ktoré povedú k zmierneniu a riešeniam tejto nepriaznivej situácie.
Teraz si dovolím povedať pár argumentov za ukončenie automatickej prolongácie, ktorú tu pani ministerka spomínala. Vzhľadom na historický vývoj Slovenska, porevolučnú politiku a podporu veľkých celkov dochádzalo prostredníctvom dlhodobých nájomných zmlúv a ich automatických prolongácií k zamedzeniu prístupu k pôde práve pre malých a začínajúcich farmárov. V dnešnej dobe sa stali investične pomerne vyhľadávanými práve obchodné podiely v podnikoch, ktoré majú právo užívania veľkého množstva pôdy, t. j. dochádza k nákupu obchodných podielov podnikov spolu s nájomnými zmluvami. Vzhľadom na aplikačnú prax a neznalosť komplikovaných zákonných procesov najmä staršou generáciou vlastníkov pôdy považujeme za opodstatnené neprolongovať podmienky pôvodných nájomných zmlúv, ale uložiť nájomcovi povinnosť informovať vlastníka o ukončení nájomného vzťahu formou povinnosti predložiť návrh novej nájomnej zmluvy spolu s novým návrhom ceny nájomného namiesto pokračovania v pôvodnej zmluve a pôvodnej výške nájomného. V mnohých prípadoch je totižto praxou, že výška nájomného vzhľadom na automatickú obnovu nájomnej zmluvy ostáva dlhodobo nezmenená.
Vzhľadom, je to môj názor, ale myslím si, že sa s ním stotožníme, vzhľadom na elektronické systémy evidencie nájomných vzťahov veľkých podnikov nepovažujeme evidenciu nájomných vzťahov a informovanie vlastníkov a blížiacom sa ukončení nájomného vzťahu až za také veľmi administratívne náročné a nákladné, i keď, samozrejme, k tej náročnosti trošička dôjde. Zdroje pôdy sú zdrojom konfliktov nielen v prípade použitia, ale v dôsledku rivality medzi poľnohospodárskymi a nepoľnohospodárskymi investormi a medzi rôznymi generáciami poľnohospodárov, keďže mladí ľudia, ktorí sa chcú usadiť, majú oveľa väčšie ťažkosti z dôvodu nákladov pri získavaní prístupu k pôde najmä vtedy, ak nepochádzajú z rodiny poľnohospodárov.
Poľnohospodárska pôda využívaná na poľnohospodárske účely drobnými poľnohospodárskymi podnikmi má mimoriadny význam pre vodohospodárstvo, klímu, uhlíkový rozpočet a produkciu zdravých potravín. Už pri ústavnom zákone, ktorý sme pred štyrmi mesiacmi schválili, o ochrane pôdy, znova zopakujem, že pôda je čoraz zriedkavejším zdrojom, ktorý nie je obnoviteľný, a je základom ľudského práva na zdravú a postačujúcu potravu a mnohých ekosytémových služieb, ktoré sú životne dôležité pre prežitie, a preto by sa nemala považovať za bežný tovar.
Pôde navyše hrozí dvojaké nebezpečenstvo. Po prvé jednak úbytkom ornej pôdy v dôsledku zástavby, urbanizácie, cestovného ruchu, projektov infraštruktúry, zmenou použitia, zalesňovaním, a jednak koncentráciou pôdy v rukách poľnohospodárskych veľkopodnikov a nepoľnohospodárskych investorov. Povinnosťou orgánov, a teda aj nás je kontrolovať a obmedzovať straty poľnohospodárskej pôdy v dôsledku týchto činností. Vysoko kvalitná poľnohospodárska pôda je rozdelená veľmi nerovnomerne a práve takáto pôda má rozhodujúci vplyv na kvalitu a bezpečnosť potravín a na blaho našich ľudí. Budúcnosť poľnohospodárskeho sektora závisí od mladej generácie a od jeho ochoty investovať a inovovať, čo má rozhodujúci význam pre budúcnosť vidieckych oblastí, pretože to predstavuje jediný spôsob, ako zastaviť trend starnutia poľnohospodárskeho obyvateľstva a zabezpečiť nástupníctvo v poľnohospodárskych podnikoch. Na druhej strane je obzvlášť ťažké pre mladých poľnohospodárov a nových podnikateľov získať prístup k pôde a úverom, čo vedie k tomu, že toto odvetvie je pre nich menej atraktívne.
Ešte by bolo viacero argumentov a dôvodov, ale chcem nechať priestor aj kolegovi Feckovi, ktorý mi prepustil toto miesto a zachoval sa ako džentlmen, za to veľmi pekne ďakujem, a preto na záver by som chcela povedať, že práve preto, čo som teraz uviedla, je podľa mňa potrebné a dôležité, aby sme tento návrh, ktorý bol prednesený pani ministerkou, bol podporený a posunutý do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.9.2017 o 16:34 hod.

Ing.

Eva Antošová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:41

Peter Pčolinský
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, chcel som vystúpiť v rozprave, ale povedali ste v podstate všetko, čo som chcel povedať aj ja, to myslím doslovne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.9.2017 o 16:41 hod.

Mgr.

Peter Pčolinský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:41

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa aj pani ministerka, môj názor je taký, že tento zákon trochu predbieha reálne možnosti Slovenska. Ja vítam to, že navrhujete zrušenie tej automatickej prolongácie nájomných zmlúv na, bolo teraz 25 rokov, a že vlastne sa to ruší. Áno, to, si myslím, že je správne.
Avšak môže nastať veľká aplikačná ťažkosť práve s tým, že nebude komu odovzdať napríklad v mnohých prípadoch tú pôdu ani komu napísať, že vlastne končí tá nájomná zmluva. A je to v súvislosti stále s neukončenými ROEP-mi a neukončenými prededeniami pozemkov, ktoré v rámci ROEP-ov mnohokrát sa ukázali, že ako novoobjavené majetky pri mnohých ľuďoch zomretých ľuďoch v minulosti, a vlastne tieto pozemky sú často súčasťou obrábania pôdy poľnohospodárskymi družstvami alebo inými súčasnými nájomcami a vlastne oni nebudú mať komu odovzdať túto pôdu ani koho vyzvať. A môže práve nastať problém s tým, že tieto pozemky, táto pôda zostane ležať ľadom, a práve tie argumenty, ktoré povedala ako pani poslankyňa, kolegyňa, že životné prostredie je veľmi významné a klimatická zmena a podobne. Áno, ale tuto môže nastať práve naopak problém s tým, že tieto pozemky nebudú obrábané.
Takže rozmýšľam nad tým, že či by nebolo dobré buď navrhnúť súvisiace zmeny pri novoobjavenom dedičskom, novoobjavenom majetku, aby dedičské konania boli realizované do 30 dní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.9.2017 o 16:41 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:43

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte aj mne niekoľko slov, nakoľko som rád, že pani ministerka sa začína rozbiehať, aj čo sa týka legislatívnych podnetov Národnej rady, takže teraz budeme mať asi štyri, keď som dobre počítal, tak som rád, že začíname aj v našom rezorte určité zákony novelizovať.
Nestáva sa veľmi často, aby sme v jednom roku sa dvakrát vrátili k tomu istému zákonu. Vyzerá, že tuto máme možnože toho roku tú prvú lastovičku, prvýkrát sme tu boli v nepriamej novele, ktorá bola v zákone o pozemkových úpravách, a prakticky sme 21. 3. 2017 na 14. schôdzi novelizovali aj tento zákon č. 504 o nájme poľnohospodárskych podnikov, poľnohospodárskej pôdy a tak ďalej a tak ďalej.
Na druhej schôdzi, ktorá nasledovala, kde bolo druhé čítanie, na 17. schôdzi 9. 5. 2017 prakticky sme potvrdili novelu tohto zákona a ustanovili sme v zákone 504 § 12b, ktorý hovoril, z dôvodovej správy budem citovať, že umožní vlastníkovi pozemku, ktorý bol vyčlenený podľa..., do bezplatného náhradného užívania rozhodnutím podľa § 15 zákona č. 330, ktorý bol účinný do 31. 12. 2007, usporiadať si svoje užívacie vzťahy podaním návrhu na začatie konania o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu doterajšiemu náhradnému pozemku v jeho prospech.
Tu sme prijali aj lehotu, dokedy sa to musí akože u tohto náhradného užívateľa, tento akt, realizovať, a je to lehota 28. 2. 2018. A to budem prízvukovať stále a bol by som veľmi rád, keby aj ministerstvo urobilo osvetu v rámci tohto termínu, lebo týchto náhradných užívateľov, možno mi to potvrdí aj z legislatívy ministerskej, že máme veľa tých náhradných užívateľov. To sú tisíce ľudí, ktorí majú podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. vyčlenené náhradné pozemky, a teraz im hrozí, že dostanú sa do určitej patovej situácie, keď si do toho 28. 2. 2018, to znamená o polroka, keď si nedajú žiadosť na pozemkový odbor okresného úradu.
Takže, pani ministerka, apeloval by som, lebo je to ten istý zákon, aby sme tento termín minimálne na vašom webovom sídle, na mojej stránke to bude, ale vy ste ten gestor, aby ľudia nám potom nenadávali, že kde sme boli, že sme na to neupozornili. Ja by som bol najradšej, keby to išlo, ako keby sa točila tá koruna, keď boli BMG Invest, že išlo to každú chvíľu, aby aj teraz tí naši poľnohospodári, ktorí majú náhradné pozemky, vedeli, že si majú tento vzťah usporiadať dokonca februára 2018.
Tam sa hovorí, že pokiaľ okresný úrad následne začne rozhodovať, tak má rozhodnúť do dvoch rokov na to, do roku 2020. Samozrejme, rozhoduje aj v prospech, aj v neprospech tej podnájomnej zmluvy a mne to asi ušlo v tom čítaní, keď sme to mali v tej nepriamej novele, tento zákon, čo potom s tou pôdou, ak rozhodne záporne, že nevzniká ten podnájomný vzťah. Keď, pani ministerka, by ste na to vedeli zodpovedať, budem rád, keď nie, tak potom si to vykonzultujeme, ako na to ďalej, lebo prakticky som sa dostal do patovej situácie, že čo s tým ďalej.
Samozrejme, my tu teraz riešime ďalšie veci, ktoré asi vyplynuli z tej praxe, ako ste spomínali, že bola to veľmi široká debata s dotknutými partnermi. Pýtam sa, tie tri mesiace, nedalo sa to všetko zladiť pod jednu strechu? Ja viem, že tri mesiace, niekedy to je veľká akože doba, ale v mnohých prípadoch práve ste nás odhovárali, že nedávajte pozmeňujúci návrh, pretože o polroka príde vládny návrh, o mesiac už tu ministerstvo príde s nejakým zákonom. A teraz ja tu vidím proste, že dva vládne návrhy, jeden raz s nepriamou novelou, raz priamo, sa vyskytujú v tom istom roku do polroka. Zdá sa mi trošku také to, neviem, vysvetlíte mi to, či bol tam nejaký tlak alebo nejaké iné tieto, ale myslím si, že malo by sa to asi trošku zjednotiť. Potom je problém v reálnom živote, že nevieme sa zorientovať, ani tí pracovníci, čo s tým majú s tým pracovať nevedia vlastne, čo platí a čo neplatí. Samozrejme, že stále budem pripomínať, aby sme urobili aj vykonávacie vyhlášky, to stále budem hovoriť, pretože v rezorte pôdohospodárstva ich máme poskromne, a bol by som veľmi rád, keby možno aj ku 504 bola nejaká vykonávačka, ktorá bude hovoriť o tom, ako si to majú jednotliví, by som povedal, účastníci konania presne zo zákona, daný paragraf, vysvetliť, ako majú pre neho konať.
Keď už, dobre, poďme už k súčasnej novele, ktorú ste predložili a ktorá prakticky hovorí o tom, že áno, taká prvá lastovička vyletela ako pomoc tým našim mladým začínajúcim farmárom. Rok 2014? Tento, myslím, že bol určený v rámci Európskej únie na mladých začínajúcich. My sme to nejakým spôsobom stihli až koncom roka zareagovať, vláda vyzerá, že zatiaľ, neviem, aké vy máte, pani ministerka, odozvy z reálneho života, u mňa to vyzerá asi tak, že tých mladých momentálne tá podpora ministerstva až tak veľmi neteší. Z tých tisíc..., 2 098, myslím, že bolo 500 podporených, keď si dobre pamätám, hovorí, že viacej financií neni, no pán Jahnátek, škoda, že tu neni, chcel by som sa ho potom opýtať, kde je tých 30 mil., 60 mil., 90 mil., čo sľuboval, že bude. Takže po tejto stránke beriem, že áno, keď chceme, aby Slovensko malo aj poľnohospodárstvo, tak musíme, samozrejme, zabezpečiť výrobný prostriedok a tým výrobným prostriedkom je pôda. Takže keď sa k nej nebude môcť dostať ten začínajúci mladý alebo aj iný, ktorý bude chcieť, tak, samozrejme, že bude veľký problém.
Ako to vyzerá dneska na Slovensku s distribúciou a užívaním pôdy v rámci nášho agrosektoru? Podľa štatistík aj Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá zastupuje zhruba 1 500 týchto hospodárov, tak prakticky týchto 1 500 hospodárov v agrosektore obhospodaruje zhruba 63 % pôdy na Slovensku. Zvyšok, to je zhruba 17,5-tisíc ďalších agropodnikateľov, v tomto sektore prakticky na nich zostalo iba 37 %. To znamená ten rozdiel v distribúcii malý a veľký, je doslova nepomer a ja už to budem stále deklarovať, že ja by som bol najradšej, keby to bolo fifty-fifty, 50 na 50. Nech mi tu nikto nehovorí, že je to dlhodobá, dlhodobý nejaký vekový trend na Slovensku. 40 rokov je u vás dlhodobý vekový trend? Veď prakticky v ’48. sme likvidovali našich malých sedliakov, malých roľníkov, voláme ich kulaci, tak to zaviedol socialistický systém a režim. Áno, aj môj pradedo bol kulak, áno, hrdo sa k tomu hlásim a pýtam sa, ako je to možné, že dnes tieto rody sa nemôžu k pôde dostať. A k pôde sa dostávali agrobaróni, ja ich nazývam, ktorí sprivatizovali štátne majetky a stransformovali jednotlivé roľnícke družstva a nájomné zmluvy sa uzatvárajú na 20-25-30 rokov. Áno, keď sú tam nejaké špeciálne plodiny, ovocné sady, dobre, beriem, 20 rokov. Ale 20 rokov, ľudia boží, veď to je generácia jedna, ktorá sa nedostane ku pôde!
Takže to, čo pani ministerka, myslím, že s takým čistým presvedčením, a som rád, že je to tam, aj to ona vyjadrila, že tá prolongácia nebude pokračovať, že pokiaľ rok predtým, lebo teraz to je tak, že pokiaľ rok predtým nedáte výpoveď, tak automaticky sa vám predlžuje o ten istý časový úsek znovu nájomná zmluva.
Takže, pani ministerka, ja veľmi pekne ďakujem za všetkých tých malých, malých začínajúcich farmárov... Farmárov. No my ich nemáme ani zadefinovaných v zákone, keď ich máme, pani ministerka, opravte ma, ja ich nevidím, že by sme mali zadefinovaných, kto je u nás farmár. Celá Európa to má, my to zatiaľ nemáme, nevidel som to ešte v žiadnom zákone, ktorý by bol tu v Národnej rade, takže ešte aj to by bolo treba možnože pozrieť, čiže ako tých vlastne farmárov my tu, sú nejakí naši agropodnikatelia, ale dobre, keď Európa má farmárov, tak poďme na tých farmárov. Takže veľmi pekne ďakujem, že ste tam dali tú možnosť, že tá automatizácia nebude automatická a sa to nebude predlžovať a že to, čo by tam malo ako zabrániť tomu, aby ten nájomný vzťah nepokračoval ďalších 20, ja neviem, 30 rokov, na koľko to majú, tak prakticky dali ste tam možnosť tomu človeku, ktorý viac-menej je vlastníkom a chce to vypovedať, že táto prolongácia nebude možná, a to budem citovať, pretože je to podľa mňa prelomové znenie v zákone: "Ak to neplatí pri skončení nájmu uplynutím dohodnutého času trvania nájmu alebo uplynutím výpovednej lehoty prenajímateľa, ak prenájimateľ podniká v poľnohospodárstve alebo ak má byť nájomcom blízka osoba prenájimateľa alebo právnická osoba, ktorá je prenájimateľom, členom alebo spoločníkom, alebo ak ide o pozemok, ktorý je podľa osobitného predpisu určený na iné ako poľnohospodárske účely, alebo ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k pozemku."
To znamená prevodu alebo prechodu, že niečo sa tam podedilo, niečo sa kúpilo, predalo. Takže prakticky aj tento dôvod bude dôvodom na to, že tá zmluva 15-20-ročná sa nebude predlžovať automaticky ďalej, keď im dáte rok predtým výpoveď. Takže to som veľmi rád.
A, páni poslanci a pani poslankyne, chcem apelovať na naše svedomie, lebo teraz budete vy atakovaní podľa mojich doterajších sedemročných praktických skúseností v parlamente, vy budete atakovaní, či zdvihnete ruku, alebo nezdvihnete za tento zákon, ktorý predkladá vaša ministerka vašej vládnej koalície, tak chcem veriť, že vaše svedomie odolá týmto náporom týchto lobistov, ktorí za vami prídu a budú chodiť stopercentne, neverím tomu, že nie, aby sme tento zákon posunuli do druhého aj do tretieho, aj do konečného čítania a schválili aj s týmto znením, ktoré tu prišlo a ktoré momentálne vidíme predložené v tejto novele zákona. Takže, pani ministerka, ešte raz ďakujem za všetkých tých, ktorí čakali roky, aby sa nejakým spôsobom mohli pohnúť.
Ďalej v ďalšom paragrafe, hovorím o § 13 ods. 2, tam vkladáme nový ods. 3, ktorý znie:
"Ak nájomca najskôr rok aj najneskôr dva mesiace pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, doručí preukázateľným spôsobom prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy a ak prenajímateľ do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu zmluvy neodmietne tento návrh nájomnej zmluvy z niektorého z dôvodu uvedených v ods. 2 alebo z dôvodu, že navrhnutá výška nie je v obvyklej výške, vznikne nájomný vzťah za podmienok uvedených v návrhu zmluvy."
To znamená, my znovu zaviazujeme toho vlastníka, aby musel konať v nejakej časovej lehote, čo sa mi zdá, podľa mňa, keď niekto nepodpíše zmluvu, tak ju proste nepodpíše a my mu hovoríme, že ešte musíš povedať, že áno, že ešte sa musí niečo urobiť, aby tá zmluva sa znovu neoživila a znovu nebola platná taká, ako možnože ti dal ten prenajímateľ, ktorý chce znovu pokračovať, alebo je to nový prenajímateľ. Takže ja by som poprosil možnože aj trošku, možnože aj budeme mať nejaký pozmeňovák k tomu, ale chcem apelovať, že viac-menej toto je taká podľa mňa taká byrokratická vec na toho vlastníka, toho, ktorý má tú pôdu a môže s ňou nejakým spôsobom nakladať, a kto ju bude užívať, takže aj tu by som apeloval, aby sme možno toto nejako opravili, aby tá podmienka nebola. Veď predsa keď niečo nepodpíšem, znamená, že s tým nesúhlasím, a dal tam ešte nejakú lehotu, že pokiaľ sa mi nevyjadrí. Myslím, že poľnohospodár, to je 24-hodinová rehoľa. Hlavne ten, čo to bere poctivo, a keď má aj živočíšnu výrobu, tak to ani nepôjdete na dovolenku, vážení. A to si môžte hovoriť čo chcete, to nezavrete sa do továrni a je mínus 20 vonku a vy tam produkujete, vy proste pracujete pod holým nebom. Takže to si musíme uvedomiť.
Takže, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, apelujem na vás, aby sme prakticky sa nedali zviesť nejakými pofidérnymi tlakmi a túto novelu možnože aj s týmto upresnením, ktoré som teraz povedal v druhom čítaní, že by sme posunuli ďalej.
Ďalšia vec. Pani ministerka, vyzerá, že tie naše evidenčné listy, ktoré svojho času boli za socializmu, asi sa aj na nich pamätáme, však sme vtedy neboli až takí mladí ani až takí starí, vyzerá, že mali svoje opodstatnenie, pretože sme vedeli, kto je užívateľom. To znamená, kataster bol zodpovedný za to, aby nám povedal, že toto je ten užívateľ a vlastník, samozrejme, bol taký, aký bol, lebo tam bol písaný, že neznámy alebo hluchý list vlastníctva, aj tá organizácia, ktorá to užívala, tam musela byť, či sa niekomu páčilo alebo nepáčilo, a vyzerá, že teraz nás prax dobehla, že nám to chýba. Nám chýba tento evidenčný údaj a my sa prehadzujeme z roka na roka, tento balvan, a nevieme sa z toho dostať. Ja viem, že momentálne najväčšia chyba bola asi v tých náhradných pozemkoch, ktoré boli vyčlenené, a sa nám to preklopilo cez vlastnícke, užívacie, náhradné, nenáhradné, neviem aké pozemky a zrazu zisťujeme, že je v tom chaos, a asi aj pán Puškáč mi potvrdí, že viac-menej vykorčuľovať z toho, je také menšie modré z neba.
A musím povedať, že Holanďania to vôbec nechápu, že aké my tu máme pozemky, ako drobené na meter štvorcový, a chcú nás učiť, ako máme robiť pozemkové úpravy. No, žiaľ, ukázal som im nejaké naše pozemky a boli z toho na vetvy. Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby sme aj nad touto témou, ako sprehľadniť tie užívacie vzťahy, vy tu niečo navrhujete, ale niekedy sa už aj ja strácam, lebo tá veda tých podnájomných zmlúv, musíte niečo ohlásiť, musíte niečo vyzvať, okres tuná má nejaké povinnosti. Takže ja by som bol veľmi rád, keby sme si na to možno sadli aj vo väčšom kruhu a dali nejaké návrhy, ktoré by hovorili o tom, že tá prehľadnosť užívacích vzťahov musí mať jasné pravidlá, a či to bude v kompetencii katastrálnych odborov, pozemkových a lesných alebo neviem koho, fondu, nech je to, ale musíme zaevidovať užívateľa a vlastníka. A vlastník, chcem veriť, že v tomto zákone, tak ako definované je aj v ústave, bude mať stále navrch nad užívateľom. Lebo keď nebude, tak my nie sme v demokracii. Sme možno v nejakej totalite, kde užívateľ hovorí, že ja budem diktovať a ty, pán vlastník, čuš! Myslím, že 40 rokov stačilo, takže, pani ministerka, apeloval by som aj na to, aby sme aj na to sa pozreli a možno spoločnými silami niečo urobili.
Ďalšia vec, ktorú by som chcel pripomenúť, hovoríte obvyklú výšku nájmu. Áno, bola to tiež jedna, bol to jeden z kameňov úrazu, stanovili ste to na dvojnásobok ceny podľa bonity v prípade, že sa nedojedná tá obvyklá výška u tých zastavaných pozemkoch, a okres tuná bude každý rok zverejňovať nejakú tú výšku. Myslím, že je to nejaká cesta, ktorá by mohla viesť k tej transparentnosti a k nejakým tým menším, by som povedal, lebo teda možnože aj väčším nejakým zamedzeniam sťažností, petícií a nejakých žiadostí ľudí o nápravu, ktoré chodia aj mne na môj stôl ako poslancovi.
Ale, pani ministerka, chcel by som vás upozorniť, keď ste deklarovali v § 1, že máme aj zastavené plochy, ktoré sú využívané na poľnohospodársku činnosť, ja som na minulej schôdzi, samozrejme, neviem, či ste o tom vedeli a či pozeráte, aké sa dávajú aj poslanecké návrhy, návrhy z nášho rezortu, dával som zákon, ktorý hovoril o tom, že máme veľký problém s ostatnými plochami. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, môžem sa vás opýtať, či ešte potrebujete viac času.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Ešte asi 5 minút, 10 by som, takže asi prerušíme. Jasné.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tak potom budete pokračovať.
Prerušíme rokovanie, vyhlasujem trojminútovú prestávku a potom pristúpime k jednotlivým hlasovaniam, ktorých teda máme dosť, a potom budeme pokračovať v tejto rozprave.

(Trojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.9.2017 o 16:43 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:26

Erika Jurinová

Vystúpenie v rozprave 17:32

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. (Reakcia ministerky.) Samozrejme, kľud, pani ministerka, zvládneme to. Len chcel, aby ste to počuli, takže asi tak. (Povedané so smiechom.)
No takže budem pokračovať v prerušenej rozprave, a síce upozornením na to ostatnú plochu. A síce v poslednom roku, roku a pol došlo k tomu, niečo o tom, pani ministerka, viete, že ostatné plochy pri poľnohospodárskych pozemkoch nie sú nijakým spôsobom definované. Sú iba ostatné plochy. A dostal som viacero podnetov od občanov, kde ostatná plocha v poľnohospodárskom sektore a ostatná plocha iná je zdanená tým istým daňovým, tou istou daňovou sadzbou a mnoho urbárnikov, ktoré majú ostatné plochy, a prakticky to sú tie naše pasienky alebo kadejaké tie výmole, debry, viac-menej platia to isté za ostatnú plochu ako tí, čo majú parkovisko a ryžujú na tom peniaze. Tak prakticky chcel som, aby aj táto zmena bola nejakým spôsobom podchytená. Samozrejme, že my tento, už beriem to ako prax, že opozičnému poslancovi tu veľa toho neprejde, takže mi to neprešlo ani v minulom kole. A preto by som apeloval, keď sme teraz tu vedeli nájsť zastavanú plochu na využívanie poľnohospodárskej činnosti, tak nájdime aj tú ostatnú plochu na využívanie poľnohospodárskej činnosti, aby sme odbremenili tie urbariáty, ktoré nemajú nejakú veľkú hospodársku činnosť možno, a tie dane ich doslova ruinujú. To sú urbariáty, ktoré vyslovene majú a obhospodarujú, lebo snažia sa obhospodarovať tie naše, ja to mám, také škarpy, debre, proste ktoré, veľký úžitok nič, ale obec si môže na základe týchto zákonov, ktoré my sme tu prijali, môže si navýšiť tú daňovú sadzbu tak, že vlastne dochádza k likvidácii urbariátu.
Takže môžme pouvažovať, či by sme nemohli dať aj v § 1 tiež ostatný pozemok, keď máme zastavané pozemky v kultúre, ktoré sa používajú na poľnohospodársku činnosť.
Ďalšia vec ma tu ešte napadá pri tomto zákone, pani ministerka, a síce, že my tu hovoríme o lesných pozemkoch. Je síce až v tretej alebo štvrtej časti a tam sa hovorí, že spravujeme podľa prvej a druhej časti. To znamená, že nám platia pravidlá, ktoré sú ako pri poľnohospodárskej výrobe. A keď máme zastavanú plochu v lese, tak tam je problém na piatu. Tam proste reagovať, riešiť, tak to nedoporučujem nikomu. To proste radšej ísť niekde inde a len nie tam. Či by sme nevedeli tento uzol nejak konať, preseknúť alebo začať ho rozmotávať, pretože na lesných porastoch máme rôzne chaty, rôzne sú tam nejaké tiež zastavené územia, možno nejaké staré cvičiská, neviem, čo tam všetko bolo, kde boli nejaké tieto. A v týchto lesných porastoch máme problém s takouto kultúrou, ostatné alebo zastavané plochy. Takže aj to by som možnože v tomto zákone o nájme poľnohospodárskych pozemkov a aj lesných pozemkov nejako možnože uvítal, keby sme sa nad tým zamysleli a možno v druhom čítaní to oživili.
A, samozrejme, moja najväčšia boľačka u zákona 504 je tá dĺžka nájmu. To budem stále kritizovať, aby sme tú dĺžku nájmu z tých 25, 20-30 rokov znížili, ja hovorím na tých 10. To má nejako možnože 5, možnože tých 10, to je už tá nejaká horná hranica. Ale aby jedna generácia sa nedostala k pôde iba kvôli tomu, že možnože tá stará osoba, ktorá je vlastníčka v tej rodine, proste neni tak zbehlá, využili návštevu tie jej vnuci, detí a potom zistí proste, že tú lehotu prešvihla, ďalších 20 rokov nebude môcť dať výpoveď, tak to je pre mňa ako katastrofa. Takže, pani ministerka, to bol taký nejaký podnet do boja. A možno dám aj ja nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý prakticky možnože predtým prekonzultujeme, či by sa to nedalo nejakým spôsobom skĺbiť aj s vašou iniciatívou na ministerstve.
No ešte musím povedať jednu vec, a síce že celá Európska únia chápe, čo znamená poľnohospodárstvo, ako ho treba podporovať aj zo štátnych prostriedkov. A, pani ministerka, je budem teraz citovať to, čo vy máte pred vašou, vo vašom, vo vašej budove, keď vchádzame k vám. Takže, vážení prítomní občania Slovenskej republiky, a mne sa to páči, že na našom rezorte mali takúto klauzulu, ktorá hovorí asi o tom:
„Neurážajte ľudí od pluhu a motyky, roľník vždy nakŕmil hladných, žobrákovi dal almužnu, núdznych prichýlil, v kostole dal do zvončeka. Vážte si roľníka, lebo je základom prosperujúcej spoločnosti.“
Bojím sa, že na Slovensku toto neplatí. A ja by som bol veľmi rád, aby možnože aj táto vláda urobila ten prelom a povedala, že stačilo a poďme robiť toho roľníka, dať do toho statusu, aký má aj v západnej, resp. v tej EÚ 15, v tej našej Európe alebo v tom svete.
Takže, pani ministerka, to sú zhruba moje pripomienky k tomu, ktoré by som potom možnože v tom druhom čítaní aj dal možnože na papier, a pokiaľ by sme z toho niečo, samozrejme, prijali, bol by som veľmi rád. Je to jedno, pod akou vlajkou to pôjde, nech sa rieši problém. Keď sa vyrieši, tak budem rád.
Takže ďakujem veľmi pekne, že ste ma vypočuli, a končím stále, ako zvyknem, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.9.2017 o 17:32 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:34

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Ďakujem. S faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť sa prihlásiť.
Ďalší v rozprave je pán poslanec Dostál.
Nech sa páči.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.9.2017 o 17:34 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:40

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod by som rád ubezpečil pani ministerku, že si uvedomujem rozdiel medzi priamymi platbami a projektami financovanými z eurofondov, takže to bolo asi nejaké nedorozumenie.
Ale som presvedčený, že viac svetla je potrebné priniesť nielen do informácií o čerpaní eurofondov a schvaľovaní projektov, ale aj do priamych platieb, že aj tam sú ešte rezervy. A, žiaľ, naopak, ten pôvodný návrh ministerstva bol taký, že znižoval mieru informovanosti. Hovorím, dokonca bolo tam ustanovenie, že žiadne informácie o konaní sa nesprístupňujú ďalším osobám okrem tých, ktorí sú teda účastník konania a ním splnomocnená osoba. Toto odtiaľ našťastie aj na základe našej hromadnej pripomienky vypadlo, čo, čo oceňujem ako pôvodný posun.
A zároveň by som rád už tu neprítomnému pánu poslancovi Muňkovi chcel odkázať, že ak chce ostatných poučovať o tom, že niečomu nerozumejú, tak by to mal urobiť v rozprave, a nie v záverečnom slove spravodajcu, na ktoré sa už nedá reagovať. On ako spravodajca môže vystúpiť kedykoľvek, môže zareagovať faktickou, môže vystúpiť v rozprave, koľkokrát sa mu žiada. Takže ak to bude nabudúce robiť, tak nech to urobí korektným spôsobom.
A teraz k samotnému návrhu zákona, o ktorom práve rokujeme. Ak by sme žili skutočne v slobodnej spoločnosti, zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov by zrejme vôbec neexistoval. Tento zákon totiž zasahuje do vlastníckych práv a zasahuje nad mieru, ktorá je nevyhnutná. Napríklad z hľadiska dôvodov, ktoré obsahuje Ústava Slovenskej republiky, tento zákon obmedzuje vlastníkov poľnohospodárskej pôdy v nakladaní s vlastným majetkom. Obmedzuje ich v tom, komu, za akých podmienok a na ako dlho môžu svoj vlastný majetok prenajať, akým spôsobom môžu ten nájomný vzťah ukončiť, čiže ako môžu nakladať s vlastným majetkom.
V júni 2017, pred pár mesiacmi, som bol opäť spoluiniciátorom hromadnej pripomienky k tomuto návrhu zákona, a teda podobne ako vo vystúpení k tomu predchádzajúcemu návrhu zákona budem vychádzať z toho, čo sme spolu s kolegami z OKS, z Konzervatívneho inštitútu, inštitútu INESS a ďalších organizácií žiadali v tejto hromadnej pripomienke. Na úvod vymenujem, potom sa k niektorým veciam vrátim.
Žiadali sme zrušenie prednostného práva nájomcu poľnohospodárskeho pozemku na novú nájomnú zmluvu a zavedenie práva vlastníka pozemku disponovať týmto pozemkom po skončení nájomnej zmluvy v plnom rozsahu. Žiadali sme zrušenie zákonom stanovenej minimálnej doby nájmu poľnohospodárskeho pozemku a ponechanie doby nájmu na dohodu prenajímateľa a nájomcu. Žiadali sme zvýšenie informovanosti prenajímateľa pri predlžovaní nájomnej zmluvy prostredníctvom doplnenia určitých povinností nájomcu pri predkladaní návrhu na predĺženie nájomnej zmluvy. Žiadali sme zrušenie možnosti neplatenia nájomného z dôvodov, ktoré nesúvisia s prenajímateľom, a žiadali sme zvýšenie minimálnej ceny nájomného, ktorá je v súčasnosti častokrát iba na symbolickej úrovni. Väčšina z týchto bodov nebola akceptovaná, preto sa, preto sa k nim môžem vyjadriť aj v rámci, v rámci prvého čítania, k niektorým.
A chceli sme zrušiť možnosť neplatenia nájomného alebo zníženia nájomného z dôvodov zmenených prírodných pomerov. V zákone je ustanovenie, že ak ide o mimoriadne okolnosti, najmä následky prírodných pomerov, ktoré nájomca nespôsobil a nemožno predpokladať, že by ich odvrátil alebo ich následky mohol odvrátiť, alebo prekonať, a v dôsledku ktorých nemohol nájomca prenajatý pozemok používať na poľnohospodárske účely alebo nemohol dosiahnuť žiadny výnos v príslušnom kalendárnom roku, nie je povinný platiť nájomné. Ak z týchto dôvodov úžitky z prenajatého pozemku klesli pod polovicu bežného výnosu, má nájomca právo na primeranú zľavu z nájomného.
Prírodné pomery pritom nie sú vecou, ktoré by mohol prenajímateľ, vlastník pozemku akokoľvek ovplyvniť. Preto by nemali mať dôsledok, že ak sú nepriaznivé, tak náklady toho znáša prenajímateľ. Nie. Nájomca. Ale povedzme prírodné pomery, to môžme, môžme považovať za niečo také, ako keď je prenajímaná nejaká iná vec a nájomca ju bez vlastnej viny nemôže riadne, riadne užívať. Existuje aj také všeobecné pravidlo, že vtedy má nárok na zníženie nájomného, alebo teda nemusí platiť nájomné za to obdobie.
Ale dôvodom nie sú iba prírodné pomery. V prípade zákona, o tom hovorí ďalší paragraf, možno rovnakým spôsobom argumentovať aj v prípade zmeny hospodárskych pomerov. Ak nájomca nemohol dosiahnuť žiaden výnos z dôvodu, že v dôsledku podstatnej zmeny hospodárskych pomerov, ktorá sa neprejavila len u neho, sa podstatne zvýšené náklady na získavanie úžitkovosti prenajatého pozemku alebo sa podstatne znížila ich hodnota, alebo ak z týchto dôvodov klesne vývoz nájomcu pod polovicu obvyklého výnosu, má právo na odpustenie alebo primeranú zľavu z nájomného obdobne ako v prípade tohto práva pre mimoriadne okolnosti.
Čiže zmenia sa hospodárske pomery, vlastník pôdy má znášať dôsledky toho, že, že nájomca, ktorý tú pôdu užíva, má nižší zisk. Menej na tom, menej na tom zarobí. Si predstavme, že, že prenajmeme niekomu, niekomu, niekomu nebytový priestor na, trebárs na prevádzku krčmy a teraz sa zmenia hospodárske pomery, ľudia budú chodiť menej, menej do krčmy, tak jednoducho, jednoducho ten nájomca nebude platiť nájomné alebo si zníži nájomné sám od seba na základe zákona, že veď zmenili sa hospodárske pomery, mal som nižší zisk, tak zaplatím nižšie nájomné. To by bolo niečo, niečo podobné. A nie je celkom podstatné, asi je to dôležité, ale nie je celkom podstatné, ako často sa toto ustanovenie využíva, predpokladám, že sa nevyužíva veľmi, veľmi často, ale považujem za divné, zvláštne a nesprávne, ak takéto ustanovenie vôbec v zákone je. Ja si uvedomujem, že poľnohospodárstvo, to je špecifická činnosť, že, že teda dorábanie obilia nie je celkom to isté ako prevádzkovanie, prevádzkovanie krčmy, ale myslím si, že vzťah vlastníka pôdy a nájomcu pôdy je tu neprimerane vychýlený v prospech, v prospech nájomcu, napríklad v tých ustanoveniach, ktoré som citoval. Samozrejme, že s týmito pripomienkami sme, sme neuspeli.
Žiadali sme zrušiť minimálnu dobu nájmu poľnohospodárskeho pozemku. Zákon v § 8 ods. 1 stanovuje, že pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 25 rokov. Zákon zároveň nie vo vzťahu k poľnohospodárskym podnikom umožňuje aj prenájom na dobu neurčitú s výpovednou, s výpovednou dobou jeden rok. Čiže treba vopred, nemožno uprostred, uprostred sezóny vypovedať a ja si myslím, že nie je žiadny dôvod, aby sa takáto minimálna päťročná doba zo zákona dávala, dávala alebo aby zákon niečo takéto obsahoval, keď tam môže byť doba neurčitá. A, samozrejme, že toto je v § 8 ods. 1. A je tam ods. 2, ktorý rieši špecifické situácie, že tá doba minimálna je, môže byť najviac na 25 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu ovocného sadu, 30 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu škôlky pre ovocné dreviny, 15 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu porastu pre špargle a tak ďalej. Čiže sú určité typy poľnohospodárskej činnosti, kde, kde si to asi vyžaduje, ak teda vychádzame z toho, že to nemôže byť úplne navoľno, navoľno možno nejakú dlhšiu dobu, lebo teda ovocný sad nevyrastie tak rýchlo ako, ako pšenica. Tak možno áno, možno tam existuje nejaký dôvod na výnimku, ale tá všeobecná úprava podľa môjho názoru by nemala byť zo zákona vymedzená tou minimálne päťročnou dobou a, samozrejme, že je tam aj problém tej maximálnej 25, 25-ročnej. Ani s týmto sme, myslím, neuspeli.
A ďalšiu vec, ktorú sme žiadali doplniť, bola, bolo doplniť určité povinnosti nájomcu pri predlžovaní nájomnej zmluvy, resp. pri, pri situácii, keď neexistuje nájomná zmluva, a nájomca, a teda ten, kto to užíva, navrhne vlastníkovi uzavretie, uzavretie zmluvy a ten má dvojmesačnú lehotu na to, aby buď prijal ten návrh, alebo ho odmietol, mal vtedy možnosť odmietnuť, ale ak v tej dvojmesačnej dobe nezareaguje, tak sa má za to, že vznikla, vznikla nájomná zmluva na dobu neurčitú. My sme žiadali, aby teda bola povinnosť informovať o dôsledkoch nereagovania. Toto je jedna z vecí, myslím, že jediná, kde sme, kde sme uspeli, teda v nejakej čiastočnej forme sa tam podarilo zakomponovať ustanovenie, že predlžuje sa za predpokladu, že nájomca alebo ten užívateľ pôdy informuje vlastníka pôdy na dôsledky toho, že ak v dvojmesačnej lehote nezareaguje, čím nejako znižujeme tú informačnú asymetriu, ktorá, ktorá dnes existuje medzi nájomcom a vlastníkom.
No a asi ten najdôležitejší bod je, je to prednostné právo nájomcu na novú zmluvu. Tam, áno, podobne ako, ako kolegovia tiež oceňujem, že sa ruší to automatické predlžovanie, predlžovanie zo zákona, ale prednostné právo ostáva. Pokiaľ si nájomca plní povinnosti, teda platí, platí nájomné načas, tak má prednostné právo. Zákon hovorí o nejakých výnimkách, keď chce vlastník sám hospodáriť alebo, myslím, jeho blízka osoba, dopĺňajú sa tam nejaké, nejaké ďalšie výnimky a upravuje sa ten postup, keď, keď, ako sa má postupovať pri uplatňovaní toho prednostného práva, aby to bolo jednoznačné, ale to prednostné právo tam ostáva. A to je, myslím si, tiež niečo, čo nad rámec nevyhnutný zasahuje do, do vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov, lebo teda teoreticky nie je to, nie je to už tak silné, ako to automatické predlžovanie, ale pokiaľ ide o nájomcu, ktorý myslí na to, čo má, čo má urobiť, tak pokiaľ, pokiaľ ten prenajímateľ a vlastník pozemku nespadne pod niektorú z tých výnimiek, ktoré obsahuje zákon, tak nie je to úplne automatické, ale tiež nemá možnosť úplne voľnú disponovať so svojím vlastníctvom a prenajať to niekomu inému len tak a myslím si, že je to vec, ktorá poškodzuje malých, stredných a najmä teda začínajúcich roľníkov, farmárov, agropodnikateľov, akokoľvek ich nazveme, keď takýmto spôsobom obmedzujeme vlastníkov. Preto si myslím, že by bolo dobré, keby ten návrh zákona išiel ešte ďalej a okrem zrušenia, automatického predlžovania nájomnej zmluvy so zákona, vypustil so zákona aj to samotné prednostné právo.
A teda podobne ako kolega Fecko zrejme aj ja sa budem snažiť získať podporu kolegov poslancov v druhom čítaní pre pozmeňujúce návrhy, ktoré upravujú veci, o ktorých som teraz hovoril, s tým, že si uvedomujem, že niektoré z tých vecí zrejme nemajú veľkú šancu, ale myslím si, že, že najmä, najmä teda tie posledné veci, o ktorých som hovoril, by možno stáli, stáli za úvahu a, a dalo by sa o nich hovoriť, takže sa budem uchádzať o vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.9.2017 o 17:40 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:56

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne kolegovia, dovoľte mi, aby som sa k tomuto návrhu zákona, ktorý vyvoláva také vášne, či je potrebný, alebo nie je potrebný, a prečo je taký a onaký, sa vyjadril trošku z iného uhla pohľadu. A to v prvom rade z uhla pohľadu, podľa ktorého tento zákon v tejto národnej snemovni bol schválený a prijatý a ja som ho sem doniesol a predkladal.
Tento zákon sa prijímal v roku 2003. Bol nutný a aj dnes je potrebný z titulu rozdrobenosti vlastníckeho práva na území Slovenskej republiky a výkonu vlastníckeho práva na území Slovenskej republiky. Bez takéhoto návrhu zákona by sme nevedeli čerpať prostriedky z Európskej únie, čo je zhruba miliarda eur ročne. Nečerpanie týchto peňazí by malo nesmiernu ekonomickú a hospodársku škodu na ekonomiku Slovenskej republiky ako takej. Kolega Dostál, Fecko tu rozpráva o tom, či je treba vôbec minimálna doba nájmu. Musím povedať, že tá 5-ročná doba do toho zákona v tom čase sa dostala preto, lebo Európska únia pri mnohých dotáciách poskytovaných pre farmárov jednoznačne vyžaduje záväzok od farmára, že 5 rokov to bude vykonávať. Keď on nemá záruku na prenájom 5 rokov, tak nemôže sa k tomu ani zaviazať a potom podľa legislatívy Európskej únie, ktorá je nadriadená tej slovenskej, by mala všetky vrátiť naspäť. Takže ono to má svoje opodstatnenie.
Chápem, že väčšinu vášní v diskusii vyvolávajú zmeny, ktoré boli prijaté hlavne po roku 2003, teda po roku 2006. Bolo ich sedem. Všetky ich prijímala vláda pod vedením Roberta Fica. Snaží sa vniesť do tohto návrhu zákona duch komunistického prístupu k správe poľnohospodárskych pozemkov. Nájom a nájomca je v mnohých prípadoch viac ako vlastník. Tento návrh, pani ministerka, môžete zobrať naspäť. No, lebo nanajvýš bude rovnako ako rozdávanie tých potravín, že si my odfajkneme, že ho máme, ale nefunguje. A to z jedného jediného dôvodu, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Prikázať nájomcovi, prikázať komukoľvek, že môže, bude mať náhradný pozemok na mojom pozemku, na vašom pozemku, na Dostálovom pozemku alebo na kohokoľvek pozemku, je protiústavné. Ktokoľvek z nich v jednom švíku sa ozve, že ja s tým nesúhlasím, podľa nálezu Ústavného súdu z roku ’97. či ’98. nie je možné náhradný pozemok vydať. Tento, tento nález bol vydaný vo vzťahu k § 15 zákona č. 180. Takže v žiadnom prípade náhradný pozemok vydať, prikázať, neviem čo, nefunguje.
Náhradné pozemky alebo uznávanie náhradných pozemkov pri predchádzajúcej zmene tohoto návrhu, ktorého ste sem doniesli, som už apeloval, že je diletantské od úradníkov, ktorí po zavedení zákona 180 § 15 náhradný pozemok, ktorý vydával okresný úrad alebo odbory pozemkové, v roku 2007 ho minister Jureňa sem doniesol a nechal ho zrušiť. Či v 2008. Nechal zrušiť. Do dnešného, doteraz sme ho nemali, v roku 2017 povieme, že zase sú. A kde bolo tých 10 rokov? Neboli? Vytvárate chaos v nájomných vzťahoch pod podmienkou, že idete podporovať mladých.
Počúval som v tejto Národnej rade ministra Jahnátka, ako hovoril, že zavedie mechanizmus, kde mladí dostanú pôdu od Slovenského pozemkového fondu. Koľkože to dostali? Je to významná časť? No nie je. A ani nebude. Ani nemôže byť. Preto, lebo väčšinu vlastníctva Slovenský pozemkový fond, ktorý vykonáva, je fiktívne vlastníctvo, nie reálne. Fiktívne preto, lebo je podiel na parcele, na celku. Nie je väčšina. Občiansky zákonník dnes hovorí, že parcela je prenajatá tomu, kde väčšinový vlastník rozhodne, komu to prenajme. Ten menšinový sa tomu musí prispôsobiť. V 90 % Slovenský pozemkový fond tam, kde nie sú urobené pozemkové úpravy, je menšinovým vlastníkom. (Reakcia z pléna.)
Ale áno, pani ministerka, nie je možné vydať, vy neviete povedať v katastri, kde vo veľkom bloku, kde nie sú pozemkové úpravy ukončené, neviete poukázať na dve parcely, ktoré by ste vcelku v rozlohe viac ako 33 árov, by ste vedeli niekomu vydať, pričom dotácie pre mladého, ktorý začína, je podmienka mať minimálne parcelu, ktorá má výmeru cez 30 árov. Nie, jednoducho tento systém, do tej doby, si musíme povedať, kým neprerobíme celé pozemkové právo na Slovensku, dovtedy sa tu hráme na piesočku a tvárime sa, že niečo riešime, ale vytvárame len chaos. Vlády Roberta Fica do tohto užívateľského vzťahu vniesli taký chaos, že už pomaly sa nevieme k tomu vrátiť.
Podpora obnoviteľných zdrojov energií vytvorila extrémne veľký problém medzi poľnohospodármi. Dneska hovoríte, že pôda má slúžiť na výrobu poľnohospodárskej výroby. Ale vlády Roberta Fica podporením obnoviteľných zdrojov energie vytvorili priestor pre finančné skupiny, ktoré išli do poľnohospodárskeho sektoru, ale nie so záujmom produkcie poľnohospodárskej výroby, ale záujmom produkcie energie a ekonomiky. On získa na dotáciách, získa na cene energií. A predchádzajúca vláda, keď som hovoril, že ten, ktorý má, pestuje kukuricu, má mať aj živočíšnu výrobu, tak prvá vec ministra Jahnátka bola toto zrušiť, nenaviazať túto povinnosť, aby mal aj živočíšnu výrobu, takže bioplynkári nemusia mať žiadnu živočíšnu výrobu, fachčia, dostanú dotáciu na kukuricu a dostanú dotáciu, garantovanú cenu a dotáciu na poľnohospodársku výrobu. Lamentovať, že máme finančné skupiny v poľnohospodárstve, lamentovať sa dá. Ale povedzte, že kde sú, v ktorých oblastiach sú. Keď toto pomenujeme, tak to bude niečo úplne iné.
Áno, súhlasím s tým, že 25 rokov je veľa, vtedy, keď sa to zavádzalo, tak som ho patrične aj kritizoval. Pôvodne v tom návrhu bolo 5 rokov minimálne a maximálne 10, aby sme to obmedzili. 25 rokov je, po 25 rokoch dedičia aj zabudnú, že starý, že otec alebo starý otec mal nejakú pôdu prenajatú. Preto si myslím, že je to len očný klam, že dáme priestor pre mladých. Pre mladých dáte priestor vtedy, keď tie vzťahy budú jasné, keď tie pozemky budú scelené a keď budú vedieť kúpiť parcelu, ktorá je ich. Dnes nie je možné vydať pozemok, náhradný pozemok. Donútiť, že na mojom pozemku niekto iný bude hospodáriť, lebo ste mu tam dali náhradný pozemok? Nefunguje. Nehnevajte sa, toto nebude, nebude fungovať pri najlepšej vôli. A to hovorím preto, lebo to poznám.
Dovoľte, aby som sa vyjadril k niektorým tým paragrafom, ktoré ste tu uviedli.
Bod č. 4. V § 10 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„Na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. b) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území. Obdobne sa postupuje aj v prípade, keď tento pozemok je zastavaný.“
Dajte to do zákona, nikto nebude mať záujem sa dohodnúť! Obvodný úrad povie, že 50 euro, ja sa nechcem dohodnúť, ja dostanem 100 budúci rok, druhí sa nebudú chcieť dohodnúť, lebo už priemer bude 75, ja dostanem 150. Prepáčte mi, ale takéto, diletantizmus, kto tam dovolil si napísať?! Ako keby to bolo, že v obvyklej cene, že dostane tú istú cenu, čo ostatní, ja by som chápal. Ale dostane dvojnásobok? Však nájomca môže vyložiť, s prepáčením, svoje srdce, ale ten vlastník nebude sa chcieť dohodnúť. Prečo by sa? Keď sa nedohodnem, nebude zmluva, zo zákona mi náleží dvojnásobok.
Keď chcete zlikvidovať poľnohospodárstvo, tak ho zlikvidujte, ale pomenujte, že tento zákon je v neprospech poľnohospodárskej výroby. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.9.2017 o 17:56 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video