33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja už som v zásade povedal všetko, čo bolo potrebné pri predstavovaní toho bodu 50, no a v zásade sa jedná o ten istý dôvod alebo cieľ, kvôli ktorému predkladáme tento návrh zákona. Akurát, že z hľadiska zmeny Ústavy Slovenskej republiky bol rozdelený do dvoch bodov. Takže verím, že je to dostatočne zrozumiteľné, a toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 1030). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Kolegovia, kolegyne, viac poviem v rozprave, do ktorej sa týmto aj ako prvý hlásim, ale ide o vlastne to, čo už bolo povedané, chceme zmeniť spôsob, akým si ľudia môžu vykonávať právo, ktoré im je dané už v druhom článku ústavy, a to je spravovať si veci verejné priamo. Lebo dnes akoby politikom záležalo len na to, aby si mohli spravovať veci verejné nepriamo prostredníctvom svojich volených zástupcov a potom štyri roky nám dajte pokoj, ale právo, ktoré im dáva už druhý článok ústavy, to znamená, právo na referendum, kedy môžu si prostredníctvom úspešného referenda prijať také zmeny, ktoré sa parlamentu nejako nechcú alebo parlament nejako nemôže prijať, tak tu im kladieme príliš veľké prekážky.
Takže navrhujeme, aby sa referendum konalo zároveň s inými celoštátnymi voľbami a aby postačovala len účasť 25 % oprávnených voličov, lebo keď uznávame napríklad voľby do Európskeho parlamentu, a v roku 2014 bola účasť 13 % a uznali sme ich a hovoríme, že boli demokratické a rešpektujeme výsledok, mali sme zvolených 13 poslancov Európskeho parlamentu, tak nerozumieme, prečo by sme nemohli akceptovať výsledok, keď príde napríklad 25 % ľudí k referendu, čo je každý štvrtý občan Slovenskej republiky, čo je skoro dvakrát viac ako pri konkrétnych teda tých voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014, ktoré uznávame a nikto nespochybňuje, že by boli nedemokratické alebo rozhodnutie voličov bolo nedemokratické.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 10. septembra 2018. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej normy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle citovaného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, teraz už konečne môžete otvoriť rozpravu.

Takže, kolegovia, kolegyne, tak ako som povedal, v Ústave Slovenskej republiky, ktorej sviatok každý rok 1. septembra spoločne slávime, tak už v druhom odseku, čiže u na tej prvej strane, keď si ju otvoríme, tak je napísané, že ľudia si môžu alebo občania Slovenskej republiky si môžu spravovať veci verejné priamo alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov. Nikde to nenájdeme napísané, že jedna z týchto možností je menejcenná a ľudia jednoducho by mali uprednostňovať voľby pánov poslancov a pani poslankýň. A to právo spravovať si verejné veci priamo, čiže prostredníctvom referenda, že to by mali využívať iba kedy-tedy, keď im páni poslanci dovoľujú. Lenže keď sa potom pozrieme aj napríklad na posledné zmeny zákonov, ktoré upravujú vlastne volebné pravidlá, tak keď my sme chceli teraz organizovať referendum, pozeráme, že kde tam je niekde, pravidlá pre kampaň do referenda, žiadne. Pravidlá pre kampaň do Národnej rady, kampaň do Európskeho parlamentu, pre voľbu prezidenta, pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, o všetkom pravidlá v zákone sú, ale akosi pravidlá pre kampaň pre referendum žiadne. Aj z toho je vidieť, že vtedy minister vnútra Kaliňák aj celá vládna moc, SMER, ktorý nám počas druhej Ficovej vlády vládol sám, sám jediný, tak úplne ignoroval toto právo ľudí na referendum a ani tie základné predpoklady na kampaň do volebných zákonov nedal, lebo si povedali, že však to nejakým spôsobom budeme paralyzovať a budeme sa tváriť, akoby to tam nebolo. A výsledkom toho je, že za históriu Slovenskej republiky sa konalo 8 referend a len jedno jediné bolo platné.
Čiže my si formálne do druhého odseku ústavy rovno napíšeme alebo článku ústavy napíšeme právo veci spravovať priamo a prostredníctvom volených zástupcov, čiže voľbami, dáme to tam do roviny, že to sú úplne dve rovnaké možnosti pre ľudí, ale v skutočnosti, za celý čas existencie, za 25 rokov existencie Slovenskej republiky sme ľuďom nevytvorili žiadnu možnosť, aby sme im zjednodušili možnosť si uplatniť svoje právo pri referende a aby sme urobili nejaké kroky, aby referendá ľudia viacej chceli využívať pri správe vecí verejných. A mám z toho pocit akoby politikom zachutila moc. Momentom, jak sa stanú zvolení, tak začínajú mať už na ten druhý, tretí deň pocit, že im aj kľučka hovorí, dobré ráno, pán poslanec, pani poslankyňa, ako sme sa vyspinkali, do ružova dneska. A zrazu poslanci si začínajú uvedomovať, že to je dobré byť poslancom a vlastne my sme tá elita národa, my by sme mali rozhodovať a my sme tu vlastne v takej tej našej slonovinovej veži a my sme majitelia pravdy. Čo by tí ľudia, prosím vás, hlúpi, mali rozhodovať v nejakom referende? Však to by im ešte ublížilo. A preto výsledok je taký, že za tých 25 rokov žiadny krok zo strany politikov, aby sme ľuďom zjednodušili možnosť uplatniť si svoje právo na referendum.
Možno taký príklad toho, ako, by som povedal, až zhubným spôsobom niektorí politici berú ten pobyt v politike na to, že si zrazu myslia, že môžu až vytvárať morálku a že niekedy aj zvrátené veci považujú za morálne, je to, že stalo sa to plus-mínus tu v roku 2010, keď sme sem prišli štyria na konci kandidátky SaS, tak sme si tu cítili ako Alenka v ríši zázrakov, o ničom sme nič nevedeli. A tuto bol taký ujo jeden, volal sa Hort, podpredseda parlamentu, myslím, že SDKÚ, tak nejako sa k nám mal, tak sme sa mu prihovorili a on potom teda nám vysvetľoval, jako to teda tie kancelárie sú, jako sú asistenti a potom sám od seba tak spontánne, že: ´Buďte vďační Bohu za to, že ste sa stali poslancami; lebo viete, jak to je super? Minulý týždeň mi volá kamarát, že polroka čaká v Ružomberku vo vojenskej nemocnici na operáciu srdca. Prosím ťa, Milanko, nevedel by s tým niečo spraviť? Povedal som sekretárke, nech zavolá riaditeľovi, zavolala, na druhý deň bol operovaný. Viete, koľkým ľuďom som ja takto pomohol?´ Ja som si skoro odpľul pred ním. Ten človek si vôbec neuvedomoval, že koľkým ľuďom ublížil, ktorých predbehol v tom poradovníku. Ale nie on pomohol, on vlastne to nemorálne si sám pre seba povedal, že to je vlastne morálne.
A toto je chyba politikov, toto je chyba tých, ktorým zachutí moc, ktorí sa dostanú na takéto miesta a miesta obdobné. Niekomu stačí aj obecný úrad a miestne zastupiteľstvo v Hornej Dolnej, ale zrazu on je majiteľom pravdy. On je schopný pretransformovať nemorálne na morálne a prezentovať to a tváriť sa, že čo mu vlastne niekto vyčíta, že on sa nemorálne správa. A občania a ľudia sú už niekde inde. Už sú občania druhej kategórie a potom dôsledok je taký, že keď si politik, ktorému teda aj tá kľučka už vyká, keď zrazu on si prečíta v tej ústave, že čo ľudia by si mali spravovať svoje veci verejné priamo referendami? Ten hlúpy ľud na ulici? No to určite teda nie.
A to sa prejaví potom aj do postoja politických strán, tých štandardných politických strán, ktoré sa s tým chvália. Že jak teda dobre oni spravujú štát, že neurobia nič, aby ľuďom tie referendá zjednodušili. A ja mám taký pocit, že vlastne je to taká falošná hra na demokraciu, že do tej ústavy napíšeme síce to právo, ľudia, však v pohode, uplatnite si, máte právo na referendum, však zozbierajte 350-tisíc podpisov, ale tak poza bučky, poza pec sa tí politici potom chichúňajú, že: cha-cha-cha, aj tak vám nepríde 50 % ľudí. Akoby správa vecí verejných priamo štátom ubližovala a to sa snažíme aj tým ľuďom nahovoriť.
Len krásny príklad toho, že správa vecí verejných prostredníctvom referend štátu neubližuje, je príklad Švajčiarskej konfederácie. Tam si už viac ako 100 rokov ľudia povedali, že budeme si dôverovať a my ako masa ľudí, predsa keď budeme sa spoločne nabádať k tomu, že pome rozhodovať o dôležitých veciach v našom štáte, v našom spoločenstve a spoločne budeme zodpovední, tak Švajčiari si tú krajinu takýmto spôsobom spravujú. By som chcel nájsť toho blbca, ktorý by povedal, že vlastne sa im nejako nedarí. Myslím si, že každý z nás by chcel, aby zo Slovenska bolo raz Švajčiarsko, ktoré nám tu už párkrát niekto sľuboval. Títo ľudia si tú krajinu spravujú väčšinou sami prostredníctvom referend. Tej krajine neublížili, ale tá krajina je špičkou svetovou, ktorej môžme závidieť.
A ja dlhodobo zastávam názor, že takáto forma parlamentnej demokracie, kedy politické strany si vyberú pár pusipajtášov, ktorí im potom budú zobať z ruky, ktorí nevedia napočítať veľakrát do päť, ktorí získajú tristo krúžkov niekde v Hornej Dolnej, a to aj omylom, lebo jednoducho ho ani najbližší susedia, možno ani z vlastného domu ľudia nevolia, že takíto ľudia a kvalita takejto zastupiteľskej demokracie je omnoho horšia, ako by sme zverili správu vecí verejných samotným ľuďom, alebo robili náhodný výber s nejakým veľkým lasom na ulici a povedali by sme si raz za štyri roky, že hodíme laso a 150 ľudí, ktorí do neho padne, dáme do parlamentu.
Som naozaj hlboko presvedčený, že v stave, akým vyberá poslancov napríklad vládna strana SMER, SNS, MOST – HÍD, že to je absolútna väčšina ľudí bez svedomia, bez schopnosti sa postaviť za spravodlivosť, bez schopnosti sa postaviť proti bezpráviu. Omnoho lepšie by bolo náhodne vyberať kdekoľvek na ulici, hovorím, kdekoľvek na Slovensku. Áno, v tej rómskej osade by bolo lepšie, že tí ľudia by tu mali viacej svedomia ako mnohí z vás.
Preto si myslím, za tejto situácie, keď ľudia strácajú dôveru v politické strany, keď sa cítia príliš ďaleko od štátu, príliš ďaleko od správy vecí verejných, by sme mali ukázať ľuďom, že nám na nich záleží. Že nám nezáleží na vyjadrení ich názoru len raz za štyri roky, ale že chceme počuť ich názor kedykoľvek, kedy majú pocit, že politici zlyhávajú, alebo že politici neriešia nejakú dôležitú vec, na ktorej ľuďom záleží.
Ak by sme tu mali inštitút efektívny a teda sfunkčneného referenda, kde ľudia by vedeli, že teda, dobre, keď už máme vyzbierať 350-tisíc podpisov, vyzbierame, čo teda nie je málo, podotýkam, keď ešte musíte vyzbierať nejakú zásobu, lebo vždy sa nájdu nejaké sfalšované podpisy, takže povedzme 400-tisíc podpisov, tak aby v tejto situácii vedeli, a teda keď už to vyzbierame, tak potom to referendum aj reálne prebehne a je veľká šanca, že aj bude úspešné, alebo na ten výsledok sa bude prihliadať, tak verte, že o mnohých veciach by ľudia už dávno na Slovensku rozhodli. Dávno by ľudia prijali prostredníctvom referenda, keď sa teda pánom poslancom a poslankyniam nechce, účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Fico nám ho tu sľuboval v roku 2006, o tom, jako zbohatlíkom klepne po prstoch. V nedeľu som bol v diskusii s pánom Čížom a ten mi pripadal, jak keby že je v roku 2011, tak 7 rokov kebyže zostal niekde zamrznutý v čase. Lebo keď sa ho moderátor pýtal, že však ste to navrhovali, ako je možné, že to stále neni funkčné a nikto neprišiel o majetok, povedal: lebo Mečiar nedovolil, ani Slota nedovolil. Ale to, že vládli od roku 2012 do roku 2016, že tu mali 83 poslancov, že si mohli meniť takto každý jeden deň ten zákon a vyštrngať ho tak, že by každý zbohatlík prišiel, nemorálny zbohatlík prišiel o majetok, to né. On bol zamrznutý v 2011. roku, lebo Mečiar a Slota. A to, že tu štyri roky vládli sami, to nevadí.
A v takýchto situáciách by práve nastúpili ľudia, by si povedali: no tak počkať, Fico tu niečo sľúbil, mali by sme klepnúť skorumpovaným politikom po prstoch, podnikateľom, ktorí si, podnikateľom v úvodzovkách, ktorí si celý svoj podnikateľský úspech postavili na neplatení faktúr, napríklad. A ľudia by si povedali, že tak dáme si jednu otázku, účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, druhú otázku majetok, ktorý bol nadobudnutý z neplatenia faktúr druhým ľuďom, prepadá v prospech štátu a rozdelí sa medzi tých, ktorým faktúry neboli zaplatené napríklad, a ľudia by si tie problémy vyriešili. Ale nie, my radšej necháme 50-percentné kvórum, tým pádom vieme, že tie referendá úspešne nebudú, a ľudí necháme, nech sa naďalej trápia so svojimi problémami. A potom sú, áno, potom sú neriešené problémy, potom je 100 traktorov v Bratislave, potom sú farmári, čo som včera počul príbeh, ktorý ide PPA-čku a úplne zúfalý hovorí, ako je to možné, že mi niekto zoberie pôdu, tam sa mu teta vysmeje a povie, keď povie názov firmy, a tak to nie, to nevyriešite nič. Príde domov, šľak ho trafí a na druhý deň umrie. Jednoducho nemorálne správanie sa skorumpovaných politikov spôsobuje smrť mnohým ľuďom. A či sa to tým potom prisluhovačom páči, alebo nie, ale sú toho účastní.
Takisto keď dlhodobo tu niekto nerieši problém toho, že sa tu vo veľkom rozkráda štát, a príde novinár, ktorý na základe toho píše články a odhaľuje tieto zlodejiny, tak vy sa, páni a dámy vo vládnej koalícii, nemôžete tváriť, že to bolo nejaká nehoda, nejaká náhoda, že sa vás to netýka. Vy tento systém podporujete, vy tento systém udržiavate a tým pádom zlyhávate a ste rovnako za to zodpovední. Jasné, nikto z vás nezavolal vrahovi, počúvaj, tam to choď spraviť a toľko, toľko za to dostaneš. Ale udržiavate zhnitý systém, o ktorom potom ten novinár píše. Ak by ste ho neudržiavali, možno by písal o kultúre, možno by bol nezamestnaný, ale žil by. Žil by so svojou snúbenicou, dnes manželkou a možno by sa tešili na svoje dieťatko. Ten človek už nežije a snúbenica nežije. A vy mnohí si pred zlom, ktoré nám tu vládne, len zakrývate oči.
V takýchto práve situáciách, keď štát zlyháva, je veľmi dôležité, aby si ľudia mohli uplatniť právo z čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aby si mohli spravovať veci priamo. Inak povedané, referendum alebo táto možnosť je akoby poistka voči nezodpovedným politikom. Keď voliči najprv to teda dajú, však nechcú, voliči si chcú žiť svoj život. Politici by mali robiť politiku. Čiže dobre, fajn, sú voľby, predtým kortešačka, prídu voľby, odvolia a povedia si, dôverujem, dal som hlas tomu, komu verím, páči sa mi jeho program a chcel by som vidieť teda, že to naplní. Ale keď ľudia zrazu majú pocit, že sa im politici postavili chrbtom, že ignorujú ich problémy a dobrí im boli iba pred voľbami, tak vtedy má nastúpiť možnosť ľudí si uplatniť svoje právo na referendum a na úspešné referendum, alebo platné referendum.
Ale dajme si sami sebe otázku. Keď niekto chce zmeniť niečo v našom zákonnom systéme, tak chceme od neho, aby prišlo 50 % ľudí. Ale pri voľbách do Národnej rady, ak by prišlo k najbližším voľbám aj 40, aj 30, aj 20 % ľudí, možno by sme si iba povzdychli, ale kto z nás by spochybňoval platnosť tých volieb? Asi nikto. A naozaj najviac do neba volajúci príklad sú voľby do Európskeho parlamentu, 2014. rok, myslím, že 13,04 percenta účasť. Čiže tam nám stačí 13, ale ľuďom povieme na referendum 4-krát viac, 50, lebo však predsa keď ľudia si využijú tú svoju poistku proti skorumpovaným politikom, alebo politikom, ktorí sa ľuďom otočili chrbtom, tak potom musia mať predsa aj politici poistku, aby tá poistka tých ľudí, to referendum, nakoniec neuspela alebo nebola platná.
Preto navrhujeme dva spôsoby, ktorými by sme zefektívnili a sfunkčnili referendá. Prvý je teda ten, aby sme spojili každé referendum s najbližšími celoštátnymi voľbami. Či už by to boli voľby do Národnej rady, Európskeho parlamentu, VÚC voľby alebo komunálne voľby do obcí a miest, alebo teda ľudové hlasovanie na celom území Slovenskej republiky za odvolanie prezidenta, čokoľvek. Jednoducho niečo, čo by sa dialo na celom Slovensku, aby sme spojili tie voľby v tento jeden termín. Výhoda jedna, tá, že teda dobre, nebude ľudí obťažovať viackrát, čiže s jednou špinou, okej, dajú to aj politikom, aj si odhlasujú veci, o ktorých sa ich niekto pýta, aký majú názor. A zároveň ušetríme kopu peňazí. Lebo keď bude dobrá vôľa, tak bez problémov to môže byť spojená jedna volebná komisia v jednej miestnosti, jedenkrát dám občiansky, dostanem lístky na voľby a dostanem lístok na referendum. A budem tam mať možno dve urny, do jednej hodím jedno, do druhej hodím druhé. Môže to byť skoro s minimálnymi, naozaj s minimálnymi nákladmi, ak by bola dobrá vôľa. Stačí, ešte raz hovorím, dobrá vôľa.
Druhá vec, ktorú navrhujeme, je, aby sme znížili účasť požadovanú na platnosť referenda z 50 percent na 25 percent. Myslíme si, že ak by 25 % ľudí prišlo k referendu, čo je stále dvakrát viac ako pri tých voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014, tak by sme mohli akceptovať rozhodnutie takejto veľkej skupiny ľudí. Dvadsaťpäť percent oprávnených voličov, to je niečo vyše milióna ľudí, niečo vyše 1,1 milióna ľudí, čo asi teda ten názor by bol hodný akceptácie.
Sú ľudia, ktorí si ale hovoria, že keď takýmto spôsobom by sme znížili kvórum, tak nám tu hŕstka fašistov rozhodne o tom, že Slovensko vystúpi z NATO a podobne. Neobávam sa toho. Nepodceňujem priemerného slovenského voliča a verím tomu, že ak by sme znížili kvórum a zároveň by sme všetky strany nabádali v tom prípade na účasť a na hlasovanie, lebo vtedy sa už neoplatí nabádať, že nechoďte, lebo je veľká pravdepodobnosť, že ľudí príde dosť, tak ľudia by k tomu referendu prišli a zodpovedne by rozhodli. A nejaká úchylná menšina by stále bola v menšine a by nám nič sa nestalo, ak by sme vlastne takto tú laťku znížili. A nazdávam sa, že nakoniec by to bolo ešte práve opačne, že zníženie toho kvóra by zvýšilo účasť na referendách, lebo dnes mnohí ľudia na referendum neprídu iba preto, lebo si povedia, že tá laťka je príliš vysoko, tak sa neoplatí ani rozbehnúť a skočiť. Ak tú laťku postavíme nižšie, bude to nabádať ľudí, aby mali záujem o veci verejné, lebo zúčastniť sa akýchkoľvek volieb, rozmýšľať, debatovať o politike, baviť sa o starostovi, poslancovi, ísť na referendum je v prospech každého z nás. Verím, že nikto z nás, ak to myslí so Slovenskom vážne, nechce, aby ľudia boli úplne apatickí a povedali si, dajte mi pokoj s politikou, dajte mi pokoj s referendami, ma nezaujíma, kto je premiér, kto je minister financií. Asi to by sme dosiahnuť nechceli. Čiže skúsme urobiť takýto symbolický krok – podanú ruku ľuďom a ukázať im, že nám na ich názore záleží.
Nič sa v podstate nezmení, lebo ešte raz, za takejto situácie všetci budeme stáť na jednej lodi. Nebudeme si robiť naprieky a nebudeme robiť naprieky akejkoľvek nejakej občianskej skupine, ktorá by vyzbierala na Slovensku podpisy pod petíciu za vyhlásenie referenda. Lebo robiť kampaň – a nechoďte a nezúčastnite sa toho referenda – by si pri 25 % už nikto netrúfol, lebo by to zrejme nebolo ani úspešné. Všetci by sme boli na jednej lodi, všetci by sme museli nabádať svojich vlastných voličov, choďte a v tejto veci rozhodnite miesto nás, lebo my sme neboli schopní rozhodnúť.
Možno niekedy by nám to padlo aj vhod. Pred týždňom, alebo kedy sme tu mali – nie? – hlasovanie, alebo teda pred mesiacom diskusiu o potratoch, interrupciách. Zrazu sme sa pomaly báli o tom rozhodnúť. Radšej sme povedali, že nie, ani nehlasujeme, aby sme sa nevyfarbili. Možno toto by boli situácie, kedy by sme si povedali, že v takýchto hodnotových otázkach je lepšie, aby rozhodli ľudia a nebudeme si to právo brať my, poslanci, my, vyvolení, ktorých nás tu niekto v nejakých voľbách zvolil. A mne by sa to páčilo omnoho viac, jako sa škriepiť tu na tomto mieste, ale podporiť verejnú diskusiu, pármesačnú, a na konci každý z nás, každá politická strana by nabádala svojich voličov: choďte a voľte podľa svojho svedomia, rozhodnite pri tých interrupciách tak, ako to vy cítite!
Nemalo by omnoho väčšiu legitimitu takéto rozhodnutie, ako rozhodnutie skupiny ľudí, kde sa niekedy tu vyskytne konzervatívna väčšina, inokedy liberálna väčšina, nebolo by to rozhodnutie stabilnejšie? Neukľudnilo by viacej tú atmosféru spoločnosti, ak by to rozhodnutie spravili si ľudia priamo v referende? Ja si myslím, že áno.
Čiže padlo by to vhod ľuďom, ktorí to cítia tak viac pre priamu demokraciu, padlo by to vhod každému demokratovi, ktorému by malo záležať na tom, aby ľudia chceli využívať svoje ústavné práva, padlo by to vhod každému, kto chce, aby ľudia sa zaujímali o veci verejné a aby politici nedemoralizovali záujem ľudí o veci verejné. Lebo tak ako sú dnes pravidlá pre referendum nadstavené, tak je to o tom, že ako kebyže chceme postupne tých ľudí zdemoralizovať, tak nestačilo vám ich osem, spravte si ešte dve, tri a potom vás to už definitívne prestane baviť. Lebo keď už ich budete mať na triku desať neúspešných, tak potom už prestanete pokúšať s takouto somarinou, a konečne to nechajte na nás, na nás vyvolených v slonovinovej veži, nás jediných múdrych, ktorých ste si zvolili.
Ja naozaj si myslím, že by sme tento krok urobiť mohli. A keď si zoberieme príklad z toho Švajčiarska, kde kvórum nie je, tak účasť v tých referendách je výrazne vyššia ako v našich voľbách, či už prezidentských a to nehovorím o europarlamentových alebo teda, hlavne teda voľbách do Národnej rady. Priemerná účasť vo Švajčiarsku na referendách je 83 % ľudí. A keď si pozriete alebo si vygooglite alebo si možno pamätáte niektoré otázky, o ktorých referendá v poslednej dobe boli vo Švajčiarsku, tak veľakrát tu boli, dosť ťažký populizmus o znížení daní a podobne, a tí ľudia odolali tomu pokušeniu. Jednoducho tá skupina ľudí, ktorej dlhodobo politici dali dôveru, aby rozhodovala o veciach verejných, tá skupina ľudí, ktorí sú v podstate všetci občania toho štátu, ktorý teda sú, ktorí už volebné právo majú, tak sa dokáže v takýchto situáciách bez problémov správať zodpovedne a nepodlieha populizmu. Mohli by sme sa vydať touto cestou a bol by som veľmi rád, aby ste takýto návrh zákona dokázali posunúť do druhého čítania.
Jasné, možno niekto bude mať obavu, že, hop-hop, počkať, 25-percentná účasť, tak to by potom možno niekto zorganizoval hneď referendum o predčasných voľbách. Keď chcete, dajme si výnimku, že nemôže byť referendum o predčasných voľbách alebo že na referendum o predčasných voľbách musí byť 50-percentné kvórum. Dajme to tam! Ale pri ostatných veciach prečo by nemohlo byť 25-percentné kvórum? Ak si myslíte a bojíte sa alebo že by sme sa báli všetci ako spoločnosť, že asi by bolo riziko teraz dať 25-percentné kvórum a naozaj by nejaký magor teraz si dal referendum o vystúpení z EÚ, tak vyčleňme rozhodovanie o našich medzinárodných záväzkoch, aby podliehalo 50-percentnému kvóru, a ostatné otázky, dajme 25-percentné kvórum. Buďme grandi voči tým ľuďom alebo zrušme to kvórum úplne! Takýmto spôsobom, možno aj kompromisným, ktorý by chránil teda nejaký ten, ten vyšší záujem a také tie naozaj dôležité otázky, môžme chrániť vyšším kvórom, ostatné otázky nižším kvórom a ľudia budú radi, že im konečne ukážeme aj z tohto miesta, že nám na ich názore záleží aj inokedy jako v čase volieb.
Ešte raz hovorím, bol by som veľmi rád, ak by ste dokázali takýto návrh zákona podporiť. A má také symbolické číslo parlamentnej tlače 1000. Čiže ono áno, v tých bodoch, ktoré tu pán kapitán robí, jemu sa to nejako tak vždycky podarí, že, tomu sa hovorí šikana, že návrhy od Matoviča dáva na samý koniec, aj keď boli podané skorej ako tie ostatné. Takže áno, tento návrh má číslo 1000, SaS 1029, ale kapitán, však na vojne sa to nosí, tá šikana, tak asi ho šikanoval niekto v tej kancelárii ministra, tak teraz si to odbíja na tých ostatných, ktorí sa brániť nemôžu. Je to, myslím si, nemorálne od predsedu Národnej rady, hovorím to aj z tohto miesta, aby to bolo v zápise pre, pre budúcnosť. Keď niekto si bude lustrovať, že čo to bol za úkaz ten Andrej Danko, tak aby vedeli ľudia, že hoci sa tu veľakrát hrdí, pýši s históriou SNS 150 rokov alebo nejakým Hurbanom, Hodžom a Štúrom, takže tým ľuďom ani len po špinu na pätách nesiaha. Títo ľudia by nikdy v živote nezneužívali svoje postavenie na to, aby odsúvali návrhy svojho najväčšieho kritika na koniec, lebo môžem, lebo terazky som kapitán.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, porovnanie so Švajčiarskom, neviem, či je práve najlepšie, lebo tá tradícia referend vo Švajčiarku je 200, 300 rokov a predsa len sa bavíme o tradícii, nejakej inej mentalite, nejakých iných zvyklostiach, na Slovensku tie referendá nám nejakým spôsobom fungujú 20 rokov. Čiže to neviem, či je dobré porovnanie.
Ale pravda je, možno sa mýlim, v ústave máme napísané, že občania vykonávajú svoju moc, vôľu priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. A z tohto pohľadu to nie je vyvážené, lebo voľby nemajú žiadne kvórum. Pôjde voliť jeden jediný a voľby sú platné, kdežto pri referende vyžadujeme 50-percentné kvórum. Ja sa preto pýtam, že prečo 25 % to chcete znížiť, keď to máme dať na úroveň, aby to bolo vyvážené, tak by tam kvórum byť nemalo, ale dobre. To je taká otázka na debatu.
Ja súhlasím s tým, že ten zákon o referende je nastavený zle a jednoducho ľudia dnes reálne nemajú možnosť si prostredníctvom referenda povedať nejakú otázku, lebo to referendum, tie podmienky boli nastavené myslím, že za vlády Vladimíra Mečiara a odvtedy to všetkým vyhovuje. Ja som určite zástancom toho, aby referendum sa sfunkčnilo, lebo momentálne je nefunkčné z môjho pohľadu, a zároveň, aby bolo aj záväzné, lebo to tam vidím ďalší problém.
Ale veľmi by ma zaujímal názor koaličných poslancov, lebo počas vášho vystúpenia som videl mnohých krútiť hlavami. Úplne vážne, ja by som bol rád, keby ste sa prihlásili, ak je to možné, do ústnej rozpravy a ja by som si rád vypočul tie argumenty, lebo to ma naozaj zaujíma, že prečo si myslíte, že nie.

Ďakujem pekne. No musím povedať za seba, že priam práve som bol svedkom, myslím, že nielen ja, ale aj všetci, čo pozerajú rokovanie toho, ako sa novelizuje ústava v priamom prenose, keď sa napíše do návrhu jedna veta, potom predkladateľ kľudne začne lavírovať medzi ďalšími riešeniami. Asi to hovorí niečo o zodpovednosti toho návrhu. Ale nehajme politiku!
Ja sa nebudem vyjadrovať k tým ad hominem útokom, ktoré tam odzneli, ale iba k tým právnym otázkam. Len škoda, kolega Pčolinský, že ste zrejme nepočúvali moje pomerne veľké vystúpenie v roku 2016, keď som k podobnému návrhu rozobral vcelku myslím, že podrobne a môžem to dať k dispozícii tie, tie námietky. Samozrejme, keby boli predkladatelia seriózni, tak nejdú populistickou cestou znižovania kvóra, lebo tým sa nič nevyrieši. To vie každý právnik na Slovensku. Ale seriózny záujem o referendum sa prejaví v niečom úplne inom, a to v hľadaní tých problémov, kde ozaj sú. A tie problémy sú v obsahu článku 98, o tom som už hovoril. Aký je charakter platného referenda, keby náhodou bolo? Preto ľudia nechodia na referendum, pretože na tom sa nevie dohodnúť samotný Ústavný súd. Čiže problém neni v kvóre, problém je v tom, že vlastne ústava nehovorí, čo sa stane, keď bude nejaké referendum platné. Tam je iba konštatovanie, že Národná rada vyhlási výsledky platného referenda ako zákon, rovnako ako zákon. To ani nehovorí, že to má charakter zákona alebo nedajbože ústavného zákona. Tam je, tam je ten najväčší problém.
Ale tých problémov je aj vecných oveľa viac. K čomu sa môžu otázky týkať, ako sa majú formulovať, čomu sa nesmú, čoho sa nesmú dotýkať. Ale je k tomu samozrejme dnes dohromady asi 11 judikatúr Ústavného súdu, ktorý nedal jednoznačnú odpoveď. Tam je problém, pretože ten text je nešťastný, je zlý, ale problém, problém skutočne vôbec, vôbec nie je v kvóre. Takže dnes hovoriť o kvóre je skutočne lacný populizmus, ktorým sa nevyrieši problém, ba skôr sa, ba skôr sa nakopí alebo by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Je isté a počúvam to vlastne aj z faktických poznámok, že určite je potreba s inštitútom referenda niečo robiť, pretože hovoríte, že sú tam problémy a je možné ich aj odstrániť. Je to veľmi dôležité, pretože záujem ľudí o veci verejné naozaj klesá a ľudia sú v stave skôr len nejak frustrovane nadávať a hovoriť o tom, že potrebujete nás iba raz za 4 roky a my vlastne nemáme žiadnu možnosť nijakým iným spôsobom toto ovplyvniť. Je zaujímavé, že napríklad Chorváti nemajú žiadne kvórum, ale majú veľmi prísnu podmienku, vyzbierať tiež podpisy 10 %, to je cirka tak ako aj u nás, ale za 15 dní. Za 15 dní. A viem, že, aj z osobných stretnutí viem, že dokonca majú presne vymedzené miesta, kde môžu, kde môžu tieto podpisy zbierať. Takže tých možností, o ktorých by sme sa možno mohli baviť v ďalšom čítaní, teda v druhom čítaní, keby sme tento zákon tam poslali, je viacero. Jednak naozaj aj vylúčenie možno tém, o ktorých by sa naozaj nikdy nemohlo konať referendum, a podobne.
Takže sa stotožňujem s týmto návrhom zákona a tiež prosím o zahlasovanie zaň, aby mohli sme rokovať o, v druhom čítaní.

Ďakujem pekne. Ja určite toho viac poviem v mojom vystúpení, ktoré bude za chvíľku nasledovať, ale predsa len aspoň pár reakcií na to, čo povedal pán poslanec Matovič. Tie pravidlá pre kampaň, to je naozaj tragédia, že tu zatiaľ nemáme, ale povedzme si zase celkom úprimne, že máme pravidlá pre kampaň voľby napríklad prezidenta alebo do Národnej rady alebo županov a vidíme, akým spôsobom sa dodržiavajú, respektíve nedodržiavajú, úplne beztrestne, treba zdôrazniť.
Súhlasím s pánom poslancom Pčolinským, hoci teda reagujem na vás, pán poslanec Matovič, a teda, že ten príklad Švajčiarska nie je celkom, celkom presný. Naozaj tá tradícia je mimoriadne dôležitá, ale tam treba povedať ešte ďalšiu vec, ktorú vysvetľujem pravidelne aj našim študentom, že Švajčiarsko referendovú demokraciu využíva jako akýsi dentil, pretože vo Švajčiarsku funguje už posledných, myslím, že takmer 50 rokov rovnaká vládna koalícia a práve referendová demokracia je to, čo dáva ľuďom možnosť akejkoľvek zmeny. Zatiaľ čo tá kontinuita, ktorá funguje v rámci konsenzuálneho politického systému, ktorý vo Švajčiarsku máme, túto zmenu takmer nepredpokladá. Je to princíp takzvanej magickej formulky, ale o tom niekedy, o tom niekedy nabudúce, aby som to tu nezmenil na prednášku.
Úplne súhlasím s tým, že tá kampaň – nezúčastníme sa referenda, to je tragédia, to je doslova klinec po klinci do rakvy zastupiteľskej, aj priamej, respektíve, ak chceme, referendovej demokracii, pretože ak od najvyšších ústavných činiteľov zaznieva to, že nezúčastnite sa akéhokoľvek volebného aktu, tak to je niečo, čo rozhodne nepatrí do civilizovanej krajiny.
No a čo sa týka tých hodnotových otázok, o ktorých by mali rozhodovať ľudia, to je také diskutabilnejšie. Vieme, že aj niektorí ústavní sudcovia sa nestotožnili napríklad s otázkami referenda o rodine, ktoré sme mali ako posledné, a ak si pozrieme príklady napríklad z Írska, tak vieme, čo to znamená rozhodovať o hodnotových otázkach v referende. To je tak rozštiepená spoločnosť, akú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolega Pčolinský, kolega Klus, hovoríte, že príklad Švajčiarska nie je moc vhodný, lebo tam je už nejaká dlhšia tradícia. Kolega Pčolinský doslova povedal, že tam je taká iná mentalita. No a čo my sme, akože my tu na vozoch chodíme? Alebo neviem, sme v 21. storočí? Používame internet, používame laptopy, mobily, s autami chodíme, chodíme do školy, myslím, že sa normálne celkom aj stravujeme. Myslím, že mohli by sme trošičku viacej veriť našim ľuďom. A použiť príklad spoločnosti, ktorú tie referendá nezhumplovali, ale jej pomáhajú rozvíjať sa, si myslím, že práveže bolo vhodné. Som používal príklad štátu, v ktorom tie referendá ten štát dlhodobo spravujú, a chcel som ukázať, že tá dlhodobá správa toho štátu prostredníctvom referend tomu štátu z dlhodobého hľadiska vôbec neublížila, ale mu pomohla. Čiže použiť pozitívny príklad na to, aby ste, aby som motivoval ostatných, alebo aj vy v živote použijete pozitívny príklad na to, aby ste motivovali vaše dieťa, aby chodilo do školy, ale ukážete mu nejakého úspešného vedca, úspešného podnikateľa, čiže ukážete mu niečo, naozaj čo už, čo je, čo je rozvinuté, neukazujete mu nejaký príklad jeho spolužiaka, ktorý včera začal chodiť do školy a včera sa začal dobre učiť. Ukážete mu naozaj to absolútno, ktoré chcete, aby postupne sa možno k tomu aj on dopracoval. Takisto som použil aj ja tento príklad toho Švajčiarska.
Pán poslanec Kresák, mrzí ma, že keď poviete o predkladateľoch, to znamená, skoro všetkých ľuďoch na našom klube, že sme neseriózni a že to je taký lacný populizmus. Ja si myslím, že neseriózne je ako koaličný poslanec a budúci kandidát na sudcu Ústavného súdu uzatvárať zmluvu s ministerstvom financií na 300 eur mesačne, na 90-tisíc eur do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)