33. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže uvedený návrh predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za poslanecký klub OĽANO, a takisto v zlúčenej rozprave sa k tomuto návrhu podrobnejšie vyjadrím.

Dovoľte, aby som vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 7. septembra a gestorský výbor do 10. septembra 2018.
Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní a zároveň odporúčam prideliť návrh zákona výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Ústavný súd Slovenskej republiky už v odôvodnení svojho nálezu zo dňa 29. novembra 1995 konštatoval, že Národná rada Slovenskej republiky vykonáva svoju kontrolnú činnosť nielen tým, že vyslovuje dôveru alebo nedôveru vláde, ale aj inými formami kontroly, vrátane kontroly prostredníctvom svojich orgánov, ktorými sú výbory Národnej rady.
Cieľom návrhu týchto zákonov, teda ústavného zákona a novely zákona o rokovacom poriadku je rozšíriť doterajšiu kontrolnú činnosť výborov Národnej rady a priznať im aj vyšetrovacie právomoci najmä z dôvodu, že je to jediná schodná cesta, ako riešiť rôzne kauzy v prípade, že si orgány činné v trestnom konaní svoju prácu nerobia. Takýchto príkladov by sme aj v nedávnej minulosti našli dosť.
Ja by som si dovolil vypichnúť dva takéto prípady, ktoré sú asi najzávažnejšie a najznámejšie, a to je kauza Gorila a kauza Bašternák. Zámerne som si vybral tieto dva príklady, aby ani jeden tábor, ktorý momentálne v pléne nie je prítomný, sa nemohol sťažovať, že hovoríme len o kauzách jednej alebo druhej garnitúry. Takže pozrime sa, ako dopadla kauza Gorila.
Táto kauza bola Slovenskou informačnou službou monitorovaná počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. V momente, ako kompetentní príslušníci Slovenskej informačnej služby dospeli k presvedčeniu, že táto kauza je dostatočne zmonitorovaná na to, aby bola posunutá orgánom činným v trestnom konaní a začalo sa vyšetrovanie, odstúpila svoje poznatky predsedovi vlády, ktorý následne tieto zistenia posunul ministerstvu vnútra a minister vnútra na príslušné oddelenie Prezídia Policajného zboru. Potom sa však stalo to, že druhá Dzurindova vláda predčasne skončila, nastúpila prvá vláda Roberta Fica, počas nej došlo k výmene vo vysokých policajných funkciách a kauza Gorila po veľmi formálnych výsluchoch hlavných aktérov bola odložená s tým, že nie je dôvod začať trestné stíhanie v akejkoľvek veci.
Podobný priebeh mala aj kauza Bašternák, kedy finančná správa po vyzbieraní dostatočného množstva poznatkov dospela k záveru, že je dôvodné podať trestné oznámenie, avšak Národnou kriminálnou agentúrou bolo toto trestné oznámenie odmietnuté a finančná správa sa rozhodla nepodať sťažnosť proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľky a tým pádom kauza Bašternák išla dostratena. Tak ako kauza Gorila, aj kauza Bašternák neskôr ožili práve po medializácii týchto prípadov, kedy vecne sa nič nezmenilo, keďže išlo o staré kauzy, takže žiaden, žiadne ďalšie iné pokračovanie týchto trestných činov sa už prakticky nekonalo, neobjavila sa žiadna nová prevratná informácia, čiže v takom istom skutkovom stave sa zrazu po medializácii našiel dôvod na začatie trestného stíhania, a to nielen vo veci, ale aj voči konkrétnym osobám.
Práve takéto príklady, a mohli by sme hovoriť o mnohých ďalších, podnietili poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k tomu, aby predložili návrh na zriadenie vyšetrovacích výborov. A to, že ide o dobrý nápad, dokresľuje aj informácia zverejnená v médiách 2. júna 2004, kedy opozičný líder Robert Fico rokoval o zriadení vyšetrovacích výborov s generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom. Citujem zo vtedajších médií: "Opozičného politika totiž pobúrilo údajné ignorovanie závažných indícií o klientelizme a korupcii, ktoré v štátnej správe zistili v roku 2003 príslušníci Slovenskej informačnej služby.". Podľa predstáv vtedajšieho opozičného lídra Roberta Fica by výbory mohli predvolávať svedkov, pre ktorých by nepravdivá výpoveď znamenala riziko trestného stíhania. Výboru by na požiadanie museli poskytovať informácie finančné inštitúcie a iné štátne orgány atď., atď. Toto bol, toto bola predstava predsedu SMER-u pána Fica v roku 2004.
Čo teraz navrhujeme my? Budem citovať z, už z novely rokovacieho poriadku: "Na vyšetrenie vecí verejného záujmu môže Národná rada zriadiť vyšetrovací výbor. Urobí tak vždy, ak o to požiada najmenej tretina poslancov. Výbor bude mať v kompetencii zaobstarávať potrebné podklady, vyžadovať potrebné vysvetlenia, vypočúvať svedkov, pribrať znalca a podľa povahy a potreby aj tlmočníka. Vyšetrovací výbor môže na vykonanie jednotlivých úkonov uvedených v ods. 3 a pre dokumentáciu svojej činnosti pribrať potrebný počet odborných pracovníkov, najmä vyšetrovateľov a administratívnotechnických pracovníkov, ktorí vykonávajú svoju činnosť, na základe poverenia vyšetrovacieho výboru a sú viazaní jeho pokynmi" atď., atď. Nechcem zbytočne naťahovať čas, aby sme stihli prerokovať tieto návrhy, takže na záver už len zopakujem, že platí samozrejme to, čo zaznieva vtedy, keď chce niekto kritizovať zriadenie vyšetrovacích výborov, tak vtedy sa zvykne hovoriť, že my tu nie sme vyšetrovatelia, nie sme prokurátori, nie sme sudcovia. Samozrejme, nie sme a to si myslel určite aj Robert Fico v roku 2004, keď uvažoval o návrhu na zriadenie vyšetrovacích výborov. Áno, nie sme vyšetrovatelia, ani sudcovia a o vine či nevine v konečnom dôsledku vždy môže v právnom štáte rozhodnúť iba súd.
My navrhujeme zriadiť vyšetrovacie výbory nie preto, aby sme nad niekým vyniesli rozsudok, či je vinný alebo nevinný. Vôbec nie. Navrhujeme ich zriadiť preto, aby v prípade, že vyšetrovatelia, prokurátori alebo sudcovia sa odmietnu nejakou kauzou zaoberať, aby sa našiel, našla tá správna forma bez ohľadu na to, či pôjde o koaličné kauzy alebo opozičné kauzy, aby sa našla tá správna forma a priestor na ich prerokovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, ja by som vás v krátkosti uviedla do Výročnej správy Slovenského pozemkového fondu za rok 2017.
Predkladaná výročná správa pozemkového fondu podáva komplexný prehľad o plnení úloh, ktoré Slovenský pozemkový fond (pozn. red.: správne "Slovenskému pozemkovému fondu") vyplývajú z príslušných právnych predpisov, predovšetkým zo zákonov 330/91 a zákona č. 180/95.
Pred tým, ako štatisticky zhrniem konkrétne ukazovatele plnenia hlavných úloh fondu, by som rada uviedla, že v uplynulom roku bolo na fonde úspešne zrealizovaných viacero projektov. V závere minulého roku sme zaviedli do praxe projekt centrálnej podateľne, čím sme stransparentnili prijímanie žiadostí na Slovenský pozemkový fond. Ide o prvý krok k modernizácii fondu a jeho práce, ktorého zriadenie bolo nevyhnutné v súvislosti s elektronizáciou verejnej správy a ktorý výrazne zľahčí komunikáciu s klientmi či medzi zamestnancami.
Ďalej možno spomenúť plošné riešenie neoprávnených vydržaní pozemkov v správe alebo nakladaní fondu, kedy je postupne pri notárskych zápisniciach vyhotovených bez alebo v rozpore s vyjadrením fondu osobitné posudzovanie splnených podmienok vydržania a dôvodnosť podania určovacej žaloby. Už i viac ako dva roky je platná novela Notárskeho poriadku, v zmysle ktorej musí osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v správe alebo v nakladaní fondu obsahovať aj vyjadrenie fondu len v prípade, ak ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce. Čiže bavíme sa o extraviláne. V prípade intravilánu je tam potrebné stanovisko obce.
Takto nastavená legislatíva však fondu neobmedzuje možnosti aktívne vystupovať na ochranu vlastníckych práv Slovenskej republiky a nezistených vlastníkov, ktorí bývajú neoprávnenými vydržaniami dotknutí najčastejšie. Právnici fondu podali minulý rok cez desať žalôb na preskúmanie notárskych zápisníc.
V uplynulom roku sme ďalej pristúpili aj k posilneniu kontrolného procesu pri vydávaní náhradných pozemkov pre neoprávnené osoby podľa príslušných reštitučných predpisov, a to najmä s ohľadom na zákonnú prekážku vydávania pozemkov dotknutých stavieb so statusom významnej investície a výstavbou cestnej siete. V tejto súvislosti fond zaznamenal doručené návrhy na vydanie aj takých pozemkov, ktoré nemohli a nemôžu byť predmetom reštitučnej náhrady.
Kontrolný proces bol sprísnený aj v oblasti vyplácania finančných náhrad z depozitného účtu, kde fond odhalil viacero pokusov o neoprávnené vyplatenie finančnej náhrady predovšetkým pri náhradách vo vyššej sume, resp. pri oprávnených osobách senioroch. V tejto veci sme podali viacero podnetov na príslušné orgány činné v trestnom konaní, prípadne ministerstvo spravodlivosti. Napriek zvyšujúcemu objemu agendy sú pritom všetky oprávnené žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady vybavované priebežne a vyplácané obratom bez zbytočných prieťahov.
V neposlednom rade bola spustená aj vzájomná integrácia informačných systémov fondu a príprava na zmenu systému elektronickej registratúry, ktorý bude poskytovať všetky funkcionality potrebné pre plné využitie centrálnej podateľne.
Pokiaľ ide o konkrétne ukazovatele plnenia hlavných úloh fondu, možno uviesť, že v roku 2017 sa uskutočnilo 11 riadnych zasadnutí rady fondu, na ktoré Slovenský pozemkový fond predložil spolu 2 291 právnych aktov. To znamená, boli predložené zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva, kúpne a nájomné zmluvy. V roku 2016 počet týchto právnych aktov bol 2 399, pričom rada fondu odporučila štatutárom podpísať 2 254 právnych aktov. Štatutárom, to znamená mne ako generálnej riaditeľke a námestníkovi.
Čo sa týka prenájmu pozemkov, fond nemôže pozemky vo svojej správe a nakladaní sám užívať, ale tieto prenajíma nájomnými zmluvami na poľnoúčely, nájomnými zmluvami na iný ako poľnoúčel, nájomnými zmluvami o prenájme poľovných pozemkov a nájomnými zmluvami o prenájom pozemkov na účel lesného hospodárstva pre pozemkové spoločenstvá. Celková prenajímaná výmera poľnohospodárskych pozemkov na poľnoúčely v správe a nakladaní fondu bola ku dňu 31. 12. 2017 spolu 449 682,83 ha, čo je v porovnaní s rokom 2016 o 3,66 % menej.
Čo sa týka prenájmu poľnohospodárskych pozemkov na iné ako poľnoúčely, celková prenajímaná výmera v správe a nakladaní fondu bola za minulý rok vo výške 1 726,81 ha. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, čiže rokom 2016, sa znížila o 252,19 ha. V prípade prenájmu pozemkov na výkon práva poľovníctva celková výmera prenajatých pozemkov predstavovala 566 662,72 ha a počet evidovaných zmlúv k tomuto dátumu je 1 669, čo predstavuje v porovnaní od roku 2016 nárast o 88 zmlúv.
Ku dňu 31. 12. 2017 fond evidoval 583 platných nájomných zmlúv uzatvorených s pozemkovými spoločenstvami na prenájom lesných a poľnohospodárskych pozemkov na celkovú výmeru 12 397,76 ha. Celková výmera pozemkov, podiel o spoločnej nehnuteľnosti v správe a nakladaní fondu v prenajatých a nájomných zmluvách stúpla v porovnaní s rokom 2016 o 694,76 ha. Finančný objem ročného nájmu za rok 2017 celkovej prenajatej výmery bol vo výške 284 223,33. V porovnaní s rokom 2016 sa zvýšil o 34 723,99 eur. Celkové príjmy fondu z prenájmu pozemkov v roku 2017 boli 14 241 369 eur, boli o cca 1 % vyššie ako v predchádzajúcom roku 2016.
Teraz by som prešla konkrétne k ďalšej časti, to sú prevod práva správy a vlastníctva k pozemkom, kúpne zmluvy. V roku 2017 fond uzatvoril 872 zmlúv o prevode práva správy a vlastníctva k pozemkom pre fyzické a právnické osoby v celkovej výmere 138,95 ha. V porovnaní s rokom 2016 je to menej o 14,7 %, čo sa týka plochy. V roku 2016 to bola plocha 162,86 ha. Z tejto sumy, čiže z čiastky 2017, kedy finančný objem týchto prevodov predstavoval čiastku 23 949 972,83, je to nárast o viac ako 9 % za uplynulý rok 2016. Z tejto sumy na uzatvorenie zmluvy o prevode práva správy a vlastníctva k pozemkom pripadá čiastka 14 983 000, zopakujem ešte raz, 089,13 (pozn. red.: správne "14 089,13"). Predmetná čiastka je príjmom do rozpočtu fondu. Zvyšok pripadá na uzatvorené zmluvy o prevode vlastníctva k pozemkom tzv. neznámych vlastníkov a prijaté finančné prostriedky ostávajú na depozitnom účte fondu.
Reštitúcie. Hlavným poslaním fondu je poskytovanie náhrad oprávneným osobám, ktorým vznikol nárok alebo bolo priznané právo na náhradu podľa 229-ky alebo podľa zákona č. 503/2003. K 31. 12. 2017 fond evidoval právoplatné rozhodnutia o priznaní práv na náhradu vydané príslušným orgánom štátnej správy v celkovom počte 30 017. Za rok 2016 to bolo 29 527 rozhodnutí. V roku 2017 sme celkovo vybavili 567 rozhodnutí, v roku 2016 to bolo 624, čím celkový počet rozhodnutí za celé obdobie činnosti fondu stúpol na 21 829. To znamená, že z tohto počtu sme vybavili 72,72 % evidovaných rozhodnutí.
Čo sa týka ekonomických ukazovateľov fondu za rok 2017, fond dosiahol nedaňové príjmy v objeme 33 344 779 eur. Plnenie rozpočtu nedaňových príjmov dosiahol na úrovni 127,5 %. Rozhodujúcimi príjmovými položkami fondu boli príjmy z vlastníctva, príjmy z prenájmu a kapitálové príjmy z predaja pozemkov. Z kapitálových príjmov bola najvýznamnejším partnerom fondu Národná diaľničná spoločnosť. Výdavky fondu v sledovanom území predstavovali sumu 24 513 594, pričom plnenie bolo iba na úrovni 90,5 %. Fond vytvoril kladný hospodársky výsledok v objeme 9 593 488,69 euro.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2017 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1028 z 26. apríla 2018 výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetnú informáciu 6. júna 2018, uznesením č. 179 vzal uvedenú informáciu na vedomie a odporučil Národnej rade tiež vziať na vedomie. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 187 z 12. júna 2018 schválil túto informáciu výboru a súčasne ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady túto informáciu výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady. Návrh uznesenia je súčasťou predloženej informácie.
Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

Vážený pán podpredseda, pani riaditeľka, kolegovia, kolegyne, rada by som sa vyjadrila k správe, Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu.
Pani riaditeľka, predložili ste nám správu, ktorá informuje o hospodárení a o vybraných činnostiach, ktoré vykonával Slovenský pozemkový fond v roku 2017. Čiastočne sa venujete aj tomu porovnaniu, aký tam bol vývoj, avšak bolo by, je to dosť málo viditeľné tuná, v niektorých tých ukazovateľoch by sa to, asi, v niektorých ukazovateľoch by to bolo asi, asi lepšie, ak by to bolo podrobnejšie uvedené.
Ale nechcem sa týmto podrobne venovať, ale chcem poukázať na niektoré zistenia, ktoré som si ja práve našla v tých starších správach, napríklad v starších správach ombudsmanky, ktorá poukazovala na niektoré súvislosti s porušovaním ľudských práv v súvislosti s prieťahmi v reštitučných konaniach v poľnohospodárskej a lesnej pôde. A vlastne tieto zistenia sa opakovali práve v rokoch, a preto som na to aj poukázala v úvode, že nie je tam dobre viditeľné, aký postup nastal napríklad v rámci reštitúcií alebo odstraňovania nedostatkov, na ktoré verejné ochrankyne práv poukazovali.
V správach sa píše a v podstate so opakuje v troch správach ombudsmaniek to isté, kde citujem, "že na verejného ochrancu práv sa dlhodobo obracajú občania, ktorí namietajú nečinnosť príslušných úradov pri rozhodovaní o ich reštitučných nárokoch. A keďže reštitučné nároky si uplatnili prevažne starší občania, viacerí v podnetoch vyjadrili obavy, či sa vôbec právoplatného rozhodnutia vo veci ešte dožijú. Čiže ide o problematiku, ktorú vnímajú občania veľmi citlivo, najmä tí, ktorých sa to priamo dotýka". Toto citujem zo správy ombudsmanky, kde sa ďalej hovorí, že správne orgány rozhodujú o niektorých reštitučných nárokoch a konajú bez rozhodnutia vo veci samej už 25 rokov. Vy v správe uvedujete (pozn. red.: správne "uvádzate"), že k 31. 12. 2017 fond evidoval celkom 7 900 nevybavených rozhodnutí o priznaní práv na náhradu v celkovej hodnote 15,6 mil. eur.
V ďalšej správe ombudsmanka píše, že robila prieskum, ktorý bol zameraný na zistenie príčin, pre ktoré tieto konania nie sú do dnešnej doby stále ukončené, a zistili z toho prieskumu, že príslušné pozemkové úrady ako príčiny dĺžky trvania reštitučných konaní uvádzali nasledovné skutočnosti: zložitosť veci, nesúčinnosť účastníkov konania a ďalších orgánov a najmä problém v spolupráci so Slovenským pozemkovým fondom, a to v získavaní podkladov, ako aj problém s financiami určenými na vyhotovovanie príslušných geometrických plánov. Tento problém sa v správe vyskytuje opakovane a s tým, že bolo aj odporúčanie v týchto správach, že je potrebné ustanoviť povinnosť pre Slovenský pozemkový fond bezodkladne predkladať príslušným správnym orgánom podklady potrebné pre konania a rozhodovania v reštitučných veciach a poskytovať im súčasnosť (pozn. red.: správne "súčinnosť").
Aj v správe za rok 2017 znova ombudsmanka poukazovala vlastne na obdobné pretrvávajúce prieťahy pri poskytovaní reštitučných náhrad. Takže v tejto veci moja otázka, pani riaditeľka, na vás, že teda aké opatrenia Slovenský pozemkový fond vykonal, ako reálne funguje táto súčinnosť a že či, v akých lehotách, ak sa to dá povedať nejako v súhrne, ako komunikuje Slovenský pozemkový fond s týmito správnymi orgánmi.
Ďalšou okruh otázky (pozn. red.: správne "Ďalší okruh otázok"), ktorý mám, je ohľadom prenájmu pôdy. Ste tu vlastne hovorili o číslach, o sumách, ktoré, za ktoré koľko financií, ste tu hovorili o príjme z prenájmu pôdy. Mňa však zaujímajú aj také tie veci, ktoré tu neboli napísané. Sme sa o tom trošku bavili aj na poslaneckom prieskume, keď sme boli u vás na riaditeľstve. Stále nie je jasné, či fond uzatvára zmluvy so všetkými užívateľmi pôdy, sme o tom hovorili. Spomínala som, že máte už dneska plasticky veľmi dobrú evidenciu z registra, z ROEP-u, ale tá štatistika, že či ozaj všetka pôda je zazmluvnená, ktorú niekto užíva, tak tá informácia tam nie je. Je tam informácia o pozemkoch, ktoré nie sú zazmluvnené a kde teda platíte, platíte daň z nehnuteľností. Avšak to neznamená, že v tých pozemk..., v tých, za tieto pozemky, kde teda nie sú zazmluvnené a platíte, že nie sú iné, ktoré niekto užíva a možno v úhrne ako nejaké družstvo za celú výmeru tú daň z nehnuteľností platí on. Čiže tá, vlastne táto priama úmera tam nesedí, a ak sedí, tak to povedzte, prosím pekne, ak nie, tak by ma to naozaj veľmi, veľmi zaujímalo.
Taktiež som hľadala údaje o tom, koľko trvá priemerne vybavenie žiadosti o nájom, o nájom pôdy. Možno to ozaj ste nepovažovali za nejaký dôležitý údaj, ktorý by sa mal do výročnej správy uviesť, avšak v súvislosti s tými udalosťami, ktoré, ktoré počúvame zo strany farmárov, kde práve prenájom pôdy je kritický a zmluvy, spochybňuje sa tak aj poradovník, resp. nárokovateľnosť žiadostí jednotlivých žiadateľov, ak o prenájom žiadajú napríklad dvaja, aby bolo transparentne povedané, prečo, keď sú dvaja alebo traja, vybere sa práve ten jeden, s ktorým bola nájomná zmluva podpísaná.
Ja som sa na toto chcela pýtať aj na výbore. Pani ministerka za vás predkladala túto správu a v podstate mne, samozrejme, jej vysvetlenie nestačilo, preto sa pýtam vás, že či, á, ako chcete stransparentniť tento celý proces, pretože len zverejnením návrhu nájmu zmluvy už s vybratým uchádzačom na istú dobu pred pravdepodobne rokovaním rady, alebo teda neviem tie lehoty, v akom čase sa zverejňujú, je nedostatočné. Pretože nemôžme očakávať od ľudí, že budú detektívmi a nonstop sedieť na internete a čakať, kedy sa na istú dobu zverejnia niektoré zmluvy. Ja si myslím, že oveľa transparentnejšie by bolo, ak boli uchádzači, ktorí spĺňali kritériá, samozrejme, s tým sa dá absolútne súhlasiť, že, že to musí byť rovnocenné žiadosti s plne, aby vyhovovali kritériám, ktoré štát na takéto uzatvorenie zmluvy vyžaduje, aby bolo zverejnené. Tie údaje, ktoré sa zverejniť dajú, a aby bolo potom zdôvodnené, prečo bola (pozn. red.: správne "bol") vybratý ten-ktorý žiadateľ o nájom. A taktiež, samozrejme, bolo by zaujímavé aj čas, kedy požiadal, že či nebol uprednostnený iný žiadateľ, ktorý požiadal o nájom neskôr.
Takže táto štatistika by bola veľmi zaujímavá. Aj taktiež, že koľko je stále nevybavených žiadostí. Ja som v otázke na poslanecký prieskum dala, že žiadosti staršie ako šesť mesiacov. Ako z praxe vieme, že sú aj takéto žiadosti, ktoré, ktoré neboli vybavené aj viac ako 6 mesiacov, takže toto by ma veľmi zaujímalo, že kde sú tie priority, že teda niekde je vybavený veľmi rýchlo a niekde niekto čaká aj niekoľko mesiacov na to, aby bola s ním uzavretá zmluva.
Ďalej uvádzate tam aj informácie o prenájmoch poľovných revírov. Tuná som sa strela tiež s okolnosťami ohľadom, ohľadom ceny za prenájom poľovného revíru a toto by ma taktiež zaujímalo. Nenašla som to tam, že ako sa stanovuje cena za tento prenájom. Dávate tam síce tuším, myslím, že je tam úhrnná cena za ako príjem celkový, ale by ma zaujímalo, že naozaj ako to je na Slovensku, či máte nejakú cenovú mapu, alebo na základe čoho s jedným je uzavretá cena tak, s druhým tak, ak sú viacerí žiadatelia, či je nejaký tender medzi tými žiadateľmi o prenájom, aby si vysúťažili tú cenu. Vôbec, ako to funguje pri, konkrétne teda pri poľovnom revíre. Toto ma veľmi zaujíma a nenašla som to tam.
Ďalšiu vec. Spomínali ste centrálnu podateľňu ako, ako výhodu. Viem, že regionálne pracoviská nie sú veľmi nadšené z tejto, z tohto systému. Zaujímalo by ma, či naozaj vidíte benefit takéhoto, takejto centrálnej podateľne, či ťažkosti, ktoré, ktoré sú v teréne v rámci regionálnych pracovísk, kde sa to javí ako, by som povedala, naťahovanie agendy, či to je len z toho, že sa preklápa nejaký systém a že ľudia ešte na to nie sú zvyknutí a že sú tam nejaké technicko-organizačné ťažkosti, alebo teda či ozaj to prispeje, prispeje k urýchleniu a transparentnosti celého systému, resp. kde vidíte nejaké problémy v tejto centrálnej podateľni a kedy si myslíte, že by to malo ozaj podľa vás fungovať tak tip-top, ako ste hovorili, že to vidíte ako veľký prínos.
V ďalšej časti agendy, teda správy, by som sa chcela venovať súdnym sporom fondu. Dosť som bola prekvapená tými, tými číslami, ktoré sa tam uvádzajú. Samozrejme, máte v prílohe uvedené všetky, teda pravdepodobne všetky alebo väčšinu týchto súdnych sporov, avšak sa mi zdá trošku také, také zvláštne, ako ste to naformulovali, možno je to v súlade s tými pravidlami rozpočtovými alebo ako má ta výročná správa byť, ale zdá sa mi trošku zvláštne, ak uvádzate, že fond v súčasnosti vedie 64 súdnych sporov, pri ktorých v prípade neúspechu bude zaviazaný k úhrade sumy vo výške 10-tisíc eur a viac. No, ako v poriadku, ale keď si pozrem tú prílohu č. 1 vo výročnej správe, ktorá sa nachádza na strane 69 materiálu, a pozreme si len prvé tri súdy alebo súdne konania, ktoré tam sú od roku 2014 v Prešove, vedie ich okresný súd Prešov, tak len za tieto tri, keby ste prehrali súdny spor, tak Slovenský pozemkový fond je zaviazaný k úhrade takmer 100 mil. eur, čo to už nie je viac ako 10-tisíc eur, je to teda zjavný nepomer. A trošku sa mi zdá zvláštne, že týmto trom kauzám sa nevenujete. Mňa by to veľmi zaujímalo, pretože tí žalobcovia majú zjavne neslovenské, neslovenské pozadie a rada by som sa vás opýtala, ak by ste nás informovali, o čo v týchto súdnych procesoch ide, pretože jednoducho zaplatiť spoločnosti Ermanno Trade & Invest Limited 60 mil. eur alebo spoločnosti Delmeza Limited & Investment Limited 23 mil. eur a Ermanno Trade & Investment Limited 15,8 mil. eur, tak ako to je dosť silná káva. A myslím si, že vo vašej výročnej správe by si zaslúžila osobitnú pozornosť, aby ste nás o tých konaniach informovali. Aj taktiež, v akom sú štádiu a kedy sa dá očakávať nejaké možno rozhodnutie.
Na záver ešte by som sa chcela venovať jednej časti, a síce veľmi kratučko spomenuté vo vašej správe a je to Slovenský pozemkový fond a životné prostredie. Nemôžem súhlasiť s tým konštatovaní, ktoré tam uvádzate, že činnosť Slovenského pozemkového fondu nemá negatívny vplyv na životné prostredie. No ja si myslím, že Slovenský pozemkový fond má výrazný vplyv na životné prostredie a je to práve v súvislosti s činnosťou, ktorú fond ako správca pozemkov robí a už je, či už je to formou prenájmov pozemkov na poľnohospodársku alebo lesnú činnosť, či už je to zabezpečenie toho, aby pri prevodoch a predajoch v chránených územiach bol zabezpečený verejný záujem, uprednostnený verejný záujem štátu, či už je to ohľadom zanedbanej starostlivosti o pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu, ktoré nie sú v prenájme, kde sa nezabezpečuje dostatočná údržba týchto pozemkov, kde rastie na nich burina a vytvárajú sa skládky a s tým, že Slovenský pozemkový fond odmieta túto údržbu vykonávať z dôvodu, že nemôže na to vynakladať prostriedky.
Čiže v tomto pohľade hodnotím ako, ako Slovenský pozemkový fond ako organizáciu, ktorá nakladá s touto pôdou, ako nedostatočnú. A taktiež aj by ma zaujímalo, akým spôsobom kontrolujete to, nájomné zmluvy, nájomcov, ktorí majú prenajatú pôdu, či ju naozaj zveľaďujú, či dodržiavajú požiadavky, ktoré vyžaduje štát pri údržbe a správe tohto majetku, či už je to z pohľadu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu ale taktiež aj dodržiavanie požiadaviek ochrany prírody v chránených, v chránených územiach.
Taktiež aj čo sa týka napríklad výkonu poľovného práva, aj toto ma zaujíma, pretože evidujeme premnoženú zver niektorých druhov a akým spôsobom napríklad kontrolujete to, či ten, či v revíroch, v ktorých je prenajatá pôda, sa výkon poľovného práva realizuje v súlade so zákonom.
Myslím si, že tieto veci by mali byť premietnuté do zmlúv. Ja by som sa chcela opýtať, či vás napríklad rezort ministerstva životného prostredia oslovil alebo vy iniciatívne aj bez oslovenia, si myslím, že v tejto veci by ste ako svojprávna inštitúcia mohli konať samostatne, aby ste vstúpili do týchto nájomných zmlúv a tieto veci, ktoré sú verejným záujmom štátu, aby sa premietli do týchto zmlúv, aby boli jedným z dôvodov na možnosť vypovedania zmluvy a takýmto spôsobom by sme vyvinuli, bol vyvinutý tlak na týchto nájomcov, aby hospodárili so štátnou pôdou v súlade s verejným záujmom. Čiže to sa týka pôdohospodárskeho využitia, lesohospodárskeho vyžitia, využitia, ale taktiež aj, aj poľovného práva.
Z tejto súvislosti by ma zaujímalo, či máte evidenciu, koľko zmlúv a v akých výmerách sú uzatvorené zmluvy v chránených územiach, myslím tým chránené územia v zmysle zákona o ochrane prírody, ale aj chránené územia v zmysle zákona o vodách.
V tejto veci ma ešte zaujala jedna, na záver jedna vec a týka sa v podstate nepriamo aj tejto agendy, avšak máte tam kapitolu, že Odvodnenie pozemkov drenážou, a bola, dosť som bola prekvapená, že Prezídium Fondu národného majetku a ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, že vla..., to neviem teda, aké je ministerstvo, ale to je možnože niečo z minulosti... (Reakcia navrhovateľky.) Je to bod jeden, osem, štyri, ako rímska I, bodka, 8, bodka, 4 Odvodnenie pozemkov drenážou. No a že bolo pri, že pôdny fond prevzal do majetku odvodňovací detail nachádzajúcich sa v 48 okresoch a je to v 449 katastrálnych územiach v celkovej výmere 60-tisíc hektárov. A tento odvodňovací detail je z minulosti, čo teda tu uvádzate, len ma to zaujalo, že účtovná hodnota tohto odvodňovacieho detailu je viac ako 17 mil. eur, a teda sa čudujem, že prečo takýto majetok nebol prevedený alebo ste ho ešte nepreviedli do správy či Slovenského vodohospodárskeho podniku alebo hydromelio..., proste do rezortu životného prostredia, ktoré týmito hydromelioráciami a drenážami a týmito vodným hospodárením hospodári. Takže to je taká technická otázka, ktorá, teda v správe ste ju uviedli, ale sa mi zdala taká zvláštna oproti tomu, čo som hľadala a nenašla.
Tak čo sa týka samotného hospodárenia a zvyšovania nejakých príjmov zmlúv a odvodov následne do rezorstu (pozn. red.: správne "rezortu") ministerstva, samozrejme, to je normálne. Či to mohlo byť lepšie, alebo nie je, to ťažko porovnať, lebo tie údaje o cenách sa tuná nenachádzajú a ani aký bol ich trend, ako boli vysúťažené, či to mohlo byť lepšie alebo horšie, to neviem posúdiť. Je to v podstate konštatovanie. Skôr môžme sa zamýšľať nad tým, že ako sa následne potom tie peniaze v rezorte minú, či sa rozplynú, alebo budú nejak účelovo použité na usporiadanie, usporiadanie toho vlastníctva, kde sa permanentne hovorí, že jedným z dôvodov obštrukcií sú práve, je nedostatok finančných prostriedkov, tak je možno dobré na zváženie, že či tento vytvorený zisk, ktorý sa teda vracia naspäť do rezortu, by nemal byť nejako účelovo viazaný na to, aby sa konečne pohlo s touto agendou.
Lebo ďalšou vecou, ktorá, aj ombudsmanky hovoria, že je nedostatok, v podstate že sú podvyživené tie okresné úrady, ktoré majú vykonávať tieto rozhodnutia, že nemajú právnikov, že nemajú kapacity, tak tieto peniaze podľa mňa by mali byť na to, aby sa konečne po tých 25 rokov už ľudia dočkali svojich práv a aby naozaj tieto peniaze boli využité na vrátenie ľudom ich vlastníctva. Pretože tento stav, ktorý v súčasnosti je, vyhovuje len a len špekulantom s pôdou, špekulantom s drevom a špekulantom, ktorí sa chcú priživiť a sú prisatí na štátnu pôdu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Podrobná rozprava ako vždy, Anka Zemanová. Možno by som ešte podčiarkol jeden rozmer. Fond má hospodáriť s pôdou čo najefektívnejšie, my by sme to mali kontrolovať, a teda z tohto pohľadu mám poznámku, že z hľadiska štruktúry by mali byť podľa mňa dve veci inak. Tak, aby sme rozumeli z tej správy, aké sú hlavné prekážky efektívnejšieho hospodárenia s pôdou, čo, ako ich fond odstraňuje a aké pritom dosahuje výsledky. No. A teraz dve poznámky k štruktúre.
Po prvé, odporúčam, aby sa do správy dávali viac výsledky než procesy. Dám príklady. Tie procesy, citujem, sú takéto: "posilnenie kontrolného procesu pri vydávaní náhradných pozemkov" alebo "v roku 2017 Slovenský pozemkový fond predložil na rokovanie Rady 2 291 právnych aktov".
No z toho nevidím, aký bol výsledok, čo sa dosiahlo pre občana alebo pre spoločnosť. Čiže viac o výsledkoch než o procesoch.
A druhá poznámka je, že tie fakty by mali byť viac v tabuľkách a grafoch s časovými radmi, aby sme vedeli posúdiť, ako sa vyvíja povedzme vývoj cien prenajatej pôdy dlhodobo. V iných správach, povedzme bánk, sa takéto časové rady nachádzajú. Čiže odporúčam viac tých grafov s časovými radmi a možnože namiesto niektorých obrázkov, tie obrázky sú pekné, ale mne veľa nepovedia z hľadiska toho, ako efektívne sa stará fond o pozemky, obrázok s ovečkami.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel reagovať na kolegyňu Zemanovú. Vo svojom vystúpení vlastne hľadala len tie negatívne veci na správu pani riaditeľky, použila slovo, že tá správa je málo viditeľná. Naopak, by som ocenil, že na tých 90 strán, ktoré správa obsahuje, a myslím si, že uviedla pani riaditeľka aj v grafickej časti, aj tabuľkovej, aj v prílohách, tá správa obsahuje všetko, čo by mala obsahovať. Že je málo viditeľná? Ja oceňujem, akou formou ju aj predostrela pani riaditeľka, že nečítala nám všetkým tu 95 strán, ako sme boli v predchádzajúcich správach. Kto chcel si preštudovať tú správu, tak si ju prečítal.
Poukazuje, použila slovo pani Zemanová, že nečinnosť. Hlavne sa zamerala na fyzické osoby, ale bola aj na poslaneckom prieskume a ja si myslím, že Slovenský pozemkový fond otvoril jej dvere a vlastne neskrýva žiadne veci a určite všetko, čo sa pýtala, bolo jej odpovedané, alebo čo mohli, mohli odpovedať. Kritizovala hlavne tie reštitúcie a vlastne tie nároky fyzických osôb. Ale ja by som ocenil, že vlastne SPF neni len o fyzických osobách, ale je to aj o právnických osobách, je to aj o obciach a samosprávnych krajoch a že vlastne v minulom roku bolo podpísaných 99 protokolov odovzdaných nehnuteľností do majetku Slovenskej republiky, do majetku obcí a vyšších územných celkov. Jednalo sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán kolega Jurzyca, samozrejme, veľmi pekne ďakujem za ten postreh a požiadavku, aby bolo viac porovnaní, je to presne ten časový sled, tam veľmi chýba. Ja ale zase chcem povedať, že mne ten popis tých procesov vyhovuje, keďže ide o výročnú správu, že nie je to len o ekonomike, ale je to aj o celkovej činnosti. Čiže by som bola rada, keby nie na úkor popisu procesov boli grafy, ale ja si myslím, nech je radšej o 10 strán tá správa obšírnejšia a nech tam tie procesy sú, aby boli jednoznačné, aby sme tiež my videli pokrok, pretože tie, kritika ombudsmanky bola práve pre tie procesy. A chcela som vidieť, ako sa v tých procesoch robí pokrok. Ale, samozrejme, aj toto mne chýbalo, to porovnanie toho časového radu, pretože my dnes môžme len konštatovať, rok 2017, takto hospodáril, tam sa asi nedá nič vytknúť, lebo to je súhra čísel.
Čo sa týka kolegu Soboňu, nie je pravda, že ja by som chcela len vytýkať negatíva, ale istým spôsobom je to moja úloha, nie istým spôsobom, je to moja úloha, aby som poukázala na to, čo mi v tej správe chýba, pretože keď niečo funguje, tak je to prirodzené a nemám, keby všetko fungovalo, tak môžem pochváliť a nebudem vystupovať, ale si myslím, že práve úlohou opozície je poukázať na nedostatky s tým, že ja som dala odporúčanie, aby sa to dob..., aby to bolo vysvetlené a doplnené.
Na poslaneckom prieskume sme boli, som, samozrejme, v rámci možností v tej chvíli nám bolo odpovedané na to, na čo sa vedelo, avšak ešte na množstvo vecí nám odpoveď nebola daná, ešte bude pripravená a verím, že teda dostatočná.
Čo sa týka, čo sa týka tých prevodov samosprávy a obcí, ďakujem za túto pripomienku, som si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň sa praje. Pán predsedajúci, pani riaditeľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, máme tu správu Slovenského pozemkového fondu, výročnú, za rok 2017, to znamená správu za náš majetok, za majetok viac ako 5,5 mil. občanov Slovenska, ktorý spravuje Slovenský pozemkový fond, čo sa týka nehnuteľností.
Aby bolo hneď na začiatok jasné, že čo vlastne to spravuje a o aké výmery sa to jedná, takže iba pripomínam a dávam na vedomie všetkým občanom Slovenskej republiky, že podľa tejto správy ku koncu roku 2017 Slovenský pozemkový fond vlastnil, to znamená na liste vlastníctva 1/1, resp. iný podiel, 249 683 ha všetkej pôdy, to znamená, je tam aj poľnohospodárska, aj lesná, aj iná ostatná pôda, to znamená okolo 250-tisíc v jednej kategórii, a druhej nezistených vlastníkov, ktorých je 448 561 ha. To znamená, keď si to vezmeme celkove, bez nejakých 2 000 ha, 700 000 ha táto organizácia Slovenský pozemkový fond spravuje. A ako to už bolo v úvodnom slove povedané, nemôže sama na tom hospodáriť, ale dáva to do prenájmu. Takže v takomto duchu, aby sme vedeli, o akých počtoch našej pôdy sa hovorí.
Správa je oproti tým, čo som mal tú česť už za tých 8 rokov tie správy nejakým spôsobom čítať a vyjadrovať sa k nim, môžem povedať, že je obrazovo doplnená. A čo sa týka obsahu, tak to sa vyjadrím, čo mi v tejto správe chýba, ktorou už som, myslím, že aj trikrát, štyrikrát apeloval a nejak ten apel nám stále uniká.
Prv by som ale chcel ešte uviesť nejaké tie údaje, ktoré pani riaditeľka neuviedla, pretože táto správa neni dennodenne, tu v Národnej rade neni každý mesiac a raz za rok, aby teda bolo jasné, že čo to tu máme.
Takže Slovenský pozemkový fond podľa tejto správy má 22 regionálnych odborov, 8 samostatných pracovísk, pracuje tam 283 ľudí, aby ste boli v obraze, 61 % žien, z toho, z tých 283 ľudí 222 ľudí je s vysokoškolským vzdelaním. Samozrejme, je tam celá škála činností, ktoré Slovenský pozemkový fond musí vykazovať.
Ja by som chcel vyzdvihnúť stranu 26 Vydržanie pozemkov, kde kvitujem, že zo 114 vyjadrení, ktoré Slovenský pozemkový fond musí dávať, ako to bolo už v úvodnom slove podané, bolo 110 záporných a iba 4 boli kladné na výmeru tých 5 784 m², to znamená ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) a prakticky uznám, že v takomto trende bude Slovenský pozemkový fond postupovať aj ďalej, lebo tých vydržateľov, ktorí si myslia, že môžu vydržať nezistených vlastníkov, štátnu pôdu a kadejakú inú, je dosť veľa. Takže, pani riaditeľka, držím vám palce, aby ste v tomto trende pokračovali aj ďalej.
Samozrejme, je tu aj oblasť ROEP-ov, kde tiež Slovenský pozemkový fond hrá veľkú úlohu. Tam nám ešte chýba plus-mínus dokončiť nejakých 26 katastrálnych území a Slovenský pozemkový fond stálo v roku 2017, táto činnosť, nejakých, teda v úvodzovkách, 72 773 eur.
Ďalšia oblasť, ktorá je tam spomínaná, sú záhradkárske osady. Tu by som chcel tiež apelovať na pani riaditeľku, lebo tá súčinnosť tiež, by som povedal, že brzdí alebo nebrzdí teda konanie prvostupňové na pozemkovom odbore, to asi pani riaditeľka aj chápe a už sa zorientovala v priestore a čase, že ako to tam vyzerá na tom fonde. A tam za znalecké posudky podľa tejto správy od roku 2017 pri záhradkárskych osadách, hovorím, bolo zaplatených 5 295 eur, za projekty pozemkových úprav 45 195 eur, z toho boli registre pôvodného stavu 18 500 eur a aktualizácia ERPS, tých registrov, 12 640 eur.
Čo sa týka finančných náhrad, lebo, áno, aj pri záhradkárskych osadách Slovenský pozemkový fond rieši náhrady či už finančné, ale aj prevodom pozemkov, takže to je ďalší ten balík domácich úloh, ktorý fond musí plniť, a tuto vyzerá, čo sa týka tej finančnej náhrady, tam sa to dotýka, zhruba nejakých tých 963 183 eur bolo vyplatených v konaní o záhradkárskych osadách, aby sme tu mali kompletnú správu, tú finančnú, pani riaditeľka, pre občanov Slovenskej republiky. Lebo chodím na záhradkárske zhromaždenia a musím povedať, že aj tu kritika ide z mnohých, takže bol by som rád, keby aj tento apel našiel úrodnú pôdu na Slovenskom pozemkovom fonde.
Za tých 700 000 ha, ktoré Slovenský pozemkový fond spravuje, občania Slovenskej republiky zaplatili daň z pozemkov, ktorá predstavovala 84 676 eur. Takže takto akože spravoval. A ak už bolo spomenuté, čistý hospodársky výsledok bol plus 9 593 489 eur. Takže vyzerá to, že spravovanie je v súlade s nejakým možnože aj tým dobrým gazdovaním, ale k tomu dobrému gazdovaniu sa ešte vyjadrím v ďalšom.
No a teraz poďme trošku ďalej, čo sa mi zdá, že v tejto správe chýba. Už spomínala to aj pani kolegyňa Zemanová, hovorila o tých súdnych sporoch, ktoré tam sú. Jasné, ja to berem, že tá tabuľka bola tak, že všetko nad 10 000, hej. To znamená, či je to 12 mil. alebo 11 500, je to na nad 10 000, takže tieto spory ste tam, samozrejme, že uviedli.
Ale ja by som sa chcel dotknúť sporov ďalších, kde prakticky jedná sa o spory s nepeňažným plnením, kde je 36 sporov a tam z tých 36 sporov je 16 sporov s cirkvami, ktoré vás ako teda že žalujú, a prakticky z tých 36 vy ste 6-krát na strane žalobcu a zvyšok ste na strane žalovaného a z toho zvyšku tridsiatich 16 sú cirkvi. Hneď by som to premostil aj na reštitúcie týkajúce sa cirkevného majetku, ktorý by som tiež chcel teda akože, to je strana 45, kde prakticky mi stále chýba a chýba to, že vlastne aký je to počet. Aký je to doteraz počet, lebo keď skonštatujeme na strane 45 vľavo, že 8 dohôd fond v roku 2017 urobil v rámci vydania veci cirkvám, náboženským spoločnostiam 524 hektárov, ale neni, chýba mi tu, koľko ešte máme. Koľko ešte máme ukončiť alebo koľko je tu tých zmlúv? Lebo tu nefungujeme, že ešte podávajú ďalšie podania, to už sme ukončené, len treba to poriešiť. A ja už to hovorím, asi v štvrtej správe už to vytýkam, ani pani Matečná, keď ešte bola, proste nedala to do ďalšej správy, takže to by som apeloval, aby v ďalšej správe o rok, keď dožijeme a ešte Slovenský pozemkový fond a tento štát bude fungovať, aby sme to prípadne mali, lebo to hovorí tiež o niečom, ako sa plní v tejto oblasti. Keď to vieme dať do klasickej reštitúcii (pozn. red.: správne "reštitúcie") fyzických osôb, tak myslím, že aj tu by to malo byť, lebo aj to je jeden ešte ten čierny bod, ktorý máme voči reštitučným konaniam.
No a z toho mi teraz teda vyplýva ako keby, neviem, či tie žaloby, ktoré dávajú tie cirkvi, netýkajú sa aj toho, ale to teraz by možnože bolo treba vysvetliť, že čo vlastne a čoho sa týkajú. Takže to jedna vec.
Ďalej. Chcel by som sa opýtať, v minulých správach to tu bolo a teraz ja to tu nemám, takže sú určité veci, ktoré sú a neboli a nie sú a chcem mať, a chcel by som vedieť, aký je plat priemerný vašich zamestnancov, pretože ja tu vidím nepomer medzi pracovníkmi fondu, ktorá je teda určitá organizácia urobená pod, zo zákona, ktorá nespadá pod ministerstvo, a prakticky zase pozemkové odbory, tak tie sú platovo poddimenzované. A podľa mojich, teda keď si tak zalistujem v minulých údajoch z fondu, tak okolo 1 100 eur je tu priemerný plat a na pozemkových úradov, teda odborov (pozn. red.: správne "úradoch, teda odboroch"), je to podstatne menej. Takže chcel by som tu tiež, aby to bolo v tejto správe, keď teda tá správa by mala byť aj o financiách, ako to vyzerá.
Ďalej. Chcel by som sa opýtať, aj vy ste to, pani riaditeľka, spomínali, že bolo (pozn. red.: správne "boli") delimitácie určitých pozemkov, samozrejme, to sa tam hýbe, extravilán, intravilán. Chcel by som vedieť a aby ste možnože aj tlmočili, lebo starostovia niektorí ma oslovujú a nevedia si rady, lebo hovoria, mám niečo v intraviláne, je tam fond - je to moje, či je to fondárske? A prakticky rôzne kultúry. To môže byť aj záhrada, to môže byť aj ostatná plocha. Ja im hovorím proste, že fond je extravilán, to znamená poľnohospodárska, lesná pôda, ktorá funguje, a pamätám si časy, keď napríklad u nás v Prešove všetky tie delimitácie v intravilánoch obce brali a bolo to ako nejakým spôsobom zavŕšené alebo nezavŕšené teda. Takže bol by som rád, keby sme aj toto nejak dali na správnu mieru, aby starostovia nemali nejaké pochybnosti o tom, že kto čo má ako mať vo vlastníctve a čo nemá.
Samozrejme, v správe sa uvádza, koľko sme delimitovali na, teda z fondu, čo išlo preč, pod komunikáciami, napríklad miestnymi, a to znamená, išli pre obec a pre VÚC-ky v II. a III. kategórii 95 hektárov za rok 2017. Takže, áno, je tu tá činnosť, ktorá tu beží, ale ja sa pýtam, či sú to aj iné druhy pozemkov, nie iba cesty a tento v intraviláne, či by nemali byť takto ako ošetrené a urobené tomu zadosť.
Ďalej. Ja by som bol veľmi rád, keby celkový počet predložených právnych aktov, ako uvádzate v správe, je 2 291. A keď to ste rozdelili aj na drobné, tak 877 nájomných zmlúv, áno, beriem, ste správca, musíte mať nájomné zmluvy; 1 143 kúpnych zmlúv, 1 143, opakujem, kúpnych zmlúv a iba u mňa 234 reštitučných nárokov. Ja by som bol veľmi rád, keby to bolo naopak, že by tých kúpnych zmlúv bolo minimum a tých reštitučných bolo takto, ale to už je asi o tej organizácii náročnosti a ďalších prácach, ktoré z toho, samozrejme, že vyplývajú.
Ako ste udala na poslaneckom prieskume, ktorý sme boli u vás, pani riaditeľka, predali ste 139 hektárov za ten rok 2017, takže predpokladám, že dostanem aj v odpovedi písomnej, že koľko bolo z toho vlastne v tom ako kvázi verejnom záujme typ predaja. Citujete aj v správe, že veľký podiel z toho zisku, ktorý tu je, diaľničná spoločnosť, áno, ktorá tam to dala, to znamená, predpokladám, že aj tých 199 hektárov bolo v enormnej miere hlavne cez tieto diaľničné a ďalšie nejaké aktivity, ktoré Slovenský pozemkový fond musel v konaní riešiť a dávať do tohto.
Ďalej by som sa chcel pristaviť, to, čo už aj pani kolegyňa tu hovorila, ten melioračný detail. Nám sa to stále takto akože z roka na rok presúva, cena sa ponižuje. To isté majú aj závlahári, ale tam to zase neni pod vašou správou. Neviem, aká je tu stratégia, ako Slovenský pozemkový fond chce s tým do budúcna naložiť, či sa to bude môcť nejak, neviem, či delimitovať možnože iným obciam, alebo tomu nejakému vodohospodárskemu podniku, alebo hydromeliorizáciám. Predpokladám, že k tomu sa asi vyjadríte, keď teda budete prípadne, že dáte do budúcna vedieť, ako s týmto naložiť.
Ďalej ma zaujal, jedna anomália, myslím, a hovoríme o, hovoríme o strane, minútku, na strane č. 84 - Zmluvy o prevode správu (pozn. red.: správne "správy") a vlastníctva nehnuteľností, príloha 6. Chcem sa opýtať, keď sme realizovali tieto prevody, máme tam kúpnu cenu, posledný teda odsek, dva odseky, teda stĺpce takto, dohodnutá vyhlášková. Vedeli by ste mi zdôvodniť, prečo v Prešove pri 20 zmluvách sa to nerealizovalo cez vyhláškovú cenu, že miesto 110 737 eur to bolo realizovaných iba za 48 267 eur. A to isté aj v Bardejove, kde miesto 38 067 eur to išlo iba za 20 436 eur. Lebo všetky ostatné tie regionálne odbory, ktoré tam sú spomínané, všetko to išlo, fond gazdoval, alebo teda robil tieto prevody nad. Áno, beriem, dobre, ako správny hospodár to robil. Tieto dva (pozn. red.: správne "dve") čísla mi tu veľmi akože nesedia, tak pýtam sa, či, no neviem, či budete teraz, samozrejme, asi nie, lebo to by ste museli ísť do, čo sa tam vlastne dialo, ale dávam apel, aby sme to teda vyjasnili a možno, keď to nebude teda dané, možnože aj dopĺňam tú otázku z poslaneckého prieskumu, že bol by som rád, keby sme aj toto mali. Lebo toto sa mi zdá trošku akože takéto trošku vyskakujúce z radu, jak sa hovorí.
Ďalej. Chcem sa opýtať, pretože podľa tej 238-ky toho nariadenia vlády, ktoré vám hovorí, akým spôsobom máte prenajímať, predávať a ďalej s nimi nakladať, s tými pozemkami, hovorí sa v § 2 ods. 10, že prenájom nehnuteľností, "prenajatý pozemok musí byť využívaný riadnym spôsobom na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku a primerane druhu pozemku". Chcel by som, keby možnože aj do budúcna v správe sa objavilo, či došlo k zrušeniu zmluvy na základe tohto neobrábania pozemku, ktorý prakticky vy by ste mali, keď teda prenajímate. Verím, že to nebude tak, jako keď sme debatovali, že či má tá osoba právnická alebo fyzická, či má splnené požiadavky daňové a ďalšie. Chcem vedieť, že to takto nebudeme chápať aj v tomto prípade, lebo tu riadny správca svojho majetku musí gazdovať so starostlivosťou riadneho hospodára. To znamená, keď orná pôda, tak orná pôda, tam nemôže ostať po piatich rokoch les alebo nejaké kriačiny. To, vážení, dúfam, že v tom máme jasno.
Takže chcel by som vedieť prípadne, aby, alebo možnože doplniť správu do budúcna, aby sme mali, koľko prípadov bolo takto zmlúv zo stany fondu odstúpenie od nich, že tá pôda ostala neobrobená tým daným nájomcom. Lebo to by podľa mňa mal byť zmysel gazdovania so štátnou nehnuteľnosťou, ktorá tu je. A je ich dosť. To je 700 000 ha, to nehovoríme o slivkách ani jablkách, kde je meter štvorcový. Takže toto by som tiež bol rád, keby aj toto sme nejakým spôsobom v ďalšej správe, ktorá príde, dúfam, že v ďalších rokoch, aby sme to mali.
Myslím si, že v závere, ktorý vy ste uviedli, našiel som sa aj ja, že chcete dávať cez PPA-čku prím mladým farmárom. Chcete spolupracovať s nimi, aby to nejakým spôsobom bolo, dá sa povedať, dúfam, že s tým v súlade s Európskou úniou, ktorá hovorí, a jej pravidlami, že mali by sme mladých farmárov podporovať. Takže chcem veriť, že v ďalšej správe o rok bude aj k tomuto niečo vysvetlené, že, je to na strane 67, kde prakticky hovoríme, že ďalším cieľom, "dôležitým cieľom je spolupráca s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou a podpora programu rozvoja vidieka Mladý farmár". Takže predpokladám, že budete vychádzať v ústrety mladým farmárom pri vyčleňovaní pôdy, aby mohli začať svoju činnosť, keď ste si to dali do tých svojich záverov, že chcete k tomuto.
No a chcel by som, aby ste aj možnože vysvetlili, kolegyňa to už načrtla, lebo chcete sa aj nejak zasadiť za boj proti nelegálnemu výrubu drevín - takže aká je tá vaša predstava? Či to prakticky bude v rovine teoretickej alebo v rovine praktickej, že vyšlete svojich pracovníkov na základe podnetov a budú to nejako prešetrovať v teréne alebo dávať trestné oznámenia, alebo neviem, aká je tu predstava, lebo je to dosť vo všeobecnej rovine napísané a prakticky môžte robiť aj dennodenný prieskum a nič a je to splnené a nemusíte robiť nič a tiež je to splnené. Takže ako si to predstavujete, keď dáte si to do záverov, že to by mal byť ako do budúcna nejaký, ciele Slovenského pozemkového fondu.
Myslím, že, pani riaditeľka, toto by asi z mojej strany nateraz bolo všetko. Keď ma ešte niečo napadne, prípadne vo faktickej. Takže úloh máte dosť, je tam čo robiť. Chcem veriť, že tie domáce úlohy, čo som hovoril - reštitúcie, záhradkárske osady, ochrana prírody a teraz dokonca ešte aj rybníky, ktoré nie sú vysporiadané v zákone o vodách, čo sme mali teraz o rybárstve, aj tam to bolo, že prakticky treba aj pozemky pod týmito vodnými plochami vysporiadavať. To znamená, to bude ďalší balík štátnej pôdy, ktorá by mala byť, keď príde nejaký ten podnet zameniť s tým vlastníkom. Lebo sme zistili, pani riaditeľka, tu v Národnej rade, ja som tiež o tom nevedel, že vodné plochy nie sú vysporiadané. Vodné plochy u nás na Slovensku nie sú vysporiadané a vlastníci žalujú štát. Viete ako, takže to bude ďalší balík štátnej pôdy, ktorú bude treba nechať možnože aj na takéto vodo-rybárske účely, alebo jak to nazvať, zo štátneho nejakého toho balíka tých 240 000 ha vyčleniť.
Takže, pani riaditeľka, chcem, aby ste držali líniu ochrany štátnej pôdy, aby sme nerozpredali ako v Čechách a potom budú žaloby od tých ľudí, že nedostali, lebo iba finančnú náhradu, a aby sme stále znižovali ten predaj tých hektárov čo najnižšie a v nevyhnutnej miere. Lebo ináč prakticky to neni potom v súlade s riadnym hospodárením.
Takže toľko z mojej strany a chcem veriť, že tieto slová padnú na úrodnú pôdu. A končím stále, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.