43. schôdza

Edo, nedá mi nereagovať na tvoje vystúpenie naozaj veľmi, veľmi kultivované - nie kultúrne, pán poslanec Soboňa, ale teda asi kultivované. Ale ja si nemyslím, že polarizáciu spoločnosti spôsobuje Istanbulský dohovor a že preto ho treba dať zo stola. V tomto s tebou nesúhlasím.
Podľa mojej mienky je problém oveľa hlbší. Problém je, že na Slovensku sú u ľudí hlboko pod kožou zaryté deformujúce stereotypy, ktoré niektorí mylne interpretujú ako tradície, a iba pevnejšie ich týmto betónujú. Problémom je mizerná čitateľská gramotnosť podľa mojej mienky v našej krajine a neschopnosť politických elít kultivovanú spoločenskú diskusiu viesť k takýmto citlivým témam na základe vecných argumentov a problémom je, že vo verejnej diskusii začínajú prevládať dojmológie, hoaxy a konšpirácie.
Zdravý rozum a vedecké argumenty už nie sú v našej spoločnosti in, ja neviem, či si to všetci uvedomujeme. V takejto situácii a atmosfére môže byť rozbuškou čokoľvek a ver mi, Edo, že ak by sme aj odložili Istanbulský dohovor bokom, tak sa nájde niečo iné, na čom sa vášne živené touto atmosférou opäť rozhoria.
Takže ja sa domnievam, že musíme diskutovať o tomto dokumente, nechajme ho na stole a kultivujme naďalej tento náš priestor verejnej diskusie, pretože my tu zažívame naozaj veľké ohrozenie našich, našich demokratických základov a spoločenského poriadku, na ktorom naše, naše krásne Slovensko stojí.

Ďakujem. Pán poslanec, ja som pochopila akúsi hlavnú myšlienku z tohto vystúpenia, že odložme Istanbulský dohovor a venujme sa násiliu páchanom na ženách.
Ja by som opäť ako predrečníci chcela upozorniť na to, že násilie na ženách a rodovo podmienené násilie, sú synonymá, sú synonymá. Jednoducho tieto dva pojmy sa dajú ľubovoľne nahrádzať jeden druhým, takže keď chcete odložiť Istanbulský dohovor a venovať sa násiliu na ženách, tak robíte presný opak, pretože jedine o tom je rodovo podmienené násilie, o násilí páchanom na ženách. Nie je to len nejaký zdrap papiera, ktorý sa dá odložiť, prijať, neprijať. Pristúpením k tomuto dokumentu, sa stávame členom akejsi veľkej, pracovnej skupiny, európskej pracovnej skupiny, ktorá má svoj monitorovací mechanizmus, ktorá si každoročne odovzdáva skúsenosti. Navzájom si vymieňajú informácie, majú spoločné systémy na to, ako zabraňovať násiliu páchanému v rodinách a na ženách, jednoducho táto pracovná skupina, ktorá sa navzájom dozoruje, monitoruje a posúva ďalej, má byť užitočným nástrojom k tomu, aby sme sa my, celá spoločnosť, posunuli dopredu.
No a keď má štát napr. jadrovú elektráreň, neznamená to, samozrejme, že každý jeden občan toho štátu, musí rozumieť jadrovej energetike alebo hocijakému odbornému problému, neznamená, že všetci občania sa k tomu musia vecne vyjadriť, ale ak človek niečomu nerozumie, môže síce názor vyjadriť, ale mal by dať a rešpektovať názor odborníkov, ktorí sa k problematike vyjadrujú naozaj z odborného hľadiska. Predkladatelia to robia čisto politicky.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Milý kolega, ja ti chcem poďakovať za jedno pekné vystúpenie, kde si sa snažil to povedať zo svojho uhla pohľadu aj so stretávaním s občanmi, zo svojej skúsenosti so stretávaním s občanmi, a chcem len povedať, že tá polarizácia spoločnosti, tú nevyvolalo práve to, tá téma násilie na ženách, lebo všetci sme sa s tým stotožnili, že naozaj podporujeme, aby to násilie na ženách nebolo, a bolo tu treba opakovane konštatované, že náš Trestný poriadok spĺňa všetky tie náležitosti a môžme sa porovnať s ktorýmkoľvek iným štátom na Západe. Sú to prijaté dokumenty na úrovni OSN, kde sme sa takisto zaviazali, že toto budeme dodržiavať, ale to, čo polarizuje spoločnosť, to sú práve tie čl. 12 a 14, ktoré sú nejednoznačné a sú vysvetľované tak, že ani právnici tomu nerozumejú, a je to zlé, keď sa, keď v spoločnosti nie sú jednoznačne tieto, termín, táto terminológia nie je vysvetlená. A teda vidíme skúsenosti, ako sa uplatňuje Istanbulský dohovor v zahraničí, a čo všetko teda plynie, nech si teda páni, ktorí sa tak usmievajú a hovoria, že to neni pravda, nech si pozrú, čo sa deje v Anglicku, že o tisíc percent narástol počet detí, ktoré chcú zmeniť svoje pohlavie. Ja sa teda pýtam, toto naozaj chceme implementovať? Pretože... (reakcie z pléna), pretože... (reakcie z pléna), pretože... (reakcie z pléna), pretože to neni len papier. Tam je monitorovací výbor, ktorý priamo monitoruje, či sa to uplatňuje, aj vzdelávanie v školách, a či to je všetko zakomponované. (Ruch v sále.)
Dámy, páni, teda hoax aj, aj... (Reakcie z pléna.) Nie, tak to je, to je to, čo, proste vedenie, vedenie takisto parlamentu má dvojaký meter. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďušiš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pridajte pánovi poslancovi desať sekúnd, nech dopovie, a rada by som aj nejaký zdroj, pán poslanec, lebo počúvajú to aj ľudia vonku. Pridajte mu celú minútu, to bude dlhý zdroj.

Zelník, Štefan, poslanec NR SR
Ja vám, ja vám tie zdroje môžem všetky vymenovať a môžem vám ich doniesť. (Reakcie z pléna.) Samozrejme, že, že... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďušiš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás o pokoj v rokovacej sále!

Prosím vás pekne, veď nakoniec o tom rozhodne parlament, zaujímavé je, že keď 92 alebo 91 ľudí rozhodne o tom, že prijmeme ústavný zákon, aj to sa vám nepáči a hovoríte o tom... Čo si teda osobujete, vy tra..., tá, tá, tá menšina, keď sa prijme, aspoň rešpektujte, prosím vás pekne, to, keď sa prijme ústavný zákon 90 hlasmi, viac ako 90 hlasmi. Ani to nie ste ochotní rešpektovať. Poprosím vás, trocha pokory.
Ďakujem.

Pán poslanec Zelník, keď už ja som upozorňovaná na to, aby som dodržiavala rokovací poriadok, tak si neodpustím poznámku, že vo faktickej poslanec reaguje na, na rečníka v rozprave. To znamená, vy nemáte čo reagovať na ostatných kolegov.
Pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Chcem ti poďakovať, pán kolega, za taký pokoj, ktorý si vniesol do tejto témy, lebo v podstate všetci hovoríme o tom, že je to téma, ktorá rozdeľuje, ale my sme verejní činitelia a my by sme mali vlastne hovoriť naozaj vecne, ale na druhej strane aj možno zmierlivo, lebo tej nervozity tam von aj v tým rodinách je už pomerne dosť, čiže ad jedna chcem ti teda poďakovať za ten kultivovaný prejav, ktorý si dal k tejto téme, a potom by som sa pristavila pri pár veciach.
Povedal si o tom, že prijať papier je najľahšie. V podstate aj na Slovensku máme tú skúsenosť, že napriek tomu, že preberáme smernice a zákony Európskeho parlamentu alebo dokumenty, ktoré hovoria o tom, že naša krajina sa má zlepšovať v korupcii, napriek tomu, že ich máme prijaté, sa to v podstate nedeje. Všetko začína od ľudí. Každý musí začať od seba. To znamená, že naozaj papier samotný, aj keby bol prijatý Istanbulský dohovor, nám nezabezpečí to, že bude plniť to, čo dajme tomu v tom Istanbulskom rozhovore je... (reakcia z pléna), dohovore je. To znamená, že tú úctu, ktorú hovoríš, čo je naozaj opačné k tomuto násiliu, musíme povedať aj B, tá úcta sa dnes nedáva nielen ženám, ale ani starým ľuďom, ale ani otcom, ktorí sú na materskej, lebo ak si zoberú materskú, tak tak sa považujú za otcov, ktorí idú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Už to tu viackrát padlo v rečníkoch, ktorí, ktorí hovorili, aj myslím, aj pani Žitňanská, aj ty teraz si hovoril o tom, ako je dôleži..., aká je dôležitá kultivovaná diskusia na obidvoch stranách, a to je veľmi dôležité.
Nakoľko som povedala, že sa v tejto téme aj dohovoru, ale aj násilia, ale teraz hovoríme o dohovore, pohybujem od roku 2013, tak ja vám historicky môžem vedieť povedať, čo sa dialo, aká, aká strašná diskusia bola v tých rokoch ’13, ’14, ’15, ale ja vám chcem povedať, že nie od tých, ktorí prichádzali a hovorili, že majú iný názor, ale tam vtedy nesmierne zlú úlohu zohrali štátni úradníci, vysokí štátni úradníci na ministerstvách.
A toto bol ten problém, že v podstate každý, kto prišiel s iným názorom, s iným pohľadom, a boli to odborníci. Veď som tu spomenula 340 psychiatrov, psychológov, pediatrov a pedagógov, takisto spochybňovali, že či toto je ten dokument, ktorý by sme mali prebrať, a odozva bola teda že arogantná. Ponižovanie a arogancia moci, že vy tu nemáte miesto. Takže čo sa stalo, čo sa stalo? Stalo sa to, že na každej strane vznikli určité extrémistické alebo radikálne názory a my teraz sa nevieme zorientovať, že kto je kto, čo je čo. A za tých osem rokov sa v podstate z dohovoru stalo viac-menej, no poviem to takto, že úplne toxický materiál. Mne je to, môže byť len ľúto, už som to prejavila aj v rozprave, že je mi to veľmi ľúto, že sa toto stalo z témy na odstraňovania násilia na ženách.
Takže máme sa všetci čo učiť a ja verím, že to tu nejak teraz vyrastie, že si uvedomíme, ako máme spolu rozprávať, aj keď máme iné názory.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, ja vám ďakujem za vaše faktické poznámky aj za to, čo ste vyjadrili váš názor, ja si ho vážim a počúvam ho s plnou vážnosťou.
Ja čo tu vidím, ten môj prínos bol, že tá diskusia aj tá verejná nejakým spôsobom nefunguje. A to je, to bolo to, čo som sa snažil ako keby povedať, že niečo proste naozaj v tej diskusii chýba na to, aby sme sa pohli bližšie k odstraňovaniu tej skutočnej podstaty, a to je násilie, či už na ženách, na mužoch, na starých ľuďoch, na deťoch a tak ďalej. A však viacerí ste povedali aj tu kolegyňa Zimenová, ako ja súhlasím s tým, že tá diskusia musí byť kultivovaná, pretože iba v takej sa dokážeme počúvať, v takej dokážeme pochopiť a v takej dokážeme odstraňovať tie, by som povedal, falošné obavy. Lebo aj v tejto diskusii sa nachádzajú falošné obavy, povedzme si na rovinu.
A napríklad krásny príklad s tou jadrovou elektrárňou, ktoré použila kolegyňa Blahová, že napr. v Rakúsku, alebo myslím, že Rakúsko eliminovalo alebo iné krajiny úplne eliminovali jadrové elektrárne práve preto, že sa vytvorila tiež verejný dojem, že toto je proste problém. A v iných krajinách zase jadrové elektrárne sú úplne v pohode. A že vidíme, ako tá verejná mienka sa dá ovplyvniť, a práve pri takej, ešte pri jadrovej elektrárne O. K., jedni budú mať takú, druhí budú mať takú.
Ale pri násilí na ženách si nemôžme dovoliť, aby bola verejná mienka zatiahnutá niekam, kde to násilie naďalej v spoločnosti pretrváva. Čiže toto nemôžme akceptovať. My naozaj musíme stále ukazovať do koreňa veci a musíme prinášať tú nápravu pri akomkoľvek násilí. Vieme, že teda dobre, momentálne je, majoritne je v našej spoločnosti na ženách, ale my to násilie musíme eliminovať v spoločnosti a to je to, to je to kľúčové.
Ja som nechcel ísť, ani v mojej rozprave do nejakých odborných argumentov, lebo to považujem Anku Verešovú za to, nie je to úplne moja parketa. Ja som sa naozaj snažil venovať skôr tej diskusii. Čiže preto som sa nevyjadroval k samotnému dokumentu, lebo tam som neni vaším partnerom.
Takže veľká vďaka za diskusiu a vaše názory.

Príjemný, dobrý večer, milí kolegovia, kolegyne, nedá mi, ja som pôvodne nezamýšľala, že teda vystúpim. Ale už opäť sa mi zdá, že v podstate táto téma začína rozdeľovať ľudí a chýba tu taký zdravý sedliacky rozum. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, kolegyne, kolegovia... Počkajte sekundu, pani poslankyňa. Koho to nezaujíma, nech sa páči, opustite rokovaciu sálu.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
169.
Čiže chýba tu možno taký zdravý sedliacky rozum a určite chýba aj tolerancia názorová. Jedni nedokážeme tolerovať druhých, potom ide akcia, reakcia a nedokážeme sa na ničom zhodnúť.
Ja k Istanbulskému dohovoru môžem, ja som si zapísala také štyri body. A to je po prvé, mali by sme mať naozaj právnu analýzu, kvalitnú právnu analýzu, na ktorej by mohli participovať ako jedna strana, tak aj druhá strana. Od roku 2011 sa tu hádame, rozdeľujeme, ale v podstate niečo kvalitné, kde by bola nejaká skupina právnikov, ktorá by vlastne vypracovala tú právnu analýzu, tak jednoducho to neexistuje. Čiastkové áno, každý za svoju organizáciu, ale celkovo nie. Preto k tomu by vlastne sa mohla pustiť neskôr verejná diskusia kultivovaná, kde by si každý mohol prejaviť svoj názor.
Osobne si myslím, že práve v začiatkoch tohto Istanbulského dohovoru sa spravila chyba zo strany štátu, a teda Slovensko si mohlo uplatniť výhrady po nejakej právnej analýzy, spustenej verejnej diskusii a jednoducho to, čo je dobré v rámci tohto dohovoru, mohlo byť prijaté, to s čím sa nedokážeme, na čom sa nedokážeme uzhodnúť vzhľadom na tradície Slovenska, jednoducho to by zakomponované nebolo.
Po tretie. Hovorme o téme násilia a hovorme aj to, že mechanizmy, ktoré sú dnes zakomponované v zákonoch sú kvalitné, ale navon, navonok nefunkčné. To znamená, že chýbajú služby pre obete násilia. Zákony sú dobre postavené, ale na druhej strane tá záchranná sieť nefunguje, pretože nieto na to financií. Potom, samozrejme, že pribúda tých ľudí aj v tých počtoch, a máme furt pocit, že Istanbulský dohovor to vyrieši. Nie, to vyriešuje až sieťovanie služby a dobrá pomoc, ktorá bude reálne aj zaplatená týmto štátom pre občanov, ktorí to budú potrebovať.
Naozaj problém je v zariadeniach núdzového bývania, ktorých je málo, a kde by mohli sa presúvať práve obete násilia. To je praktická pomoc, ktorá by pomohla tomu konkrétnemu človeku, a nemuseli by sme sa tu len hádať o nejakom dokumente, ale radšej sa hádame o tom, že urobíme sieť zariadení núdzového bývania, kde každá samospráva bude mať takéto zariadenia, a teda ak sa takéto násilie v rámci regiónu, okresu alebo obce stane, tak jednoducho vieme, kde vyšleme tú ženu, prípadne s tými deťmi, aby hneď nemusela ísť do krízového strediska, alebo kde teda bude aj dočasne bývať. Samosprávy si takmer absolútne neriešia problematiku bývania pre obete násilia, a teda poznáme to z praxe, že mnoho žien, ktoré sú obeťami násilia vzhľadom na alkoholizmus svojho manžela a stratia bývanie, alebo teda je tam ten agresor, mnohokrát radšej odchádzajú ony a nemajú kam.
Čiže nám, my máme zákony, len reálne, krásne je to všetko napísané, že obec je zodpovedná za to, aby takéhoto človeka, ak má trvalý pobyt na jej území, zabezpečila pre, pre, pre ňu bývanie, alebo teda pre deti, ale fakt je taký, že zo Starej Ľubovne sa ocitne žena s deťmi úplne niekde inde. Čiže hovorme o téme násilia, hovorme o mechanizmoch, ako fungujú na Slovensku a prečo nefungujú na Slovensku, ale určite nevnášajme do toho nejaké ideologické veci, pretože to samotnému problému vôbec nepomáha, naopak, ja by som povedala, že to rozdeľuje ľudí, a tie ženy sa potom cítia buďto, že sa majú prikloniť k jednej strane alebo k druhej strane, alebo majú trpieť niekde v tom domácom prostredí a tak ďalej. Čiže naozaj poďme sa pozrieť, prečo máme dobré zákony, ale prečo to vonku nefunguje.
Určite takou osobitnou kategóriou, ktorá, ktorú nerieši ani samotný dohovor, je násilie na senioroch a celá Európa má s tým problém. V podstate v roku 2011 sa riešilo násilie na ženách, ale už v roku 2011 podľa rodných listov vedeli, že v podstate bude narastať počet ľudí v seniorskom veku. A práve to je cieľová skupina, ktorá je veľmi ohrozená týraním, zanedbávaním, a teda či už v domácom prostredí, alebo v samotných zariadeniach, kde sa takíto ľudia nachádzajú. Samotný dohovor nejako toto nerieši. A nerieši v podstate ani dlhodobú starostlivosť a sociálnej zabezpečenie Európy ako takej a z toho vlastne vyplýva častokrát aj násilie, kde nútia starého človeka, aby prepísal nehnuteľnosti na svojich príbuzných, a následne ho vyhodia z domu. Toto nikoho nezaujíma, a pritom toto je problém tak Španielska, ako v Slovenskej republike a tak ďalej, hej. Čiže toto je zaujímavá vec, prečo keď videli vlastne prognózu starnutia obyvateľstva v Európe, na to nemysleli, a teda ak už je niečo také spracované, tak určite by som práve u cieľovej skupiny, ktorá bude najzraniteľnejšia, bude najpočetnejšou v Európe, venovala dosť veľkú pozornosť práve v tomto dohovore.
Určite je potrebné, aby bola kultivovaná diskusia, aby ani na jednej, ani na druhej strane nepadali urážky, lebo sme si povedali svoj názor, ale zdravý sedliacky rozum mi hovorí čo. V podstate zachrániť ženu od, od tyrana, zachrániť dieťa od tyrana, starého človeka na sklonku života nenechať niekde ležať v dekubitoch bez peňazí, bez toho, aby ste ho prezliekli. Veď príde tu pani komisárka ZŤP a povie vám, ako, ako našla niektorých ľudí v zariadeniach sociálnych služieb, kde sa nemali ani do čoho, s prepáčením, prezliecť. A toto je realita, ktorú potrebujete riešiť na Slovensku.
Existujú štandardy kvality a máme perfektný zákon o sociálnych službách, ktorý sme už štyrikrát menili, odkedy ja som tu, a jednoducho toto funguje. My sa pozrime do vlastných rezerv, ktoré máme na Slovensku, vyriešme to. A ak zistíme, že napriek tomu tu je nejaký ďalší problém, tak poďme diskutovať aj o tom, že či si v niečom urobíme, uplatníme výhrady a čo by sme chceli doplniť. A toto je cesta pre Slovensko, a nie proste sa naháňať a možnože v konečnom dôsledku len naháňať volebné preferencie jedných alebo druhých, ale pozeráme na samotné obete násilia, a to nielen ženy, ale aj mužov. Ja, mne je ľúto aj tých mužov, ktorí dnes, ktorým dnes nepriznávajú materské, a v podstate sa javia, ako keby chceli ošklbať štát, hej. Na to..., to je tiež násilie na tých mužoch. Veď oni sú úplne nešťastní. Chodia na ten sociálny výbor a vždy sa nič nevyrieši, hej.
Čiže naozaj pozerajme na to, čo nám nefunguje v našej krajine, a veľa vecí nefunguje. Musíme si povedať, že veľa vecí nefunguje aj práve pre obete násilia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne Soni Gaborčákovej za veľmi vecný tón. Snáď pripomeniem, že medzinárodná komunita tému násilia na ženách intenzívne riešila pred 30, 25 rokmi. Slovensko hneď po založení v roku 1993 pristúpilo k dohovorom a zásadám o ochrane žien pred násilím.
Tu teraz v tomto dohovore je reč o inej, povedzme že o subtílnejšej rovine toho istého problému. Je tu reč o rodových stereotypoch násilia, ponižovania, či už zvykového, psychologického, niekedy aj veľmi drastického, ktoré vedie k nešťastiam žien a ich rodín. Nevadia mi pri tomto, pri tejto diskusii, ktorú aj ty si zobrala vážne, aj nakoniec kolega Heger, prijali ju, nevadia mi postoje tradicionalistov alebo povedzme Byzantíncov, ktorí pejú na istom, istej roli ženy, ktorá akoby im pripadá bezpečnejšie rodinná, keď je podriadená.
Vadia mi podlí zneužívači tejto témy. To mi vadí a voči tomu volím tento ostrý tón.