Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vážená pani predkladateľka, v prvom rade chcem povedať, že predškolské vzdelávanie je veľmi potrebná vec, veľmi potrebná. Veď vidíme, že množstvo rodičov túto možnosť predprimárneho vzdelávania od päť rokov využíva, množstvo rodičov. Ale využíva to slobodne. A to je celý problém.
Viete, okamžite, ak začnete zasahovať do autonómie rodiny, tak ja veľmi silne spozorniem. Ako kolega tiež hovoril niečo o slobode, predrečník. A predškolské vzdelávanie je veľmi potrebná vec, je veľmi potrebná činnosť pre každé dieťa, pre ktorékoľvek dieťa, jednoducho či už má nejaké špeciálne výchovno-vzdelávanie potreby, alebo ich nemá. Ale rodičia, ktorí zabezpečujú všetky funkcie, ktoré rodina zabezpečovať má, a ktorí sú funkčnou rodinou a starajú sa o deti, nezanedbávajú ich, títo rodičia majú právo sa slobodne rozhodnúť, či túto dobrú činnosť predškolského vzdelávania využijú.
Takže my vás, páni predkladatelia, pani predkladateľka, nekritizujeme ani tak za to, že by sme s vami polemizovali a kritizovali predškolské vzdelávanie. Ale takto sa to nerobí. Taký dôležitý zákon, ktorý sa dotýka rodín, a v tomto prípade všetkých rodín, lebo to nariaďujete, tak takto sa do parlamentu nepredkladá.
A ak som správne teraz počúvala, nie od začiatku vašu odpoveď na faktické a na vystúpenie pána kolegu Dostála, pochopila som, pán Petrák, dobre, že bola taká rozsiahla diskusia v medzirezortnom alebo by bola, ja som si niečo ešte pripravovala, že sa to nedalo obsiahnuť? (Reakcia z pléna.) Nie? Pretože presne, tak prepáčte, ale presne na to by malo byť medzirezortné pripomienkovacie konanie. A vy musíte počúvať všetkých tých, ktorí majú do toho čo povedať. A do tohto návrhu zákona má čo povedať, odborníci majú čo povedať a majú čo povedať rodičia. Neberte, prosím vás, slobodu rodinám a nezasahujte do jej súkromia.
Je pravdou, že ho predkladáte namiesto ministerky školstva, a to práve preto, aby sa vyhlo mnohým takýmto pripomienkam. A potom sa nečudujte, že máte toľko kritiky.
Právo na vzdelanie je základné ľudské právo. Ale právo na vzdelanie znamená, že povinnosť má štát, to je právo na vzdelanie, že povinnosť má štát vytvoriť a poskytnúť vzdelávanie, predškolské vzdelávanie každému, kto oň prejaví záujem. To je právo na vzdelanie. A tu chýba desaťtisíc či aj vyše desaťtisíc miest v škôlkach. Tak najprv asi treba vytvoriť tú infraštruktúru a potom dávať nejaké povinnosti.
Štát nesmie zasahovať do rodiny, ktorá je funkčná. Nadmerné zasahovanie štátu je porušením práv rodiny. Ale, samozrejme, kde sa rodina, kde si neplní tieto funkcie, nie vždy len naschvál, často rodina nemôže alebo nevie, čo robiť, a teda neplní tieto funkcie, vtedy zase má štát povinnosť zasiahnuť, nie právo. Má povinnosť zasiahnuť tam, kde sa nestarajú dostatočne dobre o deti, kde sú niekedy dokonca deti ohrozené na živote, na zdraví. Tam máte povinnosť! Ale či sa rodina rozhodne dať dieťa do predškolského vzdelávania, to je právo rodičov. Vy máte iba zabezpečiť to tak, aby si to mohol vybrať každý rodič. Každý.
Moja neter teraz porodila dieťa a ona by mala dávať svojho päťročného chlapca pri dvojmesačnom narodenom dieťati do druhej obce. Každý deň ráno. Jej manžel chodí na zmeny. Ako to zabezpečí? Je sama, nemá rodičov ani starých rodičov pri sebe.
Ešte Peter Polák, kolega, ktorý tu bol v Národnej rade, si dal v tom čase, kedy tu bol, vypracovať štúdiu Parlamentnému inštitútu a je zrejmé teda, že členské štáty EÚ dlhodobo riešia tento problém. Aj tu sme to počuli, že dlhodobo diskusie prebiehajú. Ale čo sa zatiaľ riešilo? Žiadna infraštruktúra sa zatiaľ nevybudovala. To sa malo robiť.
Vrátim sa späť, že členské krajiny dlhodobo riešia tento problém, ako majú byť zaškolené deti, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, lebo o to vám asi ide. To sú deti s jazykovými, kultúrnymi bariérami, rómske deti, deti cudzincov. Takéto deti riešia takisto všetky krajiny EÚ. Veď už všetko sa určite vymyslelo.
A, áno, je pravdou, že sú krajiny, kde je povinná táto predškolská výchova. Ale sú aj krajiny, napríklad Fínsko, kde sa im podarilo v priebehu jedného desaťročia zvýšiť účasť rómskych detí v predškolskej príprave päťnásobne. Za jedno desaťročie. A nie tak, že dali povinné predškolské vzdelávanie. Tam je predškolský ročník vo Fínsku povinný, iba ak má dieťa zistené špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Takže aj tak sa dá, aj tak sa dá. Ja nehovorím, že nie sú krajiny, ktoré majú povinnú školskú, predškolskú výchovu, vzdelávanie od päť rokov.
Ale tá, ten protest rodičov je obrovský u nás. A vy sa nemôžete vyhnúť tejto diskusii tým, že predložíte poslanecký návrh zákona, aby tu za mesiac tento zákon platil.
My sme v hnutí OĽANO predkladali povinné predškolské vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia od troch rokov, pretože je jasné a odborníci to hovoria, že ak chcete riešiť zaostávanie detí z marginalizovaného prostredia, nebude stačiť ani jeden rok. Školský zákon hovorí o sociálne znevýhodnenom prostredí. My takú klauzulu tam máme, my vieme, čo to znamená, nemusíte sa toho obávať, pretože aj v iných krajinách povinnosť škôlky je iba pre deti s rôznymi bariérami alebo s rôznymi špeciálnymi potrebami.
Takže ešte raz zhrniem. Kritizujem, že takýto vážny návrh zákona, takáto dôležitá vec pre rodiny, neprešiel medzirezortným pripomienkovacím konaním, kladie požiadavky na mestá a obce, ktoré na to nie sú pripravené priestorovo ani kapacitne, znemožňuje vykonávanie vzdelávania v zariadeniach, ktoré nie sú v sieti škôl a predškolských zariadení.
Nesúhlasím s návrhom povinného predškolského vzdelávania pre všetky, zdôrazňujem, pre všetky deti od päť rokov. Keby ste naozaj poctivo počúvali všetkým rodinám, tak nikdy by ste si nezobrali na svoje plecia bremeno tohto návrhu, ktoré vám vlastne teraz prináleží.
Ďakujem pekne.