51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa predkladá s cieľom spravodlivejšie vypočítavať dôchodky ľuďom, ktorí sú alebo boli sporiteľmi v druhom pilieri. Kvôli nesprávne nastavenému vzorcu sa im totiž priznávajú nižšie dôchodky, ako by im mali patriť.
Sporiteľ, ktorý zarábal počas kariéry priemernú mzdu a odpracoval 42 rokov, je tak pri výpočte dôchodku ukrátený o približne 13 eur mesačne, teda viac ako 150 eur ročne. Napríklad v tomto roku sa dôchodok zo Sociálnej poisťovne pre sporiteľa v druhom pilieri kráti o pomer 4,75/18, teda o 26,39 %. Tento pomer je daný tým, že sadzba do druhého piliera v tomto roku predstavuje 4,75 % a celková sadzba na starobné poistenie je 18 %.
Podľa novely zákona v celkovej sadzbe sa má zohľadniť aj sadzba na poistné do rezervného fondu solidarity vo výške 4,75 % a pomer krátenia by v tomto roku predstavoval 4,75 z 22,75. Dôchodky zo štátneho priebežného piliera by sa pre sporiteľov krátili už len o 20,88 %, namiesto terajších 26,39 %. Znamenalo by to, že penzie sporiteľov v druhom pilieri, ktoré vypláca a bude vyplácať Sociálna poisťovňa, by boli vyššie. Jedným slovom povedané, sporitelia, ktorí sporia v druhom pilieri, tak pri výpočte dôchodku ich príspevok do rezervného fondu sa nepočíta, a preto vzniklo takéto skrátenie.
Príspevková sadzba do druhého dôchodkového piliera podľa nášho návrhu sa od začiatku budúceho roka zvýši zo 4,75 % na 5 % hrubej mzdy z vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby. Každoročný nárast príspevkovej sadzby o 0,25 % percentuálneho bodu, ktorý sa začal už od roku 2017, bude pokračovať až do roku 2024, kedy sadzba dosiahne 6 % z vymeriavacieho základu sporiteľa. Sadzba poistného na starobné poistenie do prvého, priebežného dôchodkového piliera sa zároveň v tomto období adekvátne znižuje tak, aby v súčte so sadzbou povinných príspevkov do druhého piliera zostala vo výške 18 % vymeriavacieho základu.
Prišli sme s týmto návrhom kvôli tomu, lebo je to nespravodlivé a MOST – HÍD v tomto období už predkladal zákony, ktoré práve mali dôsledok odstránenia skrivodlivosti. Mám tu na mysli nielen federálnych dôchodcov, ale aj prepočítanie dôchodkov pre tzv. starodôchodcov a rovnako sme prispeli aj k tomu, aby tí, ktorí sporia v druhom pilieri, mohli so svojimi úsporami zarábať podľa vlastného uváženia.
Takže, milí kolegovia, kolegyne, prosím vás o podporu nášho návrhu zákona.
Možno ešte na záver patrí, aby som vás informovala aj o vplyvoch na rozpočet verejnej správy. Tieto vplyvy sú negatívne, pretože tie peniaze poputujú dôchodcom. A je to v roku 2020 na úrovni 3 mil. eur, v roku 2021 4,3 mil. eur a v roku 2022 6,5 mil. eur. Ale, samozrejme, očakávame pozitívne sociálne vplyvy, pretože sporiteľ, ktorý zarábal počas kariéry priemernú mzdu a odpracoval 42 rokov, pri navrhnutom spravodlivejšom krátení v roku prilepšil by pri priznaní starobného dôchodku, tak ako som spomínala, o 13 eur mesačne, teda ročne 150 eur. Sporiteľ, ktorý počas kariéry zarábal viac, napríklad 1,5-násobok priemernej mzdy, a získal 42 rokov dôchodkového poistenia, by si prilepšil pri priznaní starobného dôchodku o 18 eur mesačne, to znamená, že ročne viac ako 200 eur.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s ustanovením § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1719. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1820 z 30. septembra 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Milé kolegyne, milí kolegovia, v minulom roku sme prišli v rámci podpory rodinnej politiky, naša strana MOST – HÍD, s návrhom mladomanželskej pôžičky, ktorá je, bola teda, má byť poskytovaná zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Chceme tým podporiť hlavne mladé rodiny, aby; a s takým produktom alebo s takou pôžičkou, ktorá ich vie osloviť. Mali sme, vychádzali sme z veľmi pozitívnych skúseností aj susednej Českej republiky, a teda sme pripravili zákon.
Tento zákon a pôžičky môžu mladé rodiny žiadať od 1. júla do 30. októbra v tomto roku, takže už máme skúsenosti aj z praxe. A práve vychádzajúc z tých skúseností, ktoré máme z praxe, sme prišli s úpravou dvoch ustanovení alebo dvoch podmienok poskytnutia mladomanželskej pôžičky.
Do dnešného dňa Štátny fond rozvoja bývania eviduje do 40 žiadostí. Vychádzali sme z toho; alebo prečo takýto počet. Tak začalo sa to v júli. Mohli začať podávať žiadosti mladomanželia a v tých letných mesiacoch vždycky je nižší záujem. Od septembra už je ten záujem väčší a dneska už môžme povedať aj to, že sú schválené mladomanželské pôžičky a mladomanželia už aj čerpajú a môžu si použiť tie prostriedky na ten účel, na ktorý im to najviac vyhovuje.
Takže sa vrátim k nášmu návrhu. Určite si pamätáte, že zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre tých mladomanželov na rôzne účely je možné požiadať o 70-tisíc eur, 50-tisíc eur, 30-tisíc eur na modernizáciu s tým, že prvých 15-tisíc eur je zúročené na 15 rokov s garantovaným úrokom 1 % a pri narodení dieťaťa pri maximálne do počtu troch detí sa odpočítava dvetisíc eur na jedno narodené dieťa. Takže toto je v hlavných črtoch ten náš návrh.
A kde to upravujeme? Upravujeme to v tom, že za mladomanželov na účel získania tejto pôžičky sa považovali tí, ktorí sa zosobášili a mohli požiadať o tú pôžičku rok po uzavretí manželstva. Veľmi veľa mladomanželov alebo mladých ľudí sa na nás obrátilo, že tiež by mali záujem, ale už sú dlhšie ako rok zosobášení, a zohľadnili sme tie požiadavky a postrehy ľudí, lebo robíme to pre nich. Robíme to pre tých mladých ľudí a navrhujeme, aby pre účely získavania pôžičky mladomanžel má byť ten, kto uzavrie manželstvo, od uzavretia manželstva do troch rokov má nárok alebo môže požiadať o tú mladomanželskú pôžičku.
Ďalšia, druhá vec bola tá, že, samozrejme, zo Štátneho fondu rozvoja bývania treba podporiť tých, ktorí nemajú veľa peňazí, ktorí sú mladí, začínajúci a nemajú inú možnosť, ako získavať finančné prostriedky na bývanie. A Štátny fond rozvoja bývania – a my sme to aj prevzali do našej legislatívy – hovoril to, že štvornásobok životného minima má byť tá hranica, pod ktorou hranicou, ak má príjem rodina, bolo to 1 427 eur, tak mohli požiadať o mladomanželskú pôžičku. Tiež musím povedať, že veľmi veľa návrhov, veľmi veľa podnetov zo strany mladých ľudí prišlo, aby sme, že by mali záujem, ale tá hranica – štvornásobok životného minima – je nastavená tak, že málokto spĺňa túto hranicu. A práve preto sme to tak posúdili a práve preto prichádzame s úpravou a hlavne kvôli tomu, aby naozaj túto mladomanželskú pôžičku sme sprístupnili ešte viacerým mladomanželom, teda mladým a mladým rodinám, tak navrhujeme štvornásobok životného minima pri posudzovaní zvýšiť na päťnásobok životného minima.
Takže toto je náš návrh. Je to v prospech mladých rodín, je to v prospech toho, aby mladí ľudia, mladé rodiny si mohli založiť, teda mohli si zaobstarať vlastné bývanie a aby potom mohli plánovať aj deti.
Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu tejto legislatívy.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Pétera Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (tlač 1723). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážené dámy, vážené páni, predkladáme vám návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý vám predkladám spolu s kolegyňou Natáliou Blahovou.
Primárne poruchy imunity, ináč povedané primárne imunodeficiencie, sú rôznorodou skupinou viac ako dvesto ochorení, ktorých príčinou sú vrodené, geneticky podmienené poruchy jednej alebo viac zložiek imunity. Hoci sa jednotlivé poruchy imunity líšia, pre všetky sú charakteristické ťažké opakované infekcie spôsobujúce práceneschopnosť a častú hospitalizáciu.
Zdravotné komplikácie vyvolané ochorením týmto pacientom do značnej miery sťažujú, až znemožňujú nájsť a udržať si svoju prácu. Zároveň ide o ochorenia nevyliečiteľné, bez perspektívy zásadného zlepšenia zdravotného stavu pacienta. Súčasná lekárska veda dokáže do istej miery zmierniť ich príznaky, no nedokáže však tieto príznaky odstrániť. Pacienti trpiacimi týmito primárnymi poruchami imunity sú buď invalidnými čo do významového obsahu tohto pojmu, to znamená, že ochorenie, ktorým trpia, dlhodobo znižuje ich schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravým človekom, vo väčšine prípadov však nie sú za invalidných uznaní v konaní vo veci priznania invalidného dôchodku, a to kvôli spôsobu, akým je vymedzená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri týchto imunodeficientných stavoch v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri týchto stavoch je uvedená v kapitole III oddiel A prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a je vyjadrená nasledovne:
V prvej položke, deficity protilátkovej imunity s postihnutím funkcie lymfocytov B, s častým výskytom mikrobiálnych infekcií so zníženou výkonnosťou organizmu: 20 – 30 %.
V druhej položke, deficity imunity bunkového typu s defektom alebo znížením množstva T-lymfocytov a s výskytom infekcií: 20 až 30 %.
Deficity imunity fagocytárneho systému s nedostatkom alebo absenciou fagocytujúcich buniek alebo poruchou jednotlivých fáz fagocytózy s recidivujúcimi kožnými infekciami, zápalmi a aseptickými stavmi: 20 až 30 %.
Čo je ale horšie, tie ďalšie skupiny sú najpodstatnejšie.
Deficity imunity komplementového systému s absenciou, znížením alebo poruchou funkcie jednotlivých komplementových komponentov a podstatným poklesom celkovej výkonnosti organizmu je v súčasnosti vyjadrená 20 až 30 %.
Kombinované poruchy imunity sprevádzané dlhotrvajúcimi alebo recidivujúcimi infekčnými prejavmi s podstatným znížením celkovej výkonnosti opäť len 20 až 30 %.
A iba ťažké imunodeficitné stavy s rozsiahlymi a opakovanými alebo aktívnymi infekčnými komplikáciami vzdorujúcimi liečbe, s ťažkým obmedzením výkonnosti organizmu sú vyhodnotené 70 až 80 %.
Problémom takto definovaných mier poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je, že nerozlišuje medzi jednotlivými stupňami závažnosti týchto imunodeficientných stavov a rovnaký pokles, to znamená, že 20 až 30 %, sa spája s ľahkými poruchami imunity, ktoré znižujú výkonnosť organizmu iba mierne, aj so stredne ťažkými poruchami imunity, ktoré znižujú výkonnosť podstatne. Dôsledkom je, že potom pacient trpiaci primárnou poruchou imunity spôsobujúcou dlhotrvajúce a opakované infekcie a podstatné zníženie celkovej výkonnosti organizmu nemôže byť uznaný za invalidného. Podstatné zníženie celkovej výkonnosti organizmu je však podstatným a celkovým, lebo podstatne znižuje aspekty výkonnosti, teda aj výkonnosť pracovnú, spôsobilosť pracovať.
Ochorenie spôsobujúce podstatné zníženie celkovej výkonnosti organizmu by malo byť ochorením spojeným s percentuálnou mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť aspoň vyššou ako 40 %. Pri iných ochoreniach uvedených v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení to tak je, napr. pri infekčných a parazitárnych ochoreniach uvedených v kapitole číslo I či chorobách krvi a krvotvorných orgánov uvedených v kapitole II. V iných kapitolách sa zas rozlišuje medzi ľahkým, stredným a ťažkým stupňom ochorenia, pričom už stredný stupeň je v mnohých prípadoch spojený s mierou poklesu vyššou ako 40 percent.
Určitým príkladom želanej úpravy môže byť aj percentuálne vymedzenie miery funkčnej poruchy spojenej s poruchami imunity v zákone č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, pričom v prílohe č. 3 kapitole II tohto zákona je miera funkčnej poruchy a stupeň zdravotného postihnutia pri poruchách imunitných mechanizmov odstupňovaná postupne 30, 50, 60 až 80 až 90 percent.
Návrh zákona je v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi aj zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi.
Samozrejme, návrh zákona bude mať negatívny vplyv na verejné financie, avšak bude mať pozitívny vplyv práve na týchto pacientov, ktorí v súčasnosti nemôžu byť ani zamestnaní a zároveň nemajú svoje ochorenie takýmto spôsobom vykompenzované, to, že nemôžu vykonávať svoju činnosť. Preto vás, kolegyne a kolegovia, poprosím o podporu nášho návrhu novely tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Kolegovia, kolegyne, vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1689. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1793 z 30. septembra 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 1695). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Takto, k návrhu zákona, nemám k tomu až tak veľa, aby som sa prihlásil do rozpravy, ale chcem ti poďakovať, že ste niečo podobné predložili, lebo asi jediný argument, ktorý je proti tomu, je ten finančný, že to bude viac stáť, ale určite to tú mieru demokracie oveľa viac zvýši. A príde mi nezmyselné, že v súčasnosti je dvojkolová voľba iba v prípade voľby prezidenta, kde sa volí funkcia, ktorá ani nie je výkonná. Takisto sa tým napravia niektoré neduhy z chronicky známych samospráv, kde sa podarilo danému starostovi alebo primátorovi zakopať na dlhé obdobie a túto jednokolovú voľbu využili na to, aby tam nasadili rozbíjačských kandidátov, ktorí roztrieštili tie hlasy, ktoré sú proti tomu dlhodobému starostovi alebo primátorovi. Takisto tá kampaň bude úplne inak vyzerať, keď vieme, že je tam tá poistka druhého kola voľby a ten daný kandidát nemôže naštvať väčšinu kandidátov. Takže toľko odo mňa.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Martin, takisto sa ti chcem poďakovať za uvedenie tohto návrhu zákona. Chcem tam zdôrazniť, že, ako si spomínal, sila toho mandátu bude ďaleko vyššia pri zvolenom starostovi, primátorovi alebo teda predsedovi vyššieho územného celku a treba si uvedomiť aj to, že teraz budeme prvýkrát mať voľby, kde budeme v jeden deň voliť aj starostov, aj primátorov, a už len z toho dôvodu, že budú tie, boli by tie voľby dvojkolové, by sme ich stransparentnili. Jednoducho, že by tí ľudia mali lepší prehľad v tom, že kto ako kde kandiduje, pretože tí jednotliví kandidáti môžu v týchto voľbách sa uchádzať o viaceré pozície, či už poslancov, starostov, resp. predsedov vyšších územných celkov, alebo teda poslancov vyšších územných celkov. Takže aj z tohto dôvodu to bude mať istý efekt.
A ako si hovoril, neprichádzame s tou zmenou, že je nejaká účelová, že tie voľby budú zajtra alebo za mesiac alebo v priebehu nejakej blízkej doby, ale s dostatočným časovým predstihom dávame túto tému do pozornosti a takisto sme pripravení komunikovať aj s ostatnými poslancami, ktorí možno majú na to iný názor, a v druhom kole prípadne doplniť alebo vylepšiť tento náš návrh. Určite nemusí byť dokonalý, môžu mať niektorí návrhy aj iné a sme pripravení vlastne rokovať s nimi, aby sme tento návrh vyprecizovali tak, aby bol ozaj dobrý, aby tá legitimita zvolených starostov, primátorov a županov bola ďaleko vyššia ako teraz.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Klus, poviem to takto. Slovenskom obchádza strašidlo, je to strašidlo liberalizmu. Toto strašidlo zatiaľ hryzie. Nie až tak silne, ale hryzie. Keď ste dali za príklad Banskobystrický kraj, tak tam sa spojil čert červený s čertom čiernym, pravý s ľavým, ľavý so stredným a o čom to je? Je to len o biznise v tomto prípade. Prečo by mala byť v mestách a dedinách voľba primátorov, starostov dvojkolová? Každý každého pozná, občania vedia, že sú voľby. Prečo ich degradujete? Ten, kto chce starostu voliť, príde už v prvom kole. Vy by ste voľby opakovali dovtedy, kým by nezvíťazil vždy váš liberálny kandidát.
Ďakujem za slovo.