28. schôdza

Pán Kočiš, absolútne s vami súhlasím. Je to neadresné, je to nepripravené, nekoncepčné, je to populizmus najvyššieho zrna. Určite si pamätáte, pán Kočiš, keď pred rokom v marci Deniska a Peťo mali na Úrade vlády stretnutie a Peťo hovoril o opatreniach na koronavírus, ak si to nepamätáte, tak ja vám to pripomeniem. A Peťo Pellegrini povedal pred brífingom: "Bude to drahé." A Deniska Saková povedala: "No a čo, veď oni na to budú hľadať peniaze." Presne tento istý princíp používa Peťo, Deniska a celá tá partia na zbieranie populistických bodov aj v tomto prípade.
Ja si nemyslím, že by tu v sále sedel jeden poslanec, ktorý by nechcel pridať rodinám. Ja si nemyslím, že by tu sedel niekto, kto by odoprel ľuďom, ktorí aj počas koronavírusu strádali, ale toto, čo predvádza SMEROHLAS je čistý populizmus, ktorý nemá s pomocou nič spoločné. A dnes sa tu už veľakrát opakovalo, že za dvanásť rokov pôsobenia vlády SMEROHLAS-u, táto vláda SMEROHLAS-u nepomohla ľuďom, ale teraz, keď, ako povedala Deniska, veď oni to zaplatia, tak budú rozdávať jedna radosť.
Ďakujem.

Pán poslanec Kočiš, vy ste povedali, že to podporujete a že podľa vás to nie je populistický návrh. Tak čo to teda je? Už tu povedal kolega Pročko, že ako reagovali, že "bude to drahé. No a čo, veď oni na to budú hľadať peniaze." Tak to sú oni, takto fungujú. No a, však si, už som to tu dneska raz spomínal. V dvetisícosemnástom zdvihli tie prídavky a zvýšenie príplatku k prídavku na dieťa o 23 centov sumárne. V dvetisícdevätnástom Pellegrini to zdvíhal o 97 centov. V dvetisícdvadsiatom 90 centov. Vtedy mal moc. Povedal, že keď bude mať moc, on tu spraví také harakiri a neviem čo všetko. A viete, čo to je, tie harakiri všelijaké? To je 23 centov ročne, za rok teda 97 centov, 90 centov pridané deťom!
No a hovorili ste o adresnosti, to ste vytkli, myslím. Tak tá adresnosť, áno, vy ste hovorili a zamerali ste sa na tých, ktorí, myslím, keď si dobre spomínam, nepracujú, tak, ale, a že oni to dostanú. No, ale je tu ešte jedna skupina ľudí, ja neviem pomery pána Pellegriniho, že či má deti, nemá deti, ale predstavme si takto bohatých ľudí, takto bohatých ľudí, ktorí majú v Bratislave pod Hradom 400- alebo 500-tisícový byt úplne v pohode takto kúpený. Tak takýmto ľuďom treba tiež 300 eur na deti akože jednorazový príspevok? Ja nechcem nikoho diskriminovať, ale my sa snažíme pomáhať adresne, cielene. A tú pomoc robíme, za celý rok sme to dokázali.

Pán kolega, ja už po tej obednej prestávke ani neviem, že či ste podporili, alebo nepodporili ten náš návrh. Z tých faktických poznámok poslancov za OĽANO pána Pročka a pána Šefčíka(?), pána Šefčíka, lebo jeden hovorí, že to bolo populistické, druhý, že nebolo populistické. Takže ja neviem, či som sedel na tom istom bode alebo pri tej istej rozprave, ale ja som teda pochopil, že to podporujete, ale že, samozrejme, v tom druhom čítaní budete žiadať nejaký pozmeňujúci návrh, aby sa upravila adresnosť.
Ja ako jeden z navrhovateľov a predkladateľov zákona to vnímam ako opodstatnenú diskusiu. Otázka bude, že či sa nájde nejaké kritérium, ako to nastaviť, pretože z vládnutia máme skúsenosti, že nájsť nejaké kritérium a hranicu, kto ešte na to právo má a kto nemá, je veľmi náročné a citlivé a väčšinou to tú spoločnosť napokon rozdelí. Čiže asi toľko.
Toto je, samozrejme, môj konkrétny návrh, že v druhom čítaní sa o tom určite môžeme porozprávať. A keď prídeme na niečo racionálne, tak určite s tým budeme súhlasiť. Rovnaká požiadavka bola od SME RODINA.
No a od OĽANO už nečakať nič. Pán Šefčík tu neustále opakuje a verklíkuje... (Reakcia z pléna.) Nevykrikuj tam, prihlás sa! Ja reagujem na pána Kočiša (reakcia z pléna), že vraj my sme nič neurobili pre rodiny?! To je niečo neuveriteľné, takto klamať v priamom prenose! Ja už to tu nebudem päťstýkrát opakovať, najmä s tou valorizáciou toho prídavku na dieťa, keď ich Matovič a spol. nepodporili dvojnásobné navýšenie detského prídavku, tak to je fakt smiešne. Je to smutné. Ale to, že nechcú tým rodinám dať, to je len ich svedomie.
Pevne verím, že SME RODINA vydrží, lebo som počul, že sa strhla koaličná kríza kvôli tomu, tak že vydrží zajtra do jedenástej a hádam to aspoň posunieme do druhého čítania a budeme sa rozprávať o tom ako ďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja to teda trochu zhrniem, keďže bola obedňajšia prestávka, a reagujem na môjho kolegu Kočiša.
My to naozaj podporíme, tak aby to šlo ďalej. Ale zároveň pred tým, ako som si vyžiadal faktickú poznámku, sme hovorili s kolegom Tomášom o tom, že tam bude priestor na diskusiu a na hľadanie tej adresnosti, ktorú my považujeme za pomerne, pomerne dôležitú a zároveň to považujeme za taký slabý, slabý moment tohto návrhu, ktorý je v poriadku a ktorý, ktorý naozaj chceme podporiť, pretože tých ľudí na Slovensku je veľa, ktorým by takáto suma pomohla.
Zároveň však nesmieme mlčať ani o tom, že sú momenty, kedy samotní občania to považujú za nie celkom spravodlivé a vyvážené. Takže ja som rád, že tu je ten priestor a že konštruktívne tu komunikujeme a jednáme normálne o predloženom návrhu zákona.
Mrzí ma, a teraz mi odpustite, že nebudem reagovať na kolegu Kočiša, ale mrzí ma, že skutočne pri každom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prosím, reagujte na predrečníka.

Ďurica, Ondrej, poslanec NR SR
... pri každom bode sú tu jednoducho neustále poslanci vládnej koalície, ktorí vyrušujú a snažia sa to dehonestovať takým spôsobom, aký si Národná rada Slovenskej republiky nezaslúži.
Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, musel som to povedať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Pročko, ja som naozaj nepovedal, že tento zákon považujem za nejako populistický alebo nedajbože ekonomicko-populistický alebo nekoncepčný. To som naozaj nepovedal. Ja som tomuto návrhu zákona vyčítal len určitú chýbajúcu adresnosť, ktorá mi v tomto návrhu zákona naozaj chýba, čiže vôbec sa nemusíme baviť o nekoncepčnosti alebo populizme. Jednoducho je to snaha strany HLAS týmto jednorazovým príspevkom pomôcť prekonať rodinám určitú vzniknutú pandemickú situáciu, či už je to kompenzácia straty príjmov, alebo kompenzácia nejakého zvýšeného nákladu na prostriedky spojené s výučbou detí prostredníctvom domáceho vyučovania, čiže nákup nejakých prostriedkov, či už výpočtovej techniky, alebo zvýšených nejakých nákladov za internetové pripojenie. Čiže nie veľmi sme sa asi pochopili, no, ale to mne vôbec nevadí.
Pán kolega Ševčík, vôbec nepovažujem za pravdivé, že strana SMER v minulom volebnom období sa nestarala nejakým spôsobom o rodiny alebo o rodiny s deťmi. Politickú situáciu sledujem dlhé roky a naozaj si myslím, že strana SMER mala práve v podobe pána exministra Richtera veľmi blízko k tejto sociálnej problematike a vždy sa snažil pracovať koncepčne a transparentne. Čiže takéto tvrdenie nie je príliš namieste.
Pán kolega Tomáš, tak ako ste správne poznamenal, áno, vieme určite nájsť nejakú adresnosť, nejakú opodstatnenosť vášho návrhu zákona v druhom čítaní. Takže neobávam sa toho, aby sme nejaký rozumný návrh nenašli.
Ondríkovi Ďuricovi ďakujem za podporu, za ozrejmenie vecí, ktoré dal na pravú mieru. A ja naozaj súhlasím, je ťažké nájsť určité kompromisy, ale musíme sa o to pokúsiť.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Potvrdzujem, asi máte v tomto prípade pravdu.
Ak dovolíte, viete, ako bývalý exminister vzhľadom na tú diskusiu veľakrát som mal chuť zaujať stanovisko a k niečomu niečo aj povedať. Ale na druhej strane aj z pozície spravodajcu si vážim, že tá diskusia bola poväčšine vecná, k obsahu a niektoré tie výkyvy, budem sa k tomu trošku možno snažiť zaujať aj stanovisko.
V prvom rade je treba povedať jednu vec, začal sa boj o voliča. Vôbec predstavenie základných myšlienok ministra financií okolo tej veľkej daňovo-odvodovej reformy, kde sa hovorí aj o 200 eur mesačne pre dieťa, no, je to, by som povedal, veľmi konkrétny prípad, príkladom. Ale o tom, čoho sa bude týkať tá veľká daňovo-odvodová reforma, sa tu v tomto pléne budeme ešte asi veľakrát zaoberať, keď budú konkrétne návrhy zákonov a na riešenie. Obávam sa len jednej veci, aby to nebolo tak, že tu do jednej ruky rodina dostane 200 eur na dieťa a z druhej ruky im 250 eur zoberú, aby sa nejaké veci kompenzovali. To by bolo veľmi zlé.
Ale teraz sa vráťme k tomuto návrhu zákona, pretože nová daňovo-odvodová reforma, to je budúcnosť. Ale toto, čo riešime, je kompenzácia tej krátkej minulosti, uplynulého roka, obdobia pandémie, ktorá má úplne iný význam. A absolútne sa zhodujem s vami, keď prídavok na dieťa je na dieťa, na každé dieťa vzhľadom na to, že toto je kompenzácia, kedykoľvek možno nájsť spôsob a mechanizmus, ako kompenzovať tých, ktorí sú objektívne najviac, najviac postihnutí, to znamená nájsť nejaké to vhodné kritérium. Myslím si, že v tom druhom čítaní ten priestor tu celkom iste je.
V priebehu toho uplynulého roka sa riešili dvoje kompenzácie. Po prvé rodiny, to znamená nejaká pandemická óčeerka. Začínali sme s nejakými percentami, chvalabohu, dnes sme už na sto percent. Ale tiež to bola taká, by som povedal, systém pokus – omyl, že odkiaľ pokiaľ sa dá. A to isté sa týka aj zamestnancov, zamestnávateľov, živnostníkov, prvá pomoc. Potom bola prvá pomoc plus, prvá pomoc dvakrát plus. Niekedy mi to tak pripadá, ako keby sme skúšali ľudí, rodiny, firmy, živnostníkov, koľko ešte vydržia. No a toto, čo sa tu dneska ponúka, je vlastne riešenie toho uplynulého obdobia, pretože boli rodiny, ktoré museli riešiť technické, organizačné a ďalšie veci bezprostredne súvisiace s výukou detí a proste s ďalšími vecami, ktoré z toho vyplynuli. To znamená, má plné a právne, práve opodstatnenie takéto riešenie a v žiadnom prípade v tom nevidím nejaký, nejaký populizmus.
Často sa tu diskutovalo a ponúkali rozmer hranici chudoby. Viete, ja, samozrejmá vec, že v plnej miere rešpektujem, tieto veci sme sledovali. Ale je, možno bude pre vás prekvapujúce, že najviac ľudí pod hranicou chudoby, viete, kde je? V Škandinávii, na severe Európy. To znamená, že tie kritériá, tak jak sú nastavené, to nie je o reálnej chudobe, ale to sú isté percentá, ktoré vyplývajú z priemernej mzdy a z ďalších vecí z toho adekvátne, pretože celkom iste uveríte, že najväčšia chudoba asi v tej Škandinávii nie je. Ale ak dovolíte, tá hranica chudoby sa postupne, síce malými krokmi, ale postupne jednoducho znižovala.
Viete, čo má napríklad veľký vplyv aj na hranicu chudoby, o čo mne išlo v tom predchádzajúcom období, čo veľmi vážne poriešiť? No, to je otázka výšky minimálnej mzdy. Tragikomédia, v ktorej sme sa nachádzali, že štvorčlenná rodina, kde jeden, to znamená, že asi otec, živiteľ rodiny pracuje, keď len za minimálnu mzdu, tá rodina bola ešte pod hranicou chudoby. To je nepredstaviteľné, to nemôže tak jednoducho byť, keď ten otec ako živiteľ rodiny pracuje, aby tá rodina bola pod hranicou chudoby. Preto je dôležité tú minimálnu mzdu nastaviť tak, aby takýto, takýto faktor tam jednoducho nepôsobil.
Pán poslanec, musíme to tak nastaviť. Jednoducho aj pracovať sa musí oplatiť. A to musí pochopiť aj pán zamestnávateľ, aj pán podnikateľ.
Čo sa týka tej prorodinnej politiky. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nielen príspevky pre deti majú konkrétny vplyv na prorodinnú politiku. To je jeden aspekt. Ale keď sa pozreme do tej krátkej minulosti, obedy zdarma, vlaky zdarma, materská na sto percent čistého príjmu pred tým, než matka odišla na materskú dovolenku, rodičák o sto eur viac, podpora takých vecí, ako sú aktivity lyžiarskych výcvikov v školách, ja neviem, kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia, budeme v ďalšom zákone o tom hovoriť, veď to má priamy vplyv na postavenie, úroveň, sociálno-ekonomické postavenie tej rodiny, kde sa takýto člen, ktorý je odkázaný na kompenzáciu napríklad, nachádza. Ale sú to aj služby, jasle, škôlky, dostupnosť škôl, dostupnosť bytov pre mladé rodiny a proste ďalšie aspekty, ktoré súvisia možno so zamestnávaním mladých, možno úrovňou platov medzi mužmi a ženami. To je veľmi veľký aspekt služieb, ktoré na to bezprostredne vplývajú. To znamená, že postaviť to len do roviny príspevkov a 25 áno alebo... to je skutočne veľmi, veľmi zúžené a veľmi, veľmi málo.
No, čo sa týka niektorých tých pripomienok, ktoré tam zazneli smerom do minulosti, asi nie je vhodné teraz na ne reagovať, pretože asi by som vyvolal zbytočné emócie. V tejto chvíli ide o to, nájsť dohodu, vedieť podporiť návrh tohto zákona do druhého čítania. Áno, možno aj z pohľadu predkladateľov nájsť spôsob, ako si sadnúť aj s koaličnými poslancami a spôsob hľadať, ako doplniť tie ich pripomienky, ktoré súvisia s tým, aby sa našiel taký spravodlivý, objektívny spôsob tej adresnosti, aby skutočne tá kompenzácia smerovala hlavne k tomu, ktorý si to objektívne zaslúži aj vzhľadom na sociálno-ekonomické postavenie tej rodiny. Každopádne aj z pozície spravodajcu odporúčam, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.) A, pardon. Možnože vyjdem v ústrety teraz aj vládnej koalícii. Vzhľadom na to, že sú tu isté diskusie, ako spravodajca mám právo a navrhujem, aby sa o tomto návrhu hlasovalo zajtra o jedenástej hodine. Myslím, že dovtedy sa môžu veci aj vo vládnej koalícii vydiskutovať, a myslím si, že aj predkladatelia využijú ten čas a priestor na to, aby ešte prípadne rokovali s jednotlivými poslaneckými klubmi.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, keď vás tu vidím, tak vás privítam.
Dovoľte, aby som v krátkosti uviedol novelu zákona o peňažných kompenzáciách ťažkého zdravotného postihnutia. Je to v princípe veľmi jednoduché a tí, ktorí sa venujú sociálnej oblasti, budú hneď presne vedieť, o čom hovorím.
V roku 2018 sa po diskusii so zástupcami zdravotne ťažko postihnutých podarilo dohodnúť to, aby dva kľúčové príspevky, a teda príspevok na opatrovanie a príspevok na osobnú asistenciu, sa odvíjali podľa stúpania minimálnej mzdy. Tá dohoda bola aj napĺňaná ešte vládou Petra Pelleginiho a v roku 2019, vždy k prvému júlu to je, tak aj k tomu 1. júlu boli oba spomínané príplatky vlastne navýšené podľa spomínanej dohody. V roku 2020 ale, po nástupe vlády Igora Matoviča, minister Krajniak upravil dohodnutým spôsobom len opatrovateľský príspevok, ale príspevok na osobnú asistenciu už nie, s tým alebo s vysvetlením, že do roka pripraví reformu týchto príspevkov. No ale keďže sme sa pozerali do legislatívnych procesov, medzirezortného pripomienkového konania a nenašli sme nič z dielne ministerstva práce na túto tému a 1. júl sa už blíži a keď chceme legislatívne to stihnúť aspoň teoreticky v Národnej rade k 1. júlu, tak sme teda predložili novelu spomínaného zákona.
Tá spočíva v tom, že chceme uzákoniť oba príspevky tak, že budú naviazané na minimálnu mzdu. Príspevok na opatrovanie chceme uzákoniť tak, aby bol vždy na úrovni čistej minimálnej mzdy, a príspevok na osobnú asistenciu chceme uzákoniť tak, aby predstavoval 1,4-násobok hodinovej hrubej minimálnej mzdy. Pri príspevku na osobnú asistenciu je to 1,4-násobok aj preto, lebo tento príspevok podlieha zdaňovaniu a navyše, samozrejme, osobný asistent nie je príbuzný opatrovaného človeka, tak ako je to v prípade príspevku na opatrovanie, kde, ako mnohí určite viete, sa o zdravotne ťažko postihnutého človeka stará blízka rodina.
A zároveň ten príspevok na osobnú asistenciu chceme navrhnúť na takej úrovni kvôli tomu, lebo vlastne tá starostlivosť zodpovedá v princípe tretiemu stupňu minimálnej mzdy a náročnosti práce na treťom stupni minimálnej mzdy. Opakujem, všetko toto bolo dohodnuté na stretnutí so zdravotne ťažko postihnutými ešte v roku 2018, ale keďže nevidíme žiadnu garanciu a záruku, že by vláda túto dohodu, nová vláda, napĺňala, tak to chceme dať do zákona.
My si totiž myslíme, a nielen my, ale aj Medzinárodná organizácia práce, že akákoľvek aktivita, ktorá poskytuje tovar alebo službu, a teda aj starostlivosť o príbuzného alebo o ťažko postihnutého alebo starostlivosť vo všeobecnosti o ľudí má mať charakter práce, a tým pádom by mala tomu zodpovedať aj odmena alebo príjem za tú prácu. Čiže veľmi jednoduchá novela zákona, všetko je to prepočítané, veľmi jednoduchá zmena, ktorá by určite potešila zdravotne ťažko postihnutých ľudí.
Hovoril som o tom v piatok aj s komisárkou pre zdravotne ťažko postihnutých pani Stavrovskou. Tiež tento krok ocenila. Uvidíme, čo sa stane.
Nemáme teda veľké oči pri tom, čo sme počúvali od koaličných poslancov, samozrejme, česť výnimkám, pri 300-eurovom príspevku, ale ak by reálne chceli pomôcť tejto skupine ľudí, teda skupine hendikepovaných ľudí, tak by len zobrali tie svoje ruky a stlačili to tlačitko za. Uvidíme, ako to dopadne, že či odignorujú aj túto skupinu ľudí alebo nie. Ja chcem touto cestou za predkladateľa poprosiť o podporu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 513. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 529 z 19. apríla tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. júna tohto roku a v gestorskom výbore do 14. júna.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, milí kolegovia, máme pred sebou návrh skupiny poslancov hnutia HLAS ohľadne kompenzácie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia občanov so znevýhodnením. Tento návrh zákona vnímam ako veľmi dobrý, veľmi kvalitne spracovaný a najmä riešiaci nedostatočné ohodnotenie samotných asistentov, ako aj samotných opatrovateľov ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, či už sa jedná o postihnutie, ktoré je fyzické, či už je postihnutie psychické, teda duševné, alebo ide o klientov alebo osoby s kombinovaným druhom postihnutia.
Ako človek, ktorý sa naozaj celý život profesijne venoval tejto oblasti, môžem povedať, že byť asistentom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím neberiem ako zamestnanie, ale beriem to jednoducho ako nejaké poslanie a je to naozaj veľmi záslužná činnosť, ktorá nebola nikdy adekvátne zaplatená, ale tak ako už v iných predošlých debatách bolo často spomínané, chýbajúce prostriedky a slabo dofinancované ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré je značne podfinancované, čo sa týka sociálnej oblasti, a to trvá dlhé roky.
Príspevok na opatrovanie vnímam ako dosť nízky a dosť úbohý. Pretože ak si vezmeme do úvahy, že rodič dieťaťa, nech má koľkokoľvek rokov, je na úrovni, niekedy aj v štyridsiatich rokoch, na úrovni päťročného dieťaťa, je, dostáva za celodennú starostlivosť alebo celodenné opatrovanie, ktoré trvá sedem dní v týždni, 30 dní v mesiaci a 365 dní v roku, je strašne zle ohodnotené a je to naozaj také, také smiešne. Pretože na území Slovenskej republiky žije značná skupina obyvateľov, ktorí sú odkázaní na toto opatrovanie z radov svojich najbližších príbuzných a títo príbuzní to robia častokrát na úkor toho, že obetujú zamestnanie, aby boli s tým svojím dieťaťom a neboli donútení dať svoje vlastné dieťa do domova sociálnej starostlivosti, či už na celoročný pobyt, alebo na nejakú týždennú formu. Jednoducho chcú sa o tohto svojho člena domácnosti starať. A zároveň štát by mal vytvárať adekvátne podmienky, aby aspoň sčasti kompenzoval výpadok príjmu týchto rodičov alebo príbuzných tohto nášho spoluobčana.
Takže z tohto vyplýva jedno, že zo strany predkladateľov je snaha navýšenia príspevku na opatrovanie aspoň na výšku minimálnej mzdy chvályhodná, ale nikdy ju nebudem považovať za adekvátnu.
Čo sa týka príspevku na osobnú asistenciu, je to tiež veľmi závažný a záludný problém, ktorý, s ktorým sa vlastne boria osobní asistenti týchto klientov. Častokrát ide o osoby s ťažkým mentálnym a s ťažkým fyzickým postihnutím a práca s týmito klientmi je veľmi náročná, vyčerpávajúca, preto každý jeden asistent si zaslúži náš obdiv, našu úctu, ale aj patričné finančné ohodnotenie. Veľmi kvitujem pánov predkladateľov, že sa snažia odvíjať túto minimálnu mzdu pri asistencii z, myslím, že 1,4-násobku minimálnej mzdy hodinovej sadzby. Čiže ja by som sa vedel baviť aj o vyššej sadzbe, no, ale hovorím, vždy sme limitovaní nejakými finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu.
A vždy budem tvrdiť, že každá jedna vláda mohla a vedela spraviť pre hendikepovaných spoluobčanov vždy viac. Niektoré urobili viac, niektoré urobili menej. Boli tuná však aj vlády, ktoré neurobili naozaj nič. Takže častokrát počúvam z koaličných lavíc, že tie strašné bývalé vlády SMER-u za 12 rokov neurobili nič. S tým nemôžem nikdy súhlasiť, pretože naozaj v tejto oblasti sa pohybujem dlhé roky a môžem povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, nechcem tuná chváliť pána ministra Richtera, ale komu česť, tomu česť, naozaj sa v tejto problematike orientovali veľmi kvalitne a pripravili množstvo kvalitných kompenzačných zákonov. Čiže naozaj tieto útoky, ktoré tuná nedávno zaznievali, nepovažujem za príliš šťastné.
Ale v konečnom dôsledku za hnutie REPUBLIKA a za mojich kolegov môžem povedať, že tento návrh zákona určite posunieme do druhého čítania, pretože ho považujem za koncepčný a za správny. Keďže nemôžme donekonečna čakať na nejaké reformy zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ako nám tuná sľuboval pán minister Krajniak, skupina poslancov okolo pána Pellegriniho sa tejto iniciatívy chytila, predložili svoj vlastný návrh zákona a tí, ktorí naozaj máme sociálne cítenie, nepozeráme sa na farbu politického trička, ale naozaj musíme sledovať ten dobrý zámer, ktorý je naozaj úplne apolitický, ide len o naozaj zlepšenie finančného stavu opatrovateľov, opatrovníkov a osobných asistentov.
Takže, vážené dámy, vážení páni, milé kolegyne, milí kolegovia, ja vás veľmi pekne žiadam o podporu tohto zákona, pretože naozaj každý jeden silnejší jedinec by mal chrániť a brániť toho slabšieho a v tejto dobe tých slabších je veľmi veľa a stále iba pribúdajú. Takže naozaj vás poprosím, nehľaďme na to, kto tento návrh predkladá, skúsme ho posunúť do druhého čítania a ak budú nejaké výhrady, určite s predkladateľmi tohto návrhu zákona nájdeme, nájdete spoločnú reč. Určite sa bude dať vylepšiť tak ako každý jeden zákon.
Takže ďakujem pekne za pozornosť a dúfam, že ho podporíte.

Ďakujem za slovo. Vážený kolega, úplne súhlasím s konštatovaním a s potrebou zlepšiť situáciu opatrovateľov, takisto osobných asistentov. Sociálna oblasť a oblasť starostlivosti o zdravotne ťažko postihnutých občanov je naozaj veľmi zanedbávaná dlhé roky a jedným z cieľov, s ktorými som aj ja išla vlastne do politiky, bolo zlepšiť jednak odľahčovacie služby, zlepšiť pomoc práve odkázaným ľuďom na opatrovanie.
Sama som v tejto veci podala zopár návrhov na ministerstvo, ktoré v súčasnosti pracuje na komplexnej reforme, ktorá sa týka toho, že bude zjednotený systém posudkovej činnosti. Pretože tí, ktorí sme sa stretli so situáciou opatrovania niekoho blízkeho, sme sa naozaj museli potýkať s obrovskou byrokraciou. Bolo potrebné získavať posudky, či už pre získanie opatrovateľky na meste, alebo pre získanie opatrovania v nejakom zariadení, takisto čo sa týkalo rôznych druhov kompenzácií. Systém je aktuálne neprehľadný, a preto aj ministerstvo v súlade s programovým vyhlásením vlády chce vytvoriť jednotný systém posudkovej činnosti, prehodnotiť celý systém poskytovania peňažných príspevkov.
V tejto súvislosti chcem ešte poznamenať, že, samozrejme, ja som za to, aby opatrovatelia mali naozaj zabezpečené, zabezpečený dostatočný príjem aj podmienky na to, aby túto prácu mohli vykonávať, aby mohli aj oddychovať, samozrejme, aby mali nejakú tú sociálnu istotu aj v prípade, že by sa ocitli bez práce alebo že by museli tú opatrovanú osobu niekam odviesť. Takisto osobní asistenti. Čiže chýba nám tam naozaj veľa, veľa, čo treba spraviť. Nie sú tu v tomto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)