3. schôdza

Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril práve k článku, o ktorom pani ministerka hovorila ako o poslednom. A je to zásah do súkromia a je to dovolenie sprístupniť konkrétne údaje z našej telekomunikačnej prevádzky a komunikácie konkrétnemu štátnemu orgánu na použitie, samozrejme, na ohraničený čas, nejakých podmienok.
Je veľmi citlivé a pre nás ústavný, ústavnoprávny zbor alebo teda zákonoprávny zbor musí byť veľmi citlivé rozlíšiť, kedy je možné prekročiť tú extrémne citlivú hranicu medzi tým, čo štát má právo o nás vedieť, a kde je právo na súkromie a kedy prichádza ten moment, aby sme túto pomyselnú čiaru, ktorú sme si v minulosti ešte nikdy nedovolili prekročiť v takom rozsahu, ako je navrhovaná, kedy sa rozhodneme to spraviť.
Je úplne bežné – a vládam sa to veľmi páči – využívať obdobie krízy, obdobie strachu, neistoty na to, aby odobrala niektoré z práv svojim občanom. A občania v rámci toho strachu a tej neistoty ani nie sú schopní sa brániť, pretože ten strach je väčší ako ich právo alebo pocit mať svoje súkromie a nedovoliť, aby naňho niekto siahol. A ja by som bol nerád, aby sme dnes urobili práve takúto vec, že práve pod rúškom strachu, pod rúškom boja proti vírusu sme urobili niečo, čo potom môžme ľutovať.
Nechcem byť zásadne proti tomu článku, ale mám výhrady voči tomu, aby ten článok znel vtedy, že je to možné urobiť vtedy, ak je vyhlásená mimoriadna situácia, čo je len maličký posun v bežnom živote a ten, pani ministerka dobre vie, čo znamená vyhlásenie mimoriadnej situácie. To je možnosť vynútiť plnenie, možnosť nejakým spôsobom vláde zakazovať nejaké aktivity. A vôbec nesúhlasím, aby to bolo vtedy, ak je vyhlásená, ako je to (?), núdzová (reakcia z pléna), núdzový stav v zdravotníctve.
Ja budem plne súhlasiť s takýmito právami štátu, oboznamovať sa s telekomunikačnými informáciami občanov, keď vláda nájde odvahu a najprv vyhlási núdzový stav na celé územie Slovenskej republiky. Lebo vtedy je možné upierať ľuďom právo na niektoré z ich slobôd, pohyb a tak ďalej a tak ďalej. Preto by som navrhoval, aby sme do druhého čítania pripravili pozmeňujúci návrh, ktorý umožní poskytovať tieto informácie len vtedy, ak bude vyhlásený núdzový stav na celé územie Slovenskej republiky, pretože vtedy; a máte naň právo, ja osobne, keby som bol ešte dnes predsedom vlády, tak ho zajtra vyhlásim, aby sme nemuseli niektoré veci len prosiť a odporúčať, ale normálne aj prikazovať. Nech vláda najprv nájde odvahu, vyhlási núdzový stav, ak je núdzový stav, a následne potom nech má plné právo oboznamovať sa s telekomunikačnými pohybmi ľudí, sledovať ich, s kým boli, čo boli. Už vôbec netuším, prečo by ste mali vedieť, s kým kto telefonoval, lebo cez telefón sa vírus neprenáša.
Preto naozaj nie som proti a uvedomujem si, čo môže a nemôže pomôcť telekomunikačná prevádzka a jej informácie. Ale myslím si, že by sme ju mali dovoliť len za vyhlásenia núdzového stavu v celej republike a nie za vyhlásenia tých vecí, ktoré sme už vyhlásili my. A táto vláda nech najprv nájde odvahu a vyhlási núdzový stav, ak je tak kritická situácia, že ľudí musíme špehovať komplet do jedného, lebo nedodržujú karanténu, hýbu sa nám po uliciach, tak treba vyhlásiť mimoriadny stav, treba obmedziť ľuďom pohyb a potom následne máme právo ho aj kontrolovať. Zatiaľ sme týmto ľuďom iba obmedzili pohyb odporúčaním a požiadali sme ich absolvovať karanténu.
A po ďalšie, nie som právnik, preto pani ministerku poprosím, aby mi vysvetlila, či tieto dáta môžu byť zbierané len o ľuďoch, u ktorých bola oficiálne priznaná povinná karanténa a majú na to aj oficiálne karanténnu péenku, alebo spĺňajú podmienky tí, ktorí musia ísť do karantény, alebo sa získavanie týchto údajov má týkať všetkých 5,5 milióna obyvateľov tejto krajiny. A na to takisto nevidím dôvod.
A ešte raz. Ja podporím všetkými desiatimi akékoľvek opatrenie, ktoré nám pomôže bojovať s koronavírusom, ale nie som si istý, či sa to má diať za aktuálneho stavu. Čiže ja si myslím, že to má byť po vyhlásení núdzového stavu v celej krajine, lebo vtedy je možné obmedziť pohyb, a preto potom máme právo aj kontrolovať, či ho niekto porušuje alebo nie. A po ďalšie, aby sa tieto telekomunikačné dáta mohli získavať len od ľudí, ktorí majú povinne nariadenú karanténu, a nie na všetkých 5,5 milióna ľudí tejto krajiny.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, pán podpredseda, začal by som biblickým: "Čistému je všetko čisté." Ja nemám vonkoncom ani sekundu problém, aby ktokoľvek sledoval cez GPS alebo čokoľvek môj pohyb, moje telefonáty, moje kontakty. Inými slovami, nemyslím si, že ak stojíme čelom k vážnejšiemu riziku, že sa slušný človek a občan tejto krajiny má čo báť, keď niekto bude vedieť o tom, kam sa hýbe a s kým telefonoval. To je apriórne môj názor. Tak ako som vždy tvrdil, že nie je problém, že vás paparazzi nafotia. Problém je, že idete do vykričaného domu, ak ste politik. To znamená, nie je to chyba paparazzov, je to na pováženie ako vaše rozhodnutie.
A zaujímavý kontrast je medzi tým, čo ste teraz predostreli vy, a návrhom vášho straníckeho kolegu, ktorý sa tu pred chvíľkou prihováral za odovzdanie plných mocí vláde, čo napríklad urobil Reichstag Adolfovi Hitlerovi a nechal ho vládnuť povereniami. To znamená, že ak sme na jednej strane v tej istej strane názoru, že vláda má toto prijať bez toho, aby sa tu o tom vôbec diskutovalo, lebo taký bol zhruba návrh kolegu Vážneho, ktorý si trúfol osočiť kolegu Baránika, tak ja teda hovorím, dohodnite sa v tej strane za tú hodinu, ktorú žiada poslanec Fico, aby ste nestáli na úplne protikladných brehoch so svojimi názormi. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
S faktickou pán poslanec Podmanický.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem nadviazať na slová pána podpredsedu Národnej rady. Myslím si, že pani ministerka by mala zodpovedať vo svojom vystúpení, na ako dlho sa budú uchovávať tie informácie, ktoré budú zbierať štátne orgány na základe otvorenia telekomunikačného tajomstva a ako to je upravené potom napríklad z hľadiska likvidácie týchto informácií po uplynutí nejakej doby. Čiže otázka na pani ministerku je, potom ako dlho sa budú uchovávať takto získané informácie.
Potom, myslím si, že je namieste položiť otázku pani ministerke, prečo sa zavádza lehota do konca roka. Nestačí kratšia lehota vzhľadom na to, že ide naozaj len o zásah do ústavou chránených práv našich občanov? Chcem sa spýtať, prečo až do konca roka. Je taký odhad, že takto dlho bude trvať mimoriadna situácia? Nestačilo by naozaj na kratšie obdobie a potom prípadne predĺžiť?
No a takisto by som sa chcel spýtať teda, či je pravda, že okrem lokalizačných služieb sa budú poskytovať aj informácie o tom, kto s kým telefonoval, ako dlho. Podľa môjho názoru to nie sú potrebné informácie na to, aby sa zabránilo šíreniu koronavírusu. Čiže tieto tri otázky bol by som rád, keby boli potom v nasledujúcej rozprave zodpovedané, prípadne nejakými pozmeňujúcimi návrhmi aj upravené.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem povedať, že sme sa nestihli oboznámiť s tými opatreniami, lebo teraz pred chvíľou prišli. Ale ja musím povedať, že som dostala dosť veľa mailov, kde mi práve právnici píšu, že pod zámienkou ochrany zdravia tento zákon umožní sledovať kohokoľvek kdekoľvek, snímať jeho dáta. Možno zámer sa dá použiť naozaj na ochranu proti koronavírusu, ale chcem sa spýtať, či, aká je tam ochrana proti zneužitiu a či sa nedajú špecifikovať kritériá presnejšie, za akých sa možno osobu de facto sledovať. Veď predsa nemôžme každého sledovať.
A na margo pána Osuského, že jeho môžu sledovať všade. No mali pána Galka, ten sledoval novinárov všetkých, tak sa nám čudujete, keď SaS sledovalo každého, že vlastne nielen my, ale aj ľudia majú obavy z toho, čo sa tu môže diať a čo sa môže zneužiť. Takže myslím si, že určite nedá sa to takto rýchlo ušiť horúcou ihlou a ľudia budú mať strach, ak naozaj budú ich esemesky, ich správy, pretože majú nárok na súkromie a je to porušenie aj ústavy podľa mňa.
Ďakujem.

Pán poslanec Raši.

Ďakujem pekne. Ja chcem zareagovať na podpredsedu Národnej rady a asi v tomto prípade platí, aj keď je kríza, že "práca chvatná, málo platná", pretože naozaj by sme mali rozlišovať medzi osobami, ktorým je uložená povinná karanténa, osoby, ktoré mali byť v karanténe, osoby s pozitívnou anamnézou, a keď sa rozprávať o ich sledovaní, tak sa rozprávať o tých, ktorí ju majú dodržiavať a čo má štát vyžadovať. Ale tento zákon je postavený tak, že úplne umožňuje prístup k osobným údajom, k osobným dátam, k telefonátom všetkých osôb. Zákon je urobený narýchlo a je urobený zle. Čiže keď sa má sledovať povinné dodržiavanie karantény, tak nech je to na jasne vymedzené osoby, s jasne vymedzeným účelom, podmienkami, ochranou osobných údajov. Úrad verejného zdravotníctva nie je inštitúcia, ktorá je pripravená na uchovávanie takýchto dát, takýchto citlivých dát a takého množstva dát 5,5 milióna občanov.
Čiže určite, pokiaľ nemáme vyhlásený núdzový stav na území celého Slovenska, tak toto opatrenie je v tom rozsahu, v akom ste ho zadefinovali, určite neadekvátne a malo by sa jasne vyšpecifikovať, kto kedy, kto bude mať prístup k dátam, kto bude mať prístup k dátam, akého rozsahu a všetky tieto detaily.
Ďakujem.