3. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, pán predseda. Rád by som vám predniesol spoločnú správu výborov pod tlačou 31a. Školský výbor ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením z 24. marca 2020 sa uzniesla prerokovať tento vládny návrh zákona, tzv. školský zákon, v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila aj lehoty na jej prerokovanie. Výbory podľa tohto rozhodnutia prerokovali návrh zákona v určenej lehote a iné výbory okrem týchto dvoch o vládnom návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov, ktorí by ich mohli podať okrem týchto výborov.
Dôležitá časť, bod III spoločnej správy. K vládnemu návrhu zákona o školskom zákone v druhom čítaní zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 4 z 24. marca 2020 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 5 z 24. marca 2020 zhodne odporúčajú vládny návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v III. časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 31), schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní tohto vládneho návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorským výborom z 24. marca 2020 č. 6. Týmto uznesením ma výbor tiež zároveň poveril, aby som bol spoločným spravodajcom na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, ja vám chcem, kolegovia, len povedať, aby ste sa všetci ukľudnili. Teraz som volala s hlavným hygienikom a pán poslanec Baránik má negatívne testy, robili mu ich včera a tak isto kolegynka, ktorá, ktorú nebudem menovať, lebo nebola menovaná, ale tak isto má negatívne testy. Čiže všetko zatiaľ v poriadku. Budú ich ešte opakovane testovať, ale aby ste boli kľudní. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, chcel by som vás poprosiť, keďže pani predsedníčka zdravotníckeho výboru dnes nám dala oficiálnu informáciu, že Baránik bol testovaný s výsledkom negatívne, tak aby požiadala kompetentný úrad o doloženie informácie, či pán Baránik mal byť v povinnej karanténe, keďže médiá tvrdia, že jeho dcéra v povinnej karanténe bola, teda či ju on porušil alebo nie. Ak áno, tak je továžny precedens, lebo aj občania Slovenskej republiky sa potrebujú zariadiť, či tú karanténu povinnú majú dodržiavať alebo nie. Ďakujem veľmi pekne.

4.

Vážený pán predseda, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si informovať, že ústavnoprávny výbor dnes prerokoval spoločnú správu, teda 25. marca, na ktorom boli uplatnené aj pozmeňujúce návrhy, ako sú uvedené aj v spoločnej správe. Môžem konštatovať, že súhlasím so všetkými závermi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a odporúčam ich takto aj schváliť. Mám za to, že pozmeňujúce návrhy, tie, ktoré sú súčasťou spoločnej správy z výboru, boli schválené, tak skvalitňujú tento návrh.
V stručnosti k tomu by som uviedla, nechcem sa opakovať, to, čo som už uviedla k tomuto návrhu v prvom čítaní. Ale v stručnosti by som uviedla, že som presvedčená o tom, že tieto mimoriadne opatrenia v oblasti justície môžu pomôcť ľuďom lepšie sa brániť, uplatniť svoje práva, ak s ohľadom na to, v akej sú situácii, tak by to bolo pre nich zložité. Súvisí to s uplatňovaním ich práv na súde, súvisí to s priebehom konania na súdoch a lehotami. Súvisí to s výkonom pojednávaní, ktoré sa uskutočňujú, ktoré majú byť v nevyhnutnom rozsahu.
V tejto súvislosti možno len uvediem, že áno, jeden pozmeňujúci návrh práve súvisel aj s otázkou pojednávaní, kde by mala byť vylúčená verejnosť práve z tohto dôvodu a v takejto súvislosti bol pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne zaviedol povinnosť po vykonaní záznamu z takéhoto pojednávania ho komukoľvek dať k dispozícii. To si myslím, že možno je aj dôležité na to upozorniť. Tak myslím si, že je to významný návrh, ktorý bol schválený vo výbore.
Ďalej k ostatným častiam tohto návrhu. Ja si myslím, že nie je dôležité možno sa im tak osobitne venovať. Ďalšie súviseli či už s dražbami, tie sme trošku rozšírili, toto ustanovenie pre ochranu ľudí, a v jednom z pozmeňujúcich návrhov, tak ako bude informovať pán spravodajca. Samozrejme, v jednotlivých výboroch bola zaujímavá debata z právneho hľadiska, ale ani nie tak možno na jednej strane zaujímavá, ako veľmi významná z pohľadu základných ľudských práv a hľadania toho, by som povedala, citlivej miery pri otázke, čo je primerané, aký zásah je primeraný pri zásahu do súkromia a umožnenia Úradu verejného zdravotníctva spracúvať údaje, ktoré by mali slúžiť vlastne na aplikáciu, ktorá by nás mala chrániť. Bola o tom široká diskusia. Môžem konštatovať, tak ako to bude zrejmé aj z tohto pozmeňujúceho návrhu, že tento návrh zúžil priestor a, samozrejme, ja to vnímam ako legitímnu debatu, vnímam to ako veľmi legitímnu diskusiu na pôde parlamentu veľmi vážne sa zaoberať tým, aká zákonná licencia sa dáva Úradu verejného zdravotníctva v tejto oblasti. A, samozrejme, takú, akú dostane vláda, tak v rámci nej tú licenciu bude vykonávať. Takže ja by som v tomto nechala teraz priestor pánovi spravodajcovi a bude zrejmé potom aj po priblížení tohto návrhu, ako sa vlastne táto licencia zúžila. Nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch. Národná rada uznesením z 24. marca 2020 rozhodla, že prerokuje návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Národná rada tiež 24. marca pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, že výbory prerokujú návrh zákona ihneď. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona prerokovali oba výbory, ktorým bol pridelený, a odporúčali ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva päť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich.
Len veľmi stručne by som sa dotkol obsahu tých pozmeňujúcich návrhov, o ktorých pred malou chvíľou rokoval ústavnoprávny výbor. Bod 1 sa týka vylúčenia verejnosti zo súdnych konaní a teda zabezpečenia, aby zabezpečenie toho, aby bol z takýchto konaní vyhotovený zvukový záznam povinne a aby bol povinne poskytovaný verejnosti, teda aby sa nestalo, že súdne konanie bude neverejné a bude neverejné do tej miery, že sa verejnosť vôbec nedozvie o jeho priebehu.
Bod 2 sa týka tiež čl. I a týka sa dražieb. Je tam teda upresnený postup čo sa týka dražobníka, súdneho exekútora a správcu. A zavedená povinnosť upustiť od vykonania dražby alebo poverovania predaju majetku dražobníka.
Bod 3 sa týka čl. II, aj bod 4 sa týka čl. II, teda novely zákona o Súdnej rade a v podstate dopĺňajú ten návrh vlády, ako bol prezentovaný.
A konečne ten bod 5 spoločnej správy sa týka teda čl. IV a zákona o elektronických komunikáciách, kde sú presnejšie špecifikované podmienky poskytnutia údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva. Keďže je to vec, ktorá bola najviac diskutovaná, ja by som to odprezentoval, aké navrhujeme znenie alebo výbor navrhol zmenené znenie oproti pôvodnému návrhu.
Navrhuje sa, aby zákon o elektronických komunikáciách bol doplnený o odseky, teda § 63 doplnený o ods. 18 až 20, pričom v ods. 18 by sa uvádzalo, že údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa ods. 1 písm. b) a d) spolu s informáciou o čase vzniku lokalizačného údaju podnik v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, a to v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Potom sú tam tri spôsoby, a) spracúva v anonymizovanej podobe na štatistické účely potrebné na predchádzanie, prevenciu a modelovanie vývoja ohrozenia života a zdravia, b) spracúva na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v záujme ochrane života a po c) spracúva výlučne v rozsahu potrebnom na identifikáciu užívateľov v záujme ochrany a zdravia. Dovolím si teda upozorniť, že oproti pôvodnému návrhu nie je tam formulácia, že sa sprístupňujú alebo teda že sa spracúvajú údaje podľa písm. b) až d), ale teda vypadáva písm. c). Budú sa spracúvať iba tie lokalizačné údaje a tie súvisiace údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby operátori dokázali identifikovať, ku komu sa tie lokalizačné údaje vzťahujú. Nebudú tam teda tie prevádzkové údaje, ktoré boli v pôvodnom návrhu a ktoré nie sú nevyhnutné pre zabezpečenie účelu tejto legislatívnej zmeny.
Ďalej sa tam mení oproti pôvodnej formulácii, kde sa hovorilo o tom, že sa tie údaje spracúvajú aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej choroby. Teraz je tam formulácia, to „aj“ sa vypustilo. Je tam formulácia, že a to v príčinnej súvislosti, čiže je to nutná podmienka, aby tam išlo o príčinnú súvislosť so vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Je tam, tie účely, ktoré sú vymenované v písmenách a), b) a c), je tam, že sa majú spracovať v anonymizovanej podobe, majú sa spracovať na účely identifikácie. Teda je tam vymedzený účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je to potrebné oznámiť. A písm. c) zaručuje, že by sa mali spracovať iba výlučne v rozsahu potrebnom na identifikáciu užívateľov, čiže aby nedochádzalo k spracúvaniu iných údajov ako sú nevyhnutné na dosiahnutie toho sledovaného cieľa.
Bod 19 je tiež dôležitý, alebo teda ods. 19, ktorý znie, že: „Údaje spracúvané podľa ods. 18 podnik poskytuje Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe odôvodnenej písomnej žiadosti. Žiadosť podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať identifikáciu účastníka alebo užívateľa, alebo spôsob určenia identifikácie účastníkov alebo užívateľov, na ktorých sa poskytnutie týchto údajov vzťahuje.“ Opäť je to automatické plošné sledovanie všetkých, už vôbec nie obsahu komunikácie, ale poskytnutie týchto informácií Úradu verejného zdravotníctva na základe odôvodnenej písomnej žiadosti, ktorá musí mať náležitosti v zmysle zákona.
Posledný ods. 20, ktorý vychádza z toho, čo už v návrhu bolo, ktorý konštatuje, že Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky môže údaje spracúvané podľa ods. 18 zbierať, spracúvať a uchovávať počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, najdlhšie do 31. decembra 2020. Tu opäť považujem za dôležité zdôrazniť, že táto formulácia neznamená, že úrad môže tieto údaje zberať a spracúvať bez ohľadu na to, či trvá núdzová situácia alebo netrvá. Môže tieto údaje zberať iba za predpokladu, že trvá mimoriadna situácia alebo núdzový stav. Keď mimoriadne situácia alebo núdzový stav skončia 15. mája, tak tým okamihom končí táto zákonná licencia a Úrad verejného zdravotníctva stráca oprávnenie ďalej s týmito údajmi spracovať, teda spracúvať ich. A ak by to robil trebárs do 16. mája, tak postupuje v rozpore so zákonom. A ten 31. december 2020 je tam iba ako poistka, že v prípade, že by sa mimoriadna situácia alebo núdzový stav predĺžili aj za horizont tohto roku, aby to nepokračovalo automaticky, ale ak by bola taká vôľa parlamentu, tak aby musel parlament opäť schváliť zmenu zákona, ktorým by schválil, že takéto údaje možno spracúvať aj po 1. januári 2021, a keď by to nespravil, tak by toto oprávnenie Úradu verejného zdravotníctva zaniklo.
Čiže pripomínam, že gestorský výbor odporúča všetkých päť bodov obsiahnutých v spoločnej správe schváliť. Zároveň odporúča schváliť aj návrh zákona ako celok v zmysle tých predložených pozmeňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 29a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 6 z 24. marca 2020 a týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

8.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákon o rokovacom poriadku hovorí, že čo má byť predmetom prvého čítania a čo má byť predmetom druhého čítania. Že predmetom prvého čítania je v zásade diskusia alebo rozprava o filozofii zákona a predmetom druhého čítania by mali byť už konkrétne ustanovenia navrhovanej právnej úpravy.
Ja by som sa teda v rámci tohto druhého čítania chcel venovať niektorým z navrhovaných konkrétnych ustanovení tohto vládneho návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona, čiže v súvislosti so šírením koronavírusu. V tejto súvislosti by som sa chcel najmä venovať článku II, III a IV tohto vládneho návrhu zákona. Teda tým článkom, ktoré novelizujú alebo menia už existujúce iné právne predpisy.
Pokiaľ ide o článok II navrhovaného zákona, teda zákona č. 175/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, navrhuje sa tu doplniť návrh na odvolanie predsedu Súdnej rady, kde môžu podať najmenej piati členovia Súdnej rady, pričom takéhoto predsedu môže odvolať Súdna rada, ak jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva. Teda rozširujú sa tu dôvody na odvolanie predsedu súdnej rady. Avšak treba povedať, že bez akejkoľvek diskusie s odbornou verejnosťou, v zásade s obídením alebo obchádzaním medzirezortného pripomienkového konania, čo je štandardnou súčasťou legislatívneho konania, ak by takýto návrh zákona bol prijímaný v štandardnom legislatívnom procese, teda nie v skrátenom, a vôbec širšej diskusie ako takej. To, čo terajšia koalícia a minulá opozícia najviac kritizovali na vtedajšej koalícii v minulom volebnom období v rámci skrátených konaní, že vlastne sa tým obchádza celý legislatívny proces a možnosť vyjadrenia sa odbornej verejnosti, v tomto prípade stavovských sudcovských organizácií, tak to kritizovala, dnes v zásade robí týmto návrhom to isté. Že nepoznáme vôbec názory sudcovskej samosprávy na takúto právnu úpravu, či už v článku II alebo to isté platí aj o článku III, a bez toho to ideme v skrátenom legislatívnom konaní prijímať a vôbec to nesúvisí nijakým spôsobom so šírením koronavírusu, teda tými inými mimoriadnymi opatreniami, ktoré sú práve v názve tohto, tohto právneho predpisu.
Ja chápem, samozrejme, všetci chápeme potrebu riešenia aj tohto problému v súdnictve, ale naozaj nevidím dôvod to riešiť práve v tomto návrhu a v skrátenom konaní bez odbornej diskusie k tejto veci. Okrem toho vecne treba povedať, že tá formulácia, ešte raz ju zopakujem, môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva, je tak široká formulácia, umožňujúca tak široký subjektívny výklad tohto ustanovenia bez jasných pravidiel, že je podľa môjho názoru možnosť vážneho zneužitia takejto formulácie právnej úpravy. Mala by sa jednoznačne vyšpecifikovať, čo sa tým má na mysli a akým spôsobom sa to bude vyhodnocovať. Že to je k tejto prvej časti článkov II a III návrhu zákona.
Pokiaľ ide o článok IV, k článku IV tu už bola veľká diskusia. Aj včera v prvom čítaní aj dnes na ústavnoprávnom výbore. Treba povedať a, prosím vás, treba si to, aby sme si to všetci uvedomili, že hovoríme tu o základných ľudských právach a slobodách, ktoré sú zakotvené v ústave ako výdobytok v zásade Novembra 89.
Ústava, čl. 22, Slovenskej republiky hovorí, že: „Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.“ To hovorí ústava. Na to potom nadväzuje zákon o elektronických komunikáciách, ktorý hovorí v § 63, čo je predmetom telekomunikačného tajomstva. Teda to, čo je zakázané ďalej poskytovať tretím osobám, každému, koho sa to týka, ale aj tomu, kto sa s ním dostane do styku čo i len náhodne, hovorí výslovne zákon o elektronických komunikáciách. No a predmetom telekomunikačného tajomstva sú štyri skutočnosti. Je to obsah prenášaných správ, to je pod písm. a) § 63 ods. 1. Pod písm. b) sú súvisiace údaje komunikujúcich strán, ktorými sú telefóne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby-podnikateľa alebo osobné údaje fyzickej osoby, ktorými sú meno, priezvisko, titul, adresa trvalého pobytu; predmetom telekomunikačného tajomstva nie sú údaje, ktoré sú zverejnené v telefónom zozname. Po c) sú to prevádzkové údaje, ktoré sa vzťahujú na všetku komunikáciu, to znamená, sú to rôzne identifikátory, či už IP adresa, email, čas, dĺžka trvania hovoru, obsah, teda nie obsah, ale, ale množstvo prenesených dát, atď., a lokalizačné údaje, ktoré lokalizujú užívateľa príslušného zariadenia.
Pokiaľ si pozrieme dôvodovú správu k tomuto návrhu zákona, v dôvodovej správe je jasne napísané, že je to na účel včasného identifikovania potenciálnych nositeľov nákazy a zabráneniu jej ďalšieho šírenia. Čiže len tých, ktorí sú potenciálnymi nositeľmi nákazy, a jej ďalšieho šírenia a to vďaka monitorovaniu pohybu a kontaktov už identifikovaných nakazených jedincov a nemusia tak čakať na splnenie si povinnosti zo strany fyzických a právnických osôb podľa § 51, a tak ďalej, zákona o ochrane a podpore rozvoja verejného zdravia. Toto hovorí dôvodová správa, čiže len identifikovaných nakazených osôb. Kdežto právna úprava, ktorá je navrhovaná v návrhu zákona, sa týka všetkých občanov Slovenskej republiky, resp. všetkých, ktorí majú, ktorí majú, sú zapojení do telekomunikačnej siete nejakým spôsobom. A to sa týka nielen, a čo je najdôležitejšie, nielen pôvodcov, resp. zdroja komunikácie, ale aj adresátov komunikácie, teda nielen volajúcich, ale aj volaných účastníkov, keď si to zoberieme na telefonickú prevádzku.
Koronavírus sa nešíri po elektronických komunikačných sieťach, my nepotrebujeme vedieť, kto si s kým volá. My potrebujeme vedieť, ak, tak potrebujeme vedieť, kde osoba konkrétna, ktorá je držiteľom nejakého zariadenia, sa v danom čase nachádza. Okrem toho sa nejedná čisto o telefonickú komunikáciu. Toto ustanovenie je všeobecne v zákone o elektronických komunikáciách a týka sa tak telefonickej komunikácie, ako aj iných druhov elektronických komunikačných sietí a služieb. To znamená, prenosu elektronickou poštou, komunikácie na internete a tak ďalej. A tam už vôbec nevidím dôvod na to zhromažďovať takéto údaje ani o zdroji komunikácie, ani adresátovi, pretože z toho nezistíme lokalizáciu daného užívateľa.
Nechcem špekulovať o zámere tohto návrhu, ale je faktom, že z takto neobmedzene spracovaných údajov sa dajú analyticky sledovať napríklad sociálne väzby medzi ľuďmi, teda kto s kým je kamarát, kto ako často s kým telefonuje, kto ako často si a v akom obsahu resp. rozsahu dát si vymieňajú údaje a podobne. A to údaje teda, ktoré sa ústava a základná listina práv a slobôd snaží chrániť. Inými slovami, aj keď nie on-line, pretože sa hovorí, že sa tieto údaje nebudú spracovávať on-line, ale s časovým oneskorením na základe tohto ustanovenia je možné sledovať všetkých občanov.
Pokiaľ ide o to, čo tu pán spravodajca hovoril z hľadiska spoločnej správy bodu 5, to, čo predkladal na ústavnoprávnom výbore pán poslanec Šeliga, áno tento návrh, návrh pozmeňujúci je určitým zmiernením takéhoto širokého, možnosti takéhoto širokého uplatňovania tohto návrhu zákona. Ale tak isto neeliminuje to, čo som povedal, že je tu možné skúmať sociálne väzby, že nehovoríme len o tom, kto volá alebo kto kde je v konkrétnom čase, pretože z mobilných z telefónov sa aj dá zistiť bez toho, aby niekto, aby niekto volal, že kde sa v danom čase nachádza, ale aby mohol sledovať aj adresáta komunikácie, resp. tieto väzby medzi volaným a volajúcim. Nechápem, prečo sa predkladateľ návrhu zákona tak bráni tomu, aby sa táto právna úprava vzťahovala len na zdroj komunikácie, teda na volajúceho alebo inými slovami teda pôvodcu tejto komunikácie, resp. na zariadenia ako také.
A už len pár postrehov na záver, aby som, aby som nezdržoval. Treba si uvedomiť, že je to v čase, kedy vláda nie je v úplnej legitimácii. Máme tu vládu, ktorá ešte, ktorej ešte nebola vyslovená dôvera Národnou radou, nebolo schválené programové vyhlásenie vlády. V takejto situácii vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní zásadné zákony, ktoré obmedzujú ľudské práva a slobody. Ďalšou, ďalším takým postrehom je, prečo tento návrh zákona nebol predmetom rokovania výboru pre ľudské práva. V tejto súvislosti je možné aj špekulovať o tom, že prečo doteraz nebol zvolený predseda tohto výboru. No a ešte raz na záver, základné ľudské práva a slobody chránené ústavou by sme mali my, poslanci, resp. nemali by sme my, poslanci, vytvárať zákonný priestor na možnosť zneužitia.
Ja nehovorím, že cieľom týchto alebo účelom a cieľom týchto opatrení súčasnej pani navrhovateľky to je, ale my by sme mali dbať na to, aby sme nevytvárali vôbec žiaden zákonný priestor možnosti zneužitia, či už je to teda cieľom tohto návrhu alebo nie.
Z tohto pohľadu som skončil v rozprave, pán predseda, a chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by ste mali mať, resp. je na stránke zverejnený, sme ho dali už včera na organizačný výbor.
Teda pozmeňujúci návrh skupiny poslancov za SMER – SD k vládnemu návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony (tlač 29). Navrhované znenie znie:
1. článok II návrhu zákona sa vypúšťa.
2. článok III návrhu zákona sa vypúšťa.
3. článok IV návrhu zákona sa vypúšťa.
4. článok V návrhu zákona a článok VI návrhu zákona sa prečíslujú ako článok II a článok III návrhu zákona.
Tým som skončil a, pán predseda a pán spravodajca, poprosím, aby sa o bodoch 1, 2 a 3 tohto návrhu hlasovalo osobitne.
Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)

10.

Pán poslanec Susko, dovoľte, aby som vám zacitoval z paragrafu, myslím, že ma budete počúvať, § 22a ods. 1 zákona o sudcoch: „Dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu možno aj sudcovi u ktorého existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva.“ Čiže v zákone o sudcoch sú presne tie isté dôvody, ktoré sa teraz navrhujú pre odvolanie predsedníčky Súdnej rady Súdnou radou, tie isté dôvody sú tam uvedené pre pozastavenie výkonu funkcie sudcu. Iste uznáte, že pozastavenie výkonu funkcie sudcu je oveľa vážnejší zásah do sudcovskej nezávislosti alebo možný zásah do sudcovskej nezávislosti a do postavenia sudcov, než prípadné odvolanie z funkcie predsedu Súdnej rady.
No a zaujímavé je na tom všetkom, ako sa tam to ustanovenie § 22a ods. 1 dostalo. Dostalo sa tam v decembri minulého roka, konkrétne 5. decembra minulého roka, zákonom, ktorý bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní na návrh vlády bez toho, aby k nemu bolo riadne pripomienkové konanie, aby sa k nemu riadne mohli vyjadriť sudcovia. To ste urobili vy a my sme dokonca, my z poslaneckého klubu SaS sme za ten návrh hlasovali, lebo sme tam videli, videli aj pozitíva, ale je teda dosť nekonzistentné v decembri niečo urobiť a to isté vyčítať nám teraz. (Potlesk.)

12.

Ďakujem veľmi pekne. Pôvodne som chcela začať nejak inak, ale keď sa tu už rozprávalo o sudcoch, aj kolega môj predrečník, myslím pána Osuského, hovoril, ja nespochybňujem, čo sa týka, čo je napísané v zákone, ale pýtam sa: čo má odvolávanie sudcov spoločné s koronavírusom, ako to zabráni nákaze občanov na Slovensku? To je moja otázka.
A vrátim sa k ďalšej veci. Pán Susko, ako ste povedali, dôvodová správa nie je totožná so zákonom. A tu sa naskytá taká myšlienka, že možno naozaj myšlienka navrhovateľa je dobrá, ale nedáva záruky ochrany pred zneužitím za účelom bezdôvodného sledovania osôb. Treba špecifikovať kritéria, za ktorých možno osobu de facto sledovať alebo osoby v karanténe, choré osoby a podobne. A navrhované znenie takto umožňuje sledovať kohokoľvek kedykoľvek pod zámienkou ochrany života, pretože žiada vlastne aj prevádzkové údaje. Občania sa boja, píšu nám, nie sú spokojní. Takže ja si myslím, že je to úplne na mieste a vláda by sa mala nad tým zamyslieť, že načo vlastne potrebuje sledovať činnosť ľudí, kontakty ľudí, s kým sa rozprávajú. To naozaj nezabráni šíreniu koronavírusu.
A čo sa týka čl. I, to, musím povedať, som si s pani ministerkou vykonzultovala, bola ústretová, kde takisto sú veci, ktoré nie sú vyprecizované v tom zákone, ale hovorila, že v budúcnosti sa upravia. Takže tomu verím a nebudem sa k tomuto vracať. Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, najmä tí, čo ste tu ako noví, chcem povedať jednu takú myšlienku. Máme zriadenú komisiu na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov. To znamená skrátene komisiu na kontrolu odpočúvania, ktorá ale v minulom volebnom období nebola vôbec funkčná, pretože vláda odmietala vymenovať tam opozičného poslanca Galka. Máme na kontrolu Slovenskej informačnej služby zriadený osobitný kontrolný výbor, máme na kontrolu Vojenského spravodajstva zriadený osobitný kontrolný výbor, jednoducho máme mechanizmy, ktoré majú zabraňovať zneužívaniu týchto špeciálnych zložiek na to, aby ľudia boli v rozpore so zákonom a bez riadneho zákonného dôvodu akýmkoľvek spôsobom sledovaní. To je v podstate hlavná náplň obidvoch kontrolných výborov. A my dnes ideme v tomto vládnom návrhu zákona zriaďovať a oprávňovať ďalšiu inštitúciu, v tomto prípade Úrad verejného zdravotníctva na to, aby vlastne čiastočne dostal oprávnenia totožné s oprávneniami Slovenskej informačnej služby alebo s oprávneniami Vojenského spravodajstva, ale zároveň nezriaďujeme žiadny kontrolný mechanizmus na kontrolu činnosti a na kontrolu vykonávania týchto nových oprávnení týmto Úradom verejného zdravotníctva.
Ja neviem, kolegyne, kolegovia, tí z vás, čo sem boli zvolení s tým, že naozaj chcú v parlamente presadzovať demokraciu a ochranu ľudských práv a slobôd a toho, aby Slovensko začalo skutočne fungovať ako právny štát, ako sa môžte na toto pozerať a ako to môžte v kontexte toho, že nebudeme mať schválený žiadny kontrolný mechanizmus, vôbec uvažovať schváliť. Veď to bude precedens, precedens, ktorý sa naozaj bude podobať na totalitné režimy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, táto debata, skutočne chcem podporiť kolegu, čo sa týka tej súd..., teda odvolávania predsedu Súdnej rady. Aký je dôvod na, zaradiť toto, takto zneužiť a strčiť to do zákona, do ktorého to vôbec nemuselo teraz ísť. Absolútne nechápem tento dôvod. Akékoľvek argumentácie sú tuto absolútne bezdôvodné. Čiže ja si myslím, že hrá sa tu niečo, čo nie je úplne korektné. Takže prepáčte, navrhujem vypustiť a zbytočne tu budeme o tom siahodlho debatovať.
Čo sa týka, to, čo hovoril kolega, áno, prečo sa to má vzťahovať na všetkých ľudí. Ja neviem, jak je to v Českej republike, ale podľa informácií, ktoré mám, sa to vzťahuje práve na tých nositeľov potencionálnej nákazy. Pýtam sa, keď máte ľudí napríklad, ktorí prídu zo zahraničia, ktorí sú najväčším ohrozením pre obyvateľov Slovenskej republiky, tak mnohí, ktorí tam pracovali, mali SIM-ky zo zahraničia. To znamená, týchto ani absolútne neviete odchytiť a to je najväčšia hrozba nákazy. Čiže neviem opäť, ako to má toto fungovať. Druhá vec, keď toto budú vedieť ľudia, ktorí, ktorí, samozrejme dneska o tom diskutuje na Facebooku, no tak tí ľudia si proste budú nechávať mobily doma a nebudú lokalizovaní.
Čo sa týka ďalšej poznámky, prečo tie dáta sa majú presne kolektovať aj za tých volaných proste. A nehovoríme tu len o volajúcich a volaných. Hovoríme tu o odosielateľoch, prijímateľoch emailov. Načo sú komu dáta, ako dlho, kto s kým a koľko, koľko komunikoval? Ja poviem otvorene za seba, ja som tu včera, kolegovia tu rozprávali o tom, ako dôverujú vláde, ja teda absolútne v tomto dôveru nemám, nakoľko tu unikajú informácie zo spisov.
Ďakujem.