40. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec Erik Tomáš, musím absolútne súhlasiť so všetkým, čo si tu povedal. Treba povedať, že Ústava Slovenskej republiky v preambule už hovorí, že "my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave", teda nie politici, ale občania sa uzniesli na ústave. A ústava v čl. 2 ods. 1 hovorí, že "štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo", teda priamo prostredníctvom referenda. Hovorí to hneď čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je úplný základ celého demokratického systému Slovenskej republiky.
Debata o tom, či zvolení poslanci majú právo byť vo funkcii celé volebné obdobie alebo nie, je úplne bezpredmetná, pretože to jednoznačne vo svojom náleze povedal Ústavný súd, ktorý rozhodoval o otázke pani prezidentky, kedy povedal, že jedinou prekážkou toho, aby sa referendum konalo, nie je to, či je to v súlade, alebo nie je to v súlade s princípmi demokracie a ústavou, ale pretože chýba ústavný text v ústave, ktorý by zakotvil, že skrátiť volebné obdobie je možné buď ústavným zákonom, alebo prostredníctvom referenda. Čiže jediná otázka na riešenie tohto je, aby sa doplnil takýto ústavný text do ústavy. A to je, ako si sám dobre povedal, veľmi jednoduchá záležitosť, ktorá sa dá veľmi rýchlo napraviť.
SMER – sociálna demokracia podával dva návrhy zákonov, ktorým sa snažil toto upraviť. V jednom riešil referendum a v druhom riešil dokonca aj to, aby sa to dalo ústavným zákonom urobiť, ale z hľadiska obštrukcie koalície ani jeden z týchto návrhov nepre... teda nebol zaradený do programu schôdze vôbec, pretože, s vymyslením toho, že ide o návrh v totožnej veci, pričom to vôbec tak nebolo, ich koalícia odmietla zaradiť na rokovanie Národnej rady.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Viete, pán Tomáš, pýtali ste sa prečo, kde je problém, keď predstavitelia vládnych strán, či Matovič, či Sulík a ďalší, podporovali referendum, či to mali dokonca aj vo svojich programoch. No čo vám poviem, boli to iba reči, prázdne reči, tárania. A prezidentka? To isté. A čo sa čudujete, aj keď iba básnickou otázkou sa čudujete, však ste z mediálneho prostredia. Neviete, ako to chodí? A dal by som vám taký príklad. Videl ste film Forrest Gump, tú záverečnú scénu, keď sedel a videl také pierko, ako taký vánok to pierko posúval. No a to pierko je vlastne symbol tých rečí Matoviča, Sulíka či prezidentky. Kam vietor, tak zafúknu aj názor, aj svoje slová.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Tomáš, použili ste vo svojom vystúpení veľmi zaujímavý spôsob argumentácie, tak skúsim ho použiť aj ja. Ja si napríklad naozaj myslím, že SMER a HLAS sa tak zúrivo usilujú o referendum preto, že sa boja, že sa boja, že keď nebude referendum a keď nebude úspešné referendum, tak sa príde na všetky tie zlodejiny, ktoré sa diali počas ich vlád, a že to ohrozí, bezprostredne to ohrozí aj ich lídrov a ich lídri pôjdu sedieť alebo im to prinajmenšom vážne bude hroziť. A nech sa prepadnem pod zem, ak to tak nie je. (Reakcie z pléna.) Neprepadol som sa, takže je to tak.

Ďakujem za slovo.
No aj my bojujeme za referendum a nebojíme sa nikoho, že by sa niečo mohlo stať. A ja si myslím, že toto je obohraná pesnička súčasnej vládnej koalícii, keď už nevedia čo, tak vytiahnu túto kartu a nakoniec zistíme, že polovicu vecí, ktoré akože úspešne vyriešili, tak sú vyfabrikované nejakou čurillovskou mafiou a podobne. Takže len tak.
Pán poslanec Tomáš, povedali ste na záver jednu alebo dve vety, s ktorými sa nedá nesúhlasiť. Áno, my by sme sa mali navzájom spojiť všetci, neútočiť na seba a čo najrýchlejšie sa zbaviť tejto negramotnej vlády. Lebo tu vyberať nejakého ministra, že ktorý je horší a ktorý je lepší, to je tak ťažké, lebo sú tak všetci nekompetentní alebo drvivá väčšina, že mala by táto vláda mať čo najkratší čas na ďalšie pokračovanie. Lebo kto príde po nej, to ako keby ste mali riadiť niečo po potope. Ako najvyšší čas fakt prestať s nejakými vojnami, spojiť sa v tých základných veciach, veciach, ktoré nás spájajú, a to je vlastne boj proti týmto pročkovcom, matovičovcom, feťákom zo SaS-ky a podobne.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, pán Tomáš, že ste spomenuli vo svojej rozprave velikánov slovenskej politiky, najmä tých súčasných, ktorí s veľkou noblesou tlmočili svoje presvedčenie, že referendum je nástroj občanov a že budú robiť všetko pre to, aby tento nástroj občania mohli a mali právo využiť. Bohužiaľ, tá realita je iná, ale ja to absolútne chápem z pozície koalície, pretože to, čo dokázali spraviť so Slovenskom za čas toho svojho krátkeho vládnutia, jednoducho keď si spočítajú fakty a spočítajú si, aké šance majú na to, aby obhájili ten svoj mandát, o ktorý sa tu často opierajú, tak im nevychádza nič iné len zubami-nechtami sa tu držať, nedovoliť, nedovoliť referendum, nedovoliť ľuďom sa vyjadriť a urobiť akýsi reparát svojho vyjadrenia alebo rozhodnutia v posledných parlamentných voľbách.
Mne tak isto, ako tu už povedal kolega, nejde o to, kto sa má báť za nejakú svoju minulosť alebo za svoje činy alebo skutky, kto sa má báť alebo kto je zodpovedný, tak nech si nesie svoju zodpovednosť. My sa tu bavme o tom, že je tu obrovská, obrovská vôľa občanov, ktorá bola vyjadrená podpismi, na to, aby sa referendum uskutočnilo. Je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby tí ľudia jednoducho boli vypočutí, aby nestratili tento nástroj. To je podstatné. Tých 600-tisíc občanov, ktorí sa podpísali pod referendum a ktorých je dnes po tom všetkom, čo vidia, že sa deje na Slovensku, oveľa, oveľa viac.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Tomáš, vo svojej rozprave ste poznamenali niekoľko zaujímavých a, dá sa povedať, veľmi argumentačne zdatných faktov, ale fakt o tom, že najväčšou formou demokracie v demokratickej spoločnosti, ktorou, ako tvrdí naša súčasná vládna junta, Slovenská republika je a neustále z tejto cesty nesmie upadnúť alebo úpadne odísť, tak je jednoducho referendum. Referendum je vôľa ľudu a sila politikov, mandát politikov pochádza od ľudí. Takže mne je úplne nejasné, z akého dôvodu sa terajšia vládna, nejaké vládne zoskupenie alebo ja už to nedokážem nejakým zázračným spôsobom pomenovať, pretože raz ste koalícia troch, potom koalícia štyroch, zrazu už budete piatich, potom už budete mať trinásť subjektov, neustále sa rozpadávate, rozkamarátite, rozhádate, dáte sa dokopy a v konečnom dôsledku neriešite to, prečo vám ľudia, občania Slovenskej republiky, tak silný mandát dali.
To vysvedčenie, ktoré ste dostali na pol roka, už dávno neplatí na konci školského roka. A buďte si istí a buďte si jasní, že minimálne z polovice klasifikovaných predmetov u občanov Slovenskej republiky by ste prepadli. Strach v očiach politikov, či už terajších, bývalých, budúcich, nech bude, pokiaľ spáchali trestný čin, pokiaľ spáchali zločin, máme tu OČTK, ktoré sa týmito politikmi musia zaujímať. Ale poukazovať na to, že referendum chce súčasná opozícia iba preto, že sa bojí, tak ja vám môžem povedať za hnutie REPUBLIKA, podporujeme toto referendum a naozaj sa nebojíme, pretože nemáme čoho.

Ďakujem za slovo. Erik, ty si v svojom príhovore spomenul slovíčko strach, ktorý tu už bol spomínaný. Áno, súčasná vládna koalícia má strach, bojí sa a bojí sa, v prvom rade sa bojí ľudí, pretože im neverí 80 % voličov. A bojí sa toho, že ak by referendum bolo, bolo by úspešné a oni by skončili. A vedia, že toto je ich labutia pieseň, že toto je poslednýkrát, kedy drvivá väčšina z týchto hlasovacích automatov sedí v tomto parlamente a berú ten kráľovský plat. Toto je ich strach. Preto sa boja. Z toho sa boja, že skončia v parlamente. Pretože tak ako sa sem dostali klamstvom, keď Igor Matovič oklamal viac ako 26 % voličov, tak vedia, že toto klamstvo sa im už nepodarí zopakovať. Pretože keby chceli tak veľmi podporiť túto iniciatívu referenda, tak ako to hovoril Igor Matovič ešte pred niekoľkými rokmi, kedy sám organizoval referendum, tak už to dávno urobia. Tak ako vedia bleskovo zvolať totalitnú komisiu na zriadenie akejsi inkvizície, tak takisto rýchlo by vedeli zvolať aj komisiu na to, aby bleskovo vyriešila otázku referenda, aby sa referendum vedelo konať na druhý deň. Takúto silu majú, 90 poslancov vládnej koalície. Tu už dnes vieme povedať, že to nechcú, pretože sa boja a boja sa toho, čo by im občania, aký účet vystavili v prípadných predčasných voľbách, a vedia, že veľká časť z nich tu už sedí naposledy.

Ďakujem veľmi pekne všetkým opozičným kolegom. Naozaj všetkým za jasné, vecné a odborné faktické poznámky. Možno len k pánovi Mizíkovi, že Forrest Gump patrí k mojim najobľúbenejším filmom.
No a, pán Dostál, viete, možno ste sa aj trochu urazili ešte pri tej prvej faktickej poznámke, ale naozaj ten politický chameleón, keď vám to hovorím, to myslím najjemnejšie, ako len viem, pretože naozaj meníte farby a názory podľa toho, ako vám to vyhovuje. A nech sa, pán Dostál, pod zem prepadnem, keď vo štvrtok, v piatok, o týždeň, o rok, nebudete mať iný názor na rovnakú vec podľa toho, ako to od vás bude vyžadovať váš aktuálny chlebodarca.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod sa mi žiada povedať, že vlády Igora Matoviča na Slovensku priniesli nielen chaos a zmätok ako trvalý jav, na ktorý si, dúfam, nikto z nás nezvykne, ale priniesli aj obrovskú vzájomnú nevraživosť medzi ľuďmi, ktorí žijú v Slovenskej republike.
Žiaľ, slovenská spoločnosť je dnes rozorvaná a rozhádaná snáď ako nikdy predtým a namiesto upokojenia a akejsi jednoty, ktorú tak veľmi potrebuje každý národ v takomto ťažkom čase, sme svedkami čoraz väčších rozporov medzi ľuďmi. A vlny hejtu a odporu zaplavujú sociálne siete a, žiaľ, mnohí slovenskí politici tejto eskalovanej nenávisti čoraz viacej aj prispôsobujú svoje kroky. A tak sme svedkami smutného javu, že napríklad Národná rada, ktorá má byť výkladnou skriňou slovenskej spoločnosti, úplne upustila od jedného zo svojich základných cieľov, a to aj formovať túto spoločnosť a robiť ju lepšou. Pretože ak to nebudeme robiť, tak tá spoločnosť sa rúti do záhuby.
Pod strachom z hejtu alebo odporu dnes mnohí poslanci nie sú schopní ani prihlásiť sa k elementárnym pravidlám demokracie, ústavnosti alebo aj obyčajnej ľudskej slušnosti. Dnes tu, žiaľ, máme problém otvorene povedať, že nechceme, aby sa po človeku iného vierovyznania pľulo na ulici, že dieťa v škole nemôže byť terčom nenávistných útokov, ak má rodiča napríklad inej národnosti, alebo že zdravotne postihnutí nesmú byť terčom výsmechu a vzájomného pohŕdania. Túto snemovňu už ovládol strach, že akýkoľvek prejav slušnosti sa vysvetlí ako slabosť a stane sa okamžite terčom nenávistných útokov. Žiaľ, sú na Slovensku stále politici, ktorí sa v takýchto útokoch vyžívajú, prijali ich za svoju politickú podstatu a stratili akýkoľvek zmysel pre základnú hodnotovú orientáciu. A preto sa vás, preto sa vám dnes prihováram s výzvou, aby sme tento strach odložili a potvrdili aspoň niečo, čo by malo byť v demokratickej spoločnosti úplne samozrejmé.
Jednou z kľúčových pasáží slovenskej ústavy je tá, ktorá tu už bola citovaná, že štátna moc pochádza od občanov a nositeľom moci v Slovenskej republike je ľud. A ľudia sú tí, ktorí moc dávajú, a preto ľudia musia mať právo aj moc za presne stanovených podmienok nám odobrať. Dnes je však toto právo ľudí spochybnené a pošliapané. Šesťstotisíc občanov Slovenskej republiky sa márne dovoláva svojho ústavného práva na priamu demokraciu prostredníctvom referenda o predčasných voľbách. Jediné, čo od predstaviteľov vládnej koalície počuje, sú argumenty, ako sa to nedá.
Týchto 600-tisíc občanov podpísalo petíciu za vypísanie referenda o predčasných voľbách naozaj v mimoriadne ťažkej situácii, v pandemických podmienkach a museli pre uplatnenie svojho práva vykonať oveľa viac, ako by museli vykonať v bežných časoch, napriek tomu bola táto petícia najrýchlejším vyzbieraním podpisov za predčasné voľby v histórii našej krajiny. A dôvod je jednoduchý, obe vlády Igora Matoviča pri riadení krajiny fatálne zlyhali. Spreneverili sa svojim volebným sľubom, nedokázali sa vysporiadať s pandémiou, neposunuli Slovensko vpred v žiadnej oblasti, ale uvrhli ho do totálneho chaosu.
Občania svojou aktivitou vysoko prekročili ústavou požadovaný počet podpisov. Referendum o predčasných voľbách sa preto jednoducho musí uskutočniť. Vážení kolegovia, bez ohľadu na to, čo si o tom myslíte, musí sa uskutočniť. Žiaľ, ich vôľa však bola jednoducho touto vládnou mašinériou ignorovaná.
Ústavný súd po podaní pani prezidentky zamietol konanie referenda podľa striktného výkladu ústavy. Tento výklad je v absolútnom nesúlade s tým, čo sa na Slovensku už odohralo, teda s predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sme už trikrát na Slovensku reálne absolvovali. A teda ak text ústavy v niektorých častiach nie je v súlade so zrejmým úmyslom zákonodarcu dať ľuďom právo priamo rozhodovať, je povinnosťou politika bezodkladne tento text zmeniť.
HLAS si svoju úlohu splnil. Pripravili sme takú novelu rokovacieho poriadku parlamentu, o ktorej sa rokuje práve v tomto čase alebo pred malou chvíľou, ktorá umožňuje výrazne skrátiť čakanie na referendum a vysporiadať sa s účelovým a čisto politickým postojom ústavnoprávneho výboru nášho parlamentu.
Vládna koalícia sa však rozhodla pre politickú obštrukciu a odďaľuje ľudové hlasovanie všetkými možnými cestami. Spochybňuje tak úplný základ demokracie a ústavnosti, či moc na Slovensku naozaj pochádza z ľudu.
Ak je naštrbená viera v takéto elementárne hodnoty, musia politici ľudí ubezpečiť, že napriek všetkým svojim krokom si tieto hodnoty ctia a tieto hodnoty si aj vážia. A preto HLAS na Deň ústavy sformuloval a prijal Deklaráciu 1. septembra, ktorá tieto hodnoty zreteľne pomenúva a plne sa k nim aj hlási. A preto mi teraz dovoľte, aby som vás i občanov, ktorí nás sledujú, s touto deklaráciou oboznámil.
"My, volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky, ctiac si ústavu, zákony i ústavnú tradíciu, presadzujúc zásady demokratického a právneho štátu a plne rešpektujúc pravidlá parlamentnej demokracie, hlásime sa na Deň ústavy k základným pilierom slovenskej demokratickej štátnosti a svoj postoj vyjadrujeme v tejto deklarácii.
Referendum je plne ústavným, demokratickým a legitímnym nástrojom na presadzovanie vôle ľudu. Spolu s možnosťou voliť vo všetkých druhoch volieb predstavuje referendum pre ľudí najvyššiu formu vyjadrenia osobného, občianskeho aj politického názoru. Ústava Slovenskej republiky musí jasne a nespochybniteľne definovať zákonné podmienky vykonania referenda a je povinnosťou Národnej rady Slovenskej republiky ako zákonodarného zboru upraviť znenie ústavy tak, aby možnosť uskutočnenia referenda nevyvolávala žiadne otázky.
Vôľa občanov Slovenskej republiky vyjadrená ústavou požadovaným počtom podpisov pod petíciou za vypísanie referenda nesmie byť ignorovaná a jej naplnenie nesmie byť bezdôvodne odkladané. Ústavní činitelia musia konať tak, aby sa referendum, o ktoré požiadal dostatočný počet občanov, v čo najkratšom možnom čase uskutočnilo.
Vôľa občanov Slovenskej republiky vyjadrená platnými výsledkami referenda musí byť záväzná pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Politici musia rešpektovať rozhodnutie občanov, pretože podľa ústavy moc pochádza z ľudu a občania Slovenskej republiky dávajú politikom mandát na zastupovanie pri správe vecí verejných. Ak občan moc dáva, má za ústavou presne vymedzených podmienok právo aj moc aj odňať. Je neprípustné, aby občan počas volebného obdobia nemal žiaden nástroj na správu vecí verejných a jeho jedinou možnosťou bolo len čakať na nasledujúce voľby. Občan a jeho slobodné právo delegovať a odnímať moc za jasne stanovených právnych podmienok vytvára jednotiaci hodnotový priestor pre politické strany rôzneho politického zamerania a hodnôt. Prihlásenie sa k tejto základnej hodnote vracia slovenskú demokraciu opäť bližšie k ľuďom, ktorí nesú aj zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Tieto zásady sa zaväzujeme presadzovať všetkými svojimi silami z úcty k slovenským občanom ako jediným nositeľom moci v Slovenskej republike."
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto bol text samotnej deklarácie a počuli ste na vlastné uši, že Deklarácia 1. septembra nie je žiadnym straníckym vyhlásením, ale zhrnutím elementárnych hodnôt, ktoré patria k zastupiteľskej demokracii. A som presvedčený, že nikto z nás, ktorým ľud prepožičal svoju ústavnú moc, nemôže mať problém sa k týmto hodnotám aj otvorene prihlásiť.
Po prijatí Deklarácie 1. septembra som sa obrátil listom na troch ústavných, najvyšších ústavných činiteľov, aby dali verejne najavo, že rešpektujú vôľu ľudu a uznávajú ju ako jedinú zvrchovanú moc v Slovenskej republike, a dnes má možnosť táto snemovňa poslať národu jasné posolstvo, že sme len služobníkmi ľudí, ktorí nám naše funkcie zverili a že ich rozhodnutie sme vždy pripravení s pokorou prijať.
Dovoľujem si vás preto požiadať, aby sme dnes všetci spoločne povedali ľuďom, že si ich ctíme a ctíme si aj základné princípy našej ústavy. Pokiaľ niekto túto deklaráciu a jej princípy odmietne, jasne tým povie, že nerešpektuje ľud ako jediného nositeľa moci v Slovenskej republike, ako aj nerešpektuje ústavu, ktorá o tom jednoznačne hovorí. Som však presvedčený, že po dvadsiatich deviatich rokoch od prijatia ústavy si slovenský národ zaslúži, aby ju jeho volení zástupcovia v plnom rozsahu aj naplnili.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu v ústavnoprávnom výbore.
Predseda Národnej rady pridelil návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a ústavnoprávny výbor návrh poslancov prerokoval na 88. schôdzi 21. septembra 2021, avšak neprijal uznesenie z dôvodu, že návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov.
Predseda výboru ma poveril ako spravodajcu, aby som informoval o prerokovaní uvedeného návrhu v gestorskom výbore.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.