55. schôdza

Dámy a páni, ďakujem za slovo, poslanci Tomáš Taraba, Filip Kuffa a Štefan Kuffa predkladáme návrh ústavného zákona, ktorý mení v piatej hlave prvého oddielu bod článku 81a o písmeno g), ktorý znie: "Mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zaniká uplynutím skráteného volebného obdobia na základe platného celoštátneho referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky."
Tento, v článku 2, tento ústavný zákon nadobúda účinnosť pätnástym dňom od jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Daný ústavný zákon je plne v súlade so zákonmi Slovenskej republiky.
A prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu, vážený pán predsedajúci, do ktorej sa ako prvý hlásim.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia tohto návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Dámy a páni, po druhýkrát predkladám návrh ústavného zákona, ktorý absolútne všetci poznáte. Je to návrh ústavného zákona, aby na území Slovenskej republiky bolo skonštatované, že občan Slovenskej republiky má právo kedykoľvek vyvolať referendum o tom, že politikov, ktorých si zvolil do verejných funkcií, ich tam viac nechce.
Je to základom demokracie. Myslím si, že za toto obdobie pol roka ste sa absolútne všetci oboznámili s tým zákonom, pretože až na pár jednotlivcov, myslím, bola to verejne len pani Veronika Remišová, sa celá politická reprezentácia unisono vyjadrila, že takýto ústavný zákon podporí. To znamená, je mi zrejme aj zbytočné ho nejako hlbšie predkladať, keď existuje všeobecná politická zhoda na tom, ktorú ste deklarovali verejne, celej verejnosti pred kamerami, nebolo to deklarované tajne niekde, niekde na chodbách. Povedali ste, že áno, aj keď s tým referendom nemusíte súhlasiť, čo je úplne logické, veď ste pri moci, je úplne prirodzené, že chcete pri tej moci zostať, aj keď to nemusí úplne každý rozumieť že prečo, keď ľudia vás pri politickej reprezentácii už nechcú, ale teraz nie je to o tom, že či máte, alebo nemáte byť pri moci, je to o tom, že či akceptujete to, že sa nestáva poslanec Národnej rady na obdobie štyroch rokov nejakým monarchom, ktorý si môže robiť absolútne, čo chce, kedy chce, a nemôže ho občan Slovenskej republiky odvolať.
A myslím si, že medzičasom, áno, existujú už aj nejaké posuny. Vidíme zrazu, že konštatuje napríklad predseda parlamentu Boris Kollár, že vraj poslanci majú zrejme, poslanci tohto parlamentu majú právo vykonávať svoj mandát, lebo že vraj by v opačnom prípade došlo k porušeniu ich ústavných práv. Myslím si, že táto argumentácia je absolútne scestná, aj keď medzičasom asi ten polrok ste využili na to, aby ste takúto nejakú argumentáciu našli, pretože bol to tento parlament, ktorý zmenil ústavu, a tento parlament prijal zmenu ústavy v tom bode, že ak sa prijme ústavný zákon – a toto je forma ústavného zákona –, už Ústavný súd nemá právo vykladať ústavné zákony.
To znamená, keď sa prijme na pôde Národnej rady ústavný zákon, ktorý skonštatuje, že na Slovensku je možné, čo si myslím, že vždy aj tvorcovia ústavy to brali ako samozrejmú vec, pretože v demokracii platí to, že dovolené je všetko, čo zákon nezakazuje. Vy ste to preniesli do geniality, že začali ste obmedzovať ľudské práva vyhláškami, hej? To, čo platilo vždy, že neznalosť zákona neospravedlňuje, vy ste posunuli do absurdity, že znalosť vyhlášky neospravedlňuje občanov, ale celý tento postupný marazmus právny, ktorý ste tu zaviedli za tieto dva roky, sa končí, rozpadáva sa to a práve preto je potrebné jasne stanoviť pravidlá. A keď teda sa našla skupina politikov a nikto neveril, že to budete práve vy, ktorí ste sa oháňali tou demokraciou tak najviac, že budete mať práve problém s tým skonštatovaním, že či teda občan má právo odvolať svojich politikov, tak teda je tu táto ústavná iniciatíva.
Ja som rád, že som pred pol rokom prišiel s návrhom zmeny ústavy, ktorý medzičasom všetci sa zhodli, že je jediný možný, jediný možný, pretože je plne v súlade s tým nálezom Ústavného súdu. Bolo absurdné, že sme tu na chodbách parlamentu počúvali, že ako rozhodne Ústavný súd, a on naozaj tak rozhodol. Zrejme sú tam úžasné nadštandardné vzťahy, že rozhodol presne tak, jak sme to počúvali. A dôkazom toho je, že som to napísal presne tak, ako to ten Ústavný súd o pár dní nato povedal, že tak to má byť. Takže už keď tam tie vzťahy sú takéto geniálne, že sa tam prijímajú rozhodnutia presne tak, ako sa rozpráva tu na chodbách, že sa prijmú, tak tu máte riešenie, ktoré Ústavný súd povedal, že je jediné možné.
A druhá vec, ktorá tu je, predsa len sme sa v tej snahe Zuzany Čaputovej zmariť to referendum posunuli o krok ďalej, pretože Ústavný súd skonštatoval, že tie reči, ktoré tu viedol pán Dostál, že on sa nebude cítiť byť viazaný rozhodnutím referenda a že Národná rada bude musieť ho nejak ešte potvrdiť a že on nikdy za nič také hlasovať nebude, tak Ústavný súd skonštatoval aspoň to, lebo to už ste cítili, že to by bolo za čiarou, že ešte teda ste chceli vyjsť trošku v ústrety aj v tejto oblasti, že nebude treba potvrdzovať de facto rozhodovania ľudí v referende, že ak je tá otázka jasne položená, s jasnou odpoveďou, tak sa to automaticky píše do Zbierky zákonov a v tomto prípade by to bolo silou ústavného zákona.
Takže, dámy a páni, vzhľadom na to, čo sa tu deje, vzhľadom na to napríklad, že vidíme, ako sa tu porušujú všetky sľuby, ktoré pred voľbami boli dané, napríklad Richard Sulík tvrdil, že nikdy nepríde k zvyšovaniu daní, a včera v skrátenom legislatívnom konaní prídu dodaniť nejakú firmu, ktorá je na kolenách ekonomicky, ktorá je zadlžená po uši, myslím tým Slovenské elektrárne, ktoré tvrdia, že idú skončiť v bankrote, ale neprídete so zdanením bánk, ktoré sa topia v ziskoch, kde sú stovky miliónov a práve preto majú tie daňové zisky také vysoké, pretože jedna z prvých vecí, ktorú ste prijali, bolo zníženie alebo odstránenie daní pre banky, takže aj práve preto verím, že opozícia príde s jednotným návrhom na zmenu, teda keď sa ide brať tým bohatým a chcete to dávať tým chudobným, tak príde s návrhom, že v poriadku, zdaňte aj banky, pretože zaznievajú také zlé, kuvičie hlasy, že celá zmena napríklad zdaňovania tých elektrární má byť o tom, aby ste tam dopomohli zmenám vlastníckych štruktúr.
Druhá vec, ktorá je, napríklad veľmi dobre si pamätáme, ako sa rozprávalo o slobode slova. Dnes máte ministerku, ktorá chce ľudí zatvárať za názor na desať rokov v troch veciach, ak nebudú tí ľudia vedieť dokázať, že hovoria pravdu, ak majú z toho akýkoľvek profit alebo akúkoľvek, akýkoľvek benefit a majú veľký vplyv. Prosím vás pekne, toto si nedovolili ani komunisti, na základe tohoto dokážete zatvárať napríklad kňazov, ktorí majú veľký vplyv, ktorí každú nedeľu dostanú do zvončeka nejaké peniaze od veriacich a ktorí tvrdia veci, ktoré sa nedajú dokázať. Napríklad že existuje peklo. Jak to chcete fakticky dokázať?
To znamená, vy dávno robíte veci, ktoré ste nikdy nikomu nehovorili. A tá posledná zmluva, kedy ste absolútne spochybnili existenciu Severoatlantickej aliancie ako obrannej štruktúry, kedy ste rozprávali, že ak neprijmeme nejakú zmluvu, o ktorej ste nikomu vo voľbách nič nehovorili, práve naopak, ste sa od nej dištancovávali, tak zrazu ste povedali, ak túto zmluvu neprijmeme, tak nebudeme v bezpečí žiť. Ešte nikto tak nespochybnil Severoatlantickú alianciu, ako ste to urobili vy, teda pán Valášek, keď písal prejavy pani Čaputovej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím vás...

Taraba, Tomáš, poslanec NR SR
... toto sa nepodarilo ešte nikomu. Takže toto sú veci, ktoré dokazujú to, že klamete ľudí v priamom prenose. A mali byť mať právo, mali by mať právo tí ľudia kedykoľvek si povedať, v poriadku, toto nie je reprezentácia, ktorá mala našu moc. A práve preto očakávam, že sa vyjadríte k tomuto ústavnému zákonu tak, ako ste pred pol rokom všetkým verejne sľúbili, teda že zaňho budete hlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda, že nemusíme čakať do utorka ešte po bodoch pani ministerky spravodlivosti.
Ja som si ešte donedávna myslel, že asi by sme ťažko hľadali nejakého poslanca alebo poslankyňu, ktorý by verejne povedal, že on odmieta referendum ako také alebo že si myslí, že by ľudia nemali mať právo rozhodnúť aj o tom, či súhlasia s vládou alebo so svojím parlamentom, a až keď som tu nepočul pána poslanca Benčíka, ktorý k podobnému návrhu zákona verejne vystúpil, že podľa neho by referendum nemalo byť vôbec, že to vlastne by malo úplne zmiznúť z našej ústavy. Ale myslím si, že drvivá väčšina poslancov, ktorá tu v parlamente je, nemá žiadny problém s referendom a možnože by aj reálne chceli, aby tento inštitút bol posilnený.
Teda jediný dôvod, prečo by niekto nezahlasoval za tento návrh, nie kvôli tomu, že by boli proti tomu, aby mali ľudia takúto možnosť odvolávať parlament, ale jediný vlastne dôvod je to, že sa proste boja o svoje mandáty a vedia, že by reálne mohli o tie mandáty prísť, čiže je to naozaj veľmi sebecké rozhodovanie. A v konečnom dôsledku uvidíme hlasovanie v utorok o jedenástej či už o jednom návrhu zákona, alebo o druhom návrhu zákona.
Za náš klub chcem povedať, že podporíme obidva návrhy, považujeme obidva za dobré, tento je určite lepší, pretože tam nerieši účinnosť po skončení tohto volebného obdobia, a chcem teda pánovi poslancovi Tarabovi poďakovať za túto iniciatívu, určite podporíme.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľujem si uviesť vládny návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je to návrh zákona, ktorý okrem toho, že je vypracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh, je to dôležitá transpozícia európskej smernice o reštrukturalizácii a insolvencii Dopravného poriadku Slovenskej republiky. Táto právna úprava, treba povedať, že okrem toho, že je rozsiahla, tak je naozaj aj veľmi náročná, a preto pri jej príprave bola veľmi dôsledná spolupráca s Európskou komisiou. Tento návrh zákona vychádza aj z odporúčania a analýzy, ktorá bola vypracovaná nielen za súčinnosti ministerstva spravodlivosti, ale aj s dotknutými subjektami, či už osobitne Slovenskou bankou, asociáciou, súdami, súdmi, správcami, ale aj subjektom, ktorý vybrala Európska komisia, ktorý nám všetky konzultácie a činnosti pomáhal zrealizovať pri príprave tohto návrhu zákona.
Je to právna úprava, ktorá má riešiť situáciu podnikateľa, právnickej osoby, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Táto právna úprava rieši inštitút tzv. verejnej, preventívnej reštrukturalizácie, ako aj neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Cieľom týchto preventívnych konaní je poskytnúť dlžníkom priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy mu hrozí úpadok. Riešenie takejto situácie práve prostredníctvom týchto inštitútov má za cieľ, aby sme zabránili úpadku a riešili a aby nedošlo k tomu, že musíme riešiť dlžníka niektorej z insolvenčných konaní.
S ohľadom na rozsiahlosť tejto právnej úpravy, vypúšťame aj inštitút dočasnej ochrany, ktorý bol upravený zákonom o dočasnej ochrane, pretože v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie je samostatný osobitný právny inštitút dočasnej ochrany. To znamená, dočasná ochrana podnikateľov už nebude na základe právnej úpravy z roku 2020 potrebná. V súlade s odporúčaniami a požiadavkou aj na špecializáciu súdnych orgánov sa upravila aj kauzálna príslušnosť súdov pre tieto preventívne konania, a to konkrétne Okresný súd Košice I, Okresný súd Žilina, Okresný súd Nitra a odvolací súd Krajský súd v Banskej Bystrici. Tieto súdy boli vybrané dôsledne na základe analýzy práve v súlade s tými subjektmi, ktoré som uviedla.
Účinnosť predkladaného vládneho návrhu zákona navrhujeme od 1. mája 2022, a to preto, pretože potrebujeme vyriešiť aj zabezpečenie procesu pre výber špeciálnych správcov, ktorí budú v zozname správcov a inak vládny návrh zákona navrhujeme, aby jeho účinnosť nadobudol 17. júla 2022 s ohľadom aj na transpozičnú lehotu.
Dovoľujem si vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona do 30 dní v gestorskom výbore a do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedom Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, tomuto návrhu zákona, ktorý predstavila pani ministerka spravodlivosti, sa nedá veľa vytknúť, je to naozaj dobrý návrh zákona, zaslúži si rokovanie v druhom čítaní. Aj cieľ zákona privítajú asi, či už samotní podnikatelia, alebo veritelia, teda riešenie situácie podnikateľov, ktorým hrozí úpadok z dôvodu, že sa dostali do platobnej neschopnosti v tzv. preventívnom konaní. Tento zákon však podľa aj môjho názoru, aj podľa teda názoru iných organizácií alebo iných odborníkov bude bezzubý, pokiaľ sa nebude novelizovať aj zákon o dani z príjmov. On novelizuje osem ďalších zákonov, okrem teda toho samotného zákonu, ktorý je teda nový. Je tam ďalších osem novelizácii, avšak chýba tam teda, ako som spomenul, novela zákona o dani z príjmov a skúsim to aj vysvetliť na konkrétnom príklade, prečo bude potrebné túto novelu dopracovať, aby naozaj ten zákon v praxi bol vykonateľný a dával aj pre tých veriteľov zmysel.
Teraz vlastne v tomto súčasnom znení v § 35 ods. 2 sa hovorí o reštrukturalizačných opatreniach, kde v bode A je napísané, že reštrukturalizácia záväzkov dlžníka voči dotknutým veriteľom, najmä odklad ich splatnosti alebo ich čiastočne odpustenie, ich zabezpečenie alebo úprava ich zabezpečenia, alebo ich uspokojenie inak ako peniazmi. A skúsim to teda povedať na konkrétnom príklade. V prípade, že ste dodali nejakému podniku napríklad nejaké služby alebo tovar v hodnote, dajme tomu, 5-tisíc eur a kvôli tomu, že podnik sa dostal do finančných ťažkostí, váš, vaša vlastne táto požiadavka nebola splnená, tak v tomto návrhu zákona vlastne dôjde teda k preventívnej reštrukturalizácii a vy počas toho samotného procesu odpustíte napríklad čas toho samotného dlhu, avšak nemá to žiadne daňové efekty, čo sa týka napríklad nejakého odpisovania podobne.
V súčasnom znení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v súčasnosti platný od roku 2005, ak pri, ak výsledkom právoplatného uznesenia súdu je, že konkurzné konanie skončilo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhového výťažku a pohľadávka daňového subjektu nebola uhradená vôbec alebo bola z nej uhradené iba časť, daňovník celú hodnotu pohľadávky alebo jej neuhradenú časť odpíše, čo bude zároveň daňovo uznaným nákladom podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 zákona o dani z príjmov. To znamená, že pokiaľ ste teda veriteľom, napríklad pohľadávky vo výške 5-tisíc eur, otázka je, že akú budete mať motiváciu odpustiť napríklad časť toho dlhu v tejto preventívnej reštrukturalizácii, keď vlastne následne zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v súčasnosti platný, ktorý nerieši preventívnu reštrukturalizáciu, ale už reštrukturalizáciu alebo konkurz ako taký, tak tam vám zákon o dani z príjmov umožňuje si tú nesplatenú časť vašej pohľadávky odpísať ako daňovo uznaní náklad.
A budem teraz konkrétnejší, § 595 z roku 2003 Z. z. zákona o dani z príjmov v časti daňové výdavky v § 19 ods. 2, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú, v bode h) je napísané, že výdavok do výšku odpisu nadobudnutej hodnoty pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov vrátane istiny nesplateného úveru daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, ako aj neuhradenej časti vrátane úroku z omeškania a poplatkov z omeškania iných služieb a tak ďalej a tak ďalej. A potom bod 2 hovorí, a to vyplýva, ak to vyplýva z výsledku konkurzného konania reštrukturalizácie, reštrukturalizačného konania alebo výsledku oddlženia splátkovým kalendárom.
A takisto v § 20 rezervy a opravné položky v ods. 2. Opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f), za podmienok ustanovených týmto zákonom sú opravné položky k... A v písmene c) sa píše, pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v pohľadávkach voči dlžníkom, ktorí boli, sú tam určený splátkový kalendár. Tento zákon teda neumožňuje daňovo uznateľné odpisovanie pohľadávok a bez úpravy daňových predpisov veritelia budú mať naďalej povinnosť odvádzať štátu daň z pôvodnej výšky pohľadávky, ako keby svojmu dlžníkovi finančnú úľavu vôbec neposkytli. Tento nedostatok pravdepodobne povedie, ako som už spomenul, k nižšej ochote veriteľov podieľať sa na ozdravovaní podniku dlžníka, aby bolo o preventívnu reštrukturalizáciu záujem, je treba upraviť daňové predpisy tak, aby na základe preventívnej reštrukturalizácie dlžníka vznikla možnosť urobiť daňovo uznateľné odpisy pohľadávok a to už od potvrdenia plánu. Dlžník by mal byť oslobodený od dani z príjmu v časti záväzku, ktorý sa potvrdením plánu odpúšťa, resp. uznáva veriteľmi za nevymáhateľný.
Už v súčasnosti existuje v zákone o dani z príjmov úprava, ktorá reflektuje tieto požiadavky, tak ako som spomenul. Na základe riadne vykonanej a súdom potvrdenej preventívnej reštrukturalizácie by malo teda dôjsť k daňovému oslobodeniu, odpustenia záväzku na strane dlžníka a prislúchajúci odpis pohľadávky na strane veriteľa by mal byť daňovým výdavkom. V opačnom prípade bude prakticky, prakticky využitie inštitútu preventívnej reštrukturalizácie minimálne, či dokonca žiadne. Keďže veriteľ uprednostní odpustenie pohľadávky až pri úpadku dlžníka práve z dôvodu menších negatívnych finančných dopadov na samotného veriteľa.
Návrhom, ktorý teda ja predkladám, je dopracovať príslušné úpravy a prijať ich súčasne s celým balíkom zmien. Teda novela zákona o dani z príjmov ako bežne uplatňované opatrenie v preventívnej reštrukturalizácii sa teda očakáva odpustenie časti pohľadávky alebo uznanie časti pohľadávky za nevymáhateľnú. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné doriešiť daňové aspekty preventívnej reštrukturalizácie, t. j. príslušných predpisov zohľadniť odpisovanie pohľadávok, resp. časti pohľadávok.
Keďže tento uvedený zákon bude mať zásadný vplyv na vzťahy medzi veriteľmi, tak teda konkrétne sú to dve zmeny, ktoré by sa mali prijať. Na základe preventívnej reštrukturalizácie dlžníka vznikla možnosť urobiť daňovo uznateľné odpisy už od potvrdenia plánu a dlžník bol oslobodený od dane z príjmu v časti záväzku, ktorý sa potvrdením plánu odpúšťa, resp. uznáva veriteľnosť za nevymáhateľný.
Ja teda nenavrhujem, aby sme navrhli tento zákona vrátiť navrhovateľovi na prepracovanie. Ale bol by som veľmi rád, keby tu vznikla nejaká debata medzi prvým a druhým čítaním o tom, že je naozaj veľmi potrebné túto ďalšiu novelu prijať, buď už pozmeňovacím návrhom cez výbor, alebo potom cez plénum to schváliť spolu ako balík, aby tento zákon bol naozaj vykonateľný, aby pomohol podnikom riešiť ich finančné problémy.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme pekne za slovo.
Pán kolega Beluský, ďakujem veľmi pekne za odborné a presné vystúpenie. Musím súhlasiť aj s tým začiatkom, je to veľmi potrebný zákon, veľmi komplexný zákon, ktorý potrebujeme a, samozrejme, treba ho, treba ho prijať. Ale jednoznačne aj sa prihováram, aby sme medzi prvým, druhým čítaním sa pozreli na túto finančnú časť, aby tam skutočne boli veci, o ktorých ste spomínali, aby fakt sa dali odpísať určité tie pohľadávky. A aby takto ten zákon skutočne aj v realite splnil to, čo sa predpokladá, to, čo sa po ňom chce, aby prišlo vždy k reštrukturalizácii skôr, keď ešte nie sú tie problémy až tak zásadné, aby to vlastne takto sprehľadňovalo, a teda akoby čistilo alebo zlepšovalo podnikateľské prostredie.
A skutočne dobre sa pozrieť na to, že tieto ustanovenia v tej klasickej reštrukturalizácii už sú a trebalo by sa pozrieť či a ako ich zapracovať vlastne aj v tejto preventívnej reštrukturalizácii.
Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem za vystúpenie a musíme sa na to pozrieť aj my, myslím. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Beluský, môžete reagovať na faktickú poznámku.

Ďakujem pekne za slovo aj za faktickú poznámku. Ešte by som teda doplnil jednu vec, lebo ono sa to, aj pre štát je to, samozrejme, výhodnejšie. Pretože v tej preventívnej reštrukturalizácii, teda keď je aj väčšia šanca na záchranu toho podniku, tí samotní veritelia budú mať, v prípade, že to bude daňovo uznateľný výdavok, väčšiu motiváciu odpustiť väčšiu časť teda svojho, teda toho dlhu. A teda bude menšia časť toho dlhu potom uznaná ako daňový výdavok. A v prípade, že by došlo teda už k tej samotnej reštrukturalizácii, teda podľa zákona 7/2005, tak aj tá platobná schopnosť toho dlžníka bude oveľa menšia, aj oveľa menej bude teda, budú splnené tie nároky tých veliteľov, a teda oveľa väčšia časť tých pohľadávok budú daňovo odpísateľnými výdavkami a v konečnom dôsledku to pre štát spôsobí, teda z hľadiska príjmov do štátneho rozpočtu, väčší výpadok, čiže aj z pohľadu štátneho rozpočtu je to niečo, čo by sme mali prijať, pretože to bude mať na štátny rozpočet pozitívny efekt. Ďakujem.