65. schôdza

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážená pani ministerka, jedna taká pesnička z dávnych dôb znie: "Dobrý den, majore Gagarine, tak jsme se konečně dočkali." Takže dobré ráno, pani ministerka kultúry, tak sme sa konečne dočkali.
Ďakujem veľmi pekne, že tento návrh zákona, ako máme takto na stole, ja budem pripomienkovať to, čo máme na stole bez toho, aby som pripomienkoval tieto pozmeňujúce návrhy od pána poslanca Šefčíka, ktorý je zjavne v problematike, ako nám to pred chvíľou ukázal. No a ja by som si myslel, že asi by sme sa tu v tejto chvíli mali stretnúť kvôli tomu, aby sme hovorili o, ja neviem, napríklad novej mediálnej iniciatíve Matovičovej alebo aby sme hovorili o situácii v Opere Slovenského národného divadla. To sú totižto tie aktuálne témy, ktoré ako v tejto chvíli touto spoločnosťou nejakým spôsobom rezonujú. My tu máme na stole nekonečný príbeh zákona o mediálnych službách, no a ja si dovolím pripomienkovať to, čo v prvom čítaní máme na stole, nie to, o čom hovoria tieto pozmeňujúce návrhy.
Ako sme už uvádzali dávno, návrh zákona mal byť stiahnutý z legislatívneho procesu nielen vzhľadom na obrovské množstvo výhrad odbornej verejnosti, ktoré stihla uplatniť v priebehu skráteného pripomienkového konania, ale predovšetkým na zásadné pripomienky verejnoprávneho rozhlasu a televízie, viď stanovisko RTVS, o ktorom teda budem ešte hovoriť. Problém nesplnenia lehoty, ten už je vybavený pokutou Rady Európy, to znamená, že už sa nemáme kde ponáhľať, no o kvalite predkladaného právneho predpisu svedčí aj skutočnosť, že príslušné výbory Národnej rady Slovenskej republiky uplatnili voči nemu 265 pripomienok, a to hovorím, to bolo do prvého čítania, 265 pripomienok, ktoré gestorský výbor pre kultúru a médiá schválil.
Transpozíciu smernice sa dalo v nevyhnutnom rozsahu a časovo v primeranom limite zabezpečiť novelou platného zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov a ustúpiť od neúspešného pokusu o zásadnú revíziu celého komplexu právnej regulácie audiovizuálnych služieb. Okrem toho, samozrejme, že sa tuná rušia dva mediálne zákony, hej? To ako si treba povedať na rovinu.
Ale teda trošku, trošku z histórie tohto, tohto návrhu a hlavne teda, čo sa stane s verejnoprávnou inštitúciou. Čo sa stane s RTVS po prijatí tohto návrhu zákona? Hovorím, opäť vychádzam z toho, čo máme na stole. To je to prvé čítanie, ktorým tento návrh zákona prešiel.
Podľa dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona je primárnym dôvodom jeho predloženia potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym spôsobom alebo správnym opatrením v členských štátoch, týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb.
Je paradoxom, že ustanovenie, ktoré predstavuje transpozíciu smernice 2018/1808, tvorí menšiu časť predloženého návrhu zákona. Väčšinu jeho ustanovení tvorí, tvoria právne normy, ktoré nijako nesúvisia s potrebou transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady, avšak zásadným spôsobom menia podmienky fungovania mediálneho sektora v Slovenskej republike. Potreba transpozície smernice však bola využitá ako zámienka na skrátenie medzirezortného pripomienkového konania k tomuto návrhu zákona len na osem pracovných dní, čím bola prakticky vylúčená akákoľvek vecná debata v odbornej verejnosti k predloženému návrhu zákona a to napriek skutočnosti, že návrh zákona prináša zásadné zmeny s dlhodobým dopadom na slovenský mediálny trh.
Ministerstvo kultúry ako predkladateľ podľa vlastných slov pripravilo návrh zákona aj prostredníctvom pracovnej skupiny, ktorá bola zriadená už v roku 2017, a relevantné subjekty mali v priebehu rokov 2017 až 2019 možnosť oboznámiť sa a konzultovať problematiku novej regulácie audiovizuálnych služieb. Skupina bola daná, len sa vymenili persóny a tie persóny raz zastupovali ministerstvo kultúry a raz zastupovali tretí sektor, viď pán štátny tajomník ministerstva kultúry. Po ukončení spoločných rokovaní na úrovni dočasnej pracovnej skupiny ministerstvo pristúpilo k individuálnym rokovaniam na úrovni vybraných subjektov, ktorých sa vybraná téma najviac týka.
Budem hovoriť teraz o RTVS, ktorá bola účastníkom rokovaní pracovnej skupiny ministerstva kultúry v rokoch 2017 až 2019, avšak v tomto období sa nerokovalo o žiadnych konkrétnych návrhoch vo forme návrhov paragrafového znenia, ale iba o vybraných témach mediálnej regulácie všeobecne. Takto úplne absentovali témy ako napríklad zabezpečenie a poskytovanie multiplexu či reálne nastavenie samoregulačných mechanizmov. Iné témy boli prerokované iba rámcovo, ako napríklad problematika vlastníctva médií, zákazu krížového vlastníctva či transparentnosti vlastníckych vzťahov.
Oblasť mediálneho práva však nie je oblasťou, ktorá má reálny dopad iba na individuálne vybrané subjekty, ktorých sa vybraná téma najviac týka, citujem ministerstvo, ale na celú spoločnosť. Veď práve legislatívnym nastavením mediálneho prostredia sa v reálnom živote uplatňujú práva na slobodu slova či prístup k informáciám. Médiá formujú verejnú diskusiu, verejnú mienku a napokon aj politické preferencie a rozhodnutie bežných ľudí.
Práve s ohľadom na uvedený zásadný vplyv mediálnej legislatívy, myslím si, že ministerstvo pri jej rýchlej príprave, na jeseň 2021 zrazu sa objavil návrh zákona v paragrafovom znení, ktorý predtým nikto nevidel, možno okrem individuálnych vybraných subjektov, úplne rezignovalo na participatívny spôsob tvorby práva, čo sa jasne odzrkadlilo v návrhu, čo sa jasne odzrkadlilo na návrhu zákona, ktorý je pre širokú verejnosť nezrozumiteľným a pre úzke záujmové skupiny potichu výhodným. Tu treba dodať, že nejde iba o transpozíciu smernice o audiovizuálnych mediálnych službách do nášho práva, transpozícia predstavuje menej ako 30 % celého návrhu zákona a návrh samotný teda reguluje množstvo oblastí, ktoré s právom EÚ nijako nesúvisia, napríklad rozhlasové vysielanie či poskytovanie multiplexu, čo je uvádzané ako hlavný dôvod potreby novej právnej úpravy, ale i komplexnú rekodifikáciu mediálneho práva na Slovensku.
Návrh zákona v dvanástej časti, to je, myslím, ten § 100, upravuje problematiku plurality informácií a transparentnosti majetkových a personálnych vzťahov. Oproti súčasnému stavu úplne ruší koncept krížového vlastníctva v oblasti médií a jeho zákazu, ktorým cieľom je zamedzenie vzniku mediálnych a informačných monopolov vo forme mediálnych impérií, ktorých spoločensky zhubné pôsobenie poznáme zo zahraničia. Naopak, návrh zákona otvára možnosť koncentrácie médií v rukách jedného vlastníka, ako teda zákon uvádza ´konečného užívateľa výhod´, až do stropu ovládnutia 60 % mediálneho trhu.
Takéto nastavenie určite nie je optimálne, dokonca môže priniesť reálne ohrozenie demokratických procesov – hlavne v období volieb – či sploštenia verejnej diskusie pri spoločensky zásadných témach. Verejnú mienku by tak mohol formovať jediný vlastník mediálneho impéria podľa vlastných subjektívnych preferencií. A možnože o to práve ide. Túto oblasť je potrebné nanovo dostatočne kriticky prediskutovať a navrhnúť a prijať opatrenia, ktoré budú funkčné a najmä vhodné pre osobitosti slovenského mediálneho prostredia.
Napriek skutočnosti, že smernica o audiovizuálnych mediálnych službách vo vybraných oblastiach odporúča, neprikazuje, odporúča členským štátom zavedenie samoregulačných mechanizmov, návrh zákona otvára dvere samoregulácii v nevídanom, v podstate neobmedzenom priestore. Návrh zákona v § 127 definuje samoregulačný orgán ako iniciatívu alebo orgán samoregulácie pôsobiaci na území Slovenskej republiky, presadzujúci samoregulačný mechanizmus uplatňovaný na základe kódexu správania sa alebo obdobného samoregulačného systému pravidiel správania sa. Navyše v odseku 3 otvára možnosti samoregulácie až nad rámec povinností podľa zákona. Takéto nastavenie v skutočnosti môže úplne negovať zmysel verejnoprávnej úpravy pravidiel hry, ktoré sú prijímané demokraticky prostredníctvom zákona.
Návrh dokonca pripúšťa v § 128, aby vznikol a uplatňoval sa kódex, k dodržiavaniu ktorého sa zaviazal len jeden poskytovateľ obsahových služieb, stačí, aby pokrýval významnú časť trhu. Namiesto zákona a predvídateľných demokratických pravidiel môže vzniknúť súbor pravidiel, ktoré si pre seba vytvorí jediný silný hráč na trhu. Návrh zákona v tejto časti považujem za úplnú rezignáciu štátu pri ochrane práv občanov pred mediálnou ľubovôľou, ako i pri ochrane práv malých mediálnych subjektov na trhu, ktorých pôsobenie či nepôsobenie bude plne v područí a na rozhodovaní tých tzv. veľkých hráčov, ktorí môžu vytvoriť samoregulačné mechanizmy a teda aj vlastné pravidlá hry bez ohľadu na verejný záujem.
Návrh zákona úplne ruší možnosť vzniku a prevádzkovania verejnoprávneho terestriálneho multiplexu pre verejnoprávneho vysielateľa. Naopak, ponecháva verejnoprávneho vysielateľa v situácii, kedy bude úplne vystavený ľubovôli poskytovateľa multiplexu a podmienkam, ktoré si poskytovateľ určí. Súdna ochrana, ktorú návrh zákona v tomto prípade nastavuje ako protiváhu, možnosť verejnoprávneho vysielateľa v prípade, že nesúhlasí s podmienkami poskytovateľa multiplexu žiadať na súde určenie obsahu zmluvy, sa javí teda ako nedostatočná a nefunkčná v reálnom čase. Ponechanie verejnoprávneho vysielateľa bez reálneho zabezpečenia šírenia signálu jeho vysielania považujem za priame ohrozenie duálneho systému vysielania v Slovenskej republike, ako aj ohrozenie včasného vyrozumenia obyvateľstva v krízových, v krízových situáciách. Navyše v spojení s navrhovaným oficiálnym akceptovaním mediálnych skupín ovládajúcich trh a rezignáciu vlády Slovenskej republiky riešiť katastrofickú situáciu financovania verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike považujem tento návrh v jeho šiestej časti za významný krok k likvidácii nezávislého verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike.
Základným, základom bezproblémového a kvalitného fungovania akéhokoľvek systému je jeho vyvážené nastavenie a optimálny chod. To, čo je obsahom v podstate zákona o mediálnych službách, túto vratkú, ale predsa len doteraz krehkú rovnováhu v oblasti systému fungovania médií úplne rozvracia. Pod proklamovanou zámienkou transpozície, ktorá hovorí predovšetkým o potrebe zlepšovania prístupu osôb so zrakovým alebo sluchovým postihnutím k mediálnym obsahom, podpore európskych diel, ochrane maloletých a zavedení pravidiel v online priestore, sa predloženým návrhom zákona otvára celý rad ďalších zákonov, ktoré s uplatňovaním tejto smernice nemajú nič spoločného.
Týmto návrhom zákona štát ukladá na verejnoprávneho vysielateľa, RTVS, ďalšie povinnosti, ako je napríklad zvýšenie objemu programov, ktoré musia byť tlmočené do posunkového jazyka, sprevádzané titulkami pre nepočujúcich alebo hlasovým komentovaním pre nevidiacich či zvýšenie objemu programov vysielaných pre národnostné menšiny, etnické skupiny až do takej miery, že ich samotní príslušníci konštatujú, že také množstvo programov nie sú v dohľadnej dobe schopní vyprodukovať.
No a návrh zákona však neprináša v tejto chvíli žiadne riešenia finančného krytia. Nákladom na plnenie týchto nových povinností verejnoprávneho vysielateľa, paradoxne v tom istom zákone, štát sám navrhuje znížiť alebo úplne odobrať verejnoprávnemu vysielateľovi možnosť, ako doručiť predpisovaný obsah divákovi a poslucháčovi. Svedčí o tom aj bezprecedentné vypustenie pojmu verejnoprávny multiplex z tohto zákona, čím sa štát sám zbavuje možnosti doručiť obsah vysielania k čo najväčšiemu počtu obyvateľov, čo je jeho základnou povinnosťou.
No a ešte jedna pikoška. Napriek nárastu počtu zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorá sa podľa návrhu zákona transformuje na Radu pre mediálne služby, o 21 zamestnancov, sa štát zbavuje primárneho práva nad elementárnou kontrolou dodržiavania celého radu zákonných povinností spojených s vysielaním programov – násilie, oplzlosti, ponižovanie ľudí – a túto kontrolu prostredníctvom aplikovania systému samoregulácie presúva fakticky na tých, ktorí ich sami vysielajú.
Dámy a páni, prečítajte si nahlas a ešte raz si prečítajte ustanovenie v § 127 ods. 1 návrhu zákona: "Samoregulačný orgán na účely tohto zákona je iniciatíva alebo orgán samoregulácie."
A teraz to prečítame po ľudsky. Samoregulačný orgán je orgán samoregulácie. Toto je definícia samoregulačného orgánu. No tak áno, nie je to sranda, je to skutočne napísané tak, ako to čítam. Samoregulačný orgán je orgán samoregulácie. Vybavené. Skutočne fantastické! Gratulujem každému, kto toto napísal a kto s tým súhlasil.
Navrhovaný zákon vytvára priestor na to, aby sa celý súkromný sektor televíznych aj rozhlasových vysielateľov v podstate kontroloval sám, a celú pozornosť štátneho regulátora sústreďuje na verejnoprávneho vysielateľa v online priestore. Zavádzaním pravidiel v online priestore sa dá rozumieť, ide o výrazné okliešťovanie postavenia verejnoprávneho vysielateľa. No a čo a mohol by som o tom skutočne hovoriť nesmierne dlho, preto lebo toto celé je nezmysel. Pokiaľ ide o samoregulačné a koregulačné systémy, tak smernica 2018/1808 v bodoch 29 až 31 preambuly podporuje ich využívanie predovšetkým na zníženie vystavenia detí audiovizuálnym komerčným oznamom o potravinách a nápojoch, ktoré majú vysoký obsah soli, cukru, tuku, nasýtených tukov alebo transmastných kyselín, zníženie vystavenia detí a maloletých audiovizuálnym komerčným oznamom o alkoholických nápojoch, programov zodpovedného hrania hazardných hier, ochranu spotrebiteľa, zdravia obyvateľstva. Návrh zákona tento rozsah samoregulácie výrazne presahuje.
No, vzhľadom na zásadné nedostatky predloženého návrhu a hovorí, hovorí o tom aj to množstvo pripomienok, ktoré určite ešte budú a mnohí budeme o tom diskutovať, či áno, alebo nie, mi dovoľte na záver napísať len, povedať len jednu vetu. Tento celý návrh zákona je finančne nepokrytý. On je finančne nepokrytý so všetkými tými zmenami, a to nielen z hľadiska vyššieho počtu ľudí v Rade pre vysielanie a retransmisiu, ktorý skutočne má ísť až na 21 ľudí. Ja som sa pýtal na to pokrytie na výbore dva razy štátneho tajomníka ministerstva financií. Dva razy mi pán štátny tajomník na ministerstve financií povedal, že pokrytie k tomuto návrhu zákona nie je, vôbec sa o ňom nediskutovalo, možno včera áno, ale dovtedy, ako bol na výbore, nie. Čiže neexistuje finančné pokrytie tohto návrhu zákona. Nech by ten zákon akýmkoľvek spôsobom zvyšoval, zvyšoval povinnosti všetkých zainteresovaných v rámci zákona, jednoducho to finančne pokryté nie je. A to hovorím ešte raz, aj v prípade Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Preto mi dovoľte v zmysle § 83 rokovacieho poriadku povedať tú čarovnú vetu, vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, respektíve prepracovanie. Preto lebo, ja som to už povedal na začiatku, už nás časovo v tejto chvíli nič nenaháňa, pokuta bola udelená. Ešte neviem, čo sa týka výšky, ešte nie, ale jednoducho bolo konštatované, že ministerstvo kultúry si nesplnilo svoju úlohu, teda niet sa kam s touto nesplnenou úlohou ponáhľať. Bude asi lepšie tento návrh skutočne zobrať späť, znovu sa ním zaoberať, prepracovať všetko to, čo prepracovať sa dá, ak sa dá, aby sme to všetko nedoplňovali 474. pripomienkou návrhu tohto zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme, pán poslanec.
Do rozpravy sa hlási pani ministerka kultúry. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Jarjabek, pri všetkej úcte, počuli sme slovo Rezníkovo. No, nepovedala by som, že aj, dovolím si to tak zúžiť, pretože to všetko, čo tu bolo povedané, my sme niekoľkokrát aj čítali, dokonca by som povedala, že v niektorých pasážach CTRL C, CTRL V z toho, čo mám v oficiálnom liste podpísanom pánom Rezníkom. Ale ako ja toto beriem. Avšak reagovali ste a sám ste to aj priznali, na ten návrh zákona, ktorý bol podaný sem do prvého čítania. Odvtedy dosť vody pretieklo v Dunaji a my sme sa aj so zástupcami RTVS stretli, veľmi intenzívne sme diskutovali a ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Šefčík, bol aj výsledkom diskusií a ponosov a pripomienok zo strany RTVS. Takže naozaj sme sa snažili veľmi, ako pri... veľmi otvorene prijať to, na čo RTVS poukazovala, a aj to do veľkej miery akceptovať.
To znamená, čo sa napríklad týka multiplexu, ten na základe vzájomnej dohody bude nastavený po vzájomných konzultáciách, aby boli obidve strany spokojné. Avšak to, ako ten systém fungoval doteraz, že RTVS mala svoj verejnoprávny multiplex iba sám pre seba, nemohol doňho nikto vstupovať, ani keď ten priestor nebol celý využitý, sme nepovažovali úplne za optimálne, pretože ak tam je nejaká kapacita, ktorá môže byť ponúknutá aj iným vysielateľom, nuž prečo by ponúknutá byť nemohla.
Čo sa týka, otvorili ste tu vlastne viacero tých tém. Otvorili ste tému Rady pre vysielanie a retransmisiu, tam rovnako došlo k vzájomnej dohode. Finančné krytie je zabezpečené, rovnako ako navýšenie multimodálneho obsahu, to je tiež pokryté finančne. Takže žiadne obavy alebo maľovanie čerta na stenu tu nie je celkom namieste. Navyše smernica hovorí o tom, že práve tento obsah navýšený má byť, tak aby ľudia so zrakovým a sluchovým postihnutím mohli prijímať informácie na takej úrovni, aby to bolo pre nich zrozumiteľné.
Otvorili ste aj otázku toho, že teda sme v omeškaní. Nuž áno, sme v omeškaní. Ale povedzme si aj, prečo sme v tom omeškaní. Mňa mrzí, že sme na ministerstve nenašli v súvislosti s tou samotnou transpozíciou veľa toho pripraveného. Keby sme niečo na stole mali, určite je ten proces rýchlejší. To, čo by sme očakávali, sme však nenašli.
Čo sa týka transpozície a toho, že náš návrh zákona je rozšírený, to už som povedala v úvode. V programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali ku komplexnej zmene mediálneho prostredia. To, že nám niekto vyčíta, že je to súčasťou transponovania európskej smernice, je legitímne. Samozrejme, je to legitímne, na druhej strane rozhodli sme sa naozaj prekopať v podstate štyri zákony. Štyri zákony ale, ktoré tu boli dvadsať rokov, pán poslanec, dvadsať rokov! Ony vôbec nereflektovali na online priestor. Na ten priestor, kde sa dnes odohrávajú diskusie, ktorý je dnes priestorom plným dezinformácií. A verejnoprávny vysielateľ, áno, mal by byť taký silný, že by práve ten verejný diskurz mal modelovať, manažovať tak, aby to spravodajstvo, tú objektivitu, tú vyváženosť informácií, aby tá bola zachovaná.
Rozmýšľam ešte, že čo by som dodala, ešte budem reagovať na pani poslankyňu. Doteraz je to celoplošné vysielanie garantované na viac ako 80 %. My sme v našom vládnom návrhu zákona zvýšili na 90 %, takže to pokrytie je v podstate zákonom garantované ešte vyššie.
Za mňa je to pre túto chvíľu všetko. Ďakujem veľmi pekne.

Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

Ďakujem, pani ministerka kultúry, za to, čo ste povedali, ale na čo mám ja reagovať, ak nie na to, čo je v prvom čítaní? Ja neviem, aké sú tie vaše pripomienky a ktoré z nich budú platiť a nebudú platiť a ktoré z nich parlament prijme alebo neprijme, na čom sa dohodnete alebo sa nedohodnete. Ja reagujem na to, čo je napísané v prvom čítaní.
A to, čo som povedal, o tom, čo je teraz na stole, je absolútna pravda, a vy ste to tiež nespochybnili, len ste povedali, že odvtedy už pretieklo veľa vody v Dunaji a isté veci sa pohli. To je jedna vec.
Poznámka k tej RTVS. No viete, my či s tou RTVS súhlasíme, alebo nesúhlasíme, my musíme chrániť RTVS aj z toho dôvodu, že veď my chránime, keď chránime RTVS, chránime duálny systém. Môžu to byť také alebo onaké problémy, ale my predsa máme chrániť duálny systém. A v tom prvom čítaní jasne, keby toto všetko prešlo, čo je v prvom čítaní, ten duálny systém je ohrozený. To viete aj vy, keďže ste už tie rokovania mali, ako hovoríte.
No a zase vy hovoríte o tom, že finančné krytie máte zabezpečené. Ja... tak ak ste si ho, ak sa niečo zmenilo včera, predvčerom, pred týždňom, môže byť zabezpečené, ale naozaj to by mal niekto garantovať. Minis... minimálne minister financií by to mal garantovať, že je to zabezpečené, preto lebo jeho štátny tajomník dvakrát povedal, že to zabezpečené nie je. Ja som sa na to naozaj pýtal na výbore. Však sú tu aj živí svedkovia, ktorí tam boli. Štátny tajomník nevedel o žiadnych debatách, nevedel o žiadnych zvýšených nákladoch v prípade nového návrhu zákona o RTVS alebo teda o mediálnych službách, či ako to budeme volať. Proste toto treba garantovať. Pokiaľ vy negarantujete financie, ten zákon ide do vzduchu a nie je finančne zabezpečený. To je ten základ všetkého.
Takže ako beriem to, čo ste povedali, chvalabohu, ak to tak bude, ale hovorím, reagujem na prvé čítanie. Uvidíme, čo z toho, čo ste povedali, bude pravda na záver.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani ministerka, ja sa chcem opýtať, či ste sa nejako venovali aj prepracovaniu alebo dopracovaniu § 17 a ten hovorí o ochrane zdroja informácií a právo na informácie. A napríklad v bode 4 tohto paragrafu, ja som si to napísala, budem citovať, sa hovorí, že "osoba zachovávajúca mlčanlivosť má právo odoprieť súdu, inému orgánu verejnej moci" a tak ďalej "poskytnutie informácie o pôvode informácie, dokonca aj odoprieť vydať veci, z ktorých by mohol byť zistený pôvod alebo obsah takýchto informácií".
A takýto istý sporný je aj bod číslo 5. Ja viem, že tu asi pravdepodobne teraz ten návrh nemáte. Ja som vychádzala zo starého návrhu mediálneho zákona, ktorý sa vlastne posúval štyri mesiace už do parlamentu. Chcem sa opýtať, či ste aj, či ste sa venovali aj tomuto, pretože sa mi zdá, že takýto návrh paragrafu by bol v rozpore s niektorými zákonmi Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne aj pánovi poslancovi.
Pani poslankyňa, sústredila som sa teraz, ale priznám sa, že tú vašu otázku som vypo... aha, ochrana zdroja. Pre nás bolo veľmi dôležité garantovať naozaj ochranu zdroja. Bavíme sa o ochrane zdroja novinára. A tým, že tie nátlaky na novinárov, aby proste prezradili to, odkiaľ informáciu majú, často aj rôznymi nátlakovými metódami, sme sa snažili zabezpečiť tak, aby bol ten samotný novinár ochránený pred takými tlakmi aj v tomto prípade. Takže za mňa tak.

Vážené dámy, vážení páni, prichádzam s pozmeňovacím návrhom zákona. Prijatie opatrení na zamedzenie šírenia nelegálneho obsahu na obsahových platformách si vyžiadala situácia v slovenskom prostredí sociálnych sietí, kde, ako opakovane ukazujú štúdie, sa vyskytuje veľa obsahu, ktorý je nielen v rozpore s vlastnými pravidlami prevádzkovateľov sociálnych sietí, ale aj slovenským právnym poriadkom, a prevádzkovatelia sociálnych sietí proti nemu žiadnym spôsobom nezasahujú.
V súčasnosti je nevyhnutné zaviesť také mechanizmy a opatrenia, ktoré by účinne predchádzali šíreniu teroristického obsahu v online prostredí. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online sa preto navrhuje stanoviť povinnosť poskytovateľov obsahovej služby zamedziť sprístupňovaniu takýchto obsahov.
V súvislosti s tým sa rozširuje oblasť promptnej a účinnej spolupráce regulátora s inými orgánmi štátnej správy pri výkone dohľadu nad poskytovateľmi obsahových služieb. Rovnako tak sa navrhuje zakázať sprístupňovanie obsahu a služieb podľa sankčného zoznamu Európskej únie alebo OSN.
Z dôvodu neutíchajúcej vojenskej agresie Ruska na Ukrajine vystúpi, vstúpilo do účinnosti nariadenie EÚ, ktoré zaväzuje všetkých operátorov, aby vylúčili obsahy vysielané alebo poskytovaná Russia Today a agentúrou Sputnik zo svojich ponúk. V tejto súvislosti sa navrhuje stanoviť povinnosť poskytovateľa obsahovej služby uskutočniť všetky nevyhnutné opatrenia na to, aby verejnosť nemala prístup k obsahu alebo službe, ktorej poskytovanie sa takýmto spôsobom zakázalo. Okrem toho sa zároveň navrhuje rozšíriť oblasti, ktorých ohrozenie, ohrozenie regulátor posudzuje pri rozhodovaní o udelení oprávnenia podľa zákona o mediálnych službách, aj o oblasť národnej bezpečnosti.
V nadväznosti na paralelné prijímanie novej legislatívy upravujúcej periodické a neperiodické publikácie, pričom nad niektorými povinnosťami bude vykonávať dohľad priamo Rada pre mediálne služby, sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť tohto orgánu aj na oblasť periodických publikácií a agentúrneho servisu, najmä vo veciach týkajúcich sa transparentnosti financovania a zákazu šírenia nelegálnych obsahov.
Pôsobnosť regulátora sa rozširuje aj v oblasti ukladania sankcií pri nesplnení povinností týkajúcich sa zamedzenia šírenia teroristického obsahu, súčasťou čoho je okrem iného možnosť zrušenia oprávnenia na poskytovanie služieb za závažné porušenie povinnosti vyplývajúcej z nariadenia Rady Európy 833/2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine. Dôsledkom zrušenia autorizácie alebo registrácie z dôvodu, že poskytovateľ obsahovej služby je priamo alebo nepriamo financovaný teroristickou organizáciou alebo osobou či štátom, ktorí sa nachádzajú na sankčnom zozname OSN alebo Európskej únie, ako aj dôsledkom pozastavenia alebo blokovania poskytovania obsahovej služby z ústavných dôvodov je zároveň nepriznanie práva na ochranu zdroja a s ním súvisiacu povinnosť zachovávať mlčanlivosť.
Dovoľte mi, aby som teraz prešla k samotnému pozmeňovaciemu, pozmeňovaciemu návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Kozelovej k vládnemu návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách), tlač č. 762.
1. V čl. I § 17 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Osoba zachovávajúca mlčanlivosť sa vo vzťahu k obsahovej službe, ktorej autorizácia bola zrušená z dôvodu podľa § 165 ods. 3 písm. b) alebo ktorej registrácia bola zrušená z dôvodu podľa § 185 ods. 1 písm. d), nemôže dovolávať práva podľa odseku 4 a ani povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Ustanovenie prvej vety sa vzťahuje aj na obsahovú službu, prístup ku ktorej je blokovaný podľa osobitného predpisu⁸⁾ alebo ktorej poskytovanie je pozastavené podľa tohto zákona. Ustanovenie prvej vety sa nevzťahuje na informáciu, ktorú osoba zachovávajúca mlčanlivosť získala pred zrušením autorizácie, zrušením registrácie, blokovaním prístupu k obsahovej službe alebo pozastavením jej poskytovania."
Doterajší odsek 7 sa primerane preznačí.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:
^"8) Napríklad § 27b zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 55/2022 Z. z."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby právo na ochranu zdroja a povinnosť zachovávať mlčanlivosť neboli priznané osobe zachovávajúcej mlčanlivosť vo vzťahu k obsahovej službe, ktorej autorizácia alebo registrácia bola zrušená regulátorom z dôvodu, že poskytovateľ obsahovej služby je priamo alebo nepriamo financovaný teroristickou organizáciou alebo osobou či štátom, ktorý sa nachádza na sankčnom zozname Organizácie Spojených národov alebo Európskej únie alebo ktorej poskytovanie sa z ústavných dôvodov pozastavilo alebo blokuje.
2. V čl. I § 61 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 a 3, ktoré znejú:
„(2) Poskytovateľ obsahovej služby, ktorý je poskytovateľom hostingových služieb,²⁹⁾ je povinný
a) prijať osobitné opatrenia na ochranu pred šírením teroristického obsahu³⁰⁾ podľa osobitného predpisu³¹⁾ a oznámiť ich regulátorovi,
b) odstrániť teroristický obsah alebo znemožniť prístup k teroristickému obsahu po doručení príkazu na jeho odstránenie³²⁾ podľa osobitného predpisu.³³⁾
(3) Poskytovateľ obsahovej služby je povinný zabezpečiť, aby priamo alebo prostredníctvom ním poskytovanej obsahovej služby neumožňoval koncovému užívateľovi a ani verejnosti prístup k obsahu alebo službe, ktorej poskytovanie sa osobám, subjektom, orgánom alebo ich zástupcom alebo sprostredkovateľom podľa osobitného predpisu³⁴⁾ zakazuje."
Poznámky pod čiarou k odkazom 29 až 34 znejú:
^"29) Čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online (Ú. v. EÚ L 172, 17. 5. 2021).
³⁰⁾ Čl. 2 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2021/784.
³¹⁾ Čl. 5 ods. 1 až 3, 5 a 6 nariadenia (EÚ) 2021/784.
³²⁾ Čl. 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2021/784.
³³⁾ Čl. 3 nariadenia (EÚ) 2021/784.
³⁴⁾ Napríklad čl. 2f a 12 nariadenia Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 229, 31. 7. 2014) v platnom znení."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa primerane prečíslujú.
Ustanovenie čl. I § 61 ods. 2 nadobúda účinnosť 7. júna 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie: Navrhovaným znením nového odseku sa zavádza povinnosť poskytovateľa obsahovej služby zamedziť sprístupňovaniu teroristického obsahu. Táto povinnosť vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európy 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online. Zároveň sa navrhuje zakázať poskytovateľom obsahovej služby sprístupňovať obsahy a služby podľa sankčného zoznamu. Na základe nariadenia Rady Európy 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine, v platnom znení je potrebné vylúčiť z poskytovania obsahových služieb poskytovaných pod značkami RT a Sputnik, resp. z týchto zdrojov.
3. V čl. I § 104 písm. b) sa slová „ústavného zriadenia a" nahrádzajú slovami „ústavného zriadenia, národnej bezpečnosti alebo" a na konci sa pripájajú slová „alebo násilia".
Odôvodnenie: Navrhuje sa rozšíriť oblasti, ktorých ohrozenie regulátor pri rozhodovaní o udelení oprávnenia podľa tohto zákona posudzuje, aj o oblasť národnej bezpečnosti.
4. V čl. I § 108 ods. 6 sa slovo „videí" nahrádza slovom „obsahu" a nad slová „osobitných predpisov" sa umiestňuje odkaz 56.
Poznámka pod čiarou k odkazu 56 znie:
^"56) Napríklad čl. 14 nariadenia Európskej únie 2021/784."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhnutým znením sa rozširuje oblasť spolupráce regulátora s inými orgánmi štátnej správy aj pre výkon dohľadu nad poskytovateľmi obsahových služieb, ktorí sú zároveň poskytovateľmi hostingových služieb podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európy 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online. Spolupráca uvedených subjektov musí byť zabezpečená tak, aby výkon dohľadu nad regulovanými subjektmi prebiehal promptne a účinne.
5. V čl. I § 109 ods. 1 druhej vete sa slovo „a" nahrádza čiarkou a za slovo „obsahu" sa vkladá čiarka a slová „vydávanie periodických publikácií⁵⁾, prevádzkovanie spravodajských webových portálov⁵⁷⁾ a poskytovania agentúrneho servisu⁵⁸⁾".
Poznámky pod čiarou k odkazom 56 až 58 znejú:
^"56) § 2 ods. 4 zákona č. .../2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách).
⁵⁷⁾ § 2 ods. 5 zákona č. .../2022 Z. z.
⁵⁸⁾ § 2 ods. 17 zákona č. .../2022 Z. z."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I § 109 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
„Regulátor vykonáva dohľad aj nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vydávanie periodických publikácií, prevádzkovanie spravodajských webových portálov a poskytovanie agentúrneho servisu, ak dohľad nevykonáva iný orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.⁵⁶⁾"
Poznámka pod čiarou k odkazu 56 znie:
⁵⁶⁾ Napríklad § 22, §23 a § 25 zákona č. .../2022 Z. z."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa primerane prečíslujú.
Pardon. (Rečníčka sa napila.)
7. V čl. I § 110 ods. 1 písm. d) a ods. 2 písm. b) a § 112 ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „a podľa osobitného predpisu⁵⁷⁾".
Poznámka pod čiarou k odkazu 57 znie:
^"57) § 22 a 24 zákona č. ../2022 Z. z."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I § 110 ods. 2 písm. h) sa za slovo „sa" vkladá slovo „tých" a na konci sa pripája čiarka a tieto slová: „ktorých evidenciu nevedie podľa osobitného predpisu⁵⁷⁾ iná osoba".
Poznámka pod čiarou k odkazu 57 znie:
^"57) § 3 zákona č. ../2022 Z. z."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie k bodom 5 až 8: Vzhľadom na paralelnú úpravu viacerých oblastí obsiahnutých v návrhu zákona o mediálnych službách a v návrhu zákona o publikáciách, napríklad zodpovednosť za obsah, transparentnosť financovania, sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť Rady pre mediálne služby aj o oblasť periodických publikácií a agentúrneho servisu najmä vo veciach týkajúcich sa transparentnosti financovania a zákazu šírenia nelegálneho obsahu... pardon, a zákazu šírenia nelegálnych obsahov.
9. V čl. I § 110 sa odsek 3 dopĺňa písmenami t) až v), ktoré znejú:
„t) pôsobiť ako orgán dohľadu nad vykonávaním osobitných opatrení podľa osobitného predpisu,⁵⁸⁾
u) ukladať sankcie podľa osobitného predpisu⁵⁹⁾ za porušenie povinností podľa § 61 ods. 2,
v) ukladať sankcie podľa osobitného predpisu⁶⁰⁾ za porušenie povinností podľa § 61 ods. 3."
Poznámky pod čiarou k odkazom 58 až 60 znejú:
^"58) Čl. 5 nariadenia (EÚ) 2021/784.
⁵⁹⁾ Čl. 18 nariadenia (EÚ) 2021/784.
⁶⁰⁾ Napríklad čl. 8 ods. 1 nariadenia Rady Európy č. 833/2014 v platnom znení."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa primerane prečíslujú.
Ustanovenie čl. I § 110 ods. 3 písm. t) a u) nadobúdajú účinnosť 7. júna 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie: V súvislosti s výkonom dohľadu a ukladaním sankcií v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európy 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online sa navrhuje rozšíriť pôsobnosť regulátora.
10. V čl. I § 124 sa odsek 1 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m) informácie o výkone dohľadu podľa osobitného predpisu⁶⁹⁾ nad poskytovateľmi obsahových služieb."
Poznámka pod čiarou k odkazu 69 znie:
^"69) Čl. 8 nariadenia Európskej únie 2021/784."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa primerane prečíslujú.
11. V čl. I § 135 ods. 2 a 3 sa slová „b) alebo c)" nahrádzajú slovami „b), c) alebo písm. e)".
12. V čl. I § 135 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Regulátor pri rozhodovaní o uložení sankcie za porušenie povinností podľa § 61 ods. 2 zohľadní aj kritériá podľa osobitného predpisu. 71)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 71 znie:
„71) Čl. 18 ods. 2 nariadenia Európskej únie 2021/784."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa primerane prečíslujú.
13. V čl. I § 141 ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
„b) nesplnil povinnosť podľa § 61 ods. 3,".
Doterajšie písmená b) a c) sa primerane preznačia.
14. V čl. I § 142 ods. 5 písm. b) sa vypúšťajú slová „ochranou ľudskej dôstojnosti a ľudskosti podľa".
15. V čl. I § 144 vrátane nadpisu znie:
㤠144
Pokuty ukladané poskytovateľom platformy na zdieľanie obsahu a poskytovateľom obsahovej služby nevyžadujúcej oprávnenie podľa tohto zákona
1. Regulátor uloží pokutu poskytovateľovi platformy na zdieľanie obsahu od 2 500 eur do 100 000 eur, ak
a) nesplnil povinnosť podľa § 61 ods. 2 písm. a),
b) nesplnil povinnosť podľa § 61 ods. 3,
c) nesplnil povinnosť podľa § 105 ods. 1,
d) porušil povinnosť vrátiť odstránený obsah do stavu pred jeho odstránením podľa § 152 ods. 7.
2. Regulátor uloží pokutu poskytovateľovi platformy na zdieľanie obsahu do výšky 4 % celkového obratu poskytovateľa platformy na zdieľanie obsahu za predchádzajúci finančný rok, ak poruší povinnosť podľa § 61 ods. 2 písm. b).
3. Regulátor uloží pokutu poskytovateľovi platformy na zdieľanie obsahu alebo poskytovateľovi inej obsahovej služby nevyžadujúcej oprávnenie podľa tohto zákona od 2 500 eur do 100 000 eur, ak
a) porušil povinnosť poskytovať regulátorovi súčinnosť podľa § 152 ods. 8,
b) neodstránil nelegálny obsah a nezamedzil jeho ďalšiemu šíreniu v lehote uvedenej v rozhodnutí regulátora o zamedzení šírenia nelegálneho obsahu podľa § 153."
Ustanovenia čl. I § 144 ods. 1 písm. a) a ods. 2 nadobúdajú účinnosť 7. júna 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
16. V čl. I § 146 ods. 1 sa slová „§ 61 písm. a) až c)" nahrádzajú slovami „§ 61 ods. 1 písm. a) až c) alebo ods. 3" a na konci sa pripája táto veta: „Správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým regulátor zrušil autorizáciu z dôvodu porušenia povinnosti uvedenej v § 61 ods. 3, súd odkladný účinok neprizná."
17. V čl. I § 151 ods. 3 druhej vete sa za slová „platformy na zdieľanie obsahu" vkladajú slová „alebo obsahovej služby nevyžadujúcej oprávnenie podľa tohto zákona, najmä elektronickej periodickej publikácie, spravodajského webového portálu alebo agentúrneho servisu" a slovo „ktorej" sa nahrádza slovom „ktorých".
18. V čl. I § 152 sa v nadpise a odseku 3 vypúšťajú slová „na platforme na zdieľanie obsahu".
19. V čl. I § 152 ods. 2 úvodná veta znie: „Konanie vo veci zamedzenia šírenia nelegálneho obsahu na platforme na zdieľanie obsahu alebo prostredníctvom obsahovej služby nevyžadujúcej oprávnenie podľa tohto zákona, najmä v elektronickej periodickej publikácii, na spravodajskom webovom portáli alebo v agentúrnom servise (ďalej len „konanie o zamedzení nelegálneho obsahu") regulátor začne, ak po preverení podnetu týkajúceho sa nelegálneho obsahu dospeje k záveru, že ide o potenciálne nelegálny obsah, ktorého šírením môže byť ohrozený verejný záujem alebo predstavuje značný zásah do individuálnych práv či oprávnených záujmov osoby v pôsobnosti právneho poriadku Slovenskej republiky, a súčasne bol poskytovateľ obsahovej služby o existencii potenciálne nelegálneho obsahu preukázateľne informovaný prostredníctvom vlastných na to určených mechanizmov a ak neexistujú, iným vhodným spôsobom a poskytovateľ obsahovej služby."
20. V čl. I § 152 ods. 4, § 152 ods. 8, § 153 ods. 2 písm. d) a § 153 ods. 6 sa slová „platformy na zdieľanie obsahu" nahrádzajú slovami „obsahovej služby".
21. V čl. I § 153 ods. 1 sa za slová „na šírenie obsahu" vkladajú slová „alebo poskytovateľovi obsahovej služby nevyžadujúcej oprávnenie podľa tohto zákona".
22. V čl. I sa v nadpise § 154 vypúšťa slovo „televíznej".
23. V čl. I § 154 ods. 1 písm. b) sa slová „§ 61 písm. c)" nahrádzajú slovami „§ 61 ods. 1 písm. c)".
Odôvodnenie k bodom 22 a 23: Ide o legislatívno-technickú úpravu.
24. V čl. I sa § 154 dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Ustanovenie odseku 1 sa obdobne použije aj na pozastavenie cezhraničného vysielania rozhlasovej programovej služby, retransmisie rozhlasovej programovej služby a poskytovania obsahovej služby nevyžadujúcej oprávnenie podľa tohto zákona; na pozastavenie cezhraničného vysielania televíznej programovej služby sa obdobne použije ustanovenie odseku 1, a ak sa konania podľa odseku 1 dopustí osoba, ktorá spadá pod právomoc členského štátu, obdobne sa použijú aj ustanovenie odsekov 2 až 5."
25. V čl. I § 156 ods. 1 sa slová „televíznych programových služieb a audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorých" nahrádzajú slovami „obsahových služieb, ktorých vysielanie,".
26. V čl. I sa § 156 dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Všeobecne záväzný právny predpis podľa odseku 1 sa na účely blokovania podľa osobitného predpisu⁷⁹⁾ považuje za vykonateľné rozhodnutie."
Poznámka pod čiarou k odkazu 79 znie:
"79. § 27c ods. 2 písm. e) zákona č. 69/2018 Z. z. v znení zákona č. 55/2022 Z. z."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa primerane prečíslujú.
27. V čl. I § 165 ods. 1 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:
„e) vysielateľ sa stal osobou, subjektom, orgánom alebo ich zástupcom alebo sprostredkovateľom, ktorého sa týka obmedzenie alebo zákaz podľa osobitného predpisu."
Doterajšie písmeno e) sa primerane preznačí.
28. V čl. I § 165 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Regulátor zruší autorizáciu vysielania aj vtedy, ak
a) priamo alebo v spojení s cudzou mocou dochádza, bezprostredne môže dôjsť alebo s vysokou pravdepodobnosťou by mohlo dôjsť k zneužitiu obsahovej služby na ohrozenie ústavného zriadenia, národnej bezpečnosti alebo demokratického systému základných práv a slobôd garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, na diskrimináciu alebo podnecovanie neznášanlivosti alebo násilia,
b) obsahová služba alebo jej poskytovateľ je priamo alebo nepriamo financovaný teroristickou organizáciou alebo osobou či štátom, ktorý sa nachádza na sankčnom zozname Organizácie Spojených národov alebo Európskej únie."
Doterajšie odseky 3 a 4 sa primerane preznačia.
29. V čl. I § 165 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým regulátor zrušil autorizáciu vysielania z dôvodu podľa odseku 1 písm. e) alebo odseku 3, súd odkladný účinok neprizná,".
30. V čl. I § 178 sa slová „§ 160 až 166" nahrádzajú slovami „§ 160, 162 až 164, § 165 ods. 1, ods. 2 písm. a) a c), ods. 3 až 5 a § 166".
31. V čl. I § 185 sa odsek 1 dopĺňa písmenami d) až f), ktoré znejú:
„d) retransmisia alebo prevádzkovateľ retransmisie je priamo alebo nepriamo financovaný teroristickou organizáciou alebo osobou či štátom, ktorý sa nachádza na sankčnom zozname Organizácie Spojených národov alebo Európskej únie,
e) prevádzkovateľ retransmisie sa stal osobou, subjektom, orgánom alebo ich zástupcom alebo sprostredkovateľom, ktorého sa týka obmedzenie alebo zákaz podľa osobitného predpisu, 34)
f) prevádzkovateľ retransmisie aj napriek uloženej sankcii porušuje povinnosť uvedenú v § 61 ods. 3."
32. V čl. I § 185 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Ak regulátor registráciu retransmisie zrušil z iného dôvodu ako na žiadosť prevádzkovateľa retransmisie, môže prevádzkovateľ retransmisie, ktorému sa registrácia retransmisie zrušila, opätovne požiadať o registráciu retransmisie najskôr po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení registrácie retransmisie; správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým regulátor zrušil registráciu retransmisie z dôvodu podľa odseku 1 písm. c) až f), súd odkladný účinok neprizná."
33. V čl. I § 211 vrátane nadpisu znie:
㤠211
Využívanie frekvencie v inom všeobecnom záujme
(1) Ak je to v záujme Slovenskej republiky, regulátor na žiadosť ministerstva do 45 dní odo dňa doručenia žiadosti a tak, aby neboli dotknuté práva iných vysielateľov, udelí licenciu v inom všeobecnom záujme, ktorou ministerstvu alebo inému subjektu identifikovanému v žiadosti na čas v nej určený, najviac však na dva roky odo dňa udelenia licencie, pridelí jednu alebo viacero nevyužívaných frekvencií v pásme stredných vĺn alebo v pásme krátkych vĺn.
(2) V žiadosti podľa odseku 1 ministerstvo popri identifikácii subjektu, ktorému sa licencia v inom všeobecnom záujme má udeliť, pokiaľ ju nežiada pre seba, a času, na ktorý sa má udeliť, uvedie aj všeobecný záujem a dôvody, pre ktoré žiada o udelenie licencie týmto spôsobom, najmä ak ide o bezpečnostné dôvody, humanitárne dôvody, záväzky z medzinárodnej spolupráce alebo ak sa žiadosťou sleduje iný záujem Slovenskej republiky.
(3) Licencia v inom všeobecnom záujme nie je prevoditeľná a pokiaľ nezanikla uplynutím času, zanikne právoplatnosťou rozhodnutia regulátora o jej odňatí; regulátor odníme licenciu na žiadosť ministerstva do 45 dní odo dňa doručenia žiadosti.
(4) Proti rozhodnutiam regulátora o udelení licencie v inom všeobecnom záujme, o jej zmene, o jej odňatí a o zamietnutí žiadosti o zmenu sa nemožno odvolať ani podať správnu žalobu, 88), odvolať sa nemožno ani proti rozhodnutiu regulátora, ktorým zamietol žiadosť ministerstva podľa odseku 1 alebo 3.
(5) Na licenciu v inom všeobecnom záujme a na jej držiteľa sa nevzťahujú ustanovenia sedemnástej časti okrem § 194 ods. 3 až 5 a § 197; na vysielateľa, ktorý vysiela na základe licencie v inom všeobecnom záujme, sa nevzťahujú ani ustanovenia § 20 ods. 8 a § 21.
(6) Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť distributéra signálu prevádzkujúceho sieť získať individuálne povolenie podľa osobitného predpisu. 89)"
34. V čl. I sa § 225 dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
„(11) Pred vydaním rozhodnutia alebo všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 156 ods. 1 je regulátor oprávnený požiadať o stanovisko alebo inú súčinnosť Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktoré sú povinné poskytnúť regulátorovi stanovisko alebo inú súčinnosť v lehote piatich pracovných dní od doručenia písomnej žiadosti."
35. V čl. I § 227 ods. 3 sa za slovo „agentúru" vkladá čiarka a slová „prevádzkovateľa spravodajského webového portálu".
36. V čl. III v bode 1 v § 5 ods. 3 sa za slovo „vysielateľa" vkladajú slová „rozhlasovej programovej služby".
37. Čl. Ill sa dopĺňa bodom 4, ktorý znie:
„4. Za § 11b sa vkladá § 11c, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠11c
Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny a po jej odvolaní
Počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny a v období 12 mesiacov po jej odvolaní sa ustanovenia § 5 ods. 1 a 2 nevzťahujú na vysielanie programov v ukrajinskom jazyku."."
V súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať body 118 a 149 spoločnej správy výborov na samostatné hlasovanie.
Zároveň navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie aj body 176 a 177 spoločnej správy výborov.
Skončila som, ďakujem.