72. schôdza

Áno. Takže len na chvíľu, že návrhom sa má teda vypustiť v čl. 4 bod 4, ktoré znie tak, ako som ho citovala. Môžem ešte raz: „Riadne odôvodnený nesúhlas jedného z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou nemá vplyv na posudzovanie jeho schopnosti sa dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, ani mu nemôže byť inak na ťarchu, súd však vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.“
Požujem ho za nesprávny z viacerých dôvodov. Po prvé že zákon o rodine je hmotnoprávny kódex a nie je vhodné, aby v hmotnoprávnom kódexe sa vyskytovalo kritérium riadneho či iného odôvodnenia.
Druhý dôvod spočíva v tom, že nie je vhodné, aby vložením danej vety vládny návrh takpovediac legislatívne nabádal rodičov k nesúhlasu so striedavkou, so striedavou osobnou starostlivosťou. Daná veta vo vládnom návrhu môže začať komplikovať riešenie rodičovských sporov, ktoré sú už dnes posudzované súdmi aj tak veľmi zdĺhavo, niektoré mám, teda z poradne poznám prípady, kde, kde rozvod trval desať rokov, čo mi príde naozaj že absurdné. Táto veta by mohla preto naplniť, teda sťažiť naplnenie priorít, ktoré sú deklarované v programovom vyhlásení vlády na roky 2021 až ’24, kde vláda sa zaviazala, že má za cieľ presadiť celoplošné zavedenie časových rámcov na rozhodovanie v jednotlivých veciach, teda dokedy má byť vec a aká vec ukončená, priebežné sledovanie po súdoch, agendách, sudcoch, pričom tieto údaje budú zverejňované, takže na tieto tézy sa odvoláva aj všeobecná časť dôvodovej správy vládneho návrhu.
A tretím dôvodom je, že vložením danej vety do zákona o rodine môže dôjsť k popretiu procesných zásad vyjadrených v Civilnom sporovom a v Civilnom mimosporovom poriadku, kde základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporov. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť a súd vedie účastníkov k zmiernemu riešeniu. Takže toľko k odôvodneniu. A teraz teda prečítam normatívne znenie návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (číslo parlamentnej tlače 1034).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
„V článku 4 sa vypúšťa bod 4.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel naozaj podporiť pani poslankyňu Hatrákovú v tom, že naozaj si myslím, že nie je vhodné ako preferovať jeden spôsob starostlivosti o dieťa pred inými spôsobmi, ktoré boli zavedené do tohto návrhu zákona.
Naozaj by sa to malo buď zrovnoprávniť, že nemôže byť v neprospech žiadna z foriem o starostlivosti o dieťa, alebo teda vypustiť toto ustanovenie tak, aby, aby súd mohol rovnoprávne a rovnocenne vyhodnocovať všetky spôsoby starostlivosti o dieťa, pretože pri rozhodovaní o vzťahu maloletých vo vzťahu k rozvádzajúcim sa rodičom práve ten sudca má tú kompetenciu posúdiť záujem dieťaťa, pretože to konanie je o tom, aby bol dodržaný alebo aby sa rozhodlo o najlepšom záujme pre dieťa z hľadiska ďalšej úpravy vzťahov s rodičmi. Takže myslím si, že, že vypustenie tohto ustanovenia je, je správne rozhodnutie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážená kolegy... vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako už pani poslankyňa Hatráková vo svojom vystúpení povedala, tiež som sa podieľal na diskusiách pred predložením návrhu zákona do medzirezortného pripomienkového konania, ale nebol som vtedy v pozícii štátneho tajomníka, bol som v pozícii koaličného, koaličného poslanca tak ako pani poslankyňa Hatráková. Dnes už ani jeden z nás nie je koaličným poslancom, ale teda v tom čase sme v súlade s pravidlami, ktoré boli dohodnuté v rámci koalícii, rešpektovali, že poslanecké návrhy sa predkladajú po odsúhlasení koaličnými partnermi, resp. aj po súhlase gestorského ministerstva, čo viedlo k tomu, že sa sme sa niekoľkokrát stretli na pôde ministerstva spravodlivosti a dospeli sme k nejakému... k zhode na nejakom, na nejakom riešení, teda resp. rozšírení novely Civilného mimorosporového poriadku aj o novelu zákona o rodine.
Na rozdiel od pani poslankyni Hatrákovej si myslím, že všetky tie tri formy by mali byť rovnocenné, teda že by nemala byť priorizovaná žiadna z nich, že vždy by mal rozhodovať najlepší záujem dieťaťa, a teda zdá sa mi dosť odvážne priorizovať práve formu, ktorá doteraz v našom právnom poriadku nie je ukotvená. Ak sa ukáže, že po rokoch aplikácie bude toto tá preferovaná a najlepšie fungujúca forma, najčastejšie budú súdy takto rozhodovať, tak potom jasné, je namieste sa pobaviť, že či sa to má premietnuť aj do právnej úpravy. A v tejto chvíli by som sa prihováral za to, aby všetky tri formy boli rovnocenné, aby na ne bolo nahliadané ako rovnocenné.
Pani poslankyňa Hatráková navrhuje vypustiť z návrhu zákona ustanovenie, ktoré má doplniť zákon o rodine, o vetu: „Riadne odôvodnený nesúhlas jedného z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou nemá vplyv na posudzovanie jeho schopnosti sa dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom ani mu nemôže byť inak na ťarchu, súd však prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.“
Ide o ustanovenie, ktoré trochu v inej forme sa dostalo do návrhu zákona na základe dohody, ktorej bola účastná aj pani poslankyňa. Ja uznávam, že teda nebola ona, ktorá prišla s tým, aby, aby sa tam dostala táto veta alebo tento bod, ale bol to kompromis, na ktorom sme sa s prihliadnutím na všetky aspekty veci dokázali dohodnúť. V tom pôvodnom znení, ktoré išlo do MPK, bola, bola formulácia, že nesúhlas jedného z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou alebo so spoločnou osobnou starostlivosťou obidvoch rodičov nemá vplyv na posudzovanie jeho schopnosti sa dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom ani mu nemôže byť inak na ťarchu. Nebola tam v tom čase formulácia, že nesúhlas má byť riadne odôvodnený, a spomínaná bola aj osobná... spoločná osobná starostlivosť, resp. nesúhlas s ňou. Zmenilo sa to po medzirezortnom pripomienkovom konaní práve na základe nesúhlasu a tlaku niektorých organizácií, ktoré preferujú striedavú osobnú starostlivosť, a ministerstvo potom zmenilo túto formuláciu. Doplnilo, že nesúhlas má byť riadne odôvodnený, aby to nebol akýkoľvek nesúhlas, a vypadla aj zmienka o spoločnej osobnej starostlivosti. Ja som bol vtedy už v pozícii štátneho tajomníka a ja som preferoval to pôvodné, pôvodne navrhované znenie, ktoré išlo do MPK, ale akceptoval som aj túto zmenu, pretože podľa mňa napĺňa ten účel, pre ktorý sa do návrhu zákona dostal.
Teraz pani poslankyňa prišla s návrhom vypustiť tento bod a má na to ako poslankyňa, samozrejme, samozrejme, právo, len sa mi to zdá trochu zvláštne vzhľadom na to, že ten návrh vznikal aj za jej účasti. Ale to je, to je, samozrejme, že procesná vec a je na nej, ako bude postupovať, ale hlavne ten návrh, ktorý predložila, ten pozmeňujúci návrh nepovažujem za vecne správny a dovolím si to vysvetliť na dôvodoch, ktoré uviedla na prospech svojho návrhu.
Ten prvý dôvod hovorí o tom, že hmotnoprávny kódex... že je to hmotnoprávny kódex a nie je vhodné, aby v hmotnoprávnom kódexe sa vyskytovala, vyskytovalo kritérium riadneho či iného odôvodnenia. Tomuto, priznám sa, nie celkom rozumiem a nie celkom to sedí, pretože aj v hmotnoprávnych kódexoch sa požiadavka odôvodnenosti vyskytuje. V zákone o rodine v § 6 ods. 6 sa hovorí o tom, že snúbenec môže požiadať matričný úrad alebo príslušný orgán o odpustenie predloženia zákonom ustanovených dokladov podľa ods. 1, ak je ich zadováženie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Žiadosť musí byť písomná, osobne podaná snúbencom, podpísaná snúbencom a podrobne odôvodnená. V § 8 ods. 1 sa zase uvádza, že matričný úrad na základe písomnej žiadosti oboch snúbencov povolí, aby vyhlásenie snúbenca, že vstupuje do manželstva, urobil jeho zástupca. Žiadosť musí byť odôvodnená. V Občianskom zákonníku, čo je tiež hmotnoprávny kódex, sa hovorí o tom, že ak dlžník nemôže splniť záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je omeškaní, alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom a tak ďalej a tak ďalej. V Trestnom zákone sa slovo odôvodnený alebo neodôvodnený spomína na 12 miestach, takže myslím si, že tento bod odôvodnenia celkom nesedí, aj v hmotnoprávnych kódexoch sa používa kritérium odôvodnenosti alebo požiadavka niečo odôvodniť, ale ak by bol naozaj problém iba v tomto, tak nič nebránilo vypustiť z návrhu zákona buď slovo „riadne“ a zostalo by tam iba „odôvodnený“, alebo obe slová „riadne odôvodnený“ a ponechať tam len „nesúhlas“, tak ako to bolo v návrhu zákona, ktorý išiel do medzirezortného pripomienkového konania.
Druhý dôvod, ktorý je asi podstatný, lebo ten, ten prvý neberiem, neberiem, že by bol nejaký zásadný, je, že vložená veta nabáda rodičov k nesúhlasu so striedavou starostlivosťou a že dokonca môže predĺžiť rodičovské spory. Myslím si, že to nie je pravda, pretože tá na vloženie navrhnutá veta hovorí, že všetky tri formule sú rovnocenné a nesúhlas rodiča s niektorou z nich mu nemôže byť na ťarchu. A ak to chcete vyhodiť, vlastne tvrdíte, že nesúhlas rodiča so striedavou starostlivosťou má byť na ťarchu. Má to byť posudzované tak, že tento rodič, ktorý nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, má zníženú schopnosť dohodnúť sa s druhým rodičom na výchove a starostlivosti. Ale tak to predsa nie je. Vždy má rozhodovať najlepší záujem dieťaťa. Niekedy je v najlepšom záujme dieťaťa striedavá osobná starostlivosť, niekedy zverenie jednému z rodičov, niekedy spoločná osobná starostlivosť. Nie je medzi nimi nejaká hierarchia, že jedna je lepšia ako druhá a druhá je lepšia ako tretia.
A aby som to demonštroval na príklade, ktorý je pre mňa veľmi dôležitý, tak sú prípady, keď sa v striedavej osobnej starostlivosti dožaduje rodič, ktorý sa správal alebo sa aj naďalej správa k druhému rodičovi násilne, alebo sa dokonca správa násilne k dieťaťu, a keď takýto rodič pokračuje a chce pokračovať v páchaní domáceho násilia aj prostredníctvom dieťaťa a striedavej starostlivosti. V tejto situácii ak rodič, ktorý bol obeťou násilia, odmieta striedavú starostlivosť, má mu to byť na ťarchu? Má to byť posudzované tak, že rodič, násilník, ktorý sa dožaduje striedavej osobnej starostlivosti, je lepší rodič ako rodič, ktorý bol obeťou domáceho násilia, alebo dokonca rodič, ktorý pred násilím zo strany druhého rodiča bránil ich spoločné dieťa? No zdá sa mi, že bolo by to absurdné, keby takýmto spôsobom súdy mali posudzovať súhlas alebo nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou. Aj ja si viem predstaviť inú formuláciu tej vety, že by sa tam spomínal nesúhlas s akoukoľvek formou osobnej starostlivosti alebo zverenia do osobnej starostlivosti. Ale zas zároveň rozumiem tomu, že aj táto formulácia napĺňa ten zámer, pre ktorý tam bola vložená, lebo... Rozoberme si tie prípady.
Jednou možnosťou je, že oba ro... obaja rodičia sa dožadujú, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti jemu, a teda nesúhlasí s tým, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti tomu druhému, a v tom prípade si veľmi ťažko vie predstaviť, že by, že by súd dával obom na ťarchu, že, že nesúhlasia so zverením do osobnej starostlivosti tomu druhému. Čiže tam je to automatické, že to nebude dávané na ťarchu. Potom tu máme spoločnú osobnú starostlivosť, kde ako pani poslankyňa aj povedala a ako, ako je zrejmé z toho návrhu. V zásade nie sú upravené bližšie vzťahy rodičov k deťom a je to ponechané na ich, na ich dohodu a na ich normálne fungovanie. Ide o veľmi špecifickú formu starostlivosti, ktorá môže fungovať v situáciách, keď medzi tými rodičmi v zásade nie je problém, čo sa týka vzťahu, vzťahu k deťom. Keď sa dokážu na všetkom dohodnúť, keď nepotrebujú, aby im súd určoval, kedy má byť u ktorého z rodičov, ako má ktorý prispievať na jeho, na jeho výživu, a preto je logické, že nutnou podmienkou takejto starostlivosti, takejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je obojstranný súhlas. Čiže aby sa súd tým vôbec mohol zaoberať, tak musia s tým obaja rodičia súhlasiť. Čiže keď s tým jeden z rodičov, rodičov nesúhlasí, tak asi by sa to tiež nemalo požadovať za neochotu dohodnúť sa, lebo je to špecifická forma, a môže byť milión dôvodov, prečo, prečo jeden z rodičov alebo obaja z rodičov nesúhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou.
Iné je to ale so striedavou osobnou starostlivosťou. Tam ten problém reálne môže nastať a aj nastáva. Tam totiž dochádza k tomu, že hoci jeden z rodičov súhlasí, druhý nesúhlasí a súd napriek tomu nesúhlasu to posudzuje a môže rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti, tak je nastavená právna úprava. V realite to potom môže viesť aj ak k praktickým problémom, k praktickým problémom, keď s tým nie sú obaja rodičia uzrozumení, a v niektorých prípadoch mať aj negatívne dopady na dieťa, ale to samé osebe problém nepredstavuje.
A ja nespochybňujem tú právnu úpravu, ako je nastavená, ale to, čo spochybňujem, a to, čo vidím ako problém, že v realite dochádza k tomu, že nesúhlas so striedavou starostlivosťou býva nesúhlasiacemu rodičovi na ťarchu, čo podľa môjho názoru správne nie je, a nemusí ísť len o ten vyhrotený prípad, keď nesúhlasí obeť domáceho násilia.
Ale aby som nehovoril, že, že iba svoje pocity a presvedčenia, tak chcem upozorniť na to, že si to myslia aj iní. Myslí si to napríklad Slovenská advokátska komora, ktorej v čase medzirezortného pripomienkového konania predsedal pán súčasný minister Karas, a Slovenská advokátska komora vedená pánom Karasom dala v medzirezortnom pripomienkovom konaní takúto pripomienku.
Plne podporujeme ustanovenie, v zmysle ktorého nesúhlas rodiča s formou starostlivosti nemôže byť vodičovi na ťarchu. Doplnenie navrhovaného znenia ods. 5 považujeme za dôležité, nakoľko práve nesúhlas rodiča býva častokrát zo strany súdu na ťarchu rodiča a odráža sa na rozhodnutiach súdu vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti.
Pripomienkujúce subjekty sa obvykle v pripomienkovom konaní vyjadrujú k veciam, s ktorými nesúhlasia, ktoré by chceli zmeniť, ktoré by chceli doplniť, tuto nastala situácia, že pripomienkujúci subjekt považoval za potrebné a vhodné vyjadriť sa, že súhlasí s niečím, čo je v návrhu obsiahnuté a čo teraz pani poslankyňa Hatráková navrhuje z návrhu zákona vypustiť, takže by ma zaujímal aj názor pána ministra v tejto veci, lebo pôvodný postoj ministerstva spravodlivosti, ktorý dnes reprezentuje, bol, že sa do zákona má dostať toto ustanovenie a rovnako postoj Slovenskej advokátskej komory, ktorej predsedal v čase predloženia už spomínanej pripomienky, bol taký, že tam to ustanovenie je namieste doplniť. Nesúhlasím ani s tvrdením, že navrhovaná veta môže komplikovať riešenie rodičovských sporov, ktoré sú už dnes posudzované súdmi zdĺhavo, platilo by to iba v prípade, že by výsledkom rozhodovania súdu mala byť vždy striedavá osobná starostlivosť. V tom prípade áno, v tom prípade naozaj nesúhlasné stanovisko jedného z rodičov môže predlžovať riešenie rodičovských sporov na súde. Ale to predsa nie je jediná možnosť a hlavným kritériom, opakujem, mal by byť najlepší záujem dieťaťa.
Tretí dôvod hovorí o tom, že vložením vety by mohlo dôjsť k popretiu procesných zásad vyjadrených v Civilnom sporovom poriadku a v Civilnom mimosporovom poriadku, a podľa ktorých má súd viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu alebo veci. Som presvedčený, že ani tento argument nesedí a z úplne rovnakých dôvodov, z akých nesedí ten druhý dôvod, ktorý vo svojom pozmeňujúcom návrhu uvádza pani poslankyňa Hatráková. Zmierne riešenie predsa nemusí vždy znamenať rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti. Rodičia sa môžu zhodnúť aj na tom, že bude dieťa zverené jednému z nich, aj na tom, aj také môže byť zmierne, zmierne riešenie, alebo súd môže určiť striedavú starostlivosť napriek tomu, že jeden z rodičov s tým nesúhlasí. Čiže som presvedčený, že nesedí ani jeden z tých dôvodov, ktorý, ktoré vo svojom pozmeňujúcom návrhu spomína pani poslankyňa Hatráková, a preto by sme nemali odsúhlasiť jej pozmeňujúci návrh.
A záverom by som ešte teda chcel spomenúť, že určite poslanci zaregistrovali aktivitu časti mimovládnych organizácií, ktoré sa dožadovali vypustenia tohto bodu, a ja by som tu chcel, aby zaznel aj hlas inej skupiny mimovládnych organizácií, ktoré sa obrátili tiež na poslancov, a myslím, že včera sme dostali od nich list v tejto veci a, a sú to organizácie, ktoré dlhoročne poskytujú pomoc a podporu ženám zažívajúce násilie zo strany súčasného alebo bývalého partnera, či manžela, a ich deťom, ako aj iným obetiam domáceho násilia.
V súvislosti s prerokúvaným návrhom zákona nás, naopak, nabádajú, aby sa zachovalo to navrhované doplnenie § 26 nového ods. 5 zákona o rodine, ktoré pani poslankyňa Hatráková navrhuje svojím pozmeňujúcim návrhom vypustiť, a zároveň navrhujú doplniť ustanovenia Civilného mimosporového poriadku tak, že požiadavka na zmierne riešenie sa nevzťahuje na prípady, kde existuje podozrenie alebo dôkaz o tom, že sa jeden z rodičov maloletého dieťaťa v minulosti správal alebo sa v súčasnosti správa psychicky či fyzicky násilne k druhému rodičovi, a rovnako aby spoločná alebo striedavá osobná starostlivosť sa nepovažovali za najlepší záujem dieťaťa v prípade, že existuje podozrenie alebo dôkaz o tom, že sa jeden z rodičov dieťaťa v minulosti správal alebo sa v súčasnosti správa psychicky či fyzicky násilne voči druhému rodičovi.
Hlavný dôvod, prečo toto tie mimovládne organizácie požadujú, je obava z dopadov, ktoré vyššie spomínaný vládny návrh predložený do NR SR a jeho výkon v praxi orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a súdov v konaniach a úpravu práva a povinností k maloletým deťom môže mať na bezpečie žien zažívajúcich násilie v partnerských vzťahoch a ich deti, prípadne na iné obete domáceho násilia. Mimovládne organizácie upozorňujú na to, že ten, tá zmena môže mať dopad na bezpečie žien zažívajúcich násilie, tak som spomenul a už súčasná prax upozorňujú, už súčasná prax súdov a orgánov sociálnoprávnej ochrany detí v tzv. poručenskej agende z našich skúseností ukazuje, že v prípadoch násilia na ženách v partnerských vzťahoch a ich deťoch neplnia účel zefektívnenia konaní prostredníctvom zmiernych riešení, ale vytvárajú priestor na ohrozovanie žien a detí pokračujúcim násilím.
Zodpovedné štátne orgány dnes v konaniach týkajúcich sa maloletých detí nezisťujú prítomnosť násilia jedného rodiča voči druhému v minulosti či v súčasnosti, dokonca aj keď je preukázateľné, že v minulosti k takémuto násiliu dochádzalo, táto skutočnosť sa z našich skúseností pri posudzovaní najlepšieho (záujmu, pozn. red.) dieťaťa takmer vôbec nezohľadňuje. Ak žena, ktorá má skúsenosť s násilím zo strany bývalého partnera alebo manžela má inú predstavu o najlepšom záujme dieťaťa ako jej bývalý partner alebo manžel a otec ich maloletých detí, je často orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí označovaná za nespolupracujúceho rodiča a jej rodičovské zručnosti sú často posudzované ako nedostatočné, a preto prišli tieto mimovládne organizácie s návrhom, dokonca sa obrátili na poslancov, aby zvážili, či predložia tieto návrhy v pléne Národnej rady.
Ja síce vecne súhlasím aj s tým odôvodnením, aj so zámerom, ktorý je za tým, len si nemyslím, že by sme mali Civilný mimosporový poriadok a zákon o rodine meniť bez predchádzajúcej diskusie návrhmi pozmeňujúcimi predloženými až v pléne v druhom čítaní, preto ten návrh nepredložím, ale som chcel, aby to tu zaznelo.
Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dostál, nepresvedčili ste ma úplne s tými dôvodmi, ktoré ste tu uviedli, ja si, naopak, myslím, že nie je pravda to, čo ste povedali, že vypustením tohto ustanovenia ako by sme povedali, že nesúhlas jedného rodičov s niektorou z foriem starostlivosti o dieťa by mal byť ako na ťarchu tohto rodiča. Naopak, si myslím, že tak ako je to ustanovenie naformulované teraz v návrhu zákona, že len jedna z foriem starostlivosti o dieťa nemá byť na ťarchu, teda nesúhlas s touto starostlivosťou má byť na ťarchu jedného z rodičov, evokuje to, ako keby tie ostatné nesúhlasy s ostatnými druhmi starostlivosti o dieťa mohli byť na ťarchu. Čiže aj na de... v debate na ústavno-, resp. v rozprave na ústavnoprávnom výbore ja som skôr prihováral za to riešenie, aby všetky druhy alebo nesúhlas s akoukoľvek formou starostlivosti o dieťa ma... nemo... nemohlo byť na ťarchu jedného z rodičov, a práve tá formulácia, ktorá je teraz, si myslím, že nabáda k tomu alebo navodzuje tú atmosféru, že, že nesúhlas s inou formou starostlivosti o dieťa ako keby mohlo byť na ťarchu toho jedného z rodičov.
Čiže to vypustenie je možno horšia alternatíva, ako som ja preferoval, aby všetky druhy alebo nesúhlas s akoukoľvek formu starostlivosti o dieťa nemohlo byť na ťarchu jedného z rodičov, ale určite to neznamená to, keby sa to vypustilo, že, že ten nesúhlas by mohol byť na ťarchu, takýto výklad, výklad asi pripustiť, pripustiť nie je možné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Dostál, asi by mi tie dve minúty nestačili, takže ja len v bodoch.
Po prvé týrané nie sú len ženy, ale aj muži.
Po druhé diskusia v tejto téme beží 20 rokov, som jej účastníkom, čiže neviem, že či nejak ďalšia vyrieši tieto vaše otázniky. My dvaja sme sa o tom mnohokrát a nestretneme sa, pretože vychádzame každý z úplne iného základu, ja zo svojej skúsenosti a z komunikácie s klientami, vy zo svojich predstáv o tejto problematike.
A tretí moment je, že... neviem, či existuje, na to by možno mohli dať odpoveď právnici, ťažšia agenda, ako je rodinnoprávna, pretože človek je vzťahová bytosť, tie základné vzťahy, z ktorých vychádzame, je, je rodičovský vzťah a partnerský vzťah a tie, všetci túžime po tom, aby boli podčiarknuté láskou, dôstojnosťou, dôverou, a to sa strašne ťažko dáva do písmenok zákona. Takže myslím, že všetko, čo na tejto pôde vymyslíme, bude do veľkej miery nedokonalé, ale snažíme sa v tejto chvíli aspoň zlepšiť tú existujúcu strašidelnú situáciu pre tie malé deti, ktoré sa dostanú do systému.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegovi aj kolegyni za ich reakcie. A začnem od pani poslankyni Hatrákovej do... Aspoň na tom sa teda zhodneme, že sa nestretneme, ako máme na toto iný pohľad, ale nemyslím si, že je to tak, ako ste povedali, že vy vychádzate zo svojich skúseností a ja zo svojich predstáv. Mne sa skôr zdá, že vy vychádzate zo svojich predstáv, ktoré ste nadobudli zo svojich individuálnych skúseností a zo svojho individuálneho štúdia. Ja vychádzam zo skúseností mimovládnych organizácií, ktoré pracujú so ženami, ktoré sú obeťami domáceho násilia, vychádzam z poznatkov a skúseností expertov na oblasť domáceho násilia a vychádzam aj z praxe, ako to napre... napokon potvrdzuje aj tá pripomienka Slovenskej advokátskej komory, ktorá hovorí, že k takýmto prípadom dochádza.
A tým by som sa dostal aj k pánovi poslancovi Suskovi a asi sa zhodneme, že lepšia formulácia by bolo, keby tam bol nesúhlas s akoukoľvek formou osobnej starostlivosti, a len teda v tejto chvíli máme možnosť ponechať to znenie tak, ako je navrhnuté, alebo schváliť pozmeňujúci návrh pani poslankyni Hatrákovej a vypustiť to tam.
A ja som sa pokúsil vysvetliť, že reálne býva na ťarchu niektorému z rodičov iba situácia, keď nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, lebo keď nesúhlasí so zverením druhému rodičovi a dožaduje sa, dožaduje sa zverenia do vlastnej starostlivosti výlučnej, tak je to symetrický vzťah a nemôže to byť, že obom rodičom na ťarchu, resp. keď je to obom rodičom na ťarchu, tak to nie je problém, lebo to sa navzájom vynuluje. Ale keď jeden z rodičov nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, býva mu to pripisované na ťarchu, svedčí o tom pripomienka Slovenskej advokátskej komory aj list mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú ochranou žien, na ktorých je páchané násilie, to sú skúsenosti z pra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja som chcel zareagovať možnože len vo faktickej, ale nebol som si istý, že či by som to stihol, a zároveň chcem otvoriť aj novú tému, takže by sa to možno do faktickej nehodilo.
Z mojich poznatkov treba k tejto téme povedať to, že tým pravým dôvodom, prečo sa nevedia tieto strany tohto sporu dohodnúť tu na tom, že čo by bolo najlepšie mať v zákone, je to, že u nás v takto citlivých veciach, ako sú rodinné veci, ako je, ako je konanie o maloletých, sa prejavuje hlboko... alebo naj... najhlbšie je to, že my nemáme sudcov, ktorí sú schopní rozhodovať spravodlivo. O tom to celé je, o tom je to, že potrebujeme mať ľudí, ktorí majú biznisy ako kolegyňa Hatráková, že zastávajú jednu stranu, za každú cenu presadzujú ich pohľad na to, že čo je najlepšie pre dieťa rozvedených rodičov. V tomto je celý, v tomto je celý problém, že my tu nemáme v tejto krajine dlhodobo, my tu nemáme tú kotvu, ten stret, tú skalu, ktorou by mal byť sudca rozhodujúci v rodinných veciach. A tam sa to prejavuje najviac a tu je ten problém.
Keď sudca rozhoduje v obchodných veciach, tak, samozrejme, niekto príde o peniaze, keď je podplatený sudca, no tak takto to u nás chodí, mal, mal aj ten druhý si podplatiť sudcu, alebo keď rozhoduje v trestných veciach, no tak, samozrejme, všetci vieme, že, že trestné veci fungujú pre určitých ľudí nejako a pre iných inak. To je niečo, čím sa nezaoberáme preto do tej miery ako v rodinných veciach, pretože sa nejedná o deti a nie je to až tak citlivá vec. A sme sa ako spoločnosť tomu nejako prispôsobili.
Avšak v rodinných veciach, tam je to niečo, s čím sa nedá zžiť a neexistuje úprava zákona taká, ktorá by zabránila tomu, keď falošný sudca rozhoduje podľa toho, ako je tá vec niekým vybavená. A v tomto spočíva podstata toho, o čom sa tu bavíte.
Ďakujem.

Dovolím si zareagovať, pán Baránik, na vás, tak som sa zamyslel nad tým. Áno, máte pravdu v jednej veci, že v podstate tá otázka týkajúca sa detí je veľmi citlivou, a veľakrát tie manželské nezhody, ktoré sú, a rozpadnú sa tie manželstvá, prenášajú sa, žiaľ, veľakrát na tie deti a to je obrovský problém. Je to veľmi citlivé, ale skúste sa pozrieť, pán Baránik, na vašu agendu, strany SaS, aká je. Veď vy ste tí, ktorí participujete na tom, aby tie rodiny boli na Slovensku rozvracané, a rovnako to bolo aj pri tom prorodinnom balíčku. Dodnes brojíte proti tomu, tak ako vám v skutočnosti záleží na našich deťoch, na našich rodinách?
Minule som počúval takú štatistiku aj som tak zachytil, že 40 % alebo viac ako 40 % sa rodí mimo manželstva detí, čo je úplne totálna katastrofa. A ten pán profesor hovoril takúto vec, že koľkonásobne rizikám sú vystavované tieto deti, ktoré sa rodia mimo manželstiev, hej. Hovoril, náchylnosť k drogám, alkoholu, závislostiam, samozrejme, ten rozpad manželstva a podobne.
Viete, tuná len potom takto falošne plakať ako nad tým, že čo všetko, a teraz označovať sudcov, že berú úplatky a jak sú naklonení, alebo nie sú naklonení. My máme predovšetkým, poslanci Národnej rady, vytvárať tie podmienky také, aby tie rodiny a tie manželstvá mohli naozaj krásne ako fungovať.
Dieťaťu, pán Baránik, nikdy nevysvetlíte, že tie deti to berú tak osobne. To je môj otec, to je moja mama a teraz oni sa rozvádzajú a, samozrejme, bijú sa o tie deti a tá náhradná starostlivosť a podobne. Toto nerieši problémy, ale treba prevenciu robiť takú, aby tie rodiny boli pevné.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. V prvom rade mi dovoľte veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí prispeli k tomuto návrhu zákona od počiatku. Vraciam sa ešte pred jeho návrh aj sa vraciam k tej diskusii, aj konferencii, ktorá tuto bola na pôde Národnej rady, chcem poďakovať všetkým mimovládnym organizáciám, všetkým, aj tých, ktorých v návrhu dnes ešte nie reflektované, ale chcem im poďakovať, robia kus roboty, kus roboty aj pompod... a robia aj podporu aj ministerstvu, aj vôbec štátu pri riešení týchto otázok, čiže tu treba jasne to pomenovať a poďakovať im za ich činnosť, na druhej strane chcem ich vyzvať, aby chápali, že aj keď vidia partikulárny cieľ a partikulárny záujem, nie je možné z partikulárnych cieľov vyhodnocovať celkovú situáciu a je to práve zodpovednosť Národnej rady, čo si, čo, čo je vlastne zodpovednosť vaša, a tým sa aj k vám obraciam.
Tiež ďakujem pánovi Luciakovi aj za tie, za ten pozmeňovák, s ním súhlasíme, vylepšil a posunul ďalej túto legislatívnu normu, tak aby nespôsobovala zbytočné legislatívnotechnické otázky a problémy.
Vo vzťahu k tejto dišpute, ktorá tu prebehla, a týmto názorom osobne aj pánu Baránikovi ďakujem za ten jeho vstup v tom zmysle, že adresuje správne otázku k súdom a k výkonu súdnictva vo vzťahu k poručenskej agende, ale tam je jedna veľká poznámka, nie sú veci jednoduché vo vzťahu (povedané so smiechom) aj k poručenskej agende, je to jedna z najťažších agend, ktorú sudcovia majú, verte mi, že viem, o čom hovorím, komunikujem so sudcami, sám som z právnej praxe. Tam žiaden prípad nie je čierno-biely, česť výnimkám, pán poslanec niektoré indikoval tam, v zásade ten sudca v úvodzovkách je rád, ak má jasný dôkaz, má jasný podklad, tam to rozhodnutie je potom jednoznačné, nemusí otáľať, nemá dôvod pochybovať, ale veci väčšinou takto čierno-biele nie sú v živote, čiže vo vzťahu k tomu, čo pán poslanec Baránik adresoval, tam chcem len povedať, že jednoducho jednou z mojich v krátkom čase, ktorý budem mať, priorít, bude podporiť práve, práve celú vec metodiky a vôbec podpory komunikácie, lebo napríklad čo ja veľmi oceňujem aj v tej vašej diskusii, tu čo prebiehala, že naozaj vecne adresovala problémy praxe, že jednoducho je vecná, nie je ideologizovaná, čiže aj tá argumentácia právna, aj tá bitka, je to skôr právna hantírka.
Ja si napríklad myslím, že táto veta ako taká je celá legislatívne zlá vo vzťahu k tomu, či má byť, nemá byť na ťarchu. Veď to, to je absurdné! Veď, veď dôkaz sudca má posudzovať voľným hodnotením, posudzovať stav, aký je, a jednoducho aby legislatívec, aby zákonodarca určoval, čo má a nemá byť na ťarchu. je absurdné k princípu samému, samého, lebo pretože jednoducho my, my máme najlepší záujem dieťaťa, ten je cieľom ochrany aj spoločenskej, a to sú, o tom nikto tu z nás nepochybuje a už sa len potom bavíme o tom, ako v tom-ktorom prípade, ale ak my si myslíme, akože zákonom kazuisticky obsiahneme každý jeden prípad v praxi a vychýlime, ako ten sudca má v ktorom prípade a kde a čo má dať na ťarchu a čo nemá, je podľa môjho názoru absurdné, pretože tým mu zväzujeme tak ruky, že on je v zásade automatom neslobodným, a tak sudca nemá rozhodovať.
Jednoducho sudca má rozhodovať na základe čo najlepšieho dôkazného zistenia stavu, samozrejme, pri týchto poručenskej agende sú to dni, hej, sú to dni, máte skreslenú informáciu, sofistikuje sa nám právna prax, to treba povedať, preto sme aj, je taká vecná diskusia, lebo sa sofistikuje. Čo myslím pod tým pojmom? Myslím pod tým pojmom to, že jednoducho už sú celé metodiky a akcelerácie, ako pripraviť stav tak, aby sa navodil, že ten sudca má ešte horšiu situáciu, pretože musí ešte očisťovať aj to, že čo je v tom sofistikované, kde sú kreované veci vopred a tak ďalej. Čiže s tým všetkým sa on borí. Čiže vrátim sa, aby som nebol dlhý. Jednoducho čo si ja myslím, že bez ohľadu na to, na túto vetu, na tejto vete to nestojí, princíp je gestor, ako ministerstvo spravodlivosti vychádza zo zásady rovnosti týchto foriem starostlivosti, myslíme si, že, že ja osobne si myslím, že aj vzťahu k tej pripomienke advokátskej komory, ja jej rozumiem, rozumiem a veď, veď poznám tú pripomienku, ona len vychádza z toho, že, že, že jednoducho reflektuje, situácia, chce niečo nahrádzať legislatívne, ale všeobecný prístup vždycky v môj aj v komore, aj vždy bude, že zákony nemajú ísť úplne do detailu, skôr majú vytvárať priestor, rámce a hranice a posudzovanie dôkaznej situácie nemá riešiť zákon, hej, to proste má riešiť sudca. A ak to nezvláda, treba, treba mu pomôcť, treba urobiť podporné mechanizmy, máme diskusiu o Cocheme, dlhé roky beží, súčasťou sme boli aj my a chcem, aby tieto veci ďalej išli. Čiže inými slovami, na tejto jednej vete sa to nerieši. Myslím, že je legislatívnotechnicky nesprávne, aby vôbec zákon takto detailne riešil otázku rozhodovania súdu. Ak máme problém, pán Baránik, so súdmi, čo si nemyslím, my sa jednoducho posúvame zásadne ďalej, ale, ale chápem aj, ale posúvame sa, to nebavme sa, že nie, hej. Aj, aj vďaka vám, hej. Čiže jednoducho tu len treba urobiť potom to, že treba urobiť podporu. Ten sudca sám má limitovaný čas, limitované dáta, nemá podporný personál, nemá okruh dôvery tých, ktorí sú akreditovaní, aby mu jednoducho dávali správne podklady. Čiže potom čo chceme od neho? Ako má rozhodnúť kvalitne? Hej. Čiže tam, ak by som ja, adresoval viac energie a zákon by som limitoval viac do, do, do väčšej, väčšej voľnosti.
Takže aj tak si myslím, že celkovo je zákon posunom pri ochrane maloletého, čiže žiadam Národnú radu o podporu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel, ak dovolíte, zdôrazniť tri veci. To, čo povedal pán poslanec Baránik, je, samozrejme, reflexiou jednej časti stavu na súdoch, ja by som chcel, aby zaznelo v tomto pléne a aj na základe mojej osobnej skúsenosti, že existujú sudcovia v rodinnoprávnej agende, ktorí, naopak, sa snažia rozhodovať tak, ako im káže zákon, v najlepšom záujme dieťaťa a robia to vlastne rýchlo. Chcel som, aby to zaznelo. Nieže neexistuje aj iná skúsenosť, ale existuje veľmi zjavne aj táto, po prvé.
Po druhé. Samozrejme, že reflexiou toho, čo hovoril Alojz Baránik, čo som hovoril ja alebo zdôrazňoval aj pán minister, veď to bolo v skutočnosti predmetom reformy súdnictva, ktorý poznáme pod tzv. skratkou súdna mapa, a predovšetkým, predovšetkým v tom, že nám predsa ide o špecializáciu, aby tí sudcovia v rodinnoprávnej agende mali viac priestoru na zložitejšie kauzy, aby sa im mohli venovať, aby sa im mohli venovať v spolupráci s inými organizáciami, inštitúciami, jednotlivcami, aby nabádali, aby pomáhali a aby čo najrýchlejšie rozhodovali. Využívam túto príležitosť a by som poprosil pána ministra, ja rozumiem tomu, že situácia je zložitá, rozumiem politickým okolnostiam, ale zdá sa mi dobré, aby nejakým spôsobom špecializácia sudcov, resp. súdov v Bratislave, Košiciach na okresnej alebo krajskej úrovni, kde môžme umožniť takúto špecializáciu sudcov na poručenskú agendu hlbšiu a lepšiu, než je dnes, aby ju ministerstvo podporovalo a vytváralo pre tých všetkým predpoklady, rozumiem, že do veľkej miery je závislé aj od toho, aká bude spolupráca medzi ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom financií. Samozrejme, že tomu rozumiem.
A po tretie. Budem rád, ak podporíte môj pozmeňujúci návrh, samozrejme, že toto plénum sa vyrovná aj s návrhom pani poslankyne Katky Hatrákovej. Ja v každom prípade by som bol rád, aby sme zákon ako celok, nech to bude akokoľvek, schválili, lebo si myslím, že je výrazným zlepšením situácie oproti dnešku, a zároveň to je moje posledné slovo v tomto, predpokladám, že ak sa nestane nič nepredpokladané, budeme o tom hlasovať v utorok o 11.00 hod.
Ďakujem veľmi pekne.