7. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, iba jedna konkrétna krátka otázka. Ja som to naznačil na výbore pre obranu a bezpečnosť, kde ste mali byť, ale ste neboli, že prečo ste tú päťdesiat päťku nepredložili v skrátenom legislatívnom konaní samostatne? Prečo sa to prilepilo k 281? Ak chcete robiť zmeny, veď je to deklarované aj vašimi predsedami strán, že jednoducho aj za cenu zmeny zákona, ak sa chceme niekoho zbaviť, lebo je nie, nazvem to, nie vhodný na funkcii, tak spraví sa zmena zákona, ale súhlas. Ale prečo ide to prilepené k 281, ale neni to, mohli ste ísť v skrátenom legislatívnom konaní ako samostatný zákon o štátnej službe a v skrátenom konaní ste to tam mohli odôvodňovať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v doterajšom priebehu tohto volebného obdobia boli predkladané návrhy zákonov len v skrátenom legislatívnom konaní. Dôvodom bola vždy koronavírusová pandémia a mnohé z nich sme aj podporili, či už v rozprave alebo aj pri samotnom hlasovaní, aj keď nie vždy sa dalo hovoriť o zákonných dôvodoch na skrátené legislatívne konanie. Tento návrh však ide úplne a zjavne nielen nad rámec zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ale podľa môjho názoru je s ním priamo v rozpore. Zákon o rokovacom poriadku § 89 jednoznačne a taxatívne vymenúva, kedy je možné rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. A je to za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Obsahom samotného návrhu zákona v čl. II, bavíme sa o článku II, s článkom I, ako už povedali moji predrečníci, nemáme vôbec problém, ale pokiaľ ide o článok II, tak sa tu menia kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie generálneho tajomníka služobného úradu, zjednodušuje a zrýchľuje sa možnosť prepúšťania zamestnancov v štátnej službe úpravou podmienok zmeny organizačnej štruktúry, či zavádzajú sa jednoduchšie spôsoby okamžitého skončenia pracovného pomeru s politicky nepohodlnými zamestnancami v štátnej správe. Čiže všetko opatrenia, ktoré sú v neprospech zamestnancov v štátnej službe, aby zas aj táto vláda mohla veľmi rýchlo urobiť hromadné čistky politicky nepohodlných zamestnancov, ktorí mimochodom neboli do funkcií menovaní, ale prešli riadnymi výberovými konaniami.
Vláda sa v programovom vyhlásení hlási k tomu, a teraz citujem: "Naše kroky budeme koordinovať so sociálnymi partnermi, budeme podporovať sociálny dialóg a posilňovať význam dialógu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov." Pýtam sa, pri tomto návrhu v článku II, kde je naplnený tento cieľ vlády v schválenom programovom vyhlásení? Práve naopak. Zneužíva sa tu skrátené legislatívne konanie na to, aby sa k tomuto návrhu nikto nemohol vyjadriť, pretože by ho zástupcovia tripartity pravdepodobne nepodporili.
Zákon o štátnej službe, ktorý sa pripravoval dlhé mesiace a jeho finálna verzia bola výsledkom dlhých rokovaní všetkých sociálnych partnerov, sa teraz poza-bučky, potichu v článku II novely úplne iného zákona ide meniť v neprospech zamestnancov bez akejkoľvek diskusie v skrátenom legislatívnom konaní. Teda pýtam sa, kde sú a aké sú obmedzené základné ľudské práva a slobody, alebo kde hrozia štátu značné hospodárske škody? V návrhu na skrátené legislatívne konanie sa argumentuje, a opäť citujem: "... nutnosťou prijímať protiepidemiologické opatrenia, sociálne opatrenia na zmiernenie negatívnych vplyvov súčasnej pandemickej situácie na obyvateľstvo, vrátane prijímania opatrení na zmierňovanie ekonomických následkov vzniknutej situácie...". Kde sú v tomto návrhu v článku II aké protiepidemiologické opatrenia a ďalšie, ktoré som citoval? Ani jedno z týchto opatrení tam nevidím.
Preto vás, pán minister, vyzývam, aby ste buď stiahli tento návrh na skrátené legislatívne konanie, alebo ak teda aj napriek tomu, že určite my ho nepodporíme, za klub strany SMER - sociálna demokracia môžem povedať, tak v druhom čítaní, aby ste vypustili článok II tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, tak ako všetky návrhy, ktoré sem nosíme v tejto dobe na skrátené legislatívne konanie, aj tu sa jedná teda o dôvod skráteného konania, aby sme pomoc, ktorú sme pripravili, mohli dodať čo najrýchlejšie a aby vlastne sme mohli pomôcť podnikateľskému sektoru. Takže vás prosím o podporu. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 82 z 5. mája 2020 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, tlač 83, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, úplne v kľude, spomaľte, aby ste náhodou naozaj, lebo cez to rúško sa aj zle dýcha, tak.... (Reakcia rečníka: "Uhm, áno.") Ak prečítate iba nevyhnutné, nemusíte čítať úplne celú informáciu.

Kuriak, Milan, poslanec NR SR
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 11. schôdzi dňa 12. mája 2020 a prijal uznesenie č. 21, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, tlač 84, v skrátenom legislatívnom konaní na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, všetci dobre vieme, aká je momentálne situácia nielen vo svete, ale aj na Slovensku v súvislosti, samozrejme, s koronavírusom. Jej následky nás nútia hľadať východiská, ktoré budú mať minimálny dopad na fungovanie štátu a života občanov. V skrátenej forme by som vám chcel, tak ako aj toto skrátené legislatívne konanie, by som vám chcel v reči vytýčiť výhody v rámci poskytovania zvýhodnených úverov, ktoré majú občanom uľahčiť žitie na Slovensku. Ak chceme udržať zamestnanosť, ktorú garantujú najmä firmy, potrebujeme im doručiť jasný odkaz, ktorý prichádza v jasnej podobe. Prítok likvidity pre podniky je v tomto čase nesmierne dôležitý, aby si firmy dokázali zaplatiť nevyhnutné náklady spojené s podnikateľskou činnosťou. Ak sa tak nestane, budú musieť nastať v každej firme radikálne kroky smerujúce k sponíženiu nákladových položiek, čo s vysokou pravdepodobnosťou budú osobné náklady, teda pracovná sila.
Ďalej, ak by štát v súčasnej situácii nepomohol bankám ručiť za úver, je vysoko pravdepodobné, že banky by podnikateľom nepožičali, resp. by požičali, ale za vysokú cenu. Nieže by banky nechceli požičiavať, ale je prirodzené, že by sa obávali, či požičané peniaze niekedy dostanú naspäť. Položte si otázku, urobil by niekto z vás taký obchod, za ktorý by nedostal zaplatené? Predpokladám, že určite nie. To by podľa môjho názoru hraničilo s filantropiou a nie s podnikaním.
Ďalšiu výhodu v antikoronaúveroch vidím aj v tom, že ak podnikatelia neboli oprávnení získať prvú pomoc, ktorú poskytovalo ministerstvo práce Slovenskej republiky a rodiny, mohli by využiť zvýhodnený úver na preklenutie nedostatku financií. Taktiež je potrebné tieto úvery vnímať aj ako návratné pôžičky za veľmi výhodných podmienok. Aká bude pomoc od strany štátu? Pomoc sa vie poskytnúť v dvoch formách, a to portfóliová a záruková za úver poskytnutý finančným sprostredkovateľom. V preklade záruka by mala viesť k novým nanajvýš štvorročným preklenovacím úverom vrátane dvanásťmesačného odkladu splátok, istiny aj úroku až do výšky takmer 1,2 milióna na jeden úver. Ako bonifikáciu úroku, to je úhrada časti alebo celej sumy úroku z úveru poskytnutého finančným sprostredkovateľom a 4-percentná bonifikácia, ak sa, samozrejme, zaručí zamestnávateľ, že udrží zamestnanosť.
Podporné podniky budú môcť úverové zdroje použiť na svoje investičné a prevádzkové náklady v záujme udržania zamestnanosti. Finančné prostriedky na tento program sa budú čerpať z európskych štrukturálnych a investičných fondov, konkrétne z operačného programu Integrovaná infraštruktúra zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Nárok na tento úver by mali malé a stredné podniky, ktoré sú zriadené a podnikajú na území Slovenskej republiky, vrátane aj Bratislavského kraja, nespĺňať definíciu pre podnik v ťažkostiach v prípade, že sú staršie než tri roky, nepôsobia v oblasti rybolovu a akvakultúry alebo prvovýroby v poľnohospodárskych výrobkoch. Úver v maximálnej výške 1 118-tisíc eur možno použiť na investičné účely, obstaranie strojov, technológií a podobne a na prevádzkové účely, čiže udržanie najmä pracovných miest. Úver nie je možné využiť na účely, ktoré sa realizovali ešte pred podaním žiadosti o úver, ani na refinancovanie či konsolidáciu existujúcich úverov. Maximálna splatnosť úveru je 3 až 4 roky vrátane odkladu splátok. Pritom splátky istiny a úveru je pritom možné odložiť až do 12 mesiacov do prvého čerpania úveru.
Dámy a páni, v závere by som veľmi rád vyslovil podporu tomuto vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Takže ako už bolo spomenuté, zvolávam zasadnutie výboru pre financie a rozpočet, miestnosť č. 31 o 15.45 hod. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, návrh skráteného legislatívneho konania odôvodňujem viacerými skutočnosťami. Ako príklad uvediem, máme tu SZČO, ktoré dostali možnosť podať daňové priznanie neskôr ako 31. marca v súvislosti s COVID-krízou. To potom ale znamená, že 1. 7. Sociálna poisťovňa, kedy určuje výmeru platnosti odvodov, ešte nebude vedieť, ako tie odvody vypočítať. Takže navrhujeme právnu úpravu, aby sme umožnili Sociálnej poisťovni vychádzať z tých dát, ktoré bude mať, a akonáhle niekto podá daňové priznanie, riadne, alebo dokonca aj opravné daňové priznanie, ak už podal daňové priznanie k 31. 3., tak aby tam bola dvojmesačná lehota na to, kedy môže Sociálna poisťovňa určiť odvody. Museli sme to operatívne riešiť, pretože nejaký, nejaký základ platenia odvodov Sociálna poisťovňa musí mať, nejaký zákonný dôvod, že ako to vypočítať v tejto mimoriadnej situácii. Toto je jeden z dôvodov, prečo vás prosím o skrátené legislatívne konanie.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 85 z 11. mája 2020 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 87, na prerokovanie Výboru Národnej rady pre sociálne veci do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre sociálne veci predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 11. schôdzi a uznesením č. 30 z 12. mája 2020 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19. Účelom návrhu je, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti ministerstva kultúry v súvislosti s pandémiou COVID-19 v skrátenom legislatívnom konaní, a to v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Potreba skráteného legislatívneho konania je odôvodnená naliehavým všeobecným záujmom spočívajúcim v snahe minimalizovať negatívne ekonomické dopady pandémie vírusového ochorenia na oblasť organizovania verejných kultúrnych podujatí a oblasť slobodného výkonu umeleckých profesií a podpory kultúry a kreatívneho priemyslu v najširšom kontexte. Návrhom zákona sa reaguje na aplikačné problémy, ktoré sa vyskytli pri uplatňovaní niektorých všeobecne záväzných právnych predpisov v pôsobnosti ministerstva kultúry v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 a vyhláseného núdzového stavu uznesením vlády Slovenskej republiky č. 114 z 15. marca 2020 z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom na území Slovenskej republiky.
Dovoľujem si vás preto požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 89 z 12. mája 2020 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona, tlač 94, na prerokovanie Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu. Výbor pre kultúru a médiá prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 6. schôdzi dňa 12. mája 2020. Uznesením č. 17 z 12. mája 2020 odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona schváliť.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.