12. schôdza

Vždy je veľmi zložité vystupovať po človeku, ktorý má taký talent rečnícky ako pán Pročko, ale teda ku pánovi, ku pánovi Farkašovskému. Ja, ja oceňujem to, naozaj dobre sa to počúva, je to ako keby aj vítané, že vlastne aj zo strany SNS môže, môže proste vyjsť niečo, čo znie aspoň konštruktívne, zároveň oceňujem aj ten vlastenecký nádych aj spojený s hokejom. Myslím si, že to, že tu niekto hovorí, že PS nie je vlastenecké, je úplne neuveriteľné, lebo to PS je zložené z ľudí, ktorí mali možnosť odísť iks-krát z tejto krajiny, zostali tu a bojujú za lepšiu krajinu pre, pre celú, pre celé Slovensko.
No a teraz k tým voľbám, o ktorých ste hovorili, pán Farkašovský. No tak áno, však my rešpektujeme voľby, znova len tak hovorím, že vy ste mali päť percent, my sme mali osemnásť. V zásade vy ste tam ako keby že také teleso v tej koalícii, ktoré vydiera SMER a HLAS, ktorý v zásade vytvoril inštitúcie, ktoré chcete zrušiť. Dokonca to nevytvorilo nejaké biznisové krídlo SMER-u, ale vytvorilo to vlastenecké krídlo SMER-u, pán Maďarič. To znamená, že on reálne vytvoril organizácie, zaviedol nejakú kultúru, na ktorej bol všeobecný konsenzus aj v tom zlom liberálnom krídle, a vy to rušíte preto, lebo si to chcete prefarbiť na svoj, a teraz nemyslím váš osobne, ale váš taký ten demagogický obraz. A myslím si, že mnoho poslancov SMER-u a HLAS-u má s tým problém vlastne, čo robíte a trošičku aj sa hanbia, však sa bavíme medzi sebou, no len ich proste vydierate a proste hádžete sa o zem a v zásade oni vás musia počúvať. Tak tých päť percent zložených z nečlenov strany ináč, v skutočnosti vydiera celú koalíciu, takže nehovorte o demokratických voľbách, lebo vy máte malú legitimitu.

Ďakujem.
Pán Farkašovský, vy ste dávali dobré otázky, pretože ste sa napríklad pýtali, prečo by mala ministerka likvidovať, niečo čo funguje. No ale na to by mala práve odpovedať pani ministerka, lebo my sa to pýtame tiež, prečo by sa to malo likvidovať a dávame k tomu naozaj pádne argumenty. Ja by som sa chcela vrátiť k tej streche, lebo to je neustále akože podsúvanie takej dilemy, že buď strecha, alebo boj proti dezinformáciám, alebo výzva, alebo ja neviem čo. Ale výzva boja proti dezinformáciám sú bežné výdavky a strecha sú výdavky kapitálové. Je to úplne iný rozpočet a mňa by skôr zaujímalo naopak, kam sa použili bežné výdavky, ktoré boli tam pridelené tejto výzve, kam sa použili, keď sa nepoužili na výzvu. Ja viem o jednej časti, ktorá išla na knižnicu, ktorá sa to chudera dozvedela, dozvedeli sa to niekedy koncom novembra, ak sa nemýlim alebo októbra. Každopádne natesno pred koncom roka, že majú rýchlo, zbesilo nakúpiť knihy asi alebo čo, proste niečo, čo sa týka bežného výdavku, nie kapitálového. Tá strecha bola po a) hotová a po b) muselo to prejsť úplne iným procesom. Takže my tu nehovorme o tom, že jedna vec išla na úkor druhej a naopak, lebo to skrátka nie je pravda. A pokiaľ to pani ministerka nevie, tak opäť je to dôkaz, že tam nemá čo robiť. Bavíme sa o programovom vyhlásení vlády, no ale veď vy ho nenapĺňate, pretože je tu napísané úplne jasne, že vláda má záujem, aby národná kultúra bola v popredí spoločenského záujmu, a preto jej bude poskytnutá adekvátna podpora na jej rozvoj, a preto zlikvidujeme, a dokonca ochromíme súčasný stav Fondu pre umenie, preto nedostane napríklad zhruba 1,6 milióna na tradičnú kultúru, nedostanú spolky alebo nedostanú zhruba 2 milióny eur knižnica, a tak ďalej, ako to doteraz bolo. Takže to je opäť popieranie programového vyhlásenia vlády. A rovnako to platí aj o druhej ďalšej časti vety, kde ste hovorili, že sa bude komunikovať s verejnosťou a zástupcami a nekomunikuje sa.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som vlastne nadviazala na kolegyňu Danu Kleinert, lebo pán poslanec Farkašovský, vy ste hovorili, že vlastne vy len napĺňate programové vyhlásenie vlády, to aj pani ministerka spomínala vo svojom prejave. No ale zoberme si len tie dve sporné veci, o ktorých tu teraz diskutujeme, lebo tých sporných je viac, ale teraz také tie najaktuálnejšie sú RTVS a verejnoprávne fondy. Ani v jednom nedodržujete programové vyhlásenie vlády. Pri RTVS máte napísané, že ju rozdelíte na rozhlas a televíziu. Čo idete urobiť? Idete ju zrušiť a založiť nejakú novú televíziu. Čiže nie, nedodržujete programové vyhlásenie vlády, ani pani ministerka ho nedodržuje svojim návrhom zákona.
Pri verejnoprávnych fondoch máte napísané, že predstavíte nový štatút fondov. No, to tiež nedodržujete, lebo to sa ani nedá, pretože vláda nemôže predstaviť nový štatút. Štatút vytvárajú a schvaľujú rady tých fondov. Čiže ten kto písal to programové vyhlásenie vlády, ani len nevie, ako to celé funguje. A to, bohužiaľ, vidno aj v tých návrhoch poslaneckých, pod ktorými ste aj vy podpísaný, ktoré to robia podobným spôsobom, že vlastne zasahujú do niečoho, čomu nerozumejú. A ja sa naozaj pýtam, aj v súvislosti s odvolávaním pani ministerky, že čo urobíte vy všetci, ktorí to teda podporujete, keď vám prejde ten váš zákon o takzvanej reforme Fondu na podporu umenia a najbližších deväť mesiacov nikto nedostane ani korunu z toho fondu, nikto v celej kultúre, pretože sa budú musieť zastaviť všetky dotačné schémy a robiť nové schémy štátnej pomoci a nové interné dokumenty. Ako sa potom ospravedlníte tým ľuďom?

Oceňujem spôsob vystupovania pána Farkašovského, skutočne je to taký balzam. Keď som počul pani Kramplovú, tak skutočne ako to je úplne iný spôsob vystupovania. Ja si to vážim a pridávam sa k tomu, čo povedal pán Dubéci, že poďme, nepoďme sa osočovať, ale poďme diskutovať. Skutočne tak isto aj KDH diskutuje tým spôsobom, že predkladá fakty, opiera sa o ne a keď aj, keď aj sa nedohodneme a ten výsledok bude, asi sa nedohodneme, tak predsa neostaneme dokrvavení od súboja. Ja ešte k jednej poznámke, jednej veci, čo povedal pán Farkašovský, on hovoril o národnej kultúre. Áno, ja súhlasím s tým, že tak ako existuje francúzska kultúra, ako existuje poľská kultúra, existuje slovenská kultúra. Ako k tomu by sme mali prihlásiť, je to tak, ale dôležitý je spôsob, ako to uplatňovať. Aj keď si spomenieme na minulý režim, tak sa vytvorila jedna doktrína socialistického realizmu a postupovalo sa podľa nej. Obávam sa, že každý štát, dokonca napríklad spisovateľov nahnali do Budmeríc do zámočku, aby tam všetci v pokoji písali tie diela o socialistickom realizme.
Takže ja sa obávam skôr toho, aby sme s týmto, s týmto, s touto snahou podporovať slovenskú kultúru nevytvorili, nechceli vytvoriť nejakú schému, podľa ktorej by sa malo tvoriť. Slovenská kultúra sa vytvára tak, že to robia ľudia, ktorí žijú na Slovensku a prispievajú v tomto priestore k tomu, ako tá kultúra vyzerá. Takže poďme toto podporovať. Ak na to majú slúžiť fondy verejnoprávnej inštitúcie, tak som za.

Ďakujem pekne.
Pokiaľ ide o kolegu Pročka, prosím ťa, Jožo, nevkladaj mi do úst veci, ktoré som nepovedal a ani som nikdy neurobil. Treba sa pozrieť do zrkadla, odporúčam ti návštevu Ikey a kúpiť si tam aspoň také malé, aby sa v ňom videl.
Pán Štefunko, pokiaľ ide o rešpekt k voľbám, som rád, že ste to takto verejne skonštatovali, že máte rešpekt k výsledkom volieb a že si ich ctíte. Áno, Progresívne Slovensko malo 18 %, ale koalícia má cakumprásk viac ako 40, takže to tiež treba rešpektovať. Má to legitimitu, samozrejme.
Pani Kleinert, strecha filharmónie je kontra boj proti dezinformáciám. Keď je situácia havarijná, tak si môžete vybrať medzi opravou strechy, a medzi nejakými projektami na boj proti dezinformáciám. Takže o tom, čo a ako napĺňame programové vyhlásenie vlády nerozhoduje ani opozícia, ani koalícia, ale rozhoduje v prvom rade občan a volič.
A pani Jaurová, k televízii RTVS a k fondom treba dlhšiu diskusiu. Ja sa na to veľmi teším, pokiaľ bude nový zákon na pretrase v Národnej rade o RTVS a odporúčam trošku menej katastrofické scenáre maľovať, ako ste na to zvyknutá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka a vážené kolegyne, kolegovia, takto v piatoček skúsim ja k tejto téme. Možno by zaznela otázka, že aká je moja kvalifikácia, vyjadrovať sa k tejto téme okrem toho, že som poslanec. Tak skúsim tak na základnú kalibráciu, nejakú predsa len tak vnútorne cítim, že by som sa mohol aj ja k tomu čiastočne vyjadriť. Aj taký záväzok mám voči môjmu susedovi Hviezdoslavovi. To som zvykol vždycky hovoriť, lebo ja som z Námestova a on bol, u nás pôsobil ten Pavol Országh Hviezdoslav a aj kvôli nemu, aj kvôli iným, ktorí boli z tej časti, z ktorej som ja. Nebudem ich tu menovať, bolo ich tam veľa, ktorí sme niečo svetu dali. Aj možno kvôli tomu, že moja mama bola v Matici, aj možno kvôli tomu, že ja som Štúrovcov dal namaľovať do jednej našej prevádzky ešte pred 25 rokmi, keď národniari ešte jedli pizzu a vôbec neboli národniari, ja už som dávno vtedy. Čiže moja nejaká kvalifikácia takého národniarskeho srdca, takého je a nie som ani to, čo tu bolo povedané, že celé je to len kvôli tomu, že niekomu sa pretnú nejaké fondy a nebudú mať nejaké peniaze a neviem čo všetko. To je moja a za to som Pánu Bohu vďačný, že moja veľká sloboda je v tom, že ja nemám žiadne fondy od nikoho za nič. Ja mám len to, čo si vyrobím. Čiže to chcem tým povedať, že som tu a stojím tu, ako nechcem tak pateticky povedať, lebo nemôžem ináč. Môžem aj ináč, mohol som už byť preč, ale chcel som to povedať, že napriek tomu, že som srdcom, mám naozaj, dovolím si tvrdiť kvalifikovane aj národniarsky, že to nehrám, hej, cítim patriotizmus.
Mám rád túto krajinu a mal som, aj z rodiny si to nesiem, nemám žiadne fondy, čiže nesedí ani tá premisa, hej, že proste tu budem teda proti, lebo mi to nebude mať nejaké plnenia. A napriek tomu som za, aby pani ministerka už nebola našou ministerkou. Nech mi je to prepáčené, ale som za. Tie dôvody tu odzneli, nebolo ich málo a ja s nimi stotožňujem.
Od niektorých kolegov tu zaznelo, že teda jak rešpektujú, že je naša ministerka, ja teda tiež rešpektujem, že demokracia umožnila, aby pani Šimkovičová bola naša ministerka. Ale ja ako osoba ju nerešpektujem. Úprimne poviem, že mám ako s tým problém, lebo si myslím, že máme, máme naviac v niečom, že máme skúsiť aspoň pripustiť, že toto nie je tá cesta, ktorou vlastne sa Slovensko bude uberať a že ten proces pôjde týmto, týmto spôsobom.
Nominantka na ministra kultúry z dielne, zo stajne, z dielne teda SNS je výrazom toho, asi toho ich vnútorného prostredia, tej ich vnútornej firemnej kultúry a zodpovedá asi tomu nastaveniu. Ja len tak rozmýšľam, že tí otcovia, zakladatelia toho SNS, že čo by asi tak povedali, že keby zistili, že jak to, jak to celé dopadlo a že či toto, toto chceli, keď to zakladali a či by sa trošku nebránili, že tento obraz nesedí.
SNS sa nechalo, koľko, dvadsať rokov viesť, pardon za výraz, ožranom, normálne primitívnym ožranom, primitívnym hulvátskym človekom. Teraz ho vídavame v správam večer, jak všelijaké problémy má. A to fascinuje, že, že vlastne, že tak dlho sme ho, tak dlho sa tolerovalo, že takýto človek nám vládne a takto dopadol. A ja teda, ja ľuďom neprajem nič zlé, lebo sa hovorí, že karma je zdarma. Ja ľudom prajem, nech im je dobre, aspoň mi dajú pokoj, lebo keď im je dobre, tak ma neotravujú, nepýtajú. Čiže ja prajem každému, nech je tak, ako si myslí, že je pre neho dobre, aj terajšiemu predsedovi, teda ak dovolí, mu tiež zaprajem, aby nedopadol tak zle aj kvôli tomu, že ak majú byť nositeľmi toho národného odkazu, že predsa len nech niekedy sa tak zamyslia nad tým, že čo na tom začiatku tí otcovia zakladatelia chceli.
Lebo to čo je teraz, je naozaj smutné, je to tristné, celé je to tristné, že to SNS a tie ich nominácie. A to nie je len pani ministerka kultúry, hej? Tu máme aj pána Tarabu, ktorý sa tu zaskvel aj svojim vystúpením, ale aj to čo stvára na tom ministerstve. To nie je ministerstvo životného prostredia, to je ministerstvo proti životnému prostrediu. Tie zákony, ktoré predkladá, ja sa nestíham diviť. Ja tu už týždeň čakám na medveďa a verím, že sa ho dočkám a na to rúbanie, ktoré tiež budeme tuná prejednávať. A skúsim teda povedať, že v čom si myslím, že je problém. Problém je aj v tom, že ako je vôbec možné, že minister predkladá, predkladá taký, taký zákon. Máme tu ďalšiu nomináciu toho minist.., čo to máte, to ministerstvo cestovného ruchu. To je tiež taký, jak vyzerá to byť na smutný príbeh, že ako utopiť nejaké peniaze. My sme tu mali a ešte stále máme, že Ústav pamäti národa a to som ja tu ešte, keď som bol prvýkrát poslanec, som to vlastne na číslach zdokumentoval, že vlastne celý Ústav pamäti národa prísne vzaté vznikol len kvôli tomu, aby mal Víťazoslav Móric peniaze. Oni, oni boli, sídlili v budove Víťazoslava Mórica niekde v Ružinove a osemdesiat percent alebo sedemdesiat percent rozpočtu myslím, ÚPN-ky, išlo na to nájomné, hej?
Preto SNS možno dovolila, aby vzniklo, aby teda Móric mal, myslím, že desať alebo koľko rokov nájomné, že celkovo vy tie nájomné máte radi a toto ma fascinuje.
A pán Danko, aj u vás špeciálne, že veď vy by ste mali byť o niečo hrdejší, alebo jak sa to povie, presne vyskloňuje, že vám by J&T-áci nemali rozkazovať, že si musíte prenajať zrovna ich kancelárie, hej?
A toto ma fascinuje, že, že vlastne sme sa, prvý znateľný výsledok celého toho ministerstva, ktoré to zachráni, je, že bude sídliť pri Eurovei na nábreží v celej budove, ktorá je ináč podľa mňa škaredo urobená, zle urobená, lacno urobená a ešte tú lacnotu povýšili, povýšili na umenie a národniarom to prenajali, že to je industriálny look. Ja som sa tam včera bol pozrieť a naozaj proste lacno, zle urobené, ale bude sa to prezentovať, že teda industriál. To by ste tiež ako národniari mali sa vzoprieť. Národniari by mali sedieť, by som povedal, v takých priestoroch dôstojnejších, že nemusia sedieť v hangári a lacne urobenom, v mizernom betóne. Takže neviem, naozaj nevychádza to, veľa tých príbehov nesedí toho, čo sa snažíte prezentovať.
A späť k pani ministerke a už budem končiť. Ja som teda, zaznelo veľa, nechcem sa tu opakovať, túto odbočku som si dovolil že, že celá tá, je to aj takým spôsobom aj mizéria toho, že akým spôsobom, kde sa vlastne strana dopracovala. Vyzerá to, že to ešte ide k horšiemu.
Takže, pani Šimkovičová, ja som tu zadeklaroval, ja som za, budem hlasovať za odvolanie a nie preto, že mi utnú nejaké fondy, pretože si myslím, že Slovensko má naviac. Ja si myslím, že Slovensko má na to, aby malo ministra a ministerku kultúry, kde teda je nejak z toho príbehu zrejmé, že vytvára to aj nejaký obraz o tej krajine. Ja pripúšťam, že pani ministerka je teraz obrazom našej krajiny v určitom pohľade, lebo aj to sme my. Všetci tí, čo pozerajú tie "Vyvolený" a "Farmár hľadá ženu" a neviem. A teraz mi to niekto vravel, že údajne je populárne, je nejaká ruža, či čo, hej? Áno, tak aj to sme my, hej a títo ľudia už majú svoju ministerku. Otázka je, že či by sme ešte len predsa len trochu nezabojovali a neskúsili mať takú ministerku, alebo ministra, ktorý by bol taký, by som povedal, že aj pre viacerých. Hej, že predsa len aspoň to vyskúšať.
To, čo odzneli tie body, súhlasím, stotožňujem sa, chcem jeden vyakcentovať a tým naozaj končím. A pre naše deti, teda ja nechcem tu byť patetický, ale fakt som tak nad tým zauvažoval, že dvojka alebo trojka na ministerstve kultúre, teda jeden z tých dôvodov, prečo by pani ministerka mala byť odvolaná, je aj ten u mňa, hej, a chcem ho vyakcentovať, to že dvojka alebo trojka na ministerstve kultúry je pán Machala. Ten pán Machala, ktorý teda zapochyboval, či teda je Zem predsa len guľatá. Bolo to myslím 500 rokov dozadu, hej, jedného upálili, druhý to proste odvolal a potom to predsa len povedal, že predsa sa točí, že bolo to dávno. Malo, veci mali svoj vývoj, ale my sme sa tu už nejakým historickým vývojom dopracovali k tomu, že sa tu o niektorých veciach už nedebatuje a už sa teda všeobecne uznalo. Dokonca aj fotky existujú, hej, že sú aj nejaké dôkazy osobných svedectiev, že je guľatá.
A viete, ono to nie je také, že to neni nevinný brept, to tým chcem povedať. Toto keď sa to Machalovi stalo, on mal do hodiny letieť z toho ministerstva a cez okno mala letieť jeho taška. Tak a vláda sa nám mala ospravedlniť, vláda sa mala postaviť a ospravedlniť a povedať, prepáčte, viete v tom zhone a strese sa stala chyba, proste táto nominácia určite nebola šťastná. Aby mu úplne ho ako nezdisovali, tak by povedali, že teda že, no proste by sa mala s tým vysporiadať tak, že do hodiny, naozaj že do hodiny a ospravedlniť. A nič a to mňa na tom mrzí. Lebo my máme deti, poniektorí už budeme mať aj vnukov, že proste jak môžte od tých detí chcieť, aby v tej škole počúvali, aby tým učiteľom verili, aby prijímali, aby vťahovali do toho nepopísaného mozgu, aby vťahovali tie informácie, že fakty sú fakty. Jak to od nich môžte chcieť, keď ony sa nejako pomimo alebo so záujmom, alebo pri nejakej diskusii dozvedajú. Ony nerozlišujú, či je dvojka, trojka, ony rozlišujú, že je nejaká vláda, niekto povedal, to nemusí byť pravda. Viete, to je naozaj že enormne nebezpečné. Enormne nebezpečné z pohľadu pre tie naše deti. Mňa to neovplyvní, ja som nezapochyboval, či je guľatá alebo neni. Ale viete, z pohľadu nejakej základnej autority, tých detí, ktoré sa to učia, tam naozaj vláda mala zareagovať veľmi prudko a veľmi ostro a ospravedlniť sa. A keď to neurobila, tak je to jeden pre mňa z ďalších dôvodov, ktorý sa som chcel osobne, aj kvôli tomu vystupujem, vyakcentovať, že už len za toto, už len za toto, hej, by mala, by mala pani ministerka opustiť.
Takže ja to hovorím, že pani ministerka by nemala byť pani ministerkou kultúry. Hovorím to ako občan, hovorím to aj ako poslanec a prísne vzaté to hovorím aj ako sused. Lebo ja teda som vedľa na námestí SNP a to ministerstvo kultúry je tam vedľa. A tiež by som chcel mať dobrých susedov, i keď sa hovorí, že susedov si nevyberáš, ale keď si ich teda môžeš nejakým spôsobom aspoň čiastočne vybrať, alebo mať možnosť to ovplyvniť, tak predsa len by som pristal, keby na tom ministerstve, v peknej budove, ona je fakt pekná, málo ich je, ale má také svoje čaro, že máme naviac, aby sa tam nakoniec dostal niekto, kto teda nebude obrazom a tvárou tých, čo pozerajú "Vyvolených a Farmár hľadá ženu", ale budú obrazom nás takých všeobjímajúcejších aj tí, čo to nepozeráme, lebo sú aj takí. Ja teda sa cítim ochudobnený, že to nepozerám, ale nebudem to ani pozerať. Ani naše deti to nepozerajú a máme sa dobre.
Čiže máme naviac, máme na to, aby sme mali ministra kultúry proste s obrazom, ktorý bude akceptovateľnejší. A to som o tom Machalovi chcel naozaj povedať a teda keď vidím pani ministerku tu, či ten, skúsim teda to, či predsa by ste ho nevyhodili, Machalu, lebo naozaj neskutočné, keď v roku 2024 dokáže niekto zapochybovať, či Zem je, alebo nie je guľatá. Nie pre nás, nie pre vás, nie pre nás, pre naše deti a pre našich vnukov je to veľmi dôležité z pohľadu nejakej autority, z pohľadu toho, že čo ich chceme učiť, k čomu ich chceme doznať, hej?
Takže to je pre mňa veľmi dôležité. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia a kolegyne, prajem príjemné piatkové popoludnie. Uchádzala som sa o slovo, pretože by som chcela povedať päť dôvodov, ktoré ja vnímam ako dôležité, a pre ktoré by pani ministerka Šimkovičová nemala ďalej pokračovať vo svojej funkcii. Tým prvým dôvodom, ktorý je pre mňa dôležitý, je jej necitlivá komunikácia a z pozície moci aj komunikácia, ktorá ostrakizuje slabších. Jeden z jej výrokov, ktorý rada opakuje a ktorý obmieňa v rôznych podobách, avšak stále má ten istý odkaz, znie, čo sa vymyká norme, nepatrí do verejného financovania. To je podľa mňa veľmi nebezpečný výrok a ja nechcem ani len vysloviť, akú dobu našej histórie mi pripomína, pretože to bola tá najkrvavejšia doba, akú sme si aj my doposiaľ v našej histórii zažili. Takýto prístup je diskriminačný. To, že sa niečo pani ministerke nepáči, nemôže byť jediným kritériom, čo bude štát podporovať a čo nie. Prestane tento štát a pani ministerka podporovať zdravotne alebo inak znevýhodnené skupiny obyvateľstva len preto, že podľa jej názoru nie sú v norme? Áno, tak ďaleko takéto úvahy môžu zájsť.
Alebo jej výroky, ktoré dehumanizujú, ostrakizujú a naozaj urážajú ľudí z queer komunity. To sú všetko výroky, ktoré sa dajú veľmi ľahko vyvrátiť a ona aj tak pokračuje v tom, že týmto rozdeľuje spoločnosť a už dnes beztak ohrozenú skupinu, ktorá je terčom rôznych vyhrážok, nenávisti, bola terčom teroristického útoku, ďalej ponecháva tomuto davu, ktorý potrebuje niekoho nenávidieť a ona im podsúva práve tých najzraniteľnejších.
Ja len uvediem taký folklór, ktorý tu počúvame od rôznych ďalších predstaviteľov, že vraj existuje 70 alebo neviem koľko pohlaví, a to je nejakým ohrozením pre našu demokraciu. Tak teraz krátke okienko, keby ste si to hodili do Googlu, čo vám ukáže. Pohlavie predstavuje biologické charakteristiky ako sú genitálie, chromozómy, či hladina hormónov. Na základe pohlavia rozdeľujeme ľudí na ženy a mužov. Niečo úplne iné je rod a rodová identita. To nie je to isté, čo pohlavie. Pohlavie určujeme pri narodení na základe biologických znakov.
Rod je však kultúrna kategória, je to súbor spoločenských pravidiel, ktoré sa spájajú so ženskosťou, s mužskosťou a tak ďalej. Rod predstavuje súhrn viacerých vzájomne sa ovplyvňujúcich faktorov, môžu to byť spoločensko-kultúrne aspekty, geo-kultúrny priestor a sociálne konštrukty typické pre tú, ktorú spoločnosť. To znamená, že spoločnosť ovplyvňuje naše predstavy o tom, ako by sa dievčatá, chlapci mali správať, vyzerať či myslieť. Ale zďaleka nehovoríme o 70 pohlaviach, ako vy veľmi rada spomínate.
Ja len k tomuto bodu dopoviem ešte zopár dát ku queer ľuďom. Pretože 80 % z nich sa cíti na Slovensku ohrozených vo verejných priestranstvách. A vy tomu dopomáhate takýmito nenávistnými výrokmi. 30 % z nich sa cíti ohrozených v škole, v zamestnaní. 37 % z nich zažilo pre svoju orientáciu v škole šikanu, 13 % z nich sa stalo obeťami sexuálneho alebo fyzického násilia. 54 % z nich sa bojí prezentovať svoju transrodovú identitu navonok. 46 % z nich upozorňovalo na akútny nedostatok psychiatrov a psychológov. 40 % z nich sa v živote pokúsilo o samovraždu, alebo malo samovražedné sklony práve pre tú nenávisť, ktorú aj touto rétorikou podnecujete.
Som presvedčená, že my politici by sme mali byť práve vzorom toho, ako dokážeme v spoločnosti tie nálady, hnev, frustráciu nejakým spôsobom tlmiť, moderovať, ukázať, že aj keď sme rozdielni, aj v tejto sále, dokážeme spolu koexistovať, dokážeme aj nesúhlasné názory prezentovať slušne. Ale spôsobom, ktorý si vyberáte vy, že stále namierite na inú skupinu zraniteľných obyvateľov a útočíte do nich a dehumanizujete ich, a robíte z nich občanov druhej kategórie, tým ministerka nikomu nepomáhate, ani tým neukazujete svoju silu. Ukazujete tým svoju, svoju slabosť. Ukazujete tým, že nemáte čo robiť na stoličke, na ktorej sedíte, pretože tá patrí všetkým občanom a tam by ste mali zabudnúť na to, kto vás volí, ale mali by ste naozaj robiť tú svoju prácu pre celé Slovensko.
Toto nie sú výmysly, ja som spomínala vaše výroky.
Teraz prejdem k druhému dôvodu pre ktorý som presvedčená, že by ste nemali ďalej pokračovať vo svojej práci. Podporujete organizácie, ktoré síce majú nejakú históriu, ale v súčasnosti majú výlučne kontroverzné pôsobenie a nekonajú v dobrom záujme Slovenskej republiky, ani, ani nemajú reputáciu ktorá by nám robila dobré meno tu alebo v zahraničí. Spomeniem vami často spomínanú a preferovanú Maticu slovenskú, ktorej ste len pár dní po svojom menovaní do úradu prisľúbili viac peňazí. Matica slovenská udelila vyznamenanie politikovi SNS Jozefovi Rydlovi. Ten si udelil profesorský titul sám. V Berne mal kradnúť vzácne rukopisy z knižnice, ktoré neskôr daroval práve Matici. Pán Rydlo mal fyzicky a psychicky týrať svoju rodinu. Matica Slovenská kritizovala aj vitráž, podotýkam marketingovú vitráž na divadle Pavla Országha Hviezdoslava a robila z toho kauzu. Kdežto išlo o slobodné umelecké vyjadrenie odkazu a podpory divadla. Tlačiareň Matice slovenskej v minulosti tlačila pornočasopisy a časopisy so sexuálnym obsahom. Matica v roku 2008 vydala pamäti ľudáckeho činiteľa Konštantína Čulena, v ktorých padajú urážky nielen na evanjelikov ale aj Židov, či Čechov. O SNP Čulen píše ako o "puči", citujem, "ožratých karieristov."
Kniha pritom vyšla bez kritického poznámkového aparátu. Matica vydala aj pamäti šéfa Hlinkovej gardy Alexandra Macha, či prispela na vydanie nekritickej knihy o ďalšom významnom ľudákovi Karolovi Sidorovi. Ja tu za sebou počúvam, že pani ministerka nesúhlasí s vecami, ktoré hovorím. Toto sú všetko veci, ktoré viete nájsť vo verejných zdrojoch, nedržím sa žiadnych hoaxov, ani pofidérnych zdrojov, to všetko si viete dohľadať.
A ak máte k tomu nejaké pádne argumenty, nech sa páči do rozpravy.
Tretím dôvodom, pre ktorý som presvedčená, že pani ministerka nemá pokračovať vo svojom práci, je obnovenie spolupráce s Ruskom a s Bieloruskom.
V súčasnosti režimami a krajinami, ktoré nedokážu dodržiavať ľudské práva, ktoré konajú proti nim, a v prípade Ruska ide aj o agresora, ktorý zaútočil na našich susedov ničím nepodmieneným útokom. Týždeň po vypuknutí ruskej agresie na Ukrajine vo februári 2022 zastavila vtedajšia ministerka Natália Milanová spoluprácu s ruskými a bieloruskými kultúrnymi inštitúciami, tak ako to spravili skoro všetky krajiny v Európskej únii a v demokratickom svete. Pani ministerka Šimkovičová povedala, že internú smernicu zrušila po tom, že premiér Robert Fico komunikoval s ruských veľvyslancom a ona nechcela porušiť nejaký interný zákon. Taktiež doplnila, citujem: "Vo svete sú desiatky vojnových konfliktov a podľa nášho názoru by naň nemali doplácať umelci a kultúra."
Nuž, pani ministerka, rada by som vám teraz povedala mená tých, ktorí na tento konflikt doplatili, ktorí na ničím nevyprovokovaný útok Ruska na Ukrajinu doplatili, a to životom:
Jurij Karpatenko, dirigent vo filharmónii, 46 rokov, zastrelený ruským vojakom vo svojom byte.
Viktor Onysko, filmový editor, 40 rokov, po invázii vstúpil do armády s tým, že nebolo by fér, aby za slobodu na Ukrajine bojovali iní než my. Keď ruskí vojaci zbadali jeho jednotku, začali s paľbou, ktorú nebolo možné prežiť.
Ľuba Pančenko, umelkyňa a módna dizajnérka, 84 rokov, čelila ruskej agresii v blízkosti Kyjeva. Ruskí vojaci odpojili celú oblasť, v ktorej žila, od sociálnych služieb. Pančenko bola nájdená na dvore svojho domu po tom, čo tam dopadla bomba. Bola vyhladovaná. Zomrela v nemocnici.
Olexandr Šapoval, bývalý sólista ukrajinského národného divadla a baletu, 47 rokov. Ruský projektil dopadol vedľa neho, keď sa snažil evakuovať telá padlých. Zraneniam na mieste podľahol.
Oľha Pavlenko, umelkyňa a vedkyňa zaoberajúca sa ukrajinskou gastronómiou, 38 rokov. Zomrela po tom, čo si išla do nákupného centra vyzdvihnúť zásielku a ruská raketa zasiahla túto budovu práve v tom čase.
Vasil Kukharsky, herec, 50 rokov. Zomrel na ťažké zranenia, ktoré utrpel na fronte.
Aj toto sú obete. Obete, o ktorých vy ste povedali, že podľa nášho názoru, aj keď je vo svete desiatky vojnových konfliktov, by naň nemali doplácať umelci a kultúra. Nuž ja si myslím, že práve, práve z toho titulu, že si vážime umenie, kultúru a ľudí, ktorí ju vykonávajú aj v krajinách, kde sú vojnové konflikty, by sme práve tým agresorom mali dať stopku. Nespolupracovať s nimi a na znak úcty k týmto životom padlých jasne povedať, na koho strane stojíme.
Štvrtým dôvodom, pre ktorý som presvedčená, že by pani ministerka nemala pokračovať, sú jej normalizačné praktiky, o ktorých sa v posledných dňoch povedalo dosť. Ja som nežila za doby socializmu, ani za doby komunizmu, ale celá moja rodina bola v tých dobách perzekvovaná, moji rodičia nemohli študovať na vysokej škole, pretože neboli pohodlní režimu, stále museli odpovedať na otázky, prečo časť rodiny emigrovala do zahraničia, stále žili v strachu, stále boli vypočúvaní pri akejkoľvek zmene a životnom rozhodnutí. A nám sa táto doba vracia v podobe vás, pani ministerka, keď si na predstavení, ktoré si pozriete a kde umelec voľne, možno satirou opisuje situáciu, ktorú my tu žijeme, dovolíte takéto niečo kritizovať. V umení. V slobodnom remesle, otvorenom, spájajúcom, ktoré podnecuje k tvorbe, ktoré nemá hranice, práve umelca si vy vyberiete ako osobu, ktorú si chcete pozvať na koberček a šikanovať za to, že si dovolil kritizovať, alebo povedať niečo, čo nie je v súlade s vašou víziou o sebe alebo s vašou víziou o umení, ktoré, poviem úprimne, má ďaleko od tej vašej vízie, pretože je oveľa širšie, chvalabohu, oveľa slobodnejšie, ako to, čo vidíte vy. A môžeme byť radi, že žijeme v tak slobodnej a liberálnej krajine, pretože ak by to tak nebolo, len ťažko by sa človek, ktorý ani len nežije na Slovensku, ktorý žije za hranicami v Rakúsku, mohol stať ministerkou.
Ja som z dediny Spišský Hrhov. Keby som tam kandidovala za starostku a žila by som pritom v Klčove, čo je vedľajšia dedina, nemala by som šancu sa tou starostkou stať. Proste nie. Nežijete tu, nemôžete nám hovoriť, ako tu máme žiť lepšie, čo tu máme robiť. Vám sa to podarilo. To je sloboda. To je liberálna spoločnosť, za to by ste mali byť vďačná.
Okrem tých normalizačných praktík, ktoré som spomenula pri vodení alebo pozývaní hercov na koberček, k tomu sa dajú pripísať aj mnohé inštitúcie, ktoré ste vyčistili od ľudí, ktorí boli odborníci, prežili tam niekoľko vlád, niekoľko ministrov kultúry, ministeriek kultúry, ale vy ste si povedali, že celé to obsadenie zmeníte, pretože máte plno priateľov alebo priateliek, ktoré by tam asi pasovali na tie stoličky podľa vás lepšie a odborná stránka je druhotná. Nuž toto nie je normálne fungovanie v normálnom európskom štáte. Toto je nová vaša predstava o realite, ktorá je účelová, ktorá je škodlivá pre Slovensko a ktorá nemá nič spoločné s demokraciou.
A posledným dôvodom, o ktorom tu budeme rozprávať ešte budúci týždeň a pre ktorý nám hrozí, že prídeme nielen o zahraničnú reputáciu, ktorú sa ako-tak snažíme zachrániť aj, aj pri ľuďoch ako vy na ministerských stoličkách, ale dokonca aj o eurofondy a európsku pomoc, to sú zmeny v RTVS. Ja som rada, že tam vzišiel aj nejaký vnútorný tlak v rámci koalície a tie zmeny sa zjemnili, zmenšili atď., uvidíme, aká bude tá jej konečná podoba, čo všetko sa dozvieme v pléne.
Ale je pre mňa dôležité, aby ste si uvedomili, že RTVS vám nepatrí. Ani kultúra vám nepatrí. To nie je tak, že teraz si na to môžte dať štempeľ SNS alebo štempeľ SMER-u. To sú inštitúcie, ktoré patria občanom, ktoré patria tejto krajine, majú byť slobodné, ktoré majú prežiť nás aj naše deti a majú tu slúžiť verejnému blahu, informáciám a naozaj nejakému ukotveniu Slovenska v európskej modernej spoločnosti. A nemajú byť vôbec vašou hlasnou trúbou, ani propagandistickou trúbou, ani ničím podobným. Majú byť výlučne na osoh ľuďom, občanom. A pre mňa, keďže sa tejto téme venujem, aj deťom, aj tá detská tvorba tam má mať svoje zastúpenie a má mať slobodné zastúpenie. Nie také, ako si predstavujete vy, čo sme videli napríklad pri Bibiane, ale také, aké si predstavujú umelci, tvorcovia, režiséri a tí, ktorí svoj celý život zasvätili práve týmto cieľom a dokážu to robiť oveľa lepšie, ako je vaša skostnatelá predstava o kultúre.
Toto je tých päť dôvodov, pre ktoré si myslím, že toto odvolávanie je dôležité a aj keď vás koalícia podrží a možno nebude úspešné, som presvedčená, že aj v tejto koalícii je nemálo ľudí, ktorí sa hanbia, že vás v tom budú musieť podržať (povedané so pobavením) a nemôže zahlasovať slobodne podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pretože sami nám v rôznych priestoroch tohto parlamentu hovoria o zdieľanej hanbe, ktorú za niektoré vaše výroky a výroky vašich spolupracovníkov pociťujú. A ja som počula, ako tu za mnou hovoríte, "ó, bože, ó, bože", no ja si to hovorím presne tak isto, keď vás vidím v televízii, ó, bože.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, no povedali ste toho skutočne veľmi veľa, zrejme úprimne, o to je to pre mňa horšie na to reagovať, ale aj tak to spravím preto, lebo som skutočne presvedčený, že teda to, čo hovoríte, hovoríte veľmi úprimne, veľmi vážne, len nemáte rovnaký meter. Nemáte rovnaký meter v prípade Matice slovenskej, ktorú ste kritizovali za vyznamenania, a teda rôzne ceny, ktoré udeľovala, ale pritom takýmto spôsobom som vás nepočul hodnotiť pani prezidentku, ktorá tiež dala isté vyznamenania istým ľuďom, čo teda mohla aj oľutovať, hoci to nepriznala, a celá spoločnosť ju za to kritizovala, či tá pravicová, alebo tá ľavicová, celá. Pani prezidentka nič.
To všetko ďalej, čo ste povedali o tých padlých umelcoch, čo je strašné, čo je strašné, ozaj to je strašné, bez ohľadu, bez ohľadu na to, akých umelcov akej národnosti sa to týka, ale stále nie je dôvodom, aby sme prestali čítať Dostojevského, aby sme prestali pozerať, ja neviem, Pikovú dámu Eugena Onegina, aby sme prestali spievať Čajkovského romance, aby sme sa prestali, aby sme prestali pozerať ruské výtvarné umenie, aby sme sa vôbec takýmto spôsobom zaoberali všetkým tým umením, ktoré ide napríklad z Ruska a ktoré je na obrovskej úrovni, skvelej, dlhodobej, historicky odskúšanej.
Vy ste to všetko chceli poprieť tým, čo ste povedali a s tým ja nemôžem absolútne súhlasiť preto, lebo si myslím, že politika akákoľvek jednoducho do kultúry alebo do umenia, keď chcete, nepatrí. A... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni. Ja sa dotknem osobitne dôvodu RTVS a tých dôvodov je tu určite mnoho. Ale toto je určite jeden z tých, ktoré tu rezonujú a v nejakej miere je to asi nejaké vážne nepochopenie. Veď nám ide o to, aby verejno-právna televízia bola slobodná. Veď my sa tu nehádžeme o zem, keď bude spomenutý ruský autor, najmä ten, ktorý bojuje za slobodu v Rusku. To nikto tu nič také nepopiera. Ale ide nám o to, aby ten slobodný priestor tu bol.
A prečo musíte vstupovať do verejno-právneho média spôsobom, aby ste si v ňom uzurpovali naplno svoj vplyv? Veď my sme nič také neurobili. My sme tam nechali predstaviteľa predchádzajúcej koalície. Potom, keď nadišiel čas, uplynulo funkčné obdobie, tak, tak ako v demokratickej spoločnosti sa predpokladá, tak sme urobili voľbu. A rovnako sme postupovali pri pomernom zastúpení v rade. Prečo vy teraz musíte zmeniť vedenie Slovenskej televízie a rozhlasu tak, aby ste tam mali priamy vplyv? No jednoznačne preto, lebo tam nechcete slobodu. Veď to sa nedá inak vysvetliť. No nechcete tam slobodu. Veď my tam nemáme, my tam nemáme väčšinu, my tam nemáme nejaký väčšinový vplyv, veď to nie je pravda. Teraz je verejno-právna televízia slobodná.
Ale to, čo chcete vy, je, mať tam svoj vplyv a zamedziť tomu, aby RTVS bolo nezávislé verejno-právne médium. To idete urobiť. Vy ste tu proti slobode. Síce jej máte plné ústa, ale slobodu a nezávislosť RTVS nechcete.

No ja musím povedať, že naozaj všetky európske vyspelé krajiny prerušili kultúrny styk s Putinom, ale s Putinom žiaden normálny(!) človek neprestane počúvať Čajkovského, neprestane čítať Puškina, žiaden normálny človek a vedec nebude, neprestane čítať Lomonosova, Samoučku, takže normálni ľudia budú ďalej čítať ruských velikánov. Ale to, čo urobilo Slovensko v predchádzajúcom období, bol naozaj, bola naozaj solidarita pre to, aby títo, títo putinovskí diktátorskí vrahovia pocítili solidaritu s Ukrajinou. No vidíte, naša pani ministerka pociťuje solidaritu s Putinom, s Bieloruskom, takže to tak je. Opakujem ešte raz, žiaden normálny človek neprestane starých ruských velikánov pozerať, čítať.
No a viete, to je tak, ako, ako vy dáte príklady, čo urobili, čo spravili a budete počúvať "ačohentizmy", čo tá Čaputová zase urobila? Namiesto toho, aby sme sa rozprávali, čo urobila pani ministerka, tak tu vám budú púšťať "ačohentizmy". Tá Čaputová odmenila takého, s ktorým nikto nie je spokojný.