15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, páni poslanci, pani poslankyňa, za vaše komentáre. Ja by som sa vrátila aj k tej časti, aj k tej mojej výzve. Ja som veľmi rada, pán poslanec Šuca, že ste na mňa reagovali, lebo ja si myslím, že to, čo ste povedali, ja s tým mám zhodu. Ja sa domnievam, že v tomto sa zhodneme. A myslím si, že preto je dôležitý ten stôl, za ktorým si povedať, že my sa nezmierime, my sa nezmierime politicky a to je v poriadku. Ale ja nechcem, aby ľudia sa vyhrážali vám, aby sa cítili ohrození, ja to nechcem.
A ale naozaj, teraz sa rozprávame o dnešku, mne sa nepáčilo, a neviem, či to je tak, ako hovoríte, že tam naozaj tá šibenica bola, ale ja toto určite neschvaľujem, nepovažujem to za správne. A preto, ako som aj povedala, som pripravená rozprávať sa o tom, či to obydlie má byť v nejakej miere chránené a ako, ale nie takto, že na prvú rovno všetko zakázať, hej? To nie. Ale rozprávajme sa o tom. Ja si myslím, že tu je šanca, že nájdeme nejakú cestu, že si povieme, potiaľto áno, protesty, jasné, nech sa páči, ale možno nejakú čiaru by sme tam ešte dali. My sme pripravení sa o tom rozprávať. Ja určite. Toto, čo navrhujete, je zlé. Takto to nejde.
Mňa mrzí, že ste si zažili niečo, čo sa vám zdá, že bolo za čiarou. Mrzí ma to. Určite by som nikdy nechcela, aby ste také niečo zažívali. Ale keď hovoríte, že takto to nemáme robiť a ja som v debate počula od pána poslanca Glücka zase, že pod mojím vedením vo väzniciach mučili ľudí. Pán poslanec Gašpar, ja som sa ho opýtala: Pán poslanec, ja som nikdy nemala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobre, tak, vážené dámy, vážení páni, chcela by som aj poďakovať pánovi podpredsedovi Žigovi, že bol ochotný zaradiť tento bod ako termínovaný bod a môžem ho predložiť teraz.
Predkladám vám teda návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Môj návrh zákona bol vypracovaný na základe ústavných garancií vyplývajúcich z čl. 39 ústavného zákona č. 460/1992 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej záväzkov vlády Slovenskej republiky v oblasti sociálneho poistenia, ktoré vyplývajú z Programového vyhlásenia vlády na roky 2023 až 2027 a taktiež z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a tiež zo špecifických odporúčaní Rady Európskej únie pre Slovenskú republiku a v neposlednom rade z potreby riešenia nízkych dôchodkov špecifickej skupiny poistencov, ktorou sú ženy.
Hlavným účelom môjho návrhu zákona je vyriešiť ústavne garantované a doteraz nenaplnené právo na nediskriminačné správanie voči osobám vychovávajúcim deti a vykonávajúcim starostlivosť o dieťa, ktorými sú stále vo veľkej väčšine ženy. Môj návrh ich rieši konkrétne v dvoch prípadoch.
Po prvé, v prípade, keď žena dopláca na materstvo a domácu starostlivosť o dieťa po určitý počet rokov nízkym budúcim dôchodkom, a to tak, že, a to teda takým spôsobom, že ponúkam obom rodičom dohodnúť sa na vzájomnom zdieľaní svojich dôchodkových práv. To je prvá časť tohto návrhu alebo tohto zákona, a potom rieši druhý prípad, keď otehotnie žena, ktorá pred otehotnením zarábala viac, ako bola priemerná mzda v roku 2023, a to tým spôsobom, že môj návrh nastavuje pre ňu spravodlivejší odvod do dôchodku podľa jej predošlého príjmu. Čiže nie podľa priemernej mzdy, ako je to teraz, ale podľa jej predošlého príjmu.
Návrh by som rada bližšie odôvodnila a predstavila v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá, a takisto by som chcela poprosiť, ak by bolo možné z dôvodu mojej tehotnosti, predstaviť tento návrh zo sedenia a nie zo státia.
Ďakujem pekne.

Ja by som to mala z miesta prečítať. Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 241. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 256 zo 4. apríla 2024 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 358 z 5. júna 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Je to možné mi tu zapnúť mikrofón? Ehm, super, ďakujem krásne za pochopenie.
Dobre, tak, vážení kolegovia a kolegyne, ja by som vám rada možno trochu viac povedala k tomuto môjmu návrhu, ako som spomínala už v úvode, ktorý v dvoch prípadoch rieši jeden a ten istý zákon, zákon o sociálnom poistení. Ale teda ponúka dve konkrétne riešenia v jednom zákone, takže chcela by som ich možno trošku viac vám predstaviť a vôbec možno vás aj dostať do problematiky témy dôchodkov, alebo možno nižších dôchodkov žien.
Na úvod poviem, že téme rovnosti a férového zaobchádzania so ženami na trhu práce alebo v oblasti rodinnej politiky sa venujem už vyše desať rokov a musím povedať, že sa v nej za tieto roky, žiaľ, veľa pozitívneho neudialo. Je pravdou, že na jednej strane Slovensko má pomerne štedro nastavenú tú počiatočnú finančnú pomoc pre tehotné ženy, máme tehotenské. Takisto potom pre ženy na materskej či rodičovskej, na ktorú aj stále častejšie už chodia muži, čiže si už aj vedia podeliť tú starostlivosť, to je pravda. Ale ako sa ukazuje, nestačí to. Resp. ukazuje sa, že len tá finančná pomoc v tých prvých mesiacoch alebo rokoch zakladania si rodiny na Slovensku nie je očividne tým nástrojom, ktorý by motivoval ženy mať viac detí. Výsledkom je, že sme aktuálne najrýchlejšie starnúcou krajinou Európskej únie a tým najväčším faktorom tejto situácie je práve nízka pôrodnosť.
Tak poďme sa baviť o tom, že prečo to tak vlastne je. Nie sme jediná krajina, ale sme naozaj, vedieme tento rebríček. Ženy totiž keď sa chcú, alebo majú stať matkami, alebo sa nimi majú stať opakovane, musia cítiť, že za materstvo nebudú penalizované. Napríklad ťažším návratom naspäť na trh práce po rodičovskej, alebo nižším pracovným zaradením potom, keď sa vrátia po dvoch, troch, šiestich rokoch naspäť do práce a tým pádom aj nižším platom a túto medzeru už potom oproti mužom len ťažko dobiehajú. Potom tou, v úvodzovkách, odmenou im je následne aj nižší dôchodok a keďže sa ženy u nás spravidla dožívajú vyššieho veku ako muži, v mnohých prípadoch sa z nich potom stávajú chudobné vdovy.
Ja by som očakávala, že skutočne sociálna vláda, ako sa aj sama seba táto vláda nazýva a najmä teda pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Erik Tomáš, ktorému táto téma aj patrí do zodpovednosti, sa bude touto témou adekvátne zaoberať a príde s konkrétnymi adresnými riešeniami pre ženy a pre ich budúcnosť. Zatiaľ sme však, žiaľ, svedkami len pomerne robustného míňania verejných financií na plošné a neadresné opatrenia, ktoré sa žien a mladých rodín s deťmi vôbec nedotkli. A pritom jednou z najohrozenejších skupín obyvateľstva nie sú seniori a seniorky, ale práve ženy samoživiteľky. Tie musia viac ako iné ženy a takisto aj rýchlejšie vedieť skĺbiť a zmanažovať si tú prácu a starostlivosť o dieťa.
A preto vnímam aj ako svoju osobnú úlohu na to upozorňovať a predkladať návrhy zákonov, ktoré situácie žien, či už budúcich matiek alebo matiek, prakticky riešia. Mali sme tu už zákon, ktorý som predkladala s kolegyňou Jurík o rovnom odmeňovaní žien a mužov, zákon o férových vdovských dôchodkoch, takisto o adresnej finančnej podpore na škôlky, alebo o nároku na materskú a dôchodkové poistenie pre doktorandov a doktorandky, ktoré budem predkladať budúci týždeň. Teraz prichádzam s dvomi konkrétnymi riešeniami, ktoré sa týkajú dôchodkov žien a prispejú k vyšším dôchodkom pre ženy a výrazne znížia diskrimináciu žien z dôvodu, že sa po určitý čas doma starajú o deti.
Tak vysvetlím možno v skratke tieto dva prípady. Ten prvý prípad je, keď otehotnie žena, ktorá pred otehotnením zarábala viac, ako bola priemerná mzda v roku 2023. Hovorím teraz o aktuálnom legislatívnom stave, aby sme si to vedeli predstaviť, lebo ten výpočet sa odohráva, alebo odvíja od toho, aká bola priemerná mzda pred dvomi rokmi. Tejto žene sa v súčasnosti do dôchodku odvádzajú odvody z priemernej mzdy, konkrétne 60 % všeobecného vymeriavacieho základu, ktorým je tá priemerná mzda, pretože sa počas tohto obdobia stáva poistenkyňou štátu. Môj návrh natavuje tejto žene spravodlivejší odvod do dôchodku, a to podľa jej predošlého príjmu. Toto nazývam férovým prístupom, pretože ženy, ktoré pred odchodom na materskú zarábali viac, odviedli do štátnej kasy aj viac daní a odvodov. A ženy s nižším príjmom, ako bola priemerná mzda, tých sa táto zmena netýka, tie zostávajú naďalej chránené súčasným nastavením odvodu z priemernej mzdy. Čiže ženy, ktoré zarábali menej, ako je priemerná mzda, mali možno minimálnu mzdu alebo, alebo niečo medzi tým, stále zostáva pre ne rovnaký výpočet. Týka sa to naozaj len žien, ktoré zarábali viac a sú tým pádom znevýhodňované týmto, touto aktuálnou legislatívou.
Možno ešte poviem, že tento návrh som už predkladala ako, prvýkrát ako poslankyňa ešte v roku 2019 v tom predpredošlom volebnom období a terajší minister práce pán Tomáš sa ním aj zrejme buď inšpiroval, alebo, neviem, rozmýšľame možno rovnako, lebo pár mesiacov dozadu, ak si pamätáte, asi v marci to bolo, predstavil na tlačovej konferencii presne takýto návrh ako alternatívu k súčasnému rodičovskému dôchodku. Ja som sa teda najskôr potešila, predstavil ho ale veľmi, veľmi vágne, doteraz mi vlastne nebol schopný nejakým spôsobom odpovedať na otázky, ako konkrétne by ten výpočet vyzeral, aby sa potom nestalo, že tie ženy s nižším príjmom budú nakoniec ochudobnené o dôchodok. Doteraz som vlastne nedostala tú odpoveď. Vzápätí ale na tej istej tlačovej konferencii ho hodil do šuflíka, povedal, že pokiaľ teda naň nenájde podporu aj v opozícii, tak že ho teda nebude predkladať. Faktom však ale je, že na tomto návrhu sa nevedel v prvom rade dohodnúť ani so svojím koaličným partnerom, a to je strana SNS. Tak ja som sa rozhodla, že mu teda ušetrím prácu a že ten návrh predložím zaňho. Tak uvidíme, ako sa k tomu teda postavia aj jeho stranícki kolegovia a kolegyne.
Ten druhý prípad, keďže ten zákon má dve, alebo tá moja novela má dve časti, tak tá druhá časť, ktorej sa v tom návrhu dotýkam, je situácia, keď žena dopláca na materstvo a tú domácu starostlivosť o dieťa, teda neplatenú prácu, ktorú vykonáva po určitý počet rokov nízkym budúcim dôchodkom. Naopak, jej partner, či už partner, manžel, skrátka človek, ktorý, s ktorým má spoločné dieťa alebo deti, pokračuje na trhu práce a počas tohto obdobia sa mu logicky do dôchodku odvádza viac, podľa jeho príjmu. Riešením, ktoré teraz ale ponúkam, je vzájomné zdieľanie dôchodkových práv oboch rodičov. Upozorňujem, že to navrhujem ako možnosť, nie nutnosť. Ale považujem za dôležité takúto možnosť mať ukotvenú v zákone, aby ju mohli partneri využiť, lebo ju doteraz nemáme.
A aby sme si to vedeli predstaviť, o čo ide v skratke. Ak sa rodičia navzájom spoločne rozhodnú, obaja, je to na ich spoločnej vôli a podpíšu dohodu na nimi vopred určené časové obdobie, tak počas tohto obdobia sa na základe tej dohody budú ich príjmy sčítavať a na dôchodok sa im bude odvádzať rovným dielom 50 na 50. Nie každému osobitne, ale volá sa to zdieľanie dôchodkových práv. Ide pomerne o revolučné riešenie, ktoré funguje vo Švajčiarsku, aktuálne ho testujú a overujú v Českej republike a myslím si, že ako možnosť by sme to určite mohli ukotviť v zákone aj my. Hovorím, nikoho to k ničomu nezaväzuje. Vyslovene je to na dvoch ľuďoch, keď sa rozhodnú, ak ten partner je empatický voči partnerke, vidí, koľko práce doma odvedie a môže to byť napríklad dohoda na tri roky, ak majú jedno dieťa alebo aj dva, akokoľvek, pokiaľ je doma, môže to byť dohoda na šesť rokov, dokonca aj počas trvania manželstva alebo starostlivosti o nezaopatrené dieťa. Počas tohto obdobia sa obom manželom alebo partnerom budú, budú odvádzať vlastne spoločne do dôchodku odvody fifty-fifty, 50 na 50. Takže toľko tak nejak v skratke.
A možno už úplne na záver iba poviem, že v Progresívnom Slovensku nám skutočne záleží na ľuďoch, záleží nám na ľuďoch, máme veľmi silný sociálny pilier a odmietame falošné a polarizujúce delenie na sociálnu koalíciu a antisociálnu opozíciu. Ja rešpektujem, že pán minister Tomáš a takisto aj ďalší koaliční predstavitelia majú na niektoré otázky iný názor, ale veľmi rázne by som sa naozaj chcela ohradiť, že ak tu niekto šíri dojem, že nás nezaujímajú vôbec seniori alebo iné znevýhodnené skupiny obyvateľstva, mám tu kolegyňu Veroniku Veslárovú, ktorá je teraz aj spravodajkyňou, ktorá sa naozaj veľmi aktívne venuje zdravotne znevýhodneným. Jednou z ohrozených skupín obyvateľstva sú ženy, ktorej sa venujem po tejto stránke ja, venujú sa jej moje kolegyne, ktoré tu aj sedia, Beáta Jurík, Lucia Plaváková, Zuzka Števulová a ďalšie kolegyne, ktoré naozaj pokrývajú všetky oblasti ohrozenia žien v spoločnosti. Takže naozaj odmietame to, aby nám niekto hovoril, že nás ohrozené skupiny nezaujímajú. Naopak, naozaj predkladáme návrhy, ktoré im konkrétnym spôsobom zároveň aj s prihliadnutím na verejné financie môžu zlepšiť život. Len včera, myslím, bola odmietnutá naša zvýšená odvodová a odpočítateľná položka, mali sme tu alebo aj budeme mať ešte od kolegyne Veroniky Veslárovej pomoc zdravotne znevýhodneným a tak ďalej. Naozaj že sú to návrhy, jeden za druhým ich súkame z rukáva a koalícia o nich odmieta čo i len hovoriť. Je to, žiaľ, v rozpore so záujmami ľudí.
Ja teda vidím, na záver len poviem, že vidím dve možnosti. Buď môžme ľudí unavovať tým, ako sa budeme donekonečna navzájom obviňovať, kto, aké skupiny prehliada, alebo si sadneme za jeden stôl a budeme hľadať prieniky v prospech ľudí, ktorým môže vláda pomôcť aj prostredníctvom našich návrhov. A takým návrhom je aj tento môj návrh, ktorý som sa vám snažila čo najlepšie predstaviť a budem veľmi vďačná za jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne. Skončila som. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, ja chcem povedať, že ja vítam presne takéto zákony, proste ktoré pomáhajú bežným ľuďom. A ja inak fakt nerozumiem, prečo niekedy majú tí koaliční poslanci s tým problém. Lebo, ako si spomínala, sú to zdravotne znevýhodnení ľudia, sú to osamelí rodičia, proste to sú zákony, ktoré pomáhajú ľuďom. To nerobia biznis tuná medzi koalíciou opozíciou. Práve v týchto chvíľach a na takýchto zákonoch by nemalo existovať politické tričko. Toto je všeobecný záujem celej republiky a nie iba vybranej skupiny.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja len veľmi krátko.
Ďakujem ti, kolega Dubovický, za za podporu a možno len ešte poviem veľmi krátko, že ja naozaj ponúkam tieto návrhy koalícii, neurazím sa, keď ich o pol roka alebo o rok nejakým spôsobom predstavia ako vlastné návrhy. Práve naopak, budem rada, pretože viem, že pomôžu týmto konkrétnym skupinám ľudí. Už teraz, keď som ich začala komunikovať, či už na sociálnych sieťach alebo inak, sa stretávajú s veľmi dobrými ohlasmi. Nie sú ani nejakým spôsobom veľmi drahé, naozaj sú fiškálne zodpovedne pripravené. Takže, nech sa páči, ja budem veľmi rada, keď sa koalícia inšpiruje a predloží takéto návrhy aj sama za seba.
Ďakujem. To je všetko.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, ja teda poobede nadviažem na to, čo tu odznelo k lex atentát dopoludnia, a začnem asi tým, čím skončila moja predrečníčka pani Kolíková, ktorá vyzvala predkladateľa alebo teda navrhovateľa tohoto zákona k tomu, aby sme, alebo aby navrhovateľ tento zákon stiahol, minimálne niektoré jeho časti a aby sme si sadli za jeden stôl a začali s o tých veciach rozprávať. Keďže naozaj nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie, nie je dôvod na to sa ponáhľať s mnohými tými vecami, ale chcem jedným dychom aj dodať, že rovnako ja aj my odcudzujeme to, čo sa udialo premiérovi Ficovi. Určite násilie riešenie situácie akejkoľvek, akejkoľvek nezhody medzi nami, rôzne názory, na to nie je dôvod, aby sa to riešilo násilím, aby sa to riešilo nejakým atentátom, streľbou, čokoľvek. Takže toto absolútne odmietam. Aj my v hnutí SLOVENSKO to odmietame.
A práve preto aj ja by som chcel možno požiadať, poprosiť navrhovateľa, aby sme o mnohých tých veciach, ktoré v tom zákone sú uvedené, aby sme o nich diskutovali. Máme na to čas. Teraz naozaj z pohľadu teda toho, čo aj navrhovateľ uvádza, že dôvod predkladania tohoto zákona je zhoršená bezpečnostná situácia v Slovenskej republike, nepočuli sme žiadne relevantné fakty o tom, v čom je zhoršená tá bezpečnostná situácia. Okrem toho, samozrejme, to, čo sa udialo a to nikto nespochybňuje, ale tento zákon ako taký absolútne v ničom nerieši tú bezpečnostnú situáciu. Môžme sa naozaj baviť o mnohých tých veciach, a ja sa postupne k nim vyjadrím, tak ako idú, ako sú navrhované, ale tento zákon neupravuje to, čo má v názve. Okrem posilnenia ochrany niektorých ústavných činiteľov alebo vybraných ústavných činiteľov, ktorá bude vyjadrená aj formou zákona, čiže bude tomu daná vyššia právna sila a, samozrejme, to bude zahŕňať aj ochranu po výkone funkcií týchto ústavných činiteľov, tak žiadne z tých navrhovaných opatrení nesmerujú alebo nehovoria o tom, akým spôsobom chceme zmeniť tú bezpečnostnú situáciu. A ja sám som za to, poďme o tom hovoriť, lebo tá situácia v spoločnosti je napätá.
Tak ako tu už odznievalo ikskrát, veď aj ja osobne, my sme boli účastní mnohých vyhrážok a je tomu aj dnes tak. Každý jeden deň. Ja sám som vyzýval ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, aby, aby tak ako avizoval aj verejnosti, že sa bude zapodievať každým jedným podnetom, aby sa zapodieval aj jeho top fanúšikmi, ktorých má on na sociálnych sieťach, ktorí šíria nenávisť, ktorí sa dokonca vyhrážajú smrťou, posielajú mňa, moje deti teda na smrť. Takže samozrejme, že to nie je príjemné a ja to absolútne odcudzujem. Nepatrí to, nepatrí to do demokratickej rozumnej spoločnosti, takýto, takúto formu komunikácie ja neschvaľujem, naopak ja ju odcudzujem.
Takže ja naozaj by som chcel vyjadriť nádej, že by sme o takýchto veciach, o tých, ktoré sú aj tu navrhnuté, o tom, ako zlepšiť situáciu v spoločnosti, ako možno zlepšiť do budúcna ochranu ústavných činiteľov, poslancov, ale aj samotných občanov Slovenskej republiky, aby sme o tom hovorili aj s odborníkmi, možno pri nejakom okrúhlom stole, kde bude viac času a viac príležitostí povedať argumenty a nie v rámci skráteného legislatívneho konania alebo len pri rozprave v parlamente.
Takže ak dovolíte, ja prejdem jednotlivými tými oblasťami a chcem ešte teda na úvod dodať aj to, že tento zákon nevymedzuje pojmy, ktoré zavádza, a resp. obsahuje pojmy, ktoré sú značne vágne a umožňujú voľný výklad a nejednotnú interpretáciu povinností či aplikácií oprávnení. A viacero z tých sme už hovorili napríklad aj v súvislosti s tou navrhnutou zmenou v podmienkach zhromažďovacieho práva, kde jednoznačne na to upozornil aj pán ombudsman a viaceré verejné alebo štátne inštitúcie, že tou navrhovanou novelou, alebo tou úpravou dochádza k porušovaniu práv zhromažďovania, že to je možno až za hranou toho, čo by sme naozaj reálne v demokratickej spoločnosti chceli. A aj sám pán ombudsman poukazuje na to, že aj v súlade s európskymi normami pri ochrane ľudských práv je uvádzané, že zhromažďovacie právo by malo byť obmedzované len v nevyhnutnej miere. O tom sme už tu hovorili veľmi veľa, o tom zhromažďovacom práve, a naozaj nič iné nám z toho nevychádza, tak ako je to navrhnuté v tejto vašej úprave, že chcete zakázať ľuďom, aby sa zhromažďovali. Ja rozumiem tomu, že aj ja sám som bol naozaj svedkom alebo teda zažil som to, keď prišli demonštrujúci ľudia pred môj dom a je to nepríjemné. Áno, poďme sa o tom baviť, v akom zmysle to dokážeme nakoncipovať tak, aby neboli vyrušujúce zhromaždenia alebo hejtujúce zhromaždenia pred obydliami politikov alebo verejných funkcionárov. To je v poriadku, poďme sa o tom rozprávať, ako to vieme zakotviť, ale nie takým spôsobom, ako je to teraz navrhnuté v tejto vašej úprave, kde dochádza k úprave podmienok a rozsahu, za ktorých možno, alebo teda áno, za ktorých možno výkon zhromažďovacieho práva obmedziť.
Bolo tu už spomenuté, akým spôsobom boli obmedzované zhromaždenia. No neboli obmedzované. Samozrejme, je rozdiel, keď máte vyhlásený núdzový stav z dôvodu pandémie a šírenia nákazlivej choroby, a je rozdiel zhromažďovanie obmedzovať, keď nie je žiadna takáto situácia na Slovensku. Keď teda ľudia vychádzajú do ulíc len preto, aby vyjadrili svoju nevôľu s vládnutím alebo chcú vyjadriť určitý protest voči tomu, akým spôsobom sa správa vláda. Toto je zásadný rozdiel a tento by sme si mali, samozrejme, uvedomiť.
Čo sa týka tej oblasti, kde idete a navrhujete teda rozšírenie ochrany osobám a chcete to zakotviť v zákone, okej, v poriadku. Doteraz to bolo, bolo len v uznesení vlády, ale ja osobne som nevnímal žiaden problém, fungovalo to tak roky a naozaj si myslím, že ktokoľvek mal problém alebo sa cítil nejakým spôsobom ohrozený a požiadal o ochranu, tak táto ochrana mu bola pridelená. Dokonca navrhovateľ určite vie veľmi dobre, že táto ochrana nebola poskytovaná len Úradom na ochranu ústavných činiteľov, ale aj Policajným zborom v niektorých prípadoch, kedy to bolo oprávnené.
Takže toto funguje a fungovalo a nie je teraz dôvod na to, aby táto oblasť bola týmto spôsobom v tak krátkej dobe menená a už vôbec nie je dôvod na to, aby sa potom v tejto oblasti zavádzal inštitút doživotnej ochrany pre či pána premiéra alebo ďalšieho najvyššieho ústavného činiteľa, predseda predsedu parlamentu a dokonca jeho rodinných príslušníkov. Ak si to odôvodníme alebo ak sa zhodneme na tom, a ja si myslím, že toto je oblasť, kde by sme naozaj mali hľadať spôsob v rámci komunikácie, kde vieme dospieť k nejakému celospoločenskému širokému konsenzu medzi koalíciou, opozíciou, pretože toto sú vážne veci. Toto sú veci, ktoré nebudú platiť jeden deň, týždeň alebo mesiac. Toto sú veci, ktoré potom budú v platnosti možno roky. Tak my sa tomu nebránime. Naozaj poďme o tom hovoriť, poďme skúsiť nájsť spôsob, ako to nastaviť, pretože tých argumentov preto aj z vašej strany, ktoré odznievajú, prečo by to mal pán premiér či dvojnásobný mať, v poriadku, ja ich akceptujem, ale aj my máme argumenty, ktoré, ja potom hovorím, prečo by nemal mať premiér, ktorý bol vo funkcii premiéra. A bez ohľadu na to, či, či tam bol mesiac, rok alebo celé funkčné obdobie.
Poďme sa baviť, a my sme sa o tom bavili aj v predchádzajúcom období, pani ministerka bývalá spravodlivosti to spomenula. Veď my chránime prezidentov do konca ich života, v poriadku, ale my sme porovnávali aj právne úpravy iných štátov, kde nie všade je to takto. Vo veľa krajinách Európskej únie majú túto ochranu poskytovanú najvyšším ústavným činiteľom, alebo teda ak chcete konkrétne prezidentom, napríklad päť rokov po uplynutí funkčného obdobia. A my sme to naozaj analyzovali, že, a chceli sme ísť s tým krokom, že budeme sa približovať k týmto krajinám, ale my teda teraz tu máme úpravu, ktorá hovorí o tom, že ideme rozširovať ten okruh poskytovania ochrany pre ústavných činiteľov až do konca života. Čo, samozrejme, jedna vec je sa zhodnúť na tom, či je to potrebné a za akých podmienok, a druhá vec je si povedať aj to bé, čo tu bude všetko obnášať, lebo viete, to nie je, len o tom povedať, že áno, spravme tú ochranu, ale tú ochranu musí niekto aj zabezpečovať.
A ja sa vrátim k tomu, čo tu aj odznelo dnes od pani Kolíkovej, že sme debatovali o tom, koľko máme my na Slovensku chránených osôb vo vzťahu k počtu príslušníkov úradu na ochranu ústavných činiteľov. Dámy a páni, možno mnohí z vás to neviete, ale v porovnaní s európskou dvadsať sedmičkou aj ja si trúfam povedať, že aj vo svetovom globálnom ponímaní, my máme najviac chránených osôb k pomeru počtu príslušníkov úradu na ochranu ústavných činiteľov. Najviac. Nechcem hovoriť konkrétne čísla, pretože neviem, teraz netuším, že či tu náhodou nie je nejaká utajovaná skutočnosť a nechcem ju teda prezradiť, a len aby ste si vedeli predstaviť, keby som zobral, aby sme, aby sme vedeli zhruba o čom hovoríme, že ak v Českej republike je tisíc príslušníkov Úradu na ochranu ústavných činiteľov, tak majú päť chránených osôb. My ak máme 500 príslušníkov Úradu na ochranu ústavných činiteľov a máme ich 50. Samozrejme tie čísla som si teraz vymyslel, ale aby ste si vedeli predstaviť zhruba ten pomer. Veď to je absolútne nepomer v zmysle tom, koho my všetkého chránime. Áno, my sme tie debaty viedli v zmysle, či potrebujeme zabezpečiť Úradom na ochranu ústavných činiteľov napríklad sudcov, prokurátorov. Bola to legitímna debata práve preto, že jednoducho kapacitne, technicky ten Úrad na ochranu ústavných činiteľov nedokázal zabezpečiť ochranu úplne všetkým. Respektíve ak dokázal, tak s vypätím všetkých síl, kde potom sa, samozrejme, keď sa niečo stane a stalo sa aj toto nešťastie, ktoré všetci odsudzujeme, tak potom sa rozprávame o tom, či mali výcvik, či mali tréning, koľko, koľko, koľko teda absolvovali tých tréningov a výcvikových hodín. No samozrejme, že ak sú epizodickí ochrancovia neustále v teréne, lebo tých chránených osôb je veľa, no tak kedy majú chodiť na ten tréning? Musia aj spať, musia aj oddychovať. Niektorí z nich sú aj chorí, sú na óčeerkách, sú to ľudia, rovnako z mäsa a kostí tak ako aj my.
Takže ak sa bavíme o týchto veciach, pán navrhovateľ, tak sa bavme potom aj o tom bé, lebo to si bude vyžadovať oveľa viac personálu, oveľa, oveľa viac finančných prostriedkov. A ja v tomto návrhu vašom zákone som síce sa dočítal, že to bude mať vplyv na rozpočtovú kapitolu ministerstva vnútra, no ale na jednu stranu, alebo teda z druhej strany sme počúvali aj od pána ministra financií, v akom zlom stave sú verejné financie, a teda že bude potrebné, aby štát šetril. Tak to mi celkom nesedí v tomto zmysle, pretože vy viete veľmi dobre, že tá, to navýšenie pri takomto, pri takomto teda rozsahu, ak sa ten zákon prijíma, tak to nebude navýšenie o jeden alebo piatich ľudí, ale to budú v desiatkach príslušníkov Policajného zboru a, samozrejme, technika, vozidlá a tak ďalej, čo budú pomerne vysoké čiastky.
Čo sa týka zmien zhromažďovacieho práva, to som už spomínal, a čo sa týka zmien v priestupkovom zákone, kde sa navrhuje sprísniť sankcie za niektoré priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj posilniť oprávnenia príslušníkov Policajného zboru za účelom zvýšenia objasniteľnosti týchto priestupkov hlavne pri elektronickej komunikácii. Tu treba povedať, že síce sa rozširuje alebo navrhujete rozšíriť kompetenciu Policajného zboru, ale v tomto zmysle je treba povedať, že tu dochádza alebo môže dôjsť až k prelomeniu telekomunikačného tajomstva, pretože tá úprava tak, ako ju vy navrhujete, hovoríte, že prokurátor, keď bude súhlasiť s návrhom príslušníka Policajného zboru, tak potom sa bude tento môcť dostať k osobným údajom každého občana Slovenskej republiky. A tu je nesúlad aj s inou legislatívou, napríklad s Trestným poriadkom, Trestným zákonom, kde toto je uvedené a po schválení teda súdom. Tak my teraz touto úpravou, touto novelou de facto posunieme priestupkový zákon a priestupky do nejakej výhodnejšej, lepšej polohy oproti Trestnému zákonu. Toto asi navrhovateľ, neviem, či toto celkom bola, bol zmyslom tejto úpravy, ale tu by som ja poukázal na to, že, že toto nie je úplne, myslím si, z môjho pohľadu správny návrh a chcem dať do pozornosti, že v minulom volebnom období sme mali snahu schváliť novelu zákona o Policajnom zbore, ktorá bola v normálnom medzirezortnom pripomienkovom konaní a ktorou sme pri objasňovaní priestupku proti majetku oprávňovali, alebo chceli oprávniť policajta požadovať od banky informácie ohľadne majiteľa a bankového účtu, a to aj právnickej aj fyzickej osoby, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete. A proti tomuto rozhodnutiu alebo zneniu vyjadrili zásadné pripomienky viaceré subjekty, pretože išlo o rozpor s čl. 15 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách. A tento uvedený článok smernice umožňuje členským štátom, to je samozrejme smernická, smernica Európskej únie, umožňuje členským štátom vytvoriť legislatívne opatrenia, na základe ktorých možno získať údaje, ale len na presne vymedzené účely ako sú národná bezpečnosť alebo bezpečnosť štátu. Čiže tu tiež upozorňujem, že navrhovanou úpravou, tak ako máte koncipované, môže dôjsť k porušovaniu týchto článkov a nie je to v súlade s telekomunikačným tajomstvom a nie je tam ani súlad s ostatnými alebo s ostatnou legislatívou.
Čo sa týka doplnenia pôsobnosti iného štátneho orgánu, a v tomto zmysle teda mám na mysli Slovenskú informačnú službu, tak aby mohla získavať informácie, ktoré, tak ako ste to vy tam uviedli, ktoré budú smerovať alebo sa týkať tých chránených osôb, no z môjho pohľadu, súhlasím s tým, čo tu bolo uvedené aj doposiaľ. Ja som absolútne presvedčený, že Slovenská informačná služba tieto kompetencie už má. A má ich roky. Veď Slovenská informačná služba predsa zo zákona získava, vyhodnocuje, analyzuje informácie, ktoré smerujú proti ústavnému zriadeniu zvrchovanosti, územnej celistvosti Slovenskej republiky okrem iných, ktoré sú uvedené taxatívne v zákone o Slovenskej informačnej služby a z tohto predsa vyplýva aj to, pretože teda sme sa zhodli a dokonca aj prijali uznesenie v Národnej rade Slovenskej republiky, že ten akt, ktorý sa udial nešťastný, je možné považovať za určitý čin proti demokracii a teda proti zriadeniu Slovenskej republiky. Tak v tomto prípade Slovenská informačná služba predsa má oprávnenia a mala ich vždy.
Ja nevidím dôvod, prečo by sme takýmto zákonom mali rozširovať, rozširovať oprávnenie Slovenskej informačnej služby. Jediné, čo mi z toho vychádza, je, že bol by to legitímny dôvod na to, aby Slovenská informačná služba mala navýšený rozpočet a ja im ho prajem, ale, ale v prospech občanov Slovenskej republiky. A, samozrejme, sa aj pýtam v tomto zmysle, ak teda táto kompetencia, pán navrhovateľ, by mala byť daná Slovenskej informačnej služby, prečo nie Vojenské spravodajstvo? V tomto návrhu zákona sa vôbec nespomína Vojenské spravodajstvo. Je to rovnako spravodajská služba a mohli by sme hovoriť o prelínaní tých kompetencií jednotlivých, či Vojenskej alebo Slovenskej informačnej služby vo vzťahu k získavaniu informácií. Rovnako tento zákon nehovorí nič, nespomína ani Vojenskú políciu. Veď Vojenská polícia zabezpečuje ochranu ministra obrany. A dokonca aj iných, iných osôb, ktoré určí minister obrany. Tak tie teraz nemusíme riešiť z pohľadu bezpečnosti v Slovenskej republiky, v Slovenskej republike? Lebo tento zákon to absolútne nerieši. Týka sa to len zvýšenia kompetencie alebo teda áno, Slovenskej informačnej služby.
Takže, bohužiaľ, nemám už príliš veľa času, ale toto boli najdôležitejšie veci, ktoré som chcel poukázať, že áno, bavme sa. Nám takisto záleží na deskalácii napätia. Absolútne odmietam násilie a každé jeho prejavy. Poďme sa o tom rozprávať, pán navrhovateľ, pri nejakom okrúhlom stole s odborníkmi (reakcia spravodajcu), spravodajca, ale zastupujete aj navrhovateľa, tak poďme sa o tom rozprávať, poďme o tom debatovať, keď máme na to čas a nielen v parlamente.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja už sa tu trošku opakujem, ale ja už začínam byť na to trošku citlivá. Prepáčte, pán minister, ste tu k návrhu zákona, ktorý prechádza v skrátenom legislatívnom konaní. Ani nie ste na mieste navrhovateľa, sedíte tam, proste niečo si tam čítate, to je taká ignorancia. Ja si fakt nepamätám, že by sa tu toto dialo. Naozaj si to nepamätám. Nepamätám sa, že toto by tu niekto robil. (Reakcia z pléna.) No, že proste takto ignoruje ten parlament a tú diskusiu. Aj minister obrany, keď tu bol, tak sedel na svojom mieste, dokonca aj reagoval, ja si to vážim. Ale to je normálne že, že rešpekt, proste vzájomný rešpekt medzi opozíciou, koalíciou. Je tu návrh zákona pre skrátenie legislatívne konanie pri mimoriadne udalosti atentátu na premiéra. Premiéra proste, ktorý je vaším lídrom. A vy proste tu máte bezpečnostné opatrenia, chcete, aby sme ich v krátkom čase prijali a proste nie ste ochotní, prepáčte, ani nám dávať najavo, že vás zaujíma, o čom sa tu rozprávame a k čomu sa vyjadrujeme. Tak asi si čítate pripomienky možno generálneho prokurátora, Súdnej rady alebo advokátskej komory, možno verejného ochrancu práv, budiž, kiež by to tak bolo, veľmi ma to tešilo, ale považujem to za dôležité, že rozprávať tu o tom, že chceme to robiť inak a dávate nám najavo, že vám to je jedno, čo hovorí opozícia. Viete, to sa proste, to sa jednoducho nevie stretnúť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka Michal, podpredseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Nestihla som, ale považovala som to za dôležité, lebo tá kultúra je, musí to byť vidno z obidvoch strán, že sa niečo mení. Ďakujem.