15. schôdza

Ďakujem, ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, vy ste povedali vetu v tom zmysle, že ľudia s týmto novým zákonom nesúhlasia, však? Niečo v tom zmysle. No ono to tak naozaj vyzerá, preto lebo mediálne ostávajú priestor iba tí, čo s tým nesúhlasia. Spýtajte sa iných zamestnancov v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase, aký majú názor napríklad na štrajky, aký majú názor na tento nový zákon. Môžete konkretizova... môžem konkretizovať, choďte do symfonického orchestra sa spýtať. Dnes mal byť veľký protestný koncert, viete, prečo nie je? Preto, lebo celý symfonický orchester s tým jednoducho nesúhlasí a nenecháva sa zneužiť politicky, taká je pravda. Ale mediálne sa to nikde neobjavuje, preto, lebo to nie je chrumkavé. Mediálne sa objavujú iba tí v čiernych bundičkách, svetríčkoch, šálikoch, ktorí ako sú proti tomu, proti tomuto novému televíznemu zákonu.
Viete, potom prečo ste, spýtajte sa vašej asistentky, bývalej pani ministerky kultúry, ako sa postavila k zrušeniu koncesionárskych poplatkov? Ona vám o tom veľa povie. Prečo boli zrušené tie koncesionárske poplatky? Z akého dôvodu? To bol ten začiatok toho úplného zániku tejto televízie, v tomto smere akoby ona išla ďalej. Tam to všetko začalo. To sú tie dôvody, prečo sa musí prijať nový zákon, to sú tie dôvody, prečo treba vyriešiť financovanie a mohli by sme takto pokračovať. To je dôvod.

Ďakujem, Lukáš. No vieš, ja som vysvetlil koncesionárske poplatky a veľmi súhlasím, aby štát, aby štát naozaj, trošku sa postavím, lebo mám takú krásnu stužku, vonku sa protestuje, nádherná stužka, autocenzúra, cenzúra, takže aby to bolo vidieť. Máš absolútnu pravdu, Lukáš, vo všetkom a ešte raz opakujem, koncesionárske poplatky, ja som to už vysvetlil a súhlasím s tým, že by to už mal platiť štát, ale zase si to spolitizovali a povedali bububu, my vám zoberieme peniaze. Lukáš, absolútne presne si trafil, pretože sa tu diali veci, cenzúra. Ja som pracoval v slovenskej televízii, keď sa cenzurovalo, kedy došiel riaditeľ. Vieš, ono to vtedy bolo také, že naozaj aj pán Jarjabek, vtedy člen HZDS, bol v tom čase tam a robili sa veci.
Pán Michelko bol asistent pána, pána Mariána Augustína Húsku alebo aj pána Podmanického a môžem ti povedať, že naozaj sa chodilo, veď pán Andrej Danko sám priznal, Lukáš, reagujem na teba, sám priznal, že vyberal, kto bude a kto nebude moderovať reláciu v RTVS. Ja som zažil to, kedy sa, kedy došiel riaditeľ televízie a povedal, toto sa nebude vysielať, toto sa tu nebude vysielať!
Pretože naozaj došli oligarchovia, povedali, to vy čo robíte? Vy budete, vy nám ničíte náš biznis. Verejnoprávna televízia, Lukáš, je o verejnoprávnosti, o tom, že sa majú informovať ľudia o tom, čo sa tu deje. A tohoto sa oni boja. A preto vonku protestujú ľudia, ktorí pracujú v RTVS. Nie je to pravda, čo tu klamú, čo tu zavádzajú. Naozaj aj ten symfonický orchester, Lukáš, vieš, volali mi dvaja chlapci, že, Jožo, už nás, Jožo, vieš, čo nám povedali? Že pôjdete preč. Už ich strašia, už ich, už im hrozia. Veď keby si ty vedel, aké správy chodia tým ľudia, čo aj vonku protestujú. Ak nechcete, aby sme vás vykopli, tak prestaňte protestovať. Nezávislých novinárov tlačia politicky, strašné!
A mal si pravdu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegovia, ďakujem za slovo. Najskôr začnem pragmatickým materiálnym pohľadom. Počúvame o rozvrate verejných financií, o začatí procedúry zo strany Európskej únie kvôli nadmernému deficitu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a deklarovanej snahe konsolidovať verejné financie. Počuli sme aj o takom možno mediálnom balóniku, o plošnom znižovaní zamestnancov štátnej správy o 30%. Čo považujem za, pri plošnom uplatnení, fatálne a nezmyselne ochromujúce niektoré rezorty. Mohlo by to ohroziť aj funkčnosť štátu či rozvoj našej spoločnosti. Tento môj príspevok však nie je o konsolidovaní verejných financií. Iba poukazujem na to, že práve v tejto situácii prichádza navrhovateľ s vytvorením novej inštitúcie STVR. Náklady s tým spojené jednoducho nebudú zanedbateľné. Veď chystáme sa zrušiť existujúcu, fungujúcu inštitúciu RTVS. Jednoducho sa táto zákonom zlikviduje, a takpovediac na jej základoch sa vytvorí inštitúcia nová, STVR. Na to, aby fungovala, bude potrebné do nej vložiť milióny eur. Takže vznikne drahý a zbytočný chaos, keďže návrh zákona nerieši systémový proces nejakého rozvoja RTVS, ale naopak. Dokonca nerieši ani po procesnej stránke plynulý prechod zo zlikvidovanej inštitúcie na úplne novú.
Preto považujem tento návrh zákona za hrubo nezodpovedný. Keďže zákon má nadobudnúť platnosť dňom vyhlásenia, teda dňom zverejnenia v Zbierke zákonov. Načo je potrebná takáto rýchlosť, sa nedozvedám. A kým sa tak stane, treba urobiť konkrétne opatrenia. Musí zaniknúť inštitúcia, ktorá normálne funguje, teda RTVS.
Zanikne aj funkčné obdobie riaditeľa RTVS, ďalších vysokých manažérov RTVS, ale aj doterajších členov v Rade RTVS. A to sa prirodzene nedá zvládnuť za pár dní. Teda aspoň nie demokraticky, participatívne, odborne, konsenzuálne.
A teraz sa pozrime na vec meritórne z hľadiska zmyslu a účelu verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Celkom stačí, ak si uvedomíme, prečo tento návrh zákona vznikol. Prečo vlastne ide vláda rušiť fungujúcu inštitúciu RTVS a ide ju aj za cenu zbytočných nákladov, prepáčte, zmätku a chaosu, vytvoriť nový rozhlas a televíziu, lebo ho chce politicky ovládnuť. Ani sa tým predkladateľ zákona netají. Pán premiér Robert Fico celkom otvorene vyhlasoval, že RTVS je citujem: "v permanentnom boji s vládou", teda že mu viac ako nevyhovuje, ak redaktori RTVS informujú občanov nezávisle podľa svojho svedomia a vedomia a nie tak, ako by to politické špičky teraz vládnej koalície chceli, v záujme vládnej koalície a nie v záujme celej spoločnosti Slovenska ponad politiku.
Takže v snahe docieliť svoj cieľ mení sa celá inštitúcia. Rozhlas a televízia Slovenska sa má celkom podrobiť politickej moci. Teraz je to stranám SMER, HLAS a SNS, ktorým to môže vyhovovať, ale to naozaj dokážeme myslieť iba na štyri, resp. šesť rokov dopredu? To má pokračovať akási mediálna vendeta s každou ďalšou vládou podľa ľubovôle práve vládnucich politických strán? Nadľahčene, to budeme prehadzovať každé štyri roky písmenká RTVS, STVR a tak ďalej? Ako matematik vám hovorím, že na to máme 12 možností.
Odvolá sa súčasný generálny riaditeľ RTVS, ktorého na päťročné obdobie v auguste 2022 demokraticky zvolila Národná rada Slovenskej republiky. Teda zvolili ho poslanci Národnej rady, demokraticky zvolení v parlamentných voľbách. Jeho funkčné obdobie sa skončí v auguste 2027. Kvôli nemu ide vládna koalícia rušiť celú funkčnú inštitúciu, ktorá navyše narastá na kvalite, aj na vlastnej produkcii?
Nového generálneho riaditeľa, teda už nie RTVS, ale novej inštitúcie STVR, má voliť novovzniknutá rada, ktorá podľa zákona má mať deväť členov. Štyroch z nich má vymenovať ministerstvo kultúry a piatich má voliť Národná rada, kde má v súčasnosti väčšinu súčasná vládna koalícia. Suma sumárum, všetci členovia rady budú volení politicky, vládnou koalíciou. Budú to, prepáčte, naši ľudia. A rada bude mať nie nezanedbateľné právomoci.
Okrem toho, že bude voliť a odvolávať generálneho riaditeľa, bude schvaľovať svoj štatút, teda štatút rady, štatút Slovenskej televízie a rozhlasu, organizačný poriadok Slovenskej televízie a rozhlasu, štatút etickej komisie, štatút programových pracovníkov, ďalších tvorivých pracovníkov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a rozhlasu a tak ďalej. A bude schvaľovať koncepciu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie a rozhlasu a jej programovej služby. Teda, táto rada bude mať väčšie právomoci ako sám generálny riaditeľ.
Zhrnuté a podčiarknuté, rada bude mať prakticky všetky právomoci a bude volená politicky. Posilnené právomoci pri kreovaní STVR bude mať ministerstvo kultúry. To isté ministerstvo, ktoré v súčasnosti má problémy, alebo nedokáže posilňovať kultúru na Slovensku a prípadné asymetrie v dotovaní tvorcov kultúry, rieši nie konsenzuálne, odborne, ale dokáže to naprávať iba politickou kontrolou, ktorá má prvky totalitnej kontroly. Čo sa, samozrejme, obráti aj proti nim samým, proti vám samým, vážení kolegovia z koalície. A proti nám všetkým, ak sa tak bude diať pri každej politickej zmene vlády Slovenskej republiky.
Vážení poslanci vládnej koalície a vážená vláda Slovenskej republiky, ste demokraticky zvolení a nikto z demokraticky zmýšľajúcich ľudí nespochybňuje váš mandát vládnuť. Avšak aj v tomto prípade pri valcujúcom presadzovaní zákona o RTVS, STVR v skrátenom legislatívnom konaní je priam do očí bijúci, na mňa to tak úprimne pôsobí, revanšizmus. Ak ste cítili krivdu zo strany predchádzajúcich vlád, či hovoríte o asymetrickej podpore kultúry alebo o zneužívaní štátnych či verejných inštitúcií a myslíte to vážne, prečo sa s takým stavom chcete vysporiadať ešte hrubším spôsobom? Prečo chcete politicky ovládať všetko od OČTK až po médiá? To nie je o nastoľovaní novej štátnickej kultúry, ale, práve naopak, nápadne to pripomína nechválnu minulosť, totalitnú minulosť našej krajiny. Predpokladajme, že máte tie najlepšie a najčistejšie úmysly. Pokiaľ však nepočítate so svojou vládou na večné veky a nikdy inak, tak je vaša politika, prepáčte, krátkozraká. Sami potom legitimizujete paradigmu, vyhraj voľby a môžeš si robiť, čo chceš.
Ešte len dodávam, že pán premiér Fico sa nechali počuť, že súčasné RTVS porušuje ľudské práva. A to aj napriek tomu, že podľa štatistiky rady pre mediálne služby, ktorá dozoruje dodržiavanie zákonov vo vysielaní, sa podania na radu týkali RTVS len v minimálnom počte.
A ešte jeden dodatok. Televízne spravodajstvo RTVS považujú diváci podľa prieskumu agentúry Median SK z februára 2024 za najobjektívnejšie na Slovensku. Na prvej priečke tohto prieskumu sa pritom RTVS drží kontinuálne už vyše štyroch rokov. V prieskume agentúry Median SK, zameranom na štvrtý kvartál 2023, zvolilo spravodajstvo verejnoprávnej televízie za najobjektívnejšie až 26,6 % opýtaných, pričom oproti predchádzajúcemu kvartálu ide dokonca o nárast o 1,4 %. RTVS od druhej priečky delí až šesť celých percentuálnych bodov. Ide o jasné potvrdenie toho, že RTVS si svedomito plní svoje zákonné povinnosti a napĺňa verejnoprávnu misiu.
Niet sa čo čudovať, že komisár Rady Európy Michael O´Flaherty vyjadril znepokojenie v súvislosti s tým, či sú dva návrhy slovenských zákonov týkajúce sa občianskej spoločnosti a verejnoprávneho vysielateľa zlučiteľné s normami v oblasti ľudských práv. Uviedol to v liste adresovanom podpredsedovi Národnej rady a štyrom predsedom parlamentných výborov, ktorý bol zverejnený. Komisár O´Flaherty v súvislosti s návrhom zákona, ktorý chce nahradiť súčasné verejnoprávne médium RTVS novým subjektom pod značkou STVR, zdôraznil dôležitosť stanovenia legislatívnych rámcov, ktoré zabezpečia nezávislosť verejnoprávnych médií od vládnej kontroly. Vyzval Národnú radu Slovenskej republiky, aby dôkladne zvážila obavy, že niektoré prvky návrhu tohto zákona môžu podkopať záruky prevádzkovej a redakčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa. List Michaela O´Flahertyho podľa mojich informácií dostali podpredseda Národnej rady pán Peter Žiga, predseda ústavnoprávneho výboru pán Miroslav Čellár, predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Michal Šipoš, predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani Lucia Plaváková a predseda výboru pre kultúru a médiá pán Roman Michelko.
O novinároch sa vraví, že sú tak drsným jazykom, strážnym psom demokracie. Tento návrh zákona o STVR nie je pokusom skrotiť tohto strážneho psa. Toto je pokus o jeho zotročenie, likvidáciu, umlčanie. Pokus motivovaný hnevom a nepriateľstvom. Teraz si dovolím byť trochu osobný, možno trochu moc. Pozrite, tiež som si osobne za svoju krátku, ale pomerne úspešnú službu Slovensku na pozícii ministra školstva v krízovom režime vyslúžil aj nejaké hanlivé nálepky. A prečítal som si zopár článkov, kde som neveril vlastným očiam, ako môže niekto napísať i nepravdivé až hlúpe tvrdenia bez overenia faktov.
Ale zdôrazňujem, nič také som nepozoroval zo strany riadne fungujúcej RTVS voči mojej, ani žiadnej inej osobe, verejne činnej. A týchto zopár účelových a povrchných článkov v niektorých médiách bola a je marginálna záležitosť a v očiach znalých ľudí to skôr deklasovalo autora než moje meno a česť. Vo mne to vyvolalo trochu smútku a sklamania, nie však hnev či nepriateľstvo. Veď boj s hlúposťou sa podobá na boj s veternými mlynmi.
Poďme namiesto toho robiť niečo užitočné a predovšetkým sa pozrime najskôr sami na seba, akú kultúru komunikácie, politiky a riešenia problémov prinášame do spoločnosti my politici. Napokon zdravá miera slobody slova a prejavu prináša nevyhnutne aj pochybenia. Tie však nemôžu zatieniť nenahraditeľnú službu, akú plnia nezávislé médiá a seriózni žurnalisti v spoločnosti. A cena za slobodu slova a prejavu i za slobodu zhromažďovania, to len preto, lebo to rezonuje v týchto dňoch, tak je malá, ak to má byť, kde tu nejaký článok, nejaká nálepka, hoci aj na moju adresu. Na hocikoho z nás. Dali sme ako dospelí ľudia svoj súhlas k tomu, že budeme verejnými ústavnými činiteľmi a jednoducho toto je súčasťou našej misie. Verejnoprávna televízia má ešte väčšiu misiu, než len byť, prepáčte, strážnym psom demokracie.
Je nenahraditeľným spolutvorcom kultúry v širšom slova zmysle v celej spoločnosti. Ponúka vzácne veci, ktoré sa nedajú komercionalizovať, alebo zotročiť, teda až do doby, kým nevstúpi tento zlý zákon do platnosti, tento návrh zákona do platnosti. Naozaj nepotrebujeme ďalšie Rázsochy, tentokrát z funkčnej RTVS. Ani zbytočné výdavky v našej situácii. A už vôbec nie nahrádzať politickou mocou a kontrolou kompas odbornosti a etiky.
Preto nás všetkých vyzývam, buďme aspoň trocha štátnici a nielen krátkozrakí politici, a poďme zlepšovať služby verejnoprávnej televízie. Naozaj vždy je čo zlepšovať v kontinuite a nie búraním funkčnej RTVS.
A na záver ešte jeden postreh, keď v skrátenom legislatívnom konaní beží tento zákon, tak sa, samozrejme, vyskytujú aj vecné pochybenia, nielen tieto principiálne vybočenia zo štandardného rámca demokracie, ako sú napríklad to, že podľa tohto zákona, keď bude nejaký člen rady navrh... má byť odvolaný, tak tento zákon určuje tú povinnosť Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá volí toho člena, zároveň ho podľa tohto zákona má odvolať. Ale predsa nám poslancom so slobodným mandátom nemôže zákon prikazovať, ako máme hlasovať v takejto situácii. Verím, že predkladateľ sa vie s takýmito vecami vysporiadať, ale prečo to takto robiť, opäť. V skrátenom legislatívnom konaní, hrubou politickou silou, väčšinou a za účelom naprávať domnelé alebo skutočné nejaké krivdy, ktoré môžete pociťovať, alebo niektorí vaši lídri môžu pociťovať namiesto toho, aby sme jednoducho tú spoločnosť kultivovali, ukázali nejakú veľkorysosť, nejakú novú kultúru, ktorú ste nám sľubovali a ku ktorej, ktorá má byť súčasťou nášho poslania, našej úlohy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Navyše ste si za cieľ vybrali RTVS, verejnoprávnu inštitúciu, kde naozaj aj podľa dozorkonajúcich orgánov a podľa prieskumov by sme našli minimum nejakých pochybení a prešľapov.
A tak ako o tom hovoril môj kolega Jozef Hajko, naopak, nad rámec zákona produkciu vlastnej tvorby a služieb verejnoprávnej inštitúcie.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja začnem odzadu, pán kolega, ak dovolíte. Národná rada ho môže a nemusí odvolať. Ale určite vznikne rozprava, hej, ktorá, reagujem na to, čo ste hovorili. Môže a nemusí ho odvolať. Určite vznikne rozprava, ktorá dá, alebo nedá za pravdu problému, ktorý dnes my vieme ťažko definovať. Ale viete, leitmotívom toho celého nového zákona toto nie je. Leitmotívom toho celého zákona je to, že keby v tomto smere išla ďalej táto už dnes takzvaná verejnoprávna inštitúcia, tak by zanikla. Zanikla by preto, lebo by sa stratila v tom poli tých ostatných súkromných televízií, lebo už dnes si neplní svoju verejnú službu zo zákona.
Lebo tie súkromné televízie ju predbehli. Predbehla ju Markíza s pôvodnou slovenskou tvorbou aj so športom, predbehla ju JOJka so športom, predbehla ju TA3 s publicistikou. To všetko, tu všade mala vládnuť verejnoprávna televízia. Takto jej berú témy všetky tie súkromné médiá.
Dnes to už nie je o duálnom systéme, ktorý by, kde by bola partnerom verejnoprávna inštitúcia. To už je jednoznačne o prevahe súkromných médií, s ktorými táto televízia začala súperiť. To je ten najväčší problém dnes, ktorý my sa pokúšame vyriešiť novým zákonom, a preto ten nový zákon o novej televízii, aby sme toto tak, ako to sa nedá opraviť. To sa nedá opraviť preto, lebo to bolo pokazené pred tými 12-timi rokmi tým Krajcerom, ktorý to všetko zlúčil. Takto to dal dokopy, nezmyselne a politicky. Ani sa tým vtedy nikto, ani sa tomu vtedy nikto nebránil. Proste nevedeli odvolať riaditeľa.
Potom tá ďalšia vec s tým zrušením koncesionárskych poplatkov, o ktorých stále hovoríme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, nedá sa reagovať na všetko, čo ste povedali. Mohol by som sa baviť o tom vašom, takom klišovitom výroku, že médiá sú strážcovia demokracie. Na to by som sa vás spýtal a kto stráži strážcov? Mohol by som rozoberať to vaše porovnávanie sa, aký, aký útok bol na vás vedený, keď ste boli vo funkcii ministra. Viete, to porovnávať, pri všetkej úcte, pán poslanec, voči vám, porovnávať tu nejaké útoky voči vám, s tým, čo sa celé roky dialo voči strane SMER a voči Robertovi Ficovi, keď z neho bolo doslova štvané zviera a viete, ako to skoro skončilo. Nehnevajte sa, to bolo úplne nenáležité porovnanie, to sa nedá porovnať. Vy si to neviete predstaviť, aký sa tu viedol hon na jedného z predstaviteľov politických, politickej strany SMER.
Ale skôr čo by som chcel sa vás spýtať, na tú vašu predstavu objektivity RTVS, tak neviem, či je objektívne napríklad teda, aby sme príklady hovorili, po atentáte na premiéra Roberta Fica vysielala RTVS24 v podstate taký špeciál, kde sa vyjadrovali rôzni komentátori, analytici a tak ďalej. Z 20-tich analytikov, komentátorov akože odborníkov bolo 19, ktorí celý svoj život profesionálny kritizovali Roberta Fica.
Bola tam Iveta Radičová, Štefan Hamran, Soňa Somolány, Pavol Demeš, Peter Weiss a tak ďalej, a tak ďalej. Mohol by som ich tu všetkých vymenovať. Tak z 20-tich analytikov, ktorých si RTVS pozvala, sú v čase, keď bol skoro zavraždený predseda vlády, sú 19-ti jeho kritici.
Tak, prosím vás pekne, to je, to je aká objektivita toto? Toto je tá nejaká úcta voči nejakým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolega Horecký, ako ste si všimli všetci, tak vystupoval s tým, že ešte stále veríme, že tieto, to, čo je tuná predložené, sa môže zmeniť. Nuž musíme veriť aspoň, aspoň kúsok.
Ja sa vyjadrím k tomu, čo povedal, čo sa týka odvolávania členov rady a pomôžem si jednoducho návrhom zákona, tak ako to je v zákone presne napísané. Prečítam to. Minister kultúry alebo Národná rada podľa toho, kto člena rady do funkcie ustanovil, člena rady odvolá, ak vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady podľa § 12 ods. 3 až 6, alebo sa nezúčastňoval rokovania, tam je gramatická chyba, nezúčastňoval sa na rokovaní rady najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Iným spôsobom to znamená, že ak minister kultúry, v tomto prípade ministerka kultúry, menuje člena rady, tak tým pádom ona má, ona má odvolať tohto človeka. Ak Národná rada zvolí tohto člena rady, tak ona ho má odvolať. Áno, je to tam tak napísané, že ho má odvolať. Nie, že môže. Jednoducho ak si neplní svoje povinnosti podľa tohto zákona, tak ho má odvolať. Takže uvažujme nad tým. Je to, je to, je to snaha, je to apel na poslancov, aby konali podľa toho, ako sa správal tento človek? To znamená, že tento zákon mu prikazuje, ako má hlasovať, alebo je to na slobodnej vôli toho poslanca? Samozrejme, ako sa na to pozrieme. Ja, ja v tomto problém vidím a vidím tu rozpor s ústavou a možnože toto bude kameňom úrazu tohto zákona, ak bude schválený, pretože túto vec by mal posúdiť Ústavný súd.

Ďakujem za slovo i ďakujem za všetky vaše poznámky.
Pán kolega Jarjabek, áno, hovoríte o tom, že by RTVS bez likvidácie zanikla. Preto hovoríte, že potrebujeme novú inštitúciu, ale že by zanikla medzi komerčnými televíziami. Ale práve váš návrh zákona, ktorý jej dáva, ktorý počíta s desaťkrát väčším objemom reklamy, ju posúva do súboja alebo súťaže s komerčnými televíziami a komercionalizuje ju, pričom to nie je jej primárne poslanie.
Tak, pán kolega Podmanický, ja v žiadnom prípade nechcel som porovnávať sa s premiérom tejto republiky. Hovoril som počnúc od svojho príkladu, že viem, o čom je reč.
Vo všeobecnosti o tom, že aj z vášho vystúpenia cítiť, keď ste hovorili o tom pomere 19 ku 1 ľudí, ktorí sa vyjadrovali k danej situácii, a mali ste a hodnotíte ich ako 19 ľudí, ktorí v minulom čase boli v opozícii, alebo kritizovali kroky pána premiéra Róberta Fica. Tak, viete, už z tohto postoja cítiť takú možno nevyslovenú explicitne obžalobu médií a niektorí z vás to aj vyslovene povedali z tej otrasnej udalosti, ktorá sa potom stala.
A ja apelujem len na to, aby sme sa neviezli na tejto vlne emócie, aby sme si nemysleli, že môžeme politickou mocou a kontrolou nahradiť vývoj civilizovaný, prirodzený, demokratický kontinuálnym zlepšovaním inštitúcií. Chceme vrátiť koncesionárske poplatky? Môžte to urobiť.

Za Klub Progresívne Slovensko vystúpi pani poslankyňa Dana Kleinert.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, v ostatné mesiace sme svedkami zvláštneho úkazu. Až príliš často počúvame buď my z Progresívneho Slovenska, alebo opozície alebo ľudia, či médiá odborne a legitímne pýtajúcich sa na kroky tejto vlády, že kde ste boli?
Kde ste boli, keď? Kde ste boli, keď sa stalo to a to? Kde ste vtedy boli? Kde ste boli, keď sa stalo jedno, keď sa stalo druhé? Vždy sú tieto otázky spájané s niečím, čo sa koalícii nepáčilo. Vnímali to ako brutálny, či neférový krok vtedajšej vládnej moci. Ale jednému ja fakt nerozumiem, napriek úpornej snahe pochopiť konanie súčasných poslancov a poslankýň SNS, SMER-u, či HLAS-u, že ak nám teda hovoria, že niečo kedysi nebolo v poriadku, tak čo ich vedie k tomu, že teraz treba robiť veci buď rovnako zle, alebo ešte horšie. To čo chcú, aby po nich zostalo? Čo má byť tá hodnota práce poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky alebo tejto vlády? Majú to byť procesy a legislatívne postupy? Veď už teraz vieme, že zhruba 60 % vládnych návrhov tejto vlády ide cez skrátené legislatívne konanie. A to nemáme ani pandémiu a mnohokrát sme tu jasne argumentačne vyvrátili v drvivej väčšine z nich falošne deklarovanú potrebu ísť mimo zaužívané a legislatívne poctivé procesy MPK.
Alebo to má byť obsah návrhov zákonov, čo má ostať po tejto vláde a poslancoch či poslankyniach?
Veď tu sa ide valcom popierajúcim a potierajúcim hodnoty profesionality inštitúcií.
A čo je úplne najhoršie, valcom likvidujúcim demokratické princípy Slovenska.
A, naopak, k tomu vidíme všelijaké papalášske móresy, doživotné renty a tomu podobné návrhy.
Čo to teda má byť?
Opravte ma, ak sa mýlim, ale jediné, čo z toho celého mne vychádza, je, že by to mali byť iba chute mocensky sa zabetónovať. Mať už ideálne navždy moc a renty a platy a príplatky a šoférov a limuzíny a vládne lietadlá a svoje ministerstvá a všetky statky feudálnych panovníkov. Inak by sa podľa mňa takéto veci, ako je napríklad rušenie verejnoprávnej televízie a rozhlasu a za takýchto podmienok nediali.
Počas všetkých týchto týždňov parlamentných schôdzí a rozpráv, či reakcií ministerky kultúry, pána Machalu, Michelka, Danka a celej tejto úderky mi však napadalo dookola stále jedno slovo, ktoré toto celé rámcuje. A tým slovom je neúcta.
Trpko vnímam neúctu vlády k ľuďom tejto krajiny a k divákom a k diváčkam RTVS na Slovensku.
A v tomto prípade rušenia RTVS treba vypichnúť neúctu najmä zo strany ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a jej spomínaného dreamtímu. Všetky kroky, ktoré robia v novonavrhovanej STVR nie sú v prospech ľudí a je to naopak. Verejnoprávnosť a dostupnosť informácií, nie názorov každého, lebo ten sa zistiť, dá zistiť kdekoľvek a s kýmkoľvek, ale skutočných informácií relevantnej a poctivej žurnalistiky a tiež, samozrejme, poctivej a kvalitnej tvorby profesionálov, nie tvorby vládou protežovaných ľudí.
To nemá o tom rozhodovať ani poslanec Michelko, či pán Danko, ktorý moderátor v RTVS bude alebo nie.
Relevantnosť súčasnej RTVS sa, samozrejme, dá merať aj dátami, ktoré jasne vravia o stúpajúcej dôveryhodnosti meranej nezávislými agentúrami. Čítajúc dôvodovú správu a počúvajúc ju opätovne dnes z úst ministerky Šimkovičovej ma obchádza hanba z tohto textu. Kto toto písal?
Prečo musíme čítať v legislatívnom návrhu irelevantné názory nejakého zatrpknutého pisateľa, ničím nepodložené? Aj toto je neúcta k ľuďom našej krajiny.
SNS týmito ľuďmi neuveriteľne pohŕda. Zákon v tejto forme nijako nezlepší kvalitu vysielania a je to, žiaľ, presne naopak.
Ministerka Šimkovičová ukazuje neúctu k odborníkom a odborníčkam. Neúctu k ich profesionalite, vzdelaniu, či získaným zručnostiam. Neunúva sa ani len vypočuť si ich názor. Neunúva sa ani len pozrieť na to, aký proces majú v iných krajinách, hoc aj napríklad v Českej republike. Koľko dlhých mesiacov trvá prejsť si odborné témy, prejsť si politické stanoviská, nastaviť systém tak, aby aj proces bol v duchu odbornom, v duchu hľadania najlepších možných riešení, v duchu hľadania prienikov ako odborných, tak aj politických. Ministerka kultúry ani len nepríde na mimoriadny výbor pre kultúru a médiá, kde bola prizvaná a kde boli aj zástupcovia a zástupkyne RTVS. Pohŕda nimi, pohŕda ich odborným pohľadom.
Ministerke, ktorá by mala pre kultúru a ľudí v nej aj dýchať, je to nielenže jedno, ale čo je aj horšie, ide úplne proti nim. Asi sa môžeme zhodnúť, že minister nemusí byť vždy odborne zdatný. Avšak jeho silou je aj to, akými ľuďmi sa obklopí. Pri ministerke kultúry máme ľudí schopných hovoriť o plochej Zemi, či spochybňovať pandémiu, ktorú sme tu my všetci museli žiť. A mnohí z nášho spoločenstva to, žiaľ, nedali. Ostali po nich blízki, ktorým sa strana SNS svojimi zástupcami naozaj cynicky vysmieva.
V tomto kontexte, a teda aj v kontexte tohto návrhu vnímam obrovskú neúctu tejto koalície k vzdelávaniu, k vzdelaniu, k profesionalite a ku kultúre.
Ostatne ani novozvolený prezident Peter Pellegrini, vzídený z tejto koalície tieto hodnoty nevníma ako natoľko dôležité, aby sa im patrične venoval vo svojom inauguračnom prejave.
Slovo kultúra použil presne jedenkrát, a to v kontexte politická kultúra, slovo vzdelávanie presne jedenkrát. Ten príhovor mal takmer polhodinu.
V RTVS nerobia iba ľudia zo spravodajstva, sú to stovky a stovky tvorivých ľudí v iných odboroch. Tí a tie, ktorých potrebujeme na produkciu kvalitnej pôvodnej tvorby. Je to množstvo ľudí z podporných profesií, a to od administratívy, hospodársku správu až po kameru končiac. Sú to ľudia z interného, ale aj externého prostredia, ktorí pre RTVS pracujú. Ľuďom, ktorí prejavili svoju nespokojnosť pokojným a legitímnym, ústavou zaručeným protestom sa následne v médiách ich ministerka vyhráža prepustením.
Že dala si zistiť, podľa jej informácií tam bolo asi iba 5%, čo je vlastne cirka tá skupina, čo sa bude prepúšťať. Čo iné ako spupné a arogantné vyhrážanie to je?
Ministerka kultúry nemá ani úctu k slovám, ich naozajstným významom. Tvrdí iné, ako je skutočnosť. Čierne je biele, biele je čierne, pravda je lož. Slová používa len tak, aby nejaké vôbec boli.
Je totiž schopná tvrdiť, že návrh na zrušenie RTVS, jeho vedenia a následne zriadenie novej spolitizovanej entity nie je v rozpore s Európskym právom, ale on v skutočnosti s ňou v rozpore je.
Ministerka je schopná tvrdiť, že budúca STVR nebude spolitizovaná. Ale veď ich kroky a vlastný návrh zákona diktujú presný opak. Rada nominovaná ministerkou, etická, čiže cenzorská komisia, kompetencie rady, to všetko nie je ničím iným, ako ovládnutím verejnoprávneho média.
Podľa dôvodovej správy má návrh zákona za cieľ posilniť verejnoprávny charakter a zabezpečiť pluralitu a demokratické princípy vo verejnoprávnej televízii a rozhlase. Lenže písmená a ich obsah sa nedajú len tak obísť v zákone. Ich obsah nám hovorí, že je to presne naopak. Návrh totižto zvyšuje vplyv ministerstva kultúry na riadiace orgány a kontrolu nad ich obsahom, čo je v rozpore s týmito vládou deklarovanými cieľmi. Ministerka je schopná tvrdiť, že napĺňa programové vyhlásenie vlády. Ale v ňom nič také, ako zrušenie RTVS nie je. Naopak, je v ňom, v časti kultúra, na strane 50 hneď druhá veta sľubujúca debatu s odbornou obcou. Tá však žiadna neprebehla. A aj pred pár dňami na výbore pre kultúru a médiá ministerka ani len neprišla a slovami jeho predsedu, neprišla preto, že pravdepodobne si to ministerka vyhodnotila tak, že výbor bude neuznášaniaschopný, a teda nie je relevantné, aby diskutoval.
Čo viac ako nie napĺňanie, ale neúcta k vlastnému programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky to je? Členovia a členky vlády a nejaká, špeciálne to majú ešte asi aj členovia SNS, nemajú zjavne ani zamak úcty k efektivite vynaložených peňazí na veci, ktoré presadzujú. Nevidíme nijakú úctu k financiám, k nášmu spoločnému balíku financií na spravovanie krajiny. Veď to nie je len taký imaginárny balík financií, naň musia zarobiť obyvatelia a obyvateľky tejto krajiny. Nie je to hra, zmeniť si len tak RTVS na STVR.
Pohŕdanie efektívnym vynakladaním našich spoločných peňazí je popri novom ministerstve pán Danka, popri dvojnásobnom pokútnom zvýšení odmien ministrov v dobe potreby konsolidácie, popri likvidácii funkčných systémov v inštitúciách typu Fond pre umenie, ale aj popri papalášizme typu odvezieme sa zadarmo na futbal vládnym lietadlom, tak toto pohŕdanie vynakladaním peňazí je aj v tomto návrhu. Namiesto poctivého definovania si problémov verejnoprávneho média a následného nájdenia riešení, čo v prípade RTVS by malo byť okrem dobrého nastavenia fungovania aj navýšenie už aj tak podvyživenej inštitúcie financiami, sme sa dnes, v deň hlasovania o druhom čítaní dozvedeli o pozmeňujúcom návrhu pána Jarjabka o dvojnásobnom navýšení odmien členom rady a novému riaditeľovi STVR. Čím to je?
Tým, že po novom Rada STVR má 9 členov, z toho 4 vymenúva a odvoláva minister kultúry a 5 členov rady volí a odvoláva Národná rada, čiže koalícia. Alebo je to tým, že po novom generálneho riaditeľa STVR volí a odvoláva Rada STVR? Tá rada, ktorú, čo som povedala pred chvíľou?
Čiže kritika ich zlého hospodárenia súčasného vedenia nejde smerom ku kvalitnému nastaveniu riadenia inštitúcie, ale vedie k návrhu zdvihnúť odmeny členom rady a riaditeľovi. Vidí tu v tomto niekto logiku? Logiku veci, kde cieľom má byť zlepšenie fungovania inštitúcie? Počuli sme o analýze, ako na to? Počuli sme o návrhoch, ako vylepšiť infraštruktúru, techniku, kvalitné vybavenie štúdií v regiónoch, školenia zamestnancov? Počuli sme o snahe, ako vylepšiť verejnoprávny obsah, či vôbec verejný diskurz o ňom? Nie, nepočuli sme! To, čo sme da dozvedeli, je, že zrušíme RTVS.
Spomenul tu niekto snahu o začatie verejnej debaty o financovaní verejnoprávneho média?
Počúvame od vlády, aj dnes od ministerky Šimkovičovej, ako sa zrušili koncesionárske poplatky, ale ministerka nielenže neprišla s lepším návrhom, ale rovno svojím príchodom šmahom ruky znížila rozpočet RTVS o celú tretinu, čo je asi 50 miliónov eur. V tomto kontexte počúvať od poslancov koalície výčitky, ako RTVS nemá na hento a nemá na toto a nemôže si niečo dovoliť kúpiť, je viac ako paradoxné.
Spomínala som už teda tú neúctu k financiám a trápi ma ešte stále táto jedna vec. Po ostatnom výbore pre kultúru a médiá mi na priamu otázku, či si ministerstvo kultúry dalo spraviť analýzu, koľko bude stáť rebranding a ako dlho predpokladajú, že bude trvať, pán Bernaťák, zastupujúci ministerku povedal, že takú analýzu nemá, že veď to už bude vecou toho druhého riaditeľa. Ale veď ten nový riaditeľ už bude v novej inštitúcii. Každý, kto sa trochu rozumie procesom hoc aj pri malinkej značke, nieto ešte pri veľkom subjekte, vie, že tento rebranding bude stáť nás všetkých státisíce eur, a to nepočítame milióny, pretože si povieme, že veľa vecí sa dá spraviť kreatívne in haus. Argument, že veď nám to spravia študenti, je hlbokým nepochopením práce dizajnéra. Degraduje jednak študentskú prácu, implikujúc, že veď to bude lacné, ale aj keby sme si vzali tento argument, tak hĺbka a komplexnosť rebrandingu televízie, média, verejnoprávnej televízie a rozhlasu nie je práca, ktorú pri všetkej úcte zvládnu iba študenti.
Čo tým myslím, že iba? No že ak by to aj mali robiť študenti, tak potrebujú k sebe profesionálov, mentorov, a to sa má ako spraviť? Ich pedagógovia prestanú učiť na tých školách podľa syláb, pretože sa roky potrebujú venovať tomuto zadaniu? A ak áno, kto to zaplatí? Však veď zase iba my. A to ešte nehovorím o celkovej produkcii dizajnu do reality, vizuálov všetkých staníc, produkcii upútaviek, grafiky, a to ideme až po vizitky a vám je to tu jedno?
Celkovo návrh zákona znamená zrušenie predchádzajúcich právnych predpisov a zavedenie nového mediálneho subjektu, čo si vyžiada dodatočné finančné náklady a výrazne zmení zaužívané pracovné postupy. To bude trvať roky a mnoho, a mnoho zbytočne vyhodených peňazí daňových poplatníkov a energie odborníkov a odborníčok, ktorá by sa radšej mala vložiť do rozvoja a zlepšenia už existujúceho.
A k tejto náloži si môžeme predstaviť napríklad prerobenie úplne všetkých zmlúv na nový subjekt.
Koľko právnikov to bude robiť? Za aký čas? Za aké peniaze? Na to ministerka nemá odpoveď. Ani si totižto túto otázku v neúcte k peniazom nás všetkých, v neúcte k energii, schopnosti a profesionalite ľudí, nezačala klásť.
Zmeny v RTVS, STVR významne obmedzia činnosť verejnoprávneho média na Slovensku a môžu negatívne ovplyvniť vysielaný obsah a hovorili nám to osobne aj pracovníci RTVS, ktorí prišli na výbor.
A ako dnes podrobne vysvetlila Zora Jaurová, navrhovaná účinnosť zákona môže v praxi spôsobiť aplikačné problémy, keďže neponecháva dostatočný časový priestor na naplnenie nových ustanovení zákona. Snáď všetky odborné argumenty tu už z nášho Progresívneho Slovenska padli počas ostatných týždňov, a to aj v dnešných rozpravách opozície. Snažili sme sa zľava, sprava, logicky, argumentačne, poctivo. To slovo neúcta, ktoré nominanti strany SNS napĺňajú, žiaľ, plným priehrštím však asi determinuje nasledujúce kroky.
A na záver chcem povedať, vo výsledku asi všetci predpokladáme, že sa neozve v pani ministerke vedomie profesionálneho výkonu a asi ani v poslancoch či poslankyniach sa nepohne už vopred daný názor, ako nám povedal pán Michelko na výbore, kocky sú hodené. Kým však vy, poslanci a poslankyne koalície, nestlačíte ten gombík, kým sa podpíšete, nepodpíšete pod likvidáciu demokratickej inštitúcie, stále nie je hotovo. Pokiaľ to vráti prezident Pellegrini do Národnej rady, stále nie je hotovo.
V PS veríme, ako povedala dnes na tlačovke moja kolegyňa pre kultúru Zora Jaurová, že toto asi nie je najlepší typ zákona, ktorý by podpísal ako prvý alebo jeden z prvých. Pre prezidenta, ktorý vo svojej inauguračnej reči hovoril o politickej kultúre. Ak však napriek tomuto všetkému odpíšete RTVS, môžeme povedať, že toto je, či bude čierny deň pre Slovensko. Je to čierny deň pre všetkých obyvateľov a obyvateľky, pre všetkých, a to aj tých, ktorí tvrdia, že televíziu RTVS nepozerajú. To totižto nie je podstata veci, aby všetci ľudia pozerali, či počúvali nespolitizované a verejnoprávne médium, podstata je, aby každý z nás túto možnosť mal.
A na záver, pokiaľ sa naplní tento negatívny scenár, by som chcela tu a nahlas v mene Progresívneho Slovenska poďakovať všetkým zamestnancom a zamestnankyniam RTVS za ich doterajšiu prácu a vysloviť želanie, že nájdu uplatnenie, kde budú môcť napĺňať tvorivú slobodu a robiť prácu poriadne, poctivo a s láskou.
Ďakujeme. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, tak po tomto skutočne apolitickom vystúpení, pani poslankyňa, jedna z vašich prvých otázok bola, pýtali ste sa, že čo ostane vo verejnosti po tejto vláde? Tak ja vám to teda poviem, čo zostane vo verejnosti po tejto vláde. Vo verejnosti po tejto vláde zostane pokus pokus o vraždu premiéra Slovenskej republiky, o ktorom sme tuná veľmi málo, ešte stálo málo hovorili a dúfam, že o tom budeme hovoriť ešte stále viac a dlho. Pokus o vraždu premiéra Slovenskej republiky, politickej vraždy, pani poslankyňa, politickej vraždy! A ten pán, ktorý to urobil, to bol progresívny strelec, pani poslankyňa. (Potlesk.)