15. schôdza

Ďakujem za slovo i ďakujem za všetky vaše poznámky.
Pán kolega Jarjabek, áno, hovoríte o tom, že by RTVS bez likvidácie zanikla. Preto hovoríte, že potrebujeme novú inštitúciu, ale že by zanikla medzi komerčnými televíziami. Ale práve váš návrh zákona, ktorý jej dáva, ktorý počíta s desaťkrát väčším objemom reklamy, ju posúva do súboja alebo súťaže s komerčnými televíziami a komercionalizuje ju, pričom to nie je jej primárne poslanie.
Tak, pán kolega Podmanický, ja v žiadnom prípade nechcel som porovnávať sa s premiérom tejto republiky. Hovoril som počnúc od svojho príkladu, že viem, o čom je reč.
Vo všeobecnosti o tom, že aj z vášho vystúpenia cítiť, keď ste hovorili o tom pomere 19 ku 1 ľudí, ktorí sa vyjadrovali k danej situácii, a mali ste a hodnotíte ich ako 19 ľudí, ktorí v minulom čase boli v opozícii, alebo kritizovali kroky pána premiéra Róberta Fica. Tak, viete, už z tohto postoja cítiť takú možno nevyslovenú explicitne obžalobu médií a niektorí z vás to aj vyslovene povedali z tej otrasnej udalosti, ktorá sa potom stala.
A ja apelujem len na to, aby sme sa neviezli na tejto vlne emócie, aby sme si nemysleli, že môžeme politickou mocou a kontrolou nahradiť vývoj civilizovaný, prirodzený, demokratický kontinuálnym zlepšovaním inštitúcií. Chceme vrátiť koncesionárske poplatky? Môžte to urobiť.

Za Klub Progresívne Slovensko vystúpi pani poslankyňa Dana Kleinert.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, v ostatné mesiace sme svedkami zvláštneho úkazu. Až príliš často počúvame buď my z Progresívneho Slovenska, alebo opozície alebo ľudia, či médiá odborne a legitímne pýtajúcich sa na kroky tejto vlády, že kde ste boli?
Kde ste boli, keď? Kde ste boli, keď sa stalo to a to? Kde ste vtedy boli? Kde ste boli, keď sa stalo jedno, keď sa stalo druhé? Vždy sú tieto otázky spájané s niečím, čo sa koalícii nepáčilo. Vnímali to ako brutálny, či neférový krok vtedajšej vládnej moci. Ale jednému ja fakt nerozumiem, napriek úpornej snahe pochopiť konanie súčasných poslancov a poslankýň SNS, SMER-u, či HLAS-u, že ak nám teda hovoria, že niečo kedysi nebolo v poriadku, tak čo ich vedie k tomu, že teraz treba robiť veci buď rovnako zle, alebo ešte horšie. To čo chcú, aby po nich zostalo? Čo má byť tá hodnota práce poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky alebo tejto vlády? Majú to byť procesy a legislatívne postupy? Veď už teraz vieme, že zhruba 60 % vládnych návrhov tejto vlády ide cez skrátené legislatívne konanie. A to nemáme ani pandémiu a mnohokrát sme tu jasne argumentačne vyvrátili v drvivej väčšine z nich falošne deklarovanú potrebu ísť mimo zaužívané a legislatívne poctivé procesy MPK.
Alebo to má byť obsah návrhov zákonov, čo má ostať po tejto vláde a poslancoch či poslankyniach?
Veď tu sa ide valcom popierajúcim a potierajúcim hodnoty profesionality inštitúcií.
A čo je úplne najhoršie, valcom likvidujúcim demokratické princípy Slovenska.
A, naopak, k tomu vidíme všelijaké papalášske móresy, doživotné renty a tomu podobné návrhy.
Čo to teda má byť?
Opravte ma, ak sa mýlim, ale jediné, čo z toho celého mne vychádza, je, že by to mali byť iba chute mocensky sa zabetónovať. Mať už ideálne navždy moc a renty a platy a príplatky a šoférov a limuzíny a vládne lietadlá a svoje ministerstvá a všetky statky feudálnych panovníkov. Inak by sa podľa mňa takéto veci, ako je napríklad rušenie verejnoprávnej televízie a rozhlasu a za takýchto podmienok nediali.
Počas všetkých týchto týždňov parlamentných schôdzí a rozpráv, či reakcií ministerky kultúry, pána Machalu, Michelka, Danka a celej tejto úderky mi však napadalo dookola stále jedno slovo, ktoré toto celé rámcuje. A tým slovom je neúcta.
Trpko vnímam neúctu vlády k ľuďom tejto krajiny a k divákom a k diváčkam RTVS na Slovensku.
A v tomto prípade rušenia RTVS treba vypichnúť neúctu najmä zo strany ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a jej spomínaného dreamtímu. Všetky kroky, ktoré robia v novonavrhovanej STVR nie sú v prospech ľudí a je to naopak. Verejnoprávnosť a dostupnosť informácií, nie názorov každého, lebo ten sa zistiť, dá zistiť kdekoľvek a s kýmkoľvek, ale skutočných informácií relevantnej a poctivej žurnalistiky a tiež, samozrejme, poctivej a kvalitnej tvorby profesionálov, nie tvorby vládou protežovaných ľudí.
To nemá o tom rozhodovať ani poslanec Michelko, či pán Danko, ktorý moderátor v RTVS bude alebo nie.
Relevantnosť súčasnej RTVS sa, samozrejme, dá merať aj dátami, ktoré jasne vravia o stúpajúcej dôveryhodnosti meranej nezávislými agentúrami. Čítajúc dôvodovú správu a počúvajúc ju opätovne dnes z úst ministerky Šimkovičovej ma obchádza hanba z tohto textu. Kto toto písal?
Prečo musíme čítať v legislatívnom návrhu irelevantné názory nejakého zatrpknutého pisateľa, ničím nepodložené? Aj toto je neúcta k ľuďom našej krajiny.
SNS týmito ľuďmi neuveriteľne pohŕda. Zákon v tejto forme nijako nezlepší kvalitu vysielania a je to, žiaľ, presne naopak.
Ministerka Šimkovičová ukazuje neúctu k odborníkom a odborníčkam. Neúctu k ich profesionalite, vzdelaniu, či získaným zručnostiam. Neunúva sa ani len vypočuť si ich názor. Neunúva sa ani len pozrieť na to, aký proces majú v iných krajinách, hoc aj napríklad v Českej republike. Koľko dlhých mesiacov trvá prejsť si odborné témy, prejsť si politické stanoviská, nastaviť systém tak, aby aj proces bol v duchu odbornom, v duchu hľadania najlepších možných riešení, v duchu hľadania prienikov ako odborných, tak aj politických. Ministerka kultúry ani len nepríde na mimoriadny výbor pre kultúru a médiá, kde bola prizvaná a kde boli aj zástupcovia a zástupkyne RTVS. Pohŕda nimi, pohŕda ich odborným pohľadom.
Ministerke, ktorá by mala pre kultúru a ľudí v nej aj dýchať, je to nielenže jedno, ale čo je aj horšie, ide úplne proti nim. Asi sa môžeme zhodnúť, že minister nemusí byť vždy odborne zdatný. Avšak jeho silou je aj to, akými ľuďmi sa obklopí. Pri ministerke kultúry máme ľudí schopných hovoriť o plochej Zemi, či spochybňovať pandémiu, ktorú sme tu my všetci museli žiť. A mnohí z nášho spoločenstva to, žiaľ, nedali. Ostali po nich blízki, ktorým sa strana SNS svojimi zástupcami naozaj cynicky vysmieva.
V tomto kontexte, a teda aj v kontexte tohto návrhu vnímam obrovskú neúctu tejto koalície k vzdelávaniu, k vzdelaniu, k profesionalite a ku kultúre.
Ostatne ani novozvolený prezident Peter Pellegrini, vzídený z tejto koalície tieto hodnoty nevníma ako natoľko dôležité, aby sa im patrične venoval vo svojom inauguračnom prejave.
Slovo kultúra použil presne jedenkrát, a to v kontexte politická kultúra, slovo vzdelávanie presne jedenkrát. Ten príhovor mal takmer polhodinu.
V RTVS nerobia iba ľudia zo spravodajstva, sú to stovky a stovky tvorivých ľudí v iných odboroch. Tí a tie, ktorých potrebujeme na produkciu kvalitnej pôvodnej tvorby. Je to množstvo ľudí z podporných profesií, a to od administratívy, hospodársku správu až po kameru končiac. Sú to ľudia z interného, ale aj externého prostredia, ktorí pre RTVS pracujú. Ľuďom, ktorí prejavili svoju nespokojnosť pokojným a legitímnym, ústavou zaručeným protestom sa následne v médiách ich ministerka vyhráža prepustením.
Že dala si zistiť, podľa jej informácií tam bolo asi iba 5%, čo je vlastne cirka tá skupina, čo sa bude prepúšťať. Čo iné ako spupné a arogantné vyhrážanie to je?
Ministerka kultúry nemá ani úctu k slovám, ich naozajstným významom. Tvrdí iné, ako je skutočnosť. Čierne je biele, biele je čierne, pravda je lož. Slová používa len tak, aby nejaké vôbec boli.
Je totiž schopná tvrdiť, že návrh na zrušenie RTVS, jeho vedenia a následne zriadenie novej spolitizovanej entity nie je v rozpore s Európskym právom, ale on v skutočnosti s ňou v rozpore je.
Ministerka je schopná tvrdiť, že budúca STVR nebude spolitizovaná. Ale veď ich kroky a vlastný návrh zákona diktujú presný opak. Rada nominovaná ministerkou, etická, čiže cenzorská komisia, kompetencie rady, to všetko nie je ničím iným, ako ovládnutím verejnoprávneho média.
Podľa dôvodovej správy má návrh zákona za cieľ posilniť verejnoprávny charakter a zabezpečiť pluralitu a demokratické princípy vo verejnoprávnej televízii a rozhlase. Lenže písmená a ich obsah sa nedajú len tak obísť v zákone. Ich obsah nám hovorí, že je to presne naopak. Návrh totižto zvyšuje vplyv ministerstva kultúry na riadiace orgány a kontrolu nad ich obsahom, čo je v rozpore s týmito vládou deklarovanými cieľmi. Ministerka je schopná tvrdiť, že napĺňa programové vyhlásenie vlády. Ale v ňom nič také, ako zrušenie RTVS nie je. Naopak, je v ňom, v časti kultúra, na strane 50 hneď druhá veta sľubujúca debatu s odbornou obcou. Tá však žiadna neprebehla. A aj pred pár dňami na výbore pre kultúru a médiá ministerka ani len neprišla a slovami jeho predsedu, neprišla preto, že pravdepodobne si to ministerka vyhodnotila tak, že výbor bude neuznášaniaschopný, a teda nie je relevantné, aby diskutoval.
Čo viac ako nie napĺňanie, ale neúcta k vlastnému programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky to je? Členovia a členky vlády a nejaká, špeciálne to majú ešte asi aj členovia SNS, nemajú zjavne ani zamak úcty k efektivite vynaložených peňazí na veci, ktoré presadzujú. Nevidíme nijakú úctu k financiám, k nášmu spoločnému balíku financií na spravovanie krajiny. Veď to nie je len taký imaginárny balík financií, naň musia zarobiť obyvatelia a obyvateľky tejto krajiny. Nie je to hra, zmeniť si len tak RTVS na STVR.
Pohŕdanie efektívnym vynakladaním našich spoločných peňazí je popri novom ministerstve pán Danka, popri dvojnásobnom pokútnom zvýšení odmien ministrov v dobe potreby konsolidácie, popri likvidácii funkčných systémov v inštitúciách typu Fond pre umenie, ale aj popri papalášizme typu odvezieme sa zadarmo na futbal vládnym lietadlom, tak toto pohŕdanie vynakladaním peňazí je aj v tomto návrhu. Namiesto poctivého definovania si problémov verejnoprávneho média a následného nájdenia riešení, čo v prípade RTVS by malo byť okrem dobrého nastavenia fungovania aj navýšenie už aj tak podvyživenej inštitúcie financiami, sme sa dnes, v deň hlasovania o druhom čítaní dozvedeli o pozmeňujúcom návrhu pána Jarjabka o dvojnásobnom navýšení odmien členom rady a novému riaditeľovi STVR. Čím to je?
Tým, že po novom Rada STVR má 9 členov, z toho 4 vymenúva a odvoláva minister kultúry a 5 členov rady volí a odvoláva Národná rada, čiže koalícia. Alebo je to tým, že po novom generálneho riaditeľa STVR volí a odvoláva Rada STVR? Tá rada, ktorú, čo som povedala pred chvíľou?
Čiže kritika ich zlého hospodárenia súčasného vedenia nejde smerom ku kvalitnému nastaveniu riadenia inštitúcie, ale vedie k návrhu zdvihnúť odmeny členom rady a riaditeľovi. Vidí tu v tomto niekto logiku? Logiku veci, kde cieľom má byť zlepšenie fungovania inštitúcie? Počuli sme o analýze, ako na to? Počuli sme o návrhoch, ako vylepšiť infraštruktúru, techniku, kvalitné vybavenie štúdií v regiónoch, školenia zamestnancov? Počuli sme o snahe, ako vylepšiť verejnoprávny obsah, či vôbec verejný diskurz o ňom? Nie, nepočuli sme! To, čo sme da dozvedeli, je, že zrušíme RTVS.
Spomenul tu niekto snahu o začatie verejnej debaty o financovaní verejnoprávneho média?
Počúvame od vlády, aj dnes od ministerky Šimkovičovej, ako sa zrušili koncesionárske poplatky, ale ministerka nielenže neprišla s lepším návrhom, ale rovno svojím príchodom šmahom ruky znížila rozpočet RTVS o celú tretinu, čo je asi 50 miliónov eur. V tomto kontexte počúvať od poslancov koalície výčitky, ako RTVS nemá na hento a nemá na toto a nemôže si niečo dovoliť kúpiť, je viac ako paradoxné.
Spomínala som už teda tú neúctu k financiám a trápi ma ešte stále táto jedna vec. Po ostatnom výbore pre kultúru a médiá mi na priamu otázku, či si ministerstvo kultúry dalo spraviť analýzu, koľko bude stáť rebranding a ako dlho predpokladajú, že bude trvať, pán Bernaťák, zastupujúci ministerku povedal, že takú analýzu nemá, že veď to už bude vecou toho druhého riaditeľa. Ale veď ten nový riaditeľ už bude v novej inštitúcii. Každý, kto sa trochu rozumie procesom hoc aj pri malinkej značke, nieto ešte pri veľkom subjekte, vie, že tento rebranding bude stáť nás všetkých státisíce eur, a to nepočítame milióny, pretože si povieme, že veľa vecí sa dá spraviť kreatívne in haus. Argument, že veď nám to spravia študenti, je hlbokým nepochopením práce dizajnéra. Degraduje jednak študentskú prácu, implikujúc, že veď to bude lacné, ale aj keby sme si vzali tento argument, tak hĺbka a komplexnosť rebrandingu televízie, média, verejnoprávnej televízie a rozhlasu nie je práca, ktorú pri všetkej úcte zvládnu iba študenti.
Čo tým myslím, že iba? No že ak by to aj mali robiť študenti, tak potrebujú k sebe profesionálov, mentorov, a to sa má ako spraviť? Ich pedagógovia prestanú učiť na tých školách podľa syláb, pretože sa roky potrebujú venovať tomuto zadaniu? A ak áno, kto to zaplatí? Však veď zase iba my. A to ešte nehovorím o celkovej produkcii dizajnu do reality, vizuálov všetkých staníc, produkcii upútaviek, grafiky, a to ideme až po vizitky a vám je to tu jedno?
Celkovo návrh zákona znamená zrušenie predchádzajúcich právnych predpisov a zavedenie nového mediálneho subjektu, čo si vyžiada dodatočné finančné náklady a výrazne zmení zaužívané pracovné postupy. To bude trvať roky a mnoho, a mnoho zbytočne vyhodených peňazí daňových poplatníkov a energie odborníkov a odborníčok, ktorá by sa radšej mala vložiť do rozvoja a zlepšenia už existujúceho.
A k tejto náloži si môžeme predstaviť napríklad prerobenie úplne všetkých zmlúv na nový subjekt.
Koľko právnikov to bude robiť? Za aký čas? Za aké peniaze? Na to ministerka nemá odpoveď. Ani si totižto túto otázku v neúcte k peniazom nás všetkých, v neúcte k energii, schopnosti a profesionalite ľudí, nezačala klásť.
Zmeny v RTVS, STVR významne obmedzia činnosť verejnoprávneho média na Slovensku a môžu negatívne ovplyvniť vysielaný obsah a hovorili nám to osobne aj pracovníci RTVS, ktorí prišli na výbor.
A ako dnes podrobne vysvetlila Zora Jaurová, navrhovaná účinnosť zákona môže v praxi spôsobiť aplikačné problémy, keďže neponecháva dostatočný časový priestor na naplnenie nových ustanovení zákona. Snáď všetky odborné argumenty tu už z nášho Progresívneho Slovenska padli počas ostatných týždňov, a to aj v dnešných rozpravách opozície. Snažili sme sa zľava, sprava, logicky, argumentačne, poctivo. To slovo neúcta, ktoré nominanti strany SNS napĺňajú, žiaľ, plným priehrštím však asi determinuje nasledujúce kroky.
A na záver chcem povedať, vo výsledku asi všetci predpokladáme, že sa neozve v pani ministerke vedomie profesionálneho výkonu a asi ani v poslancoch či poslankyniach sa nepohne už vopred daný názor, ako nám povedal pán Michelko na výbore, kocky sú hodené. Kým však vy, poslanci a poslankyne koalície, nestlačíte ten gombík, kým sa podpíšete, nepodpíšete pod likvidáciu demokratickej inštitúcie, stále nie je hotovo. Pokiaľ to vráti prezident Pellegrini do Národnej rady, stále nie je hotovo.
V PS veríme, ako povedala dnes na tlačovke moja kolegyňa pre kultúru Zora Jaurová, že toto asi nie je najlepší typ zákona, ktorý by podpísal ako prvý alebo jeden z prvých. Pre prezidenta, ktorý vo svojej inauguračnej reči hovoril o politickej kultúre. Ak však napriek tomuto všetkému odpíšete RTVS, môžeme povedať, že toto je, či bude čierny deň pre Slovensko. Je to čierny deň pre všetkých obyvateľov a obyvateľky, pre všetkých, a to aj tých, ktorí tvrdia, že televíziu RTVS nepozerajú. To totižto nie je podstata veci, aby všetci ľudia pozerali, či počúvali nespolitizované a verejnoprávne médium, podstata je, aby každý z nás túto možnosť mal.
A na záver, pokiaľ sa naplní tento negatívny scenár, by som chcela tu a nahlas v mene Progresívneho Slovenska poďakovať všetkým zamestnancom a zamestnankyniam RTVS za ich doterajšiu prácu a vysloviť želanie, že nájdu uplatnenie, kde budú môcť napĺňať tvorivú slobodu a robiť prácu poriadne, poctivo a s láskou.
Ďakujeme. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, tak po tomto skutočne apolitickom vystúpení, pani poslankyňa, jedna z vašich prvých otázok bola, pýtali ste sa, že čo ostane vo verejnosti po tejto vláde? Tak ja vám to teda poviem, čo zostane vo verejnosti po tejto vláde. Vo verejnosti po tejto vláde zostane pokus pokus o vraždu premiéra Slovenskej republiky, o ktorom sme tuná veľmi málo, ešte stálo málo hovorili a dúfam, že o tom budeme hovoriť ešte stále viac a dlho. Pokus o vraždu premiéra Slovenskej republiky, politickej vraždy, pani poslankyňa, politickej vraždy! A ten pán, ktorý to urobil, to bol progresívny strelec, pani poslankyňa. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa, povedali ste, že zákon nijako nezlepší kvalitu vysielania. S tým súhlasím, lebo zákon ani nemôže sám o sebe zlepšiť kvalitu, samotnú kvalitu obsahu vysielania. Ale môže na to vytvoriť podmienky a má na to vytvoriť podmienky. Obsahovú kvalitu môže zlepšiť jedine redakčný tím a manažment RTVS. Pravda, na to sa musí zobudiť z profesionálnej slepoty. Evidentne sa však jedni aj druhí pozerajú do krivého zrkadla a vidia sa ako bojovníci za slobodu slova. Ale sú to samozvaní bojovníci, ktorí stratili zmysel pre realitu. Robili politickú nadprácu a namiesto toho, aby to priznali a urobili sebareflexiu, zanovito trvajú na svojom a naďalej pokračujú v tendenčnom informovaní.
Základnou chybou RTVS je ignorovanie zásadnej požiadavky verejnosti na pluralitu informácií. Tu treba nastaviť pravidlá a princípy. A to je zmysel nového zákona o RTVS, respektíve STVR.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som sa chcela veľmi výrazne ohradiť voči slovám pána Jarjabka, ktoré sú mimoriadne nevkusné a myslím si, že sa nehodia ani do úst poslanca, ani nikoho iného. A rovnako tak nekultúrne je aj to, že mi je teraz chrbtom a nevie si ani len, ani len čeliť tomu, že mu odpovedám na jeho naozaj nevkusnú a naozaj otrasnú poznámku, prepáčte mi, musím to takto povedať.
Pán Jarjabek, vy ste tu desiatky rokov, takže vy by ste sa mali spýtať, čo tu zostalo po vás, čo dobré na Slovensku zostalo po vás, a to aj v súvislosti s RTVS. Takže ak sa vrátim k RTVS, toto, ak zrušíte RTVS a navolíte si, alebo zriadite vašu vlastnú politickú STVR, toto zostane po vás, to si budeme pamätať aj ako krajina, aj naše deti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov SaS, PS a KDH podávam procedurálny návrh, aby sa do programu tejto, teda 15. schôdze Národnej rady, zaradil nový bod, a síce návrh na vydanie uznesenia Národnej rady k odsúdeniu výrokov splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid-19, Petra Kotlára.
Odôvodnenie, zaradenie tohto návrhu uznesenia do programu prebiehajúcej schôdze považujeme vzhľadom na jeho obsah a aktualitu za nevyhnutné a obzvlášť sa obraciam s požiadavkou na podporu na zdravotníkov z radu vládnej koalície, ktorí predsa nemôžu takýto pľuvanec do tváre obetiam covidu strpieť. To aspoň dúfam.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, nevynucujem si nejak pozornosť, ale keď ste tu, tak aby som to tu prípadne skúsil povedať. Nebudem dlho, lebo už dosť toho povedané bolo, možno len krátka poznámka, na úvod ma zaujalo tých sedem statočných, ktorí sa zdržali pri tom hlasovaní o pánovi Kotlárovi. Považujem to za takú iskierku nádeje v tejto mizérii, v ktorej tu žijeme, aj číslo sedí. Sedem statočných odmietlo slepú poslušnosť, hej, zahlasovať za to, čo normálne rozum nedovolí.
No takže mal som pôvodne ladený ten môj príspevok veľmi smutne, ale toto mi tak aspoň, ja som z podstaty pozitívny človek a toto mi teda, ma tak utvrdzuje, že stále má zmysel byť pozitívny.
A teraz k tým negatívnym. Viete, kde zahynulo pri obrane alebo pri bojoch, pri akej budove 30 ľudí? Neviete. Viete, kde zahynulo 30 ľudí počas okupácie v ´68? Neviete. Viete, že zahynulo 30 ľudí pri bojoch o budovu pražského rozhlasu počas okupácie v ´68? Dosť, nie? 300 bolo zranených a boľševik vedel, komunista vedel, čo treba robiť. Komunista vedel presne, čo treba robiť. Zoskočiť na letisko a utekať do rozhlasu. Viete, my sme tu naozaj svedkami mocenského zápasu a symboliku ja mám rád. Tá symbolika vyšla aj dneska, lebo my sa ho, oni sa ho zmocňujú, toho štátu. Zmocňujú sa ho cez základný kameň demokracie, a to je zákon 84/1990 o zhromažďovaní. Ten sme tu mali doobeda a dnes hovoríme o médiách, tie máme poobede. All in one. Jeden deň krásne to išlo, nech je to rýchlo, čím skôr a ešte sa im to vcuklo do jedného dňa. Jeden nevymyslí. To je symbolika. To je naozaj symbolika a ľudí na to, prípadne dávajte pozor, lebo aj tento symbol sa nám snaží niečo naznačiť.
Čisté zmocnenie sa štátu, ľudí, vedomia, názorov. Televízia je kľúčový parameter. Ešteže im odrobil Krajcer robotu, že zlúčil televíziu s rozhlasom. Teraz si predstavte, že by bola aj televízia, aj rozhlas, by sme museli ma dvakrát nejaký, dvakrát by sme museli o tom rokovať, hej? Takže tu je úspora nákladov v tom, že to pôjde o jednom, o jednom vrze, jak sa hovorí.
Čo k tomu ešte dodať, veľa bolo povedané, veľa ešte asi povedia. Som sa snažil aj v predchádzajúcom mojom vstupe hovoriť niektoré skutočnosti, ktoré stoja za zamyslenie. Nezarezonovalo, meniť sa nič nebude, stále je to tak. Dokonca aj ten tenký ľad toho, by som povedal, že náboženského zmieru, ktorý tu máme a ako tak si tu žijeme, aj že máme, niektorí sú bez viery, niektorí s takou vierou, nejakí s hentakou, tak aj toto sa nám, nám spáli prsty a ideme vchádzať do týchto temných vôd, ktoré môžu skončiť zle.
Ja som sám zvedavý, že kto bude zástupca etickej komisie z radov cirkvi. A čo to urobí, alebo neurobí vo vedomí tej spoločnosti a v tom, ako sa bude formátovať tá televízia. Ak by som len mohol poprosiť moju katolícku cirkev, že by sa do toho nehrnula. By som naozaj, že aby prípadne, ja vám, áno, ja som bol tak vychovaný na Orave pre veľkú zbožnosť. Vždycky, keď ide okolo mňa biskup, vždycky sa prežehnám.
Ja som tak bol vychovaný a je to moja cirkev, ale to ja asi nemám, možno mi to niekto teologicky vysvetlí, nemám ani právo to od nich žiadať. Ale tu som o niečo, som slobodný, výkon mandátu mám, a preto hovorím, ak sa to dá, tak sa do toho nehrňte, lebo to neskončí dobre. Neskončí to dobre. Možno by bolo dobré, keby sa nikto do toho nejakým spôsobom nehrnul, lebo im to neskončí dobre.
Takže ani to nebolo vypočuté, hej, to tam všecko máte, jak ste chceli, lebo však sa potrebujete skryť.
Ako, čo nám, čo bude tá ponuka, čo bude tá skvostná ponuka toho spravodajstva, ide z toho obava, lebo už to štruktúrovanie tých spravodajstiev, už sme toho svedkami. A ja teraz som, niekedy som, pozeral som si večer, preletel cez správy, teraz úprimne si poviem, že musím sa viacej nútiť, ale viem, že je to teda, mám to vedieť, čo sa deje. A minule som pozeral správy, nepoviem u ktorého vysielateľa, večerné spravodajstvo, v nedeľu to bolo a bol tam 7-minútový príspevok v spravodajstve, v hlavnom, o servise bicyklov, samozrejme, potom šli šteniatka a neviem, čo. Áno, čiže ideme tam, nezadržateľne ideme tam, ideme do tohto typu spravodajstva aj v komerčných televíziách, a teda posledná na rade, tam sa to riešilo, tam sa to upratovalo cez ekonomické záujmy a posledná na rade je RTVS-ka a tam sa to uprace mocensky cez zákon, presne to. A budeme mať správy také, aké boli.
Budú šúľať zrno na žatve, on nebude vedieť, či je jačmeň, ovos, pšenica, ale bude šúľať a tváriť sa múdro, hej, budú sa strihať pásky, neviem, rozmýšľam, čo ešte bude. Niečo také, viete, aby neublížilo, ale aby potešilo dušu Slováčiska, hej, že všetko je v poriadku, nič sa nedeje. Však sme tu mali ten režim, že nič sa nedeje, všetko, všetko je v poriadku. Mlieko v obchode nebolo, kokos iba pred Vianocami, ale všetko bolo v poriadku podľa tých správ. Takže aj teraz sa už nebudeme obťažovať niečím takým, že niečo nesedí, niečo nefunguje, že nie sú peniaze, v správach bude, všetko je v poriadku.
Ešte som aj zvedavý na tú vyváženosť tých politických diskusií a ako to skončí. A prípadne tu si ešte povieme aj v mojom kontexte, lebo ja som sa stal, teda tak sa stalo, že je strategická dohoda, údajne to niekde na koaličnej rade až riešili, že s Hlinom nemôžu ísť do diskusie ani Takáč, ani Taraba. Ja neviem, že prečo, ja si, ja si viem svoje domyslieť, lebo na rozdiel od niekoho iného ja tomu trošku rozumiem, teda nedáva to zmysel so mnou do diskusie ísť, lepšie je nejsť, hej, a že ako ten trend bude pokračovať, lebo už v diskusii o poľnohospodárstve a o životnom prostredí bol už s týmito dvoma kdekto. A oni naozaj a špeciálne minister Takáč by najradšej šiel a teraz sa, kolegyne, prípadne nedotknite, Takáč by najradšej šiel s niektorou z vás, ktorá sa poľnohospodárstvu nevenujete, ale strašne by si vás vychutnal, ak by ste niekde urobili nejakú chybičku. A on by tú celú polku tej relácie mohol hovoriť, ako tomu nerozumiete, lebo presne toto robil doteraz. Vybral si tu niektorých kolegov, dostal ich do takej uličky a potom hovoril, jak tomu nerozumejú. Tí sa už doučili, hľadá si obete ďalšie, čiže uvidíme, čo nám ponúkne RTVS v rámci relácie o poľnohospodárstve, že kto tam bude, bude diskutovať s ministrom pôdohospodárstva. To som zvedavý.
Bol jeden hrdina v RTVS a ja k tomu už len poviem, už končím, ku cti nech mu padne, nepoviem meno, aby ho chudáka nevyhodili, alebo bohvie ako skončí, lebo toto skúšal Takáč na neho v jednej relácii, že on s Hlinom nejde a on povedal, dobre, tak nebude relácia.
Toto bol postoj redaktora v RTVS, podľa mňa jeden z posledných postojov redaktora v RTVS.
Takže nech sa páči, máte to, hasta la vista, ja neviem už, tu minule rozdávali nejaké knižky o Leninovi, tu sa kolega pýtal, že či nemajú Če, máme aj Če, viete, to je, všetko tu sedí, všetko sedí, symbolika dnešná sedí. Ráno ste začali zhromažďovacím právom, dnes pokračujete televíziou, za dnes to budete mať celé a dokopy.
Otázka stojí, že čo s tým a kde je tá iskierka nádeje, vzdať sa nie je žiadna výzva. Nie je, ani baliť kufre nie je výzva, už nám to tu len treba len nejako dobojovať aj kvôli tým našim deťom a teraz treba zvoliť nejakú tú stratégiu, že ako, hej? Tam bude nám treba nad tým rozmýšľať a rozmýšľam aj nad jednou vecou a tým už naozaj končím, oprášiť jeden projekt, ktorý som mal dávnejšie vymyslený aj s kolegom Druckerom, ktorý teda je už inde, ale v tom danom momente, keď bol, neviem, či si spomínate, bol taký šialený nápad, že vládne noviny, spomínate niektorí? To bol úplne akože, to bolo ako krásne, hej, len sa tu nad tým zamýšľali, že vládne noviny a neviem čo a, prosím vás, a keď teda bolo, že vládne noviny, tak my sme vtedy hovorili, že spravme opozičné noviny, lebo to je tak absurdné robiť vládne noviny, že kľudne môžte robiť absurditu ďalšiu, že urobíte opozičné noviny. Mali sme to prichystané a je tam aj registrovaná známka, všetko je prichystané a rozmýšľam, či to nevykopať z tej zásuvky, lebo nám vytvárate trh, kolegovia z koalície, viete, kde je trh, sa časom vytvorí ponuka a vy naozaj nám vytvárate trh, vytvárate trhový priestor na vznik niečoho, čo je svojím spôsobom absurdné v demokratickej krajine. Ale my žijeme absurdnú dobu, že v kľude v danom momente môžte byť aj vy, môžte to prikryť tiež rovnakou absurditou, ale v ten daný moment potrebný.
Takže ak budete pokračovať v tomto trende vytvárania dopytu po iných správach v opozičných správach, lebo budú správy iba také, čo vy potrebujete, tak potom dáva aj ekonomickú logiku, nielen politickú logiku, mne to, ja som obchodník, priznám sa, som obchodoval, ešte keď sa nedalo a ma to baví, hej, a baví ma proste tvoriť nejakú hodnotu, ale aj takú, čo je vidieť, hej, a ja v tom cítim aj ekonomický rozmer. Že to nemusí byť iba projekt, na ktorom by ste umreli, hej, alebo dotovali, že to dokonca by dalo aj nejaké čísla.
Takže áno, netreba sa vzdať, určite nie, treba bojovať aj s vami, lebo dlho, dlho asi tiež nevydržíte, napriek tomu, že si všetko chystáte, aby ste tu boli s nami dlho.
Ja verím, že nás je ešte toľko v tejto krajine, ktorí využijú všetky tie nástroje, ktoré demokracia poskytuje, a to je aj sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu, aby ste tu s nami dlho neboli.
Sme povinní to urobiť kvôli našim deťom, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, v úvode by som sa vyjadrila k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu pána poslanca Jarjabka, aby sme veci uviedli na správnu mieru, žiadam o vyňatie bodu 9 spoločnej správy na samostatné hlasovanie vzhľadom na bod 14 jeho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ďakujem.
A teraz k meritu veci, k zákonu, o ktorom sa dnes hovorilo veľa a predpokladám, že ešte sa aj veľa hovoriť bude.
Aj v tomto návrhu zákona by sa určite dalo ešte veľa vecí vylepšiť a prax určite ukáže ďalšie potreby, v tejto súvislosti, ak dovolíte, predložím aj pozmeňujúci návrh, ktorý uvediem v závere rozpravy. Nedá mi ale nepripomenúť podľa mňa jeden z najvážnejších dôvodov, prečo vlastne došlo k okliešteniu vysielania RTVS, prečo verejnoprávna inštitúcia nedokázala rozbehnúť napríklad potrebné rekonštrukcie, nedokázala skvalitniť program, nedokázala vychádzať v ústrety divákom napríklad aj tým, že by zaplatila práva na lukratívne športové prenosy.
Má problém dostatočne sa postarať o jeden z klenotov slovenskej národnej kultúry a tým je archív, ktorý uchováva desaťtisíce diel, fonotéky aj filmotéky zvukových, obrazových nahrávok a dokumentov od začiatkov svojho pôsobenia Československého rozhlasu a vtedy ešte Československej televízie. Mimochodom, na budúci rok, vážení kolegovia, to bude rovných sto rokov, čo vtedy Československý rozhlas na Slovensku začal vysielať a o tridsať rokov neskôr začala vysielať aj vtedy Československá televízia.
Na otázku, prečo sme dnes v RTVS dospeli do situácie, ktorá si vyžaduje zmenu, je z môjho pohľadu pomerne jasná odpoveď, nedostatok zdrojov a neschopnosť ich zabezpečiť. Nechcem sa veľmi vŕtať v nedávnej minulosti, ale dovolím si predsa len zopár faktov, najmä preto, že nie všetci kolegovia tu sedeli a možno nie všetci mali čas sledovať podrobne, čo sa vlastne vtedy dialo. Z ročného rozpočtu RTVS okolo 100 miliónov eur im poslanci strany SaS v minulom volebnom období jediným nezmyselným rozhodnutím zobrali 77 miliónov. Zákonom, ktorý sa síce oficiálne volal zákon o zdanení osobitnej stavby, ale do ktorého autori naoko nenápadne vložili článok 4 a tým vlastne upravili zákon o RTVS a zákon o úhradách za služby verejnosti, teda zrušili jednoducho koncesionárske poplatky. Vtedy som ako jedna z mála vystúpila v tomto pléne a upozornila som na možné nenapraviteľné finančné škody, morálne škody, ktoré sa likvidáciou koncesionárskych poplatkov napáchajú. Bohužiaľ, túto zmenu poslanci za stranu SaS presadili s tým, že prijatie tohto zákona sa stalo podmienkou na schválenie rozpočtu, bolo to v decembri v roku 2022, všetci si to pamätáme, čo sme tu sedeli. Bolo to bez akejkoľvek diskusie, bez akéhokoľvek odborného stanoviska, bolo to neseriózne aj voči všetkým pracovníkom RTVS, ktorí teraz stoja na ulici. Vtedy som očakávala, vtedy som očakávala rozsiahle demonštrácie za záchranu verejnoprávnej RTVS, ale nedialo sa absolútne nič. Zákon väčšina vtedy koaličných poslancov schválila a rozpočet RTVS skrátili takmer o polovicu.
Ešte ak dovolíte, veľmi stručne a konkrétne poviem zopár faktov, ktoré RTVS stáli dohromady 50 miliónov eur, možno si to mnohí vtedy neuvedomovali.
Ďalší výpadok 25 miliónov eur, ktorý RTVS prináležal na základe zmluvy so štátom, je už teraz minulosťou. Touto zmluvou štát financoval výrobu a vysielanie rôznych vzdelávacích programov, programy pre deti, programy o zdraví, programy bezpečnosti o cestách, programy pre cirkvi, programy napr. aj pre národnostné menšiny, o ktorých dnes už tu reč bola.
Nebudem sa venovať zákonu o mediálnych službách, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2022 a okrem iného uložil RTVS povinnosť zabezpečiť titulkami alebo posunkovou rečou pre ľudí so sluchovým postihnutím, alebo hlasovým komentovaním pre nevidiacich, veľkú časť vysielania. Čo, samozrejme, RTVS musela splniť, ale stálo ju to a do roku 2026 ju to bude stáť ďalších 25 miliónov eur. Potom sa nečudujem, že podľa Finstatu, podľa portálu Finstat mala RTVS za rok 2023 prvýkrát v histórii stratu viac ako tri milióny eur, nedokázala utiahnuť obrovský kolos s programom, so zamestnancami, pretože sme im zobrali, minulá vláda Eduarda Hegera im zobrala desiatky, desiatky miliónov eur. Toto považujem za prvý zlý krok, ktorý viedol k tomu, že dnes tu vlastne stojíme.
To bola, vážení kolegovia, nebudem veľmi o tom ďalej hovoriť, pretože veľa z toho už bolo povedané, len naozaj zopakujem pre kolegov, ktorí tu vtedy neboli a nemali dôvod sa veľmi tomu venovať, aby vedeli, aká realita predchádzala dnešnému kroku. Považovala som to za nielen dôležité, ale aj za slušné, preto si myslím, že nový zákon o STVR by mohol situáciu vyriešiť sčasti, mohol by pomôcť a v tomto duchu teda predkladám aj moje dva pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Laššákovej k vládnemu návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tlač 278.
Odôvodnenie k bodu č. 1: STVR už v tejto chvíli prevádzkuje štyri televízne programové služby, ktoré majú logické a navzájom sa dopĺňajúce programové koncepty, pokrývajúce všetky sociálne a spoločenské vrstvy a skupiny obyvateľstva a nie je žiadny dôvod vytvárať legislatívne predpoklady na ich prípadné možné znižovanie o 50%.
Odôvodnenie k bodu č. 2: Prax ukázala, že funkčné obdobie generálneho riaditeľa je potrebné predĺžiť o rok z dôvodu zavŕšenia strednodobých projektov generálneho riaditeľa do reálnej aplikačnej činnosti v oblasti celkového rozvoja STVR. Tento model dĺžky funkčného obdobia generálneho riaditeľa je štandardne aplikovaný v mnohých členských krajinách, napríklad v Rakúsku, v Českej republike, v Maďarsku a v iných.
Teraz samotné znenie pozmeňujúceho návrhu:
1. V čl. I sa v § 5 ods. 1 písm. a) slová „vysielanie najmenej dvoch televíznych programových služieb" nahrádzajú slovami „vysielanie najmenej troch televíznych programových služieb".
2. V čl. I sa v § 18 ods. 4 slová „a trvá päť rokov” sa nahrádzajú slovami „a trvá šesť rokov”.
Skončila som, ďakujem.

Ďakujem pekne.
Trošku obšírnejšie sa k tomu vyjadrím potom vo vystúpení v rozprave, ale teraz vyslovene len v krátkosti k tomu pozmeňujúcemu návrhu.
Pani poslankyňa, príde mi úplne absurdné, že vy seknete funkčné obdobie Ľuboša Machaja, generálneho riaditeľa RTVS v polovici jeho funkčného obdobia, ktoré by malo trvať päť rokov a novému generálnemu riaditeľovi idete predĺžiť funkčné obdobie na šesť rokov. Veď to je úplne, už väčší prejav, neviem, či to je cynizmus, alebo ako to nazvať, že na jednej strane sa tvárite, že generálny riaditeľ toho nového verejnoprávneho média potrebuje dlhšie funkčné obdobie, aby mohol svoje strednodobé projekty presadiť a schváliť a dosiahnuť aj nejaké výsledky a na druhej strane súčasnému generálneho riaditeľovi nedoprajete ani to päťročné funkčné obdobie. Veď to si úplne protirečí.