15. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegyni Števulovej. Tiež s tebou súzniem, lebo tiež som hrdá diváčka teda nielen, ale aj slovenských filmov. Ale čo považujem za oveľa dôležitejšie, je, že je naozaj absurdné, že opäť sme v tej situácii, tak ako to bolo pri FPU, že tu prišiel návrh na zmenu kultúrnych politík a formálne nie je prakticky žiadne zdôvodnenie, keď sa pozrieme na dôvodové správy, ale z tých diskusií, ktoré tu máme, je zrejmé, že skutočným dôvodom je umelecký vkus poslanca Michelku, prípadne nejakých ďalších. Tak ako poslanec Jarjabek sa tu pýtal na umelecký vkus Zory Jaurovej a chcel si tu možno s ňou vymieňať dojmy o tom, že teda ktorý film si zaslúžil tú podporu a ktorý nie, tak by som chcela pripomenúť, že toto naozaj nie je naša úloha. Akože my sme tu zákonodarný zbor, my sme tu na to, aby sme tvorili legislatívu a aby sme pri jej tvorbe dodržiavali legislatívne procesy. A je úplne jedno, kto z nás má, nemá rád filmy, alebo aké filmy a čo kedy pozerá, pretože to nie je naša úloha. Pokiaľ sa chceme baviť o vkuse na filmy, tak si treba vybrať nejaké iné fórum.
A znovu len pripomeniem, máme šesť hodín večer, o tomto bode sa má hlasovať zajtra o jedenástej, to znamená, že je sedemnásť hodín do hlasovania, ten pozmeňujúci návrh ešte ani nezaznel. To znamená, že zajtra o jedenástej sa má hlasovať o niečom, čo ešte ani toto plénum formálne vlastne o tom nemôže, teda vlastne už predbiehame diskusiu, lebo to tu ešte ani nezaznelo. Tak toľko k legislatívnej kultúre.
Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ja sa priznám, do manažmentu kultúry sa nejak veľmi nevyznám, čiže a napriek tomu cítim v sebe potrebu niečo tu povedať. Niečo k tomu povedať. Počul som Zuzku, Ježiši, však vy nevidíte, čo tu robíte? Jéj. Viete, ja som tu pred chvíľou rečnil, ja som si stokrát zahryzol do jazyka, krv z neho striekala, aby som nepovedal niečo, čo by bolo v rozpore s etikou, v rozpore s tým udržaním zmieru, že sa tu dá konštruktívne niečo predkladať. A vidím, že to bolo zbytočné. Mal som byť jak čert, mal som tam rozvrátiť ten pult. Viete, že s tým nesúhlasím, čo sa tu deje. Môžem tu hovoriť zmierlivo. To je asi všetko, čo som chcel povedať. (Potlesk.)

Milé kolegyne, milí kolegovia, normalizátor si išiel dať sprchu, prípadne sa išiel načerpať energie. Toto, čo predvádza Michelko, naozaj nemá obdobu v dejinách slovenskej kultúry. Takého normalizátora mali komunisti, takého výkonného práporčíka. Verím, že sa neurazí, ale to sú výrazy, ktoré sa k nemu hodia. To, čo predvádza tento pán, je naozaj absurdita taká, ktorá je za hranicou pochopenia.
Opäť máme zákon, ktorý ide ďalší, ďalšiu podporu kultúry znormalizovať, centralizovať a idú si urobiť, aj z Audiovizuálneho fondu si idú urobiť svoju záležitosť. Slovenská kultúra začína byť národná pre Slovenskú národnú stranu a po tom, čo predviedli pri Fonde na podporu umenia, predvádzajú to aj tu. Idú centralizovať moc. Keď v úvode Michelko povedal, nebojte sa, nebudú stačiť klobásky na to, aby pani ministerka rozdeľovala. Keď toto povedal človek, ktorý tu predkladá tento zákon, tak mne sa pretočili panenky. A čo bude treba? Čo bude treba dať ministerke? Nie klobásky, ale čo jej dáme?
Keď tu začal rozprávať o filmoch ako je Únos a Sviňa, že sú to filmy, ktoré nepatria, nepatria, že sú to politicky zmanipulované filmy, to sme tu už mali. To tu už bolo za komunistov, kedy sa mohlo, kedy umelci mohli natáčať, režiséri a scénografi a dramaturgovia mohli robiť veci, ktoré sa páčili socialistickej strane, ktoré sa páčili komunistom. Dnes je obdoba tohoto, čo sa tu deje. Slovenská národná strana je niečo neskutočné, je niečo neskutočné. Oni naozaj, nechcem ich uraziť, ale oni naozaj robia, no nedá sa to povedať bez urážky, takže radšej pomlčím. Slovenská národná strana nám našu kultúru, slobodnú kultúru, ktorá tu roky bola, valcuje. To, čo aj predviedol pán Jarjabek, povedal, ako máme hovoriť a čo máme hovoriť a čo nemôžme hovoriť, tak to korešponduje s tým, čo tu robia celý čas. Čo môže hovoriť napríklad pani Kolíková, keď hovorí o SIS. Čo môže hovoriť pán Spišiak, keď bude hovoriť o kritike. Oni hovoria, že rešpektujeme iný názor. Ale filmy ako je Sviňa a film ako je Únos, to, to nie sú, to nie je, to nie je vhodné. Keď tu prirovnával, keď tu prirovnával tie filmy, ktoré sa točili naozaj pre dospelých, tak to bolo, druhýkrát mi vyrazil dekel. On je, on je niečo, čo za komunizmu by dostal metál, bol by povýšený za národného umelca. On by bol, Michelka si viem tak živo predstaviť v socialistickom časopise Úderník roka. A ja vám hovorím, ten film, pamätáte si filmy Tankový prápor, oni tam takí boli, tí, čo horlivo, stranícku líniu a robili tie veci.
Jednoznačne, jednoznačne, tento zákon je to isté, čo pri Fonde na podporu umenia. Oni si potrebujú rozdeľovať peniaze tam, kde oni chcú. Oni si potrebujú urobiť zo Slovenska trhací kalendár, pretože Slovenská národná strana vie zarobiť na všetkom. Oni vedia na všetkom zarobiť. Tých sto miliónov, čo dostal Danko, to je len taký začiatok. Oni sú naozaj strana, ktorá roky dokazuje, že to vieme urobiť. To, čo urobili so Slovenskou televíziou, je nechutné, odporné. To urobil Mečiar. To urobil Mečiar a robil to aj Fico. A Michelko vtedy bol, bol asistentom, keď to urobil Mečiar, bol asistentom Augustína Mariana Húsku a v čase Fica bol asistentom pána Podmanického. Neviem, či to viete. Takže Michelko bol ten, ktorý ťahal nitkami. Inak mal byť šéfom spravodajstva, lebo Mečiar povedal, že my chceme tam Michelka, neviem, či to viete, ale, neviete, ale Fico povedal, no nie, nie, nie, Michelko nebude, tak vtedy sa Michelko búchal do steny a normálne ho išlo roztrhnúť, že nebol šéfom spravodajstva, ale vtedy spravili šéfom spravodajstva iného, lebo Fico si postavil hlavu.
Zákon, v ktorom idú určovať, ktoré filmy sú dobré, ktoré filmy nie sú dobré, zákon, v ktorom budú rozhodovať ľudia, ktorí opäť budú nominovaní ministerkou kultúry, je zákon, ktorý naozaj berie slobodu umelcom. Keďže naozaj roky som pôsobil a ešte stále pôsobím, ešte stále aj divadielko robím, takže viem, aký ohlas má, pán Michelko, vaša činnosť medzi umelcami, viem, aký názor majú na vás normálni slobodní umelci. Nie tí, ktorí recitujú: Vlasť moja, Slovenská národná strana, ty hrdosť nášho bytia. Nie tí umelci, ktorí vám vo vašich vystúpeniach hovoria, aký ste skvelý, aký ste jedinečný. Ale takí tí normálni, takí slobodní umelci, ktorí majú slobodu, hovoria o vás, pán Michelko, že ste normalizátor. A toto, čo robíte, je naozaj socialistická normalizácia.
Ďakujem veľmi pekne. A keď sa vráti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy a vážení páni, poslankyne a poslanci, skôr ako pristúpim k pozmeňovaciemu návrhu a k jeho uvedeniu, rád by som apeloval na vás, aby sme sa naozaj vyvarovali neslušných prirovnaní a neslušnej komunikácie, dehonestácie a urážok. Nesvedčí to o kultivovanosti poslancov parlamentu, hovorím to vo všeobecnosti, a nesvedčí to ani vám. Ak komunikujeme spolu, tak komunikujme spolu pragmaticky a vecne s tým, že sa budeme aj navzájom počúvať a nielen okrikovať. To je prvá vec.
Druhá vec, ktorú chcem povedať ešte predtým, pán Dubéci, áno, je veľmi dôležité, že slovenské filmy a filmy sa nakrúcajú a je veľmi dôležité, aké filmy sa nakrúcajú, na to netreba zabúdať. Súhlasím s pani Števulovou, že kultúra potrebuje slobodu. Pani Števulová, ale takisto moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iného a musíme sa vyvarovať toho, aby sa z kultúry nestala náhodou nekultúra. Takže toľko na úvod.
Keďže podľa rokovacieho poriadku správny postup pri predkladaní pozmeňovacieho návrhu spočíva v tom, že najskôr sa prečíta odôvodnenie a potom paragrafové znenie, tak to dodržím na rozdiel od pani kolegyne Jaurovej.
Takže navrhuje sa úprava rozdelenia kompetencií orgánov fondu, a to tak, že o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry nebude rozhodovať riaditeľ fondu, ale rada. V súvislosti s prerozdelením kompetencií orgánov fondu sa primerane upravujú ďalšie ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú postavenia rady, jej kompetencií a zloženia. Počet členov rady sa zvýši na trinásť členov, pričom piati členovia rady budú menovaní priamo ministrom kultúry bez návrhu. Princíp menovania zvyšných členov rady zostáva zachovaný podľa platného znenia zákona.
Toľko v stručnosti k uvedeniu pozmeňovacieho návrhu a teraz, pán predsedajúci, poprosím o zastavenie času.
Predkladám pozmeňujúci návrh Karola Farkašovského a Romana Michelka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 152.
Bod 1. V článku 1... (rečník sa pozerá na tabuľu), poprosím zastaviť čas. Takže zopakujem celé znenie ešte raz.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Karola Farkašovského a Romana Michelka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 152.
1. V čl. I sa pred bod 1 vkladajú nové body 1 až 15, ktoré znejú:
„1. V § 4 ods. 2 písm. h) znie:
„h) rozhoduje o poskytnutí finančných prostriedkov fondom podľa § 18 ods. 10,".
2. V § 5 ods. 1 úvodnej vete sa slovo „deväť"' nahrádza číslovkou „13" a vypúšťajú sa slová „na návrh osôb pôsobiacich v audiovízii v Slovenskej republike".
3. V § 5 ods. 1 písm. g) znie:
„g) piati členovia rady vymenovaní ministrom, z ktorých spravidla dvaja sú zamestnancami ministerstva.".
4. V § 5 ods. 3 sa pred prvú vetu vkladá táto veta: „Členov rady podľa odseku 1 písm. a) až f) vymenúva minister na návrh osôb pôsobiacich v audiovízii v Slovenskej republike.".
5. V § 5 ods. 4 sa slová „návrh podľa odseku 1" nahrádzajú slovami „návrh podľa odseku 3".
6. V § 5 ods. 5 písm. k) znie:
„k) člena rady pre mediálne služby,⁷⁾".
Poznámka pod čiarou k odkazu 7 znie:
„⁷⁾ § 115 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách).".
7. V § 5 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Člen rady nemôže byt' štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa o finančné prostriedky na podporu audiovizuálnej kultúry z fondu (ďalej len „žiadateľ o podporu audiovizuálnej kultúry"), ktorý je právnickou osobou, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu žiadateľa, ktorý je právnickou osobou a nemôže byt' žiadateľom. Člen rady nemôže byt' v priamom realizačnom vzťahu k projektu, ktorý je predmetom žiadosti. Ak je blízka osoba člena rady štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu žiadateľa alebo žiadateľom alebo je blízka osoba člena rady v priamom realizačnom vzťahu k projektu, ktorý je predmetom žiadosti, člen Rady sa nemôže zúčastňovať na rokovaní žiadneho orgánu fondu o predmetnej žiadosti.".
Doterajšie odseky 7 až 13 sa označujú ako odseky 8 až 14.
8. V § 5 ods. 8 sa slová „5 a 6" nahrádzajú slovami „5 až 7" a na konci sa pripája táto veta: „Predseda rady oznamuje tieto skutočnosti podpredsedovi rady a ministrovi.".
9. V § 5 ods.14 sa slová „odseku 11" nahrádzajú slovami „odseku 12".
10. V § 7 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) skončením štátnozamestnaneckého pomeru s ministerstvom, ak je člen rady vymenovaný podľa § 5 ods. 1 písm. g).".
11. V § 7 ods. 2 písmeno b) znie:
„b) jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená právoplatným rozhodnutím súdu,".
12. V § 7 ods. 2 písm. d) sa slová „§ 5 ods. 5, 6 a 8" nahrádzajú slovami „§ 5 ods. 5 až 7 a 9".
13. V § 7 ods. 3 sa slová „§ 5 ods. 1" nahrádzajú slovami „§ 5 ods. 3" a slová „5 ods. 9" sa nahrádzajú slovami „§ 5 ods. 10".
14. V § 8 odsek 2 znie:
„(2) Na prijatie uznesenia rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov rady. Na prijatie uznesenia, ktorým rada rozhoduje o poskytnutí finančných prostriedkov fondom podľa § 18 ods. 10 a ktorým rozhoduje o voľbe alebo odvolaní riaditeľa, je potrebný súhlas najmenej deviatich členov rady.".
15. V § 8 ods. 4 sa za slová „h) a t)" vkladajú slová „a prípadov, kedy o neverejnom režime rokovania rozhodne rada".".
Body 1 až 15 nadobúdajú účinnosť 1. augusta 2024, čo sa primerane premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona.
2. V čl. I bod 1 znie:
„1. V § 10 odsek 1 znie:
„(1) Dozorná komisia má päť členov. Dvoch členov dozornej komisie volí a odvoláva rada v tajnom hlasovaní. Troch členov dozornej komisie vymenúva a odvoláva minister, z toho jedného člena vymenúva minister na návrh ministra financií Slovenskej republiky.".".
3. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 22, ktoré znejú:
„2. V § 10 ods. 2 sa za slovo „zvoliť" vkladajú slová „alebo vymenovať".
3. V § 10 ods. 4 sa slová „orgánu, ktorý ho vymenoval alebo zvolil" nahrádzajú slovami „ministrovi, ak bol do funkcie vymenovaný ministrom alebo predsedovi rady, ak bol do funkcie zvolený radou".
4. V § 12 ods. 1 písm. b) sa slová „orgánu, ktorý člena dozornej komisie vymenoval alebo zvolil" nahrádzajú slovami „ministrovi, ak bol člen dozornej komisie do funkcie vymenovaný ministrom, alebo predsedovi rady, ak bol člen dozornej komisie do funkcie zvolený radou,".
5. V § 12 ods. 2 písm. b) znie:
„b) jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená právoplatným rozhodnutím súdu,".
6. V § 13 ods. 2 písm. a) znie:
„a) predkladá rade návrh na poskytnutie finančných prostriedkov fondom podľa § 18 ods. 10,".
7. V § 13 ods. 2 sa vypúšťa písmeno k).
Doterajšie písmeno l) sa označuje ako písmeno k).
8. V § 14 ods. 2 písm. b) znie:
„b) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov,".
9. V § 14 odsek 3 znie:
„(3) Funkčné obdobie riaditeľa začína plynúť odo dňa nasledujúceho po skončení výkonu funkcie riaditeľa, na miesto ktorého bol zvolený, najskôr však dňom jeho zvolenia radou a obdobie trvá päť rokov.".
10. V § 15 ods. 2 písm. b) znie:
„b) jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená právoplatným rozhodnutím súdu, alebo".
11. V § 15 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).
12. V § 15 ods. 3 sa za slovo „ak" vkladajú slová „porušil ustanovenia tohto zákona alebo".
13. V § 17 ods. 3 sa slová „žiadateľom o finančné prostriedky na podporu audiovizuálnej kultúry z fondu (ďalej len „žiadateľ o podporu audiovizuálnej kultúry")" nahrádzajú slovami „žiadateľom o podporu audiovizuálnej kultúry".
14. V § 18 odsek 10 znie:
„(10) O poskytnutí finančných prostriedkov fondu na podporu audiovizuálnej kultúry rozhodne rada do 90 pracovných dní od posledného dňa obdobia určeného fondom na predkladanie žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry. Rada môže rozhodnúť o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry po oboznámení sa s návrhom riaditeľa podľa § 13 ods. 2 písm. a) a na základe hodnotenia odborných komisií, iba ak poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu žiadosť o podporu audiovizuálnej kultúry odborné komisie odporučia a ak je to v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu. Pri rozhodovaní o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry rada nie je viazaná návrhom riaditeľa podľa § 13 ods. 2 písm. a).".
15. V § 18 ods. 11 sa slovo „riaditeľa" nahrádza slovom „rady".
16. V § 20 ods. 11 v druhej vete sa za slovo „riaditeľovi" vkladá čiarka a slová „na rozhodnutie" sa nahrádzajú slovami „ktorý ich následne spolu so svojím návrhom podľa § 13 ods. 2 písm. a) predloží na rozhodnutie rade.".
17. V § 21 ods. 1 sa vypúšťajú slová „formou dotácie alebo pôžičky".
18. V § 22a ods. 5 sa na konci pripájajú tieto slová: „na podporu audiovizuálnej kultúry a dotácie poskytnutej v Slovenskej republike iným poskytovateľom ako Audiovizuálnym fondom".
19. V § 22c ods. 7 sa vypúšťa druhá a tretia veta.
20. § 22c ods. 8 znie:
„(8) Fond zruší osvedčenie o registrácii filmového projektu
a) ak sa počas platnosti osvedčenia preukáže, že filmový projekt nespĺňa kritériá podľa § 22a ods. 1 písm. a) a b),
b) ak zanikla alebo bola zrušená dohoda podľa § 22b ods. 1 písm. b) alebo
c) na základe žiadosti žiadateľa o podporu audiovizuálneho priemyslu.".
21. V § 22e ods. 3 písm. e) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová „potvrdenie nesmie byt' staršie ako tri mesiace,".
22. V § 29 ods. 1 písm. a) sa slová „6 miliónov eur" nahrádzajú slovami „6 miliónov 200 tisíc eur".".
Body 2 až 22 nadobúdajú účinnosť 1. augusta 2024, čo sa primerane premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona.
4. V čl. I bod 2 znie:
„2. Za § 35 sa vkladá § 36, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠36
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2024
(1) Minister financií Slovenskej republiky predloží návrh na vymenovanie nového člena dozornej komisie do 15. augusta 2024. Minister vymenuje nových členov dozornej komisie do 31. augusta 2024.
(2) Minister vymenuje štyroch členov rady do 15. augusta 2024.
(3) Pri žiadostiach o podporu audiovizuálnej kultúry, o ktorých nebolo rozhodnuté do 31. júla 2024, sa postupuje podľa ustanovení tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2024.
(4) Na základe žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu podanej po 31. júli 2024 poskytne fond finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu formou dotácie podľa zákona účinného od 1. augusta 2024.
(5) Ministerstvo poskytne príspevok zo štátneho rozpočtu do fondu podľa § 29 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. augusta 2024 prvýkrát v roku 2025.".
To je všetko. Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tak teda podarilo sa, na koniec rozpravy ústnej teda bol prednesený tento pozmeňovací návrh, čo len teda dokresľuje absurdnosť celej tejto situácie. A teda, pán poslanec Farkašovský, ja teda sa pripájam k vášmu apelu na kultúrnosť, ja neviem, neviem, čo nekultúrne zaznelo z našej strany v tejto rozprave. A viete, neberte to zle, ale jedna vec je aj kultúrne prednášať veci a mať nejakú formu a jednou zo súčastí formy aj parlamentnej kultúry, aj nejakej demokratickej kultúry je to, že takéto veci sa nerobia. Lebo ak naozaj že apelujete na kultúrnosť, pán poslanec, ja sa k tomu pripájam, tak súčasťou kultúrnosti jednoducho je to, že takéto veci sa nerobia. Neprednáša sa pozmeňovák v ústnej rozprave na konci, ktorý zásadne mení charakter zákona, o ktorom sa bude hlasovať za tých 17 hodín, či koľko to bude zajtra. To je jednoducho nekultúrne. Naozaj. To je presne to, po čom apelujete, je to nekultúrne, nekultúrne.
A opäť myslím si, že aj ukazuje sa, že čím viacej o tomto diskutujeme, tak opäť aj vo vašej faktickej, teda vo vašom prednese bolo, ste načreli tú tému teda, že či fond začína podporovať nekultúrne filmy, to opakovane už v tejto rozprave odznelo, že my politici nie sme tí, ktorí by to tu mali súdiť, a možno by bolo dobré, keby takéto poznámky tu nezaznievali pod čiarou alebo potom v záverečnom slove pána Michelku, ale jednoducho, aby to bolo predmetom tej rozpravy. Keď sa už o tom chcete baviť, aj keď o tom nesúhlasíme, tak to, prosím, normálne povedzte a povedzte, že o čo vám ide. A nie takto ako cez faktické poza bučky si tu budeme z vás vyťahovať informácie, že o čo vlastne v tomto zákone ide, lebo presne tak, ako ste povedali, je to skrátka nekultúrne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len chcela uviesť na záznam, že pozmeňovací návrh, ktorým si SNS politicky podriadila ďalšiu verejnoprávnu kultúrnu inštitúciu, bol predstavený v stredu o 18.13 h v ústnej rozprave. V písomnej rozprave vystúpili výlučne poslanci a poslankyne opozície. V sále sú momentálne prítomní štyria poslanci koalície, z toho jeden spravodajca, jeden navrhovateľ a jeden predkladateľ pozmeňovacieho návrhu. Predpokladám, že pán spravodajca určí termín hlasovania na zajtra, štvrtok o jedenástej hodine. Je tu ticho, nepočuť ani hlas.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som sa teda naozaj chcela pridať ku kolegovi Dubécimu a k tej debate o tom, čo je tu kultúrne a nekultúrne, že, pán poslanec Farkašovský, toto, čo ste tu teraz predviedli, to je zatiaľ najhoršia legislatívna a politická nekultúra, akú som zažila v tomto parlamente, odkedy tu sedím, lebo to sa tu ešte nestalo. A ja doplním k tým údajom, čo kolegyňa Jurík uviedla, že vy ste dočítali o 18.31 h, to je presne tri hodiny a 31 minút rozpravy do ďalšieho hlasovania, ktoré bude o jedenástej zajtra, hej? Len aby sme vedeli.
Ale ja mám na vás zopár otázok, za ktoré som v tejto rozprave krátkej, ale výživnej nedostala odpoveď, a tie otázky sú, že prečo ste podali tento pozmeňovací návrh, čo vás k tomu viedlo? Ako ste sformulovali, tak ako ste ho sformulovali, ako ste ho tu prečítali. Čo je jeho cieľom, ako pomôže tento váš pozmeňovací návrh slovenskej audiovízii a prečo ste zvolili práve túto formu. A hlavne by ma zaujímalo, že vy ste predkladateľom toho pôvodného zákona, o ktorom rokujeme od februára, prečo ste podali tento pozmeňujúci návrh teraz na konci júna, čo sa zmenilo od čias, kedy ste podali ten zákon vo februári a bol iba o rozšírení dozornej komisie o dvoch členov? A na základe akých faktov, akých dôvodov alebo čohokoľvek ste to vlastne teraz predložili? Že toto by sme tu naozaj všetci chceli vedieť, od začiatku sa to pýtame, nedostávame na to odpoveď, ale keď ste už teda konečne prečítali, tak možnože vy nám na to odpoviete.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, ja budem asi pokračovať vo veľmi podobnom duchu ako kolega Dubéci a kolegyňa Jaurová, ani som si naozaj nemyslela, že sa zapojím do tejto debaty, lebo sa tiež nepovažujem za expertku na kultúru, ale som jej veľkou fanynkou, rovnako ako kolegyňa Števulová, a naozaj nechcem, aby slovenskej kultúre niekto priškrcoval krk, pokiaľ sa teda nevtesná do vašej predstavy o kultúre. A to, že niektorí umelci a umelkyne majú inú predstavu o umení a kultúre ako vy, neznamená, že je to automaticky nekultúra. Nie sme v socializme, kde sme všetci museli písať takým perom, aké prikázala vtedy vládna strana.
A to, pán Farkašovský, že ste tu predniesli tento pozmeňujúci návrh ľúbezným, mikrofonickým hlasom, z neho nerobí dobrý návrh. Stále faktom zostáva, že ste si ho nechali na poslednú chvíľu, dokonca v ústnej rozprave. Ja sa teda, ja mám tiež otázku, ešte plus jednu, ako kolegyňa Jaurová, prečo ste sa teda neprihlásili aspoň do písomnej rozpravy, lebo nehnevajte sa, ono to potom naozaj vyzerá, že si z vás tuto pán kolega Michelko urobil služobníka, na ktorého vyšiel ten čierny Peter, a bolo to teraz treba rýchlo odprezentovať. Nepočula som od vás žiaden argument, ktorým by ste ukázali, že sa vy osobne za tento návrh naozaj viete postaviť. A toto nepovažujem za kultúrne, pán Farkašovský.
Ďakujem.

Asi to vyzerá tak, že kultúrne tu každý považuje niečo iné. Pán Dubéci, apel na kultúrnosť vychádza z mojej podstaty ako človeka. Ja nemám rád neslušnosť, nemám rád vulgárnosť a nemám rád tendenčné komentovanie, či už strany alebo jednotlivcov, to som tých chcel povedať. Ale v podstate v názore na kultúrnosť sa asi zhodneme, vzácne, a treba ho len, ten apel, dodržiavať, to je podstata veci.
Pani Jurík, ďakujem pekne za štatistiku aj za ten básnický záver, veľmi pôsobivé to bolo.
Pani Jaurová, no ja vystupujem slušne, ak ste si nevšimli, snažím sa aj konštruktívne, mohli ste inak podať ako poslankyňa viac ako jeden pozmeňovací návrh, a myslím si, že siahodlhá diskusia už prebehla, dostatočne sa hovorilo o všetkých dôvodoch, aj o všetkých aspektoch predkladanej zmeny.
A, pani Petrík, len zopakujem to, že také odveké heslo, alebo odveká pravda, že aj v kultúre musí platiť, že moja sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého.
Ďakujem.

Ďakujem. Veľmi pozorne som čítal, teda počúval diskusiu, neprihlásil som sa do rozpravy, pretože neviem, či by som to dal za desať minút, ale budem sa snažiť všetky argumenty, ktoré som si písal, zodpovedať.
Takže prvá základná vec. Rušíme Audiovizuálny fond? To som si nevšimol. Meníme počet nominantov ministerstva kultúry tak, aby prečíslili vysielateľov z retransmisie alebo producentov? Tiež som si to nevšimol. Jednoducho, hovoríte tu katastrofické scenáre, ktoré nemajú nič spoločné s realitou, zvyšuje sa vplyv toho, kto tam dáva peniaze. Mimochodom, keď si teda niečo zoberiem z tej debaty, bolo by celkom zaujímavé, a možno sa pokúsim o tom presvedčiť ministerku, aby sa dohodla s ministrom financií, aby tam nejakých ľudí do toho Audiovizuálneho fondu dali a možnože pochopia a presvedčia ministra financií, že bude ľahšie napĺňať alebo valorizovať tento fond. Pán minister kultúry (správne financií, pozn. red.) je skôr výtvarne orientovaný, ale keď bude mať ľudí v Audiovizuálnom fonde, možnože to bude jednoduchšie. Je naivné, keď ste nám tuná hovorili, že keď ste niekto v koalícii, že to tak funguje, že prídem za ministrom financií a poviem: oslík, otras sa, a on nám dáva peniaze. Nie, je to veľmi ťažké, aj keď ste v koalícii, na akúkoľvek rozpočtovú položku nájsť peniaze. Viem sám veľmi, čo ma to stálo, kedy jedna verejnoprávna inštitúcia, ktorá mala štrnásť rokov nevalorizovaný rozpočet, bola na tom istom nominále štrnásť rokov, aby sa zo 62 % reálnych príjmov dostala na nejakých 87 a to bolo obrovské množstvo argumentov v jednaní a tak ďalej. Takže ono to tak nefunguje, že ste v koalícii a minister financií otvorí kasu a hneď vám to nasype. Takto to naozaj nie je.
Ďalšia vec. Jednu vec vám dám za pravdu, už ma prestáva baviť robiť fackovacieho panáka za niekoho iného. Päť zákonov išlo takto a už nebudú, jednoducho ministerstvo kultúry bude predkladať zákony tak, ako sa majú. Ako ja som to robil preto, lebo som bol presvedčený o, pri Fonde na podporu umenia som si absolútne bol istý, že tam treba urobiť zásadné zmeny. Plne som tomu veril, mal som kvanta argumentov, pretože som bol žiadateľom. Audiovizuálny fond je troška iná vec, ako som spomenul, veľmi objektívne, niektoré naozaj veľmi problematické vec typu Sviňa neboli podporené, boli iba tými automatickými vrátkami, ale to už je malichernosť, ale ako hovorí kolega, treba, aby boli zákony aj do zlého počasia. Ja poviem klasicky exemplum, bohužiaľ, nie sú tu nikto z KDH, lebo chcem im jednu takú minulosť pripomenúť, ako sa oni niekedy správali, a teraz to nie je, že čo keby, to ja chcem, či ich hodnotové ukotvenie sa nejak zásadným spôsobom zmenilo a či tá KDH spred roku ´91 a dneska sú úplne iné, ale to až neskôr.
Takže dosť ma prekvapuje, že keďže naozaj som sa s veľa ľuďmi o tom bavil, hľadal som čo najmenej invazívne riešenie, ale keďže spätná väzba nebola konštruktívna, tak to išlo tak, ako to išlo, a ja som to nechcel. Pamätám si na jedno stretnutie s rektorom vysokej školy muzických umení s prezidentkou filmu akadémie, kde sme, samozrejme, diskutovali veľmi konštruktívne a áno, preto od februára sa neurobila zmena v tomto zákone, lebo sa to stále odkladalo a hľadali sme čo najbezbolestnejšie riešenie, ktoré ale podľa mňa bude mať legitímny zámer. Teraz ho poviem a nejde teraz vôbec o to, že aby politici hodnotili tie-ktoré filmy. Čo mimochodom tiež si myslím, že viete, ak existuje niečo, čomu sa dlhodobo a systematicky venujem, tak je to aj film okrem literatúry, mám filmový podcast, mám veľmi dobrú filmotéku, poznám všetky kluby, teda filmové kluby a poznám artové produkcie a mám, áno, menšinový filmový vkus, takže si myslím, že som minimálne poučený laik, ale akože mne dávať nálepku likvidátora filmu je úplne absurdné. Robím všetko preto, aby to tak nebolo a pokiaľ možno, aby sa filmu pomohlo. Mimochodom rozprával som sa aj s nejakými členmi Audiovizuálneho fondu, takže tie veci, že nikto o ničom netušil, sú naozaj pre mňa krajne prekvapivé. Ale dobre, poďme k ďalším veciam.
Vlastný vkus. Teraz prídem k takému, k takému, takže áno, procedúra je zlá a nebude, bude ešte jeden zákon, ktorý šiel poslanecký, a potom už to pôjde pekne ministersky. Toto naozaj už nebude a vadí to rovnako mne a možno aj nám, ako vám.
No, poviem teraz klasický exemplum, lebo na toto som sa dlho pýtal, aby to pochopili, bohužiaľ, respondenti, ktorí som dúfal, že tu budú sedieť, tu nesedia. V roku 1991 vyšla v kultúrnom živote poviedka Vraj posledná večera. Vyšla potom aj v značne cenzurovanej verzii v knihe Dejiny menejcennosti od Martina Kasardu a bolo krajne skarikované, poviedka o tom, že teda Ježiš Kristus je nejaký alkoholik, má nejaké homosexuálne vzťahy s Judášom, keď ho bozkáva, extrémne také uštipačné, dehonestujúce, neviem aké, a teraz si poviete, že dobre, však toto patrí k umeniu, však Život Briana je najlepšia britská komédia, Monty Pythonáci a že to je všetko v pohode. No ale viete, troška mi tu tam niečo nesedí, a to je to, že vy ste chceli dať do Trestného zákona päť rokov natvrdo zhanobenie rodovej identity. A keď niekto by napríklad napísal scenár na základe tejto poviedky a sfilmoval to, my chceme iba a iba to, aby niečo, čo vtedy išli trestné oznámenia od poslankyni Heleny Rozinajovej, ktorá ho chcela za hanobenie názora, presvedčenia a rasy, teda náboženského presvedčenia, vtedy dokonca sa tým zaoberala prokuratúra, premiér Čarnogurský zobral dotáciu Kultúrnemu životu a vtedy teda Havel tuná bol, bola beseda s politológmi a vtedy povedal, a však keď ho dosúdia, tak mu dám milosť. Vtedy kolegovia z roku ´91, kádeháci, dávali trestné oznámenia, trestné oznámenia za poviedku. A škoda, že rád by som sa ich spýtal, či dnes by mali, boli plne konformní s tým, aby sa niečo také, čo 70 % napríklad obyvateľstva uráža ich náboženské cítenie, aby sa podporilo z verejných projektov napríklad. To je jeden taký exemplum a škoda, mám veľmi, som si stiahol rozpravu v parlamente, trestné podania, bolo to neviem, či to isté KDH, či dneska je úplne iné, ale jednoducho v čase demokracie sa za poviedky dávali trestné oznámenia. Dneska za hanobenie rodovej identity, ak by ste boli pri moci, by bolo asi päť rokov natvrdo.
A je to pre mňa paradoxné, že teda takéto dvojité metre, že teda štát nemá naozaj nikdy a za žiadnych okolností žiadnu páku. Čo som tu počúval, to bolo úplne že absurdné. Najzákladnejší naratív nepodporiť niečo znamená zakázať? To je predsa diametrálna odlišnosť. A jednoducho sú veci, ktoré naozaj si nezaslúžia verejnú podporu a ono je to tak, že áno, tie komisie na Audiovizuálnom fonde boli na rozdiel od Fondu na podporu umenia relatívne príčetné. Viem, ako som spomínal, že Sviňa nedostala podporu, iba tie automatické vratky, ale nie som si istý, ako to bolo pri Únose. A množstvo ďalších filmov by sme mohli dať. Ale o to vôbec nejde. Ide o to, že zákony sú do zlého počasia. A toto je presne ten typ, aby sa naozaj tá posledná ručná brzda bola, aby nejaká zvrhlosť, niečo, čo uráža ľudí, niečo, čo ich, čo zničuje ich pohľad na svet, dehonestuje a tak ďalej, aby také niečo nebolo podporené z verejných zdrojov. Či by niekto dal trestné oznámenie, to neviem, ale jednoducho ani zďaleka takto ďalej nejdeme. Váš potencionálny koaličný partner v deväťdesiatkach to robil.
Poďme k ďalším výhradám. Aha, už len také technikálie. Ja som veľmi tiež sledoval, ani jeden rok nebol, že ani jeden film, ale áno, v roku ´94 bol jeden jediný film Na krásnom modrom Dunaji, pre niekoho ikonický, pre mňa dosť ťažký gýč. A súhlasím s tým, že nie je možné povedať, že sa budú iba najbrilantnejšie skvosty podporovať, lebo áno, treba možno 15-20 filmov, aby sa z toho vygenerovali tri-štyri, ktoré budú nejakým spôsobom reprezentovať Slovensko na medzinárodných filmových festivaloch a podobne. Čiže áno, nemôžme očakávať, že každý, každý jeden titul bude skvostný a že každý bude oceňovaný a podobne. A áno, preto treba, aby tento proces alebo tento systém podpory bol a aby vznikli aj priemerné, jemne nadpriemerné, pokiaľ možno čo najmenej podpriemerných a áno, aj zopár brilantných filmov. A na to treba, aby celý ten systém fungoval. Ale to nikto neruší. Audiovizuálny fond bude fungovať. Akože ja žasnem nad tou hypercitlivosťou, že ak si dovolíme jemnú vec, ani nemeníme principiálne rozloženie alebo zloženie rady fondu v tom zmysle, že by mali, ja neviem, väčšinu, že by dokázali presadiť svoj vkus, že by ovládli rozhodnutia komisií. Nie, majú iba šancu pri veľmi výnimočných prípadoch niektoré veci, ktoré sú krajne škandalózne, zastaviť, nie zastaviť, len zastaviť verejnú podporu. Ak si niekto nájde financie, Sviňa vyšla bez verejnej podpory, no však v poriadku, ak si vám to, nájdete si sponzorov, možno politické strany vám to zafinancujú, možno ich tohto, tak si robte aj politické agitky, ale naozaj nie z verejných zdrojov. Alebo bolo by podľa mňa škandalózne, ak by niekto niečo ako Vraj posledná večera sfilmoval, to by naozaj bolo urážka cítenia ľudí a takéto veci by štát mal šancu mať nejakým spôsobom zastaviť.
K procesu som sa povedal, áno, nebude to už pokračovať. Ja už nemienim takéto robiť a nemienim byť fackovací panák. Dobre, poďme k záveru.
Viete, počul som tu veľmi až hysterickú debatu, ktorá bola neadekvátna tomu, čo sa robí. Ja priznávam, že filozofia zákona sa posunula, že sa použil plus-mínus modus operandi z Fondu na podporu umenia. Dokonca priznávam, že miera zásahu do Audiovizuálneho fondu v zmysle, že by mala vysokú koncentráciu problematických rozhodnutí, tam až taká nie je. A teraz vôbec nehovorím o tom, že častokrát sa podporujú filmy, ktoré sú hlboko nedivácke a možno môžu sem-tam zafungovať na nejakých artových festivaloch, ale naozaj niekedy aj to je trošku problém, že keď rádove, mnoho stotisícová podpora bude na film, ktorý vidí rádove stovky divákov, či je to úplne akože adekvátne. Ale dobre, toto nie je vec, ktorú ja chcem, ja ako politik chcem posudzovať. Ja chcem posudzovať červené čiary a ja si myslím, že aj v podpore z verejných zdrojov má mať ministerstvo nejaké červené čiary. A sú nie ideologické a estetické, ale napríklad také, že sú na hrane toho, či vôbec porušujú zákon, či hanobia niekoho a podobne.
No, resumé. Žiadna katastrofa sa nestane, žiaden armagedon, neviem, aké pobúrenie alebo panika je v producentských komunitách. Sama ste povedali, pani Jaurová, že sme prijali pozmeňovák, ktorý pomôže producentom. Chceli sme ešte viacej, chceli sme ešte väčšie pri tých zahraničných produkciách. Na sekcii audiovízie sú ľudia, ktorým záleží na rozvoji audiovizuálneho umenia a je nevylučujem zlepšenie, ale celá táto debata, celá táto hystéria bola úplne, aleže úplne neadekvátna. Možno naozaj obrazom toho bolo, že vlastne komunikovali v zásade len poslanci z PS-ka, že ostatné poslanecké kluby to, nechcem povedať, že odignorovali, ale rozhodne to nepokladali za zásadné ohrozenie slobody umeleckého prejavu a ani nič podobné. A myslím si, že off the record by mnohí opoziční poslanci povedali, že vlastne máme pravdu a sú možno aj celkom radi, že to robíme, aby toho čierneho Petra nemuseli mať oni a aby niekto urobil, v úvodzovkách, špinavú prácu za nich. Takže keď vy tak strašne erodujete a teda obraciate sa na HLAS, možnože niektorí ľudia z iného opozičného hnutia sú celkom radi, že je to tak. Nie všetci, nie všetci, ale väčšina, alebo mnohí z nich vám off the record povedia, dobre ste to urobili. Dobre. Toľko k tomu.
Mňa naozaj mrzí, že nie je ešte potom nejaká diskusia, ale však bude aj ešte inokedy, ale naozaj do desiatich minút by som to nestihol a chcel som všetky veci odpovedať. Neutiekol som predtým, počúval som to. Môžte si myslieť o mne, čo chcete, ale všetci ľudia, ktorí ma lepšie poznajú, tak vedia, že nie som žiaden buran, ani nekultúrny človek a že kultúru mám úprimne rád a že v niektorých typoch kultúry som aj dosť doma a dosť zorientovaný a že dokážem dlhé hodiny debatovať o filmoch a nemám ani najmenšiu chuť ich blokovať alebo poškodiť. A práve preto mi táto debata, viete, vy ste takí distingvovaní v zmysle, že nie ste tak osobní, nehovoríte niečo ako Pročko, nevrieskate tu, ale obsah vašich debát je naozaj akože manipulatívny a nereálny, respektíve to, čo vy nám vyčítate, naozaj nehrozí. Niekedy sa mi zdá, že akýkoľvek zásah do niektorých zákonov akoby to boli nejaké prírodné zákony, ako keby to bolo z milosti dané, už raz je to tak a akýkoľvek posun, akákoľvek zmena, akákoľvek reforma, lebo pre vás deforma, akákoľvek úprava je absolútna svätokrádež. No nie je.
Resumé. Po tomto zákone ďalej bude podpora audiovizuálneho umenia. Ja ako osoba sa budem snažiť, aby štátny príspevok bol vyšší, lebo filmovanie je mne srdcu veľmi blízke. Žiadna katastrofa ani cenzúra sa nestane. Cenzúra, a ešte je tu zásadná vec. Čo je to cenzúra? Zákaz niečoho. Nepodpora nie je zákaz. A navyše, naozaj sa toto nenadužíva. Takže, prosím vás, troška menej hystérie, troška viacej racionality.
Ďakujem.