15. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem. Veľmi pozorne som čítal, teda počúval diskusiu, neprihlásil som sa do rozpravy, pretože neviem, či by som to dal za 10 minút, ale budem sa snažiť všetky argumenty, ktoré som si písal, zodpovedať.
Takže prvá základná vec. Rušíme audiovizuálny fond? To som si nevšimol. Meníme počet nominantov ministerstva kultúry tak, aby prečíslili vysielateľov z retransmisie, alebo producentov? Tiež som si to nevšimol. Jednoducho, hovoríte tu katastrofické scenáre, ktoré nemajú nič spoločné s realitou, zvyšuje sa vplyv toho kto tam dáva peniaze, mimochodom, keď si teda niečo zoberiem z tej debaty, bolo by celkom zaujímavé a možno sa pokúsim o tom presvedčiť ministerku, aby sa dohodla s ministrom financií, aby tam nejakých ľudí do toho audiovizuálneho fondu dali a možno, že pochopia a presvedčia ministra financií, že bude ľahšie napĺňať, alebo valorizovať tento fond. Pán minister kultúry je skôr výtvarne orientovaný, ale keď bude mať ľudí v audiovizuálnom fonde, možno, že to bude jednoduchšie. Je naivné, keď ste nám tuná hovorili, že keď ste niekto v koalícii, že to tak funguje, že prídem za ministrom financií a poviem, "oslík otras sa" a on nám dáva peniaze. Nie, je to veľmi ťažké aj keď ste v koalícii, na akúkoľvek rozpočtovú položku nájsť peniaze, viem sám veľmi, čo ma to stálo, kedy jedna verejnoprávna inštitúcia, ktorá mala štrnásť rokov nevalorizovaný rozpočet, bola na tom istom nominále štrnásť rokov, aby sa zo 62 % reálnych príjmov dostala na nejakých 87 a to bolo obrovské množstvo argumentov v jednaní, atď. Takže ono to tak nefunguje, že ste v koalícii a minister financií otvorí kasu a hneď vám to nasype. Takto to naozaj nie je.
Ďalšia vec, jednu vec vám dám za pravdu, už ma prestáva baviť robiť fackovacieho panáka za niekoho iného. Päť zákonov išlo takto a už nebudú, jednoducho ministerstvo kultúry bude predkladať zákony tak ako sa majú, ako ja som to robil preto, lebo som bol presvedčený o pri Fonde na podporu umenia som si absolútne bol istý, že tam treba urobiť zásadné zmeny. Plne som tomu veril, mal som kvanta argumentov, pretože som bol žiadateľom. Audiovizuálny fond je troška iná vec, ako som spomenul, veľmi objektívne, niektoré naozaj veľmi problematické veci, títo ... neboli podporené, boli iba tými automatickými vrátkami, ale to už je malichernosť, ale ako hovorí kolega, treba, aby boli zákony aj do zlého počasia. Ja poviem klasicky exemplum, bohužiaľ, nie sú to nikto z KDH, lebo chcem im jednu takú minulosť pripomenúť, ako sa oni niekedy správali, a teraz to nie je, že čo keby, to ja chcem, či ich hodnotové ukotvenie sa nejak zásadným spôsobom zmenilo a či tá KDH spred roku 1991, dneska sú úplne iné, ale to až neskôr.
Takže dosť ma prekvapuje, že keďže naozaj som sa veľa ľuďmi o tom bavil, hľadal som čo najmenej invazívne riešenie, ale keďže spätná väzba nebola konštruktívna, tak to išlo tak ako to išlo a ja som to nechcel. Pamätám si na jedno stretnutie s rektorom vysokej školy muzických umení s prezidentkou filmu akadémie, kde sme samozrejme diskutovali veľmi konštruktívne a áno, preto od februára sa neurobila zmena v tomto zákone, lebo sa to stále odkladalo a hľadali sme čo najbezbolestnejšie riešenie, ktoré, ale podľa mňa, bude mať legitímny zámer. Teraz ho poviem a nejde teraz vôbec o to, že aby politici hodnotili tie, ktoré filmy. Čo mimochodom tiež si myslím, že viete, ak existuje niečo čomu sa dlhodobo a systematicky venujem, tak je to aj film, okrem literatúry mám filmový podcast, mám veľmi dobrú filmotéku, poznám všetky kluby, teda filmové kluby a poznám artové produkcie a mám, áno menšinový filmový vkus, takže si myslím, že som minimálne poučený laik, ale akože mne dávať nálepku likvidátora filmu, je úplne absurdné. Robím všetko preto, aby to tak nebolo a pokiaľ možno, aby sa filmu pomohlo.
Mimochodom rozprával som sa aj s nejakými členmi audiovizuálneho fondu, takže tie veci, že nikto o ničom netušil, sú naozaj pre mňa krajne prekvapivé. Ale dobre, poďme k ďalším veciam. Vlastný vkus, teraz prídem k takému, k takému, takže áno, procedúra je zlá a nebude, bude ešte jeden zákon, ktorý šiel poslanecký, a potom už to pôjde pekne ministersky. Toto naozaj už nebude a vadí to rovnako aj mne a možno aj nám ako vám. No, poviem teraz klasicky, exemplum, lebo na toto som sa dlho pýtal, aby to pochopili, bohužiaľ respondenti, ktorí som dúfal, že tu budú sedieť, tu nesedia. V roku 1991 vyšla v kultúrnom živote poviedka "Vraj posledná večera". Vyšla potom aj v značne cenzurovanej verzii v knihe Dejiny menejcennosti od Martina Kasardu a bolo krajne skarikované, poviedka o tom, že teda Ježiš Kristus je nejaký alkoholik, má nejaké homosexuálne vzťahy s Judášom, keď ho bozkáva, extrémne, také uštipačné, dehonestujúce, neviem aké, a teraz si poviete, že dobre však toto patrí k umeniu, však Život Brajena je najlepšia britská komédia, Monty pajťáci a že to je všetko v pohode. No, ale viete, troška mi tu tam niečo nesedí, a to je to, že vy ste chceli dať do Trestného zákona päť rokov natvrdo zhanobenie rodovej identity a keď niekto by napr. napísal scenár na základe tejto poviedky a sfilmoval to, my chceme iba a iba to, aby niečo, čo vtedy išli trestné oznámenia od poslankyni
===== ... dať do Trestného zákona päť rokov natvrdo za hanobenie rodovej identity a keď niekto by napríklad napísal scenár na základe tejto poviedky a sfilmoval to, my chceme iba a iba to, aby niečo, čo vtedy išli trestné oznámenia od poslankyni Heleny Rozinajovej, ktorá ho chcel za hanobenie názora a presvedčenia a rasy, teda náboženského presvedčenia. Vtedy dokonca sa tým zaoberala prokuratúra, premiér Čarnogurský zobral dotáciu Kultúrnemu životu a vtedy teda Havel tuná bol, bola beseda s politológmi a vtedy povedal a však keď ho dosúdia, tak mu dám milosť. Vtedy kolegovia z roku 91 KDH-áci dávali trestné oznámenia, trestné oznámenia za poviedku. A škoda, že rád by som sa ich spýtal, či dnes by mali, boli plne konformní s tým, aby sa niečo také čo sedemdesiat percent napríklad obyvateľstva uráža ich náboženské cítenie, aby sa podporilo z verejných projektov, napríklad. To je jeden taký exemplum a škoda, mám, veľmi som si stiahol rozpravu v parlamente trestné podania. Bolo to neviem či to isté KDH, či dneska je úplne iné, ale jednoducho v čase demokracie sa za poviedky dávali trestné oznámenia. Dneska za hanobenie rodovej identity, ak by ste boli pri moci, by bolo asi päť rokov natvrdo. A je to pre mňa paradoxné, že teda takéto dvojité metre, že, že teda štát nemá naozaj nikdy a za žiadnych okolností žiadnu páku. Čo som tu počúval to bolo úplne že absurdné. Tá najzákladnejší naratív nepodporiť niečo znamená zakázať? To je predsa diametrálna odlišnosť. A jednoducho sú veci, ktoré naozaj si nezaslúžia verejnú podporu a ono je to tak, že áno, tie komisie na Audiovizuálnom fonde boli na rozdiel od Fondu na podporu umenia relatívne príčetné. Viem ako som spomínal, že Sviňa nedostala podporu, iba tie automatické vratky, ale nie som si istý ako to bolo pri Únose. A množstvo ďalších filmov by sme mohli dať. Ale o to vôbec nejde. Ide o to, že zákony sú do zlého počasia. A toto je presne ten typ, aby sa naozaj tá posledná ručná brzda bola, aby nejaká zvrhlosť, niečo čo uráža ľudí, niečo čo ich čo zničuje ich pohľad na svet, dehonestuje a tak ďalej, aby také niečo nebolo podporené z verejných zdrojov. Či by niekto dal trestné oznámenie to neviem, ale jednoducho ani zďaleka takto ďalej nejdeme. Váš potencionálny koaličný partner v deväťdesiatkach to robil.
Poďme k ďalším výhradám. Aha, už len také technikálie. Ja som veľmi tiež sledoval, ani jeden rok nebol, že ani jeden film, ale áno, v roku 94 bol jeden jediný film na Krásnom modrom Dunaji. Pre niekoho ikonický, pre mňa dosť ťažký gýč. A súhlasím s tým, že nie je možné povedať, že sa budú iba najbrilantnejšie skvosty podporovať, lebo áno, treba možno 15-20 filmov, aby sa z toho vygenerovali 3-4, ktoré budú nejakým spôsobom reprezentovať Slovensko na medzinárodných filmových festivaloch a podobne. Čiže áno, nemôžme očakávať, že každý, každý jeden titul bude skvostný a že každý bude oceňovaný a podobne. A áno, preto treba, aby tento proces alebo tento systém podpory bol a aby vznikli aj priemerné, jemne nadpriemerné, pokiaľ možno čo najmenej podpriemerných a áno, aj zopár brilantných filmov. A na to treba, aby celý ten systém fungoval. Ale to nikto neruší. Audiovizuálny fond bude fungovať. Akože ja žasnem nad tou hypercitlivosťou, že ak si dovolíme jemnú vec, ani nemeníme principiálne rozloženie alebo zloženie rady fondu v tom zmysle, že by mali ja neviem väčšinu, že by dokázali presadiť svoj vkus, že by ovládli rozhodnutia komisií. Nie, majú iba šancu pri veľmi výnimočných prípadoch niektoré veci, ktoré sú krajne škandalózne zastaviť, nie zastaviť, len zastaviť verejnú podporu. Ak si niekto nájde financie, Sviňa vyšla bez verejnej podpory. No však v poriadku, ak si vám to, nájdete si sponzorov, možno politické strany vám to zafinancujú, možno ich tohto, tak si robte aj politické agitky, ale naozaj nie z verejných zdrojov. Alebo bolo by podľa mňa škandalózne, ak by niekto niečo ako vraj Posledná večera sfilmoval, to by naozaj bolo urážka cítenia ľudí. A takéto veci by štát mal šancu mať nejakým spôsobom zastaviť. K procesu som sa povedal, áno, nebude to už pokračovať. Ja už nemienim takéto robiť a nemienim robiť fackovací panák. Dobre.
Poďme k záver. Viete, počul som tu veľmi až hysterickú debatu, ktorá bola neadekvátna tomu čo sa robí. Ja priznávam, že filozofia zákona sa posunula, že sa použil plus mínus modus operandi z Fondu na podporu umenia. Dokonca priznávam, že miera zásahu do Audiovizuálneho fondu v zmysle, že by mala vysokú koncentráciu problematických rozhodnutí tam až taká nie je a teraz vôbec nehovorím o tom, že častokrát sa podporujú filmy, ktoré sú hlboko nedivácke a možno môžu sem tam zafungovať na nejakých artových festivaloch, ale naozaj niekedy aj to trošku problém, že keď rádove mnoho stotisícová podpora bude na film, ktorý vidí rádove stovky divákov, či je to úplne akože adekvátne. Ale dobre, toto nie je vec, ktorú ja chcem, ja ako politik chcem posudzovať. Ja chcem posudzovať červené čiary a ja si myslím, že aj v podpore z verejných zdrojov má mať ministerstvo nejaké červené čiary. A sú nie ideologické a estetické, ale napríklad také, že sú na hrane toho, či vôbec porušujú zákon, či hanobia niekoho a podobne. Resumé. Žiadna katastrofa sa nestane, žiaden Armagedón. Neviem aké pobúrenie alebo panika je v producentských komunitách. Sama ste povedali, pani Jaurová, že sme prijali pozmeňovák, ktorý pomôže producentom. Chceli sme ešte viacej, chceli sme ešte väčšie pri tých zahraničných produkciách. Na sekcii audiovízie sú ľudia, ktorým záleží na rozvoji audiovizuálneho umenia a je nevylučujem zlepšenie, ale celá táto debata, celá táto hystéria bola úplne, ale že úplne neadekvátna. Možno naozaj obrazom toho bolo, že vlastne komunikovali v zásade len poslanci z PS-ka, že ostatné poslanecké kluby to, nechcem povedať, že odignorovali, ale rozhodne to nepokladali za zásadné ohrozenie slobody umeleckého prejavu a ani nič podobné. A myslím si off the record by mnohí opoziční poslanci povedali, že vlastne máme pravdu a sú možno aj celkom radi, že to robíme, aby toho Čierneho Petra nemuseli mať oni a aby niekto urobil v úvodzovkách "špinavú prácu" za nich. Takže, keď vy tak strašne erodujete a teda obraciate sa na Hlas, možno že niektorí ľudia z iného opozičného hnutia sú celkom radi, že je to tak. Nie všetci, nie všetci, ale väčšina alebo mnohí z nich vám off the record dobre ste to urobili. Dobre. Toľko k tomu.
Mňa naozaj mrzí, že nie je ešte potom nejaká diskusia, ale však bude aj ešte inokedy, ale naozaj do desiatich minút by som to nestihol a chcel som všetky veci odpovedať. Neutiekol som pred tým, počúval som to. Môžte si myslieť o mne čo chce, ale všetci ľudia, ktorí ma lepšie poznajú tak vedia, že nie som žiaden buran ani nekultúrny človek a že kultúru mám úprimne rád a že v niektorých typoch kultúry som aj dosť doma a dosť zorientovaný a že dokážem dlhé hodiny debatovať o filmoch a nemám ani najmenšiu chuť ich blokovať alebo poškodiť. A práve preto mi táto debata, viete, vy ste taký distingvovaný v zmysle, že nie ste tak osobný, nehovoríte niečo ako Pročko, nevrieskate tu, ale obsah vašich debát je naozaj akože manipulatívny a nereálny, respektíve to čo vy nám vyčítate naozaj nehrozí. Niekedy sa mi zdá, že akýkoľvek zásah do niektorých zákonov akoby to boli nejaké prírodné zákony, ako keby to bolo z milosti dané už raz je to tak a akýkoľvek posun, akákoľvek zmena, akákoľvek reforma, lebo pre vás deforma, akákoľvek úprava je absolútna svätokrádež. No nie je. Resumé. Po tomto zákone ďalej bude podpora audiovizuálneho umenia. Ja ako osoba sa budem snažiť, aby štátny príspevok bol vyšší, lebo filmovanie je mne srdcu veľmi blízke. Žiadna katastrofa ani cenzúra sa nestane. Cenzúra a ešte je tu zásadná vec. Čo je to cenzúra? Zákaz niečoho. Nepodpora nie je zákaz. A navyše, naozaj sa toto nenadužíva. Takže, prosím vás, troška menej hystérie, troška viacej racionality. Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
18:37
Vystúpenie 18:37
Roman MichelkoTakže prvá základná vec. Rušíme audiovizuálny fond? To som si nevšimol. Meníme počet nominantov ministerstva kultúry tak, aby prečíslili vysielateľov z retransmisie, alebo producentov? Tiež som si to nevšimol. Jednoducho, hovoríte tu...
Takže prvá základná vec. Rušíme audiovizuálny fond? To som si nevšimol. Meníme počet nominantov ministerstva kultúry tak, aby prečíslili vysielateľov z retransmisie, alebo producentov? Tiež som si to nevšimol. Jednoducho, hovoríte tu katastrofické scenáre, ktoré nemajú nič spoločné s realitou, zvyšuje sa vplyv toho kto tam dáva peniaze, mimochodom, keď si teda niečo zoberiem z tej debaty, bolo by celkom zaujímavé a možno sa pokúsim o tom presvedčiť ministerku, aby sa dohodla s ministrom financií, aby tam nejakých ľudí do toho audiovizuálneho fondu dali a možno, že pochopia a presvedčia ministra financií, že bude ľahšie napĺňať, alebo valorizovať tento fond. Pán minister kultúry je skôr výtvarne orientovaný, ale keď bude mať ľudí v audiovizuálnom fonde, možno, že to bude jednoduchšie. Je naivné, keď ste nám tuná hovorili, že keď ste niekto v koalícii, že to tak funguje, že prídem za ministrom financií a poviem, "oslík otras sa" a on nám dáva peniaze. Nie, je to veľmi ťažké aj keď ste v koalícii, na akúkoľvek rozpočtovú položku nájsť peniaze, viem sám veľmi, čo ma to stálo, kedy jedna verejnoprávna inštitúcia, ktorá mala štrnásť rokov nevalorizovaný rozpočet, bola na tom istom nominále štrnásť rokov, aby sa zo 62 % reálnych príjmov dostala na nejakých 87 a to bolo obrovské množstvo argumentov v jednaní, atď. Takže ono to tak nefunguje, že ste v koalícii a minister financií otvorí kasu a hneď vám to nasype. Takto to naozaj nie je.
Ďalšia vec, jednu vec vám dám za pravdu, už ma prestáva baviť robiť fackovacieho panáka za niekoho iného. Päť zákonov išlo takto a už nebudú, jednoducho ministerstvo kultúry bude predkladať zákony tak ako sa majú, ako ja som to robil preto, lebo som bol presvedčený o pri Fonde na podporu umenia som si absolútne bol istý, že tam treba urobiť zásadné zmeny. Plne som tomu veril, mal som kvanta argumentov, pretože som bol žiadateľom. Audiovizuálny fond je troška iná vec, ako som spomenul, veľmi objektívne, niektoré naozaj veľmi problematické veci, títo ... neboli podporené, boli iba tými automatickými vrátkami, ale to už je malichernosť, ale ako hovorí kolega, treba, aby boli zákony aj do zlého počasia. Ja poviem klasicky exemplum, bohužiaľ, nie sú to nikto z KDH, lebo chcem im jednu takú minulosť pripomenúť, ako sa oni niekedy správali, a teraz to nie je, že čo keby, to ja chcem, či ich hodnotové ukotvenie sa nejak zásadným spôsobom zmenilo a či tá KDH spred roku 1991, dneska sú úplne iné, ale to až neskôr.
Takže dosť ma prekvapuje, že keďže naozaj som sa veľa ľuďmi o tom bavil, hľadal som čo najmenej invazívne riešenie, ale keďže spätná väzba nebola konštruktívna, tak to išlo tak ako to išlo a ja som to nechcel. Pamätám si na jedno stretnutie s rektorom vysokej školy muzických umení s prezidentkou filmu akadémie, kde sme samozrejme diskutovali veľmi konštruktívne a áno, preto od februára sa neurobila zmena v tomto zákone, lebo sa to stále odkladalo a hľadali sme čo najbezbolestnejšie riešenie, ktoré, ale podľa mňa, bude mať legitímny zámer. Teraz ho poviem a nejde teraz vôbec o to, že aby politici hodnotili tie, ktoré filmy. Čo mimochodom tiež si myslím, že viete, ak existuje niečo čomu sa dlhodobo a systematicky venujem, tak je to aj film, okrem literatúry mám filmový podcast, mám veľmi dobrú filmotéku, poznám všetky kluby, teda filmové kluby a poznám artové produkcie a mám, áno menšinový filmový vkus, takže si myslím, že som minimálne poučený laik, ale akože mne dávať nálepku likvidátora filmu, je úplne absurdné. Robím všetko preto, aby to tak nebolo a pokiaľ možno, aby sa filmu pomohlo.
Mimochodom rozprával som sa aj s nejakými členmi audiovizuálneho fondu, takže tie veci, že nikto o ničom netušil, sú naozaj pre mňa krajne prekvapivé. Ale dobre, poďme k ďalším veciam. Vlastný vkus, teraz prídem k takému, k takému, takže áno, procedúra je zlá a nebude, bude ešte jeden zákon, ktorý šiel poslanecký, a potom už to pôjde pekne ministersky. Toto naozaj už nebude a vadí to rovnako aj mne a možno aj nám ako vám. No, poviem teraz klasicky, exemplum, lebo na toto som sa dlho pýtal, aby to pochopili, bohužiaľ respondenti, ktorí som dúfal, že tu budú sedieť, tu nesedia. V roku 1991 vyšla v kultúrnom živote poviedka "Vraj posledná večera". Vyšla potom aj v značne cenzurovanej verzii v knihe Dejiny menejcennosti od Martina Kasardu a bolo krajne skarikované, poviedka o tom, že teda Ježiš Kristus je nejaký alkoholik, má nejaké homosexuálne vzťahy s Judášom, keď ho bozkáva, extrémne, také uštipačné, dehonestujúce, neviem aké, a teraz si poviete, že dobre však toto patrí k umeniu, však Život Brajena je najlepšia britská komédia, Monty pajťáci a že to je všetko v pohode. No, ale viete, troška mi tu tam niečo nesedí, a to je to, že vy ste chceli dať do Trestného zákona päť rokov natvrdo zhanobenie rodovej identity a keď niekto by napr. napísal scenár na základe tejto poviedky a sfilmoval to, my chceme iba a iba to, aby niečo, čo vtedy išli trestné oznámenia od poslankyni
===== ... dať do Trestného zákona päť rokov natvrdo za hanobenie rodovej identity a keď niekto by napríklad napísal scenár na základe tejto poviedky a sfilmoval to, my chceme iba a iba to, aby niečo, čo vtedy išli trestné oznámenia od poslankyni Heleny Rozinajovej, ktorá ho chcel za hanobenie názora a presvedčenia a rasy, teda náboženského presvedčenia. Vtedy dokonca sa tým zaoberala prokuratúra, premiér Čarnogurský zobral dotáciu Kultúrnemu životu a vtedy teda Havel tuná bol, bola beseda s politológmi a vtedy povedal a však keď ho dosúdia, tak mu dám milosť. Vtedy kolegovia z roku 91 KDH-áci dávali trestné oznámenia, trestné oznámenia za poviedku. A škoda, že rád by som sa ich spýtal, či dnes by mali, boli plne konformní s tým, aby sa niečo také čo sedemdesiat percent napríklad obyvateľstva uráža ich náboženské cítenie, aby sa podporilo z verejných projektov, napríklad. To je jeden taký exemplum a škoda, mám, veľmi som si stiahol rozpravu v parlamente trestné podania. Bolo to neviem či to isté KDH, či dneska je úplne iné, ale jednoducho v čase demokracie sa za poviedky dávali trestné oznámenia. Dneska za hanobenie rodovej identity, ak by ste boli pri moci, by bolo asi päť rokov natvrdo. A je to pre mňa paradoxné, že teda takéto dvojité metre, že, že teda štát nemá naozaj nikdy a za žiadnych okolností žiadnu páku. Čo som tu počúval to bolo úplne že absurdné. Tá najzákladnejší naratív nepodporiť niečo znamená zakázať? To je predsa diametrálna odlišnosť. A jednoducho sú veci, ktoré naozaj si nezaslúžia verejnú podporu a ono je to tak, že áno, tie komisie na Audiovizuálnom fonde boli na rozdiel od Fondu na podporu umenia relatívne príčetné. Viem ako som spomínal, že Sviňa nedostala podporu, iba tie automatické vratky, ale nie som si istý ako to bolo pri Únose. A množstvo ďalších filmov by sme mohli dať. Ale o to vôbec nejde. Ide o to, že zákony sú do zlého počasia. A toto je presne ten typ, aby sa naozaj tá posledná ručná brzda bola, aby nejaká zvrhlosť, niečo čo uráža ľudí, niečo čo ich čo zničuje ich pohľad na svet, dehonestuje a tak ďalej, aby také niečo nebolo podporené z verejných zdrojov. Či by niekto dal trestné oznámenie to neviem, ale jednoducho ani zďaleka takto ďalej nejdeme. Váš potencionálny koaličný partner v deväťdesiatkach to robil.
Poďme k ďalším výhradám. Aha, už len také technikálie. Ja som veľmi tiež sledoval, ani jeden rok nebol, že ani jeden film, ale áno, v roku 94 bol jeden jediný film na Krásnom modrom Dunaji. Pre niekoho ikonický, pre mňa dosť ťažký gýč. A súhlasím s tým, že nie je možné povedať, že sa budú iba najbrilantnejšie skvosty podporovať, lebo áno, treba možno 15-20 filmov, aby sa z toho vygenerovali 3-4, ktoré budú nejakým spôsobom reprezentovať Slovensko na medzinárodných filmových festivaloch a podobne. Čiže áno, nemôžme očakávať, že každý, každý jeden titul bude skvostný a že každý bude oceňovaný a podobne. A áno, preto treba, aby tento proces alebo tento systém podpory bol a aby vznikli aj priemerné, jemne nadpriemerné, pokiaľ možno čo najmenej podpriemerných a áno, aj zopár brilantných filmov. A na to treba, aby celý ten systém fungoval. Ale to nikto neruší. Audiovizuálny fond bude fungovať. Akože ja žasnem nad tou hypercitlivosťou, že ak si dovolíme jemnú vec, ani nemeníme principiálne rozloženie alebo zloženie rady fondu v tom zmysle, že by mali ja neviem väčšinu, že by dokázali presadiť svoj vkus, že by ovládli rozhodnutia komisií. Nie, majú iba šancu pri veľmi výnimočných prípadoch niektoré veci, ktoré sú krajne škandalózne zastaviť, nie zastaviť, len zastaviť verejnú podporu. Ak si niekto nájde financie, Sviňa vyšla bez verejnej podpory. No však v poriadku, ak si vám to, nájdete si sponzorov, možno politické strany vám to zafinancujú, možno ich tohto, tak si robte aj politické agitky, ale naozaj nie z verejných zdrojov. Alebo bolo by podľa mňa škandalózne, ak by niekto niečo ako vraj Posledná večera sfilmoval, to by naozaj bolo urážka cítenia ľudí. A takéto veci by štát mal šancu mať nejakým spôsobom zastaviť. K procesu som sa povedal, áno, nebude to už pokračovať. Ja už nemienim takéto robiť a nemienim robiť fackovací panák. Dobre.
Poďme k záver. Viete, počul som tu veľmi až hysterickú debatu, ktorá bola neadekvátna tomu čo sa robí. Ja priznávam, že filozofia zákona sa posunula, že sa použil plus mínus modus operandi z Fondu na podporu umenia. Dokonca priznávam, že miera zásahu do Audiovizuálneho fondu v zmysle, že by mala vysokú koncentráciu problematických rozhodnutí tam až taká nie je a teraz vôbec nehovorím o tom, že častokrát sa podporujú filmy, ktoré sú hlboko nedivácke a možno môžu sem tam zafungovať na nejakých artových festivaloch, ale naozaj niekedy aj to trošku problém, že keď rádove mnoho stotisícová podpora bude na film, ktorý vidí rádove stovky divákov, či je to úplne akože adekvátne. Ale dobre, toto nie je vec, ktorú ja chcem, ja ako politik chcem posudzovať. Ja chcem posudzovať červené čiary a ja si myslím, že aj v podpore z verejných zdrojov má mať ministerstvo nejaké červené čiary. A sú nie ideologické a estetické, ale napríklad také, že sú na hrane toho, či vôbec porušujú zákon, či hanobia niekoho a podobne. Resumé. Žiadna katastrofa sa nestane, žiaden Armagedón. Neviem aké pobúrenie alebo panika je v producentských komunitách. Sama ste povedali, pani Jaurová, že sme prijali pozmeňovák, ktorý pomôže producentom. Chceli sme ešte viacej, chceli sme ešte väčšie pri tých zahraničných produkciách. Na sekcii audiovízie sú ľudia, ktorým záleží na rozvoji audiovizuálneho umenia a je nevylučujem zlepšenie, ale celá táto debata, celá táto hystéria bola úplne, ale že úplne neadekvátna. Možno naozaj obrazom toho bolo, že vlastne komunikovali v zásade len poslanci z PS-ka, že ostatné poslanecké kluby to, nechcem povedať, že odignorovali, ale rozhodne to nepokladali za zásadné ohrozenie slobody umeleckého prejavu a ani nič podobné. A myslím si off the record by mnohí opoziční poslanci povedali, že vlastne máme pravdu a sú možno aj celkom radi, že to robíme, aby toho Čierneho Petra nemuseli mať oni a aby niekto urobil v úvodzovkách "špinavú prácu" za nich. Takže, keď vy tak strašne erodujete a teda obraciate sa na Hlas, možno že niektorí ľudia z iného opozičného hnutia sú celkom radi, že je to tak. Nie všetci, nie všetci, ale väčšina alebo mnohí z nich vám off the record dobre ste to urobili. Dobre. Toľko k tomu.
Mňa naozaj mrzí, že nie je ešte potom nejaká diskusia, ale však bude aj ešte inokedy, ale naozaj do desiatich minút by som to nestihol a chcel som všetky veci odpovedať. Neutiekol som pred tým, počúval som to. Môžte si myslieť o mne čo chce, ale všetci ľudia, ktorí ma lepšie poznajú tak vedia, že nie som žiaden buran ani nekultúrny človek a že kultúru mám úprimne rád a že v niektorých typoch kultúry som aj dosť doma a dosť zorientovaný a že dokážem dlhé hodiny debatovať o filmoch a nemám ani najmenšiu chuť ich blokovať alebo poškodiť. A práve preto mi táto debata, viete, vy ste taký distingvovaný v zmysle, že nie ste tak osobný, nehovoríte niečo ako Pročko, nevrieskate tu, ale obsah vašich debát je naozaj akože manipulatívny a nereálny, respektíve to čo vy nám vyčítate naozaj nehrozí. Niekedy sa mi zdá, že akýkoľvek zásah do niektorých zákonov akoby to boli nejaké prírodné zákony, ako keby to bolo z milosti dané už raz je to tak a akýkoľvek posun, akákoľvek zmena, akákoľvek reforma, lebo pre vás deforma, akákoľvek úprava je absolútna svätokrádež. No nie je. Resumé. Po tomto zákone ďalej bude podpora audiovizuálneho umenia. Ja ako osoba sa budem snažiť, aby štátny príspevok bol vyšší, lebo filmovanie je mne srdcu veľmi blízke. Žiadna katastrofa ani cenzúra sa nestane. Cenzúra a ešte je tu zásadná vec. Čo je to cenzúra? Zákaz niečoho. Nepodpora nie je zákaz. A navyše, naozaj sa toto nenadužíva. Takže, prosím vás, troška menej hystérie, troška viacej racionality. Ďakujem.
Ďakujem. Veľmi pozorne som čítal, teda počúval diskusiu, neprihlásil som sa do rozpravy, pretože neviem, či by som to dal za 10 minút, ale budem sa snažiť všetky argumenty, ktoré som si písal, zodpovedať.
Takže prvá základná vec. Rušíme audiovizuálny fond? To som si nevšimol. Meníme počet nominantov ministerstva kultúry tak, aby prečíslili vysielateľov z retransmisie, alebo producentov? Tiež som si to nevšimol. Jednoducho, hovoríte tu katastrofické scenáre, ktoré nemajú nič spoločné s realitou, zvyšuje sa vplyv toho kto tam dáva peniaze, mimochodom, keď si teda niečo zoberiem z tej debaty, bolo by celkom zaujímavé a možno sa pokúsim o tom presvedčiť ministerku, aby sa dohodla s ministrom financií, aby tam nejakých ľudí do toho audiovizuálneho fondu dali a možno, že pochopia a presvedčia ministra financií, že bude ľahšie napĺňať, alebo valorizovať tento fond. Pán minister kultúry je skôr výtvarne orientovaný, ale keď bude mať ľudí v audiovizuálnom fonde, možno, že to bude jednoduchšie. Je naivné, keď ste nám tuná hovorili, že keď ste niekto v koalícii, že to tak funguje, že prídem za ministrom financií a poviem, "oslík otras sa" a on nám dáva peniaze. Nie, je to veľmi ťažké aj keď ste v koalícii, na akúkoľvek rozpočtovú položku nájsť peniaze, viem sám veľmi, čo ma to stálo, kedy jedna verejnoprávna inštitúcia, ktorá mala štrnásť rokov nevalorizovaný rozpočet, bola na tom istom nominále štrnásť rokov, aby sa zo 62 % reálnych príjmov dostala na nejakých 87 a to bolo obrovské množstvo argumentov v jednaní, atď. Takže ono to tak nefunguje, že ste v koalícii a minister financií otvorí kasu a hneď vám to nasype. Takto to naozaj nie je.
Ďalšia vec, jednu vec vám dám za pravdu, už ma prestáva baviť robiť fackovacieho panáka za niekoho iného. Päť zákonov išlo takto a už nebudú, jednoducho ministerstvo kultúry bude predkladať zákony tak ako sa majú, ako ja som to robil preto, lebo som bol presvedčený o pri Fonde na podporu umenia som si absolútne bol istý, že tam treba urobiť zásadné zmeny. Plne som tomu veril, mal som kvanta argumentov, pretože som bol žiadateľom. Audiovizuálny fond je troška iná vec, ako som spomenul, veľmi objektívne, niektoré naozaj veľmi problematické veci, títo ... neboli podporené, boli iba tými automatickými vrátkami, ale to už je malichernosť, ale ako hovorí kolega, treba, aby boli zákony aj do zlého počasia. Ja poviem klasicky exemplum, bohužiaľ, nie sú to nikto z KDH, lebo chcem im jednu takú minulosť pripomenúť, ako sa oni niekedy správali, a teraz to nie je, že čo keby, to ja chcem, či ich hodnotové ukotvenie sa nejak zásadným spôsobom zmenilo a či tá KDH spred roku 1991, dneska sú úplne iné, ale to až neskôr.
Takže dosť ma prekvapuje, že keďže naozaj som sa veľa ľuďmi o tom bavil, hľadal som čo najmenej invazívne riešenie, ale keďže spätná väzba nebola konštruktívna, tak to išlo tak ako to išlo a ja som to nechcel. Pamätám si na jedno stretnutie s rektorom vysokej školy muzických umení s prezidentkou filmu akadémie, kde sme samozrejme diskutovali veľmi konštruktívne a áno, preto od februára sa neurobila zmena v tomto zákone, lebo sa to stále odkladalo a hľadali sme čo najbezbolestnejšie riešenie, ktoré, ale podľa mňa, bude mať legitímny zámer. Teraz ho poviem a nejde teraz vôbec o to, že aby politici hodnotili tie, ktoré filmy. Čo mimochodom tiež si myslím, že viete, ak existuje niečo čomu sa dlhodobo a systematicky venujem, tak je to aj film, okrem literatúry mám filmový podcast, mám veľmi dobrú filmotéku, poznám všetky kluby, teda filmové kluby a poznám artové produkcie a mám, áno menšinový filmový vkus, takže si myslím, že som minimálne poučený laik, ale akože mne dávať nálepku likvidátora filmu, je úplne absurdné. Robím všetko preto, aby to tak nebolo a pokiaľ možno, aby sa filmu pomohlo.
Mimochodom rozprával som sa aj s nejakými členmi audiovizuálneho fondu, takže tie veci, že nikto o ničom netušil, sú naozaj pre mňa krajne prekvapivé. Ale dobre, poďme k ďalším veciam. Vlastný vkus, teraz prídem k takému, k takému, takže áno, procedúra je zlá a nebude, bude ešte jeden zákon, ktorý šiel poslanecký, a potom už to pôjde pekne ministersky. Toto naozaj už nebude a vadí to rovnako aj mne a možno aj nám ako vám. No, poviem teraz klasicky, exemplum, lebo na toto som sa dlho pýtal, aby to pochopili, bohužiaľ respondenti, ktorí som dúfal, že tu budú sedieť, tu nesedia. V roku 1991 vyšla v kultúrnom živote poviedka "Vraj posledná večera". Vyšla potom aj v značne cenzurovanej verzii v knihe Dejiny menejcennosti od Martina Kasardu a bolo krajne skarikované, poviedka o tom, že teda Ježiš Kristus je nejaký alkoholik, má nejaké homosexuálne vzťahy s Judášom, keď ho bozkáva, extrémne, také uštipačné, dehonestujúce, neviem aké, a teraz si poviete, že dobre však toto patrí k umeniu, však Život Brajena je najlepšia britská komédia, Monty pajťáci a že to je všetko v pohode. No, ale viete, troška mi tu tam niečo nesedí, a to je to, že vy ste chceli dať do Trestného zákona päť rokov natvrdo zhanobenie rodovej identity a keď niekto by napr. napísal scenár na základe tejto poviedky a sfilmoval to, my chceme iba a iba to, aby niečo, čo vtedy išli trestné oznámenia od poslankyni
===== ... dať do Trestného zákona päť rokov natvrdo za hanobenie rodovej identity a keď niekto by napríklad napísal scenár na základe tejto poviedky a sfilmoval to, my chceme iba a iba to, aby niečo, čo vtedy išli trestné oznámenia od poslankyni Heleny Rozinajovej, ktorá ho chcel za hanobenie názora a presvedčenia a rasy, teda náboženského presvedčenia. Vtedy dokonca sa tým zaoberala prokuratúra, premiér Čarnogurský zobral dotáciu Kultúrnemu životu a vtedy teda Havel tuná bol, bola beseda s politológmi a vtedy povedal a však keď ho dosúdia, tak mu dám milosť. Vtedy kolegovia z roku 91 KDH-áci dávali trestné oznámenia, trestné oznámenia za poviedku. A škoda, že rád by som sa ich spýtal, či dnes by mali, boli plne konformní s tým, aby sa niečo také čo sedemdesiat percent napríklad obyvateľstva uráža ich náboženské cítenie, aby sa podporilo z verejných projektov, napríklad. To je jeden taký exemplum a škoda, mám, veľmi som si stiahol rozpravu v parlamente trestné podania. Bolo to neviem či to isté KDH, či dneska je úplne iné, ale jednoducho v čase demokracie sa za poviedky dávali trestné oznámenia. Dneska za hanobenie rodovej identity, ak by ste boli pri moci, by bolo asi päť rokov natvrdo. A je to pre mňa paradoxné, že teda takéto dvojité metre, že, že teda štát nemá naozaj nikdy a za žiadnych okolností žiadnu páku. Čo som tu počúval to bolo úplne že absurdné. Tá najzákladnejší naratív nepodporiť niečo znamená zakázať? To je predsa diametrálna odlišnosť. A jednoducho sú veci, ktoré naozaj si nezaslúžia verejnú podporu a ono je to tak, že áno, tie komisie na Audiovizuálnom fonde boli na rozdiel od Fondu na podporu umenia relatívne príčetné. Viem ako som spomínal, že Sviňa nedostala podporu, iba tie automatické vratky, ale nie som si istý ako to bolo pri Únose. A množstvo ďalších filmov by sme mohli dať. Ale o to vôbec nejde. Ide o to, že zákony sú do zlého počasia. A toto je presne ten typ, aby sa naozaj tá posledná ručná brzda bola, aby nejaká zvrhlosť, niečo čo uráža ľudí, niečo čo ich čo zničuje ich pohľad na svet, dehonestuje a tak ďalej, aby také niečo nebolo podporené z verejných zdrojov. Či by niekto dal trestné oznámenie to neviem, ale jednoducho ani zďaleka takto ďalej nejdeme. Váš potencionálny koaličný partner v deväťdesiatkach to robil.
Poďme k ďalším výhradám. Aha, už len také technikálie. Ja som veľmi tiež sledoval, ani jeden rok nebol, že ani jeden film, ale áno, v roku 94 bol jeden jediný film na Krásnom modrom Dunaji. Pre niekoho ikonický, pre mňa dosť ťažký gýč. A súhlasím s tým, že nie je možné povedať, že sa budú iba najbrilantnejšie skvosty podporovať, lebo áno, treba možno 15-20 filmov, aby sa z toho vygenerovali 3-4, ktoré budú nejakým spôsobom reprezentovať Slovensko na medzinárodných filmových festivaloch a podobne. Čiže áno, nemôžme očakávať, že každý, každý jeden titul bude skvostný a že každý bude oceňovaný a podobne. A áno, preto treba, aby tento proces alebo tento systém podpory bol a aby vznikli aj priemerné, jemne nadpriemerné, pokiaľ možno čo najmenej podpriemerných a áno, aj zopár brilantných filmov. A na to treba, aby celý ten systém fungoval. Ale to nikto neruší. Audiovizuálny fond bude fungovať. Akože ja žasnem nad tou hypercitlivosťou, že ak si dovolíme jemnú vec, ani nemeníme principiálne rozloženie alebo zloženie rady fondu v tom zmysle, že by mali ja neviem väčšinu, že by dokázali presadiť svoj vkus, že by ovládli rozhodnutia komisií. Nie, majú iba šancu pri veľmi výnimočných prípadoch niektoré veci, ktoré sú krajne škandalózne zastaviť, nie zastaviť, len zastaviť verejnú podporu. Ak si niekto nájde financie, Sviňa vyšla bez verejnej podpory. No však v poriadku, ak si vám to, nájdete si sponzorov, možno politické strany vám to zafinancujú, možno ich tohto, tak si robte aj politické agitky, ale naozaj nie z verejných zdrojov. Alebo bolo by podľa mňa škandalózne, ak by niekto niečo ako vraj Posledná večera sfilmoval, to by naozaj bolo urážka cítenia ľudí. A takéto veci by štát mal šancu mať nejakým spôsobom zastaviť. K procesu som sa povedal, áno, nebude to už pokračovať. Ja už nemienim takéto robiť a nemienim robiť fackovací panák. Dobre.
Poďme k záver. Viete, počul som tu veľmi až hysterickú debatu, ktorá bola neadekvátna tomu čo sa robí. Ja priznávam, že filozofia zákona sa posunula, že sa použil plus mínus modus operandi z Fondu na podporu umenia. Dokonca priznávam, že miera zásahu do Audiovizuálneho fondu v zmysle, že by mala vysokú koncentráciu problematických rozhodnutí tam až taká nie je a teraz vôbec nehovorím o tom, že častokrát sa podporujú filmy, ktoré sú hlboko nedivácke a možno môžu sem tam zafungovať na nejakých artových festivaloch, ale naozaj niekedy aj to trošku problém, že keď rádove mnoho stotisícová podpora bude na film, ktorý vidí rádove stovky divákov, či je to úplne akože adekvátne. Ale dobre, toto nie je vec, ktorú ja chcem, ja ako politik chcem posudzovať. Ja chcem posudzovať červené čiary a ja si myslím, že aj v podpore z verejných zdrojov má mať ministerstvo nejaké červené čiary. A sú nie ideologické a estetické, ale napríklad také, že sú na hrane toho, či vôbec porušujú zákon, či hanobia niekoho a podobne. Resumé. Žiadna katastrofa sa nestane, žiaden Armagedón. Neviem aké pobúrenie alebo panika je v producentských komunitách. Sama ste povedali, pani Jaurová, že sme prijali pozmeňovák, ktorý pomôže producentom. Chceli sme ešte viacej, chceli sme ešte väčšie pri tých zahraničných produkciách. Na sekcii audiovízie sú ľudia, ktorým záleží na rozvoji audiovizuálneho umenia a je nevylučujem zlepšenie, ale celá táto debata, celá táto hystéria bola úplne, ale že úplne neadekvátna. Možno naozaj obrazom toho bolo, že vlastne komunikovali v zásade len poslanci z PS-ka, že ostatné poslanecké kluby to, nechcem povedať, že odignorovali, ale rozhodne to nepokladali za zásadné ohrozenie slobody umeleckého prejavu a ani nič podobné. A myslím si off the record by mnohí opoziční poslanci povedali, že vlastne máme pravdu a sú možno aj celkom radi, že to robíme, aby toho Čierneho Petra nemuseli mať oni a aby niekto urobil v úvodzovkách "špinavú prácu" za nich. Takže, keď vy tak strašne erodujete a teda obraciate sa na Hlas, možno že niektorí ľudia z iného opozičného hnutia sú celkom radi, že je to tak. Nie všetci, nie všetci, ale väčšina alebo mnohí z nich vám off the record dobre ste to urobili. Dobre. Toľko k tomu.
Mňa naozaj mrzí, že nie je ešte potom nejaká diskusia, ale však bude aj ešte inokedy, ale naozaj do desiatich minút by som to nestihol a chcel som všetky veci odpovedať. Neutiekol som pred tým, počúval som to. Môžte si myslieť o mne čo chce, ale všetci ľudia, ktorí ma lepšie poznajú tak vedia, že nie som žiaden buran ani nekultúrny človek a že kultúru mám úprimne rád a že v niektorých typoch kultúry som aj dosť doma a dosť zorientovaný a že dokážem dlhé hodiny debatovať o filmoch a nemám ani najmenšiu chuť ich blokovať alebo poškodiť. A práve preto mi táto debata, viete, vy ste taký distingvovaný v zmysle, že nie ste tak osobný, nehovoríte niečo ako Pročko, nevrieskate tu, ale obsah vašich debát je naozaj akože manipulatívny a nereálny, respektíve to čo vy nám vyčítate naozaj nehrozí. Niekedy sa mi zdá, že akýkoľvek zásah do niektorých zákonov akoby to boli nejaké prírodné zákony, ako keby to bolo z milosti dané už raz je to tak a akýkoľvek posun, akákoľvek zmena, akákoľvek reforma, lebo pre vás deforma, akákoľvek úprava je absolútna svätokrádež. No nie je. Resumé. Po tomto zákone ďalej bude podpora audiovizuálneho umenia. Ja ako osoba sa budem snažiť, aby štátny príspevok bol vyšší, lebo filmovanie je mne srdcu veľmi blízke. Žiadna katastrofa ani cenzúra sa nestane. Cenzúra a ešte je tu zásadná vec. Čo je to cenzúra? Zákaz niečoho. Nepodpora nie je zákaz. A navyše, naozaj sa toto nenadužíva. Takže, prosím vás, troška menej hystérie, troška viacej racionality. Ďakujem.
Rozpracované
18:55
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:55
Ján MažgútVystúpenie spoločného spravodajcu
26.6.2024 o 18:55 hod.
Mgr.
Ján Mažgút
Videokanál poslancaĎakujem pekne, pán predsedajúci. Ono to tu už síce odznelo, ale oficiálne to prináleží spravodajcovi, takže navrhujem hlasovanie zajtra o jedenástej. Ďakujem.
Rozpracované
9:05
Vystúpenie 9:05
Lucia PlavákováĎakujem vám veľmi pekne. Vážené kolegyne, milí kolegovia, spoločne s kolegyňami Simonou Petrík, Beátou Jurík a Zuzanou Števulovou sme predložili novelu zákona o mene a priezvisku ktorej cieľom je odstrániť niektoré praktické problémy s ktorými sa ľudia stretávajú keď si chcú zmeniť priezvisko v súlade s ich rozhodnutím a želaním. A s ktorými sa na nás aj pravidelne obracajú, aj v tejto chvíli, posledné dni, keď sme komunikovali tento návrh zákona, tak sa ďalší a ďalší ľudia na nás obrátili s tým, že podporujú túto zmenu. Viac o jednotlivých zmenách uvediem v rozprave do ktorej sa hlásil ako prvá. Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
9:06
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:06
Jana HanuliakováNávrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou...
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyne vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výboru prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
27.6.2024 o 9:06 hod.
Mgr.
Jana Hanuliaková
Videokanál poslanca
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 240. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyne vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výboru prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
9:08
Vystúpenie 9:08
Lucia PlavákováNávrh sme teda pripravovali na základe skúsenosti ľudí a ktorým sa...
Návrh sme teda pripravovali na základe skúsenosti ľudí a ktorým sa snažíme takýmto spôsobom pomôcť. Uvediem teda štyri okruhy ktorých sa dotýka tento náš návrh zákona.
Prvým je možnosť vlastne úpravy priezviska pre deti nezosobášených párov. Nezosobášené páry musia svojim deťom vybrať iba jedno priezvisko a teda musia sa rozhodnúť či po mame alebo po otcovi. A nezosobášení rodičia by po zmene zákona, teda na základe nášho návrhu, mohli určiť pre ich dieťa priezvisko, ktoré bude zložené z obidvoch priezvisk, teda z priezvisk obidvoch rodičov. Vzhľadom na narastajúci počet detí, ktoré sa rodia rodičom, ktorí nie sú zosobášení, v podstate súčasná právna úprava nereflektuje vývoj spoločenský a situáciu v ktorej žijeme a v ktorej sa nachádzame. Vývoj pomeru detí narodených v manželskom zväzku a mimo neho krátko uvediem. Tento pomer bol v roku 1996, teda deti narodené v manželstve, verzus deti narodené mimo manželstva, približne 13 ku 2. V roku 2022 sa tento pomer významne zmenil na 3 ku 2. Čiže je úplne zjavné, že tá situácia spoločenská sa mení a vyvíja. A my by sme, ako najvyšší zákonodarný zbor, mali vedie na to reflektovať.
Druhou oblasťou je možnosť zvoliť si spoločné priezvisko zložené z obidvoch priezvisk osôb uzatvárajúcich manželstvo a to pre obidve osoby uzatvárajúce manželstvo.
===== spoločenská sa mení a vyvíja a my by sme ako najvyšší zákonodarný zbor mali vedieť na to reflektovať.
Druhou oblasťou je možnosť zvoliť si spoločné priezvisko zložené z obidvoch priezvisk osôb uzatvárajúcich manželstvo, a to pre obidve osoby uzatvárajúce manželstvo. Podľa súčasnej právnej úpravy si vlastne iba jeden z páru môže zvoliť priezvisko tak, že si ponechá aj svoje pôvodné a pridá si to, ktoré majú spoločné. My chceme umožniť ľuďom, aby si mohli obidvaja z partnerského zväzku, teda obidvaja manželia zvoliť priezvisko spoločné, ktoré bude zložené z obidvoch tých priezvisk. Ono je to vlastne aj paradoxné, teda zvláštne, absurdné, že sa to v súčasnej dobe nedá, pretože ľudia sa vlastne o tom dozvedajú v možnosti, keď už pristupujú k manželstvu a keď si pred touto voľbou stoja a vtedy zistia, že vlastne to ani nie je možné.
Čiže opäť to vychádza z praxe a z vôle ľudí, akým spôsobom si chcú svoje priezvisko upraviť a chcú mať túto možnosť. Všetko, čo navrhujeme a upravujeme, je vlastne len o tom dať ľuďom viacej možností, viacej slobody sa rozhodnúť podľa toho, ako vidia svoju vlastnú identitu, ktorá je tvorená práve aj priezviskom. Dnes si teda manžel nemôže zobrať druhé priezvisko po manželke napríklad a štandardne teda si manželka ponecháva to pôvodné a pripája si aj spoločné. Po našej zmene by si mohli obidvaja teda vytvoriť to spoločné priezvisko zložené z obidvoch ich priezvisk.
Tým tretím okruhom je možnosť mať ženské priezvisko bez koncovky slovenského prefilovania pre všetky ženy, ktoré si to želajú, a to bez ohľadu na ich národnosť a potrebu jej deklarácie. Ženy dnes síce môžu mať priezvisko bez koncovky -ová, ale v zásade musia na matrike prehlásiť, že sú inej národnosti, čo teda považujeme za neprijateľné, pretože v prípade, ak sa žena rozhodne mať priezvisko bez -ová, tak by sme nemali tomu vytvárať nejaké nadbytočné podmienky a už vôbec nie ako keby nútiť tie ženy k tomu, aby prehlásili nejakú inú národnosť, lebo to sa v praxi deje. Tie ženy, ktoré to priezvisko chcú mať bez -ová, tak potom si zvolia inú národnosť, ktorú uvedú teda v záznamoch, a že keď sa nad tým zamyslíme, tak to je úplne absurdné, pretože ten, ten cieľ, ktorý chcú dosiahnuť, sa v podstate takýmto spôsobom deje v zásade s istým obchádzaním zákonov, ku ktorým sú aj motivované vlastne na matrike. Čiže zmenou by sme len zosúladili to, čo sa v praxi deje a odstránili úplne zbytočnú podmienku, ktorá dnes v zákone je ustanovená.
A tým štvrtým okruhom je situácia, ktorá sa týka párov, ktorí uzatvárajú manželstvo alebo registrované partnerstvo v zahraničí, kde teda počas toho právneho aktu si zvolia tiež spoločné priezvisko a toto nie je možné v istých prípadoch, v prípade manželstva sa to týka párov rovnakého pohlavia, v prípade registrovaného partnerstva všetkých párov nemôžu si vlastne to spoločné preniesť, priezvisko preniesť aj do slovenského registra, pretože im to nie je umožnené.
My chceme umožniť osobám, ktoré uzatvorili manželstvo alebo iný riadne osvedčený vzťah v súlade s právnym poriadkom iného štátu, zosúladiť si priezvisko prijaté pri uzatvorení manželstva alebo iného riadne osvedčeného vzťahu, väčšinou je to teda registrované partnerstvo, s priezviskom evidovaným matrikou na Slovensku. Súčasná právna úprava vlastne vytvára nežiaduci stav, kedy slovenskí občania, ktorí uzatvorili manželstvo v prípade párov rovnakého pohlavia, ako som už spomínala, alebo registrované partnerstvo v prípade párov rovnakého aj odlišného pohlavia, majú dve odlišné identity s dvomi odlišnými priezviskami v rôznych krajinách. To samo osebe je naozaj niečo, čo by sme nemali nejakým spôsobom podporovať. Majú teda jednu identitu v krajine, v ktorej zväzok uzavreli, vrátane všetkých dokladov a potrebných záznamov v dokumentáciách a druhú na Slovensku, kde majú to pôvodné priezvisko, ktoré si takýmto spôsobom nevedia a nemôžu zmeniť. Nemožno zosúladiť si priezvisko je vo svojej podstate zásahom do práva na súkromie, ktoré teda patrí medzi základné práva a slobody, a takéto, takýto zásah nemá žiadne legitímne odôvodnenie.
Ako som už v úvode uviedla, týmito štyrmi zmenami, ktoré prinášame, by sme odstránili praktické problémy a prekážky, ktorým dnes ľudia čelia a ktorými sa na nás aj obracajú dlhodobo dlhé roky. A aj v týchto dňoch, ako som, Jožo, spomínala, sme, keď sme náš návrh komunikovali, tak prichádza ďalšia a ďalšia odozva od ľudí, ktorí presne sa stretli s týmito prekážkami, ktoré sa my snažíme naším návrhom odstrániť.
A teraz je na vás, drahí kolegovia a kolegyne, či im pomôžete.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. Ako som už uviedla v mojom úvodnom slove navrhované zmena zákona o mene a priezvisku a ďalších súvisiacich predpisov za zameriava na odstránenie praktických problémov a znevýhodnení, ktoré vyplývajú priamo z praxe. Teda ide o problémy s ktorými sa ľudia, a obzvlášť aj ženy, stretávajú v prípade ak si chcú upraviť priezvisko.
Návrh sme teda pripravovali na základe skúsenosti ľudí a ktorým sa snažíme takýmto spôsobom pomôcť. Uvediem teda štyri okruhy ktorých sa dotýka tento náš návrh zákona.
Prvým je možnosť vlastne úpravy priezviska pre deti nezosobášených párov. Nezosobášené páry musia svojim deťom vybrať iba jedno priezvisko a teda musia sa rozhodnúť či po mame alebo po otcovi. A nezosobášení rodičia by po zmene zákona, teda na základe nášho návrhu, mohli určiť pre ich dieťa priezvisko, ktoré bude zložené z obidvoch priezvisk, teda z priezvisk obidvoch rodičov. Vzhľadom na narastajúci počet detí, ktoré sa rodia rodičom, ktorí nie sú zosobášení, v podstate súčasná právna úprava nereflektuje vývoj spoločenský a situáciu v ktorej žijeme a v ktorej sa nachádzame. Vývoj pomeru detí narodených v manželskom zväzku a mimo neho krátko uvediem. Tento pomer bol v roku 1996, teda deti narodené v manželstve, verzus deti narodené mimo manželstva, približne 13 ku 2. V roku 2022 sa tento pomer významne zmenil na 3 ku 2. Čiže je úplne zjavné, že tá situácia spoločenská sa mení a vyvíja. A my by sme, ako najvyšší zákonodarný zbor, mali vedie na to reflektovať.
Druhou oblasťou je možnosť zvoliť si spoločné priezvisko zložené z obidvoch priezvisk osôb uzatvárajúcich manželstvo a to pre obidve osoby uzatvárajúce manželstvo.
===== spoločenská sa mení a vyvíja a my by sme ako najvyšší zákonodarný zbor mali vedieť na to reflektovať.
Druhou oblasťou je možnosť zvoliť si spoločné priezvisko zložené z obidvoch priezvisk osôb uzatvárajúcich manželstvo, a to pre obidve osoby uzatvárajúce manželstvo. Podľa súčasnej právnej úpravy si vlastne iba jeden z páru môže zvoliť priezvisko tak, že si ponechá aj svoje pôvodné a pridá si to, ktoré majú spoločné. My chceme umožniť ľuďom, aby si mohli obidvaja z partnerského zväzku, teda obidvaja manželia zvoliť priezvisko spoločné, ktoré bude zložené z obidvoch tých priezvisk. Ono je to vlastne aj paradoxné, teda zvláštne, absurdné, že sa to v súčasnej dobe nedá, pretože ľudia sa vlastne o tom dozvedajú v možnosti, keď už pristupujú k manželstvu a keď si pred touto voľbou stoja a vtedy zistia, že vlastne to ani nie je možné.
Čiže opäť to vychádza z praxe a z vôle ľudí, akým spôsobom si chcú svoje priezvisko upraviť a chcú mať túto možnosť. Všetko, čo navrhujeme a upravujeme, je vlastne len o tom dať ľuďom viacej možností, viacej slobody sa rozhodnúť podľa toho, ako vidia svoju vlastnú identitu, ktorá je tvorená práve aj priezviskom. Dnes si teda manžel nemôže zobrať druhé priezvisko po manželke napríklad a štandardne teda si manželka ponecháva to pôvodné a pripája si aj spoločné. Po našej zmene by si mohli obidvaja teda vytvoriť to spoločné priezvisko zložené z obidvoch ich priezvisk.
Tým tretím okruhom je možnosť mať ženské priezvisko bez koncovky slovenského prefilovania pre všetky ženy, ktoré si to želajú, a to bez ohľadu na ich národnosť a potrebu jej deklarácie. Ženy dnes síce môžu mať priezvisko bez koncovky -ová, ale v zásade musia na matrike prehlásiť, že sú inej národnosti, čo teda považujeme za neprijateľné, pretože v prípade, ak sa žena rozhodne mať priezvisko bez -ová, tak by sme nemali tomu vytvárať nejaké nadbytočné podmienky a už vôbec nie ako keby nútiť tie ženy k tomu, aby prehlásili nejakú inú národnosť, lebo to sa v praxi deje. Tie ženy, ktoré to priezvisko chcú mať bez -ová, tak potom si zvolia inú národnosť, ktorú uvedú teda v záznamoch, a že keď sa nad tým zamyslíme, tak to je úplne absurdné, pretože ten, ten cieľ, ktorý chcú dosiahnuť, sa v podstate takýmto spôsobom deje v zásade s istým obchádzaním zákonov, ku ktorým sú aj motivované vlastne na matrike. Čiže zmenou by sme len zosúladili to, čo sa v praxi deje a odstránili úplne zbytočnú podmienku, ktorá dnes v zákone je ustanovená.
A tým štvrtým okruhom je situácia, ktorá sa týka párov, ktorí uzatvárajú manželstvo alebo registrované partnerstvo v zahraničí, kde teda počas toho právneho aktu si zvolia tiež spoločné priezvisko a toto nie je možné v istých prípadoch, v prípade manželstva sa to týka párov rovnakého pohlavia, v prípade registrovaného partnerstva všetkých párov nemôžu si vlastne to spoločné preniesť, priezvisko preniesť aj do slovenského registra, pretože im to nie je umožnené.
My chceme umožniť osobám, ktoré uzatvorili manželstvo alebo iný riadne osvedčený vzťah v súlade s právnym poriadkom iného štátu, zosúladiť si priezvisko prijaté pri uzatvorení manželstva alebo iného riadne osvedčeného vzťahu, väčšinou je to teda registrované partnerstvo, s priezviskom evidovaným matrikou na Slovensku. Súčasná právna úprava vlastne vytvára nežiaduci stav, kedy slovenskí občania, ktorí uzatvorili manželstvo v prípade párov rovnakého pohlavia, ako som už spomínala, alebo registrované partnerstvo v prípade párov rovnakého aj odlišného pohlavia, majú dve odlišné identity s dvomi odlišnými priezviskami v rôznych krajinách. To samo osebe je naozaj niečo, čo by sme nemali nejakým spôsobom podporovať. Majú teda jednu identitu v krajine, v ktorej zväzok uzavreli, vrátane všetkých dokladov a potrebných záznamov v dokumentáciách a druhú na Slovensku, kde majú to pôvodné priezvisko, ktoré si takýmto spôsobom nevedia a nemôžu zmeniť. Nemožno zosúladiť si priezvisko je vo svojej podstate zásahom do práva na súkromie, ktoré teda patrí medzi základné práva a slobody, a takéto, takýto zásah nemá žiadne legitímne odôvodnenie.
Ako som už v úvode uviedla, týmito štyrmi zmenami, ktoré prinášame, by sme odstránili praktické problémy a prekážky, ktorým dnes ľudia čelia a ktorými sa na nás aj obracajú dlhodobo dlhé roky. A aj v týchto dňoch, ako som, Jožo, spomínala, sme, keď sme náš návrh komunikovali, tak prichádza ďalšia a ďalšia odozva od ľudí, ktorí presne sa stretli s týmito prekážkami, ktoré sa my snažíme naším návrhom odstrániť.
A teraz je na vás, drahí kolegovia a kolegyne, či im pomôžete.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
9:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:16
Zuzana ŠtevulováĎakujem, Lucia, za toto vystúpenie a ako spolupredkladateľka tohto návrhu sa plne stotožňujem s ním, samozrejme aj s dôvodmi, ktoré si uviedla, a chcem povedať, že naozaj v súčasnosti v 21. storočí by sme mali vyjsť v ústrety už zmenenej tej spoločenskej situácie, kedy tie rodiny reálne vyzerajú inak, ako keď boli, bol tvorený tento zákon a boli tvorené pravidlá toho, akým spôsobom sa v prípade rôznorodých párov to meno a...
Ďakujem, Lucia, za toto vystúpenie a ako spolupredkladateľka tohto návrhu sa plne stotožňujem s ním, samozrejme aj s dôvodmi, ktoré si uviedla, a chcem povedať, že naozaj v súčasnosti v 21. storočí by sme mali vyjsť v ústrety už zmenenej tej spoločenskej situácie, kedy tie rodiny reálne vyzerajú inak, ako keď boli, bol tvorený tento zákon a boli tvorené pravidlá toho, akým spôsobom sa v prípade rôznorodých párov to meno a priezvisko upravuje a ako sa upravuje pri deťoch. To je jedna vec.
Druhá vec, osobitne dôležité mi to príde naozaj pri manželstvách alebo partnerstvách queer ľudí uzavretých v zahraničí, kedy teda nie je, alebo kladieme neustále vlastne tie administratívne prekážky týmto párom v podstate na akomkoľvek úseku ich života úplne vlastne neodôvodnene z nejakých ideologických príčin alebo prosto len preto, že sa nám nechce meniť legislatívu.
A ja by som chcela povedať, že včera som bola na takej diskusii s mladými ľuďmi z celého sveta, ktorí sem prišli na jednu letnú školu a tí mladí ľudia, samozrejme, vyrastajú, prichádzajú z rôznych prostredí a mnoho z nich sa ma práve pýtalo na tú tému queer-párov aj queer-utečencov z Ukrajiny a podobne a veľmi tak negatívne hodnotili a vedeli teda aj o útoku na Zámockej a podobne o tej situácii na Slovensku a mne to bolo také trápne, že vlastne som sa až hanbila, že im vlastne nemôžem povedať nič dobré o Slovensku napriek tomu, že by som chcela, ale prosto v tejto téme nič v podstate priaznivé a pozitívne sa povedať nedá. A aspoň tento návrh zákona by odstránil jednu praktickú prekážku aj pre hetero, aj pre iné páry, takže aj teda pre deti, tak si myslím, že to je taká nekontroverzná zmena, ktorá by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.6.2024 o 9:16 hod.
JUDr.
Zuzana Števulová
Videokanál poslanca
Ďakujem.
Ďakujem, Lucia, za toto vystúpenie a ako spolupredkladateľka tohto návrhu sa plne stotožňujem s ním, samozrejme aj s dôvodmi, ktoré si uviedla, a chcem povedať, že naozaj v súčasnosti v 21. storočí by sme mali vyjsť v ústrety už zmenenej tej spoločenskej situácie, kedy tie rodiny reálne vyzerajú inak, ako keď boli, bol tvorený tento zákon a boli tvorené pravidlá toho, akým spôsobom sa v prípade rôznorodých párov to meno a priezvisko upravuje a ako sa upravuje pri deťoch. To je jedna vec.
Druhá vec, osobitne dôležité mi to príde naozaj pri manželstvách alebo partnerstvách queer ľudí uzavretých v zahraničí, kedy teda nie je, alebo kladieme neustále vlastne tie administratívne prekážky týmto párom v podstate na akomkoľvek úseku ich života úplne vlastne neodôvodnene z nejakých ideologických príčin alebo prosto len preto, že sa nám nechce meniť legislatívu.
A ja by som chcela povedať, že včera som bola na takej diskusii s mladými ľuďmi z celého sveta, ktorí sem prišli na jednu letnú školu a tí mladí ľudia, samozrejme, vyrastajú, prichádzajú z rôznych prostredí a mnoho z nich sa ma práve pýtalo na tú tému queer-párov aj queer-utečencov z Ukrajiny a podobne a veľmi tak negatívne hodnotili a vedeli teda aj o útoku na Zámockej a podobne o tej situácii na Slovensku a mne to bolo také trápne, že vlastne som sa až hanbila, že im vlastne nemôžem povedať nič dobré o Slovensku napriek tomu, že by som chcela, ale prosto v tejto téme nič v podstate priaznivé a pozitívne sa povedať nedá. A aspoň tento návrh zákona by odstránil jednu praktickú prekážku aj pre hetero, aj pre iné páry, takže aj teda pre deti, tak si myslím, že to je taká nekontroverzná zmena, ktorá by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
9:18
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:18
Zuzana PlevíkováPrvá je, že v ústave je v otázke manželstva ešte stále nastavená na muža a ženu a ústava je základný zákon štátu, a to by malo byť rešpektované teda. U nás je v zmysle ústavy a zákona iba manželstvo, kedy dochádza k zmene priezvisk a registrované partnerstvo ani iný zväzok osôb rovnakého pohlavia zákonom uznaný nie je. Týmto spôsobom by...
Prvá je, že v ústave je v otázke manželstva ešte stále nastavená na muža a ženu a ústava je základný zákon štátu, a to by malo byť rešpektované teda. U nás je v zmysle ústavy a zákona iba manželstvo, kedy dochádza k zmene priezvisk a registrované partnerstvo ani iný zväzok osôb rovnakého pohlavia zákonom uznaný nie je. Týmto spôsobom by naopak mohla vzniknúť určitá pochybnosť, či je v súlade s ústavou a zákonmi postup zmeny priezviska osôb, hoci ich status uznaný v Slovenskej republike nie je.
Ďalšia taká vec, sa chcem spýtať vlastne na vašu prvú navrhovanú úpravu, ako by to vlastne prebiehalo pri výdaji a teda, že keď ja budem mať dve priezviská a manžel tiež, ako sa to bude zosúlaďovať, že či tam vlastne budú nejakým určitým spôsobom teda štyri priezviská.
A posledná vec, hovorili ste teda, že máme právnu úpravu, ktorá upravuje zmenu koncovky. Môj názor je, že ako jedna z mála špecifických krajín, ktoré majú žens... máme, ktoré majú ženskú koncovku. Je to naša identita, tak to chápem, história a korene Slovenska. Otázkou je, prečo sa musíme silou-mocou scudzovať a teda začať podobať úplne že na iné krajiny a nenechať si to v podstate to svoje, to slovenské. A tiež si nemyslím, že toto je to, čo ženy vôbec veľmi urgentne trápi.
Takže môj názor je, že aktuálna právna úprava úplne postačuje a ďakujem za zodpovedanie otázok, mojich prípadných.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.6.2024 o 9:18 hod.
Mgr.
Zuzana Plevíková
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja mám vlastne moju faktickú poznámku rozdelenú v troch bodoch.
Prvá je, že v ústave je v otázke manželstva ešte stále nastavená na muža a ženu a ústava je základný zákon štátu, a to by malo byť rešpektované teda. U nás je v zmysle ústavy a zákona iba manželstvo, kedy dochádza k zmene priezvisk a registrované partnerstvo ani iný zväzok osôb rovnakého pohlavia zákonom uznaný nie je. Týmto spôsobom by naopak mohla vzniknúť určitá pochybnosť, či je v súlade s ústavou a zákonmi postup zmeny priezviska osôb, hoci ich status uznaný v Slovenskej republike nie je.
Ďalšia taká vec, sa chcem spýtať vlastne na vašu prvú navrhovanú úpravu, ako by to vlastne prebiehalo pri výdaji a teda, že keď ja budem mať dve priezviská a manžel tiež, ako sa to bude zosúlaďovať, že či tam vlastne budú nejakým určitým spôsobom teda štyri priezviská.
A posledná vec, hovorili ste teda, že máme právnu úpravu, ktorá upravuje zmenu koncovky. Môj názor je, že ako jedna z mála špecifických krajín, ktoré majú žens... máme, ktoré majú ženskú koncovku. Je to naša identita, tak to chápem, história a korene Slovenska. Otázkou je, prečo sa musíme silou-mocou scudzovať a teda začať podobať úplne že na iné krajiny a nenechať si to v podstate to svoje, to slovenské. A tiež si nemyslím, že toto je to, čo ženy vôbec veľmi urgentne trápi.
Takže môj názor je, že aktuálna právna úprava úplne postačuje a ďakujem za zodpovedanie otázok, mojich prípadných.
Ďakujem.
Rozpracované
9:20
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:20
Ondrej ProstredníkPokiaľ ide o nejakú tradíciu prechyľovania, nazdávam sa, že nie vždy to tak...
Pokiaľ ide o nejakú tradíciu prechyľovania, nazdávam sa, že nie vždy to tak bolo, pohľad do starých matrík na našom území, jasne hovorí o tom, že priezviská sa nie vždy prechyľovali pri, pri ženách. A pokiaľ ide o, vôbec o práva, právo, ktoré upravuje vstup do manželstva, myslím si, že naozaj je potrebné, aby sme hovorili o zásadnejších zmenách, modernizačných zmenách tohto práva. Opäť budem hovoriť zo skúseností, jeden príklad, kedy nevesta bola Slovenska, ženích občan Spojených štátov amerických. Naše úrady vyžadovali od tohto občana Spojených štátov amerických, aby doniesol hodnoverný dôkaz o tom, že v Spojených štátoch nemá uzavreté iné manželstvo. No a Spojené štáty mu takýto, takýto doklad nevedeli vydať. Tak skončilo to tak, že potom to manželstvo uzatvorili nakoniec v Spojených štátoch amerických.
Takže je tu množstvo všelijakých ďalších súvislostí, ktoré vyžadujú zmenu.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.6.2024 o 9:20 hod.
doc. Mgr. PhD.
Ondrej Prostredník
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chcem vyjadriť podporu pre tento návrh, novelu. Zo svojej praxe ako sobášiaci v mene registrovanej cirkvi viem uviesť množstvo príkladov, kedy naozaj páry, ktoré sa uchádzali o sobáš, narážali na túto prekážku a obchádzali to presne tým spôsobom, ako to pani predkladateľka uviedla. Takže je naozaj najvyšší čas, aby sa to zmenilo.
Pokiaľ ide o nejakú tradíciu prechyľovania, nazdávam sa, že nie vždy to tak bolo, pohľad do starých matrík na našom území, jasne hovorí o tom, že priezviská sa nie vždy prechyľovali pri, pri ženách. A pokiaľ ide o, vôbec o práva, právo, ktoré upravuje vstup do manželstva, myslím si, že naozaj je potrebné, aby sme hovorili o zásadnejších zmenách, modernizačných zmenách tohto práva. Opäť budem hovoriť zo skúseností, jeden príklad, kedy nevesta bola Slovenska, ženích občan Spojených štátov amerických. Naše úrady vyžadovali od tohto občana Spojených štátov amerických, aby doniesol hodnoverný dôkaz o tom, že v Spojených štátoch nemá uzavreté iné manželstvo. No a Spojené štáty mu takýto, takýto doklad nevedeli vydať. Tak skončilo to tak, že potom to manželstvo uzatvorili nakoniec v Spojených štátoch amerických.
Takže je tu množstvo všelijakých ďalších súvislostí, ktoré vyžadujú zmenu.
Ďakujem.
Rozpracované
9:22
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:22
Lucia PlavákováČo sa týka úpravy manželstva v ústave, tento zákon nijakým spôsobom do toho nezasahuje. Upravuje len podmienku v prípade, že došlo k uzavretiu manželstva, s ktorým bolo spojené zmena priezviska v zahraničí. To nijakým spôsobom nemá dopad na to, ako, akým spôsobom je upravené manželstvo na...
Čo sa týka úpravy manželstva v ústave, tento zákon nijakým spôsobom do toho nezasahuje. Upravuje len podmienku v prípade, že došlo k uzavretiu manželstva, s ktorým bolo spojené zmena priezviska v zahraničí. To nijakým spôsobom nemá dopad na to, ako, akým spôsobom je upravené manželstvo na Slovensku. Kiež by to bolo také jednoduché. A zároveň my už dnes vlastne pre účely niektorých práv, pobytových práv vo vzťahu k občanom Európskej únie obdobným spôsobom uznávané, uznávame zväzky párov rovnakého pohlavia, takže nič nové týmto neprinášame v tomto kontexte.
Čo sa týka tých viacerých priezvisk, že by mali štyri priezviská, zákon upravuje všeobecné pravidlo, kde je stanovený maximálny počet tých priezvisk, ktoré môžu byť takýmto spôsobom naakumulované, teda na dva, na dve. To znamená, že tento problém absolútne nevzniká.
A vo vzťahu k prechyľovaniu vy ste uviedli, že nemôžeme si to nechať inými krajinami vnútiť, alebo niečo v tomto kontexte, niečo s inými krajinami, že podľa mňa by sme sa mali zamerať na to, čo ľudia chcú, a vy síce hovoríte, že toto nie je to, čo ženy trápi, ale my sme s tým návrhom zákona prišli práve preto, že sa na nás ženy, konkrétne ženy, slovenské, obracali s tým, že ich to trápi. A aj v týchto dňoch pribúdajú ďalšie a ďalšie, ktoré sa na nás s týmto problémom obracajú. A jednoducho to, že vy si nechcete takýmto spôsobom upraviť priezvisko, je úplne v poriadku, je to vaša voľba, ale máme tu ženy, ktoré si to priezvisko upraviť chcú a mali by sme im dať tú možnosť, pretože o to tu ide, aby ľudia mohli si sami zvoliť svoju vlastnú identitu, do ktorej patrí aj priezvisko.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.6.2024 o 9:22 hod.
JUDr. PhD.
Lucia Plaváková
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem za všetky faktické poznámky. Budem reagovať asi na, iba na pani poslankyňu Plevíkovú, keďže mala otázky.
Čo sa týka úpravy manželstva v ústave, tento zákon nijakým spôsobom do toho nezasahuje. Upravuje len podmienku v prípade, že došlo k uzavretiu manželstva, s ktorým bolo spojené zmena priezviska v zahraničí. To nijakým spôsobom nemá dopad na to, ako, akým spôsobom je upravené manželstvo na Slovensku. Kiež by to bolo také jednoduché. A zároveň my už dnes vlastne pre účely niektorých práv, pobytových práv vo vzťahu k občanom Európskej únie obdobným spôsobom uznávané, uznávame zväzky párov rovnakého pohlavia, takže nič nové týmto neprinášame v tomto kontexte.
Čo sa týka tých viacerých priezvisk, že by mali štyri priezviská, zákon upravuje všeobecné pravidlo, kde je stanovený maximálny počet tých priezvisk, ktoré môžu byť takýmto spôsobom naakumulované, teda na dva, na dve. To znamená, že tento problém absolútne nevzniká.
A vo vzťahu k prechyľovaniu vy ste uviedli, že nemôžeme si to nechať inými krajinami vnútiť, alebo niečo v tomto kontexte, niečo s inými krajinami, že podľa mňa by sme sa mali zamerať na to, čo ľudia chcú, a vy síce hovoríte, že toto nie je to, čo ženy trápi, ale my sme s tým návrhom zákona prišli práve preto, že sa na nás ženy, konkrétne ženy, slovenské, obracali s tým, že ich to trápi. A aj v týchto dňoch pribúdajú ďalšie a ďalšie, ktoré sa na nás s týmto problémom obracajú. A jednoducho to, že vy si nechcete takýmto spôsobom upraviť priezvisko, je úplne v poriadku, je to vaša voľba, ale máme tu ženy, ktoré si to priezvisko upraviť chcú a mali by sme im dať tú možnosť, pretože o to tu ide, aby ľudia mohli si sami zvoliť svoju vlastnú identitu, do ktorej patrí aj priezvisko.
Ďakujem.
Rozpracované
9:24
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako spolupredkladateľka tohto návrhu a tiež ako poslanec Jurík by som sa chcela vyjadriť špeciálne k bodu týkajúcemu sa toho prechyľovania, alebo teda ženskej verzie priezviska bez -ová. Začnem takou v podstate anekdotou o priezvisku. Ja keď som študovala vo Francúzsku, tak v predposlednom ročníku vysokej školy sa moji rodičia rozviedli a moja mama si zobrala opäť...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako spolupredkladateľka tohto návrhu a tiež ako poslanec Jurík by som sa chcela vyjadriť špeciálne k bodu týkajúcemu sa toho prechyľovania, alebo teda ženskej verzie priezviska bez -ová. Začnem takou v podstate anekdotou o priezvisku. Ja keď som študovala vo Francúzsku, tak v predposlednom ročníku vysokej školy sa moji rodičia rozviedli a moja mama si zobrala opäť späť svoje priezvisko, ktoré mala teda za slobodna, a navyše s mojou mamou máme aj také šťastie, že máme rovnaké krstné meno. No a samozrejmé, že moje priezvisko, volala som sa Líšková, tak nebolo rovnaké ako priezvisko môjho otca, ktorý bol Líška. Tak si predstavte, ako som toto musela vysvetľovať neustále francúzskej administratíve, a to sa deje vlastne na všetkých administratívach. Musela som podávať čestné vyhláse...
===== No a samozrejme že, moje priezvisko volala som sa Líšková, tak nebolo rovnaké, ako priezvisko môjho otca, ktorý bol Líška. Tak si predstavte, ako som toto musela vysvetľovať neustále francúzskej administratíve a to deje vlastne na všetkých administratívach, musela som podávať čestné vyhlásenia ku akémukoľvek aktu, dopĺňať samozrejme rodný list, len aby som dokázala, že som dcéra mojich rodičov. Pretože som mala a to bolo absolútne nepochopiteľné pre administratívu, rovnaké krstné meno ako moja mama, iné priezvisko ako moja mama, ale ani len s mojim otcom som nemala nič spoločné, pretože samozrejme no krstné meno som nemala ako on, ale ani len to priezvisko, podľa zahraničnej administratívy jednoducho nekorešpondovalo. A ja si myslím, že toto je nie len teda problém ľudí, ktorí žijú v zahraničí, ale že aj tu na Slovensku sa stretávame s čoraz viac ľuďmi, ženami, ktoré jednoducho nechcú mať priezvisko ová. Poviete si, žila som v zahraničí. No, ako som už povedala, nie je to len o ľuďoch žijúcich v zahraničí a pritom všetci a všetky veľmi dobre vieme, koľko ľudí odchádza do zahraničia, či už teda na čas, alebo niekedy žiaľ aj kvôli politickej situácii na Slovensku natrvalo. Zároveň, čím ďalej tým viac žien na Slovensku si neželá túto príponu, ktorú buď považujú za zastaralú, za prežitok, za niečo zbytočné, alebo ktoré si jednoducho želajú mať rovnaké priezvisko, ako majú ich deti. Pretože aj o to to je. Ja napríklad mám 2 synov, opäť budem osobná, ja som rada, že mám rovnaké priezvisko ako oni. A že či už teda na Slovensku, alebo ak by sme raz opäť odišli do zahraničia, aby som opäť nemusela dokladovať, neviem akými vyhláseniami, že sú to skutočne moje deti. Prechyľovanie sa momentálne rieši aj v Českej republike a jedna česká sociologička, ktorá skúmala celý fenomén prechyľovania v Česku a na Slovensku, sa vyjadrila takto. Ženy v podstate od narodenia do smrti niekomu patria. Pretože tá prípona ová, historicky znamená tá ktorá patrí niekomu. A najskôr je to teda otcovi, potom manželovi a teda neviem ako sa cítite vy, ale ja sa teda rozhodne necítim ani ako kus nábytku, ani ako domáci miláčik a som teda slobodná, svojprávna, aj keď žiaľ v dnešnej spoločnosti nie vo všetkých oblastiach, rovnocenná ľudská bytosť, ktorá nikomu nepatrí. A keby sme aj odhliadli od tohto aspektu, ktorý možno niekto môže považovať za akýsi ideologický, tak je tu aj tá praktická časť. Tá praktická časť je to, že už dnes je možné, šak som toho príkladom, takisto ako kolegyňa Petrík, kolegyňa Kleinert a aj vaša bývala kolegyňa Tabak napríklad. Je možné na Slovensku mať priezvisko, ženské priezvisko bez prípony ová. Ale viete čo kvôli tomu musí žena urobiť? Na matrike musí vyhlásiť, že má inú národnosť, ako slovenskú. Čo je podľa mňa, maximálne dehonestujúce a urážlivé a ja vám poviem, keď som teda uzavrela manželstvo a keď som na matrike musela podpisovať, že som inej národnosti, hoci som si tam teda udávala národnosť francúzsku, pretože som dlhodobo žila vo Francúzsku, tak ma to veľmi bolelo, ako Slovenku. Pretože ma skutočne moja krajina, moja vlasť, môj domov núti povedať, že sa cítim byť inej národnosti, len kvôli tomu, aby som následne nemala takýto administratívny problém , prekážku a aby som si mohla zvoliť svoje priezvisko. Tak to si myslím, že keď už nie ten, ja ho nehcem nazvať ideologický aspekt, ale teda ten že jednoducho žena sa môže cítiť tak, že nikomu nepatrí, možno niektoré ženy sa cítia tak že niekomu patria, šak to je na každej voľbe, ale keď už nie to, tak prihliadnime aspoň na tento aspekt, že už je to dnes jednoducho možné, len na tých matrikách doslova incitujú ženy, k tomu aby zavádzali, alebo aby takýmto spôsobom popreli svoju slovenskú národnbosť. A to je teda veľmi smutné a malo by na tom záležať, napríklad aj národniarom, nehovoriac o sociálnych demokratoch. Padlo, padol tu taký argument o histórii a koreňoch. Nuž šak kedysi sme aj jazdili na koňoch, teda my už nie, šak my sme tá mladšia generácia pani kolegyňa, ale dnes sa jazdí na autách. Kedysi ženy nemali volebné právo, dnes sme dokonca volené a sedíme tu. A aj keď nás teda nie je veľa, čo je smutné, no ale tak taká je realita žiaľ. A práve tá história prechyľovania ako spomínal aj pán kolega Prostredník, nie je taká jednoznačná. Toto jednoducho nie je akože nejaká časť našej identity, alebo niečo také. Ja keď som si čítala históriu prechyľovania, pretože ma to celkom zaujíma, tak ono sa to v tej histórii menilo. Menilo sa to podľa toho, že aké náboženské prúdy momentálne boli pri moci, ako sa aj na základe toho menila právna úprava a napríklad je veľmi zaujímavé, že v období Márie Terézie, sa od prechyľovania úplne upustilo. A aj teda v tomto období, keď aj ženy mali konečne právo sa vzdelávať, tak zrazu nemuseli mať tie túto príponu ová. Tak je to veľmi zaujímavé a keď si to dáte tak do spojitosti, tak možno tiež vám to veľa napovie o tom, že čo to prechyľovanie znamená. A ja teda skutočne chcem zdôrazniť, že rešpektujem ženy, ktoré majú prípony ová, šak aj samotná navrhovateľka predkladateľka Lucia Plaváková, takú príponu má a jednoducho sú tu ďalšie, ktoré sú aj medzi nami v Progresívnom Slovensku aj u vás všade, proste ktoré si to jednoducho zvolia, lebo tú príponu chcú. Avšak to je úplne v poriadku. Ale zároveň musíme rešpektovať ženy, ktoré tú príponu nechcú, z x dôvodov a ktoré to už teraz môžu urobiť, ale hovorím, musia nejakým spôsobom zavádzať, musia poprieť svoju slovenskú národnosť, len aby to tak mohli urobiť. A to je teda veľmi veľmi smutné. A nám sa skutočne ozvalo x žien, ktoré malo takúto skúsenosť, na matrikách a pardon, ktoré to vyslovene zabolelo, že museli poprieť svoju slovenskú národnosť. A považovali to len, za akúsi administratívnu prekážku, pretože šak keď je to možné, tak prečo to musíme robiť takto? Podľa mňa by mal jednoducho zákon dovoliť, každej z nás vybrať si, že chceme, či chceme byť Jurík, alebo Juríková, alebo Plevíková, alebo Plevík. Dúfam, že som to správne, lebo šak aj s týmto je občas problém, že pri niektorých tých prechyľovaniach to ani nie je o ová, ale je to iba o á a skutočne, keď toto máte niekde vysvetľovať, na Slovensku je možno bežné, ale idete do zahraničia, stane sa vám, nedajbože nejaký úraz alebo niečo v nemocnici, vysvetľujete, áno ten muž, ktorý tam leží, tak je skutočne môj manžel, len kvôli tomu že nemáte rovnaké priezviská, tak sú aj takéto ako keby možno také praktické nepraktickosti, ktoré sa vám možno zdajú ako úplne minoritné, ale nie je to tak, pretože keď ste s tým konfrontované, tak to skutočne môže byť problémom. Čítala som aj taký názor, právny názor, že meno je ľudské právo. A hovorím teda, že som čítala, aby zase niekde neodznelo že progresívky už vyhlasujú, že meno je ľudské práve a že každý má právo identifikovať sa ako chce, nuž samozrejme že je to aj môj názor, ale vravím, toto bol právny názor niekoho iného a aj pre to by nikto nemal a teda štát hlavne by nemal nútiť ľudí, prijať také alebo hentaké meno. A jednoducho zasiahnuť do toho práva, ktorým ktorým meno je, len na základe nášho rodu. Pretože takýto zásah, by samozrejme musel byť niečím odôvodnený. Opodstatnený. No čím by sme akože mali, okrem teda toho že je to nejaká časť histórie, aj to vlastne ako tu už bolo povedané, sa to počas tej histórie menilo, tak aký iný dôvod na takéto niečo máme? Nič. Ten zásah, je jednoducho neopodstatnený. Aj preto náš návrh zákona, garantuje každej žene právo na slobodné rozhodnutie o tom, či chce alebo nie príponu ová. Bez toho, aby musela obchádzať zákon, takým spôsobom, o akom som vám už hovorila. Čiže nie je to o ničom inom, len o možnosti voľby. Tak ja verím, že takúto právnu úpravu, ktorá už defakto existuje, by ste mohli podporiť. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
27.6.2024 o 9:24 hod.
Mgr. et Mgr.
Beáta Jurík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako spolupredkladateľka tohto návrhu a tiež ako poslanec Jurík by som sa chcela vyjadriť špeciálne k bodu týkajúcemu sa toho prechyľovania, alebo teda ženskej verzie priezviska bez -ová. Začnem takou v podstate anekdotou o priezvisku. Ja keď som študovala vo Francúzsku, tak v predposlednom ročníku vysokej školy sa moji rodičia rozviedli a moja mama si zobrala opäť späť svoje priezvisko, ktoré mala teda za slobodna, a navyše s mojou mamou máme aj také šťastie, že máme rovnaké krstné meno. No a samozrejmé, že moje priezvisko, volala som sa Líšková, tak nebolo rovnaké ako priezvisko môjho otca, ktorý bol Líška. Tak si predstavte, ako som toto musela vysvetľovať neustále francúzskej administratíve, a to sa deje vlastne na všetkých administratívach. Musela som podávať čestné vyhláse...
===== No a samozrejme že, moje priezvisko volala som sa Líšková, tak nebolo rovnaké, ako priezvisko môjho otca, ktorý bol Líška. Tak si predstavte, ako som toto musela vysvetľovať neustále francúzskej administratíve a to deje vlastne na všetkých administratívach, musela som podávať čestné vyhlásenia ku akémukoľvek aktu, dopĺňať samozrejme rodný list, len aby som dokázala, že som dcéra mojich rodičov. Pretože som mala a to bolo absolútne nepochopiteľné pre administratívu, rovnaké krstné meno ako moja mama, iné priezvisko ako moja mama, ale ani len s mojim otcom som nemala nič spoločné, pretože samozrejme no krstné meno som nemala ako on, ale ani len to priezvisko, podľa zahraničnej administratívy jednoducho nekorešpondovalo. A ja si myslím, že toto je nie len teda problém ľudí, ktorí žijú v zahraničí, ale že aj tu na Slovensku sa stretávame s čoraz viac ľuďmi, ženami, ktoré jednoducho nechcú mať priezvisko ová. Poviete si, žila som v zahraničí. No, ako som už povedala, nie je to len o ľuďoch žijúcich v zahraničí a pritom všetci a všetky veľmi dobre vieme, koľko ľudí odchádza do zahraničia, či už teda na čas, alebo niekedy žiaľ aj kvôli politickej situácii na Slovensku natrvalo. Zároveň, čím ďalej tým viac žien na Slovensku si neželá túto príponu, ktorú buď považujú za zastaralú, za prežitok, za niečo zbytočné, alebo ktoré si jednoducho želajú mať rovnaké priezvisko, ako majú ich deti. Pretože aj o to to je. Ja napríklad mám 2 synov, opäť budem osobná, ja som rada, že mám rovnaké priezvisko ako oni. A že či už teda na Slovensku, alebo ak by sme raz opäť odišli do zahraničia, aby som opäť nemusela dokladovať, neviem akými vyhláseniami, že sú to skutočne moje deti. Prechyľovanie sa momentálne rieši aj v Českej republike a jedna česká sociologička, ktorá skúmala celý fenomén prechyľovania v Česku a na Slovensku, sa vyjadrila takto. Ženy v podstate od narodenia do smrti niekomu patria. Pretože tá prípona ová, historicky znamená tá ktorá patrí niekomu. A najskôr je to teda otcovi, potom manželovi a teda neviem ako sa cítite vy, ale ja sa teda rozhodne necítim ani ako kus nábytku, ani ako domáci miláčik a som teda slobodná, svojprávna, aj keď žiaľ v dnešnej spoločnosti nie vo všetkých oblastiach, rovnocenná ľudská bytosť, ktorá nikomu nepatrí. A keby sme aj odhliadli od tohto aspektu, ktorý možno niekto môže považovať za akýsi ideologický, tak je tu aj tá praktická časť. Tá praktická časť je to, že už dnes je možné, šak som toho príkladom, takisto ako kolegyňa Petrík, kolegyňa Kleinert a aj vaša bývala kolegyňa Tabak napríklad. Je možné na Slovensku mať priezvisko, ženské priezvisko bez prípony ová. Ale viete čo kvôli tomu musí žena urobiť? Na matrike musí vyhlásiť, že má inú národnosť, ako slovenskú. Čo je podľa mňa, maximálne dehonestujúce a urážlivé a ja vám poviem, keď som teda uzavrela manželstvo a keď som na matrike musela podpisovať, že som inej národnosti, hoci som si tam teda udávala národnosť francúzsku, pretože som dlhodobo žila vo Francúzsku, tak ma to veľmi bolelo, ako Slovenku. Pretože ma skutočne moja krajina, moja vlasť, môj domov núti povedať, že sa cítim byť inej národnosti, len kvôli tomu, aby som následne nemala takýto administratívny problém , prekážku a aby som si mohla zvoliť svoje priezvisko. Tak to si myslím, že keď už nie ten, ja ho nehcem nazvať ideologický aspekt, ale teda ten že jednoducho žena sa môže cítiť tak, že nikomu nepatrí, možno niektoré ženy sa cítia tak že niekomu patria, šak to je na každej voľbe, ale keď už nie to, tak prihliadnime aspoň na tento aspekt, že už je to dnes jednoducho možné, len na tých matrikách doslova incitujú ženy, k tomu aby zavádzali, alebo aby takýmto spôsobom popreli svoju slovenskú národnbosť. A to je teda veľmi smutné a malo by na tom záležať, napríklad aj národniarom, nehovoriac o sociálnych demokratoch. Padlo, padol tu taký argument o histórii a koreňoch. Nuž šak kedysi sme aj jazdili na koňoch, teda my už nie, šak my sme tá mladšia generácia pani kolegyňa, ale dnes sa jazdí na autách. Kedysi ženy nemali volebné právo, dnes sme dokonca volené a sedíme tu. A aj keď nás teda nie je veľa, čo je smutné, no ale tak taká je realita žiaľ. A práve tá história prechyľovania ako spomínal aj pán kolega Prostredník, nie je taká jednoznačná. Toto jednoducho nie je akože nejaká časť našej identity, alebo niečo také. Ja keď som si čítala históriu prechyľovania, pretože ma to celkom zaujíma, tak ono sa to v tej histórii menilo. Menilo sa to podľa toho, že aké náboženské prúdy momentálne boli pri moci, ako sa aj na základe toho menila právna úprava a napríklad je veľmi zaujímavé, že v období Márie Terézie, sa od prechyľovania úplne upustilo. A aj teda v tomto období, keď aj ženy mali konečne právo sa vzdelávať, tak zrazu nemuseli mať tie túto príponu ová. Tak je to veľmi zaujímavé a keď si to dáte tak do spojitosti, tak možno tiež vám to veľa napovie o tom, že čo to prechyľovanie znamená. A ja teda skutočne chcem zdôrazniť, že rešpektujem ženy, ktoré majú prípony ová, šak aj samotná navrhovateľka predkladateľka Lucia Plaváková, takú príponu má a jednoducho sú tu ďalšie, ktoré sú aj medzi nami v Progresívnom Slovensku aj u vás všade, proste ktoré si to jednoducho zvolia, lebo tú príponu chcú. Avšak to je úplne v poriadku. Ale zároveň musíme rešpektovať ženy, ktoré tú príponu nechcú, z x dôvodov a ktoré to už teraz môžu urobiť, ale hovorím, musia nejakým spôsobom zavádzať, musia poprieť svoju slovenskú národnosť, len aby to tak mohli urobiť. A to je teda veľmi veľmi smutné. A nám sa skutočne ozvalo x žien, ktoré malo takúto skúsenosť, na matrikách a pardon, ktoré to vyslovene zabolelo, že museli poprieť svoju slovenskú národnosť. A považovali to len, za akúsi administratívnu prekážku, pretože šak keď je to možné, tak prečo to musíme robiť takto? Podľa mňa by mal jednoducho zákon dovoliť, každej z nás vybrať si, že chceme, či chceme byť Jurík, alebo Juríková, alebo Plevíková, alebo Plevík. Dúfam, že som to správne, lebo šak aj s týmto je občas problém, že pri niektorých tých prechyľovaniach to ani nie je o ová, ale je to iba o á a skutočne, keď toto máte niekde vysvetľovať, na Slovensku je možno bežné, ale idete do zahraničia, stane sa vám, nedajbože nejaký úraz alebo niečo v nemocnici, vysvetľujete, áno ten muž, ktorý tam leží, tak je skutočne môj manžel, len kvôli tomu že nemáte rovnaké priezviská, tak sú aj takéto ako keby možno také praktické nepraktickosti, ktoré sa vám možno zdajú ako úplne minoritné, ale nie je to tak, pretože keď ste s tým konfrontované, tak to skutočne môže byť problémom. Čítala som aj taký názor, právny názor, že meno je ľudské právo. A hovorím teda, že som čítala, aby zase niekde neodznelo že progresívky už vyhlasujú, že meno je ľudské práve a že každý má právo identifikovať sa ako chce, nuž samozrejme že je to aj môj názor, ale vravím, toto bol právny názor niekoho iného a aj pre to by nikto nemal a teda štát hlavne by nemal nútiť ľudí, prijať také alebo hentaké meno. A jednoducho zasiahnuť do toho práva, ktorým ktorým meno je, len na základe nášho rodu. Pretože takýto zásah, by samozrejme musel byť niečím odôvodnený. Opodstatnený. No čím by sme akože mali, okrem teda toho že je to nejaká časť histórie, aj to vlastne ako tu už bolo povedané, sa to počas tej histórie menilo, tak aký iný dôvod na takéto niečo máme? Nič. Ten zásah, je jednoducho neopodstatnený. Aj preto náš návrh zákona, garantuje každej žene právo na slobodné rozhodnutie o tom, či chce alebo nie príponu ová. Bez toho, aby musela obchádzať zákon, takým spôsobom, o akom som vám už hovorila. Čiže nie je to o ničom inom, len o možnosti voľby. Tak ja verím, že takúto právnu úpravu, ktorá už defakto existuje, by ste mohli podporiť. Ďakujem pekne.
Rozpracované
