22. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, k tomu je čo povedať. Niečo povedali kolegovia, niečo prípadne doplním aj ja. Skúsim.
Na úvod mi ešte dovoľte povedať takú jednu vec, pán minister, že ešte k tým zlým správam si pripíšte ešte jednu, čo sme tu minule objavili, ste tu vtedy neboli, neviem, či sa vám priznal pán Tomáš, alebo nie, ale vám ešte príde o niečo menej peňazí na dôchodky, pretože Sociálna poisťovňa teraz ohlásila veľkú vec, že ako vytvorila platobnú bránu, cez ktorú môžte platiť dôchodky. To znamená, že aj keď firmy platia ročne niekde na úrovni 10-11 mld. euro, neviem, koľkí sa ulakomia na ten super systém platenia cez platobnú bránu, len nikto vám, možno ani vám nepovedal, že tie peniaze, ktoré prídu na Sociálnu poisťovňu, potom musí Sociálna poisťovňa z nich odviesť poplatok tým, čo poskytli tú platobnú bránu. Minister Tomáš mi sľúbil, že mi pripravuje odpoveď Sociálna poisťovňa, doteraz som žiadnu nedostal. Čiže rátajte. Neviem, kto si to vôbec dovolil takú drzosť, hej, že z peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, niekto si zoberie poplatok. Čiže ešte o niečo menej vám príde. Treba zistiť, koľko to bude, len treba s tým aj rátať, hej, že o to budete mať menej.
Teraz k samotnému návrhu. Začalo to tak veľkolepo a začalo, teda história ťahá až k bilbordom, hej, k politike a k ohlupovaniu. Ja, teda to už bolo spomenuté, ja začnem 19. storočím, hej, a nie stredovekom, začalo to napríklad, ten veľký boj a ten zápas začal v januári na úrade vlády, kde sa položili na stôl vajcia a myslím, že aj nejaké iné potraviny, boli ste tam aj vy, pán minister, bol tam aj pán Takáč, bol tam, myslím, niekto zo ŠOI-ky a natočilo sa deväťminútové video o tom, že teda teraz to začne. Teraz prišiel ten čas, teraz už, ľudia, môžte byť spokojní, teraz už vládneme my, pozrite, v akej sme tu formácii, pozrite sa, čo sme ovládli, a teraz už nastane ten, tá šangrila a ten bájny svet, proste teraz to už, to už príde.
Nuž neprišlo. My sme to zadokumentovali, aj kolega tiež robil taký dokumentačný nákup, my sme tiež spravili jeden, hej, my sme urobili nákup tých potravín, ktoré ste tam vtedy explicitne spomenuli, to znamená vajcia, maslo a eidam. My sme ich v ten, v tom čase šestnásteho alebo 17. januára nakúpili a takisto sme ich nakúpili, myslím, že v pondelok alebo v utorok.
Nuž musím povedať, pán minister, niečo nevychádza, hej? Proste nevychádza. Nieže sa ceny neznížili, ale ceny sa zvýšili. Kvôli korektnosti musím uznať, že my sme prezentovali nejaké číslo. Tam je ten daný moment v tej danej predajni, keď sme to nakupovali teraz, nemali M-ká vajcia, mali iba L-ká, takže to môže trošku skresľovať, ale stále však vieme povedať, že ceny oproti januáru dodnes narástli niekde na úrovni desiatok percent. Nuž tak mi povedzte, že čo je potom, jak to, jak ste to vlastne začali ten veľký boj, alebo čo ste vlastne urobili pre to, aby sa ceny znížili, keď sa zvýšili a je to zadokumentované. My sme to zadokumentovali, kolega Hargaš to zadokumentoval, proste to nevychádza.
A po celom tom boji ste vlastne prišli s nejakým porovnávačom. Viete, vy ste objavili koleso, ktoré už dávno je. Však tých porovnávačov je koľko teraz dneska dostupných? Dneska máte toľko porovnávačov, koľko len chcete. Vy si môžte porovnať všetko so všetkým, hej, porovnávače existujú. To neni že nejaká že autorská cnostná, viete, nejaký že zuckerbergovský nápad, že teraz zmením svet. Vy ste len niečo okopírovali, čo už dávno je, a idete to odprezentovať pomaly jak úspech tejto vlády v boji proti drahým potravinám. Nesedí to. Nesedí to a je to také dosť nepoctivé.
Možno pre, na začiatok nejakú základnú kalibráciu treba povedať, aj si povedať, že prečo vlastne sú tie potraviny na Slovensku drahé aj v kontexte celej V4, dokonca v európskych merítkach sme už drahí. Možno sú drahšie niekde v Lichtenštajnsku alebo v Luxembursku, kde naozaj majú možno iné vnímanie. Ono, viete, ten problém je trochu inde a súvisí s vami, lebo vy ste sa, nemyslím konkrétne s vami ako ministrom, ale s vami ako nomenklatúrou, vy ste vytĺkli kravy, vy ste vytĺkli kravy. Keď ste vytĺkli kravy, keď sú maštale prázdne, tak nemáte mlieko. Keď nemáte mlieko, nemáte smotanu. Keď nemáte smotanu, nemáte maslo. Ono to tak proste nejako funguje. Keď nemáte, musíte doviesť. Keď musíte doviesť, stávate sa určitým rukojemníkom toho, že ako, akú cenovú politiku kto s vami robí. Keby ste mali kravy, tak si určujete politiku vy, lebo máte surovinu. Keď nemáte surovinu, tak ste sa stali obeťou toho, že nemáte surovinu, ergo musíte počúvať.
Na Slovensku sa teraz dojí, myslím, 112-tisíc kráv, niekedy sa dojilo pol milióna kráv. Na Slovensku sa mení, sa dojí najmenej kráv v porovnaní v rámci celej Európy z pohľadu pomeru k počtu obyvateľov. Tam ste to dopracovali. Tam ste to dopracovali tou poľnohospodárskou politikou, tam ste to dopracovali tým, že ste do poľnohospodárstva pustili mafiu, tam ste to dopracovali tým, že poľnohospodárom, u nás bol nejaký rodák, ktorý mal Ferrari v Michalovciach v nejakej obývačke a ešte sa s tým chválil v Plus sedmičke, a my by sme tu mali pomaly híkať, že aký úspešný podnikateľ. Proste vagabundi, podvodníci sa dostali do poľnohospodárstva, ľudia, ktorí nerozoznajú kravu od jalovice, tam sa dostali do poľnohospodárstva, lebo zistili, že na tom sa dá zarobiť, nechce sa im chovať kravy, lebo ku krave treba ráno o piatej prísť. Keď neprídete, tak bučí na celú dedinu a to je potom hanba, no tak radšej vytlčiete kravy a máte ticho. A viete, potom sa len tvárite, že ste podnikateľ.
Áno, prapodstata toho, že máme drahé potraviny, je v tom, že ste vytĺkli kravy a sme sa stali obeťou, obeťou našej poľnohospodárskej politiky. Ale vy neriešite prapodstatu toho, neriešite, lebo to mám zadokumentované v tom, že jediná autorská výzva, ktorú minister pôdohospodárstva Takáč dokázal za svojej éry vypísať, je výzva na podporu živočíšnej výroby. A viete, čo sa dostalo do tejto výzvy? Ak v nej chcete uspieť, ak chcete mať plný počet bodov, tak si máte kúpiť kombajn, lebo za ten dostanete 40 bodov, ten maximálny počet. Nuž tak mi povedzte, ako súvisí to, že máte kombajn, s tým, že chováte kravy? Nuž súvisí len tak, lebo kombajn je kombajn. Od kombajnu to celé začalo. Tí, čo vedia, vedia. Proste kombajn sa stal obeťou politiky výmenného systému vratiek a systému obchodovania. Proste to, že sa tam znova dostal, je znova len prepotvrdením toho, že nič sa na tej PPA-čke nezmenilo. Tam sa nedostal kŕmny voz, tam sa nedostali nejaké stojiskové brány, nejaké odvetrávacie, tam maximálny počet dostanete vtedy, keď si kúpite 700-tisícový kombajn.
Takže takto vy podporujete živočíšnu výrobu! Tú živočíšnu výrobu, z ktorej máte mlieko a z toho mlieka máte maslo. Keď máte surovinu, máte v rukách moc. Keď nemáte surovinu, máte v rukách, s prepáčením, viete čo, nechcem byť pejoratívny. A tak sme my presne dopadli. A to ten celý svet vie o nás, že my sme takto dopadli, a preto sme sa stali obeťou hrátok toho, cenových vojen. A tí Slováci zaplatia, zaplatia, z tej biedy zaplatia. A platíme. Platíme najdrahšie potraviny vo V4.
Ale na vine ste vy, vaša politika, poľnohospodárska politika. To, že ste do poľnohospodárstva pustili mafiu. To, že ste nechali Rodu v Michalovciach, to, že ho nezavreli po týždni, to, že ho nechali tam robiť, to, že tam tí ľudia, koľko ľudí je v slovenskom poľnohospodárstve, ktorí nerozoznajú kravu od jalovice? Ale sú to najväčší poľnohospodári, najväčší títo poberatelia.
Nerozozná kravu od jalovice, ale každé dvere na PPA-čke pozná. To je to, to je presne to, kam sa dostalo slovenské poľnohospodárstvo. A to je výsledok, preto ľudia platia draho za masť. Nemáme suroviny. Nemáš surovinu, nemáš nič, nevyrobíš. Chlapče, musíš počúvať, a to presne je.
Takže tento váš cenový porovnávač, je taká voda v koši, ako nič. Viete, ale verím, že teda ľudia to takto aj pocítia a uvidia, lebo ja neviem, koľko je tých existujúcich porovnávačov, 10, 20, 15, no veľa. Tak bude o jeden väčší, ale ešte, ešte si ho aj zaplatíte. Ľudia si ho ešte, ešte aj zaplatia. Neviem presne, čo si od neho sľubujete, lebo on môže ešte narobiť dosť veľkú patáliu. Nieže nepomôže, no jasné, že nepomôže, ale že môže narobiť veľkú patáliu v tom, že čo môže spôsobiť. Hej, že môže spôsobiť to, že prečo vlastne tie ceny sú u nás vysoké. Okrem toho, že ste vytĺkli kravy, je aj to, že ste nechali zmonopolizovať ten celý segment potravinárstva a predaja, hej, tak vlastne len posilní tú monopolizáciu, posilní tu kartelizáciu toho celého sektoru. To, že im vytvoríte nejakú platformu, na ktorej oni nahádžu svoje, na ktorej sa dohodnú, čo tam nahádžu, hej, tak vlastne zeliminujú všetkých ostatných, lebo vy ste vybrali nejakých 20 položiek, ktoré tam treba nahádzať, nareportovať, tam sa kartelovo dohodnú, že teda ako nastavia ceny, ktoré budú, podľa mňa veľmi budú nízke, preto lebo vedia, že sa budú niekde ukazovať. Však zarobíme na drogérii. Viete, však dobre, už keď, už keď ku nám prídu, už ich nepustíme, hej, lebo to sú všetci, to, čo tam budú nahadzovať, tak tí všetci proste majú aj v tej veľkej predajni s tým košíkom, keď idete, tak kúpite aj topánky, aj bundu, aj drogériu, aj prášok, všetko. Čiže keď nezarobím na tom masle, tak zarobím na tom, na tom prášku. Ale ten mliekar, ten, ktorý robí fakt z toho mlieka, ktorý sa trápi, ktorý má pult a ktorý predáva, ten nemá drogériu. Toho poškodíte! A ten ešte bude ten zlý, ten ešte bude ten, no pozri, aký ty si nenažratý, že pozri, aký ty si, veď tam v tom Lidli aká je cena a ty máš takô drahô. Viete, a ten chudák, nemá drahô, ten chudák má reálnu cenu produktu.
Ja som rád, že v tej novej, novom materiáli, ktorý sa spracoval teraz pre potrebu Európskej komisie pre novú poľnohospodársku politiku, sa začína hovoriť o tom intenzívnejšie, že nemôžu sa predávať veci pod výrobné náklady. V potravinárstve by sa nemali, vy môžte nakúpiť niekde, ja neviem, blúzky, tie blúzky sa vám nepredajú a keď sa vám nepredajú, už končí sezóna, tak ich šupnete pod to, čo ste ich kúpili. Okej, blúzky. Ale podľa mňa potraviny dennej spotreby by ste nemali predávať pod náklady. Lebo vy nenakupujte dopredu, vy by ste, lebo znehodnocujete celý ten systém, celú tú vertikálu znehodnocujete. Ale tým veľkým to je jedno, oni budú predávať pod výrobné, pod náklady toho. Jednak dotlačia toho výrobcu, aby im takú, za takú cenu, a potom ešte tým, že zarobia na drogérii, no tak to šupnú ešte nižšie, aby nalákali tých ľudí do košiara. Už, a už keď ich budú mať v obchode, zarobia na drogérii. Čiže vy môžte spôsobiť to, čo ešte možno ako-tak funguje, alebo ešte zopár ľudí tu je, ktorí sa trápia, hej, že majú nejaké svoje malé prevádzky, a ešte z nich urobíte zlých vydriduchov, ktorí sú drahí, lebo však v Lidli majú lacnejšie. Lebo tomu človeku neviete narýchlo vysvetliť, že keď chcete vyrobiť kilo syru, tak potrebujete desať litrov mlieka. Keď potrebujete desať litrov mlieka, tých desať litrov mlieka musíte niekde kúpiť. Keď ich kúpite, tam je nejaká, nejaká cena, že proste tá cena sa nejako vyvíja. Cena, cena toho produktu má nejaké nastavenia, ktoré sa môžu líšiť v nejakých, v niečom malom, ale nemôžu sa líšiť úplne zásadne. Hej, že, že, že... A áno, ale vy teraz vytvoríte nástroj pre nich, že proste nahádžu to tam, tam nareportujú to.
A ak je ešte pravdou to, čo som tu počul, že... lebo ja som nad tým rozmýšľal, dobre, však keď už ho vytvoria, ten portál, tak sa tam prihlásim aj ja. Aspoň budem mať nejakú takú reklamu, však sa tam napíšem aj ja. Ale ak idete vyeliminovať tých malých, idete ich vyeliminovať tým, že spravíte nejaké vstupné náklady, že bude náročné sa tam vôbec prihlásiť a že to bude stáť nejakú, no tak, samozrejme, ten malý sa tam neprihlási, a už to necháte len pre veľkú, pre hru tých veľkých, lebo tým to je jedno, 5-tisíc euro je pre nich nič, a necháte im ten svet. T
akže neviem, či ste to úplne premysleli, že či neni lepšie, niekedy je lepšie neurobiť nič. Viete, ak máte urobiť sprostosť, tak niekedy je lepšie cúvnuť z cesty, povedať: chceli sme, nevyšlo, počkáme, uvidíme, zatiaľ, ľudia, kupujte naše výrobky a kto môžte, kúpte si kravku do dvora. Hej? To ja by som teda poradil, poradil toľko. Hej? A nespúšťajte tieto pokusy, ako tu už aj kolegovia povedali, ktoré určite nepomôžu.
Samozrejme, tam vznikajú, veľa ďalších otázok sa tam otvára pri tom, pri tom samotnom portáli, že akú bude mať funkcionalitu, ako tam budete nahadzovať, či to tam viete opravovať. Hej, že buď, či sa budú dorovnávať. Viete, lebo ak sa neskoordinujú predtým, jak to začnú nahadzovať, či sa môžu koordinovať potom, ako to nahodili. Čiže nahodím ráno o deviatej, že maslo bude stáť, ja neviem, 3,05, potom zistím, že ten je lacnejší, no tak ho dorovnám, tak to zmením o hodinu. Toto neviem, to sú tiež veci, že ktoré vlastne naozaj budete posilňovať silnú kartelizáciu.
A potom napríklad, ako máte ošetrené to, že keď sa takto vytlčú na týchto, že ako budú garantovať, že to vôbec budú mať, lebo to sú tiež také finty, hej, že niekoho nalákate na niečo, ale už ste to predali. Hej, mali ste to síce, už to nemáte, ale už keď ten človek sa prešiel, už prišiel do tej predajne, tak neodíde s prázdnou taškou, no tak už niečo nakúpi. Hej, čiže toto bude niekto kontrolovať? Lebo to môže byť taký celkom zaujímavý spôsob, že nahádžem lacné, lacné ceny do toho portálu, naťahám ľudí, aby ku mne prišli, ale poviem, viete čo, však ste mali prísť do deviatej. No, to sa vypredalo, toľko ľudí prišlo, už to nemáme. Hej, ale máme tu tiež maslo, ale je trošku drahšie, no. A už ten človek si ho kúpi. Takže, áno, o tom by sa dalo dlho rozprávať, o tom som zrovna až tak nechcel. Takže to už asi si zodpovieme v tom druhom čítaní, uvidíme.
Sú riešenia alebo nie sú riešenia? Viete, vy ako socialisti, by ste mohli mať riešenia aj vo svetle toho, že sa chystá návšteva v Číne. Ja som čítal takú knihu, že Číňania, čínska komunistická strana, keď chcela zabrániť inflácii nárastu cien potravín, tak skupovala obilie. Normálne intervenovala, že skupovala obilie, v Číne skupo... komunistická strana skupovala obilie a tým, aby regulovala, aby nedovolila nárastu cien potravín. Tak vy keď ste teda socialisti, ja to nehovorím ako na inšpiráciu, ja to len hovorím, že som to čítal, to je fakt, hej, niečo sa zdá, aj sa im v tom podarilo. Máte peňazí dosť, hej, máte peňazí dosť aj ako strana, máte aj tých oligarchov okolo seba, hej, no tak intervenujte, že budete regulovať, toto by možno mohla byť cesta, cesta socialistov vo vašom ponímaní. Pre nás, ktorí sme za... sme si vedomí toho, že sme v tržnom prostredí a v Európe v 21. storočí, riešením je a zostane to, že proste nerobiť chyby. Hej, lebo ak chcete byť súčasťou hry, musíte mať kocky. Hej, a keď chcete, proste keď nemáte kocky, no tak ste obeťou tej hry a to sa nám presne stalo. My vo veľa sektoroch budeme hrať, ťahať za rádovo kratší koniec, lebo nemáme surovinu. Nemáme to, čo to vytvára. Hej, to, čo vlastne to tvorí, takže sa staneme obeťou. Takže ja by som išiel, ale to je na dlhšie, a to vy nechcete, lebo vy potrebujete okamžitý efekt, ja by som šiel naozaj do podpory poľnohospodárstva, do podpory tých, čo chovajú, pestujú, tých, čo, potravinárov, tí, čo pečú, varu... tých by som podporoval. Ja by som nejakých na Dubaji nepodporoval, fakt by som nepodporoval. Kaštiele, prerábku by som nepodporoval, tých by som podporoval.
A podporoval by som konkurenciu, zdravú konkurenciu. Ale podporoval by som to, že je tu dosažiteľné prostredie, vymožiteľnosť práva, to by som ešte podporoval. Podporoval by som to, že keď má niekto nejaký problém, tak sa doznaje pravdy a doznaje sa pravdy rýchlo. Toto je jediná naša šanca. Takéto hókusy-pókusy a lá, a lá porovnávače, to sú také somariny pre deti. Ja viem, že na nejakú tlačovku to, nechcem sa akože... jednoduchších, nie pre deti, ale že možno to na nejakú tlačovku vydá, hej, možno to v určitý moment budete vedieť predať ako veľký úspech, ale keď sa to naozaj že rozmení na drobné, od úspechu to má veľmi-veľmi ďaleko.
A skončím tým, čím som, aj som rozmýšľal, či to poviem, a nakoniec to poviem, že prísne vzaté, ešte jeden dôvod je, prečo tie potraviny narástli tak, ako narástli, okrem tých, čo som spomínal. A ešte ten jeden dôvod je, viete ktorý? Nebudem ho menovať ten reťazec, ale jeden váš čelný predstaviteľ je jeho spolumajiteľom. Prémiový potravinový, potravinársky obchodnícky, maloobchodný reťazec, prevažne lokalizovaný v Bratislave. Ja som počul takú teóriu, že na vine toho, že ceny narástli, je tento reťazec. A viete prečo? Lebo tie iné reťazce si povedali, však pozrite sa, však oni benchmarkujú ceny. Však keď sú ľudia ochotní zaplatiť v tom reťazci, začína na tvrdé y, toľko za to maslo, tak potom, tak potom aj my zdvihnime ceny, lebo oni nastavujú tú nejakú úroveň. Toto priznávam, že je možno čiastočne politickejšia vsuvka ako vecnejšia, takže keby ste hľadali jeden z ďalších dôvodov, prečo sú ceny potravín na Slovensku vysoké, tak je to aj pre jeden potravinový reťazec, ktorý patrí vám smerákom alebo vašim, vašim ľuďom. Lebo oni nabenchmarkovali vysoké ceny potravín, oni určili hladinu, kde sa ľudia idú prejsť, lebo chcú byť tam videní, že tam nakupujú, ale zároveň tým spôsobili to, že iné reťazce si povedali: no moment, tak keď sú ochotní zaplatiť za to maslo tam toľko, tak u nás ešte budeme my lacnejší, budeme tí dobrí. Oni nastavili hranicu, od ktorej sa začínajú veci posudzovať. Jeden by to nepovedal, však? Niečo na tej teórii bude, preto som vám ju tu povedal.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
9:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:37
Alojz HlinaJa som nechcel spustiť nejakú debatu na to, že čo všetko... Áno, je aj budú problémy. Ja som chcel naznačiť, že ak by sme chceli poctivo riešiť situáciu v nejakom segmente, tak jedno z relatívne ľahkých a jednoduchých riešení alebo možností, ako do toho vstúpiť, je aj to, čo som sa pokúsil navrhnúť. Ja som nemal, že som chcel vyriešiť všetko.
Áno, toto je pravda, že tí, čo vás držia v hrsti dodávkou svojho softvéru,...
Ja som nechcel spustiť nejakú debatu na to, že čo všetko... Áno, je aj budú problémy. Ja som chcel naznačiť, že ak by sme chceli poctivo riešiť situáciu v nejakom segmente, tak jedno z relatívne ľahkých a jednoduchých riešení alebo možností, ako do toho vstúpiť, je aj to, čo som sa pokúsil navrhnúť. Ja som nemal, že som chcel vyriešiť všetko.
Áno, toto je pravda, že tí, čo vás držia v hrsti dodávkou svojho softvéru, hej, tak vlastne pýtajú aj za to, že vám zdvihnú telefón, hej? To sme sa dostali do područia, to sú už veci, ktoré treba riešiť ďalej, ale toto by ma naozaj zaujímalo. Viem, o čom hovorím, viem o tom, že to môže pomôcť, a mám pocit, že by sme sa mohli tým zaoberať, lebo naozaj to nie vždy je tak, viete, že za tým pultom nie je vždy majiteľ. Hej, nie je vždy majiteľ. Keď dá majiteľ bez bloku, tak je to logické, hej, ale keď, viete, sú veľké firmy, ktoré zamestnávajú veľa ľudí a tí častokrát majú svoje záujmy, majú také shop in shop, by som to povedal, obchod v obchode svoj častokrát a vy za to nemôžete, čo vám on tam robí, hej, ale preberáte za to zodpovednosť. A keby sme to chceli riešiť, tak vieme to vyriešiť aj na trhu práce, aj celkovo, aj znižovanie daňovej medzery, aj zvyšovanie tržieb a registrácia cez ERP-čky. Proste toto všetko by mohlo byť splnené tým, že ja viem, že sa to niekomu môže zdať čudné, že... ale veď ty si nedal blok, ty si porušil povinnosť, ty preberáš zodpovednosť. Jednoduché.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.10.2024 o 9:37 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Ja som nechcel spustiť nejakú debatu na to, že čo všetko... Áno, je aj budú problémy. Ja som chcel naznačiť, že ak by sme chceli poctivo riešiť situáciu v nejakom segmente, tak jedno z relatívne ľahkých a jednoduchých riešení alebo možností, ako do toho vstúpiť, je aj to, čo som sa pokúsil navrhnúť. Ja som nemal, že som chcel vyriešiť všetko.
Áno, toto je pravda, že tí, čo vás držia v hrsti dodávkou svojho softvéru, hej, tak vlastne pýtajú aj za to, že vám zdvihnú telefón, hej? To sme sa dostali do područia, to sú už veci, ktoré treba riešiť ďalej, ale toto by ma naozaj zaujímalo. Viem, o čom hovorím, viem o tom, že to môže pomôcť, a mám pocit, že by sme sa mohli tým zaoberať, lebo naozaj to nie vždy je tak, viete, že za tým pultom nie je vždy majiteľ. Hej, nie je vždy majiteľ. Keď dá majiteľ bez bloku, tak je to logické, hej, ale keď, viete, sú veľké firmy, ktoré zamestnávajú veľa ľudí a tí častokrát majú svoje záujmy, majú také shop in shop, by som to povedal, obchod v obchode svoj častokrát a vy za to nemôžete, čo vám on tam robí, hej, ale preberáte za to zodpovednosť. A keby sme to chceli riešiť, tak vieme to vyriešiť aj na trhu práce, aj celkovo, aj znižovanie daňovej medzery, aj zvyšovanie tržieb a registrácia cez ERP-čky. Proste toto všetko by mohlo byť splnené tým, že ja viem, že sa to niekomu môže zdať čudné, že... ale veď ty si nedal blok, ty si porušil povinnosť, ty preberáš zodpovednosť. Jednoduché.
Ďakujem.
Rozpracované
9:39
Vystúpenie 9:39
Ladislav KamenickýKolegovia, zatiaľ, myslím, veľmi konštruktívna debata a som ochotný sa baviť o všetkom. My, samozrejme, pripravujeme plán boja proti daňovým únikom a sú tam opatrenia rôzneho typu. Čo teraz navrhol pán Hlina, zahrniem do tých vecí. Samozrejme, musíme sa zamyslieť. Ja, za mňa ja poviem otvorene, ja mám pocit a nie je to len môj pocit, ale to je proste fakt, že zo Slovenska sa stáva bezbločková krajina. A poviem prečo.
Kolegovia, zatiaľ, myslím, veľmi konštruktívna debata a som ochotný sa baviť o všetkom. My, samozrejme, pripravujeme plán boja proti daňovým únikom a sú tam opatrenia rôzneho typu. Čo teraz navrhol pán Hlina, zahrniem do tých vecí. Samozrejme, musíme sa zamyslieť. Ja, za mňa ja poviem otvorene, ja mám pocit a nie je to len môj pocit, ale to je proste fakt, že zo Slovenska sa stáva bezbločková krajina. A poviem prečo.
Pán Hlina vie, o čom hovorím. Pokuty za to, že niekto nedá blok, sú tak nízke, že za dve hodiny ten podnikateľ to má naspäť. To je problém. Budeme robiť aj represívnu časť. Budeme robiť aj nejakú časť, ktorá by mohla byť motivujúca z hľadiska toho, že budeme navrhovať určité aj opatrenia, ktoré budú v prospech tých podnikateľov, ale chceme skutočne zabrániť tomu, čo sa tu rozmohlo. Ja dostávam informácie zo všetkých strán, že proste tu už nedáva bločky pomaly nikto. A ja hovorím reálne, v šedej ekonomike máme asi jednu miliardu eur, ktorú je potrebné nejakým spôsobom dostať do okruhu verejných financií.
Viete, aké máme problémy aj so zdravotníctvom, s ostatnými oblasťami, konsolidujeme, o to menej by sme museli potom, samozrejme, v budúcnosti konsolidovať, aj keď teda lepší výber, v prvom roku nám to nikto neuzná, to vieme ekonómovia, o ktorých myslím, že pán Viskupič bude vedieť, o čom hovorím, že nám to, že to nie je akruálne opatrenie hneď v prvom roku, ale ak by sme urobili nejaký plán, ktorý nám uznajú dokonca aj v Komisii, tak by nám to mohli zohľadniť aj v konsolidácii. Čiže s týmto sa určite budeme zaoberať.
Za seba môžem povedať, už som mal dve stretnutia nielen teda z ministerstva financií s mojimi kolegami, ale aj s finančnou správou. Finančná správa má jasné úlohy, ktoré som jej dal, a povedal som, že potrebujeme zvýšiť a zlepšiť výber.
A to, čo hovorí pán kolega Hlina, ja nemám absolútne problém aj s takýmito riešeniami a som za. A ja si myslím, že by to teoreticky mohlo pomôcť. Samozrejme, musíme zohľadniť aj nejaké právne aspekty. Ja to musí dať pozrieť hlavne z hľadiska toho postihu voči tým zamestnancom, ale myslím si, že toto by mohlo pomôcť. Samozrejme, ak bude podnikateľ nabádať svojich zamestnancov na to, aby nedávali bloky, čo aj to je prípad, nie je to len prípad, že čašník nedá blok, tak si myslím, že určite musíme nechať aj postihnutie toho zamestnávateľa, čiže napríklad toho majiteľa tej reštaurácie, ale ak by to malo byť v rovine, že ten čašník to svojvoľne robí, ja chápem, že ten podnikateľ to mnohokrát nevie ustrážiť, že si strčí niekto časť tej tržby do vrecka, a to je proti záujmu toho podnikateľa, ktorý investoval do tej prevádzky, ktorý tam dal svoju dušu a nakoniec mu to niekto kazí tým, že proste si kradne z tej prevádzky. Však nemusíme hovoriť, hovorí sa, že kto má krčmu, ak neni v tej krčme, tak tí zamestnanci, mnohokrát sa mu stane, že skrachuje, a potom zisťuje prečo. A niekedy sa stane, že má aj zamestnancov, ktorí robia takéto nekalé veci. Musíme sa zamyslieť nad všetkými možnosťami.
To, čo povedal pán poslanec Viskupič, budem sa tiež pýtať mojich kolegov, ale môžem povedať, aj doteraz bola donáška za 20 % pán poslanec, hej, a mali sme gastro so zníženou sadzbou DPH. Čiže nejaká zásadná, obrovská zmena sa zase až taká veľká nestala, ale, samozrejme, budem sa na to pýtať.
A čo sa týka e-kasa, samozrejme, je to nutné zlo, ja berem. Je to nutné zlo, ktoré musíme mať na to, aby vôbec sa vyberali tie dane. Lebo choďte dneska na trhovisko a povedzte mi, kto z vás dostal účtenku za to, že si kúpil papriku. Povedzte mi. Alebo nejaké, nejaké paradajky. Ja sa čudujem. Teda ja nehovorím, že som najznámejší politik na Slovensku, ale vedia, kto som mnohí ľudia, a normálne úplne bez problémov prídu a dajú mi, že či to chcem s bločkom alebo bez bločka? To je, akože už neviem, kde sme sa to dostali. Takto by to asi nemalo fungovať, potrebujeme normálne čisté prostredie.
A to nie je o tom, že my chceme perzekvovať alebo chceme tých podnikateľov. Ale je tu jeden podnikateľ, ktorý dáva bločky, ktorý nechce mať problémy so zákonom, a potom je tu druhý, ktorý si dépeháčku, to nie je len o dépeháčke, to je aj daň z príjmu právnických osôb, strčí do vrecka. Ako ten poctivý podnikateľ môže konkurovať takejto nekalej súťaži? Veď si spočítajte, o koľko ten druhý to má na jednej strane lacnejšie, ale neni to ani že on to dáva lacnejšie. On si to strčí do vrecka, to je ten problém. To ani neni o tom, že to ten zákazník dostane lacnejšie.
Čiže toto je jedna z oblastí, ktorou sa veľmi silne zaoberám, a, samozrejme, potom predložím nejaké návrhy. A ja som otvorený každému dobrému návrhu, ktorý pomôže lepšiemu výberu DPH, hlavne v znížení tej šedej ekonomiky.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne.
Kolegovia, zatiaľ, myslím, veľmi konštruktívna debata a som ochotný sa baviť o všetkom. My, samozrejme, pripravujeme plán boja proti daňovým únikom a sú tam opatrenia rôzneho typu. Čo teraz navrhol pán Hlina, zahrniem do tých vecí. Samozrejme, musíme sa zamyslieť. Ja, za mňa ja poviem otvorene, ja mám pocit a nie je to len môj pocit, ale to je proste fakt, že zo Slovenska sa stáva bezbločková krajina. A poviem prečo.
Pán Hlina vie, o čom hovorím. Pokuty za to, že niekto nedá blok, sú tak nízke, že za dve hodiny ten podnikateľ to má naspäť. To je problém. Budeme robiť aj represívnu časť. Budeme robiť aj nejakú časť, ktorá by mohla byť motivujúca z hľadiska toho, že budeme navrhovať určité aj opatrenia, ktoré budú v prospech tých podnikateľov, ale chceme skutočne zabrániť tomu, čo sa tu rozmohlo. Ja dostávam informácie zo všetkých strán, že proste tu už nedáva bločky pomaly nikto. A ja hovorím reálne, v šedej ekonomike máme asi jednu miliardu eur, ktorú je potrebné nejakým spôsobom dostať do okruhu verejných financií.
Viete, aké máme problémy aj so zdravotníctvom, s ostatnými oblasťami, konsolidujeme, o to menej by sme museli potom, samozrejme, v budúcnosti konsolidovať, aj keď teda lepší výber, v prvom roku nám to nikto neuzná, to vieme ekonómovia, o ktorých myslím, že pán Viskupič bude vedieť, o čom hovorím, že nám to, že to nie je akruálne opatrenie hneď v prvom roku, ale ak by sme urobili nejaký plán, ktorý nám uznajú dokonca aj v Komisii, tak by nám to mohli zohľadniť aj v konsolidácii. Čiže s týmto sa určite budeme zaoberať.
Za seba môžem povedať, už som mal dve stretnutia nielen teda z ministerstva financií s mojimi kolegami, ale aj s finančnou správou. Finančná správa má jasné úlohy, ktoré som jej dal, a povedal som, že potrebujeme zvýšiť a zlepšiť výber.
A to, čo hovorí pán kolega Hlina, ja nemám absolútne problém aj s takýmito riešeniami a som za. A ja si myslím, že by to teoreticky mohlo pomôcť. Samozrejme, musíme zohľadniť aj nejaké právne aspekty. Ja to musí dať pozrieť hlavne z hľadiska toho postihu voči tým zamestnancom, ale myslím si, že toto by mohlo pomôcť. Samozrejme, ak bude podnikateľ nabádať svojich zamestnancov na to, aby nedávali bloky, čo aj to je prípad, nie je to len prípad, že čašník nedá blok, tak si myslím, že určite musíme nechať aj postihnutie toho zamestnávateľa, čiže napríklad toho majiteľa tej reštaurácie, ale ak by to malo byť v rovine, že ten čašník to svojvoľne robí, ja chápem, že ten podnikateľ to mnohokrát nevie ustrážiť, že si strčí niekto časť tej tržby do vrecka, a to je proti záujmu toho podnikateľa, ktorý investoval do tej prevádzky, ktorý tam dal svoju dušu a nakoniec mu to niekto kazí tým, že proste si kradne z tej prevádzky. Však nemusíme hovoriť, hovorí sa, že kto má krčmu, ak neni v tej krčme, tak tí zamestnanci, mnohokrát sa mu stane, že skrachuje, a potom zisťuje prečo. A niekedy sa stane, že má aj zamestnancov, ktorí robia takéto nekalé veci. Musíme sa zamyslieť nad všetkými možnosťami.
To, čo povedal pán poslanec Viskupič, budem sa tiež pýtať mojich kolegov, ale môžem povedať, aj doteraz bola donáška za 20 % pán poslanec, hej, a mali sme gastro so zníženou sadzbou DPH. Čiže nejaká zásadná, obrovská zmena sa zase až taká veľká nestala, ale, samozrejme, budem sa na to pýtať.
A čo sa týka e-kasa, samozrejme, je to nutné zlo, ja berem. Je to nutné zlo, ktoré musíme mať na to, aby vôbec sa vyberali tie dane. Lebo choďte dneska na trhovisko a povedzte mi, kto z vás dostal účtenku za to, že si kúpil papriku. Povedzte mi. Alebo nejaké, nejaké paradajky. Ja sa čudujem. Teda ja nehovorím, že som najznámejší politik na Slovensku, ale vedia, kto som mnohí ľudia, a normálne úplne bez problémov prídu a dajú mi, že či to chcem s bločkom alebo bez bločka? To je, akože už neviem, kde sme sa to dostali. Takto by to asi nemalo fungovať, potrebujeme normálne čisté prostredie.
A to nie je o tom, že my chceme perzekvovať alebo chceme tých podnikateľov. Ale je tu jeden podnikateľ, ktorý dáva bločky, ktorý nechce mať problémy so zákonom, a potom je tu druhý, ktorý si dépeháčku, to nie je len o dépeháčke, to je aj daň z príjmu právnických osôb, strčí do vrecka. Ako ten poctivý podnikateľ môže konkurovať takejto nekalej súťaži? Veď si spočítajte, o koľko ten druhý to má na jednej strane lacnejšie, ale neni to ani že on to dáva lacnejšie. On si to strčí do vrecka, to je ten problém. To ani neni o tom, že to ten zákazník dostane lacnejšie.
Čiže toto je jedna z oblastí, ktorou sa veľmi silne zaoberám, a, samozrejme, potom predložím nejaké návrhy. A ja som otvorený každému dobrému návrhu, ktorý pomôže lepšiemu výberu DPH, hlavne v znížení tej šedej ekonomiky.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:44
Vystúpenie 9:44
Ladislav KamenickýNávrhom sa do zákona o cenách dopĺňa kompetencia ministerstva zverejňovať cenové informácie o vybraných tovaroch. Pre predávajúcich sa ustanovuje podmienka oznamovania...
Návrhom sa do zákona o cenách dopĺňa kompetencia ministerstva zverejňovať cenové informácie o vybraných tovaroch. Pre predávajúcich sa ustanovuje podmienka oznamovania cenových informácií.
Náležitosti zákonných podmienok oznamovania, zoznam potravín a ostatné podrobnosti budú podľa splnomocňovacieho ustanovenia ustanovené vo vyhláške.
Z dôvodu poskytnutia dostatočného časového priestoru pre prípad najmä povinne zapojených predávajúcich testovacou prevádzkou systému ministerstva sa ustanovuje prechodné obdobie pre povinne predávajúcich a ministerstvo najneskôr od 1. júla 2025.
Systém zverejňovania cien má slúžiť na informovanie verejnosti o aktuálnych cenách a o cenovom vývoji vybraných tovarov na dennej báze, automatizovaným spôsobom z informačných systémov obchodníkov zasielané informácie o cenách ako napríklad mlieko, maslo, chlieb. Kvôli spracovaniu budú tieto informácie zverejnené na webovej stránke dostupnej širokej verejnosti.
Vo vzťahu k oznamovacej povinnosti predávajúcich bude cenovú kontrolu vykonávať ministerstvo financií. V súvislosti s cenami uvádzanými na cenovkách v maloobchode bude cenovú kontrolu vykonávať Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá je oprávnená vykonávať cenovú kontrolu v oblasti maloobchodného predaja tovarov kupujúcemu.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona o cenách je vytvorenie celkového legislatívneho rámca pre zavedenie elektronického systému zverejňovania cien vybraných tovarov s účinnosťou od dňa 1. januára 2025.
Návrhom sa do zákona o cenách dopĺňa kompetencia ministerstva zverejňovať cenové informácie o vybraných tovaroch. Pre predávajúcich sa ustanovuje podmienka oznamovania cenových informácií.
Náležitosti zákonných podmienok oznamovania, zoznam potravín a ostatné podrobnosti budú podľa splnomocňovacieho ustanovenia ustanovené vo vyhláške.
Z dôvodu poskytnutia dostatočného časového priestoru pre prípad najmä povinne zapojených predávajúcich testovacou prevádzkou systému ministerstva sa ustanovuje prechodné obdobie pre povinne predávajúcich a ministerstvo najneskôr od 1. júla 2025.
Systém zverejňovania cien má slúžiť na informovanie verejnosti o aktuálnych cenách a o cenovom vývoji vybraných tovarov na dennej báze, automatizovaným spôsobom z informačných systémov obchodníkov zasielané informácie o cenách ako napríklad mlieko, maslo, chlieb. Kvôli spracovaniu budú tieto informácie zverejnené na webovej stránke dostupnej širokej verejnosti.
Vo vzťahu k oznamovacej povinnosti predávajúcich bude cenovú kontrolu vykonávať ministerstvo financií. V súvislosti s cenami uvádzanými na cenovkách v maloobchode bude cenovú kontrolu vykonávať Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá je oprávnená vykonávať cenovú kontrolu v oblasti maloobchodného predaja tovarov kupujúcemu.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:46
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:46
Igor VálekNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
29.10.2024 o 9:46 hod.
Ing.
Igor Válek
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
Rozpracované
9:48
No, toto bude zaujímavá rozprava, si myslím. Ja sa k tomu budem vyjadrovať aj z toho IT pohľadu, ale aj z toho kontextového pohľadu. Pán predsedajúci, pôjdem trochu zo širšia, trošku sa vrátim do minulosti, aby sme si povedali, prečo sme sa tu ocitli a prečo rokujeme o tomto zákone. Tak, prosím, ma nechajte dostať sa aj k tomu porovnávaniu cien samotnému.
Tak, skúsim tak príbehovo. Kde bolo, tam...
No, toto bude zaujímavá rozprava, si myslím. Ja sa k tomu budem vyjadrovať aj z toho IT pohľadu, ale aj z toho kontextového pohľadu. Pán predsedajúci, pôjdem trochu zo širšia, trošku sa vrátim do minulosti, aby sme si povedali, prečo sme sa tu ocitli a prečo rokujeme o tomto zákone. Tak, prosím, ma nechajte dostať sa aj k tomu porovnávaniu cien samotnému.
Tak, skúsim tak príbehovo. Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina a v tej krajine boli politici. A boli aj politici, ktorí boli obžalovaní, obvinení z rôznych trestných činov, alebo ich kamaráti boli obžalovaní alebo obvinení, alebo boli vyšetrovaní, takže v tej krajine tí politici veľmi potrebovali vyhrať voľby, aby sa dostali k moci a potom mohli nejak túto svoju situáciu nepríjemnú, životnú situáciu nejakým spôsobom riešiť.
No tak potrebovali vyhrať voľby, no tak čo spravili? Tak zisťovali, čo tých ľudí v tej krajine najviac trápi, a v tom čase zhodou okolností ľudí veľmi trápilo, a aj dnes ich trápi, a teda pred voľbami veľmi trápili ceny potravín. Tak im to vyšlo z nejakých rôznych prieskumov, no tak si povedali, no tak, chlapi, chceme vyhrať tie voľby, tak musíme niečo v tejto téme povedať. Ale, žiaľ, podľa mňa vybrali si veľmi nesprávny smer. (Reakcia z pléna.) Aj ľudia si vybrali smer, tiež podľa mňa po roku sa ukazuje, že nesprávny, ale aj tí politici si vtedy vybrali smer, pretože sa vybrali cestou, že teda poďme tým ľuďom nasľubovať, že tie potraviny, ktoré sú dneska drahé, budú lacnejšie, keď nás zvolia. Geniálny nápad!
Tak čo urobili teda tí politici jednotlivých strán s týmto svojím sľubom.
Strana HLAS oblepila polovicu Slovenska bilbordami a pýtali sa ľudí, či chcú lacnejšie potraviny. Mimochodom, po roku toho, čo tie potraviny lacnejšie nie sú, mi to príde ako trochu taká nepodarená verzia toho vtipu, že keby si niečo niekedy v živote potreboval, tak si to kúp. Takýmto spôsobom sa teda pýtali ľudí, že chcete tie lacnejšie potraviny? A, samozrejme, kto by nechcel lacnejšie potraviny? Všetci ľudia chceli lacnejšie potraviny. Tak im teda verili a tam im to hodili do tej urny, že tak ten HLAS nám sľubuje tie lacnejšie potraviny, tak snáď s tým niečo spravia. Pán Pellegrini sa v auguste vyjadroval: "Zavedieme poriadok tak, aby nám neviditeľná ruka trhu nedávala ďalšie a ďalšie facky." Silné slová. Ďalšie silné slová použil: "Dámy a páni, silná vláda by si dokázala zavolať predstaviteľov obchodných reťazcov a donútiť ich, že ak dobrovoľne neznížia spolu po dohode ceny vybraných potravín, ktoré sú extrémne dôležité pre fungovanie ľudí na Slovensku a ich živobytie, tak musí prísť tá silná vláda s razantnými zákonmi a siahnuť im na marže a obmedziť ich obchodné prirážky," povedal pán Pellegrini. Silné slová o silnej vláde, ale po roku jednoducho vidíme, že to boli naozaj iba silné slová. Pretože žiadne také opatrenia, ktoré vtedy tu pán Pellegrini spomínal a ktoré sľubovali na bilbordoch, sa za ten rok jednoducho nespravili. Čiže odpoveď na otázku chcete lacnejšie potraviny? by dnes bola, áno, aj dnes chceme lacnejšie potraviny a stále ich lacnejšie nemáme.
SNS, ďalšia z koaličných strán dnešných, ktorí tiež pred voľbami riešili túto dilemu o obžalovaných, obvinených a potrebe vyhrať voľby. Pán Danko sa pred voľbami fotil s takým maslom, už je to taká slávna fotka, s maslom v obchode a veľmi sa zavzdušňoval nad cenou toho masla, pretože to maslo 250-gramové, nepoviem konkrétnu značku, stálo vtedy 3,39. Viete, koľko stojí dnes to isté maslo 250-gramové? Dnes stojí od 3,99 po 4,39. Čiže o 17 až 30 % viac ako pred voľbami. A vtedy sa pán Danko veľmi zavzdušňoval, že kedy už pán Heger a pani Čaputová spravia niečo s cenami potravín. Tak rok je tu táto vláda a ja sa teda pýtam pána Danka, cena masla narástla o 17 až 30 %, tak kedy už teda spraví niečo s tými cenami potravín? Nevybrali ste si dobrý boj podľa mňa v tomto.
No a nakoniec tu máme SMER, koaličnú stranu, lídra koalície, kde, našiel som si jedno také pekné video, kde minister Takáč mal takú tlačovku, kde sa zavzdušňoval tiež, samozrejme, nad cenami potravín, lebo tiež potreboval vo voličoch vyvolať ten dojem, že teda veď je to problém a my ho razantne vyriešime. Tak vtedy porovnával ceny potravín v jednom obchodnom reťazci na Slovensku a v Nemecku. A veľmi sa zavzdušňoval nad tým, že na Slovensku sú tie ceny vyššie ako v Nemecku pre porovnateľné produkty. Dobre, môže byť, veď chápem, predvolebná kampaň, treba robiť rôzne veci. Tak som sa teda pozrel; vtedy ten nákup, ktorý pán Takáč spravil na Slovensku stál 33 eur a 98 centov. V tomto obchodnom reťazci. Tak ja som si dal tú prácu včera, išiel som do toho istého obchodného reťazca sa pozrieť, že koľko stojí dnes, po roku tejto vlády. Dnes tento istý nákup, tie isté produkty viac-menej, lebo jeden produkt sa už nepredáva, ale tak som dal tej vláde teda nejakú šírku toho pásma a vybral som strednú hodnotu v tom pásme tých produktov. Chcem len tým povedať, že som to spravil poctivo. Tak dnes ten nákup, ktorý pán Takáč pred rokom nakúpil za 30,98, tak dnes stojí 31,94. Takže o euro drahšie. A je to iba o euro len preto, že na dvoch produktoch sú výrazné, výrazné, výrazné zľavy, ktoré trvajú týždeň. Takže keby to nebolo, keby neexistovali tie zľavy, bez zliav, tak ten istý nákup dnes stojí 35,84, čiže o 5 eur viac, to znamená 15 % viac, ako stál pred rokom. A teda ja sa pýtam, kde sú tie lacnejšie potraviny. Silné slová boli o tom, ako štát silnou rukou tuná zakročí, neviem čo, lacnejšie potraviny. Ja tie lacnejšie potraviny dnes v obchodoch nevidím, kolegovia a kolegyne z koalície. Stále máme najdrahšie potraviny z V4 na úrovni niekde Francúzska a Nemecka, drahšie ako v Rakúsku.
No, riešenia, ktoré ponúka táto koalícia, ja by som nazval čistý marketing. Čistý marketing, pretože ceny potravín fungujú nejakou trhovou, trhovou logikou. Tie ceny potravín na konci dňa nejakým spôsobom sa dostanú nižšie. Ale čo robí táto vláda, je, že predstiera aktivitu, predstiera činnosť, aby potom mohli povedať, že to vďaka ich, ich konaniu tie ceny potravín na konci dňa klesnú.
Vláda znížila dépeháčku na základné potraviny na 5 % a to je ten jej hlavný argument, že prečo podľa nich ceny potravín začnú klesať. Podľa mňa nezačnú klesať. Nezačnú klesať, lebo vy ste si znížili dépeháčku na výstupe na 5 %, ale vstupné náklady pôjdu hore. A nielen kvôli dépeháčke. Pôjde hore cena práce, podnikatelia budú musieť platiť transakčnú daň, čiže jednoducho ten nárast nákladov vyrovná alebo prevýši to zníženie, ktoré ste dosiahli zníženou sadzbou DPH. Takže prinajlepšom, prinajlepšom vyrovná, a teda tie potraviny ostanú na rovnakej úrovni. Prinajhoršom, čo si skôr ja myslím, že sa stane, je, že tie vstupné náklady na všetkých stupňoch toho reťazca od výrobcu cez spracovateľa až po obchodné reťazce pôjdu hore vďaka vašim opatreniam, vďaka tomu, že sa zdvihne cena práce, vďaka tomu že dépeháčkou, zvýšenou dépeháčkou tu vyvoláte vlnu inflácie, čo bude vyvolávať tlak na zamestnávateľov, aby dvíhali cenu práce. Vďaka tomu, že ste zaviedli transakčnú daň po vzore Maďarska, to tiež zdvihne, zdvihne náklady v tom reťazci. Vďaka tomu, že ste zvýšili daň z príjmu právnických osôb, to tiež zdvihne náklady. Jednoducho tie náklady pôjdu tak hore, že tá znížená dépeháčka to nevyrovná. Čiže myslím si, že to je marketing.
A nemyslím si to ja, ešte pred pár rokmi si to myslel aj váš predseda, predseda vlády pán Fico, ktorý povedal, keď sa znižovala dépeháčka z 20 na 19, citujem: "Keď znížite DPH z 20 na 19, tak to dáte do gágora obchodníkom, pretože obchodníci nikdy neznížia tie ceny. Nikdy ich neznížia." Toto si myslel pán Fico pred pár rokmi. Dnes si to už očividne nemyslí, lebo veľmi prezentuje verejnosti, že znížená dépeháčka podľa neho prinesie nižšie ceny. Neviem, však mýliť sa je ľudské, môžme meniť názor, tak by ma zaujímalo, že prečo teraz si to už nemyslí, že tá dépeháčka v skutočnosti nepovedie k zníženiu cien.
Druhé riešenie, ktoré táto vláda ponúka a tiež ho radím do kategórie marketingovej, je práve tento porovnávač. Dostanem sa k tomu na záver rozpravy, kde to rozoberiem trošku, trošku viac, ale všeho všudy ten porovnávač podľa môjho názoru a aj podľa nejakých dostupných dát, ktoré sú aj z iných krajín, napríklad Maďarska, lebo tam ste sa inšpirovali, jednoducho nejaké zásadné zníženie cien alebo niečo takéto neprinesie. Oglosoval by som to asi tak, že na zvýšené ceny potravín je vaše riešenie porovnávač zvýšených cien potravín. Asi toľko by som k tomu povedal. Jednoducho neprinesie to žiadne, žiadne markantné zníženie cien. Dostanem sa k tomu neskôr.
No, čiže sme tu, dostali sme sa teda cez ten kontext, že nasľubovali ste ľuďom lacnejšie potraviny. Ste tu už rok, ľudia lacnejšie potraviny nemajú. Ani pán Takáč, keby teda robil ten nákup, tak ich nemá, ani ten pán Danko, ktorý by si kupoval to maslo, nekúpi ho lacnejšie dneska. A už to vidia aj vaši voliči. To už nie je o tom, že ja si to myslím. Už to vidia aj vaši voliči.
Ja som si včera pozeral niektoré videá predstaviteľov vlády. Teraz nedávno mal pán premiér jedno video v piatok, kde teda rokoval aj s ministrom Takáčom. Tak som si pozeral komentáre pod tým videom, že čo si o tom teda myslia vaši voliči. Tak vám dám takú malú sondu, čo si myslia o týchto vašich sľuboch. Váš volič, teda predpokladám, že sú to vaši voliči, že keď vás teda sledujú na tých sociálnych médiách, tak asi sú to vaši voliči. Možno nie sú vaši voliči, tak pán Richard. Citujem: "Reči sa rozprávajú a chlieb sa je. A rečičiek populistických už bolo dosť. Prečo čakať do 1. januára? Zdraželo sa to okamžite, tak nech sa to rýchlo aj zlacnie. Neverím vám už."
Pán Vladimír: "Za mňa treba s tým konečne urobiť poriadok, keď si nepomôžu," reakcia na pána Fica ináč, na jeho video.
Pani Ružena: "Ja uverím, až zistím po Novom roku, aké budú potraviny lacnejšie."
Pán Maroš: "Ach jaj, to je rečí a..." Asi tým myslel, že a skutek utek.
Alebo pani Janka: "Ja nechápem, chodím pravidelne kupovať potraviny, ale sú zo dňa na deň drahšie."
Toto si myslia o tom napríklad vaši voliči, o celých týchto vašich marketingových snahách, ako sa snažíte vytvárať dojem, že niečo robíte pre znižovanie cien potravín.
-----------------------------------------
Tak by som sa vás spýtal, pán minister, v mene pani Ruženy napríklad, ktorá hovorí, že uverí, až keď po Novom roku budú potraviny lacnejšie, tak ja by som sa spýtal v mene tejto vašej asi voličky, v každom prípade občianky Slovenska, že teda o koľko budú potraviny lacnejšie na budúci rok. O koľko vďaka fungovaniu tejto vlády a tým marketingovým ťahom, ktoré robíte, budú potraviny lacnejšie na budúci rok? Ľudia si podľa mňa od vás zaslúžia túto odpoveď, už to nie je tak, že bolo pred voľbami, tak sme sľubovali, ste tam už rok, sľubovali ste lacnejšie, ste tam už rok, mali ste dosť času na to, aby ste si to navnímali, zistili, spravili opatrenia a po roku by už mohli fungovať, tak sa pýtam, o koľko budú lacnejšie potraviny budúci rok. Ak by ste mi potom, pán minister... Asi ma nepočúva pán minister, ale verím, že vaši voliči to počúvajú.
Mňa by zaujímalo, že o koľko.
A viete čo, ja vám pomôžem, nebudú lacnejšie. Nebudú lacnejšie a nehovorím to ja, povedali ste to vy sami vo vlastnom návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, kde potravinovú infláciu odhadujete niekde okolo 4 %. Čiže cena potravín na budúci rok bude vyššia, hovorí to samo ministerstvo financií, ktoré dnes predkladá tento zákon o úžasnom porovnávači cien, cena potravín na budúci rok bude podľa vášho návrhu rozpočtu minimálne o 4 % vyššia. Čo to v praxi znamená? Ak dnes každý týždeň kupujete potraviny za 50 eur, tak za celý rok na budúci rok by pri takejto potravinovej inflácii zaplatíte o sto eur dohromady za celý rok viac. Čiže čo? Lacnejšie potraviny sú kde? O sto eur viac mne nevychádza ako lacnejšie.
No a teraz by som sa dostal k tomu porovnávaču vášmu slávnemu, čo ste tu vymysleli. Robíte to po vzore Maďarska. Maďarsko takýto zázrak zaviedlo v júli v roku 2023, dáta o tom, ako je to úspešné, nie sú veľmi dostupné, čo je zaujímavé, tak keď spravili nejakú bombastickú vec, tak by som čakal, že sa s tým budú chváliť, že toľko ľudí to používa každý mesiac, bombasticky to viedlo k zníženiu cien, no dáta nie sú, sú nejaké pseudoštúdie, ktoré tam vyprodukovali, ale keď sa pozriete o úroveň nižšie v rámci tej štúdie a prečítate si to, tak v skutočnosti tie štúdie nepreukazujú žiadne prepojenie zavedenia tohto porovnávača s tým, že by nejakým spôsobom prispel k poklesu cien potravín. Jednoducho dáta nie sú. Čo ale vidíme, že teda zaviedli to v júli roku 2023, čo bol čas, keď v celej V4 už inflácia potravinová klesala. Klesala už niekoľko mesiacov. A nemôžem to tu použiť, lebo je to vizuálna pomôcka, žiaľ, môžem vám to potom ukázať, pán minister, keby ste mali záujem o tento graf, jednoducho keď si pozriete na tú krivku, tak v čase, keď zaviedli porovnávač cien potravín v Maďarsku, tá krivka už klesala a po zavedení toho porovnávača nezačala klesať ani o trochu strmšie, jednoducho klesala rovnomerným tempom, rovnako ako v iných krajinách V4. Áno, v Maďarsku ten problém bol vypuklejší, mali vyššiu infláciu, ale to nič nemení na tom, že klesala rovnomerným tempom, zaviedli porovnávač a nič sa na tej krivke nezmenilo, nič podstatné sa na tej krivke nezmenilo. A ja sa pýtam, prečo ideme vyhodiť 160-tisíc na vývoj takéhoto riešenia, ktoré ani neviete preukázať, že k niečomu zmysluplnému povedie, a aj na tom príklade Maďarska vám hovorím, že to nepovedie k zníženiu cien potravín. Čiže to je prvý argument, prečo to je podľa mňa zlé.
Prečo je to zlé po druhé, je, že to bude drahý špás. Samotný vývoj tohto porovnávača má stáť niekde okolo 160-tisíc, potom ročná prevádzka 16-tisíc na strane štátu. Na strane podnikateľov, v dôvodovej správe sa dočítate, že odhadované náklady sú niekde okolo 10- až 20-tisíc na to úvodné zapojenie sa do tohto systému, lebo, samozrejme, aj tie obchodné reťazce si musia upraviť svoje systémy, aby vedeli poskytovať dáta štátu, aby štát ich mohol do toho porovnávača ládovať, čiže na strane podnikateľov ten dopad je okolo 10- až 20-tisíc a potom hovoríte, že ročný náklad je okolo 5-tisíc euro. Čiže keď to všetko dohromady zrátame, náklady na strane štátu, náklady na strane podnikateľov, tých podnikateľov podľa toho, ako ste nastavili vyhlášku, by sa to malo týkať nejakých šiestich-siedmich tých najväčších obchodných reťazcov, nebudem ich tu menovať, ale všetci asi vieme, ktoré to sú, všetci tam nakupujeme, tak dohromady, keď si to spočítate, tak to vychádza niekde okolo pol milióna eur počas trvania tejto vlády. A to ešte nepočítam s nejakými nákladmi, ktoré budú sa, ktoré sa budú míňať na rozvíjanie tohto systému. Ale keby som povedal len že zavediete to a budete to štyri roky prevádzkovať a podnikatelia to zavedú a štyri roky to budú používať, tak všetko dohromady pol milióna eur. V čase konsolidácie.
Máte to v zlej ekonomickej klasifikácii podľa mňa, lebo máte to v klasifikácii ako IT výdavky, v skutočnosti by to malo byť pod marketingom podľa mňa, pol milióna eur na obyčajný marketing, ktorý ničomu podľa mňa nepomôže. Čiže je to drahé, to je druhý argument, prečo je to, prečo je to podľa mňa zbytočná aktivita, ničomu to nepomôže, je to drahé.
Môže to viesť ku trhovej koncentrácii, na to vás upozorňovali aj malé reťazce obchodné alebo malí obchodníci, pretože tí, samozrejme, nemajú 10- až 20-tisíc eur na to, aby sa zapájali do tohoto systému, do tohoto systému automatizovane, takže oni, im ostane možnosť, že to tam budú nahadzovať manuálne, no tak ďakujem pekne, že takýmto spôsobom na tých malých obchodníkov uvalíte povinnosť manuálne každé ráno nahadzovať ceny svojich produktov, to je geniálna, geniálna myšlienka, čiže tí malí sa na to vykašľú, do toho porovnávača jednoducho nepôjdu, čo len povedie ku koncentrácii, trhovej koncentrácii v prospech tých veľkých obchodných reťazcov. A na to vás upozorňovali aj samotné, samotné zastupiteľské združenia zamestnávateľov v rámci medzirezortného pripomienkovania.
Ďalší argument, prečo je to zlé, je, že je to v skutočnosti duplicita, aj na to vás upozorňovali zástupcovia zamestnávateľských zväzov v rámci MPK, je to duplicita, dnes sa občania, jednak sa nerozhodujú čisto podľa ceny, že cena nie je jediné kritérium, ktoré človek používa, keď sa rozhoduje, kam ide nakúpiť, rozhoduje sa podľa viacerých faktorov, nejaké zákaznícke programy. kde máte kartičku, tam vám nejaké body dávajú, no nič z tohto tento porovnávač nebude riešiť ani zohľadňovať, čiže vy hovoríte, že jediné, podľa čoho sa ľudia rozhodujú pri nákupe, je cena, nie je to tak, je tam veľa iných faktorov, podľa čoho sa rozhodujú, a jednoducho je to duplicita už voči existujúcim marketingovým nástrojom, ktoré tieto reťazce používajú, letáky, každý to pozná, nachádzame si ich v schránkach, viac či menej želateľne, jednoducho už tu máme dnes nástroje na rozhodovanie sa o tom, kam pôjdem teda nakúpiť.
Ďalší dôvod, prečo je to zlé, bude to mať veľmi obmedzený záber, jednak iba tých šesť-sedem veľkých reťazcov sa do toho bude pripájať povinne, automatizovane, pri ostatných je to dobrovoľné, ale teda dobrovoľne to zrejme robiť nebudú, keďže budú musieť každé ráno potom manuálne nahadzovať dáta. A ten rozsah produktov, ktoré sa budú v skutočnosti porovnávať, je pomerne úzky, je to 20 produktov, pričom 20 neznamená 20 rôznych druhov tovarov, to je pri niektorých je to rôzne druhy toho istého produktu, mlieko, hej, nízkotučné, polotučné, plnotučné, tak to je tri, hej, takže dohromady je to 20 a naozaj len veľmi-veľmi základných potravín: chlieb, rožky, mlieko, z ovocia a zeleniny sú tam, myslím, že len jablká a zemiaky. Čiže ja sa vás naozaj pýtam, že povedzte mi, prosím vás, že kto to podľa vás bude používať. Idete za to vyvaliť 160-tisíc plus ďalších 16-tisíc na každý rok prevádzku, tak v každej normálnej firme, keby mala investovať 160-tisíc do nejakého systému, tak sa pýtajú toho, kto to predkladá, že čo to prinesie, kto to bude, pre koho to robíme, ako to bude používať. Tak mi, prosím vás povedzte, že kto to podľa vás bude používať, koľko ľudí, ako často. Čo? Teda, ja neviem, že tí dôchodcovia, dôchodca pôjde do obchodu, ale skôr, ako pôjde do obchodu, tak si bude klikať na vašu stránku porovnávača a tam si bude hľadať? A potom teda vyberie si obchod, v ktorom sa mu zdá, že tie základné potraviny sú najlacnejšie, ale keď už bude v tom obchode, tak si kúpi jogurty a tie v tom obchode budú oveľa drahšie ako v inom obchode a všetka tá úspora, ktorú možno aj dosiahol, tak sa mu vlastne vynuluje, lebo si kúpi aj iný tovar, ktorý v tom porovnávači nie je. Jednoducho povedzte mi, že kto to naozaj bude používať? Predpokladám, že máte k tomu nejakú analytiku, že na koho to cielite, komu to má pomôcť, tak by ma naozaj zaujímalo, že čo vám z toho vyšlo, že či to bude, neviem, 100-tisíc ľudí používať, 200-tisíc, tisíc, jeden, ja si na to kliknem, takže jeden to bude, ja si na to kliknem, keď to bude, som veľmi zvedavý, ale to nie je moja úloha. Vaša úloha by mala byť obhájiť, že toto sa naozaj oplatí za tie peniaze.
Tuná pán Hlina, podnikateľ, skúste im možno vysvetliť, že keby ste mali do niečoho vraziť 160-tisíc, tak či sa svojho zamestnanca spýtate, že čo za to dostanete. Tak ja sa vás pýtam, že čo za to dostane, pán minister. Aký bude efekt tohto úžasného výmyslu? Budú lacnejšie potraviny? Ak áno, o koľko? Ak nie, tak načo to robíte? Bude to používať verejnosť? Ak áno, koľko ľudí? Koľko, ako často, čo pomocou toho tí ľudia vlastne získajú? Alebo, ja neviem, jednorodičia, najohrozenejšia skupina, pokiaľ ide o chudobu, to akože, že tá mamička, kým jej tam deti behajú okolo nôh, tak bude si ťukať do vášho porovnávača, aby sa rozhodla, do ktorého obchodu? Jednoducho tak to nefunguje, že tí ľudia sa nesprávajú len podľa toho, kde sú najlacnejšie základné potraviny. Pri nákupnom správaní využívame oveľa širšie pemzum informácií na naše rozhodovanie. Takže toto by ma naozaj veľmi zaujímalo, aký je za tým business case, pôvodne som vám ešte chcel prečítať nejaké vyjadrenia zamestnávateľov a obchodných zväzov v rámci MPK, ale prečítam, namiesto všetkých prečítam len dve.
Republiková únia zamestnávateľov hovorí, že reportovanie koncových cien vybraných potravín považujeme len za dodatočnú byrokratickú záťaž. Bez kontextu v podobe zmeny cien, všetkých vstupov v poľnohospodárstve, výrobe a predaji nemá toto reportovanie žiadnu výpovednú hodnotu. To hovoria zamestnávatelia... alebo viete čo, prečítam vám všetky.
Asociácia zamestnávateľských zväzov nám hovorí, že predložený návrh zákona považuje za najvýhodnejší marketingový nástroj pre obchodné reťazce platený zo štátnych zdrojov a hovorí v podstate to, čo som tu ja hovoril, že je to duplicita a že cena nie je jediné kritérium, ktoré ľudia využívajú pri rozhodovaní sa o nákupe.
A Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vám to zhrnula asi takto: "SPPK zásadne žiada o stiahnutie predloženého návrhu novely zákona o cenách ako o celku z legislatívneho procesu." Takže asi toľko, pekne to zosumarizovali za všetkých.
Takže, pán minister, zopár otázok som položil, keďže sme v prvom čítaní, a teda prvé čítanie je o tom, či sa takýmto niečím máme zaoberať ďalej, tak by ma zaujímalo, že či by ste mi mohli teda odpovedať na tie otázky. A tá prvá otázka je, že čo to prinesie, o koľko budú lacnejšie potraviny budúci rok vďaka tomuto porovnávaču cien, lebo vy v štátnom rozpočte hovoríte, že potraviny budú drahšie o 4 %, tak... a to asi už počítate aj s tým porovnávačom od júla, tak sa pýtam, čo to prinesie, o koľko budú lacnejšie, na základe akých dát to hovoríte.
Druhá otázka je, pre koho to robíte, koľko ľudí to bude používať, ako často to budú používať, prečo to je nastavené tak, ako to je nastavené.
A tretia otázka by možno bola, že či teraz neľutujete, že ste ľuďom sľubovali lacnejšie potraviny pred voľbami, keď je jasné, že ich doručiť ani rok po vašom vládnutí neviete.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, toto bude zaujímavá rozprava, si myslím. Ja sa k tomu budem vyjadrovať aj z toho IT pohľadu, ale aj z toho kontextového pohľadu. Pán predsedajúci, pôjdem trochu zo širšia, trošku sa vrátim do minulosti, aby sme si povedali, prečo sme sa tu ocitli a prečo rokujeme o tomto zákone. Tak, prosím, ma nechajte dostať sa aj k tomu porovnávaniu cien samotnému.
Tak, skúsim tak príbehovo. Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina a v tej krajine boli politici. A boli aj politici, ktorí boli obžalovaní, obvinení z rôznych trestných činov, alebo ich kamaráti boli obžalovaní alebo obvinení, alebo boli vyšetrovaní, takže v tej krajine tí politici veľmi potrebovali vyhrať voľby, aby sa dostali k moci a potom mohli nejak túto svoju situáciu nepríjemnú, životnú situáciu nejakým spôsobom riešiť.
No tak potrebovali vyhrať voľby, no tak čo spravili? Tak zisťovali, čo tých ľudí v tej krajine najviac trápi, a v tom čase zhodou okolností ľudí veľmi trápilo, a aj dnes ich trápi, a teda pred voľbami veľmi trápili ceny potravín. Tak im to vyšlo z nejakých rôznych prieskumov, no tak si povedali, no tak, chlapi, chceme vyhrať tie voľby, tak musíme niečo v tejto téme povedať. Ale, žiaľ, podľa mňa vybrali si veľmi nesprávny smer. (Reakcia z pléna.) Aj ľudia si vybrali smer, tiež podľa mňa po roku sa ukazuje, že nesprávny, ale aj tí politici si vtedy vybrali smer, pretože sa vybrali cestou, že teda poďme tým ľuďom nasľubovať, že tie potraviny, ktoré sú dneska drahé, budú lacnejšie, keď nás zvolia. Geniálny nápad!
Tak čo urobili teda tí politici jednotlivých strán s týmto svojím sľubom.
Strana HLAS oblepila polovicu Slovenska bilbordami a pýtali sa ľudí, či chcú lacnejšie potraviny. Mimochodom, po roku toho, čo tie potraviny lacnejšie nie sú, mi to príde ako trochu taká nepodarená verzia toho vtipu, že keby si niečo niekedy v živote potreboval, tak si to kúp. Takýmto spôsobom sa teda pýtali ľudí, že chcete tie lacnejšie potraviny? A, samozrejme, kto by nechcel lacnejšie potraviny? Všetci ľudia chceli lacnejšie potraviny. Tak im teda verili a tam im to hodili do tej urny, že tak ten HLAS nám sľubuje tie lacnejšie potraviny, tak snáď s tým niečo spravia. Pán Pellegrini sa v auguste vyjadroval: "Zavedieme poriadok tak, aby nám neviditeľná ruka trhu nedávala ďalšie a ďalšie facky." Silné slová. Ďalšie silné slová použil: "Dámy a páni, silná vláda by si dokázala zavolať predstaviteľov obchodných reťazcov a donútiť ich, že ak dobrovoľne neznížia spolu po dohode ceny vybraných potravín, ktoré sú extrémne dôležité pre fungovanie ľudí na Slovensku a ich živobytie, tak musí prísť tá silná vláda s razantnými zákonmi a siahnuť im na marže a obmedziť ich obchodné prirážky," povedal pán Pellegrini. Silné slová o silnej vláde, ale po roku jednoducho vidíme, že to boli naozaj iba silné slová. Pretože žiadne také opatrenia, ktoré vtedy tu pán Pellegrini spomínal a ktoré sľubovali na bilbordoch, sa za ten rok jednoducho nespravili. Čiže odpoveď na otázku chcete lacnejšie potraviny? by dnes bola, áno, aj dnes chceme lacnejšie potraviny a stále ich lacnejšie nemáme.
SNS, ďalšia z koaličných strán dnešných, ktorí tiež pred voľbami riešili túto dilemu o obžalovaných, obvinených a potrebe vyhrať voľby. Pán Danko sa pred voľbami fotil s takým maslom, už je to taká slávna fotka, s maslom v obchode a veľmi sa zavzdušňoval nad cenou toho masla, pretože to maslo 250-gramové, nepoviem konkrétnu značku, stálo vtedy 3,39. Viete, koľko stojí dnes to isté maslo 250-gramové? Dnes stojí od 3,99 po 4,39. Čiže o 17 až 30 % viac ako pred voľbami. A vtedy sa pán Danko veľmi zavzdušňoval, že kedy už pán Heger a pani Čaputová spravia niečo s cenami potravín. Tak rok je tu táto vláda a ja sa teda pýtam pána Danka, cena masla narástla o 17 až 30 %, tak kedy už teda spraví niečo s tými cenami potravín? Nevybrali ste si dobrý boj podľa mňa v tomto.
No a nakoniec tu máme SMER, koaličnú stranu, lídra koalície, kde, našiel som si jedno také pekné video, kde minister Takáč mal takú tlačovku, kde sa zavzdušňoval tiež, samozrejme, nad cenami potravín, lebo tiež potreboval vo voličoch vyvolať ten dojem, že teda veď je to problém a my ho razantne vyriešime. Tak vtedy porovnával ceny potravín v jednom obchodnom reťazci na Slovensku a v Nemecku. A veľmi sa zavzdušňoval nad tým, že na Slovensku sú tie ceny vyššie ako v Nemecku pre porovnateľné produkty. Dobre, môže byť, veď chápem, predvolebná kampaň, treba robiť rôzne veci. Tak som sa teda pozrel; vtedy ten nákup, ktorý pán Takáč spravil na Slovensku stál 33 eur a 98 centov. V tomto obchodnom reťazci. Tak ja som si dal tú prácu včera, išiel som do toho istého obchodného reťazca sa pozrieť, že koľko stojí dnes, po roku tejto vlády. Dnes tento istý nákup, tie isté produkty viac-menej, lebo jeden produkt sa už nepredáva, ale tak som dal tej vláde teda nejakú šírku toho pásma a vybral som strednú hodnotu v tom pásme tých produktov. Chcem len tým povedať, že som to spravil poctivo. Tak dnes ten nákup, ktorý pán Takáč pred rokom nakúpil za 30,98, tak dnes stojí 31,94. Takže o euro drahšie. A je to iba o euro len preto, že na dvoch produktoch sú výrazné, výrazné, výrazné zľavy, ktoré trvajú týždeň. Takže keby to nebolo, keby neexistovali tie zľavy, bez zliav, tak ten istý nákup dnes stojí 35,84, čiže o 5 eur viac, to znamená 15 % viac, ako stál pred rokom. A teda ja sa pýtam, kde sú tie lacnejšie potraviny. Silné slová boli o tom, ako štát silnou rukou tuná zakročí, neviem čo, lacnejšie potraviny. Ja tie lacnejšie potraviny dnes v obchodoch nevidím, kolegovia a kolegyne z koalície. Stále máme najdrahšie potraviny z V4 na úrovni niekde Francúzska a Nemecka, drahšie ako v Rakúsku.
No, riešenia, ktoré ponúka táto koalícia, ja by som nazval čistý marketing. Čistý marketing, pretože ceny potravín fungujú nejakou trhovou, trhovou logikou. Tie ceny potravín na konci dňa nejakým spôsobom sa dostanú nižšie. Ale čo robí táto vláda, je, že predstiera aktivitu, predstiera činnosť, aby potom mohli povedať, že to vďaka ich, ich konaniu tie ceny potravín na konci dňa klesnú.
Vláda znížila dépeháčku na základné potraviny na 5 % a to je ten jej hlavný argument, že prečo podľa nich ceny potravín začnú klesať. Podľa mňa nezačnú klesať. Nezačnú klesať, lebo vy ste si znížili dépeháčku na výstupe na 5 %, ale vstupné náklady pôjdu hore. A nielen kvôli dépeháčke. Pôjde hore cena práce, podnikatelia budú musieť platiť transakčnú daň, čiže jednoducho ten nárast nákladov vyrovná alebo prevýši to zníženie, ktoré ste dosiahli zníženou sadzbou DPH. Takže prinajlepšom, prinajlepšom vyrovná, a teda tie potraviny ostanú na rovnakej úrovni. Prinajhoršom, čo si skôr ja myslím, že sa stane, je, že tie vstupné náklady na všetkých stupňoch toho reťazca od výrobcu cez spracovateľa až po obchodné reťazce pôjdu hore vďaka vašim opatreniam, vďaka tomu, že sa zdvihne cena práce, vďaka tomu že dépeháčkou, zvýšenou dépeháčkou tu vyvoláte vlnu inflácie, čo bude vyvolávať tlak na zamestnávateľov, aby dvíhali cenu práce. Vďaka tomu, že ste zaviedli transakčnú daň po vzore Maďarska, to tiež zdvihne, zdvihne náklady v tom reťazci. Vďaka tomu, že ste zvýšili daň z príjmu právnických osôb, to tiež zdvihne náklady. Jednoducho tie náklady pôjdu tak hore, že tá znížená dépeháčka to nevyrovná. Čiže myslím si, že to je marketing.
A nemyslím si to ja, ešte pred pár rokmi si to myslel aj váš predseda, predseda vlády pán Fico, ktorý povedal, keď sa znižovala dépeháčka z 20 na 19, citujem: "Keď znížite DPH z 20 na 19, tak to dáte do gágora obchodníkom, pretože obchodníci nikdy neznížia tie ceny. Nikdy ich neznížia." Toto si myslel pán Fico pred pár rokmi. Dnes si to už očividne nemyslí, lebo veľmi prezentuje verejnosti, že znížená dépeháčka podľa neho prinesie nižšie ceny. Neviem, však mýliť sa je ľudské, môžme meniť názor, tak by ma zaujímalo, že prečo teraz si to už nemyslí, že tá dépeháčka v skutočnosti nepovedie k zníženiu cien.
Druhé riešenie, ktoré táto vláda ponúka a tiež ho radím do kategórie marketingovej, je práve tento porovnávač. Dostanem sa k tomu na záver rozpravy, kde to rozoberiem trošku, trošku viac, ale všeho všudy ten porovnávač podľa môjho názoru a aj podľa nejakých dostupných dát, ktoré sú aj z iných krajín, napríklad Maďarska, lebo tam ste sa inšpirovali, jednoducho nejaké zásadné zníženie cien alebo niečo takéto neprinesie. Oglosoval by som to asi tak, že na zvýšené ceny potravín je vaše riešenie porovnávač zvýšených cien potravín. Asi toľko by som k tomu povedal. Jednoducho neprinesie to žiadne, žiadne markantné zníženie cien. Dostanem sa k tomu neskôr.
No, čiže sme tu, dostali sme sa teda cez ten kontext, že nasľubovali ste ľuďom lacnejšie potraviny. Ste tu už rok, ľudia lacnejšie potraviny nemajú. Ani pán Takáč, keby teda robil ten nákup, tak ich nemá, ani ten pán Danko, ktorý by si kupoval to maslo, nekúpi ho lacnejšie dneska. A už to vidia aj vaši voliči. To už nie je o tom, že ja si to myslím. Už to vidia aj vaši voliči.
Ja som si včera pozeral niektoré videá predstaviteľov vlády. Teraz nedávno mal pán premiér jedno video v piatok, kde teda rokoval aj s ministrom Takáčom. Tak som si pozeral komentáre pod tým videom, že čo si o tom teda myslia vaši voliči. Tak vám dám takú malú sondu, čo si myslia o týchto vašich sľuboch. Váš volič, teda predpokladám, že sú to vaši voliči, že keď vás teda sledujú na tých sociálnych médiách, tak asi sú to vaši voliči. Možno nie sú vaši voliči, tak pán Richard. Citujem: "Reči sa rozprávajú a chlieb sa je. A rečičiek populistických už bolo dosť. Prečo čakať do 1. januára? Zdraželo sa to okamžite, tak nech sa to rýchlo aj zlacnie. Neverím vám už."
Pán Vladimír: "Za mňa treba s tým konečne urobiť poriadok, keď si nepomôžu," reakcia na pána Fica ináč, na jeho video.
Pani Ružena: "Ja uverím, až zistím po Novom roku, aké budú potraviny lacnejšie."
Pán Maroš: "Ach jaj, to je rečí a..." Asi tým myslel, že a skutek utek.
Alebo pani Janka: "Ja nechápem, chodím pravidelne kupovať potraviny, ale sú zo dňa na deň drahšie."
Toto si myslia o tom napríklad vaši voliči, o celých týchto vašich marketingových snahách, ako sa snažíte vytvárať dojem, že niečo robíte pre znižovanie cien potravín.
-----------------------------------------
Tak by som sa vás spýtal, pán minister, v mene pani Ruženy napríklad, ktorá hovorí, že uverí, až keď po Novom roku budú potraviny lacnejšie, tak ja by som sa spýtal v mene tejto vašej asi voličky, v každom prípade občianky Slovenska, že teda o koľko budú potraviny lacnejšie na budúci rok. O koľko vďaka fungovaniu tejto vlády a tým marketingovým ťahom, ktoré robíte, budú potraviny lacnejšie na budúci rok? Ľudia si podľa mňa od vás zaslúžia túto odpoveď, už to nie je tak, že bolo pred voľbami, tak sme sľubovali, ste tam už rok, sľubovali ste lacnejšie, ste tam už rok, mali ste dosť času na to, aby ste si to navnímali, zistili, spravili opatrenia a po roku by už mohli fungovať, tak sa pýtam, o koľko budú lacnejšie potraviny budúci rok. Ak by ste mi potom, pán minister... Asi ma nepočúva pán minister, ale verím, že vaši voliči to počúvajú.
Mňa by zaujímalo, že o koľko.
A viete čo, ja vám pomôžem, nebudú lacnejšie. Nebudú lacnejšie a nehovorím to ja, povedali ste to vy sami vo vlastnom návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, kde potravinovú infláciu odhadujete niekde okolo 4 %. Čiže cena potravín na budúci rok bude vyššia, hovorí to samo ministerstvo financií, ktoré dnes predkladá tento zákon o úžasnom porovnávači cien, cena potravín na budúci rok bude podľa vášho návrhu rozpočtu minimálne o 4 % vyššia. Čo to v praxi znamená? Ak dnes každý týždeň kupujete potraviny za 50 eur, tak za celý rok na budúci rok by pri takejto potravinovej inflácii zaplatíte o sto eur dohromady za celý rok viac. Čiže čo? Lacnejšie potraviny sú kde? O sto eur viac mne nevychádza ako lacnejšie.
No a teraz by som sa dostal k tomu porovnávaču vášmu slávnemu, čo ste tu vymysleli. Robíte to po vzore Maďarska. Maďarsko takýto zázrak zaviedlo v júli v roku 2023, dáta o tom, ako je to úspešné, nie sú veľmi dostupné, čo je zaujímavé, tak keď spravili nejakú bombastickú vec, tak by som čakal, že sa s tým budú chváliť, že toľko ľudí to používa každý mesiac, bombasticky to viedlo k zníženiu cien, no dáta nie sú, sú nejaké pseudoštúdie, ktoré tam vyprodukovali, ale keď sa pozriete o úroveň nižšie v rámci tej štúdie a prečítate si to, tak v skutočnosti tie štúdie nepreukazujú žiadne prepojenie zavedenia tohto porovnávača s tým, že by nejakým spôsobom prispel k poklesu cien potravín. Jednoducho dáta nie sú. Čo ale vidíme, že teda zaviedli to v júli roku 2023, čo bol čas, keď v celej V4 už inflácia potravinová klesala. Klesala už niekoľko mesiacov. A nemôžem to tu použiť, lebo je to vizuálna pomôcka, žiaľ, môžem vám to potom ukázať, pán minister, keby ste mali záujem o tento graf, jednoducho keď si pozriete na tú krivku, tak v čase, keď zaviedli porovnávač cien potravín v Maďarsku, tá krivka už klesala a po zavedení toho porovnávača nezačala klesať ani o trochu strmšie, jednoducho klesala rovnomerným tempom, rovnako ako v iných krajinách V4. Áno, v Maďarsku ten problém bol vypuklejší, mali vyššiu infláciu, ale to nič nemení na tom, že klesala rovnomerným tempom, zaviedli porovnávač a nič sa na tej krivke nezmenilo, nič podstatné sa na tej krivke nezmenilo. A ja sa pýtam, prečo ideme vyhodiť 160-tisíc na vývoj takéhoto riešenia, ktoré ani neviete preukázať, že k niečomu zmysluplnému povedie, a aj na tom príklade Maďarska vám hovorím, že to nepovedie k zníženiu cien potravín. Čiže to je prvý argument, prečo to je podľa mňa zlé.
Prečo je to zlé po druhé, je, že to bude drahý špás. Samotný vývoj tohto porovnávača má stáť niekde okolo 160-tisíc, potom ročná prevádzka 16-tisíc na strane štátu. Na strane podnikateľov, v dôvodovej správe sa dočítate, že odhadované náklady sú niekde okolo 10- až 20-tisíc na to úvodné zapojenie sa do tohto systému, lebo, samozrejme, aj tie obchodné reťazce si musia upraviť svoje systémy, aby vedeli poskytovať dáta štátu, aby štát ich mohol do toho porovnávača ládovať, čiže na strane podnikateľov ten dopad je okolo 10- až 20-tisíc a potom hovoríte, že ročný náklad je okolo 5-tisíc euro. Čiže keď to všetko dohromady zrátame, náklady na strane štátu, náklady na strane podnikateľov, tých podnikateľov podľa toho, ako ste nastavili vyhlášku, by sa to malo týkať nejakých šiestich-siedmich tých najväčších obchodných reťazcov, nebudem ich tu menovať, ale všetci asi vieme, ktoré to sú, všetci tam nakupujeme, tak dohromady, keď si to spočítate, tak to vychádza niekde okolo pol milióna eur počas trvania tejto vlády. A to ešte nepočítam s nejakými nákladmi, ktoré budú sa, ktoré sa budú míňať na rozvíjanie tohto systému. Ale keby som povedal len že zavediete to a budete to štyri roky prevádzkovať a podnikatelia to zavedú a štyri roky to budú používať, tak všetko dohromady pol milióna eur. V čase konsolidácie.
Máte to v zlej ekonomickej klasifikácii podľa mňa, lebo máte to v klasifikácii ako IT výdavky, v skutočnosti by to malo byť pod marketingom podľa mňa, pol milióna eur na obyčajný marketing, ktorý ničomu podľa mňa nepomôže. Čiže je to drahé, to je druhý argument, prečo je to, prečo je to podľa mňa zbytočná aktivita, ničomu to nepomôže, je to drahé.
Môže to viesť ku trhovej koncentrácii, na to vás upozorňovali aj malé reťazce obchodné alebo malí obchodníci, pretože tí, samozrejme, nemajú 10- až 20-tisíc eur na to, aby sa zapájali do tohoto systému, do tohoto systému automatizovane, takže oni, im ostane možnosť, že to tam budú nahadzovať manuálne, no tak ďakujem pekne, že takýmto spôsobom na tých malých obchodníkov uvalíte povinnosť manuálne každé ráno nahadzovať ceny svojich produktov, to je geniálna, geniálna myšlienka, čiže tí malí sa na to vykašľú, do toho porovnávača jednoducho nepôjdu, čo len povedie ku koncentrácii, trhovej koncentrácii v prospech tých veľkých obchodných reťazcov. A na to vás upozorňovali aj samotné, samotné zastupiteľské združenia zamestnávateľov v rámci medzirezortného pripomienkovania.
Ďalší argument, prečo je to zlé, je, že je to v skutočnosti duplicita, aj na to vás upozorňovali zástupcovia zamestnávateľských zväzov v rámci MPK, je to duplicita, dnes sa občania, jednak sa nerozhodujú čisto podľa ceny, že cena nie je jediné kritérium, ktoré človek používa, keď sa rozhoduje, kam ide nakúpiť, rozhoduje sa podľa viacerých faktorov, nejaké zákaznícke programy. kde máte kartičku, tam vám nejaké body dávajú, no nič z tohto tento porovnávač nebude riešiť ani zohľadňovať, čiže vy hovoríte, že jediné, podľa čoho sa ľudia rozhodujú pri nákupe, je cena, nie je to tak, je tam veľa iných faktorov, podľa čoho sa rozhodujú, a jednoducho je to duplicita už voči existujúcim marketingovým nástrojom, ktoré tieto reťazce používajú, letáky, každý to pozná, nachádzame si ich v schránkach, viac či menej želateľne, jednoducho už tu máme dnes nástroje na rozhodovanie sa o tom, kam pôjdem teda nakúpiť.
Ďalší dôvod, prečo je to zlé, bude to mať veľmi obmedzený záber, jednak iba tých šesť-sedem veľkých reťazcov sa do toho bude pripájať povinne, automatizovane, pri ostatných je to dobrovoľné, ale teda dobrovoľne to zrejme robiť nebudú, keďže budú musieť každé ráno potom manuálne nahadzovať dáta. A ten rozsah produktov, ktoré sa budú v skutočnosti porovnávať, je pomerne úzky, je to 20 produktov, pričom 20 neznamená 20 rôznych druhov tovarov, to je pri niektorých je to rôzne druhy toho istého produktu, mlieko, hej, nízkotučné, polotučné, plnotučné, tak to je tri, hej, takže dohromady je to 20 a naozaj len veľmi-veľmi základných potravín: chlieb, rožky, mlieko, z ovocia a zeleniny sú tam, myslím, že len jablká a zemiaky. Čiže ja sa vás naozaj pýtam, že povedzte mi, prosím vás, že kto to podľa vás bude používať. Idete za to vyvaliť 160-tisíc plus ďalších 16-tisíc na každý rok prevádzku, tak v každej normálnej firme, keby mala investovať 160-tisíc do nejakého systému, tak sa pýtajú toho, kto to predkladá, že čo to prinesie, kto to bude, pre koho to robíme, ako to bude používať. Tak mi, prosím vás povedzte, že kto to podľa vás bude používať, koľko ľudí, ako často. Čo? Teda, ja neviem, že tí dôchodcovia, dôchodca pôjde do obchodu, ale skôr, ako pôjde do obchodu, tak si bude klikať na vašu stránku porovnávača a tam si bude hľadať? A potom teda vyberie si obchod, v ktorom sa mu zdá, že tie základné potraviny sú najlacnejšie, ale keď už bude v tom obchode, tak si kúpi jogurty a tie v tom obchode budú oveľa drahšie ako v inom obchode a všetka tá úspora, ktorú možno aj dosiahol, tak sa mu vlastne vynuluje, lebo si kúpi aj iný tovar, ktorý v tom porovnávači nie je. Jednoducho povedzte mi, že kto to naozaj bude používať? Predpokladám, že máte k tomu nejakú analytiku, že na koho to cielite, komu to má pomôcť, tak by ma naozaj zaujímalo, že čo vám z toho vyšlo, že či to bude, neviem, 100-tisíc ľudí používať, 200-tisíc, tisíc, jeden, ja si na to kliknem, takže jeden to bude, ja si na to kliknem, keď to bude, som veľmi zvedavý, ale to nie je moja úloha. Vaša úloha by mala byť obhájiť, že toto sa naozaj oplatí za tie peniaze.
Tuná pán Hlina, podnikateľ, skúste im možno vysvetliť, že keby ste mali do niečoho vraziť 160-tisíc, tak či sa svojho zamestnanca spýtate, že čo za to dostanete. Tak ja sa vás pýtam, že čo za to dostane, pán minister. Aký bude efekt tohto úžasného výmyslu? Budú lacnejšie potraviny? Ak áno, o koľko? Ak nie, tak načo to robíte? Bude to používať verejnosť? Ak áno, koľko ľudí? Koľko, ako často, čo pomocou toho tí ľudia vlastne získajú? Alebo, ja neviem, jednorodičia, najohrozenejšia skupina, pokiaľ ide o chudobu, to akože, že tá mamička, kým jej tam deti behajú okolo nôh, tak bude si ťukať do vášho porovnávača, aby sa rozhodla, do ktorého obchodu? Jednoducho tak to nefunguje, že tí ľudia sa nesprávajú len podľa toho, kde sú najlacnejšie základné potraviny. Pri nákupnom správaní využívame oveľa širšie pemzum informácií na naše rozhodovanie. Takže toto by ma naozaj veľmi zaujímalo, aký je za tým business case, pôvodne som vám ešte chcel prečítať nejaké vyjadrenia zamestnávateľov a obchodných zväzov v rámci MPK, ale prečítam, namiesto všetkých prečítam len dve.
Republiková únia zamestnávateľov hovorí, že reportovanie koncových cien vybraných potravín považujeme len za dodatočnú byrokratickú záťaž. Bez kontextu v podobe zmeny cien, všetkých vstupov v poľnohospodárstve, výrobe a predaji nemá toto reportovanie žiadnu výpovednú hodnotu. To hovoria zamestnávatelia... alebo viete čo, prečítam vám všetky.
Asociácia zamestnávateľských zväzov nám hovorí, že predložený návrh zákona považuje za najvýhodnejší marketingový nástroj pre obchodné reťazce platený zo štátnych zdrojov a hovorí v podstate to, čo som tu ja hovoril, že je to duplicita a že cena nie je jediné kritérium, ktoré ľudia využívajú pri rozhodovaní sa o nákupe.
A Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vám to zhrnula asi takto: "SPPK zásadne žiada o stiahnutie predloženého návrhu novely zákona o cenách ako o celku z legislatívneho procesu." Takže asi toľko, pekne to zosumarizovali za všetkých.
Takže, pán minister, zopár otázok som položil, keďže sme v prvom čítaní, a teda prvé čítanie je o tom, či sa takýmto niečím máme zaoberať ďalej, tak by ma zaujímalo, že či by ste mi mohli teda odpovedať na tie otázky. A tá prvá otázka je, že čo to prinesie, o koľko budú lacnejšie potraviny budúci rok vďaka tomuto porovnávaču cien, lebo vy v štátnom rozpočte hovoríte, že potraviny budú drahšie o 4 %, tak... a to asi už počítate aj s tým porovnávačom od júla, tak sa pýtam, čo to prinesie, o koľko budú lacnejšie, na základe akých dát to hovoríte.
Druhá otázka je, pre koho to robíte, koľko ľudí to bude používať, ako často to budú používať, prečo to je nastavené tak, ako to je nastavené.
A tretia otázka by možno bola, že či teraz neľutujete, že ste ľuďom sľubovali lacnejšie potraviny pred voľbami, keď je jasné, že ich doručiť ani rok po vašom vládnutí neviete.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
10:13
Vystúpenie v rozprave 10:13
Marián ViskupičVystúpenie v rozprave
29.10.2024 o 10:13 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Rozpracované
10:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:13
Marián ČaučíkTakže tento zákon, ktorý chce riešiť informovanie spotrebiteľa, súhlasím, že informovanie o cenách je službou pre spotrebiteľa, ale zriadenie portálu s informáciami o cenách nebude riešiť tento problém, ktorým sú vysoké ceny potravín na Slovensku. A vláda zatiaľ nepredstavila žiadny konštruktívny návrh, ako znížiť ceny potravín na Slovensku.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.10.2024 o 10:13 hod.
Ing.
Marián Čaučík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán kolega, pán poslanec Hargaš, za váš príspevok v rozprave, súhlasím s mnohými vecami, ktoré ste povedali, ja som tiež presvedčený, že to nebude fungovať, tento porovnávač, lebo najmä čo ste povedali, že ľudia sa nerozhodujú len podľa ceny. Problém cien potravín je podľa mňa aj príbeh domácej farmárskej produkcie. Ceny potravín sa riadia zákonom ponuky a dopytu a reťazce majú väčší priestor na cenotvorbu, lebo vidia, že je rastúci dopyt. Riešenie by bolo uvoľniť ruky výrobcom potravín, podporovať predaj z dvora, predaj v automatoch, podporovať výrobu a predaj malovýrobcov potravín. Vajcia a maslo v Rakúsko či v Nemecku alebo aj v Poľsku, ich cena nemôže vyletieť veľmi hore, lebo vedia, že farmári predávajú z dvora alebo majú spoločnú lokálnu predajňu, majú automat a podobne.
Takže tento zákon, ktorý chce riešiť informovanie spotrebiteľa, súhlasím, že informovanie o cenách je službou pre spotrebiteľa, ale zriadenie portálu s informáciami o cenách nebude riešiť tento problém, ktorým sú vysoké ceny potravín na Slovensku. A vláda zatiaľ nepredstavila žiadny konštruktívny návrh, ako znížiť ceny potravín na Slovensku.
Rozpracované
10:14
Vystúpenie v rozprave 10:14
Marián ViskupičA ja to trošku tiež pojmem na začiatku tak, ako by to zhrnutie toho dnešného doobedia, keď tu máme pána ministra financií, a zaznelo tu napríklad teda, že, áno, firmy, ktoré robia dépeháčkové softvéry, že teda žiadajú po ostatných spoločnostiach, ktorým teda ten softvér robia, dodatočné...
A ja to trošku tiež pojmem na začiatku tak, ako by to zhrnutie toho dnešného doobedia, keď tu máme pána ministra financií, a zaznelo tu napríklad teda, že, áno, firmy, ktoré robia dépeháčkové softvéry, že teda žiadajú po ostatných spoločnostiach, ktorým teda ten softvér robia, dodatočné peniaze, viac peňazí a vlastne sú akoby ich rukojemníkmi. No, v prvom rade, veď ono to je, samozrejme, realita, že sa udialo kopu zmien a že tie firmy musia tie zmeny zapracovať, zároveň sú takisto zodpovedné, aby to zapracovali dobre, a, bohužiaľ, to všetko niečo stojí.
No a tento jeden konkrétny príklad malý ukazuje asi najlepšie vlastne to, čo sa ide urobiť aj teraz, a to, čo sa vlastne vôbec deje. Že sa systém robí stále zložitejším, že sa doňho pridávajú ďalšie zbytočné a zbytočné časti, ktoré jednoducho sú byrokraciou, sú ďalšími nákladmi, hej? Veď presne aj tie dépeháčkové softvéry. No jasné, keď máme namiesto, teda už sme mali dve sadzby dane, už to neni úplne jednoduché, teraz tam pribudla tretia sadzba dane, do toho tam pribudli rôzne tie nuansy, tak ako som to tu aj ja spomínal, len v tom jednotlivom gastre, že je tam aj 5-percentná, aj 19-percentná, aj 23-percentná sadzba dane. No, samozrejme, že je to zložitejšie na vývoj, zložitejšie pre toho samotného podnikateľa v gastre a zaujímavejšie pre tých, ktorí to chcú podvádzať. Čiže čo z toho chcem povedať, je, že čím systém robíme zložitejší, tým je to vo finále drahšie, horšie a proste nefunguje, nefunguje to dobre.
No a teraz toto je vlastne veľmi, veľmi podobný príklad aj tohto cenového porovnávača. Áno, už to tu bolo povedané, jeho vývoj by mal stáť asi 160-tisíc plus nejakých 16 800 ročne je údržba, to sú tie fakty, ktoré vidíme vo vplyvoch na štátny rozpočet. Ale aj z pohľadu, z pohľadu tohoto štátu je to vlastne len tá kvapka v mori, lebo veď aj tento legislatívny proces tvorby tohto zákona nejakí úradníci robia, aj toto niečo stojí, to, samozrejme, aj my tu strávime rokovací čas týmto, aj okolo nás je tu kopa ďalších zamestnancov. Toto sú všetky ďalšie náklady, ktoré sú tu, ktoré ale ani nie je vidieť, hej? A to zasa je ešte ten pohľad len toho štátu. Samozrejme, tento zákon zasa prináša ďalšie povinnosti vlastne aj v tej produktívnej časti ekonomiky, v tých, v tomto prípade teda reťazcoch alebo potravinových prevádzkach. Tam takisto teda budú musieť dať nejaké náklady na úpravu svojho softvéru, aby teda dokázali posúvať tie dáta do tohto centrálneho štátneho porovnávača cien, ale zároveň tam tiež budú musieť mať niekoho, kto na to dohliada dennodenne, hej? A to tiež budú ďalšie náklady, hej?
A teraz ono, áno, aj to najhoršie riešenie na svete, ktoré sa dá vymyslieť, niekomu pomôže. Čím zložitejšia dépeháčka, tým sa vo finále viacej budú tešiť softvérové firmy, ktoré ju vyrábajú, hej, ten softvér. A budú si môcť za svoje služby viacej vypýtať. No ale takto asi nie, hej, nebudeme sa tešiť, že to jedno odvetvie bude mať historický obrat v tom roku a všetci ostatní budú trpieť. Tak by to asi byť nemalo.
No a teda ja začnem, to tu ešte dnes nebolo povedané. Ten porovnávač prináša fakt nové povinnosti teda určitej veľkosti prevádzok povinne a tie sa tomu jednoducho nebudú vedieť vyhnúť. To je zákon. To je rovnaký zákon ako čokoľvek ďalšie a, samozrejme, ako správny zákon má, tak to prináša sankcie. Aj toto prináša sankcie za, predpokladám, každé jednotlivé porušenie je tam pokuta od 100 euro do 10-tisíc. Predpokladám, za prvé dajú hádam menšiu, za druhé teda trošku väčšiu a teraz otázka, že proste za každé ďalšie teda bude ďalšia pokuta. Toto musíte na dennej báze tam tie ceny posúvať. Teoreticky ten hrdina zo Slovenskej obchodnej inšpekcie môže každý deň ich skontrolovať, či sa tentokrát proste ten zamestnanec, ktorý to má na starosti v tom reťazci, nemá náhodou dovolenku a proste sa to tak nejak uploadlo, ale samé a nie úplne správne, a bude tam ďalšia pokuta, hej? A toto proste, toto je zlé.
A ja to poviem, ja to poviem teraz, tiež tu už boli spomínané tie proste nákupy, hej? Myslím si, že už teraz po roku vládnutia sa aktuálna koalícia akože popálila a pochopila, že teda to mávanie s maslom a s rožkami a núkanie rožkov, kam všade ich strčia a čo ja viem čo všetko, že to jednoducho nemá vplyv na znižovanie cien a že ten plynúci čas to dobehne, hej? Dneska sa teda my pozastavujeme a usmievame nad vašimi videami, že teda maslo je drahšie, toto je drahšie, ja len hovorím teraz smerom na nás, no, keď budeme my mávať maslami a robiť porovnávače, ono aj nás to jedného dňa dobehne, ale ten výsledok je ten, že aj vy ste pochopili a aj nás by to čakalo, že takto sa tie ceny jednoducho neznižujú, takto to nefunguje, hej, mávaním, keď politik máva s maslom, zajtra nebude drahšie. Ale ten fakt je ten, že vyrábanie nových povinností pre potravinárske reťazce, vyrábanie nových pokút pre reťazce, vyrábanie nových daní, nových poplatkov, nového všetkého, všetkého, čo tu máme, tiež nemá vplyv na zníženie cien, práve naopak, má vplyv na zvýšenie cien.
Túto paradigmu máte, kolegovia z koalície, zlú. Jednoducho nové povinnosti, nové podmienky nemajú žiadny potenciál znížiť ceny. Tento, tento porovnávač nijak nezníži ceny. Práve naopak. Veď však si ten reťazec bude museť zakalkulovať tie nejaké náklady na teda zmenu toho systému, toho človeka, ktorý na to bude popri iných povinnostiach dohliadať. Ten reťazec si, samozrejme, zakalkuluje aj to riziko pokuty. A ten, ktorý to nespraví hneď na začiatku, si to zakalkuluje po prvej pokute, ktorú dostane, pretože teda ju bude musieť zaplatiť, hej?
Toto všetko má vo finále, popritom, že... keby sa ešte aspoň dalo povedať, že je zbytočné, že dobre, tak tam bude nejaká povinnosť, ktorú tu dneska schválime a vlastne to zapadne a bude z toho nejaký zákon, ktorý sa moc nebude aplikovať. Nie, toto normálne sa stane ďalším bičom vlastne pre rôzne kontrolné orgány, ktoré budú mať ďalší zákon, ďalšími tromi stranami budú mávať a budú chodiť a kontrolovať a dávať pokuty. Ešte raz, tie reťazce spravia všetko pre to, aby tých pokút dostali čo najmenej, ale ceny to nezníži. Ani tých 20 položiek, ktoré budú v tom porovnávači, a už vôbec nie všetkých teda tých ďalších, ktoré v ňom nebudú.
Dalo by sa, dalo by sa, samozrejme, veľa rozprávať, že ako to celé, ako to celé bude tam, že či skutočne tam bude teraz ktoré maslo z toho sortimentu, a teda bude označené, či je to 82-percentné, alebo teda nejaké masielko s niečím, proste jednoducho to sa proste takto nedá a nebude to rozumné.
Ale ešte potom je tam jedna vec. Ony tie, vo finále tie reťazce tú hru akoby prijmú, čo im iné zostáva, ale ja si myslím, my všetci vieme, keď sa pozrete teda, už tam nebude jedno videnie, lebo pán kolega Hargaš sa pozrie, ale pozrie sa 30 poslancov SMER-u a nejakí hlasáci, ale všetci vieme, čo tam bude, nie? Ja si myslím, že v danom stave nášho koncentrovaného trhu so šiestimi relevantnými reťazcami bude prvý, ja to meno poviem, bude prvý Lidl, za ním bude Kaufland, o tretie miesto sa bude biť, ja neviem, možno, nebudem už ďalšie menovať, a keď sa konečne podarí tá Biedronka, lebo to je cesta, ako znižovať ceny, tak sa tam bude biť o nejaké to prvé miesto aj tá Biedronka. Tak teraz ale fajn, výsledok už vieme a teraz sa ja pýtam, že prečo vlastne za, ani nepoviem, že štátne peniaze, za peniaze nás všetkých, všetkých, peniaze daňových poplatníkov, proste prečo my vlastne budeme robiť takúto, takúto reklamu tým reťazcom? To je ďalšia vec, vlastne ktorá... a možno sa tam teda budú hrať s tými potravinami, že tam aj možnože budú lacnejšie, lebo si z toho urobia ďalšiu formu nejakého proste letáka reklamného.
Ale ešte raz, to zasa, to funguje v balíku. To, čo tam dajú oni v nejakej zľave, v nejakej akcii, budú musieť niekde inde pri tom danom inom produkte, proste ktorý v tej cenovej porovnávačke nie je, tá bude drahšia. Takto to jednoducho funguje. Toto proste, toto jednoducho treba mať na pamäti.
Tá cesta, ako by mohla dnes zlacnieť potraviny alebo vôbec aj cenovú hladinu na Slovensku aktuálna vláda a ako to možno budeme môcť urobiť jedného dňa my, keď budeme mať zasa vládnu zodpovednosť, je zjednodušovať, zjednodušovať, zjednodušovať, nie vytvárať nové povinnosti, nie vytvárať nové pokuty, nové zákony. Ale práve naopak, pozrieť sa na to, čo by sa dalo odstrániť, čo by sa dalo zjednodušiť, čo by sa už dalo nevyžadovať, hej? Hovorím teraz smerom akože k tým potravinám, ale to funguje v celej ekonomike. Pretože uvedomme si, že prečo máme my vyššie ceny a zásadne vyššie ceny ako Poľsko, Maďarsko, Česko, Rakúsko. Všetky tie ostatné krajiny okolo nás sú väčšie krajiny. Proste ten trh je väčší, predajú viac maslo, mlieka, všetkého a teraz keby všetky krajiny mali rovnakú mieru regulácie, rovnakú mieru pokút, rovnakú mieru zákonov, rovnakú mieru povinností, budeme mať rovnakú cenu potravín, kolegovia z koalície? Nebudeme, pretože tie všetky náklady sa rozrátajú na menšie množstvo predaného produktu. Náš trh je menší, máme menší počet obyvateľov, polovičný ako Česko, polovičný ako Maďarsko, polovičný ako Rakúsko, zásadne menší ako Poľsko, čiže toto je to, toto si uvedomte! Keby sme mali rovnaké zákony, tak aj tak sú tie ceny u nás vyššie, lebo menší trh.
No ale ako z toho von? No my musíme spraviť, a to je jediná šanca malej krajiny, je, že to množstvo regulácií musí byť nižšie ako v okolitých krajinách. Nižšie, aby proste to menšie množstvo predaného produktu bolo zaťažené menším množstvom nákladov. Toto je tá paradigma, ktorá jediná vie viesť ku zníženiu cenovej hladiny, ale ono to potom, samozrejme, vedie aj k iným, ďalším veciam, ku zvýšeniu konkurencieschopnosti, že vieme napríklad priťahovať, vedeli by sme priťahovať zákazníkov z ďalších susedných krajín a fungovalo by to opačne, že ten trh by sa akoby takto zväčšoval. Toto, toto je tá cesta, ale tu neni jediný, ja si nepamätám jediný zákon, ktorý by ste za ten rok zjednodušili, zrušili, jedinú povinnosť proste, ktorú by ste zrušili, to proste toto nie je. Ale toto jedine by bola cesta. Ale keď si to zoberieme opačne, tak teraz tu stojíme, proste zasa vytvárame novú povinnosť so sankciami, s pokutami, so všetkým.
Takto sme tu sedeli minulý mesiac. Obnovili sa, obnovili sa proste vedenie cenovej evidencie. Zasa, cenovú evidenciu, samozrejme, si vedú tie reťazce, veď ony ju potrebujú, všetky potraviny ju potrebujú, ale to, že to je v zákone, to zasa umožňuje tej obchodnej inšpekcii, aby to zasa išla kontrolovať, je to ďalšia, ďalšia povinnosť, hej? Kolektívne zmluvy vyššieho, reprezentatívne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa boli prijaté, zasa ďalšia povinnosť. Proste takto sa to pláca, pláca jedno na druhé a proste potom, potom jednoducho z toho nemôže nič iné vzniknúť než vyššie ceny. To sa bavíme o povinnostiach.
A teraz teda poviem ešte ale aj o, potom sú tu, samozrejme, dane, odvody, sadzby, toto všetko, všetko, všetko sa proste váľa na tých podnikateľov a potom pán minister povie, že podnikatelia robia všetko pre to, aby neplatili dane, hej, aby proste neboli bločky, aby sa optimalizovala DPH. Ja plne súhlasím s pánom ministrom, to sa zhodneme, že, samozrejme, to aj ja hovorím, to je aj naše opatrenie, treba robiť všetko pre to, aby sa sadzby daní platili, aby proste nebol čierny trh, nebola šedá ekonomika, veď to je úplne automatické. Len to bé je to, že keď je tu podnikateľ lovená zver, keď proste tá miera tých povinností a tých platieb, ktorú má platiť, je taká, že keď splní všetky povinnosti, tak si môže takto zaháčknuť a posledná je zavrieť firmu, tak jasné, že hľadá spôsob, ako to obísť. Toto je to. Veď tu je normálne, ja som nepočul niečo, že by tu bolo povedané, že aj ten podnikateľ je dôležitý, že vytvára spolu so svojimi zamestnancami hodnoty, že jednoducho produkuje tú hodnotu, ktorú potom, samozrejme, ten štát zbiera a distribuuje. Toto, toto si tu proste treba uvedomiť, toto tu naprosto chýba, aby sa podporovalo toho tvorcu hodnôt, zjednodušovala sa mu situácia. Fakt by z toho benefitovali vo finále zamestnanci, vo finále ľudia a vo finále aj tie ceny by neboli také.
No, ďalšia vec, ktorá ale teda môže, keď sa vrátim k tomu porovnávaču, ktorá bude problémová, je, že môže to spôsobiť zasa vlastne tú koncentráciu ešte väčšiu, že ešte viacej ľudí bude chodiť do toho malého množstva reťazcov. To je proste presne o tom, to, čo som už hovoril, že tam bude nejaký ten rebríček a dobre, tak vieme, kto bol prvý, ale to bé je, ktoré som pred chvíľou ešte nepovedal, je, viete, kde budú tie slovenské reťazce alebo nejaké slovenské potraviny, ktoré by sa tam akože do toho zahrnuli? No budú niekde v poli porazených. Tak ale to sme teda úplne potrebovali, že za štátne peniaze, za peniaze občanov teda dáme normálne rebríček, kde bude vidieť teda, že ten nadnárodný veľký reťazec je teda najlacnejší a teda úplne že, ľudia, choďte, choďte kupovať tam? Že toto, že keď už, tak sa mal štát zamyslieť, ako skúsiť pomôcť tým malým. A už tiež to tu bolo spomenuté, ono treba podporovať či už predaj z dvora, alebo aj, s prepáčením, nechať tú babičku, ktorá si vypestovala dvadsať kíl papriky, aby aj tomu ministrovi to predala bez toho bločku. Proste nechať tých úplne malých, tí, čo predávajú tie fakt že prebytky záhradné, netrápiť ich, aby... (reakcia z pléna), nebavme sa o Miletičke, hej, bavme sa o trhovisku v každom malom meste, kde kedysi tam bývalo, čo je sobota, plné a všetci tam chodili s košíkmi a kupovali aj tam a bola to určitá konkurencia k tým všetkým reťazcom, hej? Ale dnes to proste pomaly, pomaly zaniká. Áno, za jedno sa to ľuďom menej oplatí, menej chce, je to menej, menej zaujímavé, ale za druhé aj to, ak tam tá babička má ísť a fakt, no samozrejme, že nebude mať terminál a keď bude mať pocit, že teda robí niečo protizákonné, no tak tam nepôjde.
No a keď tú sobotu si nepôjdeme nakúpiť na trh, no tak si pôjdeme nakúpiť do toho supermarketu a už sme zasa tam, kde sme nechceli byť. Takže to, toto proste, toto je to, aj toto je konkurencia, ktorá proste má zmysel, aby bola.
No, skúsenosti z Maďarska už boli, boli povedané. Proste v podstate neexistujú fakt reálne, páni, toto fakt nám nepomôže a nevyrieši to nijak situáciu, a preto ja si dovolím navrhnúť a poviem to už teraz, aby som, aby som na to nezabudol, že teda dávam návrh, a toto hovorím pánovi spravodajcovi, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, čo považujem za najlepšie riešenie a toto by najviac, najviac pomohlo – nevyrobiť novú byrokraciu, nevyrobiť nové pokuty.
No a keď sa vrátime ešte k tým cenám potravín, skutočne že ja považujem teda pána premiéra za človeka, ktorému fakt funguje hlava a ktorý teda proste riadi tú krajinu už nejaký štrnásty rok alebo koľko, ale rozprávať o tom, že teda tie ceny potravín klesnú, hej, lebo klesne DPH na každú jednu potravinu o jedno percento, jeden percentuálny bod, tak to, to, to proste, to je normálne že nelogické. To, že to hovoril v minulosti, síce zase pejoratívne urážal podnikateľov, ale to bolo bližšie k pravde. Veď zoberme si, že pre budúci rok, dobre, možno potravinová inflácia bude 4 %, ale celková inflácia bude 5,5 %. Čiže aj, už len z tohto dôvodu jednoducho tie potraviny nemajú ako byť lacnejšie. Proste budeme radi, keď nebudú drahšie. Ale tá realita je, že budú ešte drahšie. A to treba asi na rovinu povedať. A čím viacej hlúpostí sa vymyslí, čím viacej povinností sa pridá, tým budú, tým budú ešte drahšie.
No a možno poviem ešte poslednú vec, ktorá bude zasa už taká širšia, ale využijem, že tu máme pána ministra. Keď sa pozreme teda ten, tú medicínu, aká bola naordinovaná teraz z toho makropohľadu, tak štát si naordinoval, že o 19,8 % zvýši svoje príjmy. Skoro o 20 %. No, keď si to porovnáme s tým, ako tá konsolidácia vyzerá, že so zavretím všetkých očí 85 %, 85 % zaplatia ľudia, čiže štát sa jednoducho rozhodol, že takmer 5 mld. euro medziročne viacej vyberie od občanov. To je jedna vec. Výdavky štátneho rozpočtu medziročne budú rásť o 12,2 %, porovnávam aktuálny rozpočet s plánovaným budúcim. O 12,2 %. Čiže ani to, čo hovoríte, že konsolidácia kde je? Jediná konsolidácia je, že ľudí, od ľudí vyberete veľké množstvo peňazí a použijete ich na nové výdavky. O 12,2 %, o 3,7 mld. eur bude množstvo, bude teda suma nových výdavkov. Ten deficit proste klesne asi o 1,3 mld., hej? Čiže keď hovoríte ľuďom, že si majú uťahovať opasky, tak tá realita je nie preto, aby sa ozdravili verejné financie, ale preto, aby vznikli nové verejné výdavky. A jeden z tých nových verejných výdavkov je aj tento porovnávač. Aj na to sa teraz ľudia zložili. Stojí ich to peniaze a nič im to neprinesie.
No ale teraz keď sa fakt pozriem na tie čísla rozpočtové, tak to sú normálne že čísla... ukážte mi, páni, veď kopu z vás tiež ste podnikatelia aj zo SMER-u, ktorá firma dokáže svoj obrat medziročne zvýšiť o 20 %? Akože fakt že máloktorá, ak vôbec, ako fú. No a zasa. Porovnávam, chcem to porovnať s Českom, ktoré ide teraz, vlastne budúci rok, hej, rok 2025 je u nich volebný rok, takisto teda riešia rozpočet, sú kúsok pred nami, už ho majú schválený v prvom čítaní, som dosť v českej snemovni, no ale rast príjmov je tam okolo 7,3 %, hej? To je taký nejaký, že rastie im ekonomika, majú nejaký ekonomický rast, proste možno, možno robia aj nejaké zmeny, proste to je také, že to sa dá, ako je to realistické a realizovateľné. Čiže 7 %, my máme dvadsať. Slovensko si predsavzalo, že trikrát zvýši príjmy do rozpočtu oproti tomu, čo si predsavzalo teda podstatne ekonomicky vyspelejšie Česko, ktoré má aj nižšiu nezamestnanosť a proste ekonomiku trošku viac rozbehnutú ako našu. Výdavky vo volebnom roku Čechom budú rásť o 4,7 %. O 4,7 %. A to dokonca nerozprávajú o tom, že slovo roka majú konsolidácia. Nám, páni, rastú o dvanásť, o 12,2. Tak proste to je akože... (Reakcia z pléna.) Môžme sa, samozrejme, baviť ďalej, však pán minister môže, môže reagovať, hej? Ale ešte raz, výdavkové limity, veď keď budeš menej míňať, budeš mať menší problém s výdavkovými limitmi, pán minister, ale ešte raz, proste tie čísla, ktoré máme, sú, sú akože veľmi-veľmi zlé a proste nehovoria o nejakom, nejakom ozdravovaní.
Ale teda naspäť k porovnávaču, ešte raz, povedal som, navrhujem, aby sme teda ďalej nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu. To považujem za správne riešenie.
A ďakujem pekne za pozornosť a som rád, že tu sedela, a teda chcem aj pochváliť, aby som aj bol trošku konštruktívny, relatívne veľa aj koaličných poslancov.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
29.10.2024 o 10:14 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no dovoľte aj mne sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona.
A ja to trošku tiež pojmem na začiatku tak, ako by to zhrnutie toho dnešného doobedia, keď tu máme pána ministra financií, a zaznelo tu napríklad teda, že, áno, firmy, ktoré robia dépeháčkové softvéry, že teda žiadajú po ostatných spoločnostiach, ktorým teda ten softvér robia, dodatočné peniaze, viac peňazí a vlastne sú akoby ich rukojemníkmi. No, v prvom rade, veď ono to je, samozrejme, realita, že sa udialo kopu zmien a že tie firmy musia tie zmeny zapracovať, zároveň sú takisto zodpovedné, aby to zapracovali dobre, a, bohužiaľ, to všetko niečo stojí.
No a tento jeden konkrétny príklad malý ukazuje asi najlepšie vlastne to, čo sa ide urobiť aj teraz, a to, čo sa vlastne vôbec deje. Že sa systém robí stále zložitejším, že sa doňho pridávajú ďalšie zbytočné a zbytočné časti, ktoré jednoducho sú byrokraciou, sú ďalšími nákladmi, hej? Veď presne aj tie dépeháčkové softvéry. No jasné, keď máme namiesto, teda už sme mali dve sadzby dane, už to neni úplne jednoduché, teraz tam pribudla tretia sadzba dane, do toho tam pribudli rôzne tie nuansy, tak ako som to tu aj ja spomínal, len v tom jednotlivom gastre, že je tam aj 5-percentná, aj 19-percentná, aj 23-percentná sadzba dane. No, samozrejme, že je to zložitejšie na vývoj, zložitejšie pre toho samotného podnikateľa v gastre a zaujímavejšie pre tých, ktorí to chcú podvádzať. Čiže čo z toho chcem povedať, je, že čím systém robíme zložitejší, tým je to vo finále drahšie, horšie a proste nefunguje, nefunguje to dobre.
No a teraz toto je vlastne veľmi, veľmi podobný príklad aj tohto cenového porovnávača. Áno, už to tu bolo povedané, jeho vývoj by mal stáť asi 160-tisíc plus nejakých 16 800 ročne je údržba, to sú tie fakty, ktoré vidíme vo vplyvoch na štátny rozpočet. Ale aj z pohľadu, z pohľadu tohoto štátu je to vlastne len tá kvapka v mori, lebo veď aj tento legislatívny proces tvorby tohto zákona nejakí úradníci robia, aj toto niečo stojí, to, samozrejme, aj my tu strávime rokovací čas týmto, aj okolo nás je tu kopa ďalších zamestnancov. Toto sú všetky ďalšie náklady, ktoré sú tu, ktoré ale ani nie je vidieť, hej? A to zasa je ešte ten pohľad len toho štátu. Samozrejme, tento zákon zasa prináša ďalšie povinnosti vlastne aj v tej produktívnej časti ekonomiky, v tých, v tomto prípade teda reťazcoch alebo potravinových prevádzkach. Tam takisto teda budú musieť dať nejaké náklady na úpravu svojho softvéru, aby teda dokázali posúvať tie dáta do tohto centrálneho štátneho porovnávača cien, ale zároveň tam tiež budú musieť mať niekoho, kto na to dohliada dennodenne, hej? A to tiež budú ďalšie náklady, hej?
A teraz ono, áno, aj to najhoršie riešenie na svete, ktoré sa dá vymyslieť, niekomu pomôže. Čím zložitejšia dépeháčka, tým sa vo finále viacej budú tešiť softvérové firmy, ktoré ju vyrábajú, hej, ten softvér. A budú si môcť za svoje služby viacej vypýtať. No ale takto asi nie, hej, nebudeme sa tešiť, že to jedno odvetvie bude mať historický obrat v tom roku a všetci ostatní budú trpieť. Tak by to asi byť nemalo.
No a teda ja začnem, to tu ešte dnes nebolo povedané. Ten porovnávač prináša fakt nové povinnosti teda určitej veľkosti prevádzok povinne a tie sa tomu jednoducho nebudú vedieť vyhnúť. To je zákon. To je rovnaký zákon ako čokoľvek ďalšie a, samozrejme, ako správny zákon má, tak to prináša sankcie. Aj toto prináša sankcie za, predpokladám, každé jednotlivé porušenie je tam pokuta od 100 euro do 10-tisíc. Predpokladám, za prvé dajú hádam menšiu, za druhé teda trošku väčšiu a teraz otázka, že proste za každé ďalšie teda bude ďalšia pokuta. Toto musíte na dennej báze tam tie ceny posúvať. Teoreticky ten hrdina zo Slovenskej obchodnej inšpekcie môže každý deň ich skontrolovať, či sa tentokrát proste ten zamestnanec, ktorý to má na starosti v tom reťazci, nemá náhodou dovolenku a proste sa to tak nejak uploadlo, ale samé a nie úplne správne, a bude tam ďalšia pokuta, hej? A toto proste, toto je zlé.
A ja to poviem, ja to poviem teraz, tiež tu už boli spomínané tie proste nákupy, hej? Myslím si, že už teraz po roku vládnutia sa aktuálna koalícia akože popálila a pochopila, že teda to mávanie s maslom a s rožkami a núkanie rožkov, kam všade ich strčia a čo ja viem čo všetko, že to jednoducho nemá vplyv na znižovanie cien a že ten plynúci čas to dobehne, hej? Dneska sa teda my pozastavujeme a usmievame nad vašimi videami, že teda maslo je drahšie, toto je drahšie, ja len hovorím teraz smerom na nás, no, keď budeme my mávať maslami a robiť porovnávače, ono aj nás to jedného dňa dobehne, ale ten výsledok je ten, že aj vy ste pochopili a aj nás by to čakalo, že takto sa tie ceny jednoducho neznižujú, takto to nefunguje, hej, mávaním, keď politik máva s maslom, zajtra nebude drahšie. Ale ten fakt je ten, že vyrábanie nových povinností pre potravinárske reťazce, vyrábanie nových pokút pre reťazce, vyrábanie nových daní, nových poplatkov, nového všetkého, všetkého, čo tu máme, tiež nemá vplyv na zníženie cien, práve naopak, má vplyv na zvýšenie cien.
Túto paradigmu máte, kolegovia z koalície, zlú. Jednoducho nové povinnosti, nové podmienky nemajú žiadny potenciál znížiť ceny. Tento, tento porovnávač nijak nezníži ceny. Práve naopak. Veď však si ten reťazec bude museť zakalkulovať tie nejaké náklady na teda zmenu toho systému, toho človeka, ktorý na to bude popri iných povinnostiach dohliadať. Ten reťazec si, samozrejme, zakalkuluje aj to riziko pokuty. A ten, ktorý to nespraví hneď na začiatku, si to zakalkuluje po prvej pokute, ktorú dostane, pretože teda ju bude musieť zaplatiť, hej?
Toto všetko má vo finále, popritom, že... keby sa ešte aspoň dalo povedať, že je zbytočné, že dobre, tak tam bude nejaká povinnosť, ktorú tu dneska schválime a vlastne to zapadne a bude z toho nejaký zákon, ktorý sa moc nebude aplikovať. Nie, toto normálne sa stane ďalším bičom vlastne pre rôzne kontrolné orgány, ktoré budú mať ďalší zákon, ďalšími tromi stranami budú mávať a budú chodiť a kontrolovať a dávať pokuty. Ešte raz, tie reťazce spravia všetko pre to, aby tých pokút dostali čo najmenej, ale ceny to nezníži. Ani tých 20 položiek, ktoré budú v tom porovnávači, a už vôbec nie všetkých teda tých ďalších, ktoré v ňom nebudú.
Dalo by sa, dalo by sa, samozrejme, veľa rozprávať, že ako to celé, ako to celé bude tam, že či skutočne tam bude teraz ktoré maslo z toho sortimentu, a teda bude označené, či je to 82-percentné, alebo teda nejaké masielko s niečím, proste jednoducho to sa proste takto nedá a nebude to rozumné.
Ale ešte potom je tam jedna vec. Ony tie, vo finále tie reťazce tú hru akoby prijmú, čo im iné zostáva, ale ja si myslím, my všetci vieme, keď sa pozrete teda, už tam nebude jedno videnie, lebo pán kolega Hargaš sa pozrie, ale pozrie sa 30 poslancov SMER-u a nejakí hlasáci, ale všetci vieme, čo tam bude, nie? Ja si myslím, že v danom stave nášho koncentrovaného trhu so šiestimi relevantnými reťazcami bude prvý, ja to meno poviem, bude prvý Lidl, za ním bude Kaufland, o tretie miesto sa bude biť, ja neviem, možno, nebudem už ďalšie menovať, a keď sa konečne podarí tá Biedronka, lebo to je cesta, ako znižovať ceny, tak sa tam bude biť o nejaké to prvé miesto aj tá Biedronka. Tak teraz ale fajn, výsledok už vieme a teraz sa ja pýtam, že prečo vlastne za, ani nepoviem, že štátne peniaze, za peniaze nás všetkých, všetkých, peniaze daňových poplatníkov, proste prečo my vlastne budeme robiť takúto, takúto reklamu tým reťazcom? To je ďalšia vec, vlastne ktorá... a možno sa tam teda budú hrať s tými potravinami, že tam aj možnože budú lacnejšie, lebo si z toho urobia ďalšiu formu nejakého proste letáka reklamného.
Ale ešte raz, to zasa, to funguje v balíku. To, čo tam dajú oni v nejakej zľave, v nejakej akcii, budú musieť niekde inde pri tom danom inom produkte, proste ktorý v tej cenovej porovnávačke nie je, tá bude drahšia. Takto to jednoducho funguje. Toto proste, toto jednoducho treba mať na pamäti.
Tá cesta, ako by mohla dnes zlacnieť potraviny alebo vôbec aj cenovú hladinu na Slovensku aktuálna vláda a ako to možno budeme môcť urobiť jedného dňa my, keď budeme mať zasa vládnu zodpovednosť, je zjednodušovať, zjednodušovať, zjednodušovať, nie vytvárať nové povinnosti, nie vytvárať nové pokuty, nové zákony. Ale práve naopak, pozrieť sa na to, čo by sa dalo odstrániť, čo by sa dalo zjednodušiť, čo by sa už dalo nevyžadovať, hej? Hovorím teraz smerom akože k tým potravinám, ale to funguje v celej ekonomike. Pretože uvedomme si, že prečo máme my vyššie ceny a zásadne vyššie ceny ako Poľsko, Maďarsko, Česko, Rakúsko. Všetky tie ostatné krajiny okolo nás sú väčšie krajiny. Proste ten trh je väčší, predajú viac maslo, mlieka, všetkého a teraz keby všetky krajiny mali rovnakú mieru regulácie, rovnakú mieru pokút, rovnakú mieru zákonov, rovnakú mieru povinností, budeme mať rovnakú cenu potravín, kolegovia z koalície? Nebudeme, pretože tie všetky náklady sa rozrátajú na menšie množstvo predaného produktu. Náš trh je menší, máme menší počet obyvateľov, polovičný ako Česko, polovičný ako Maďarsko, polovičný ako Rakúsko, zásadne menší ako Poľsko, čiže toto je to, toto si uvedomte! Keby sme mali rovnaké zákony, tak aj tak sú tie ceny u nás vyššie, lebo menší trh.
No ale ako z toho von? No my musíme spraviť, a to je jediná šanca malej krajiny, je, že to množstvo regulácií musí byť nižšie ako v okolitých krajinách. Nižšie, aby proste to menšie množstvo predaného produktu bolo zaťažené menším množstvom nákladov. Toto je tá paradigma, ktorá jediná vie viesť ku zníženiu cenovej hladiny, ale ono to potom, samozrejme, vedie aj k iným, ďalším veciam, ku zvýšeniu konkurencieschopnosti, že vieme napríklad priťahovať, vedeli by sme priťahovať zákazníkov z ďalších susedných krajín a fungovalo by to opačne, že ten trh by sa akoby takto zväčšoval. Toto, toto je tá cesta, ale tu neni jediný, ja si nepamätám jediný zákon, ktorý by ste za ten rok zjednodušili, zrušili, jedinú povinnosť proste, ktorú by ste zrušili, to proste toto nie je. Ale toto jedine by bola cesta. Ale keď si to zoberieme opačne, tak teraz tu stojíme, proste zasa vytvárame novú povinnosť so sankciami, s pokutami, so všetkým.
Takto sme tu sedeli minulý mesiac. Obnovili sa, obnovili sa proste vedenie cenovej evidencie. Zasa, cenovú evidenciu, samozrejme, si vedú tie reťazce, veď ony ju potrebujú, všetky potraviny ju potrebujú, ale to, že to je v zákone, to zasa umožňuje tej obchodnej inšpekcii, aby to zasa išla kontrolovať, je to ďalšia, ďalšia povinnosť, hej? Kolektívne zmluvy vyššieho, reprezentatívne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa boli prijaté, zasa ďalšia povinnosť. Proste takto sa to pláca, pláca jedno na druhé a proste potom, potom jednoducho z toho nemôže nič iné vzniknúť než vyššie ceny. To sa bavíme o povinnostiach.
A teraz teda poviem ešte ale aj o, potom sú tu, samozrejme, dane, odvody, sadzby, toto všetko, všetko, všetko sa proste váľa na tých podnikateľov a potom pán minister povie, že podnikatelia robia všetko pre to, aby neplatili dane, hej, aby proste neboli bločky, aby sa optimalizovala DPH. Ja plne súhlasím s pánom ministrom, to sa zhodneme, že, samozrejme, to aj ja hovorím, to je aj naše opatrenie, treba robiť všetko pre to, aby sa sadzby daní platili, aby proste nebol čierny trh, nebola šedá ekonomika, veď to je úplne automatické. Len to bé je to, že keď je tu podnikateľ lovená zver, keď proste tá miera tých povinností a tých platieb, ktorú má platiť, je taká, že keď splní všetky povinnosti, tak si môže takto zaháčknuť a posledná je zavrieť firmu, tak jasné, že hľadá spôsob, ako to obísť. Toto je to. Veď tu je normálne, ja som nepočul niečo, že by tu bolo povedané, že aj ten podnikateľ je dôležitý, že vytvára spolu so svojimi zamestnancami hodnoty, že jednoducho produkuje tú hodnotu, ktorú potom, samozrejme, ten štát zbiera a distribuuje. Toto, toto si tu proste treba uvedomiť, toto tu naprosto chýba, aby sa podporovalo toho tvorcu hodnôt, zjednodušovala sa mu situácia. Fakt by z toho benefitovali vo finále zamestnanci, vo finále ľudia a vo finále aj tie ceny by neboli také.
No, ďalšia vec, ktorá ale teda môže, keď sa vrátim k tomu porovnávaču, ktorá bude problémová, je, že môže to spôsobiť zasa vlastne tú koncentráciu ešte väčšiu, že ešte viacej ľudí bude chodiť do toho malého množstva reťazcov. To je proste presne o tom, to, čo som už hovoril, že tam bude nejaký ten rebríček a dobre, tak vieme, kto bol prvý, ale to bé je, ktoré som pred chvíľou ešte nepovedal, je, viete, kde budú tie slovenské reťazce alebo nejaké slovenské potraviny, ktoré by sa tam akože do toho zahrnuli? No budú niekde v poli porazených. Tak ale to sme teda úplne potrebovali, že za štátne peniaze, za peniaze občanov teda dáme normálne rebríček, kde bude vidieť teda, že ten nadnárodný veľký reťazec je teda najlacnejší a teda úplne že, ľudia, choďte, choďte kupovať tam? Že toto, že keď už, tak sa mal štát zamyslieť, ako skúsiť pomôcť tým malým. A už tiež to tu bolo spomenuté, ono treba podporovať či už predaj z dvora, alebo aj, s prepáčením, nechať tú babičku, ktorá si vypestovala dvadsať kíl papriky, aby aj tomu ministrovi to predala bez toho bločku. Proste nechať tých úplne malých, tí, čo predávajú tie fakt že prebytky záhradné, netrápiť ich, aby... (reakcia z pléna), nebavme sa o Miletičke, hej, bavme sa o trhovisku v každom malom meste, kde kedysi tam bývalo, čo je sobota, plné a všetci tam chodili s košíkmi a kupovali aj tam a bola to určitá konkurencia k tým všetkým reťazcom, hej? Ale dnes to proste pomaly, pomaly zaniká. Áno, za jedno sa to ľuďom menej oplatí, menej chce, je to menej, menej zaujímavé, ale za druhé aj to, ak tam tá babička má ísť a fakt, no samozrejme, že nebude mať terminál a keď bude mať pocit, že teda robí niečo protizákonné, no tak tam nepôjde.
No a keď tú sobotu si nepôjdeme nakúpiť na trh, no tak si pôjdeme nakúpiť do toho supermarketu a už sme zasa tam, kde sme nechceli byť. Takže to, toto proste, toto je to, aj toto je konkurencia, ktorá proste má zmysel, aby bola.
No, skúsenosti z Maďarska už boli, boli povedané. Proste v podstate neexistujú fakt reálne, páni, toto fakt nám nepomôže a nevyrieši to nijak situáciu, a preto ja si dovolím navrhnúť a poviem to už teraz, aby som, aby som na to nezabudol, že teda dávam návrh, a toto hovorím pánovi spravodajcovi, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, čo považujem za najlepšie riešenie a toto by najviac, najviac pomohlo – nevyrobiť novú byrokraciu, nevyrobiť nové pokuty.
No a keď sa vrátime ešte k tým cenám potravín, skutočne že ja považujem teda pána premiéra za človeka, ktorému fakt funguje hlava a ktorý teda proste riadi tú krajinu už nejaký štrnásty rok alebo koľko, ale rozprávať o tom, že teda tie ceny potravín klesnú, hej, lebo klesne DPH na každú jednu potravinu o jedno percento, jeden percentuálny bod, tak to, to, to proste, to je normálne že nelogické. To, že to hovoril v minulosti, síce zase pejoratívne urážal podnikateľov, ale to bolo bližšie k pravde. Veď zoberme si, že pre budúci rok, dobre, možno potravinová inflácia bude 4 %, ale celková inflácia bude 5,5 %. Čiže aj, už len z tohto dôvodu jednoducho tie potraviny nemajú ako byť lacnejšie. Proste budeme radi, keď nebudú drahšie. Ale tá realita je, že budú ešte drahšie. A to treba asi na rovinu povedať. A čím viacej hlúpostí sa vymyslí, čím viacej povinností sa pridá, tým budú, tým budú ešte drahšie.
No a možno poviem ešte poslednú vec, ktorá bude zasa už taká širšia, ale využijem, že tu máme pána ministra. Keď sa pozreme teda ten, tú medicínu, aká bola naordinovaná teraz z toho makropohľadu, tak štát si naordinoval, že o 19,8 % zvýši svoje príjmy. Skoro o 20 %. No, keď si to porovnáme s tým, ako tá konsolidácia vyzerá, že so zavretím všetkých očí 85 %, 85 % zaplatia ľudia, čiže štát sa jednoducho rozhodol, že takmer 5 mld. euro medziročne viacej vyberie od občanov. To je jedna vec. Výdavky štátneho rozpočtu medziročne budú rásť o 12,2 %, porovnávam aktuálny rozpočet s plánovaným budúcim. O 12,2 %. Čiže ani to, čo hovoríte, že konsolidácia kde je? Jediná konsolidácia je, že ľudí, od ľudí vyberete veľké množstvo peňazí a použijete ich na nové výdavky. O 12,2 %, o 3,7 mld. eur bude množstvo, bude teda suma nových výdavkov. Ten deficit proste klesne asi o 1,3 mld., hej? Čiže keď hovoríte ľuďom, že si majú uťahovať opasky, tak tá realita je nie preto, aby sa ozdravili verejné financie, ale preto, aby vznikli nové verejné výdavky. A jeden z tých nových verejných výdavkov je aj tento porovnávač. Aj na to sa teraz ľudia zložili. Stojí ich to peniaze a nič im to neprinesie.
No ale teraz keď sa fakt pozriem na tie čísla rozpočtové, tak to sú normálne že čísla... ukážte mi, páni, veď kopu z vás tiež ste podnikatelia aj zo SMER-u, ktorá firma dokáže svoj obrat medziročne zvýšiť o 20 %? Akože fakt že máloktorá, ak vôbec, ako fú. No a zasa. Porovnávam, chcem to porovnať s Českom, ktoré ide teraz, vlastne budúci rok, hej, rok 2025 je u nich volebný rok, takisto teda riešia rozpočet, sú kúsok pred nami, už ho majú schválený v prvom čítaní, som dosť v českej snemovni, no ale rast príjmov je tam okolo 7,3 %, hej? To je taký nejaký, že rastie im ekonomika, majú nejaký ekonomický rast, proste možno, možno robia aj nejaké zmeny, proste to je také, že to sa dá, ako je to realistické a realizovateľné. Čiže 7 %, my máme dvadsať. Slovensko si predsavzalo, že trikrát zvýši príjmy do rozpočtu oproti tomu, čo si predsavzalo teda podstatne ekonomicky vyspelejšie Česko, ktoré má aj nižšiu nezamestnanosť a proste ekonomiku trošku viac rozbehnutú ako našu. Výdavky vo volebnom roku Čechom budú rásť o 4,7 %. O 4,7 %. A to dokonca nerozprávajú o tom, že slovo roka majú konsolidácia. Nám, páni, rastú o dvanásť, o 12,2. Tak proste to je akože... (Reakcia z pléna.) Môžme sa, samozrejme, baviť ďalej, však pán minister môže, môže reagovať, hej? Ale ešte raz, výdavkové limity, veď keď budeš menej míňať, budeš mať menší problém s výdavkovými limitmi, pán minister, ale ešte raz, proste tie čísla, ktoré máme, sú, sú akože veľmi-veľmi zlé a proste nehovoria o nejakom, nejakom ozdravovaní.
Ale teda naspäť k porovnávaču, ešte raz, povedal som, navrhujem, aby sme teda ďalej nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu. To považujem za správne riešenie.
A ďakujem pekne za pozornosť a som rád, že tu sedela, a teda chcem aj pochváliť, aby som aj bol trošku konštruktívny, relatívne veľa aj koaličných poslancov.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
10:35
Vystúpenie v rozprave 10:35
Alojz HlinaNa úvod mi ešte dovoľte povedať takú jednu vec, pán minister, že ešte k tým zlým správam si pripíšte ešte jednu, čo sme tu minule objavili, ste tu vtedy neboli, neviem, či sa vám priznal pán Tomáš, alebo nie, ale vám ešte príde o niečo menej peňazí na dôchodky, pretože Sociálna...
Na úvod mi ešte dovoľte povedať takú jednu vec, pán minister, že ešte k tým zlým správam si pripíšte ešte jednu, čo sme tu minule objavili, ste tu vtedy neboli, neviem, či sa vám priznal pán Tomáš, alebo nie, ale vám ešte príde o niečo menej peňazí na dôchodky, pretože Sociálna poisťovňa teraz ohlásila veľkú vec, že ako vytvorila platobnú bránu, cez ktorú môžte platiť dôchodky. To znamená, že aj keď firmy platia ročne niekde na úrovni 10-11 mld. euro, neviem, koľkí sa ulakomia na ten super systém platenia cez platobnú bránu, len nikto vám, možno ani vám nepovedal, že tie peniaze, ktoré prídu na Sociálnu poisťovňu, potom musí Sociálna poisťovňa z nich odviesť poplatok tým, čo poskytli tú platobnú bránu. Minister Tomáš mi sľúbil, že mi pripravuje odpoveď Sociálna poisťovňa, doteraz som žiadnu nedostal. Čiže rátajte. Neviem, kto si to vôbec dovolil takú drzosť, hej, že z peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, niekto si zoberie poplatok. Čiže ešte o niečo menej vám príde. Treba zistiť, koľko to bude, len treba s tým aj rátať, hej, že o to budete mať menej.
Teraz k samotnému návrhu. Začalo to tak veľkolepo a začalo, teda história ťahá až k bilbordom, hej, k politike a k ohlupovaniu. Ja, teda to už bolo spomenuté, ja začnem 19. storočím, hej, a nie stredovekom, začalo to napríklad, ten veľký boj a ten zápas začal v januári na úrade vlády, kde sa položili na stôl vajcia a myslím, že aj nejaké iné potraviny, boli ste tam aj vy, pán minister, bol tam aj pán Takáč, bol tam, myslím, niekto zo ŠOI-ky a natočilo sa deväťminútové video o tom, že teda teraz to začne. Teraz prišiel ten čas, teraz už, ľudia, môžte byť spokojní, teraz už vládneme my, pozrite, v akej sme tu formácii, pozrite sa, čo sme ovládli, a teraz už nastane ten, tá šangrila a ten bájny svet, proste teraz to už, to už príde.
Nuž neprišlo. My sme to zadokumentovali, aj kolega tiež robil taký dokumentačný nákup, my sme tiež spravili jeden, hej, my sme urobili nákup tých potravín, ktoré ste tam vtedy explicitne spomenuli, to znamená vajcia, maslo a eidam. My sme ich v ten, v tom čase šestnásteho alebo 17. januára nakúpili a takisto sme ich nakúpili, myslím, že v pondelok alebo v utorok.
Nuž musím povedať, pán minister, niečo nevychádza, hej? Proste nevychádza. Nieže sa ceny neznížili, ale ceny sa zvýšili. Kvôli korektnosti musím uznať, že my sme prezentovali nejaké číslo. Tam je ten daný moment v tej danej predajni, keď sme to nakupovali teraz, nemali M-ká vajcia, mali iba L-ká, takže to môže trošku skresľovať, ale stále však vieme povedať, že ceny oproti januáru dodnes narástli niekde na úrovni desiatok percent. Nuž tak mi povedzte, že čo je potom, jak to, jak ste to vlastne začali ten veľký boj, alebo čo ste vlastne urobili pre to, aby sa ceny znížili, keď sa zvýšili a je to zadokumentované. My sme to zadokumentovali, kolega Hargaš to zadokumentoval, proste to nevychádza.
A po celom tom boji ste vlastne prišli s nejakým porovnávačom. Viete, vy ste objavili koleso, ktoré už dávno je. Však tých porovnávačov je koľko teraz dneska dostupných? Dneska máte toľko porovnávačov, koľko len chcete. Vy si môžte porovnať všetko so všetkým, hej, porovnávače existujú. To neni že nejaká že autorská cnostná, viete, nejaký že zuckerbergovský nápad, že teraz zmením svet. Vy ste len niečo okopírovali, čo už dávno je, a idete to odprezentovať pomaly jak úspech tejto vlády v boji proti drahým potravinám. Nesedí to. Nesedí to a je to také dosť nepoctivé.
Možno pre, na začiatok nejakú základnú kalibráciu treba povedať, aj si povedať, že prečo vlastne sú tie potraviny na Slovensku drahé aj v kontexte celej V4, dokonca v európskych merítkach sme už drahí. Možno sú drahšie niekde v Lichtenštajnsku alebo v Luxembursku, kde naozaj majú možno iné vnímanie. Ono, viete, ten problém je trochu inde a súvisí s vami, lebo vy ste sa, nemyslím konkrétne s vami ako ministrom, ale s vami ako nomenklatúrou, vy ste vytĺkli kravy, vy ste vytĺkli kravy. Keď ste vytĺkli kravy, keď sú maštale prázdne, tak nemáte mlieko. Keď nemáte mlieko, nemáte smotanu. Keď nemáte smotanu, nemáte maslo. Ono to tak proste nejako funguje. Keď nemáte, musíte doviesť. Keď musíte doviesť, stávate sa určitým rukojemníkom toho, že ako, akú cenovú politiku kto s vami robí. Keby ste mali kravy, tak si určujete politiku vy, lebo máte surovinu. Keď nemáte surovinu, tak ste sa stali obeťou toho, že nemáte surovinu, ergo musíte počúvať.
Na Slovensku sa teraz dojí, myslím, 112-tisíc kráv, niekedy sa dojilo pol milióna kráv. Na Slovensku sa mení, sa dojí najmenej kráv v porovnaní v rámci celej Európy z pohľadu pomeru k počtu obyvateľov. Tam ste to dopracovali. Tam ste to dopracovali tou poľnohospodárskou politikou, tam ste to dopracovali tým, že ste do poľnohospodárstva pustili mafiu, tam ste to dopracovali tým, že poľnohospodárom, u nás bol nejaký rodák, ktorý mal Ferrari v Michalovciach v nejakej obývačke a ešte sa s tým chválil v Plus sedmičke, a my by sme tu mali pomaly híkať, že aký úspešný podnikateľ. Proste vagabundi, podvodníci sa dostali do poľnohospodárstva, ľudia, ktorí nerozoznajú kravu od jalovice, tam sa dostali do poľnohospodárstva, lebo zistili, že na tom sa dá zarobiť, nechce sa im chovať kravy, lebo ku krave treba ráno o piatej prísť. Keď neprídete, tak bučí na celú dedinu a to je potom hanba, no tak radšej vytlčiete kravy a máte ticho. A viete, potom sa len tvárite, že ste podnikateľ.
Áno, prapodstata toho, že máme drahé potraviny, je v tom, že ste vytĺkli kravy a sme sa stali obeťou, obeťou našej poľnohospodárskej politiky. Ale vy neriešite prapodstatu toho, neriešite, lebo to mám zadokumentované v tom, že jediná autorská výzva, ktorú minister pôdohospodárstva Takáč dokázal za svojej éry vypísať, je výzva na podporu živočíšnej výroby. A viete, čo sa dostalo do tejto výzvy? Ak v nej chcete uspieť, ak chcete mať plný počet bodov, tak si máte kúpiť kombajn, lebo za ten dostanete 40 bodov, ten maximálny počet. Nuž tak mi povedzte, ako súvisí to, že máte kombajn, s tým, že chováte kravy? Nuž súvisí len tak, lebo kombajn je kombajn. Od kombajnu to celé začalo. Tí, čo vedia, vedia. Proste kombajn sa stal obeťou politiky výmenného systému vratiek a systému obchodovania. Proste to, že sa tam znova dostal, je znova len prepotvrdením toho, že nič sa na tej PPA-čke nezmenilo. Tam sa nedostal kŕmny voz, tam sa nedostali nejaké stojiskové brány, nejaké odvetrávacie, tam maximálny počet dostanete vtedy, keď si kúpite 700-tisícový kombajn.
Takže takto vy podporujete živočíšnu výrobu! Tú živočíšnu výrobu, z ktorej máte mlieko a z toho mlieka máte maslo. Keď máte surovinu, máte v rukách moc. Keď nemáte surovinu, máte v rukách, s prepáčením, viete čo, nechcem byť pejoratívny. A tak sme my presne dopadli. A to ten celý svet vie o nás, že my sme takto dopadli, a preto sme sa stali obeťou hrátok toho, cenových vojen. A tí Slováci zaplatia, zaplatia, z tej biedy zaplatia. A platíme. Platíme najdrahšie potraviny vo V4.
Ale na vine ste vy, vaša politika, poľnohospodárska politika. To, že ste do poľnohospodárstva pustili mafiu. To, že ste nechali Rodu v Michalovciach, to, že ho nezavreli po týždni, to, že ho nechali tam robiť, to, že tam tí ľudia, koľko ľudí je v slovenskom poľnohospodárstve, ktorí nerozoznajú kravu od jalovice? Ale sú to najväčší poľnohospodári, najväčší títo poberatelia.
Nerozozná kravu od jalovice, ale každé dvere na PPA-čke pozná. To je to, to je presne to, kam sa dostalo slovenské poľnohospodárstvo. A to je výsledok, preto ľudia platia draho za masť. Nemáme suroviny. Nemáš surovinu, nemáš nič, nevyrobíš. Chlapče, musíš počúvať, a to presne je.
Takže tento váš cenový porovnávač, je taká voda v koši, ako nič. Viete, ale verím, že teda ľudia to takto aj pocítia a uvidia, lebo ja neviem, koľko je tých existujúcich porovnávačov, 10, 20, 15, no veľa. Tak bude o jeden väčší, ale ešte, ešte si ho aj zaplatíte. Ľudia si ho ešte, ešte aj zaplatia. Neviem presne, čo si od neho sľubujete, lebo on môže ešte narobiť dosť veľkú patáliu. Nieže nepomôže, no jasné, že nepomôže, ale že môže narobiť veľkú patáliu v tom, že čo môže spôsobiť. Hej, že môže spôsobiť to, že prečo vlastne tie ceny sú u nás vysoké. Okrem toho, že ste vytĺkli kravy, je aj to, že ste nechali zmonopolizovať ten celý segment potravinárstva a predaja, hej, tak vlastne len posilní tú monopolizáciu, posilní tu kartelizáciu toho celého sektoru. To, že im vytvoríte nejakú platformu, na ktorej oni nahádžu svoje, na ktorej sa dohodnú, čo tam nahádžu, hej, tak vlastne zeliminujú všetkých ostatných, lebo vy ste vybrali nejakých 20 položiek, ktoré tam treba nahádzať, nareportovať, tam sa kartelovo dohodnú, že teda ako nastavia ceny, ktoré budú, podľa mňa veľmi budú nízke, preto lebo vedia, že sa budú niekde ukazovať. Však zarobíme na drogérii. Viete, však dobre, už keď, už keď ku nám prídu, už ich nepustíme, hej, lebo to sú všetci, to, čo tam budú nahadzovať, tak tí všetci proste majú aj v tej veľkej predajni s tým košíkom, keď idete, tak kúpite aj topánky, aj bundu, aj drogériu, aj prášok, všetko. Čiže keď nezarobím na tom masle, tak zarobím na tom, na tom prášku. Ale ten mliekar, ten, ktorý robí fakt z toho mlieka, ktorý sa trápi, ktorý má pult a ktorý predáva, ten nemá drogériu. Toho poškodíte! A ten ešte bude ten zlý, ten ešte bude ten, no pozri, aký ty si nenažratý, že pozri, aký ty si, veď tam v tom Lidli aká je cena a ty máš takô drahô. Viete, a ten chudák, nemá drahô, ten chudák má reálnu cenu produktu.
Ja som rád, že v tej novej, novom materiáli, ktorý sa spracoval teraz pre potrebu Európskej komisie pre novú poľnohospodársku politiku, sa začína hovoriť o tom intenzívnejšie, že nemôžu sa predávať veci pod výrobné náklady. V potravinárstve by sa nemali, vy môžte nakúpiť niekde, ja neviem, blúzky, tie blúzky sa vám nepredajú a keď sa vám nepredajú, už končí sezóna, tak ich šupnete pod to, čo ste ich kúpili. Okej, blúzky. Ale podľa mňa potraviny dennej spotreby by ste nemali predávať pod náklady. Lebo vy nenakupujte dopredu, vy by ste, lebo znehodnocujete celý ten systém, celú tú vertikálu znehodnocujete. Ale tým veľkým to je jedno, oni budú predávať pod výrobné, pod náklady toho. Jednak dotlačia toho výrobcu, aby im takú, za takú cenu, a potom ešte tým, že zarobia na drogérii, no tak to šupnú ešte nižšie, aby nalákali tých ľudí do košiara. Už, a už keď ich budú mať v obchode, zarobia na drogérii. Čiže vy môžte spôsobiť to, čo ešte možno ako-tak funguje, alebo ešte zopár ľudí tu je, ktorí sa trápia, hej, že majú nejaké svoje malé prevádzky, a ešte z nich urobíte zlých vydriduchov, ktorí sú drahí, lebo však v Lidli majú lacnejšie. Lebo tomu človeku neviete narýchlo vysvetliť, že keď chcete vyrobiť kilo syru, tak potrebujete desať litrov mlieka. Keď potrebujete desať litrov mlieka, tých desať litrov mlieka musíte niekde kúpiť. Keď ich kúpite, tam je nejaká, nejaká cena, že proste tá cena sa nejako vyvíja. Cena, cena toho produktu má nejaké nastavenia, ktoré sa môžu líšiť v nejakých, v niečom malom, ale nemôžu sa líšiť úplne zásadne. Hej, že, že, že... A áno, ale vy teraz vytvoríte nástroj pre nich, že proste nahádžu to tam, tam nareportujú to.
A ak je ešte pravdou to, čo som tu počul, že... lebo ja som nad tým rozmýšľal, dobre, však keď už ho vytvoria, ten portál, tak sa tam prihlásim aj ja. Aspoň budem mať nejakú takú reklamu, však sa tam napíšem aj ja. Ale ak idete vyeliminovať tých malých, idete ich vyeliminovať tým, že spravíte nejaké vstupné náklady, že bude náročné sa tam vôbec prihlásiť a že to bude stáť nejakú, no tak, samozrejme, ten malý sa tam neprihlási, a už to necháte len pre veľkú, pre hru tých veľkých, lebo tým to je jedno, 5-tisíc euro je pre nich nič, a necháte im ten svet. T
akže neviem, či ste to úplne premysleli, že či neni lepšie, niekedy je lepšie neurobiť nič. Viete, ak máte urobiť sprostosť, tak niekedy je lepšie cúvnuť z cesty, povedať: chceli sme, nevyšlo, počkáme, uvidíme, zatiaľ, ľudia, kupujte naše výrobky a kto môžte, kúpte si kravku do dvora. Hej? To ja by som teda poradil, poradil toľko. Hej? A nespúšťajte tieto pokusy, ako tu už aj kolegovia povedali, ktoré určite nepomôžu.
Samozrejme, tam vznikajú, veľa ďalších otázok sa tam otvára pri tom, pri tom samotnom portáli, že akú bude mať funkcionalitu, ako tam budete nahadzovať, či to tam viete opravovať. Hej, že buď, či sa budú dorovnávať. Viete, lebo ak sa neskoordinujú predtým, jak to začnú nahadzovať, či sa môžu koordinovať potom, ako to nahodili. Čiže nahodím ráno o deviatej, že maslo bude stáť, ja neviem, 3,05, potom zistím, že ten je lacnejší, no tak ho dorovnám, tak to zmením o hodinu. Toto neviem, to sú tiež veci, že ktoré vlastne naozaj budete posilňovať silnú kartelizáciu.
A potom napríklad, ako máte ošetrené to, že keď sa takto vytlčú na týchto, že ako budú garantovať, že to vôbec budú mať, lebo to sú tiež také finty, hej, že niekoho nalákate na niečo, ale už ste to predali. Hej, mali ste to síce, už to nemáte, ale už keď ten človek sa prešiel, už prišiel do tej predajne, tak neodíde s prázdnou taškou, no tak už niečo nakúpi. Hej, čiže toto bude niekto kontrolovať? Lebo to môže byť taký celkom zaujímavý spôsob, že nahádžem lacné, lacné ceny do toho portálu, naťahám ľudí, aby ku mne prišli, ale poviem, viete čo, však ste mali prísť do deviatej. No, to sa vypredalo, toľko ľudí prišlo, už to nemáme. Hej, ale máme tu tiež maslo, ale je trošku drahšie, no. A už ten človek si ho kúpi. Takže, áno, o tom by sa dalo dlho rozprávať, o tom som zrovna až tak nechcel. Takže to už asi si zodpovieme v tom druhom čítaní, uvidíme.
Sú riešenia alebo nie sú riešenia? Viete, vy ako socialisti, by ste mohli mať riešenia aj vo svetle toho, že sa chystá návšteva v Číne. Ja som čítal takú knihu, že Číňania, čínska komunistická strana, keď chcela zabrániť inflácii nárastu cien potravín, tak skupovala obilie. Normálne intervenovala, že skupovala obilie, v Číne skupo... komunistická strana skupovala obilie a tým, aby regulovala, aby nedovolila nárastu cien potravín. Tak vy keď ste teda socialisti, ja to nehovorím ako na inšpiráciu, ja to len hovorím, že som to čítal, to je fakt, hej, niečo sa zdá, aj sa im v tom podarilo. Máte peňazí dosť, hej, máte peňazí dosť aj ako strana, máte aj tých oligarchov okolo seba, hej, no tak intervenujte, že budete regulovať, toto by možno mohla byť cesta, cesta socialistov vo vašom ponímaní. Pre nás, ktorí sme za... sme si vedomí toho, že sme v tržnom prostredí a v Európe v 21. storočí, riešením je a zostane to, že proste nerobiť chyby. Hej, lebo ak chcete byť súčasťou hry, musíte mať kocky. Hej, a keď chcete, proste keď nemáte kocky, no tak ste obeťou tej hry a to sa nám presne stalo. My vo veľa sektoroch budeme hrať, ťahať za rádovo kratší koniec, lebo nemáme surovinu. Nemáme to, čo to vytvára. Hej, to, čo vlastne to tvorí, takže sa staneme obeťou. Takže ja by som išiel, ale to je na dlhšie, a to vy nechcete, lebo vy potrebujete okamžitý efekt, ja by som šiel naozaj do podpory poľnohospodárstva, do podpory tých, čo chovajú, pestujú, tých, čo, potravinárov, tí, čo pečú, varu... tých by som podporoval. Ja by som nejakých na Dubaji nepodporoval, fakt by som nepodporoval. Kaštiele, prerábku by som nepodporoval, tých by som podporoval.
A podporoval by som konkurenciu, zdravú konkurenciu. Ale podporoval by som to, že je tu dosažiteľné prostredie, vymožiteľnosť práva, to by som ešte podporoval. Podporoval by som to, že keď má niekto nejaký problém, tak sa doznaje pravdy a doznaje sa pravdy rýchlo. Toto je jediná naša šanca. Takéto hókusy-pókusy a lá, a lá porovnávače, to sú také somariny pre deti. Ja viem, že na nejakú tlačovku to, nechcem sa akože... jednoduchších, nie pre deti, ale že možno to na nejakú tlačovku vydá, hej, možno to v určitý moment budete vedieť predať ako veľký úspech, ale keď sa to naozaj že rozmení na drobné, od úspechu to má veľmi-veľmi ďaleko.
A skončím tým, čím som, aj som rozmýšľal, či to poviem, a nakoniec to poviem, že prísne vzaté, ešte jeden dôvod je, prečo tie potraviny narástli tak, ako narástli, okrem tých, čo som spomínal. A ešte ten jeden dôvod je, viete ktorý? Nebudem ho menovať ten reťazec, ale jeden váš čelný predstaviteľ je jeho spolumajiteľom. Prémiový potravinový, potravinársky obchodnícky, maloobchodný reťazec, prevažne lokalizovaný v Bratislave. Ja som počul takú teóriu, že na vine toho, že ceny narástli, je tento reťazec. A viete prečo? Lebo tie iné reťazce si povedali, však pozrite sa, však oni benchmarkujú ceny. Však keď sú ľudia ochotní zaplatiť v tom reťazci, začína na tvrdé y, toľko za to maslo, tak potom, tak potom aj my zdvihnime ceny, lebo oni nastavujú tú nejakú úroveň. Toto priznávam, že je možno čiastočne politickejšia vsuvka ako vecnejšia, takže keby ste hľadali jeden z ďalších dôvodov, prečo sú ceny potravín na Slovensku vysoké, tak je to aj pre jeden potravinový reťazec, ktorý patrí vám smerákom alebo vašim, vašim ľuďom. Lebo oni nabenchmarkovali vysoké ceny potravín, oni určili hladinu, kde sa ľudia idú prejsť, lebo chcú byť tam videní, že tam nakupujú, ale zároveň tým spôsobili to, že iné reťazce si povedali: no moment, tak keď sú ochotní zaplatiť za to maslo tam toľko, tak u nás ešte budeme my lacnejší, budeme tí dobrí. Oni nastavili hranicu, od ktorej sa začínajú veci posudzovať. Jeden by to nepovedal, však? Niečo na tej teórii bude, preto som vám ju tu povedal.
Ďakujem pekne.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, k tomu je čo povedať. Niečo povedali kolegovia, niečo prípadne doplním aj ja. Skúsim.
Na úvod mi ešte dovoľte povedať takú jednu vec, pán minister, že ešte k tým zlým správam si pripíšte ešte jednu, čo sme tu minule objavili, ste tu vtedy neboli, neviem, či sa vám priznal pán Tomáš, alebo nie, ale vám ešte príde o niečo menej peňazí na dôchodky, pretože Sociálna poisťovňa teraz ohlásila veľkú vec, že ako vytvorila platobnú bránu, cez ktorú môžte platiť dôchodky. To znamená, že aj keď firmy platia ročne niekde na úrovni 10-11 mld. euro, neviem, koľkí sa ulakomia na ten super systém platenia cez platobnú bránu, len nikto vám, možno ani vám nepovedal, že tie peniaze, ktoré prídu na Sociálnu poisťovňu, potom musí Sociálna poisťovňa z nich odviesť poplatok tým, čo poskytli tú platobnú bránu. Minister Tomáš mi sľúbil, že mi pripravuje odpoveď Sociálna poisťovňa, doteraz som žiadnu nedostal. Čiže rátajte. Neviem, kto si to vôbec dovolil takú drzosť, hej, že z peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, niekto si zoberie poplatok. Čiže ešte o niečo menej vám príde. Treba zistiť, koľko to bude, len treba s tým aj rátať, hej, že o to budete mať menej.
Teraz k samotnému návrhu. Začalo to tak veľkolepo a začalo, teda história ťahá až k bilbordom, hej, k politike a k ohlupovaniu. Ja, teda to už bolo spomenuté, ja začnem 19. storočím, hej, a nie stredovekom, začalo to napríklad, ten veľký boj a ten zápas začal v januári na úrade vlády, kde sa položili na stôl vajcia a myslím, že aj nejaké iné potraviny, boli ste tam aj vy, pán minister, bol tam aj pán Takáč, bol tam, myslím, niekto zo ŠOI-ky a natočilo sa deväťminútové video o tom, že teda teraz to začne. Teraz prišiel ten čas, teraz už, ľudia, môžte byť spokojní, teraz už vládneme my, pozrite, v akej sme tu formácii, pozrite sa, čo sme ovládli, a teraz už nastane ten, tá šangrila a ten bájny svet, proste teraz to už, to už príde.
Nuž neprišlo. My sme to zadokumentovali, aj kolega tiež robil taký dokumentačný nákup, my sme tiež spravili jeden, hej, my sme urobili nákup tých potravín, ktoré ste tam vtedy explicitne spomenuli, to znamená vajcia, maslo a eidam. My sme ich v ten, v tom čase šestnásteho alebo 17. januára nakúpili a takisto sme ich nakúpili, myslím, že v pondelok alebo v utorok.
Nuž musím povedať, pán minister, niečo nevychádza, hej? Proste nevychádza. Nieže sa ceny neznížili, ale ceny sa zvýšili. Kvôli korektnosti musím uznať, že my sme prezentovali nejaké číslo. Tam je ten daný moment v tej danej predajni, keď sme to nakupovali teraz, nemali M-ká vajcia, mali iba L-ká, takže to môže trošku skresľovať, ale stále však vieme povedať, že ceny oproti januáru dodnes narástli niekde na úrovni desiatok percent. Nuž tak mi povedzte, že čo je potom, jak to, jak ste to vlastne začali ten veľký boj, alebo čo ste vlastne urobili pre to, aby sa ceny znížili, keď sa zvýšili a je to zadokumentované. My sme to zadokumentovali, kolega Hargaš to zadokumentoval, proste to nevychádza.
A po celom tom boji ste vlastne prišli s nejakým porovnávačom. Viete, vy ste objavili koleso, ktoré už dávno je. Však tých porovnávačov je koľko teraz dneska dostupných? Dneska máte toľko porovnávačov, koľko len chcete. Vy si môžte porovnať všetko so všetkým, hej, porovnávače existujú. To neni že nejaká že autorská cnostná, viete, nejaký že zuckerbergovský nápad, že teraz zmením svet. Vy ste len niečo okopírovali, čo už dávno je, a idete to odprezentovať pomaly jak úspech tejto vlády v boji proti drahým potravinám. Nesedí to. Nesedí to a je to také dosť nepoctivé.
Možno pre, na začiatok nejakú základnú kalibráciu treba povedať, aj si povedať, že prečo vlastne sú tie potraviny na Slovensku drahé aj v kontexte celej V4, dokonca v európskych merítkach sme už drahí. Možno sú drahšie niekde v Lichtenštajnsku alebo v Luxembursku, kde naozaj majú možno iné vnímanie. Ono, viete, ten problém je trochu inde a súvisí s vami, lebo vy ste sa, nemyslím konkrétne s vami ako ministrom, ale s vami ako nomenklatúrou, vy ste vytĺkli kravy, vy ste vytĺkli kravy. Keď ste vytĺkli kravy, keď sú maštale prázdne, tak nemáte mlieko. Keď nemáte mlieko, nemáte smotanu. Keď nemáte smotanu, nemáte maslo. Ono to tak proste nejako funguje. Keď nemáte, musíte doviesť. Keď musíte doviesť, stávate sa určitým rukojemníkom toho, že ako, akú cenovú politiku kto s vami robí. Keby ste mali kravy, tak si určujete politiku vy, lebo máte surovinu. Keď nemáte surovinu, tak ste sa stali obeťou toho, že nemáte surovinu, ergo musíte počúvať.
Na Slovensku sa teraz dojí, myslím, 112-tisíc kráv, niekedy sa dojilo pol milióna kráv. Na Slovensku sa mení, sa dojí najmenej kráv v porovnaní v rámci celej Európy z pohľadu pomeru k počtu obyvateľov. Tam ste to dopracovali. Tam ste to dopracovali tou poľnohospodárskou politikou, tam ste to dopracovali tým, že ste do poľnohospodárstva pustili mafiu, tam ste to dopracovali tým, že poľnohospodárom, u nás bol nejaký rodák, ktorý mal Ferrari v Michalovciach v nejakej obývačke a ešte sa s tým chválil v Plus sedmičke, a my by sme tu mali pomaly híkať, že aký úspešný podnikateľ. Proste vagabundi, podvodníci sa dostali do poľnohospodárstva, ľudia, ktorí nerozoznajú kravu od jalovice, tam sa dostali do poľnohospodárstva, lebo zistili, že na tom sa dá zarobiť, nechce sa im chovať kravy, lebo ku krave treba ráno o piatej prísť. Keď neprídete, tak bučí na celú dedinu a to je potom hanba, no tak radšej vytlčiete kravy a máte ticho. A viete, potom sa len tvárite, že ste podnikateľ.
Áno, prapodstata toho, že máme drahé potraviny, je v tom, že ste vytĺkli kravy a sme sa stali obeťou, obeťou našej poľnohospodárskej politiky. Ale vy neriešite prapodstatu toho, neriešite, lebo to mám zadokumentované v tom, že jediná autorská výzva, ktorú minister pôdohospodárstva Takáč dokázal za svojej éry vypísať, je výzva na podporu živočíšnej výroby. A viete, čo sa dostalo do tejto výzvy? Ak v nej chcete uspieť, ak chcete mať plný počet bodov, tak si máte kúpiť kombajn, lebo za ten dostanete 40 bodov, ten maximálny počet. Nuž tak mi povedzte, ako súvisí to, že máte kombajn, s tým, že chováte kravy? Nuž súvisí len tak, lebo kombajn je kombajn. Od kombajnu to celé začalo. Tí, čo vedia, vedia. Proste kombajn sa stal obeťou politiky výmenného systému vratiek a systému obchodovania. Proste to, že sa tam znova dostal, je znova len prepotvrdením toho, že nič sa na tej PPA-čke nezmenilo. Tam sa nedostal kŕmny voz, tam sa nedostali nejaké stojiskové brány, nejaké odvetrávacie, tam maximálny počet dostanete vtedy, keď si kúpite 700-tisícový kombajn.
Takže takto vy podporujete živočíšnu výrobu! Tú živočíšnu výrobu, z ktorej máte mlieko a z toho mlieka máte maslo. Keď máte surovinu, máte v rukách moc. Keď nemáte surovinu, máte v rukách, s prepáčením, viete čo, nechcem byť pejoratívny. A tak sme my presne dopadli. A to ten celý svet vie o nás, že my sme takto dopadli, a preto sme sa stali obeťou hrátok toho, cenových vojen. A tí Slováci zaplatia, zaplatia, z tej biedy zaplatia. A platíme. Platíme najdrahšie potraviny vo V4.
Ale na vine ste vy, vaša politika, poľnohospodárska politika. To, že ste do poľnohospodárstva pustili mafiu. To, že ste nechali Rodu v Michalovciach, to, že ho nezavreli po týždni, to, že ho nechali tam robiť, to, že tam tí ľudia, koľko ľudí je v slovenskom poľnohospodárstve, ktorí nerozoznajú kravu od jalovice? Ale sú to najväčší poľnohospodári, najväčší títo poberatelia.
Nerozozná kravu od jalovice, ale každé dvere na PPA-čke pozná. To je to, to je presne to, kam sa dostalo slovenské poľnohospodárstvo. A to je výsledok, preto ľudia platia draho za masť. Nemáme suroviny. Nemáš surovinu, nemáš nič, nevyrobíš. Chlapče, musíš počúvať, a to presne je.
Takže tento váš cenový porovnávač, je taká voda v koši, ako nič. Viete, ale verím, že teda ľudia to takto aj pocítia a uvidia, lebo ja neviem, koľko je tých existujúcich porovnávačov, 10, 20, 15, no veľa. Tak bude o jeden väčší, ale ešte, ešte si ho aj zaplatíte. Ľudia si ho ešte, ešte aj zaplatia. Neviem presne, čo si od neho sľubujete, lebo on môže ešte narobiť dosť veľkú patáliu. Nieže nepomôže, no jasné, že nepomôže, ale že môže narobiť veľkú patáliu v tom, že čo môže spôsobiť. Hej, že môže spôsobiť to, že prečo vlastne tie ceny sú u nás vysoké. Okrem toho, že ste vytĺkli kravy, je aj to, že ste nechali zmonopolizovať ten celý segment potravinárstva a predaja, hej, tak vlastne len posilní tú monopolizáciu, posilní tu kartelizáciu toho celého sektoru. To, že im vytvoríte nejakú platformu, na ktorej oni nahádžu svoje, na ktorej sa dohodnú, čo tam nahádžu, hej, tak vlastne zeliminujú všetkých ostatných, lebo vy ste vybrali nejakých 20 položiek, ktoré tam treba nahádzať, nareportovať, tam sa kartelovo dohodnú, že teda ako nastavia ceny, ktoré budú, podľa mňa veľmi budú nízke, preto lebo vedia, že sa budú niekde ukazovať. Však zarobíme na drogérii. Viete, však dobre, už keď, už keď ku nám prídu, už ich nepustíme, hej, lebo to sú všetci, to, čo tam budú nahadzovať, tak tí všetci proste majú aj v tej veľkej predajni s tým košíkom, keď idete, tak kúpite aj topánky, aj bundu, aj drogériu, aj prášok, všetko. Čiže keď nezarobím na tom masle, tak zarobím na tom, na tom prášku. Ale ten mliekar, ten, ktorý robí fakt z toho mlieka, ktorý sa trápi, ktorý má pult a ktorý predáva, ten nemá drogériu. Toho poškodíte! A ten ešte bude ten zlý, ten ešte bude ten, no pozri, aký ty si nenažratý, že pozri, aký ty si, veď tam v tom Lidli aká je cena a ty máš takô drahô. Viete, a ten chudák, nemá drahô, ten chudák má reálnu cenu produktu.
Ja som rád, že v tej novej, novom materiáli, ktorý sa spracoval teraz pre potrebu Európskej komisie pre novú poľnohospodársku politiku, sa začína hovoriť o tom intenzívnejšie, že nemôžu sa predávať veci pod výrobné náklady. V potravinárstve by sa nemali, vy môžte nakúpiť niekde, ja neviem, blúzky, tie blúzky sa vám nepredajú a keď sa vám nepredajú, už končí sezóna, tak ich šupnete pod to, čo ste ich kúpili. Okej, blúzky. Ale podľa mňa potraviny dennej spotreby by ste nemali predávať pod náklady. Lebo vy nenakupujte dopredu, vy by ste, lebo znehodnocujete celý ten systém, celú tú vertikálu znehodnocujete. Ale tým veľkým to je jedno, oni budú predávať pod výrobné, pod náklady toho. Jednak dotlačia toho výrobcu, aby im takú, za takú cenu, a potom ešte tým, že zarobia na drogérii, no tak to šupnú ešte nižšie, aby nalákali tých ľudí do košiara. Už, a už keď ich budú mať v obchode, zarobia na drogérii. Čiže vy môžte spôsobiť to, čo ešte možno ako-tak funguje, alebo ešte zopár ľudí tu je, ktorí sa trápia, hej, že majú nejaké svoje malé prevádzky, a ešte z nich urobíte zlých vydriduchov, ktorí sú drahí, lebo však v Lidli majú lacnejšie. Lebo tomu človeku neviete narýchlo vysvetliť, že keď chcete vyrobiť kilo syru, tak potrebujete desať litrov mlieka. Keď potrebujete desať litrov mlieka, tých desať litrov mlieka musíte niekde kúpiť. Keď ich kúpite, tam je nejaká, nejaká cena, že proste tá cena sa nejako vyvíja. Cena, cena toho produktu má nejaké nastavenia, ktoré sa môžu líšiť v nejakých, v niečom malom, ale nemôžu sa líšiť úplne zásadne. Hej, že, že, že... A áno, ale vy teraz vytvoríte nástroj pre nich, že proste nahádžu to tam, tam nareportujú to.
A ak je ešte pravdou to, čo som tu počul, že... lebo ja som nad tým rozmýšľal, dobre, však keď už ho vytvoria, ten portál, tak sa tam prihlásim aj ja. Aspoň budem mať nejakú takú reklamu, však sa tam napíšem aj ja. Ale ak idete vyeliminovať tých malých, idete ich vyeliminovať tým, že spravíte nejaké vstupné náklady, že bude náročné sa tam vôbec prihlásiť a že to bude stáť nejakú, no tak, samozrejme, ten malý sa tam neprihlási, a už to necháte len pre veľkú, pre hru tých veľkých, lebo tým to je jedno, 5-tisíc euro je pre nich nič, a necháte im ten svet. T
akže neviem, či ste to úplne premysleli, že či neni lepšie, niekedy je lepšie neurobiť nič. Viete, ak máte urobiť sprostosť, tak niekedy je lepšie cúvnuť z cesty, povedať: chceli sme, nevyšlo, počkáme, uvidíme, zatiaľ, ľudia, kupujte naše výrobky a kto môžte, kúpte si kravku do dvora. Hej? To ja by som teda poradil, poradil toľko. Hej? A nespúšťajte tieto pokusy, ako tu už aj kolegovia povedali, ktoré určite nepomôžu.
Samozrejme, tam vznikajú, veľa ďalších otázok sa tam otvára pri tom, pri tom samotnom portáli, že akú bude mať funkcionalitu, ako tam budete nahadzovať, či to tam viete opravovať. Hej, že buď, či sa budú dorovnávať. Viete, lebo ak sa neskoordinujú predtým, jak to začnú nahadzovať, či sa môžu koordinovať potom, ako to nahodili. Čiže nahodím ráno o deviatej, že maslo bude stáť, ja neviem, 3,05, potom zistím, že ten je lacnejší, no tak ho dorovnám, tak to zmením o hodinu. Toto neviem, to sú tiež veci, že ktoré vlastne naozaj budete posilňovať silnú kartelizáciu.
A potom napríklad, ako máte ošetrené to, že keď sa takto vytlčú na týchto, že ako budú garantovať, že to vôbec budú mať, lebo to sú tiež také finty, hej, že niekoho nalákate na niečo, ale už ste to predali. Hej, mali ste to síce, už to nemáte, ale už keď ten človek sa prešiel, už prišiel do tej predajne, tak neodíde s prázdnou taškou, no tak už niečo nakúpi. Hej, čiže toto bude niekto kontrolovať? Lebo to môže byť taký celkom zaujímavý spôsob, že nahádžem lacné, lacné ceny do toho portálu, naťahám ľudí, aby ku mne prišli, ale poviem, viete čo, však ste mali prísť do deviatej. No, to sa vypredalo, toľko ľudí prišlo, už to nemáme. Hej, ale máme tu tiež maslo, ale je trošku drahšie, no. A už ten človek si ho kúpi. Takže, áno, o tom by sa dalo dlho rozprávať, o tom som zrovna až tak nechcel. Takže to už asi si zodpovieme v tom druhom čítaní, uvidíme.
Sú riešenia alebo nie sú riešenia? Viete, vy ako socialisti, by ste mohli mať riešenia aj vo svetle toho, že sa chystá návšteva v Číne. Ja som čítal takú knihu, že Číňania, čínska komunistická strana, keď chcela zabrániť inflácii nárastu cien potravín, tak skupovala obilie. Normálne intervenovala, že skupovala obilie, v Číne skupo... komunistická strana skupovala obilie a tým, aby regulovala, aby nedovolila nárastu cien potravín. Tak vy keď ste teda socialisti, ja to nehovorím ako na inšpiráciu, ja to len hovorím, že som to čítal, to je fakt, hej, niečo sa zdá, aj sa im v tom podarilo. Máte peňazí dosť, hej, máte peňazí dosť aj ako strana, máte aj tých oligarchov okolo seba, hej, no tak intervenujte, že budete regulovať, toto by možno mohla byť cesta, cesta socialistov vo vašom ponímaní. Pre nás, ktorí sme za... sme si vedomí toho, že sme v tržnom prostredí a v Európe v 21. storočí, riešením je a zostane to, že proste nerobiť chyby. Hej, lebo ak chcete byť súčasťou hry, musíte mať kocky. Hej, a keď chcete, proste keď nemáte kocky, no tak ste obeťou tej hry a to sa nám presne stalo. My vo veľa sektoroch budeme hrať, ťahať za rádovo kratší koniec, lebo nemáme surovinu. Nemáme to, čo to vytvára. Hej, to, čo vlastne to tvorí, takže sa staneme obeťou. Takže ja by som išiel, ale to je na dlhšie, a to vy nechcete, lebo vy potrebujete okamžitý efekt, ja by som šiel naozaj do podpory poľnohospodárstva, do podpory tých, čo chovajú, pestujú, tých, čo, potravinárov, tí, čo pečú, varu... tých by som podporoval. Ja by som nejakých na Dubaji nepodporoval, fakt by som nepodporoval. Kaštiele, prerábku by som nepodporoval, tých by som podporoval.
A podporoval by som konkurenciu, zdravú konkurenciu. Ale podporoval by som to, že je tu dosažiteľné prostredie, vymožiteľnosť práva, to by som ešte podporoval. Podporoval by som to, že keď má niekto nejaký problém, tak sa doznaje pravdy a doznaje sa pravdy rýchlo. Toto je jediná naša šanca. Takéto hókusy-pókusy a lá, a lá porovnávače, to sú také somariny pre deti. Ja viem, že na nejakú tlačovku to, nechcem sa akože... jednoduchších, nie pre deti, ale že možno to na nejakú tlačovku vydá, hej, možno to v určitý moment budete vedieť predať ako veľký úspech, ale keď sa to naozaj že rozmení na drobné, od úspechu to má veľmi-veľmi ďaleko.
A skončím tým, čím som, aj som rozmýšľal, či to poviem, a nakoniec to poviem, že prísne vzaté, ešte jeden dôvod je, prečo tie potraviny narástli tak, ako narástli, okrem tých, čo som spomínal. A ešte ten jeden dôvod je, viete ktorý? Nebudem ho menovať ten reťazec, ale jeden váš čelný predstaviteľ je jeho spolumajiteľom. Prémiový potravinový, potravinársky obchodnícky, maloobchodný reťazec, prevažne lokalizovaný v Bratislave. Ja som počul takú teóriu, že na vine toho, že ceny narástli, je tento reťazec. A viete prečo? Lebo tie iné reťazce si povedali, však pozrite sa, však oni benchmarkujú ceny. Však keď sú ľudia ochotní zaplatiť v tom reťazci, začína na tvrdé y, toľko za to maslo, tak potom, tak potom aj my zdvihnime ceny, lebo oni nastavujú tú nejakú úroveň. Toto priznávam, že je možno čiastočne politickejšia vsuvka ako vecnejšia, takže keby ste hľadali jeden z ďalších dôvodov, prečo sú ceny potravín na Slovensku vysoké, tak je to aj pre jeden potravinový reťazec, ktorý patrí vám smerákom alebo vašim, vašim ľuďom. Lebo oni nabenchmarkovali vysoké ceny potravín, oni určili hladinu, kde sa ľudia idú prejsť, lebo chcú byť tam videní, že tam nakupujú, ale zároveň tým spôsobili to, že iné reťazce si povedali: no moment, tak keď sú ochotní zaplatiť za to maslo tam toľko, tak u nás ešte budeme my lacnejší, budeme tí dobrí. Oni nastavili hranicu, od ktorej sa začínajú veci posudzovať. Jeden by to nepovedal, však? Niečo na tej teórii bude, preto som vám ju tu povedal.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:55
Ivan HazuchaPán kolega, toto vaše vystúpenie vnímam dosť tak schizofrenicky z vašej strany, pretože kriti... najskôr kritizujete aj všetci vysoké ceny potravín a keď urobíme opatrenia a tlak na znižovanie cien v obchodoch, a áno, aj v reťazcoch, ktoré v podstate diktujú ceny týchto komodít, tak tvrdíte, že poškodzujeme prvovýrobcov, lebo im tlačíme na ceny pod výrobné náklady. A presne tak, máte pravdu, a preto tí prvovýrobcovia,...
Pán kolega, toto vaše vystúpenie vnímam dosť tak schizofrenicky z vašej strany, pretože kriti... najskôr kritizujete aj všetci vysoké ceny potravín a keď urobíme opatrenia a tlak na znižovanie cien v obchodoch, a áno, aj v reťazcoch, ktoré v podstate diktujú ceny týchto komodít, tak tvrdíte, že poškodzujeme prvovýrobcov, lebo im tlačíme na ceny pod výrobné náklady. A presne tak, máte pravdu, a preto tí prvovýrobcovia, dodávatelia likvidujú svoje stavy dobytka, lebo nie sú konkurencieschopní s tými dodávateľmi, ktorí dodávajú do reťazcov. Ale kde je problém? Nie je problém v dotačnej politike Európskej únie, kde sme na počiatku pri vstupe do Európskej únie vyjednali oveľa nevýhodnejšie dotačné podmienky ako iné krajiny novovstupujúce, napríklad aj Poľsko a Maďarsko, a už vôbec nehovorím o starých krajinách Európskej únie. Koľko percent sme vtedy vyjednali vlastne? 55 %? Zmenilo sa to odvtedy, pán Hlina, v prospech našich prvovýrobcov alebo je to stále tak?
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.10.2024 o 10:55 hod.
Ing.
Ivan Hazucha
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Pán kolega, toto vaše vystúpenie vnímam dosť tak schizofrenicky z vašej strany, pretože kriti... najskôr kritizujete aj všetci vysoké ceny potravín a keď urobíme opatrenia a tlak na znižovanie cien v obchodoch, a áno, aj v reťazcoch, ktoré v podstate diktujú ceny týchto komodít, tak tvrdíte, že poškodzujeme prvovýrobcov, lebo im tlačíme na ceny pod výrobné náklady. A presne tak, máte pravdu, a preto tí prvovýrobcovia, dodávatelia likvidujú svoje stavy dobytka, lebo nie sú konkurencieschopní s tými dodávateľmi, ktorí dodávajú do reťazcov. Ale kde je problém? Nie je problém v dotačnej politike Európskej únie, kde sme na počiatku pri vstupe do Európskej únie vyjednali oveľa nevýhodnejšie dotačné podmienky ako iné krajiny novovstupujúce, napríklad aj Poľsko a Maďarsko, a už vôbec nehovorím o starých krajinách Európskej únie. Koľko percent sme vtedy vyjednali vlastne? 55 %? Zmenilo sa to odvtedy, pán Hlina, v prospech našich prvovýrobcov alebo je to stále tak?
Ďakujem pekne.
Rozpracované