22. schôdza

Ďakujem pekne, pán kolega, pán poslanec Hargaš, za váš príspevok v rozprave, súhlasím s mnohými vecami, ktoré ste povedali, ja som tiež presvedčený, že to nebude fungovať, tento porovnávač, lebo najmä čo ste povedali, že ľudia sa nerozhodujú len podľa ceny. Problém cien potravín je podľa mňa aj príbeh domácej farmárskej produkcie. Ceny potravín sa riadia zákonom ponuky a dopytu a reťazce majú väčší priestor na cenotvorbu, lebo vidia, že je rastúci dopyt. Riešenie by bolo uvoľniť ruky výrobcom potravín, podporovať predaj z dvora, predaj v automatoch, podporovať výrobu a predaj malovýrobcov potravín. Vajcia a maslo v Rakúsko či v Nemecku alebo aj v Poľsku, ich cena nemôže vyletieť veľmi hore, lebo vedia, že farmári predávajú z dvora alebo majú spoločnú lokálnu predajňu, majú automat a podobne.
Takže tento zákon, ktorý chce riešiť informovanie spotrebiteľa, súhlasím, že informovanie o cenách je službou pre spotrebiteľa, ale zriadenie portálu s informáciami o cenách nebude riešiť tento problém, ktorým sú vysoké ceny potravín na Slovensku. A vláda zatiaľ nepredstavila žiadny konštruktívny návrh, ako znížiť ceny potravín na Slovensku.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no dovoľte aj mne sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona.
A ja to trošku tiež pojmem na začiatku tak, ako by to zhrnutie toho dnešného doobedia, keď tu máme pána ministra financií, a zaznelo tu napríklad teda, že, áno, firmy, ktoré robia dépeháčkové softvéry, že teda žiadajú po ostatných spoločnostiach, ktorým teda ten softvér robia, dodatočné peniaze, viac peňazí a vlastne sú akoby ich rukojemníkmi. No, v prvom rade, veď ono to je, samozrejme, realita, že sa udialo kopu zmien a že tie firmy musia tie zmeny zapracovať, zároveň sú takisto zodpovedné, aby to zapracovali dobre, a, bohužiaľ, to všetko niečo stojí.
No a tento jeden konkrétny príklad malý ukazuje asi najlepšie vlastne to, čo sa ide urobiť aj teraz, a to, čo sa vlastne vôbec deje. Že sa systém robí stále zložitejším, že sa doňho pridávajú ďalšie zbytočné a zbytočné časti, ktoré jednoducho sú byrokraciou, sú ďalšími nákladmi, hej? Veď presne aj tie dépeháčkové softvéry. No jasné, keď máme namiesto, teda už sme mali dve sadzby dane, už to neni úplne jednoduché, teraz tam pribudla tretia sadzba dane, do toho tam pribudli rôzne tie nuansy, tak ako som to tu aj ja spomínal, len v tom jednotlivom gastre, že je tam aj 5-percentná, aj 19-percentná, aj 23-percentná sadzba dane. No, samozrejme, že je to zložitejšie na vývoj, zložitejšie pre toho samotného podnikateľa v gastre a zaujímavejšie pre tých, ktorí to chcú podvádzať. Čiže čo z toho chcem povedať, je, že čím systém robíme zložitejší, tým je to vo finále drahšie, horšie a proste nefunguje, nefunguje to dobre.
No a teraz toto je vlastne veľmi, veľmi podobný príklad aj tohto cenového porovnávača. Áno, už to tu bolo povedané, jeho vývoj by mal stáť asi 160-tisíc plus nejakých 16 800 ročne je údržba, to sú tie fakty, ktoré vidíme vo vplyvoch na štátny rozpočet. Ale aj z pohľadu, z pohľadu tohoto štátu je to vlastne len tá kvapka v mori, lebo veď aj tento legislatívny proces tvorby tohto zákona nejakí úradníci robia, aj toto niečo stojí, to, samozrejme, aj my tu strávime rokovací čas týmto, aj okolo nás je tu kopa ďalších zamestnancov. Toto sú všetky ďalšie náklady, ktoré sú tu, ktoré ale ani nie je vidieť, hej? A to zasa je ešte ten pohľad len toho štátu. Samozrejme, tento zákon zasa prináša ďalšie povinnosti vlastne aj v tej produktívnej časti ekonomiky, v tých, v tomto prípade teda reťazcoch alebo potravinových prevádzkach. Tam takisto teda budú musieť dať nejaké náklady na úpravu svojho softvéru, aby teda dokázali posúvať tie dáta do tohto centrálneho štátneho porovnávača cien, ale zároveň tam tiež budú musieť mať niekoho, kto na to dohliada dennodenne, hej? A to tiež budú ďalšie náklady, hej?
A teraz ono, áno, aj to najhoršie riešenie na svete, ktoré sa dá vymyslieť, niekomu pomôže. Čím zložitejšia dépeháčka, tým sa vo finále viacej budú tešiť softvérové firmy, ktoré ju vyrábajú, hej, ten softvér. A budú si môcť za svoje služby viacej vypýtať. No ale takto asi nie, hej, nebudeme sa tešiť, že to jedno odvetvie bude mať historický obrat v tom roku a všetci ostatní budú trpieť. Tak by to asi byť nemalo.
No a teda ja začnem, to tu ešte dnes nebolo povedané. Ten porovnávač prináša fakt nové povinnosti teda určitej veľkosti prevádzok povinne a tie sa tomu jednoducho nebudú vedieť vyhnúť. To je zákon. To je rovnaký zákon ako čokoľvek ďalšie a, samozrejme, ako správny zákon má, tak to prináša sankcie. Aj toto prináša sankcie za, predpokladám, každé jednotlivé porušenie je tam pokuta od 100 euro do 10-tisíc. Predpokladám, za prvé dajú hádam menšiu, za druhé teda trošku väčšiu a teraz otázka, že proste za každé ďalšie teda bude ďalšia pokuta. Toto musíte na dennej báze tam tie ceny posúvať. Teoreticky ten hrdina zo Slovenskej obchodnej inšpekcie môže každý deň ich skontrolovať, či sa tentokrát proste ten zamestnanec, ktorý to má na starosti v tom reťazci, nemá náhodou dovolenku a proste sa to tak nejak uploadlo, ale samé a nie úplne správne, a bude tam ďalšia pokuta, hej? A toto proste, toto je zlé.
A ja to poviem, ja to poviem teraz, tiež tu už boli spomínané tie proste nákupy, hej? Myslím si, že už teraz po roku vládnutia sa aktuálna koalícia akože popálila a pochopila, že teda to mávanie s maslom a s rožkami a núkanie rožkov, kam všade ich strčia a čo ja viem čo všetko, že to jednoducho nemá vplyv na znižovanie cien a že ten plynúci čas to dobehne, hej? Dneska sa teda my pozastavujeme a usmievame nad vašimi videami, že teda maslo je drahšie, toto je drahšie, ja len hovorím teraz smerom na nás, no, keď budeme my mávať maslami a robiť porovnávače, ono aj nás to jedného dňa dobehne, ale ten výsledok je ten, že aj vy ste pochopili a aj nás by to čakalo, že takto sa tie ceny jednoducho neznižujú, takto to nefunguje, hej, mávaním, keď politik máva s maslom, zajtra nebude drahšie. Ale ten fakt je ten, že vyrábanie nových povinností pre potravinárske reťazce, vyrábanie nových pokút pre reťazce, vyrábanie nových daní, nových poplatkov, nového všetkého, všetkého, čo tu máme, tiež nemá vplyv na zníženie cien, práve naopak, má vplyv na zvýšenie cien.
Túto paradigmu máte, kolegovia z koalície, zlú. Jednoducho nové povinnosti, nové podmienky nemajú žiadny potenciál znížiť ceny. Tento, tento porovnávač nijak nezníži ceny. Práve naopak. Veď však si ten reťazec bude museť zakalkulovať tie nejaké náklady na teda zmenu toho systému, toho človeka, ktorý na to bude popri iných povinnostiach dohliadať. Ten reťazec si, samozrejme, zakalkuluje aj to riziko pokuty. A ten, ktorý to nespraví hneď na začiatku, si to zakalkuluje po prvej pokute, ktorú dostane, pretože teda ju bude musieť zaplatiť, hej?
Toto všetko má vo finále, popritom, že... keby sa ešte aspoň dalo povedať, že je zbytočné, že dobre, tak tam bude nejaká povinnosť, ktorú tu dneska schválime a vlastne to zapadne a bude z toho nejaký zákon, ktorý sa moc nebude aplikovať. Nie, toto normálne sa stane ďalším bičom vlastne pre rôzne kontrolné orgány, ktoré budú mať ďalší zákon, ďalšími tromi stranami budú mávať a budú chodiť a kontrolovať a dávať pokuty. Ešte raz, tie reťazce spravia všetko pre to, aby tých pokút dostali čo najmenej, ale ceny to nezníži. Ani tých 20 položiek, ktoré budú v tom porovnávači, a už vôbec nie všetkých teda tých ďalších, ktoré v ňom nebudú.
Dalo by sa, dalo by sa, samozrejme, veľa rozprávať, že ako to celé, ako to celé bude tam, že či skutočne tam bude teraz ktoré maslo z toho sortimentu, a teda bude označené, či je to 82-percentné, alebo teda nejaké masielko s niečím, proste jednoducho to sa proste takto nedá a nebude to rozumné.
Ale ešte potom je tam jedna vec. Ony tie, vo finále tie reťazce tú hru akoby prijmú, čo im iné zostáva, ale ja si myslím, my všetci vieme, keď sa pozrete teda, už tam nebude jedno videnie, lebo pán kolega Hargaš sa pozrie, ale pozrie sa 30 poslancov SMER-u a nejakí hlasáci, ale všetci vieme, čo tam bude, nie? Ja si myslím, že v danom stave nášho koncentrovaného trhu so šiestimi relevantnými reťazcami bude prvý, ja to meno poviem, bude prvý Lidl, za ním bude Kaufland, o tretie miesto sa bude biť, ja neviem, možno, nebudem už ďalšie menovať, a keď sa konečne podarí tá Biedronka, lebo to je cesta, ako znižovať ceny, tak sa tam bude biť o nejaké to prvé miesto aj tá Biedronka. Tak teraz ale fajn, výsledok už vieme a teraz sa ja pýtam, že prečo vlastne za, ani nepoviem, že štátne peniaze, za peniaze nás všetkých, všetkých, peniaze daňových poplatníkov, proste prečo my vlastne budeme robiť takúto, takúto reklamu tým reťazcom? To je ďalšia vec, vlastne ktorá... a možno sa tam teda budú hrať s tými potravinami, že tam aj možnože budú lacnejšie, lebo si z toho urobia ďalšiu formu nejakého proste letáka reklamného.
Ale ešte raz, to zasa, to funguje v balíku. To, čo tam dajú oni v nejakej zľave, v nejakej akcii, budú musieť niekde inde pri tom danom inom produkte, proste ktorý v tej cenovej porovnávačke nie je, tá bude drahšia. Takto to jednoducho funguje. Toto proste, toto jednoducho treba mať na pamäti.
Tá cesta, ako by mohla dnes zlacnieť potraviny alebo vôbec aj cenovú hladinu na Slovensku aktuálna vláda a ako to možno budeme môcť urobiť jedného dňa my, keď budeme mať zasa vládnu zodpovednosť, je zjednodušovať, zjednodušovať, zjednodušovať, nie vytvárať nové povinnosti, nie vytvárať nové pokuty, nové zákony. Ale práve naopak, pozrieť sa na to, čo by sa dalo odstrániť, čo by sa dalo zjednodušiť, čo by sa už dalo nevyžadovať, hej? Hovorím teraz smerom akože k tým potravinám, ale to funguje v celej ekonomike. Pretože uvedomme si, že prečo máme my vyššie ceny a zásadne vyššie ceny ako Poľsko, Maďarsko, Česko, Rakúsko. Všetky tie ostatné krajiny okolo nás sú väčšie krajiny. Proste ten trh je väčší, predajú viac maslo, mlieka, všetkého a teraz keby všetky krajiny mali rovnakú mieru regulácie, rovnakú mieru pokút, rovnakú mieru zákonov, rovnakú mieru povinností, budeme mať rovnakú cenu potravín, kolegovia z koalície? Nebudeme, pretože tie všetky náklady sa rozrátajú na menšie množstvo predaného produktu. Náš trh je menší, máme menší počet obyvateľov, polovičný ako Česko, polovičný ako Maďarsko, polovičný ako Rakúsko, zásadne menší ako Poľsko, čiže toto je to, toto si uvedomte! Keby sme mali rovnaké zákony, tak aj tak sú tie ceny u nás vyššie, lebo menší trh.
No ale ako z toho von? No my musíme spraviť, a to je jediná šanca malej krajiny, je, že to množstvo regulácií musí byť nižšie ako v okolitých krajinách. Nižšie, aby proste to menšie množstvo predaného produktu bolo zaťažené menším množstvom nákladov. Toto je tá paradigma, ktorá jediná vie viesť ku zníženiu cenovej hladiny, ale ono to potom, samozrejme, vedie aj k iným, ďalším veciam, ku zvýšeniu konkurencieschopnosti, že vieme napríklad priťahovať, vedeli by sme priťahovať zákazníkov z ďalších susedných krajín a fungovalo by to opačne, že ten trh by sa akoby takto zväčšoval. Toto, toto je tá cesta, ale tu neni jediný, ja si nepamätám jediný zákon, ktorý by ste za ten rok zjednodušili, zrušili, jedinú povinnosť proste, ktorú by ste zrušili, to proste toto nie je. Ale toto jedine by bola cesta. Ale keď si to zoberieme opačne, tak teraz tu stojíme, proste zasa vytvárame novú povinnosť so sankciami, s pokutami, so všetkým.
Takto sme tu sedeli minulý mesiac. Obnovili sa, obnovili sa proste vedenie cenovej evidencie. Zasa, cenovú evidenciu, samozrejme, si vedú tie reťazce, veď ony ju potrebujú, všetky potraviny ju potrebujú, ale to, že to je v zákone, to zasa umožňuje tej obchodnej inšpekcii, aby to zasa išla kontrolovať, je to ďalšia, ďalšia povinnosť, hej? Kolektívne zmluvy vyššieho, reprezentatívne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa boli prijaté, zasa ďalšia povinnosť. Proste takto sa to pláca, pláca jedno na druhé a proste potom, potom jednoducho z toho nemôže nič iné vzniknúť než vyššie ceny. To sa bavíme o povinnostiach.
A teraz teda poviem ešte ale aj o, potom sú tu, samozrejme, dane, odvody, sadzby, toto všetko, všetko, všetko sa proste váľa na tých podnikateľov a potom pán minister povie, že podnikatelia robia všetko pre to, aby neplatili dane, hej, aby proste neboli bločky, aby sa optimalizovala DPH. Ja plne súhlasím s pánom ministrom, to sa zhodneme, že, samozrejme, to aj ja hovorím, to je aj naše opatrenie, treba robiť všetko pre to, aby sa sadzby daní platili, aby proste nebol čierny trh, nebola šedá ekonomika, veď to je úplne automatické. Len to bé je to, že keď je tu podnikateľ lovená zver, keď proste tá miera tých povinností a tých platieb, ktorú má platiť, je taká, že keď splní všetky povinnosti, tak si môže takto zaháčknuť a posledná je zavrieť firmu, tak jasné, že hľadá spôsob, ako to obísť. Toto je to. Veď tu je normálne, ja som nepočul niečo, že by tu bolo povedané, že aj ten podnikateľ je dôležitý, že vytvára spolu so svojimi zamestnancami hodnoty, že jednoducho produkuje tú hodnotu, ktorú potom, samozrejme, ten štát zbiera a distribuuje. Toto, toto si tu proste treba uvedomiť, toto tu naprosto chýba, aby sa podporovalo toho tvorcu hodnôt, zjednodušovala sa mu situácia. Fakt by z toho benefitovali vo finále zamestnanci, vo finále ľudia a vo finále aj tie ceny by neboli také.
No, ďalšia vec, ktorá ale teda môže, keď sa vrátim k tomu porovnávaču, ktorá bude problémová, je, že môže to spôsobiť zasa vlastne tú koncentráciu ešte väčšiu, že ešte viacej ľudí bude chodiť do toho malého množstva reťazcov. To je proste presne o tom, to, čo som už hovoril, že tam bude nejaký ten rebríček a dobre, tak vieme, kto bol prvý, ale to bé je, ktoré som pred chvíľou ešte nepovedal, je, viete, kde budú tie slovenské reťazce alebo nejaké slovenské potraviny, ktoré by sa tam akože do toho zahrnuli? No budú niekde v poli porazených. Tak ale to sme teda úplne potrebovali, že za štátne peniaze, za peniaze občanov teda dáme normálne rebríček, kde bude vidieť teda, že ten nadnárodný veľký reťazec je teda najlacnejší a teda úplne že, ľudia, choďte, choďte kupovať tam? Že toto, že keď už, tak sa mal štát zamyslieť, ako skúsiť pomôcť tým malým. A už tiež to tu bolo spomenuté, ono treba podporovať či už predaj z dvora, alebo aj, s prepáčením, nechať tú babičku, ktorá si vypestovala dvadsať kíl papriky, aby aj tomu ministrovi to predala bez toho bločku. Proste nechať tých úplne malých, tí, čo predávajú tie fakt že prebytky záhradné, netrápiť ich, aby... (reakcia z pléna). Nebavme sa o Miletičke, hej, bavme sa o trhovisku v každom malom meste, kde kedysi tam bývalo, čo je sobota, plné a všetci tam chodili s košíkmi a kupovali aj tam a bola to určitá konkurencia k tým všetkým reťazcom, hej? Ale dnes to proste pomaly, pomaly zaniká. Áno, za jedno sa to ľuďom menej oplatí, menej chce, je to menej, menej zaujímavé, ale za druhé aj to, ak tam tá babička má ísť a fakt, no samozrejme, že nebude mať terminál a keď bude mať pocit, že teda robí niečo protizákonné, no tak tam nepôjde. No a keď tú sobotu si nepôjdeme nakúpiť na trh, no tak si pôjdeme nakúpiť do toho supermarketu a už sme zasa tam, kde sme nechceli byť. Takže to, toto proste, toto je to, aj toto je konkurencia, ktorá proste má zmysel, aby bola.
No, skúsenosti z Maďarska už boli, boli povedané. Proste v podstate neexistujú fakt reálne, páni, toto fakt nám nepomôže a nevyrieši to nijak situáciu, a preto ja si dovolím navrhnúť a poviem to už teraz, aby som, aby som na to nezabudol, že teda dávam návrh, a toto hovorím pánovi spravodajcovi, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, čo považujem za najlepšie riešenie a toto by najviac, najviac pomohlo – nevyrobiť novú byrokraciu, nevyrobiť nové pokuty.
No a keď sa vrátime ešte k tým cenám potravín, skutočne že ja považujem teda pána premiéra za človeka, ktorému fakt funguje hlava a ktorý teda proste riadi tú krajinu už nejaký štrnásty rok alebo koľko, ale rozprávať o tom, že teda tie ceny potravín klesnú, hej, lebo klesne DPH na každú jednu potravinu o jedno percento, jeden percentuálny bod, tak to, to, to proste, to je normálne že nelogické. To, že to hovoril v minulosti, síce zase pejoratívne urážal podnikateľov, ale to bolo bližšie k pravde. Veď zoberme si, že pre budúci rok, dobre, možno potravinová inflácia bude 4 %, ale celková inflácia bude 5,5 %. Čiže aj, už len z tohto dôvodu jednoducho tie potraviny nemajú ako byť lacnejšie. Proste budeme radi, keď nebudú drahšie. Ale tá realita je, že budú ešte drahšie. A to treba asi na rovinu povedať. A čím viacej hlúpostí sa vymyslí, čím viacej povinností sa pridá, tým budú, tým budú ešte drahšie.
No a možno poviem ešte poslednú vec, ktorá bude zasa už taká širšia, ale využijem, že tu máme pána ministra. Keď sa pozreme teda ten, tú medicínu, aká bola naordinovaná teraz z toho makropohľadu, tak štát si naordinoval, že o 19,8 % zvýši svoje príjmy. Skoro o 20 %. No, keď si to porovnáme s tým, ako tá konsolidácia vyzerá, že so zavretím všetkých očí 85 %, 85 % zaplatia ľudia, čiže štát sa jednoducho rozhodol, že takmer 5 mld. euro medziročne viacej vyberie od občanov. To je jedna vec. Výdavky štátneho rozpočtu medziročne budú rásť o 12,2 %, porovnávam aktuálny rozpočet s plánovaným budúcim. O 12,2 %. Čiže ani to, čo hovoríte, že konsolidácia kde je? Jediná konsolidácia je, že ľudí, od ľudí vyberete veľké množstvo peňazí a použijete ich na nové výdavky. O 12,2 %, o 3,7 mld. eur bude množstvo, bude teda suma nových výdavkov. Ten deficit proste klesne asi o 1,3 mld., hej? Čiže keď hovoríte ľuďom, že si majú uťahovať opasky, tak tá realita je nie preto, aby sa ozdravili verejné financie, ale preto, aby vznikli nové verejné výdavky. A jeden z tých nových verejných výdavkov je aj tento porovnávač. Aj na to sa teraz ľudia zložili. Stojí ich to peniaze a nič im to neprinesie.
No ale teraz keď sa fakt pozriem na tie čísla rozpočtové, tak to sú normálne že čísla... ukážte mi, páni, veď kopu z vás tiež ste podnikatelia aj zo SMER-u, ktorá firma dokáže svoj obrat medziročne zvýšiť o 20 %? Akože fakt že máloktorá, ak vôbec, ako fú. No a zasa. Porovnávam, chcem to porovnať s Českom, ktoré ide teraz, vlastne budúci rok, hej, rok 2025 je u nich volebný rok, takisto teda riešia rozpočet, sú kúsok pred nami, už ho majú schválený v prvom čítaní, som dosť v českej snemovni, no ale rast príjmov je tam okolo 7,3 %, hej? To je taký nejaký, že rastie im ekonomika, majú nejaký ekonomický rast, proste možno, možno robia aj nejaké zmeny, proste to je také, že to sa dá, ako je to realistické a realizovateľné. Čiže 7 %, my máme dvadsať. Slovensko si predsavzalo, že trikrát zvýši príjmy do rozpočtu oproti tomu, čo si predsavzalo teda podstatne ekonomicky vyspelejšie Česko, ktoré má aj nižšiu nezamestnanosť a proste ekonomiku trošku viac rozbehnutú ako našu. Výdavky vo volebnom roku Čechom budú rásť o 4,7 %. O 4,7 %. A to dokonca nerozprávajú o tom, že slovo roka majú konsolidácia. Nám, páni, rastú o dvanásť, o 12,2. Tak proste to je akože... (Reakcia z pléna.) Môžme sa, samozrejme, baviť ďalej, však pán minister môže, môže reagovať, hej? Ale ešte raz, výdavkové limity, veď keď budeš menej míňať, budeš mať menší problém s výdavkovými limitmi, pán minister, ale ešte raz, proste tie čísla, ktoré máme, sú, sú akože veľmi-veľmi zlé a proste nehovoria o nejakom, nejakom ozdravovaní.
Ale teda naspäť k porovnávaču, ešte raz, povedal som, navrhujem, aby sme teda ďalej nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu. To považujem za správne riešenie.
A ďakujem pekne za pozornosť a som rád, že tu sedela, a teda chcem aj pochváliť, aby som aj bol trošku konštruktívny, relatívne veľa aj koaličných poslancov.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, k tomu je čo povedať. Niečo povedali kolegovia, niečo prípadne doplním aj ja. Skúsim.
Na úvod mi ešte dovoľte povedať takú jednu vec, pán minister, že ešte k tým zlým správam si pripíšte ešte jednu, čo sme tu minule objavili, ste tu vtedy neboli, neviem, či sa vám priznal pán Tomáš, alebo nie, ale vám ešte príde o niečo menej peňazí na dôchodky, pretože Sociálna poisťovňa teraz ohlásila veľkú vec, že ako vytvorila platobnú bránu, cez ktorú môžte platiť dôchodky. To znamená, že aj keď firmy platia ročne niekde na úrovni 10-11 mld. euro, neviem, koľkí sa ulakomia na ten super systém platenia cez platobnú bránu, len nikto vám, možno ani vám nepovedal, že tie peniaze, ktoré prídu na Sociálnu poisťovňu, potom musí Sociálna poisťovňa z nich odviesť poplatok tým, čo poskytli tú platobnú bránu. Minister Tomáš mi sľúbil, že mi pripravuje odpoveď Sociálna poisťovňa, doteraz som žiadnu nedostal. Čiže rátajte. Neviem, kto si to vôbec dovolil takú drzosť, hej, že z peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, niekto si zoberie poplatok. Čiže ešte o niečo menej vám príde. Treba zistiť, koľko to bude, len treba s tým aj rátať, hej, že o to budete mať menej.
Teraz k samotnému návrhu. Začalo to tak veľkolepo a začalo, teda história ťahá až k bilbordom, hej, k politike a k ohlupovaniu. Ja, teda to už bolo spomenuté, ja začnem 19. storočím, hej, a nie stredovekom, začalo to napríklad, ten veľký boj a ten zápas začal v januári na úrade vlády, kde sa položili na stôl vajcia a myslím, že aj nejaké iné potraviny, boli ste tam aj vy, pán minister, bol tam aj pán Takáč, bol tam, myslím, niekto zo ŠOI-ky a natočilo sa deväťminútové video o tom, že teda teraz to začne. Teraz prišiel ten čas, teraz už, ľudia, môžte byť spokojní, teraz už vládneme my, pozrite, v akej sme tu formácii, pozrite sa, čo sme ovládli, a teraz už nastane ten, tá šangrila a ten bájny svet, proste teraz to už, to už príde.
Nuž neprišlo. My sme to zadokumentovali, aj kolega tiež robil taký dokumentačný nákup, my sme tiež spravili jeden, hej, my sme urobili nákup tých potravín, ktoré ste tam vtedy explicitne spomenuli, to znamená vajcia, maslo a eidam. My sme ich v ten, v tom čase 16. alebo 17. januára nakúpili a takisto sme ich nakúpili, myslím, že v pondelok alebo v utorok.
Nuž musím povedať, pán minister, niečo nevychádza, hej? Proste nevychádza. Nieže sa ceny neznížili, ale ceny sa zvýšili. Kvôli korektnosti musím uznať, že my sme prezentovali nejaké číslo. Tam je ten daný moment v tej danej predajni, keď sme to nakupovali teraz, nemali M-ká vajcia, mali iba L-ká, takže to môže trošku skresľovať, ale stále však vieme povedať, že ceny oproti januáru dodnes narástli niekde na úrovni desiatok percent. Nuž tak mi povedzte, že čo je potom, jak to, jak ste to vlastne začali ten veľký boj, alebo čo ste vlastne urobili pre to, aby sa ceny znížili, keď sa zvýšili a je to zadokumentované. My sme to zadokumentovali, kolega Hargaš to zadokumentoval, proste to nevychádza.
A po celom tom boji ste vlastne prišli s nejakým porovnávačom. Viete, vy ste objavili koleso, ktoré už dávno je. Však tých porovnávačov je koľko teraz dneska dostupných? Dneska máte toľko porovnávačov, koľko len chcete. Vy si môžte porovnať všetko so všetkým, hej, porovnávače existujú. To neni že nejaká že autorská cnostná, viete, nejaký že zuckerbergovský nápad, že teraz zmením svet. Vy ste len niečo okopírovali, čo už dávno je, a idete to odprezentovať pomaly jak úspech tejto vlády v boji proti drahým potravinám. Nesedí to. Nesedí to a je to také dosť nepoctivé.
Možno pre, na začiatok nejakú základnú kalibráciu treba povedať, aj si povedať, že prečo vlastne sú tie potraviny na Slovensku drahé aj v kontexte celej V4, dokonca v európskych merítkach sme už drahí. Možno sú drahšie niekde v Lichtenštajnsku alebo v Luxembursku, kde naozaj majú možno iné vnímanie. Ono, viete, ten problém je trochu inde a súvisí s vami, lebo vy ste sa, nemyslím konkrétne s vami ako ministrom, ale s vami ako nomenklatúrou, vy ste vytĺkli kravy, vy ste vytĺkli kravy. Keď ste vytĺkli kravy, keď sú maštale prázdne, tak nemáte mlieko. Keď nemáte mlieko, nemáte smotanu. Keď nemáte smotanu, nemáte maslo. Ono to tak proste nejako funguje. Keď nemáte, musíte doviesť. Keď musíte doviesť, stávate sa určitým rukojemníkom toho, že ako, akú cenovú politiku kto s vami robí. Keby ste mali kravy, tak si určujete politiku vy, lebo máte surovinu. Keď nemáte surovinu, tak ste sa stali obeťou toho, že nemáte surovinu, ergo musíte počúvať.
Na Slovensku sa teraz dojí, myslím, 112-tisíc kráv, niekedy sa dojilo pol milióna kráv. Na Slovensku sa mení, sa dojí najmenej kráv v porovnaní v rámci celej Európy z pohľadu pomeru k počtu obyvateľov. Tam ste to dopracovali. Tam ste to dopracovali tou poľnohospodárskou politikou, tam ste to dopracovali tým, že ste do poľnohospodárstva pustili mafiu, tam ste to dopracovali tým, že poľnohospodárom, u nás bol nejaký rodák, ktorý mal Ferrari v Michalovciach v nejakej obývačke a ešte sa s tým chválil v Plus sedmičke, a my by sme tu mali pomaly híkať, že aký úspešný podnikateľ. Proste vagabundi, podvodníci sa dostali do poľnohospodárstva, ľudia, ktorí nerozoznajú kravu od jalovice, tam sa dostali do poľnohospodárstva, lebo zistili, že na tom sa dá zarobiť, nechce sa im chovať kravy, lebo ku krave treba ráno o piatej prísť. Keď neprídete, tak bučí na celú dedinu a to je potom hanba, no tak radšej vytlčiete kravy a máte ticho. A viete, potom sa len tvárite, že ste podnikateľ.
Áno, prapodstata toho, že máme drahé potraviny, je v tom, že ste vytĺkli kravy a sme sa stali obeťou, obeťou našej poľnohospodárskej politiky. Ale vy neriešite prapodstatu toho, neriešite, lebo to mám zadokumentované v tom, že jediná autorská výzva, ktorú minister pôdohospodárstva Takáč dokázal za svojej éry vypísať, je výzva na podporu živočíšnej výroby. A viete, čo sa dostalo do tejto výzvy? Ak v nej chcete uspieť, ak chcete mať plný počet bodov, tak si máte kúpiť kombajn, lebo za ten dostanete 40 bodov, ten maximálny počet. Nuž tak mi povedzte, ako súvisí to, že máte kombajn, s tým, že chováte kravy? Nuž súvisí len tak, lebo kombajn je kombajn. Od kombajnu to celé začalo. Tí, čo vedia, vedia. Proste kombajn sa stal obeťou politiky výmenného systému vratiek a systému obchodovania. Proste to, že sa tam znova dostal, je znova len prepotvrdením toho, že nič sa na tej PPA-čke nezmenilo. Tam sa nedostal kŕmny voz, tam sa nedostali nejaké stojiskové brány, nejaké odvetrávacie, tam maximálny počet dostanete vtedy, keď si kúpite 700-tisícový kombajn.
Takže takto vy podporujete živočíšnu výrobu! Tú živočíšnu výrobu, z ktorej máte mlieko a z toho mlieka máte maslo. Keď máte surovinu, máte v rukách moc. Keď nemáte surovinu, máte v rukách, s prepáčením, viete čo, nechcem byť pejoratívny. A tak sme my presne dopadli. A to ten celý svet vie o nás, že my sme takto dopadli, a preto sme sa stali obeťou hrátok toho, cenových vojen. A tí Slováci zaplatia, zaplatia, z tej biedy zaplatia. A platíme. Platíme najdrahšie potraviny vo V4.
Ale na vine ste vy, vaša politika, poľnohospodárska politika. To, že ste do poľnohospodárstva pustili mafiu. To, že ste nechali Rodu v Michalovciach, to, že ho nezavreli po týždni, to, že ho nechali tam robiť, to, že tam tí ľudia, koľko ľudí je v slovenskom poľnohospodárstve, ktorí nerozoznajú kravu od jalovice? Ale sú to najväčší poľnohospodári, najväčší títo poberatelia. Nerozozná kravu od jalovice, ale každé dvere na PPA-čke pozná. To je to, to je presne to, kam sa dostalo slovenské poľnohospodárstvo. A to je výsledok, preto ľudia platia draho za masť. Nemáme suroviny. Nemáš surovinu, nemáš nič, nevyrobíš. Chlapče, musíš počúvať, a to presne je.
Takže tento váš cenový porovnávač je taká voda v koši, ako nič. Viete, ale verím, že teda ľudia to takto aj pocítia a uvidia, lebo ja neviem, koľko je tých existujúcich porovnávačov, 10, 20, 15, no veľa. Tak bude o jeden väčší, ale ešte, ešte si ho aj zaplatíte. Ľudia si ho ešte, ešte aj zaplatia. Neviem presne, čo si od neho sľubujete, lebo on môže ešte narobiť dosť veľkú patáliu. Nieže nepomôže, no jasné, že nepomôže, ale že môže narobiť veľkú patáliu v tom, že čo môže spôsobiť. Hej, že môže spôsobiť to, že prečo vlastne tie ceny sú u nás vysoké. Okrem toho, že ste vytĺkli kravy, je aj to, že ste nechali zmonopolizovať ten celý segment potravinárstva a predaja, hej, tak vlastne len posilní tú monopolizáciu, posilní tu kartelizáciu toho celého sektoru. To, že im vytvoríte nejakú platformu, na ktorej oni nahádžu svoje, na ktorej sa dohodnú, čo tam nahádžu, hej, tak vlastne zeliminujú všetkých ostatných, lebo vy ste vybrali nejakých 20 položiek, ktoré tam treba nahádzať, nareportovať, tam sa kartelovo dohodnú, že teda ako nastavia ceny, ktoré budú, podľa mňa veľmi budú nízke, preto lebo vedia, že sa budú niekde ukazovať. Však zarobíme na drogérii. Viete, však dobre, už keď, už keď ku nám prídu, už ich nepustíme, hej, lebo to sú všetci, to, čo tam budú nahadzovať, tak tí všetci proste majú aj v tej veľkej predajni s tým košíkom, keď idete, tak kúpite aj topánky, aj bundu, aj drogériu, aj prášok, všetko. Čiže keď nezarobím na tom masle, tak zarobím na tom, na tom prášku. Ale ten mliekar, ten, ktorý robí fakt z toho mlieka, ktorý sa trápi, ktorý má pult a ktorý predáva, ten nemá drogériu. Toho poškodíte! A ten ešte bude ten zlý, ten ešte bude ten, no pozri, aký ty si nenažratý, že pozri, aký ty si, veď tam v tom Lidli aká je cena a ty máš takô drahô. Viete, a ten chudák, nemá drahô, ten chudák má reálnu cenu produktu.
Ja som rád, že v tej novej, novom materiáli, ktorý sa spracoval teraz pre potrebu Európskej komisie pre novú poľnohospodársku politiku, sa začína hovoriť o tom intenzívnejšie, že nemôžu sa predávať veci pod výrobné náklady. V potravinárstve by sa nemali, vy môžte nakúpiť niekde, ja neviem, blúzky, tie blúzky sa vám nepredajú a keď sa vám nepredajú, už končí sezóna, tak ich šupnete pod to, čo ste ich kúpili. Okej, blúzky. Ale podľa mňa potraviny dennej spotreby by ste nemali predávať pod náklady. Lebo vy nenakupujte dopredu, vy by ste, lebo znehodnocujete celý ten systém, celú tú vertikálu znehodnocujete. Ale tým veľkým to je jedno, oni budú predávať pod výrobné, pod náklady toho. Jednak dotlačia toho výrobcu, aby im takú, za takú cenu, a potom ešte tým, že zarobia na drogérii, no tak to šupnú ešte nižšie, aby nalákali tých ľudí do košiara. Už, a už keď ich budú mať v obchode, zarobia na drogérii. Čiže vy môžte spôsobiť to, čo ešte možno ako-tak funguje, alebo ešte zopár ľudí tu je, ktorí sa trápia, hej, že majú nejaké svoje malé prevádzky, a ešte z nich urobíte zlých vydriduchov, ktorí sú drahí, lebo však v Lidli majú lacnejšie. Lebo tomu človeku neviete narýchlo vysvetliť, že keď chcete vyrobiť kilo syru, tak potrebujete desať litrov mlieka. Keď potrebujete desať litrov mlieka, tých desať litrov mlieka musíte niekde kúpiť. Keď ich kúpite, tam je nejaká, nejaká cena, že proste tá cena sa nejako vyvíja. Cena, cena toho produktu má nejaké nastavenia, ktoré sa môžu líšiť v nejakých, v niečom malom, ale nemôžu sa líšiť úplne zásadne. Hej, že, že, že... A áno, ale vy teraz vytvoríte nástroj pre nich, že proste nahádžu to tam, tam nareportujú to.
A ak je ešte pravdou to, čo som tu počul, že... lebo ja som nad tým rozmýšľal, dobre, však keď už ho vytvoria, ten portál, tak sa tam prihlásim aj ja. Aspoň budem mať nejakú takú reklamu, však sa tam napíšem aj ja. Ale ak idete vyeliminovať tých malých, idete ich vyeliminovať tým, že spravíte nejaké vstupné náklady, že bude náročné sa tam vôbec prihlásiť a že to bude stáť nejakú, no tak, samozrejme, ten malý sa tam neprihlási, a už to necháte len pre veľkú, pre hru tých veľkých, lebo tým to je jedno, 5-tisíc euro je pre nich nič, a necháte im ten svet.
Takže neviem, či ste to úplne premysleli, že či neni lepšie, niekedy je lepšie neurobiť nič. Viete, ak máte urobiť sprostosť, tak niekedy je lepšie cúvnuť z cesty, povedať: chceli sme, nevyšlo, počkáme, uvidíme, zatiaľ, ľudia, kupujte naše výrobky a kto môžte, kúpte si kravku do dvora. Hej? To ja by som teda poradil, poradil toľko. Hej? A nespúšťajte tieto pokusy, ako tu už aj kolegovia povedali, ktoré určite nepomôžu.
Samozrejme, tam vznikajú, veľa ďalších otázok sa tam otvára pri tom, pri tom samotnom portáli, že akú bude mať funkcionalitu, ako tam budete nahadzovať, či to tam viete opravovať. Hej, že buď, či sa budú dorovnávať. Viete, lebo ak sa neskoordinujú predtým, jak to začnú nahadzovať, či sa môžu koordinovať potom, ako to nahodili. Čiže nahodím ráno o deviatej, že maslo bude stáť, ja neviem, 3,05, potom zistím, že ten je lacnejší, no tak ho dorovnám, tak to zmením o hodinu. Toto neviem, to sú tiež veci, že ktoré vlastne naozaj budete posilňovať silnú kartelizáciu.
A potom napríklad, ako máte ošetrené to, že keď sa takto vytlčú na týchto, že ako budú garantovať, že to vôbec budú mať, lebo to sú tiež také finty, hej, že niekoho nalákate na niečo, ale už ste to predali. Hej, mali ste to síce, už to nemáte, ale už keď ten človek sa prešiel, už prišiel do tej predajne, tak neodíde s prázdnou taškou, no tak už niečo nakúpi. Hej, čiže toto bude niekto kontrolovať? Lebo to môže byť taký celkom zaujímavý spôsob, že nahádžem lacné, lacné ceny do toho portálu, naťahám ľudí, aby ku mne prišli, ale poviem, viete čo, však ste mali prísť do deviatej. No, to sa vypredalo, toľko ľudí prišlo, už to nemáme. Hej, ale máme tu tiež maslo, ale je trošku drahšie, no. A už ten človek si ho kúpi. Takže, áno, o tom by sa dalo dlho rozprávať, o tom som zrovna až tak nechcel. Takže to už asi si zodpovieme v tom druhom čítaní, uvidíme.
Sú riešenia alebo nie sú riešenia? Viete, vy ako socialisti by ste mohli mať riešenia aj vo svetle toho, že sa chystá návšteva v Číne. Ja som čítal takú knihu, že Číňania, čínska komunistická strana, keď chcela zabrániť inflácii nárastu cien potravín, tak skupovala obilie. Normálne intervenovala, že skupovala obilie, v Číne skupo... komunistická strana skupovala obilie a tým, aby regulovala, aby nedovolila nárastu cien potravín. Tak vy keď ste teda socialisti, ja to nehovorím ako na inšpiráciu, ja to len hovorím, že som to čítal, to je fakt, hej, niečo sa zdá, aj sa im v tom podarilo. Máte peňazí dosť, hej, máte peňazí dosť aj ako strana, máte aj tých oligarchov okolo seba, hej, no tak intervenujte, že budete regulovať, toto by možno mohla byť cesta, cesta socialistov vo vašom ponímaní. Pre nás, ktorí sme za... sme si vedomí toho, že sme v tržnom prostredí a v Európe v 21. storočí, riešením je a zostane to, že proste nerobiť chyby. Hej, lebo ak chcete byť súčasťou hry, musíte mať kocky. Hej, a keď chcete, proste keď nemáte kocky, no tak ste obeťou tej hry a to sa nám presne stalo. My vo veľa sektoroch budeme hrať, ťahať za rádovo kratší koniec, lebo nemáme surovinu. Nemáme to, čo to vytvára. Hej, to, čo vlastne to tvorí, takže sa staneme obeťou. Takže ja by som išiel, ale to je na dlhšie, a to vy nechcete, lebo vy potrebujete okamžitý efekt, ja by som šiel naozaj do podpory poľnohospodárstva, do podpory tých, čo chovajú, pestujú, tých, čo, potravinárov, tí, čo pečú, varu... tých by som podporoval. Ja by som nejakých na Dubaji nepodporoval, fakt by som nepodporoval. Kaštiele, prerábku by som nepodporoval, tých by som podporoval.
A podporoval by som konkurenciu, zdravú konkurenciu. Ale podporoval by som to, že je tu dosažiteľné prostredie, vymožiteľnosť práva, to by som ešte podporoval. Podporoval by som to, že keď má niekto nejaký problém, tak sa doznaje pravdy a doznaje sa pravdy rýchlo. Toto je jediná naša šanca. Takéto hókusy-pókusy a lá, a lá porovnávače, to sú také somariny pre deti. Ja viem, že na nejakú tlačovku to, nechcem sa akože... jednoduchších, nie pre deti, ale že možno to na nejakú tlačovku vydá, hej, možno to v určitý moment budete vedieť predať ako veľký úspech, ale keď sa to naozaj že rozmení na drobné, od úspechu to má veľmi-veľmi ďaleko.
A skončím tým, čím som, aj som rozmýšľal, či to poviem, a nakoniec to poviem, že prísne vzaté, ešte jeden dôvod je, prečo tie potraviny narástli tak, ako narástli, okrem tých, čo som spomínal. A ešte ten jeden dôvod je, viete ktorý? Nebudem ho menovať ten reťazec, ale jeden váš čelný predstaviteľ je jeho spolumajiteľom. Prémiový potravinový, potravinársky obchodnícky, maloobchodný reťazec, prevažne lokalizovaný v Bratislave. Ja som počul takú teóriu, že na vine toho, že ceny narástli, je tento reťazec. A viete prečo? Lebo tie iné reťazce si povedali, však pozrite sa, však oni benchmarkujú ceny. Však keď sú ľudia ochotní zaplatiť v tom reťazci, začína na tvrdé y, toľko za to maslo, tak potom, tak potom aj my zdvihnime ceny, lebo oni nastavujú tú nejakú úroveň. Toto priznávam, že je možno čiastočne politickejšia vsuvka ako vecnejšia, takže keby ste hľadali jeden z ďalších dôvodov, prečo sú ceny potravín na Slovensku vysoké, tak je to aj pre jeden potravinový reťazec, ktorý patrí vám smerákom alebo vašim, vašim ľuďom. Lebo oni nabenchmarkovali vysoké ceny potravín, oni určili hladinu, kde sa ľudia idú prejsť, lebo chcú byť tam videní, že tam nakupujú, ale zároveň tým spôsobili to, že iné reťazce si povedali: no moment, tak keď sú ochotní zaplatiť za to maslo tam toľko, tak u nás ešte budeme my lacnejší, budeme tí dobrí. Oni nastavili hranicu, od ktorej sa začínajú veci posudzovať. Jeden by to nepovedal, však? Niečo na tej teórii bude, preto som vám ju tu povedal.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, toto vaše vystúpenie vnímam dosť tak schizofrenicky z vašej strany, pretože kriti... najskôr kritizujete aj všetci vysoké ceny potravín a keď urobíme opatrenia a tlak na znižovanie cien v obchodoch, a áno, aj v reťazcoch, ktoré v podstate diktujú ceny týchto komodít, tak tvrdíte, že poškodzujeme prvovýrobcov, lebo im tlačíme na ceny pod výrobné náklady. A presne tak, máte pravdu, a preto tí prvovýrobcovia, dodávatelia likvidujú svoje stavy dobytka, lebo nie sú konkurencieschopní s tými dodávateľmi, ktorí dodávajú do reťazcov. Ale kde je problém? Nie je problém v dotačnej politike Európskej únie, kde sme na počiatku pri vstupe do Európskej únie vyjednali oveľa nevýhodnejšie dotačné podmienky ako iné krajiny novovstupujúce, napríklad aj Poľsko a Maďarsko, a už vôbec nehovorím o starých krajinách Európskej únie. Koľko percent sme vtedy vyjednali vlastne? 55 %? Zmenilo sa to odvtedy, pán Hlina, v prospech našich prvovýrobcov alebo je to stále tak?
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, som sa pozrel ešte na to, čo ste, čo ste hovorili, že nevieme o tej funkcionalite veľa, to je pravda, nevieme. Čo ešte nevieme a ani tie reťazce nevedia, napríklad že kedy štát zverejní tzv. integračnú dokumentáciu, čiže kedy bude jasné, ako sa na to majú napojiť, jediné, čo zatiaľ vedia, je, či sa ich to týka, alebo nie podľa návrhu vyhlášky, ktorá je teraz v MPK, a vedia, že akých 20 produktov sa bude porovnávať v akej dátovej štruktúre, to je všetko. Nič iné, hej, a za pol roka, plus-mínus, za pol roka to má fičať. Tak to mi nepríde úplne, úplne fér a bolo by fér, keby si štát napríklad dal povinnosť, že dokedy zverejní integračnú dokumentáciu, keď už teda tým podnikateľom dáva povinnosť, ale sebe ju akosi zabudol dať.
No a potom tá druhá vec, ktorú ste hovorili, a veľmi správne ste to podotkli, že sa môže veľmi ľahko stať, že tam budú dávať produkty, ktoré v skutočnosti ani v predaji nebudú. Tak by som mal takú radu pre pána Kamenického, že keď už teda kopírujete maďarské nápady, tak ich kopírujte aj s chlpami, pretože napríklad ten maďarský porovnávač má podmienku, že tam môžu dať len produkt, ktorý je prístupný aspoň na 80 % predajní daného reťazca. Tak nápad na vylepšenie, aj keď celok je hlúposť, ale keď už teda, nech to je aspoň možno menšia hlúposť, tak tam dajte aspoň podmienku takú, že môžu do toho porovnávača dávať len produkty, ktoré reálne si ľudia aj môžu kúpiť v nejakých prevádzkach v nejakých zmysluplných množstvách, keď už teda sa tak inšpirujete, inšpirujete tým Maďarskom a ste ochotní za toto vyvaliť 160-tisíc z peňazí daňových, daňových poplatníkov.
Takže to sú len také dve technické veci, ktoré mne tam chýbajú, že povinnosť, kedy štát zverejní konkrétne materiály, s ktorými vedia obchodníci pracovať, aby vedeli, ako sa na to môžu napojiť. A druhé, nejaká povinnosť dávať tam reálne produkty, ktoré sa aj reálne v tom reťazci dajú kúpiť.
Ďakujem.

Niekedy si tak pripadám, že naozaj je to taká že márnosť nad márnosť, všetko je márnosť, že človek sa snaží, snažil som sa niečo popísať a urobiť nejakú analýzu, dokonca aj návrh nejakých riešení a bum, dostal som to sprava, že na vine je, na vine je... stredoveká Európska únia (povedané so smiechom).
No viete, to je tak, najväčší žijúci filozof súčasnosti povedal, všetky tvoje plány, aj dobre mienené, vie zmeniť jedna dobre mierená medzi oči. Hej, to je naozaj, že vy sa môžte tak natrápiť, koľko sa natrápite, a potom vám to niekto takto všetko vysvetlí. Takže niekedy mám ten pocit márnosti, ale nedalo mi, povedal som to, snažil som sa hovoriť o tom, že problémom je, že v slovenskom poľnohospodárstve bola, je a zdá sa, že ešte aj bude mafia, len sa popreobliekala. Problémom je, že ste ju tam pustili, to, že ste sa s ňou fotili, to, že ste nechali proste tie polia a to, že ste jej dovolili vytĺcť kravy, hej. To sú všetko dôležité veci, ktoré bolo treba pomenovať, a dôsledkom toho je, že teraz naši ľudia platia najviac za maslo. Za maslo platia najviac preto, lebo nemáme kravy. Keď nemáme kravy, nemáme mlieko, keď nemáme mlieko, nemáme smotanu, keď nemáme smotanu, nemáme maslo. Snažím sa to tak, by som povedal, že relatívne jednoducho povedať, aby sa to dalo pochopiť. Áno, potom sa stávate obeťou, keď nemáte surovinu, a to sa nám presne stáva.
A takéto, takéto fasády, takéto potemkiny, takéto čarabary, hej, že vo forme porovnávačov, ktoré budú o pol roka, ak budú, a ešte nevieme, ako budú a čo to bude, len už vieme, že to bude niečo stáť, naozaj toto nevyriešia.
Ďakujem.

Dobrý deň. Dobrý deň. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Jeho predložením sa plní úloha č. 16 v mesiaci september vyplývajúca z plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2024.
Navrhovaná právna úprava rieši viaceré oblasti týkajúce sa systému verejného zdravotného poistenia, činnosti zdravotných poisťovní a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a napĺňajú sa ním aj úlohy z programového vyhlásenia vlády.
Návrh má za cieľ predovšetkým upraviť a ďalej kultivovať proces prerozdeľovania poistného, vyriešiť problematiku tzv. mŕtvych duší, znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľov pri vykazovaní údajov o poistencoch a vyriešiť ďalšie problematické oblasti v súlade s podnetmi z aplikačnej praxe. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 475.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financovanie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja teda vítam pána ministra u nás prvýkrát v Národnej rade. Ja sa pokúsim byť teda aj konštruktívny a nebudem rozprávať teda celých tridsať minút a pokúsim sa teda dať tomu taký kontext a stanovisko nášho klubu. Ja zároveň teda konštatujem, že zároveň teda ešte aj ex post trošku v tomto pochválim, aj keď to pre mňa nebolo zvyčajné, pani ministerku Dolinkovú, že rok sme sa teda nedočkali nejakej legislatívy v parlamente, nevideli sme nejaké reformnejšie zámery, nejaké systémovejšie zámery, tak toto je jeden z tých, ktorý je z tej väčšej legislatívy, z nejakých systémovejších zmien, čo ja teda vnímam, o čom už môžme teda diskutovať, čo by sa ako malo robiť, a nie je to iba také nejaké malinké plátanie dier. Ja teda oceňujem aj pána ministra, že beriem to tak, že si to vlastne osvojil a že prichádza s tým do parlamentu už ako so svojím zámerom, čo teda ja tiež vítam.
Ja zároveň vidím teda, chcem aj oceniť viacero oblastí, ktoré sa tam riešia, či už to bolo spomenuté napríklad tie mŕtve duše, tie registre, tak ja chcem teda povedať, že toto naozaj je tiež dobrá vec. Nie je to nejaká akože ekonomicky prevratná zachraňujúca vec pre tú poisťovňu, pre ten celý systém, ale zároveň je to proste že dobrá vec, nech si upraceme registre, nech tu zbytočne nelietajú nejaké peniaze za ľudí, ktorí majú 105 rokov alebo už by dávno mali byť vyradení.
Zároveň ja chcem veľmi aj oceniť tú starostlivosť pre ľudí bez domova, ktorá sa tam rozširuje, a ja si myslím, že je to veľmi múdry krok. Ide to tým západným smerom, to, čo krajiny na západ od nás idú tým, týmto smerom. A má to jednoduchú logiku. Ľudia bez domova často neplatia zdravotné poistenie a potom nechodia k lekárovi, nemali často, ani na Slovensku na to doteraz nemali nárok na nejakú bežnú, štandardnú starostlivosť. To znamená, že veľmi často nejaké ich problémy potom sa stali akútnymi a museli zbytočne si volať potom sanitky alebo urgenty a potom oveľa drahšie, náročnejšie sme ich museli riešiť na tých samotných urgentoch alebo zaťažovať zdravotnú službu. Tento, toto, čo tu ja vidím, má práve za cieľ toto odstrániť a snaží sa nejaký aj štandard, nejakú štandardnú starostlivosť bežnú dať aj takýmto ľuďom, aby práve za cieľom toho, aby niečo, teda nezaťažovali ten akútny systém.
Zároveň teda, a tuto budem aj trošku kritický voči predošlej pani ministerke, zavádzajú sa opäť finančné benefity. Finančné benefity, ktoré ale boli zrušené už teda za jej mandátu. A tu chcem teda jasne povedať, že tie benefity, vtedy ako fungovali a boli vo väčšej výške, teraz sa tie benefity znižujú, budú približne mať takú akože asi polovičnú nejakú hodnotu oproti tomu, ako fungovali predtým. Tie finančné benefity predtým slúžili, hlavne čo sa týka tých zubných benefitov, na to, že ony do veľkej miery kompenzovali doplatky alebo vysoké doplatky, ktoré museli platiť pacienti, keď chodili k zubárom. Zároveň to pôsobilo teda aj motivačne, že sme ich lákali na rôzne prevencie, zubné hygieny. To znamená, že menej sme míňali potom peňazí na nejaké akútne starostlivosti, ale zároveň to teda riešilo aj veľkú tému, ktorú by sme tu mohli rozdiskutovať, čo sú doplatky, neúnosnosť doplatkov u lekárov. No a tu ja zároveň teda... že, samozrejme, to bolo neoptimálne riešenie, že máme tu nejaké poisťovnícke benefity a budeme tým sanovať nejakú dieru v tom, že tá dostupnosť tej zdravotnej starostlivosti je nízka práve kvôli tým doplatkom. A tu ja vlastne chcem aj apelovať na pána ministra, že myslím si, že je extrémne dôležité, aby sme sa už v najbližšej dobe začali, už je to naozaj veľmi akútna téma, aby sme sa začali venovať tej téme tých doplatkov. Pretože tým, že, keď som sa bavil aj so zubárskou komorou a s niektorými zubármi, ktorí majú veľké kliniky po celom Slovensku, tak oni práve hovorili, že tie zubné benefity prinášali práve nejakých možno až 15 – 20 % do toho systému tých peňazí. A práve teraz, keď tie peniaze sme zobrali cez tie zubné benefity, ľudia si to musia viac doplácať. No a teraz to síce zavádzame, ale už to nebude presne v takej forme, už tie benefity budú vyzerať inak, budú v polovičnej hodnote, ale zároveň sa nevyriešil ten problém tých doplatkov.
V tom samotnom programovom vyhlásení vlády máte aj napísané, že urobíte nejaký audit doplatkov a následne prídete aj s nejakými riešeniami. Ja som počul teda už od minulej pani ministerky, že nejaký audit doplatkov sa už teda robí, ale ja si myslím, že už je aj namieste, aby sme teda začali riešiť komplexne tému doplatkov, pretože to je jeden z faktorov, ktorý teda, keď sa pozrieme aj na celkovú tú tému tej konsolidácie, transakčná daň pre ambulancie, znížené prostriedky aj pre ambulancie, ktoré napríklad mali ísť pre platy, zvýšená inflácia, toto sú všetko veci, ktoré sa budú prenášať na pacientov na zvýšených doplatkoch. Práve preto je o to podľa mňa dôležitejšie neriešiť to cez benefity, ktoré tuto sú a cez ktoré sme to riešili v minulosti, ale naozaj venovať sa tej téme tých doplatkov komplexnejšie už tuto aj v pléne Národnej rady.
Zároveň tu riešite teda aj v tom samotnom zákone rozširovanie kompetencií úradu pre dohľad, aby mohol skôr zasiahnuť, ak vidíme, že niekto môže smerovať k ozdravnému plánu. Toto ja kvitujem, ja som to kritizoval aj v minulosti, keď to minulá vláda uvoľňovala, že sa to tu môže, že úrad bude môcť zasiahnuť raz ročne. Tuto to vraciate tuším raz kvartálne, že bude môcť ten úrad zasiahnuť, veľmi dobrá vec. Ale zároveň tu sa aj dostávame k tej téme, že ja zároveň keď sa pozriem aj na to, že riešite tu tie mŕtve duše v tých registroch, čo priamo ovplyvňuje financie v našom poistnom systéme. Riešite kompetencie úradu pre dohľad, aby vedel teda efektívnejšie kontrolovať poisťovne, čo ja všetko kvitujem, ale zároveň ono to má slúžiť na to, aby teda tie poisťovne dobre hospodárili. No a všetci, viacerí, ktorí ste ma tu už počúvali dlhšie v pléne, tak viete, že napríklad keď sa pozrieme na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, tam ten problém hospodárenia je naozaj že veľký. Už sa tu pol, trištvrte roka rozprávame o tom, že tá predikovaná strata celého sektora môže byť okolo 150 miliónov. Ja by som aj tuto chcel apelovať, že keď už riešime aj kontrolu a dohľad nad zdravotnými poisťovňami, zdravotným poistením, tak podľa mňa je urýchlene nutné aj stabilizovať tú situáciu v tej Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Vieme dlho, že máme tam nejakú predikovanú stratu. Minulá pani ministerka nejak neukázala nám ten ozdravný plán. Povedala pravdepodobne, že sa tam niečo deje. Vidíme, vidíme to na tých sekaniach limitov, vidíme to na sekaniach zmlúv, vidíme to teda ale aj na tých efektoch pre pacientov. Zároveň ale čo teda my nevidíme, je, že nejak transparentne že by ste sa postavili, či už riaditeľstvo, alebo ministerstvo, a povedali ste nám teda veľmi jasne, že toto bude ten ozdravný plán, takto ideme stabilizovať tú poisťovňu, takýto vplyv na pacientov to bude mať, takýto to nebude mať.
Zároveň je veľmi ťažké, aby tá poisťovňa prechádzala nejakým ozdravným plánom, ak teda nemá stále, nejaké stále vedenie, nemá generálneho riaditeľa. Myslím si, že to bude asi, predpokladám, že jedna z agend, ktorú riešite. Ja si myslím, že toto sú veci, že keď už riešime dohľad nad zdravotným poistením, tak pozrieť sa aj teda, aby lepšie fungovala tá naša štátna poisťovňa. To znamená, že ona teda potrebuje podľa mňa že urýchlene generálneho riaditeľa, potrebujeme vedieť, ako to pôjde ďalej. Potrebujeme, ja by som veľmi aj ocenil, keby sme mali my prednesené, my tu poslanci, ale aj samotná verejnosť, aby mala veľmi transparentne povedané, že ako bude ten ozdravný plán vyzerať, lebo zatiaľ sme, teda nebolo to komunikované. A zároveň tým pádom aj pacienti aby vedeli, aký bude ten dopad toho ozdravného plánu. Pretože zatiaľ čo teda iba uniklo na verejnosť, bolo to, že vidíme, ako som to už spomínal, že vidíme jednodňové chirurgie, ako sa im dávajú limity. To znamená, že to naozaj z dňa na deň môže spôsobiť to, že ľuďom zrušíte nejaké operácie šedého zákalu, nejaké ortopedické výkony, natiahne sa im to o niekoľko mesiacov. Vidíme, že niektoré možno jednodňové chirurgie sa odzmluvňujú. To ja predpokladám, však možno mi to aj niekto vysvetlíte, ja predpokladám, že to je práve dôsledok toho ozdravného plánu, a práve to je na tom zlé, že vidíme, že sa tu niečo deje, upravujú sa tu nejaké finančné toky, ale nie je to transparentne komunikované.
To je z mojej strany všetko, ale ja teda chcem aj povedať, ja zatiaľ teda vidím že dobré veci v tomto zákone. Zatiaľ v tom prvom čítaní my sa to chystáme podporiť. Uvidíme, dúfam, že nový pán minister nenaskočí úplne na tú trajektóriu, aká sa tu diala pri minulých zákonoch, že ja keď som aj v prvom čítaní niečo pochválil, tak potom som videl teda rôzne prílepky od poslancov alebo na výbore. Tak ja teda dúfam, že aj s tou kultúrou tvorby legislatívy teda vykročíme do nového obdobia trošku inak.
Ďakujem za pozornosť.