33. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ja len k tej poznámke, že nie je vhodný čas a neriešia sa... nerieš.... riešia sa tu zbytočne nejaké hodnotové témy. Tou jednou, jednou z tých hodnotových tém je, však to bolo predstavené, je aj reforma prokuratúry. To je taká vážna vec, že musíte mať nejaký základ, keď chcete, chcete sa niekam posunúť ďalej.
Druhou vecou, o ktorej sme hovorili, je inštitút skráteného legislatívneho konania a posilnenie právomoci Ústavného súdu v tejto oblasti, takže to je zase, však vidíme, ako sa tu prijímajú zákony, čo sa tu deje. Však ja som, napríklad dnes sa pýtam kolegov, že ak skončíme s rozpravou k ústave skôr, že čo bude nasledovať, pretože ani, vidím pomaly ministra financií, tak asi jeho zákony, pretože v takom chaose tu žijeme. Takže ja vôbec tým nechcem povedať, že nežijeme v čase obrovských problémov. Stopercentne. Len začínam byť trochu skeptický, či v tomto parlamente dokážeme vyriešiť clá Spojených štátov uvalené na Európsku úniu. Je to ozaj veľká téma, a to, čo hovoril predtým aj kolega Krátky, tak skutočne by si zaslúžila, zaslúžila diskusiu, len neviem, by sme sa tu mohli aj roztrhať, asi by sme sa k tej diskusii tu nedostali našimi hlasmi.
Takže opakujem, sú tu té... sú tu obrovské problémy, v ktorých, do ktorých sa Slovensko nachádza, a nielen Slovensko, ale celá aj, aj celá Únia, však to vidíme. Ale aj tie veci, o ktorých hovoríme, môžu prispieť k tomu, aby sme mali nejaký základ, z ktorého vychádzať.
Ak poslanci vládnej koalície pristúpia na to, že, že napríklad dáme do ústavy úpravu používania skráteného legislatívneho konania, myslím si, že to bude veľký posun dopredu.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega poslanec Alojz Hlina, ja vás tiež vždy rád počúvam, lebo je to zážitok, vaše rečnícke nadanie, zmysel pre humor a vtip. Zároveň vás však, úprimne poviem, tak trošku prosím o to, aby ste si, aby ste brali do úvahy, že práve vy máte vďaka svojmu talentu príležitosť robiť aj skratky. Skratky, ktorými sa možno dostanete tam, kam by ste nejakou náročnejšou, užšou cestou sa nedostali v svojej argumentácii. Dotknem sa niektorých tých skratiek, tak ako ste to pomenovali.
Hovorili ste o najmenších možných menovateľoch. Ale, pán kolega, veď práve tie, keď si pozriete návrh KDH, tam sú, pretože my nehovoríme len o jednom nejakom úzkom pohľade na povedzme výchovu a vzdelávanie, na rešpekt voči rodičom, čo je úplne elementárna vec. Neviem si predstaviť, že by niekto na svete chcel, aby jeho dieťa bolo indoktrinované. Skúsite si predstaviť to v opačnom garde? Čo to je absolútne, prosím vás, nemysliteľné. Zoberte to ako myšlienkový experiment, že by tu teraz niekto sa zbláznil a vnucoval všetkým rodičom katolícku výchovu a presvedčenie vo výchove voči deťom. Veď to je absurdné. Taká, taká vec ani nefunguje z princípu. No tak nechcem, aby sa diali podobné veci z inej strany. No súhlasím s vami, že sú rôzne motívy pre predloženie tohto ústavného návrhu zákona u SMER-u a KDH, a práve vy by ste mali vedieť, že sú to rôzne motívy.
A prečo práve teraz? To nie je práve teraz, to je 32 rokov kontinuálnej práce na kultivovaní Európy, aby Európa prežila, nevymrela a prosperovala, to je práca kresťan... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Hlina, už keď som vás tu videl, že teda tu sedíte, tak ja už som naozaj veľmi dúfal, že sa prihlásite o slovo a vystúpite a ďakujem vám za to, lebo naozaj ste to zhrnuli veľmi presne, že akým problémom momentálne táto krajina žije, akým problémom čelí, a jednoducho sú ignorované, neriešime ich. Ale čo tu riešime, napríklad to, že chceme mať v ústave, že pohlavie je muž a žena.
Že mne to príde asi ako keby, ja neviem, že sme dali do ústavy, že deň má 24 hodín alebo nebo je modré, tráva je zelená. Ako však pre mňa za mňa, bavme sa o tom, ale ja neviem, že... Tak nám tu sa rozpadajú stredoškolské, vysokoškolské internáty. Mladí ľudia sú v zahraničí, jednoducho sa nechcú vrátiť na Slovensko aj práve preto, že tu riešime to, čo tu riešime, a neriešime tu to, čo by sme tu riešiť mali. Ako napríklad to všetko, čo ste spomenuli. Ono by sme, samozrejme, tých problémov tu mohli menovať aj, aj do zajtra, aj do pondelka.
Ale ja som si spomenul na takú jednu situáciu (povedané so smiechom), ja mám bratranca a sesternicu, žijú v Anglicku, konkrétne v Londýne a raz za čas, niekoľkokrát do roka prídu na Slovensko a vždy sa teda bavíme o tom, že čo tu riešime, oni mi naozaj, oni mi niekedy, že nechcú veriť, keď im hovorím, že čo my tu v tomto parlamente riešime. A ja už sa teším, prídu, keď bude Veľká noc, a opäť im poviem, no tak my tu riešime zmenu ústavy, ktorá hovorí o tom, že budeme mať v ústave zakotvené, že pohlavie sú len muž a žena.
A ono ani nejde o tom, že o čom my sa doma bavíme, to neni ani tak podstatné. Ale podstatné je to, že, že ja ani im neviem reálne povedať, prečo by sa sem naspäť mali vrátiť, pretože naozaj, nerobíme, táto vládna koalícia naozaj nič nerobí preto, a má na to všetky možné nástroje. Máte vládu, máte parlament, máte prezidenta, aby ste aspoň niečo pre túto krajinu urobili, a vy namiesto toho tu riešite takéto hlúposti a mňa to veľmi mrzí, pretože to nie je len o mojom, o mojej rodine, ale naozaj v zahraničí žije niekoľko tisíc Slovákov, ktorí sa nechcú vrátiť presne kvôli tomuto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za reakcie.
A možno len taký komentár k pánovi Horeckému, že mňa skôr desí tá procesná záležitosť, ktorá vraj sa nejako má stať, že už tá zlúčená rozprava predznačuje nejaký typ dohody a má to vyústiť do dohody, a teraz už neviem, ja nejdem tu variť z vody, ale môže to, že sa niečo zleje do niečoho, hej, a z dvoch sa stane jeden, a ten jeden prejde. Prísne vzaté, asi môže, lebo ich je 79, KDH je, myslím, 11, ak dobre počítam a plus máte ešte Vašečka a Záborská, čiže je to ústavné.
A viete, to je, páni kolegovia, že to je vec, ktorá, že či teraz a či takto. Ja som čítal Escrivu, to je Josemaría Escrivá, napísal dielo Camino, a tam to už sa presne nepamätám, dávno to bolo, hej, ktorý vravel, že cesta požehnáva pomaly všetko. (Reakcia z pléna.) Spôsob nie. (Povedané so smiechom.) Proste, že, že či to nie je moc tvrdé, že vám je to jedno v zásade, len nech to je. A ja som si nie celkom istý, či je to tak správne. Hej? To som si preto dovolil proste na to upozorniť.
Podľa mňa veci majú byť v plnosti. Hej, že majú byť po, po niečom. Mali by sme k tomu dorásť, mali by sme k tomu, hej, aj byť cnostní vôbec také veci riešiť. Viete, keď sa, keď sa nejakí lumpi niekde stretnú a urobia sa, ne... ne... nesedí to. A, nedajbože, to som nev... Ale že, že dajme aj pozor, že tak vážne veci sa riešia v úplne inom mentálnom aj vizuálnom nastavení. Hej? Toto mi príde také, také nenáležité, nenáležité. Neviem, či to je možno dobrý výraz. Len to som chcel povedať.
Ďakujem.

Do rozpravy sa prihlásil pán spravodajca. Pán spravodajca, poprosím, hej, do štvrtej max... Čiže do štvrtej maximálne. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.)
Nech sa páči.

Ja len veľmi krátko, lebo som avizoval, že teraz sa neprihlásim, ale, pán poslanec Dej (povedané so smiechom), vy ste to znovu zredukovali len na to, že dávame do ústavy alebo že SMER chce dať do ústavy, že teda zakotviť tam, že existujú dve pohlavie muža a ženy.
Prečo to robíte? Prečo z tém, ktoré sú pre nás konzervatívcov veľmi dôležité, to zredukujete na niečo, čo pre vás je nepodstatné, a hovoríte, že vlastne to je celé nepodstatné, táto téma. To je vlastne celé nepodstatné. Ešte raz vám to zopakujem. Tu sa rozprávame o suverenite, o tom, že môžeme upraviť túto vec v našej ústave. Je to bod 2 návrhu aj KDH, aj SMER-u. Môžeme sa rozprávať o surogátnych materstvách, o klonovaní, o eugenike, o výhrade vo svedomí. My by sme to napríklad veľmi radi – za hnutie SLOVENSKO teraz poviem – videli garanciu rovnosti odmeňovania mužov a žien. Veľmi radi by sme sa o tomto rozprávali. Keď chcete, poďte vystúpiť a bavme sa o tomto, a môžeme sa o tom baviť kľudne aj hodinu. To vám príde ako nepodstatná téma? Ostatné veci, ktoré som povedal, sú tiež nepodstatné? Vy stále vidíte len tu jednu?
Viete, to je, to je vaša stratégia, to je stratégia všetko bagatelizovať, zošnurovať, povedať, že to vlastne teraz ani téma neni, a vlastne to je úplne nepodstatné a vôbec sa o tom netreba rozprávať. A úplne opačne! (Povedané so smiechom.)
Pre nás konzervatívcov sú to veľmi dôležité témy, a keď raz na stole sú, a to sme si, to sme si tak nevymysleli, že teda, no tak teraz to poďme dať, ako to hovorí napríklad pán poslanec Hlina. Kedy potom? Veď tak naša republika má toľko investičných dlhov, a toľko problémov, že naozaj by sme sa tu 20 rokov nedostali ku konzervatívnym témam. Ale veď pre nás je to dôležité. My sa o tom chceme rozprávať. (Reakcia z pléna.) No a čo? Aj, aj v piatok poobede. Tak to, prosím, nebagatelizujte a vystúpte vecne k tomu, čo je predložené, lebo je tu predložené toho skutočne veľa.
Ďakujem za slovo.

Pekne. Ďakujem veľmi pekne.
Dobre, pokúsim sa zhrnúť argumenty a pohľad KDH na to, prečo nechceme surogátne materstvo. V Čechách bola odhalená celá skupina ľudí, ktorí takýmto spôsobom obchodovali s ľuďmi. Čiže skupina z Ukrajiny, ktorá prevážala tehotné ženy, ktoré boli cielene otehotnené, nechali sa najať na to, aby vynosili dieťa, a odišli do Prahy, kde teda ako potrebovali ísť do nemocnice, a tam im bol umožnený pôrod. Boli to pôrody detí na objednávku. Keď kriminalisti sledovali tie prípady detí, tak zistili, že, deti sledovali kdekade tade po svete, kade sa rozišli s tými svojimi novými rodičmi alebo tými, čo si ich objednali, a zistili, jedno dieťa sa im stratilo, teda objavili, že ten muž ho zanechal a odišiel do Ázie, ale už bez dieťaťa. Teda už sa o neho nezaujímal. Jeden iný muž stratil o dieťa záujem a jeho výchovu prevzala stará mama.
Tiež sa treba pýtať, väčšina, mnohé tie páry boli z balkánskych krajín. Treba sa pýtať, ako je možné, aby si pár, ktorý má nad 60 rokov, vlastne chcel zaobstarať dieťa? Dokáže ho vychovávať? Koľko bude mať to dieťa, teda keď to dieťa bude mať 20 rokov, ako na tom budú jeho rodičia?
Muž z Nemecka si prišiel zaobstarať dieťa, pretože jeho matka chcela vnúča, ale on nemal ani manželku. Keď si dieťa tu v Prahe získal, tak volal na kliniku a sťažoval sa, že dieťa v noci plače, a čo má teraz s ním robiť, a kto to bude riešiť.
Ďalší, šesťdesiatnik z Talianska, si objednal dve deti, pretože nemal partnerku a deti jednoducho chcel.
Ďalší pár z Kosova už mal tri deti, ale boli to dievčatá a oni chceli ešte syna.
Takže to dieťa sa stáva komoditou, toto je obchodný artikel. Toto je surogátne materstvo. Keď ich polícia česká chcela vyšetrovať, tých mužov, ktorých kontaktovali, že ako je možné, že oni si tu prišli vlastne zakúpiť dieťa, tak boli totálne prekvapení. Povedali, ja som biologický otec, ja mám na to právo, nechápem, čo odo mňa chcete, ani sa so mnou nebavte.
Celý ten prípad ukrajinskej kliniky už odhalila kriminálka na Ukrajine, a preto, keďže to tam robili, sa oni potom premiestnili do Čiech, aby mohli na tom profitovať ďalej. Takže príde tehotná žena, v nemocnici sa tvári, že to je jej dieťa, po pôrode však začne tvrdiť, že to dieťa nechce vidieť, a pred úradmi príde, pred úrady príde s mužom, s ktorým predstierajú, že sú pár, a ona ho vyhlási za otca dieťaťa a podpíše mu všetko, čo chce, aby mohol s tým dieťaťom manipulovať. Potom sa vzdá práv na dieťa a odcestuje. Častokrát tie náhradné matky prvýkrát videli tých mužov až na matrike. Častokrát nevedeli, pre koho budú tie deti nosiť. Viackrát povedali policajtom, že boli uvedené do omylu, pretože im bolo povedané, že budú to dieťa odovzdávať heterosexuálnemu párovi bielej pleti kresťanskej viery, čo bola asi ich predstava, pre koho by to chceli urobiť. A nakoniec zistili, že to bol homosexuálny pár alebo niekto iného vierovyznania, alebo single muž.
Jedna z takýchto náhradných detí, teda matiek mala problém odovzdať to dieťa staršiemu manželskému páru, ktorí mali už nad 60. Častokrát to boli ženy v ťažkej finančnej situácii, ale bolo im ponúknuté, že dostanú peniažky, a jednoducho môžu si takto zarobiť. Čiže vôbec nejde o pomoc pre neplodné páry, to nie je tá altruistická surogácia, to je obyčajná výroba detí a predávanie detí niekam na ďalší biznis. A ani nevieme, čo sa s nimi deje.
Jeden švédsky klient vyhlásil, že chce urobiť radosť svojej matke, ktorá od neho čaká vnúčatá, a ďalší z Nemecka chceli dcéru, pretože už mali, teda doteraz mali iba synov.
A čo sa nakoniec urobí to najhoršie? Alebo čo sa zistilo to najhoršie? Že si tie deti vyrábajú aj podľa niektorých čŕt, na mieru, aby mali buď tmavú pleť, alebo bielu pleť. Ale toto všetko vyrába, teda využívajú aj slovenské páry, ba dokonca sa objavila gruzínska ľudská farma na ženské vajíčka, to znamená, že držali si sto žien v nejakej budove a pravidelne, živili ich, a pravidelne im odoberali vajíčka.
Takže odhaľme pravdu o surogácii, čo je v skutočnosti len na pohľad zlaté vajíčko, ktoré má však zhnitý obsah. Je to v konečnom dôsledku obchodovanie s ľudskými bytosťami a je to prevracanie prirodzeného poriadku vecí a dosahovanie egoistického šťastia ľudí sami pre seba. Absolútne nezáujem o človeka, ktorý vznikne, ktorý bude žiť, a ani nevieme, čo s ním bude, veľakrát.
Neexistuje právo na dieťa. Buďme preto pro life, a nie pro egoizmus. Nie, takejto kultúre, nie kultúre sily peňazí. A my na Slovensku musíme mať upravené takéto zákony ohľadne surogácie, aby nenastal, nenastala takáto turistická výrobňa za deťmi. Naopak, takéto, takúto prax musíme odsúdiť a žiadať nielen na Slovensku, ale aj v iných štátoch sveta, aby sa toto nedialo, aby sme nechali deti na prirodzený vývoj a zrodenie normálnym spôsobom.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod mi dovoľte poďakovať ministrovi Šutajovi Eštokovi, že sa odhodlal a prišiel tuná medzi nás a že bude, dúfam, počúvať, pretože je naozaj veľa vecí, ktoré si musíme vyjasniť, tak aby nešíril dezinformácie, neklamal verejnosť, tak aby začal hovoriť pravdu. Snáď sa nám to podarí.
Dovoľte na začiatok, aby som povedal zopár dôležitých vecí ohľadom tohto zákona, aby som ostal v tej vecnej rovine a potom sa budem postupne vyjadrovať aj ku tým demagogickým a klamlivým rečiam pána ministra Šutaja Eštoka z minulého týždňa.
Čo sa týka tohto zákona, ktorý predkladáte, tak musím povedať a skonštatovať, že je to veľmi nešťastné riešenie. Hovorili sme to viackrát, budeme to ešte ďalej opakovať, že idete, idete odškodniť ľudí, ktorí nedodržiavali protipandemické opatrenia. Vy idete urobiť plošnú amnestiu. Nejdete odškodniť len tých, ktorí možno museli zaplatiť stravu, ktorú neskonzumovali, nejdete odškodniť len tých, ktorí sa dostali do povinnej štátnej karantény, o ktorej môžme diskutovať, vy idete odškodniť aj tých, ktorí si dávali rúška dole, ktorí ostentatívne nedodržiavali rozostupy, ktorí sa vysmievali ľuďom, ktorí dodržiavali protipandemické opatrenia. Vy idete dať facku práve týmto ľuďom. Nejde len o tých, ktorí teda dostanú odškodnenie 3,5 mil., to je naozaj až neuveriteľné, neuveriteľná drzosť, ale vy idete dať naozaj facku všetkým tým poctivým ľuďom, všetkým tým poctivým ľuďom, ktorí sa snažili dodržiavať protipandemické opatrenia, aby sme mohli túto veľkú krízu, ktorú Slovensko, ale aj celý svet, prežiť. A toto je veľmi zlá vizitka, veľmi zlá vizitka, pretože ako chceme potom, aby ľudia rešpektovali autority, ako chceme, aby sme zvládali ďalšie pandémie, ktoré prídu, ak my im dnes povieme, že jednoducho nemusíte dodržiavať v podstate nič.
Preto chcem ešte raz z tohto miesta vyzvať, aby ste tento návrh stiahli, stiahli, kým je čas, pretože tento návrh môže spôsobiť Slovensku vážne škody v budúcnosti. A dobieha vás aj vaša prítomnosť, pretože práve sme svedkami slintačky a krívačky, ochorenia, ktoré je určitým spôsobom podobné aj ochoreniu COVID-19, hovoríme rovnako o vírusovom ochorení, ktoré sa nepredvídane šíri a potrebujú byť implementované rôzne protiepidemické opatrenia, aby sa tomuto šíreniu zabránilo. A rovnako ako predchádzajúca vláda pred štyrmi-piatimi rokmi, aj vy čelíte dezinformáciám. Ja spomeniem napríklad jedného dezinformátora z pravej scény pána Kotlebu, ktorý sa vyjadruje, že musíme odmietnuť tieto nezmyselné opatrenia štátu. Táto veta mala 700-tisíc vzhliadnutí. Táto veta mala 700-tisíc vzhliadnutí. Na Slovensku mnohí ľudia veria konšpiráciám a ľudia, ktorí vedia ovplyvňovať verejnú mienku, politici, verejne známe osoby, si musia dávať obrovský pozor, čo hovoria do verejného priestoru. Je to veľmi nebezpečné, ak dovolíme takýmto konšpirátorom a konšpiračným tvrdeniam sa ďalej rozvinúť.
Ja budem pokračovať, čo sa šíri internetom. Slintačka a krívačka je operácia na podanie mRNA vakcín aj v tej časti populácie, ktorá sa neočkovala počas pandémie. Tajné sily sa vraj chcú zmocniť slovenských chovov a kravám podajú vakcíny a tie sa prenesú na ľudí. Takéto veci sa šíria internetom. Proti tomu musíme rázne bojovať. Je to naša povinnosť. Všetkých. Koalície aj opozície. Musíme sa zastať pravdy a povedať, že toto sú nezmysly, toto jednoducho nie je pravda.
Môžem spomenúť aj vášho kolegu, ktorý nás reprezentuje v Bruseli, pána Blahu. Ten zase hovorí, že nákaza slintačky a krívačky je trest za to, že Maďarsko a Slovensko odmietajú vojensky podporovať Ukrajinu. Toto hovorí váš zástupca v Európskom parlamente. A potom my sa nebojíme pýtať našich partnerov v Európskom parlamente o peniaze, aby nám pomohli. Neuvedomujete si tieto paradoxy? Neuvedomujete si tieto paradoxy? Kde sa podela tá sociálna demokracia, ktorá bola, ktorá bola partnerom na komunikáciu? Kde ste sa odklonili? Kam idete? Úplne doprava do extrému? Vy sa bratríčkujete tuná s pánom Bombicom, vy sa tu bratríčkujete s ľuďmi, ktorí sú extrémne, v extrémnom prostredí pravicovom, ktorí manipulujú ľudí, ktorí im hovoria nepravdy. Zamyslite sa nad tým, či toto je naozaj tá sociálna demokracia, ktorú chcete na Slovensku prezentovať.
Vy podporujete napríklad pána Kotlára v tom, že tu šíri paranoidné bludy, v tom, že tu šíri paranoidné bludy, že si myslí, že mRNA vakcíny sú nejakou biologickou zbraňou, ktorou všetci možno o rok, o dva, o tri vymrieme. Vy ste si ho zvolili za splnomocnenca vlády a podporujete ho. Toto sú neodškriepiteľné chyby, ktoré robíte. A vracia sa vám to ako bumerang a ja vás tu ešte raz z tejto pozície vyzývam: nedávajte takéto zákony do parlamentu!
A teraz dovoľte, prejdem k tej časti, ktorú som chcel takisto pánovi ministrovi povedať, pretože tu hovorí, a teda on konštantne hovorí, že teda manažment pandémie COVID-u-19 bola absolútna katastrofa, zomrelo tu 20-tisíc mŕtvych, a že toto je vinou opozície terajšej, vtedajšej koalície. Rázne to odmietam a chcem postupne vysvetliť, vysvetlím jednotlivé vlny pandémie, aby sme naozaj vedeli, o čom rozprávame, aby sme tuná nešírili a nedávali nálepky ľuďom, ktoré nie sú jednoducho pravdivé a ktoré sú dezinformáciami. Tak si poďme povedať pekne po poriadku, ako to začalo.
Prvá vlna pandémie začala ešte za vlády, kedy bol ministrom zdravotníctva pán Peter Pellegrini, kedy bol na Štátnych hmotných rezervách pán Kajetán Kičura, kedy aj pán minister dôkladne musí poznať štátne hmotné rezervy, lebo aj on bol pri Kajetánovi Kičurovi. Tá situácia bola, žiaľ, taká, že Slovensko na veľkú pandémiu vôbec nebolo pripravené. Môžeme hovoriť o tom, aké prázdne boli sklady, aký problém bol získať rúška, aký problém bol získať rôzne ochranné materiály. Hovoril o tom kolega Majerský, že záchranári, tí ľudia v prvej línii, zdravotníci riskovali vlastné životy, lebo nemali tieto ochranné pomôcky, ktoré by mali mať, v Štátnych hmotných rezervách, žiaľ, neboli. Môžme hovoriť o tom, v akom stave sa nachádzalo slovenské zdravotníctvo, ktoré ste si rozparcelovali. Rozdelili ste si ho medzi tých, ktorí sú súkromníci, súkromných investorov a časť tohto, nazvem to, zdravotného biznisu ste si nechali vo vlastných rukách. Môžme hovoriť o pánovi Širokom, môžme hovoriť o pánom nebohom Paškovi, o tzv. košickej klike, môžme hovoriť o pánovi Rašim, môžme hovoriť o pánovi Machovi, o pánovi Foraiovi a všetko známe mená, ktoré sú známe, ale, bohužiaľ, tým, že jednoducho sa na nich vezú niektoré kauzy. Predražené cétečká, predražená strava, sústavne rastúci dlh. Toto bolo zdravotníctvo, ktoré ste nechali Slovensku za desať rokov vládnutia SMER-u a HLAS-u. Ja som si prešiel nemocnice niektoré, ako vyzerali. Na niektorých intenzívkach nemáme hemofilter, čiže zariadenie, ktoré filtruje krv, aby tí ľudia, ktorým zlyhajú obličky, aby mohli prežiť. Na niektorých oddeleniach hemofilter, na intenzívnych oddeleniach vôbec nebol. Čiže ak covidový pacient dostal na tomto oddelení zástavu alebo zlyhali mu obličky, rovnalo sa to ortieľu smrti. V takomto stave ste nechali zdravotníctvo na Slovensku! Miliónové dlhy v nemocniciach, miliónové investičné deficity, katastrofa, čo sa týka personálnej oblasti. To zdravotníctvo krvácalo a vy ste sa prizerali. Vy ste sa prizerali a teraz hovoríte, že na vine, na vine celému nezvládnutiu pandémie je terajšia opozícia. No nie, nie je to tak. Treba hovoriť pravdu a treba povedať, že toto bol začiatok, tam bol začiatok, prečo tá pandémia dopadla tak, ako dopadla.
A poďme ďalej. Prvá vlna pandémie, ako som spomínal, začína u pána Pellegriniho, on zaviedol veľmi prísne opatrenia, reagoval rýchlo, myslím si, že správne, rýchlejšie, ako ste reagovali pri slintačke a krívačke vy teraz, ale tie opatrenia boli veľmi-veľmi tvrdé. Bola tu celoštátna karanténa, všetci, ktorí sa vracali zo zahraničia, pamätáme si to, na štrnásť dní do intrákov zatvorení. Zatvárali sa školy, zatvárali sa iné ustanovizne, boli tuná veci, ktoré, samozrejme, výrazným spôsobom obmedzovali ľudskú slobodu, mimoriadna situácia, núdzový stav a ľudia sa báli, nevedeli, čo teraz z toho bude, videli sme obrázky z Bergama. Toto bol stav, toto bol stav prvej vlny a tú vlnu sa nám podarilo veľmi dobre prežiť, ale len vďaka týmto extrémnym opatreniam, len vďaka tomu, že ľudia sa nemohli slobodne hýbať.
A celkom prirodzene po niekoľkých mesiacoch takýchto extrémnych opatrení nastala aj pandemická únava, celkom prirodzene. Nemôžete robiť takéto opatrenia dlhodobo, rok, dva, tri. Neexistuje, to sa nedá. Ani vám by sa to nepodarilo. Ani vám by sa to nepodarilo. Tú časť medzi prvou a druhou vlnou, hovoríte, že sa nič nerobilo. Nie je to pravda opäť. Musím povedať, že to nie je pravda. Robil sa pandemický plán. Pandemická komisia vznikla. Všetky plány, ktoré boli len čistý potemkin, Potemkinove dedine, nechávali ste tu Potemkinove dediny. Slovensko nebolo pripravené na masové krízy. Všetko bolo na papieri napísané, ale v realite to vôbec tak nevyzeralo. Všetko trebalo prerobiť. Bol tu najprv ústredný krízový štáb, permanentný krízový štáb, konzílium odborníkov. Hovoríte, že sa tuná vláda nespoliehala na odborníkov. Nie je to pravda opäť. Ľudia, ktorí, ktorí boli kapacity na Slovensku, prof. Krčméry, prof. Jarčuška, pani Koščálová, pani Hudečková, toto sú naše kapacity, našich odborníkov, ktorých ste vy znevažovali, ktorých ste postupne aj s tou dezinfoscénou opľúvali tak až, že sa museli báť o svoj život. Ja si dodnes pamätám, čo mi hovoril prof. Krčméry, že sa bál, keď chodili pred jeho, pred jeho dom protestovať ľudia a hovoriť, že ho zabijú. Takýmto spôsobom sme pristupovali k našim odborníkom, ale títo odborníci, vďaka týmto odborníkom sme mali aj odborné názory, čo sa má ďalej robiť.
To neboli výmysly Igora Matoviča, to boli veci, ktoré boli ixkrát premýšľané v odborných kruhoch. Na to zabúdate, na to sa celkom zabúda.
Poďme ďalej, druhá vlna. V druhej vlne nebolo očkovanie, ešte na začiatku nebolo ani testovanie, čo sa dalo iné robiť? Robiť tvrdé lockdowny, alebo čo? Tie tvrdé lockdowny, ako som spomínal, ľudia boli unavení, nahnevaní, vyšťavení, čiže sa tie tvrdé lockdowny nedali robiť hneď, ale Slovensko nebolo nejakou Popoluškou. My sme robili všetko, čo robili aj iné krajiny. Ak prišli nové testy, začalo sa testovať. Môžme sa sporiť o tom, že či tých testov bolo veľa, alebo málo. Ale ja vám hovorím výsledok a výsledok je taký, že máme, Česká republika 5 testov na osobu za celú vlnu pandémie, Slovensko 9 testov na osobu počas celej vlny pandémie, Rakúsko 21 testov na osobu počas celej vlny pandémie. Čiže čo? Testovali sme tuná do nemoty, do bludu? Prečo sa testovalo? Lebo nebolo očkovanie. Tu bola jedna možnosť, buď eliminujeme tých, ktorí sú nakazení, alebo zatvoríme ekonomiku, čo by malo totálne devastačné škody na zdravotníctvo alebo na celý chod štátu.
Čiže opäť, Slovensko tuná nebolo nejakým expertom, nejakým experimentom. Áno, môžme hovoriť o tom, že čo sa tu dialo počas toho celoplošného testovania. Aj ja som mal rozdielny názor, možno pán, nie je tu pán Matovič, ale možno potvrdí, že sme mali aj určitý ideový spor. Bavme sa o tom vecne, že či to bolo správne, alebo nie. Ale zase, sú tu jasné fakty a fakty, neviem, koľko bolo článkov v Science zo Slovenska. Možno, môžeme spočítať na prstoch jednej ruky, ale tento článok, ktorý bol uverejnený v Science, v najrešpektovanejšom časopise, jasne hovoril, že celoplošné testovanie znížilo prevalenciu ochorenia o 58 %. O 58 %. To nie sú len nejaké výmysly z Budkoviec, to nie sú výmysly z Budkoviec, toto je časopis Science, ktorý o tom hovorí. Čiže zase, čo tu rozprávate o tom, že to bolo všetko zlé? Možno sme mali testovať fokálne, na miestach, kde bola tá incidencia najvyššia. Áno, o tom sa treba rozprávať odborne, ale nemôžme hovoriť o tom, že tu testovali sme len tak mirnix-dirnix a všetko bolo zlé. Nie je to pravda.
Poďme ďalej. Druhá vlna, nemali sme očkovanie, začali sme prevozy medzi nemocnicami, pretože sa tu hromadili pacienti a niektoré nemocnice nezvládali nápor. Tritisíc pacientov bolo prevezených medzi nemocnicami. Vyše 600 pacientov na ventilátoroch bolo prevezených. Ja sám osobne som zabezpečoval, aby sme mali tuná zahraničnú pomoc. Prišli tu kolegovia z Rumunska, prišli tu kolegovia z Holandska, prišli tu kolegovia z Belgicka nám pomôcť. Mali sme vybavených 40 ventilovaných lôžok v Nemecku. Mali sme vybavených 10 lôžok v Poľsku. Nemôžete hovoriť, že sme nič nerobili. Jednoducho to nie je pravda. Všetky tímy, ktoré tu boli, makali každý jeden deň. Náš tím, čo sa týka zdravotných... čo sa týka nemocnice, sa stretával každý jeden deň ráno a sledovali sme, ako môžeme maximalizovať lôžkový fond na Slovensku v tých polorozpadnutých nemocniciach.
A ja chcem poďakovať všetkým zdravotníkom, že to s nami robili, všetkým záchranárom, ktorí presúvali pacientov. Vy to absolútne vymazávate. To bola obrovská operácia, ktorú sme robili každý jeden deň. Nesedeli sme niekde v posilovni v Budkovciach. Robili sme a makali každý jeden deň. Takže tu rozprávať, že nič sa nedialo, je bohapustá lož.
Poďme ďalej, Slovensko malo prvého zaočkovaného skôr ako Rakúsko. 26. 12. bol prof. Krčméry zaočkovaný, skôr ako v Rakúsku. Pamätáte si, ako tu bola eufória, všetci sa chceli dať zaočkovať. Ministerstvo zdravotníctva vybuchovalo, všetci boli kritickou infraštruktúrou zrazu. Túžba dať sa zaočkovať bola vyše 70 %. Opäť to bola obrovská operácia, urobiť všetko tak, aby tie očkovacie látky, ktoré prichádzali, sa mohli dostať ku našim ľuďom.
Môžme hovoriť o, môžme hovoriť o covide a o tom, že bol kúpený Sputnik, okej. Možno to bola politická chyba, lebo stála miesto aj Krajčího, aj Matoviča, aj mňa v konečnom dôsledku. Možno to bola politická chyba, ale žiadne, žiaden deficit Slovensku nehrozil, pretože Rusi odkúpili zbytné vakcíny za rovnakú cenu a 30-tisíc vakcín sa vyočkovalo. Čiže Sputnik je ak, tak možno politická chyba, ale určite nie odborná.
Môžme hovoriť o momkách. NKÚ vám povedalo, že jedna, jeden antigénový test stál 3,96, 3,96, ak to bolo štátom riadené prostredníctvom mobilných odberových miest. Koľko to stálo komerčne? Od 15 do 25 eur. Zase čo hovoríte, že tuná bolo všetko zlé? Jednoducho to nie je pravda. To, že mali ľudia ako napr. SaS, ktorý prišiel po mne, 20 momiek, áno, na to sa treba pozrieť, ako je to možné, že SaS mal 20 momiek. Ako je to možné, že niektorí ľudia mali takéto veľké množstvá? Ale nehovorte, že my sme nič nerobili!
Mám málo času, idem ďalej. Očkovanie, a tuná musím povedať, s tým očkovaním sa to začalo všetko babrať. V druhej vlne sme mali lepšiu úmrtnosť ako Česko, 287 na 100-tisíc obyvateľov – úmrtnosť v Česku, 236 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov na Slovensku a 140 mali Rakúšania. Prečo Rakúšania 140? Lebo majú oveľa kvalitnejšie zdravotníctvo, nie vykradnuté a rozbité ako na Slovensku. Ale boli sme lepší ako Česi v druhej vlne.
Rozbíjalo sa to v tretej vlne, pretože v tretej vlne sme sa nedali očkovať. Pretože v tretej vlne malo Slovensko len 52-percentnú zaočkovanosť oproti Česku, ktoré malo 68, a oproti Rakúsku, ktoré malo 72-percentnú zaočkovanosť. A tak vyzerali aj potom úmrtia, kým v Rakúsku ich bolo len 80, v Česku 90, u nás 140. Kto má za toto zodpovednosť? Nie ste to náhodou aj vy? Nie ste to náhodou aj vy, ktorí ste sa nechceli dať zaočkovať, ktorí ste ľudí zneisťovali? Budem končiť, ale prihlásim sa ešte do rozpravy ústnej.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo a ďakujem, Peter, aj tebe za tvoje vystúpenie. Ja som rada, že pán minister našiel teda opäť cestu do Národnej rady, aby si ťa prišiel vypočuť, lebo minulý týždeň sme sa aj tak trochu báli o jeho zdravie, keď odišiel odtiaľto taký napajedený a keď sa potom nevedel vrátiť späť. Ja by som skutočne bola veľmi rada, keby našiel cestu napr. aj k ospravedlneniu sa ľuďom ako si ty, alebo aj k tým všetkým obetiam pandémie, ktorých pamiatku zneuctil svojimi veľmi nevhodnými slovami minulý týždeň.
Peter, ty si prepojil túto situáciu, ktorú momentálne žijeme, so slintačkou a krívačkou s pandémiou COVID-19, a tak by som bola rada, keby sme si aj v tomto pléne predstavili, že napr. by ste teraz ako opozícia vyzývali farmárov, aby nedodržiavali pravidlá a zvážali ich pred Národnú radu, alebo úrad vlády, keby sme im hovorili, že nám tu vládnu neschopní a nekompetentní ľudia a nemajú ich počúvať, predstavme si, že by sme ich strašili tým, že táto celá situácia je spôsobená niekým naschvál, napríklad že Bruselom a kvôli tomu, aby nám, Slovensku, ublížili, to už síce niekto robí, ale nie je z opozície, ale z koalície, predstavte si, že by sme týmto farmárom teraz sľubovali, že ale však nevadí, nedodržujte pravidlá a keď sa dostaneme my k moci, tak vás potom budeme kompenzovať za to nedodržiavanie. Tak ja si myslím, že to takto nechceme robiť a že ani vy nechcete, aby sa vám to dialo. A ja by som si skutočne veľmi priala, aby nám pán minister ako teda fundovaný právnik vysvetlil tento zámer jeho zákona a vôbec čo má to, že tu vraj, podľa neho, bola zle manažovaná pandémia, s tým, že sa idú odškodňovať ľudia, ktorí nedodržiavali pravidlá. Lebo najmä v súčasnej situácii je to niečo, čo sa vám skutočne vracia ako bumerang. Tak keby sme sa vedeli o tom odborne a vecne porozprávať, tak by to bolo lepšie ako ten cirkus minulý týždeň.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem kolega, Peter Stachura, za to, že si poukázal na nezmyselnosť podstaty tohto zákona, to je odškodnenie ľudí, ktorí nedodržiavali protipandemické opatrenia. Týchto ľudí by sme mali odškodniť vo výške 3,5 mil. eur. Možno je tam také malé racio, napr. ľudia, ktorí museli ísť do nútenej karantény a bolo žiadané, aby platili za stravu, možno, ale ja som presvedčený, že ak štát niečo nariadi v takejto situácii, ako je pandémia, tak náklady by mal znášať štát. Ale chcieť odškodniť ľudí, ktorí nedodržiavali opatrenia, ktorí sa im vysmievali, je paródia. Preto si myslím, že je správne, ako si vyzval aj ty, že treba tento návrh stiahnuť.
A pristavím sa na chvíľu pri tvojom príklade, alebo prepojeniu tejto pandémie covidu a slintačky a krívačky. Naozaj zažívame niečo, čo si myslím, že by sme sa boli mali poučiť. Tá súčasná vládna koalícia, ktorá teraz manažuje túto epidémiu slintačky a krívačky, vyzerá, že sa nepoučila v ničom. Pretože tie prvé dva týždne od 7. marca do 21. marca, keď nákaza bola v Maďarsku, sa neprijali nariadenia, nevyžadovali sa tieto nariadenia, a tým pádom sa nám aj vírus dostal tu na Slovensko. To znamená, podľa tej istej logiky, ako som povedal predtým, by mal náklady znášať štát, ale minister Takáč už hovorí o tom, že ak niekto niečo porušil, alebo priniesol vírus, možno ľudia z Maďarska do Slovenska na nejakú farmu, tak nebudú odškodnení. Tak ak neboli postavené opatrenia, ktoré to zakazovali, tak jednoducho by štát mal odškodniť všetkých ľudí, všetkých farmárov, ktorí budú mať škody aj na utratení dobytku, aj na dezinfekcii a na založení nového chovu.