43. schôdza

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ďakujem vám za udelenie slova. Moje vystúpenie bude výlučne právnické v medziach kompetencií daných mi ústavou a zákonom, pretože v právnom štáte to tak má byť. Spôsob komunikácie medzi Ústavným súdom a Národnou radou je výrazne formalizovaný a upravený zákonom. V konaniach o súlade právnych predpisov ako aj v iných konaniach pred Ústavným súdom, v ktorých je Národná rada účastníkom, komunikujú tieto ústavné autority výlučne procesne. Moje vystúpenie v parlamente v súvislosti s takýmito konaniami preto neprichádza do úvahy. Aj potenciálne vystúpenie k akémukoľvek legislatívnemu procesu má byť skôr mimoriadnym prípadom tak, ako tomu bolo v prípade môjho vystúpenia v Národnej rade k novele ústavy, ktorá sa priamo dotýkala právomoci Ústavného súdu. Skúmal som, akú legislatívnu históriu má § 28 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý upravuje možnosť predsedu Ústavného súdu vystúpiť jej v pléne. Dôvodová správa k súčasnému zákonu odkazuje na predchádzajúci zákon z roku 1989 a výkladu veľmi nepomáha. K naplneniu účelu a významu daného práva na udelenie slova však nepochybne zodpovedá vystúpenie predsedu Ústavného súdu k otázkam kompetenčného vzťahu medzi Ústavným súdom a Národnou radou v súvislosti s voľbou kandidátov na funkciu sudcu Ústavného súdu. Význam a dôležitosť Ústavného súdu v našom ústavnom systéme je nepopierateľná. Aj keď nie som milovníkom štatistík, dovoľte mi, aby som to dokumentoval niekoľkými číslami. V roku 2019, keď sa vykreoval súčasný štvrtý Ústavný súd, mu bolo doručených ročne 1 630 návrhov na začatie konania, z toho 18 návrhov, v ktorých je na rozhodovanie príslušné plénum Ústavného súdu. Teda predovšetkým návrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov. V roku 2024, teda v minulom roku, to už bolo 3 290 návrhov na začatie konania, viac ako dvojnásobok oproti roku 2019, z toho opätovne 18 návrhov, ktorých je na rozhodovanie príslušné plénum a javí sa, že v roku 2025 to bude znovu o niečo viac. Ústavný súd ročne vydá bezmála 700 nálezov, ktorými buď vyhlási nejaký právny predpis a nesúladmi s ústavným poriadkom alebo konštatuje porušenie individuálnych základných práv alebo slobôd. Ako môžete vy aj verejnosť vidieť, Ústavný súd poskytuje ústavnú spravodlivosť nielen v množstve konaní o súlade právnych predpisov, ale rovnako aj v stovkách vecí ročne ochraňuje ľudskú dôstojnosť a základné práva a slobody jednotlivcov. Nejde len o kvantitatívny rozmer jeho pôsobenia pri ochrane ústavnosti. Ústavný súd je ako jediný orgán oprávnený svojimi rozhodnutiami záväzne interpretovať a aplikovať ústavu a rozvíjať princípy a hodnoty demokracie a právneho štátu, a tak vytvárať právne základy, ktoré presahujú volebné obdobia, apolitické agendy, a ktoré reagujú na požiadavky medzigeneračnej spoločnosti. Ako je verejne známe, Národná rada nie je už viac ako dva roky schopná splniť si svoju ústavnú povinnosť, zvoliť potrebný počet kandidátov na jedno uvoľnené miesto sudcu Ústavného súdu a následne týchto kandidátov navrhnúť pánovi prezidentovi, aby ten mohol chýbajúceho sudcu vymenovať. Keď som v roku 2019 v obdobnej situácii na tejto parlamentnej pôde vystúpil, nádejal som sa, že sa už nezopakuje. Žiaľ, ako je zo súčasnej situácie zrejmé, ani takzvaná justičná novela ústavy z roku 2020 problém plynulého obsadzovania uvoľnených miest sudcov na Ústavnom súde nevyriešila, hoci sa ponúkali viaceré možnosti. Bol by som nerád, aby moje vystúpenie pôsobilo ako tlak či pripomínanie ústavných povinností, ktorých si je Národná rada zrejme vedomá. Verím, že parlament a relevantné politické subjekty vnímajú svoju politickú a právnu zodpovednosť za splnenie si tejto svojej ústavnej povinnosti. Súčasťou demokracie sú pochopiteľne aj zložité politické procesy súvisiace s kreovaním ústavných sudcov. Čo plne chápem. Čo však nemožno pochopiť, je neprimerane dlhá doba, počas ktorej sa Národná rada s touto vecou vysporadúva. Zároveň ani nebadať signály, že je v blízkej dobre pripravená uskutočniť všetky potrebné procesy tak, aby sa mohla voľba samozrejme s pozitívnym výsledkom uskutočniť. To má význam nielen pre návrhové subjekty, ktoré sú oprávnené navrhnúť jednotlivé osoby uchádzajúce sa o kandidatúru, ale predovšetkým aj pre našu právnickú elitu, ktorej členovia by mohli mať záujem uchádzať sa o túto funkciu. Musím povedať, že Ústavný súd aj v neúplnom počte ústavných sudcov hoci pod tlakom množstva vecí a s napätím zvláda plnenie svojich kompetencií. Vítame, že parlament v nedávnej dobe schválil zmeny v zákone Ústavnom súde riešiace najvypuklejšie problémy, ktoré sa ukázali pri jeho viac ako sedemročnej aplikácii. Rovnako vítame legislatívnu aktivitu ministerstva spravodlivosti, ktorá má za cieľ účinnejšie a efektívnejšie upraviť prostriedky nápravy v agende takzvaných zbytočných prieťahov vznikajúcich v konaniach pred všeobecnými súdmi, ktorá neúmerne zaťažuje Ústavný súd. Uvedené fakty však nemôžu byť ospravedlnením rezignácie parlamentu na výkon dôležitej ústavnej kompetencie spočívajúcej vo voľbe kandidátov na funkciu sudcu Ústavného súdu. V kontexte požiadavky na zabezpečenie funkčnosti ústavných orgánov a ústavného systému ako celku by som chcel zdôrazniť skutočnosť, že plná obsadenosť Ústavného súdu nie je len vecou aritmetiky, teda počtu sudcov a vybavených vecí, ale je predovšetkým vecou výmeny právnických myšlienok a názorov. V konaniach pred Ústavným súdom nemožno vylúčiť situáciu, že dvanásť sudcov pléna Ústavného súdu má na danú vec totožný právny názor a práve ostatný jeden sudca má názor iný a ten sa stane základom pre nový pohľad na celú vec. V tejto súvislosti si dovolím spomenúť známy film Dvanásť rozhnevaných mužov, ktorý pojednáva o tom, aký zásadný význam môže mať v porote jeden hlas. Napokon aj Ústavný súd v konaní, v ktorom posudzoval možnosť člena Súdnej rady pripojiť disent k rozhodnutiu Súdnej rady dôvodiac v prospech kultúry disentu uviedol názor sudcu ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) Cítim sa menej komfortne, ak so mnou všetci súhlasia. Poviem si, mal by som lepšie premyslieť môj názor. Mám tušenie, že najhoršie rozhodnutia môjho súdu boli jednomyseľné, pretože nie je nikto, kto by upozornil na všetky chyby. Inými slovami. Aj jeden názor môže zmeniť názor celého pléna Ústavného súdu alebo naopak aj jeden názor hoci opačný môže ...
=====

... lepšie premyslieť môj názor. Mám tušenie, že najhoršie rozhodnutia môjho súdu boli jednomyseľné, pretože nie je nikto, kto by upozornil na všetky chyby. Inými slovami, aj jeden názor môže zmeniť názor celého pléna Ústavného súdu alebo naopak, aj jeden názor, hoci opačný, môže upevniť názor väčšinový. Čo je však dôležitejšie, máme tu aj reálnu situáciu, ktorá už nastala. Totiž už v dvoch veciach s vážnym celospoločenským dosahom v konaní o súlade právnych predpisov, nie je Ústavný súd schopný prijať meritórne rozhodnutie, keďže žiaden návrh na rozhodnutie nezískal podporu potrebnej väčšiny siedmich hlasov sudcov. Znamená to, že už dlhšiu dobu nie je odstránená právna neistota v tom, či tieto právne predpisy sú alebo nie sú v súlade s Ústavou alebo medzinárodnými zmluvami. Taký stav isto nie je žiadúci a nepotrebuje žiadny ďalší komentár. Preto apelujem na relevantné politické subjekty a v konečnom dôsledku na Národnú radu Slovenskej republiky, aby si splnila túto svoju ústavnú povinnosť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk v sále.)

Ďakujem, pán podpredseda. Mám procedurálny návrh. Navrhujem, aby predseda Národnej rady požiadal Odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady o vypracovanie stanoviska k vládnemu návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1123, s dôrazom na posúdenie súladu predmetného návrhu s Ústavou Slovenskej republiky a s právom Európskej únie tak, aby uvedené stanovisko bolo k dispozícii poslancom Národnej rady najneskôr v utorok 2. novembra 2025 o 12.00 hod. Odôvodnenie. Mali sme tu, mali sme tu pred chvíľou vystúpenie predsedu Ústavného súdu a mali by sme dbať o to, aby zákony, ktoré schvaľuje Národná rada boli v súlade s Ústavou a teda aj s právnom Európskej únie. Nemáme tu štandardný proces, ale máme pár dní, aby OLAP mohol pripraviť stanovisko.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Navrhujem, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky si vyžiadal od vlády Slovenskej republiky stanovisko Európskej komisie k vládnemu návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a ochranu oznamovateľov, tlač 1123, a aby toto stanovisko oznámil poslancom Národnej rady Slovenskej republiky bezodkladne, najneskôr 2. decembra 2025 o 12.00. A poprosím, ak sa dá, všeobecným súhlasom.

Ja mám v podstate opravenie chyby z predchádzajúceho procedurálneho návrhu, lebo som tam omylom uviedol, že do 2. novembra, to už by asi Odbor legislatívy nestihol, tak samozrejme, že myslel som 2. decembra.

Ďakujem za slovo. Posnažím sa teda nadviazať na predobedné vystúpenie...

Ďakujem pekne. Tak snáď príde aj spravodajca, povedal že pár sekúnd je tu. Budem teda pokračovať v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona kde teda pred malou chvíľočkou sa vyjadril aj pán generálny prokurátor, že tam nevidí dôvody na to, aby sme to prerokúvali, aby ste to zarezali zrýchlene. Rovnako tak pán prezident nevidí tie dôvody. Budem sa snažiť teda aj naďalej pokračovať v tých konkrétnych príkladoch. Myslím, že mi tam ešte nejaké tri alebo štyri zvýšili.
Zhrňme si to teda ešte raz, že v roku 2024, a nadviažem približne zhruba tam kde som skončil, sa na Úrad na ochranu oznamovateľov obrátili celkovo vyše 400 ľudí, bolo to, ako sme si povedali 404 ľudí či už prostredníctvom teda telefonicky cez infolinku, alebo cez online formulár poštou osobne. Iba na infolinke bolo zaznamenaných 166 volaní. Oproti roku 23 to bolo vtedy až 220, čiže tam bol taký drobný pokles ale ten súvisí pravdepodobne s tým, že v predchádzajúcom roku vstúpila do účinnosti novela zákona o ochrane oznamovateľov a infolinke úrad vo väčšej miere poskytoval poradenstvo zamestnávateľom k tejto novele.
Prejdem teda na niektoré tie konkrétne príklady. Sú to nejaké anonymizované prípady v ktorých podal oznámenie Úrad na ochranu oznamovateľov. Ten prvý, pomerne známy, v ňom sa udialo napríklad to, že oznamovateľ upozornil úrad, že v prevádzke určenej na spracovanie živočíšnych produktov z diviny mohlo dôjsť k spracovaniu mäsa, ktoré bolo pre africký mor ošívaných na území Slovenska určené na likvidáciu v kafilérii. Spracovaním závadného mäsa môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí, preto tento úrad podnet postúpil na kompetentný správny orgán a tým bola Štátne veterinárna a potravinová správa. Tá vykonalo v prevádzke kontrolu. No skonštatovala, že nezistili výrazné pochybenia a k spracovaniu pokazenej diviny dôjsť nemohlo. Odôvodnenie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy však úrad nepovažoval za dostatočné a presvedčivé rozsah kontroly z pohľadu úrad nepokrýval problematickú situáciu. Preto sa úrad rozhodol podať trestné oznámenie, práve ten úrad, ktorý sa dnes v týchto dňoch snažíte zrýchlene zarezať, rozhodol sa podať trestné oznámenie na okresnú prokuratúru. Oznámenie bolo podané v menej úradu za anonymného oznamovateľa. Okresná prokuratúra začala trestné stíhanie pre trestný čin ohrozovania zdravia závadnými potravinami. Čiže opäť veľmi plastický, veľmi konkrétny príklad toho ako je úrad v tej jestvujúcej podobe prínosný a prospešný.
Poďme na ďalší takýto podobný tiež veľmi zaujímavý pekný príklad. Úrad podal trestné oznámenie za oznamovateľku, ktorá si ako zamestnankyňa samosprávneho orgány želala ostať v anonymite. Trestné oznámenie bolo podané v súvislosti s krokmi starostu, ktorý vykonával právne úkony bez potrebného predchádzajúceho schválenia mestský zastupiteľstvom. Na základe trestného oznámenia úradu bolo začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. A takýchto príkladov je omnoho viac.
Ďalší príklad veľmi konkrétny, veľmi plastický kedy podával oznámenie priamo Úrad na ochranu oznamovateľov. V ňom sa udialo napríklad to, že bola riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Senici, prijímala úplatky teda za to, že nevykonávala fyzické kontroly zdravotného stavu zvierat určených na export. Okrem toho firmám nevyúčtovala povinné poplatky súvisiace s týmito vývozmi. Podľa rozsudku špecializovaného trestného súdu tým umožnila export živých zvierat neznámeho zdravotného stavu mimo územia Slovenska bez riadnej kontroly. Riaditeľka uzavrela dohodu o vine a treste za branie úplatkov a za zneužitie právomoci verejného činiteľa jej súd uložil trojročnú podmienku, finančný trest 3 500 eur a 5-ročný zákaz výkonu štátnej služby. Tento prípad sa podarilo odhaliť práve vďaka skupine anonymných zamestnancov, ktorí upozornili na praktiky šéfky tejto regionálnej správy. Po preverení ich oznámenia Úrad na ochranu oznamovateľov podal v roku 2022 trestné oznámenia vyšetrovateľovi spolu s prokurátorom sa podarilo prípad dokonca dotiahnuť v roku 2024 až na konca.
Teda tak ako aj pred obedom, tak aj teraz poobede som sa snažil práve vytiahnuť, ozvučiť, nasvietiť, zvýrazniť, zdôrazniť práve tie konkrétne plastické príklady ktoré má úrad preukázateľne na svedomí a sú dokonca aj zverejnené a je ich ďaleko viac aj v samotnej správe o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2024.
Toľko asi pre túto chvíľu. Moji kolegovia určite ešte dodajú toho ďaleko viac. A budeme vidieť či náhodou ešte naozaj nenájdete taký ten kúsok zdravého rozumu nestiahnete to celé možno ešte v týchto dňoch keď sa ešte dá odísť relatívne s akou takou cťou a uvidíme že s čím prídete. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Lackovič, je dobré spomínať také konkrétne príklady z fungovania úradu lebo tie pomôžu pochopiť na čo ten úrad funguje, že na čo ten úrad existuje, že ten úrad nie je politická inštitúcia, ktorá by mala ambíciu vstupovať do politického boja a nejako robiť zle vládnej koalícii, lebo majú nejaký problém s vládnou koalíciou, s vládnymi politikmi. Je to inštitúcia, ktorá má pomôcť vymáhať právo a bojovať proti korupcii a ďalším prejavom protispoločenskej činnosti, lebo nemusí ísť iba o korupciu. Môže ísť o iné typy trestnej činnosti a iné typy spoločensky škodlivých aktivít a porušovania zákona. A táto inštitúcia má miesto v systéme ochrany práva. Bola vytvorená aj na základe požiadaviek zo strany Európskej únie, lebo Európska únia vníma potreby ochrany oznamovateľov ako dôležitú tému. Je to upravené na úrovni smernice. Zrejme sami od seba by sme na Slovensku taký zákon prinajmenšom v tom období vlády SMER-u schválený nemali, ale mali sme ho schválený. Je schválený, je platný, tá inštitúcia je vytvorená, tá inštitúcia funguje, napĺňa svoje poslanie. A teraz má byť čisto účelovo z osobných záujmov ministra vnútra zrušená.

Ďakujem za slovo. Ja ďakujem kolegovi Lackovičovi za to, že naozaj tu priniesol príbehy o tom o čom predovšetkým tento úrad je, že naozaj, žiaľ, celá táto debata sa stočila na to, že tu riešime čurillovcov a vojnu v polícii. Ale tento úrad bol založený na to, aby chránil každého jedného odvážneho človeka, ktorý nahlási že sa stal svedkom nejakej protispoločenskej činnosti. A je nesmierna škoda a nesmierne zlý signál do spoločnosti keď takýto úrad sa teraz stane predmetom politickej pomsty. Lebo presne, presne o to tu ide. Ono to tu včera aj odznelo ten úrad sa má účelovo zrušiť a vzápätí nanovo vytvoriť nový len preto, len preto, lebo pán minister vnútra a ďalší sa chcú zbaviť predsedníčky. Čiže účelovo sa ide ten úrad rušiť a premeniť na niečo nové, ale ono to ovplyvní všetkých tých oznamovateľov, to ovplyvní každého jedného zamestnanca. To nie je tak, že vám spod zadku vytrhnú stoličku a rovno si myslia, že tam vsadia novú len s inou farbou a nič sa nestane. Iného každý kde kdekoľvek pracujete, kde každý z vás, ktorý sa v nejakej alebo v nejakej organizácii zveril, obzvlášť s takou citlivou vecou, ako je oznámenie protispoločenskej činnosti, musí tam mať vybudovanú dôveru. A túto dôveru vy ničíte. Vy jasne dávate signál do spoločnosti že vám na to nezáleží, že vám nezáleží na tých ľuďoch, ktorí nabrali odvahu a nahlásili niečo škodlivé, že vám na tom nezáleží lebo dôležitejšie sú vaše osobné záujmy a osobná pomsta ministra vnútra.

Prajem pekný deň dámy a páni. Aj keď by toto rokovanie malo trvať omnoho dlhšie tak sme svedkami toho, že je skracované. Už jedenkrát toto rokovanie predĺžili proti noci súčasná vládny garnitúra práve kvôli tomu aby čo najmenej ľudia o tom vedeli. Aby ľudia spali zatiaľ čo na Slovensku sa rušia demokratické inštitúcie. A potom ani nenechali zbehnúť tú rozpravu, normálne ju zarezali a teraz tu rokujeme v podstate druhý deň. Aj keď som sa predtým k slovu nedostal, som rád, že teraz som sa konečne k slovu dostal a môžem povedať čo si myslím o konaní vládnej garnitúry a o tom ako ničia spravodlivosť a demokraciu Slovenskej republiky. Ono celá tá genéza tu už bola v podstate povedaná. Bolo povedané, že pani Zuzana Dlugošová a Úrad na ochranu oznamovateľov, vtedy plný názov, Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, uzreli svetlo sveta práve vtedy keď Peter Pellegrini bol premiér a Matúš Šutaj Eštok bol vedúci úradu vlády. Vtedy bolo aj výberové konanie z ktorého vzišla pani Zuzana Dlugošová práve za čias kedy bol Peter Pellegrini premiérom Slovenskej republiky.
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti neskôr bol zaradený do plánu obnovy a tak sa aj vybudoval v rokoch 2020 až 23 tento úrad v podstate vznikol fyzicky a začal napĺňať svoje poslanie. Poslanie ku ktorému sme sa zaviazali voči európskych inštitúciám a voči Európskej únii, ktorý je naviazaný na plán obnovy a na miliardy eur ktoré z plánu obnovy Slovensko čerpá. No ale súčasnú vládnu garnitúru nezaujíma, pretože ich zaujíma jedna jediná vec boj proti všetkým čestným ľuďom, ktorí sa im postavia a dokážu im povedať pravdu priamo do očí. Boj proti všetkým čestným vyšetrovateľom, ktorí si dovolili vyšetrovať členov súčasnej vlády. A táto vláda im ide po krku deň čo deň. Odkedy nastúpili k moci a odkedy sa Matúš Šutaj Eštok stal ministrom vnútra, odvtedy neprešiel deň kedy by nešla súčasná vláda po krku takzvaným čurillovcom.
=====