43. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci za slovo. Ja som tak počúvala, Ondrej, nielen teba, ale predtým teda, pána ministra Suska, a ja vlastne nerozumiem jednej veci, prečo takto vymýšľajú túto prvú ligu. Lebo už aj moje deti učím od začiatku, keď, odkedy sa narodili, že treba za svoje činy prijať zodpovednosť. A teda oni si všelijaké výhovorky x-krát už samozrejme našli, lebo, veď sú to deti. Ale, že to budem také veci počuť od ministra, tak mňa, to akože neprestáva fascinovať. Akože už sme tu predtým počuli, ministra Šutaja Eštoka rozprávať tie nehoráznosti, a teraz príde, pán minister Susko, ktorému sme to všetci hovorili, že keď zrušia takzvaný horalkový zákon, keď zvýšia tie sumy, že tu budeme mať naspäť tie deväťdesiate roky, že sa tu bude kradnúť. A to nie je preto, že my to hovoríme, ale je to preto, že ľudia, špeciálne tí, ktorí kradnú opakovane, oni veľmi dobre vedia, čo ich čaká a neminie alebo naopak, čo ich nečaká a minie. A veď to nie je preboha o tom, že to na to upozorňovali médiá alebo opozícia alebo ktokoľvek. Takže ja by som skutočne prijala, keby dospelí ľudia, zvlášť vo vláde, ktorá si hovorila, že ako tu bude zodpovedne vládnuť a ako to oni všetko vedia, keby sakra prijali zodpovednosť za svoje činy. Ja to proste fakt, tomuto nerozumiem. To akože deti sú zodpovednejšie ako táto koalícia. To deti si vedia lepšie, lepšie priznať svoje chyby ako tuto, títo dospelí ľudia. Veď to je akože hrozná hanba.
Ďakujem.

Pán Dostál, veľmi správne ste zhodnotili ten obsah, nezmyselný obsah a odôvodnenie skráteného legislatívneho konania. Toto je snáď prvýkrát, kedy by ani opozícia v zásade nenamietala, že vláda prišla s takýmto návrhom, hoci aj v skrátenom legislatívnom konaní. Ale ešte aj, aj takýto návrh dokážu doslova sprzniť tým, tým, tou demagógiou a klamstvami, ktoré tam popísali. Vraj, za rast drobnej kriminality môžu médiá a politici a neviem, kto každý ešte. Ak by to bolo tak, tak odporúčam tejto vláde, aby rozbehla kampaň o tom, aké drakonické sú pokuty za dopravné priestupky. Nech to proste všade šíri, a ak tomu naozaj veria, tak do troch mesiacov tu nebudú mať nehodovosť na cestách. Lebo ľudia, budú jazdiť v meste päťdesiatkou, mimo deväťdesiatkou a po diaľnici nikto neprekročí stotridsať kilometrov za hodinu, lebo táto vláda vytvorí dojem, že za porušenie dopravných predpisov to budú drakonické tresty, poberú im vodičské preukazy. Hoci v zákone bude napísané, tak ako je to dnes, ale ak tomu naozaj veríte, tak rozbehnite takú kampaň, a vy vynulujete nehodovosť. Na Slovensku nebude jediný mŕtvy na ulici, na chodníkoch, na cestách. Takže naozaj, keď veríte tým nezmyslom, ktoré ste popísali do, do dôvodovej správy, tak nech sa páči, dávam návod, ako na Slovensku zatočiť s nehodovosťou, s porušovaním dopravných priestupkov a všetkých dopravných policajtov potom môžete zobrať no, na iné oddelenia a budú môcť riešiť iné problémy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Tak, nestačím sa úplne, že čudovať, čo všetko som sa dozvedel, asi tak, ako aj vy, pán Dostál. Že najprv, hneď po voľbách rýchlo, rýchlo. Proste treba znížiť trestné sadzby, treba to proste pomeniť celé, aby boli poprepúšťaní kamaráti súčasnej vlády, aby boli pozastavované trestné konania. No a potom, samozrejme, za to môže niekto úplne iný, to ma úplne na, na úvod, fakt ma to pobavilo. Že za tú kriminalitu, za tie krádeže, tak za to nemôže vláda, ktorá zmenila ten zákon, ale za to môžu iní, ktorí vysvetľovali všetko, čo súčasná vláda spravila, a dokonca za to môžu hlavne tí, ktorí to dokonca ešte aj zle vysvetľovali. Tak to, to je proste, ten zlodej podľa mňa určite, normálne, že číta si všetky odborné výklady čo ako, kto čo vysvetľuje, aká mimovládka, teraz proste hovorí o tom, čo súčasná vláda vtedy prijala. No a potom tu máme, Roberta Fica, tak ako hovorila aj pani kolegyňa Kolíková, že je to vlastne umelá mediálna téma. No tak ja teda už neviem. Hej, čiže vláda prišla v skrátenom legislatívnom konaní, pomenila celý Trestný zákon, normálne trestné sadzby, dobre si pamätáte, vtedy sme sa bavili o tom, o premlčacích lehotách pri znásilnení maloletých a tak ďalej. Že toto všetko tam rušili, menili narýchlo, narýchlo. Potom vlastne sa spôsobila obrovská kriminalita, obrovské krádeže, nakoniec je z toho umelá téma, ale zároveň tu máme ministra spravodlivosti, ktorý to chce meniť, lebo priznáva, že je to problém, za ktorý on nemôže, ale môžu tí, ktorí zákon vysvetľovali. A najviac za to môžu tí, ktorí ho vysvetľovali zle. Prosím vás, ja, tak ja normálne rozmýšľam, že aké sú teda legislatívne procesy takej úžasnej, skvelej vlády, ktorá naozaj všetko robí plánovane, dokonale, tak ako naposledy Šutaj Eštok, ktorý si naplánoval skrátené legislatívne konanie, kvôli ktorému zasadala vláda v sobotu na obed. Veď to je, prosím vás, to je diletantizmus, absolútna nemohúcnosť súčasnej vlády.

Ďakujem, kolegyniam a kolegom za faktické poznámky. Ja som teraz naozaj zmätený, lebo som myslel, že teda rokujeme tu o návrhu zákona, ktorý má riešiť nejaký reálny problém, a teraz som sa dozvedel, že podľa pána premiéra, tu riešime nejakú umelú mediálnu tému. Tak to by mohol, prípadne aj pán minister spravodlivosti sa k tomu vyjadriť, že či je to reálny problém, a či naozaj dochádza k nárastu počtu majetkových deliktov, či to naozaj, tí obchodníci hlásia alebo je to len nejaká umelá mediálna téma ako hovorí, pán premiér, lebo tie veci sa navzájom, navzájom vylučujú. A ak je to umelá mediálna téma, no tak by sme nemali rokovať o návrhu v skrátenom legislatívnom konaní. A teda v tom návrhu sa aj tvrdí, že bola to dezinformačná a cielená kampaň, ktorá mylným a zavádzajúcim spôsobom informovala verejnosť, že páchanie drobných krádeží nie je postihnuteľné. Pán minister sa tam baví, takže asi mi na to neodpovie, ale, ale naozaj ma, by ma zaujímalo, že ak to sú, ak to je mylná a zavádzajúca informácia, že páchanie drobných krádeží nie je postihnuteľné, prečo sa nestalo to, že keď tí hlúpi zlodeji uverili tej dezinformačnej kampani opozície, tak prečo neboli postihnutí. Lebo ak to bolo, ak to bolo vymyslené, že, že nie je to postihnuteľné, tak tým pádom to logicky je postihnuteľné a tí, tí páchatelia drobných krádeží, mali byť postihnutí. A prečo neboli postihnutí? Prečo ich to, prečo ich to neodradilo. Však ak to bolo vymyslené, tak mali naraziť na realitu, a normálne mali byť postihnutí. Tak buď to, buď to nie je vymyslené to tvrdenie alebo, alebo potom, nesedí čo ste na...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

... ten typ kriminality, ktorú kedysi riešila NAKA, padne na plecia radových policajtov, ak sa kriminalita, ktorá dovtedy bola teda trestným činom, prevalí na teda tie priestupkové orgány, že my na to skrátka musíme mať zabezpečené nejaké kapacity a my sme ich nemali ani tie teda, ktoré prejednávajú trestné činy, ani tie, ktoré prejednávajú priestupky a dnes sme teda v situácii, že nám to naozaj vybuchuje v dôsledku podľa mňa možno aj ďalších, ďalších faktorov, o ktorých ja možno viem menej, možno, možno hej ich ešte, ešte len budeme môcť posudzovať s odstupom času. Už sa tu spomenula tá, tá dôvodová správa. Ja ešte predtým sa musím dotknúť jedného momentu, ktorý predchádzal tomu priznaniu teda, že či máme alebo nemáme problém a to bol súboj o štatistiky alebo spor o štatistiky a zavedenie takzvaného pocitu, že termínu, a že pocitová kriminalita. Pre mňa to bolo proste neuveriteľné odkazovať občanom, ktorí sa sťažujú na zníženú mieru bezpečia, že viete, to máte taký pocit, že tak pocitovo sa to tak zmenilo. Hej. A ja by som sa teraz spýtala, že čo sa stalo. Teraz akože buď ste presvedčili tých ľudí, že sa im teda hej, sa to iba zdalo alebo teda že naozaj im priznávate, že teda tie pocity boli dosť závažné na to, aby sme otvorili znovu teda Trestný zákon a robili v ňom korekcie a ste si tie pocity osvojili alebo tu naozaj máme nejaké dáta, o ktoré sa môžme oprieť. Konkrétne ja môžem spomenúť tie, ktoré sú veľmi zreteľné, hoci sa ich samotná predkladaná navrhovaná úprava netýka, ale sú v tomto momente jediným možno takým výrazným evidence based ukazovateľom, že ako pod vplyvom reformy sa zmenila kriminalita a to je práve ten typ krádeží, ktorý sa uskutočňuje vlámaním, ktorý nie je závislý na vzniknutej škode, respektíve áno. Vytiahla som si nejaké štatistiky napríklad za rok 2023, za celý rok 2023 prišlo ku krádežiam vlámaní v počte 1 588 krát. V roku 2022 celý rok to bol počet 1 557 krát a teraz sledujte. Rok 2025 7. mesiac 1 316, 8. mesiac 1 492, 9. mesiac 1 656. Že tam to proste vidíte. Áno. Nie je to preto, lebo sa hýbalo škodami, nie je to preto, že by tam vzrástla trestná sadzba, ale preto, lebo sa zmenila politika trestania. My tu predsa netrestáme podľa toho, čo je napísané v osobitnej časti zákona, že keď tam je to trestná sadzba, že to je ten trest, my sa musíme pozrieť do všeobecnej časti Trestného zákona a pozrieť sa, aké sú zásady ukladanie trestov, že to sa nám tam zásadne zmenilo. Ako sa zbenevolentnila v podstate hej podmienečné, nepodmienečné tresty, že vlastne tá situácia, kým by ten páchateľ naozaj prišiel až do okamihu teda udelenia trestu odňatia slobody, naozaj má dosť priestoru na to, aby sa nemusel cítiť ohrozený takýmto trestom. Čiže toto sú presne tie súvislosti a my miesto toho, aby sme nestačila na to žiadna ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) ale miesto toho, aby sme ich proste korektne objavovali, sme tu potierali ľuďom hej teda, čo nazývali ako stratu bezpečia, pocit ohrozenia a hovorili sme im, že veď to vôbec štatisticky tak nevyzerá, to máte iba taký pocit zníženého bezpečia a tak ďalej, a tak ďalej. Viete, jak mi je Boh svedkom a táto sála tiež, ja nikdy nehovorím, neznášam to tie reči o smeráckych mafiánoch, zlodeji, toto proste ja ako trestnoprávna právnička si dávam sakra pozor na to, aby som takéto aj veci nevnášala do politického a žiadneho diskurzu, ale skúste si to predstaviť takto, hej, teraz sa dostávam k tej dôvodovke, kde píšete teda, že sme my ako opozícia podnietili páchateľov k tomuto typu teda delikvencii a teraz si predstavte, že vy zástupcovia strany SMER počúvate, neviem, desať rokov, dvadsať rokov, tridsať rokov, že kradnete. Že vlastne sa vám to oplatí, že vlastne po vás aj tak nikto nikdy nepôjde a teraz si to teraz mi to naozaj vysvetlite, že podnecuje vás to, akože preto, preto kradnete. Kradnete kvôli tomu? Lebo verejnosť si to myslí. Verejnosť normálne hovorí, že, že vám sa to oplatí a na vás aj tak nikdy nedôjde. Funguje to na vás? O koľko to zvýšilo kriminalitu vo vašich radoch? Tak ako to nefunguje pre lásku božiu na nebi na vás, čomu teda verím, že nefunguje, tak to pre Krista Pána svätého nemôže fungovať ani na tých zlodejoch, o ktorých sa tu vybavujeme. Hej. Že to sú naozaj, že, že nedôstojné taľafatky, ktoré urážajú vôbec akože ten elementárny nejaký hej štátno-kultúrny proces legislatívnej tvorby, aby sme si písali do dôvodoviek nezmysli, absolútne, absolútne nezmysli. A naozaj, naozaj toto nie je vina ani, ani nejakých kampaní, ani vlády Ódora, ani, ani Radičovej, dokonca ani mamky Miša Šimečku, toto naozaj máte, hej, normálne objektívne, hej, proste ako následok vlastnej normotvorby, ktorá sa, ak to tak akože veľmi eufemicky poviem, nezdarila. No ak sa teda ale chceme baviť o tých skutočných príčinách a ja už som naznačila, že ich je viacero a je to súbeh viacerých problémov, tak keby sme naozaj chceli sa nejak vysporiadavať s týmto typom kriminality, jak keby hej aj predtým než sme začali púšťať do procesu tú trestnú reformu, sa zaoberali nejakými kriminologickými štúdiami, veď sa napokon pozrite, pripravujeme rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, že aká to je robota, že koľko sa vlastne, hej, minulo okolo toho práce, ľudí, že k tomu sa naozaj, že vedie, ja si myslím, že seriózny a poctivý a odborný proces. Toto je zvlášť pri Trestnom práve sme ho presne takýto mali mať, ale teda nemali sme a unikli nám v podstate veci, s ktorými sme mohli pracovať, hoc teda nemáme vlastné, vlastné kriminologické nejaké teda expertízne štúdie a nemohli by sme sa oprieť o vlastné výskumy. Je dostatok zahraničných. Ja len z niektorých odcitujem. Najklasickejšia kriminologická línia stále veľmi dobre podložená je ekonomická deprivácia. Je to Noodle an Collective z U.S. Department of Justice National Institute of Corrections, ktorá konštatuje, že ľudia s nízkym príjmom dlhotrvajúcou finančnou núdzou kradnú najmä veci základnej spotreby alebo ľahko speňažiteľný tovar. Iná indonézska štúdia, ktorá sa zameriavala na recidivistov, popisuje, že chronická nezamestnanosť, nízke vzdelanie a nulová šanca na legálny príjem aj po výkone trestu tlačia ľudí naspäť ku krádežiam ako k stratégii prežitia. Čiže tu tá drobná krádež naozaj nie je adrenalínový šport, lebo aj taký typ naozaj, verte, že aj taký typ páchateľov tie štúdie rozoznávajú, že hovoria nejaké shopliftery aleto tak nejako, že to sú tí, ktorí potrebujú ten adrenalín. Častokrát sú to napríklad, že mladí nejakí rebeli, ktorí si povedia, že budem kradnúť Nike, lebo oni sú tí bohatí a im to nebude chýbať, že áno sú rôzne tie príčiny, ktoré sa ale netýkajú problematiky, pre ktorú tu dnes sme. Je tu naozaj, nás sa týkajú presne tie, ktoré súvisia s tým sociálne determinujúcim prostredím. Druhý základný alebo častý faktor, ktorý vplýva na tento typ kriminality, o ktorom sa bavíme, a ktoré preukázali aj viaceré výskumy riter prime aj správy veľkých obchodných reťazcov ukazujú, že značná časť opakovaných krádeží v obchodoch pochádza od ľudí so závislosťou, ktorí kradli buď priamo alkohol, lieky, drogy alebo nejaký ľahko predajný tovar. Hej. To je vlastne problém Páričkovej ulici a záložni, ktorá sa tam nachádza. Britské dáta z vital sektora poukazujú na to, že nárast riter prime je z veľkej časti ťahaný lokálnymi skupinami a recidivistami často so závislosťou. Tretí typ teda motivačného stimulu pre tento typ krádeží je uvádzaná v trauma, strata, depresie alebo kradnutie ako takzvaný coupling. Je to znovu teda štúdia Noodle an Collective, ktorá popisuje, že existuje skupina páchateľov, takzvaných losour active. Sú to ľudia, ktorí zažili sériu strát. Buď teda blízkeho úmrtia, rozvod, strata zamestnania, zdravotný kolaps a kradnutiu vlastne pripisujú spôsob, ako získať niečo naspäť. Hej, že v tejto vlastne dobe, ktorú dnes žijeme, kde ľudia naozaj strácajú tak teda hej príležitosť k nejakým hmotným a ekonomickým príležitostiam, tak dych a krok s touto dobou, áno, sú aj takýto páchatelia, ktorí, ktorí proste využívajú spôsob, hej, takéhoto nelegálneho nadobúdania majetku ako formu úniku pred vlastnou bezmocnosťou. A je to takzvaný teda ten fenomén the priest zlodejov, pre ktorých je kradnutie forma sebaliečby. Je to podľa mňa u nás taký ten menší minimálny počet, menšia skupina zlodejov, ale, ale áno tá proste veda rozoznáva širokú škálu príčin, ktoré mali byť vtedy, keď sme tú reformu písali, mali byť na stole. Mňa napríklad veľmi zaujala kategória feminizovaná chudoba, je to štúdia o ženách páchajúcich property crime, ktorá teda popisuje, že často ide o ženy, ktoré nesú hlavnú záťaž starostlivosti o deti, majú slabý prístup k stabilným príjmom, v pozadí býva domáce násilie, sexuálne zneužívanie, traumy, samoliečba drogami a alkoholom, pričom kriminalita je pre ne skôr dôsledkom kombinácie chudoby a traumy nie primárnej kriminálnej, kriminálnej kariéry. Čiže, čiže naozaj tých faktorov, ktoré vplývajú na, na tento typ kriminality bez toho, aby sme teda sa tu fakt zbytočne politicky handrkovali, že či to bola úplne najviac tá primárna príčina a to pohnutie hranicou škody alebo to bolo tým, že sa zbenevolentnili tresty. My sme sa mali naozaj od začiatku zaoberať tým, že čo vedie páchateľov, lebo však to je tá pointa tej, tej restoratívnej justície poznať, hej, ten, ten kriminologický profil páchateľa. Čo sú jeho motivácie? Čo ho k tomu vedie? A pracovať s tým. To mal byť úplne, úplne ten prvý krok na začiatku, následne potom sme teda, hej, mohli, mohli zvažovať, ako pracovať s alternatívnymi, alternatívnymi trestami a nieže my sme proste urobili štvorkombináciu toho, že tu sme znížili hranice, tu sme znížili sadzby alebo tam kde sme aj neznížili sadzby, tak sme tak zmenili zásady ukladania trestov, že sa naozaj proste oslabila tá odstrašujúca úloha Trestného práva. Čiže, čiže úplne na záver. Áno, myslím, že a tak ako to tu aj od viacerých kolegov z opozície zaznelo, my priznávame dôvodnosť toho, že to ide v SLK, len objektívne aj mňa mrzí, že na akú onú ste tam museli dať ešte aj tú vetu, ktorou urážate opozíciu, že je to absolútny pavedecký nezmysel. Toto dávajte si na predvolebné billboardy, píšte si to do volebných letákov, ale nepíšte takéto taľafatky, naozaj už nedegradujme ten legislatívny proces do toho, že budeme si hej naozaj súťaž o najväčšiu dezinformáciu a blud písať do dôvodovej správy. Čiže, čiže aj tak teda keď opomeniem túto nešťastnú vetu, vnímam celý tento návrh ako tiché, ale, ale jasné priznane, že ste urobili chybu a teda naozaj veľkú chybu a namiesto odbornej reflexie ste si vybrali komunikačnú stratégiu, ktorá má byť nejakou únikovou cestou, ale jedno vám nevyšlo. To skrátené legislatívne konanie skráti legislatívne konanie, ale neskráti pamäť občanom. Skrátené legislatívne konanie nepredstavuje teda riešenie, ale kvitujem, že sme sa dostali aspoň po to priznanie. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí poslaneckí kolegovia, milé poslanecké kolegyne, áno, ako už povedal môj pred, predrečník, ocitáme sa v takej nečakanej situácii, kedy sme v rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní, a naozaj treba priznať, že v tomto prípade ho možno považovať za dôvodné. Ale rovnako tak musíme teda priznať to, čo nás do tohoto bodu doviedlo. Pretože, pretože sme v podstate v situácii, kedy ideme hasiť požiar, ktorý ste založili, ale zároveň teda posielate do hasičskej stanice požiadavku, aby tí hasiči láskavo prišli v expresnom, hej, zrýchlenom chode, pretože, vy ste ten požiar založili expresne rýchlo. Čiže, čiže dostali sme sa do situácie, ktorú áno, objektívne treba hasiť. V dôsledku toho, že samotný ten proces, ktorý vznikol, bol, bol výsledkom naozaj, že, že poviem to tak ako to je, tak ako som to vždy hovorila, šlendrianske roboty. Trestné právo naozaj nie je ako stavebnica Lego, alebo stavania nábytku z IKEA, kde ak aj nejaké skrutky nám, hej, vyjdú a nevieme čo s nimi, no tak ich aj keď postrácame, tak ten nábytok bude držať. V Trestnom práve to bohužiaľ funguje tak, že, že ten systém sa môže začať rozpadať a erodovať, a to sa nám, to sa nám deje a o tom sa asi viac budeme potom baviť v samotnom meritornom, meritornej rozprave. Ale aby som teda bola férová, nie je toto podľa mňa len dôsledok kalamity, ktorá bola privodená zbabranou Trestnou novelou, je to súbeh viacerých kalamít. Jednou z nich je napríklad aj tá sociálna. Hej, že my to máme enormný, extrémny počet ľudí. Opravte ma ak sa mýlim, ale myslím, že Slovensko nikdy nemalo taký vysoký počet ľudí ohrozených chudobou ako ich máme dnes. Tu sa nám pán minister Erik Tomáš dneska chváli s tým, že ako idú odoberať dávky v hmotnej núdzi, lebo neviem, čo tým ľuďom aj ide odkázať, keď ich oberie o jediný príjem, že asi čo začnú Harvard študovať sa rozhodnú alebo ja neviem. Hej? Že, že naozaj, bolo tu aj v dôsledku konsolidácie, aj v dôsledku teda objektívnych nejakých kríz, privodená katastrofálna sociálna situácia. No a do tretice, ten ďalší, ďalší faktor, ktorý nemôžem opomenúť je to, že celé sa to spustilo v stave rozkladu, vnútorného rozkladu Policajného zboru bez toho, aby sme pomýšľali na to, že my, keď toto celé napríklad, hej, prevalíme a tým pádom, samozrejme, aj, aj zmeníme tú inštitucionálnu schému, pretože nám tu, hej, napríklad ten typ kriminality, ktorú kedysi riešila NAKA padne na plecia radových policajtov. Ak sa kriminalita, ktorá dovtedy bola teda trestným činom prevalí na také priestupkové orgány, že my na to skrátka musíme mať zabezpečené nejaké kapacity, a my sme ich nemali. Ani tie, teda, ktoré prejednávajú...
=====

Irena, veľmi sa mi páčila tá tvoja záverečná myšlienka, že skrátené legislatívne konanie síce skráti to legislatívne konanie, ale nie pamäť občanov. Podľa mňa to je úplne dokonalé a vystihuje celú tú situáciu, ktorá viedla k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu. To popieranie tej očividnej reality, ktorú cítia ľudia v uliciach, obchodníci, celkovo všeobecne obyvateľstvo tejto krajiny. To čo oni nazývajú pocitovou kriminalitou. Však veď sa presne zamyslíme, že ľudia cítia ohrozenie bezpečnosti asi nie len tak, lebo si večer pozreli nejaký mafiánsky seriál najlepšie Krstného otca a ale preto, že naozaj tá kriminalita sa v uliciach deje, že sa stupňuje, že pocit nebezpečia reálne je vyvolaný tým, že to nebezpečenstvo v uliciach cítiť. Nie nadarmo si môžete teraz v médiách prečítať aj informácie napríklad o tom, ako vznikla mapa pociťovaného nebezpečenstva v rámci hlavného mesta, ktorá je daná tým, že ľudia tam reportujú reálny nárast kriminality aj dovtedy pokojných mestských častiach, kde s takýmto typom kriminality ako je napríklad drogová a podobne nemali predtým skúsenosť a to všetko sa deje počas vašej vlády, počas vlády teda pána ministra spravodlivosti a tejto koalície a teda je jasné, že tu je nejaká príčinná súvislosť. To je proste neodškriepiteľné. To nemôžete popierať a nemôžete to momentálne popierať ani preto, lebo ste prišli s týmto skráteným legislatívnym konaním, lebo však keď popierate, že existuje tu nejaká príčina a nie dôsledok, tak vlastne aj popierate zmysel tohto skráteného legislatívneho konania a ty si to veľmi dobre vystihla, Irena.

Ďakujem za slovo. Ja teda obzvlášť som na tomto prejave ocenila vetu, že Trestné právo nie je stavebnica Lego a myslím si, že to tiež by mohlo teda vojsť niekde do učebníc. Možno raz takú učebnicu o Trestné právo napíšeš, tak toto môže byť v nej prvá veta ...
===== Ďakujem za slovo. Ja teda obzvlášť som na tomto prejave ocenila vetu, že trestné právo nie je stavebnica lego a myslím si, že to tiež by mohlo teda vojsť niekde do učebníc. Možno raz takú učebnicu o trestnom práve napíšeš, tak toto môže byť hneď prvá veta. Ako naozaj si myslím, že celá táto situácia jasne poukazuje na ten, na tú sériu problémov a tá séria problémov začala tým, že bezpečnosť ľudí nebol primárny cieľ tejto vlády. Táto vláda sem na začiatku prišla s predpripravenou novelou Trestného zákona, chcela ju rýchlo pretlačiť, ale ten cieľ bol niekde úplne inde a nie bezpečnosť ľudí všeobecne. A veľmi dobre toto vystúpenie poukázalo aj na tú naozaj akoby nehoráznosť toho zdôvodnenia toho skráteného legislatívneho konania, kde teda na jednej strane sa tu v podstate autori, teda facto ministerstvo, minister, ktorý má za toto zodpovednosť, vláda vyhovárajú na nejakú dezinformačnú kampaň a tvrdia, že teda dochádza k mylným a zavádzajúcim informáciám, že páchanie drobných krádeží nie je postihnuteľné, ale hneď v ďalšom odseku sami uvádzate, že na základe dostupných údajov z prevádzok došlo v uplynulom období k počtu deliktov proti majetku. A ďalej teda, že potrebujete meniť ten Trestný zákon. Čiže tam naozaj je evidentná logická chyba, že na jednej strane tvrdíte, že to si tu iba tá opozícia vymýšľa, celé to zvaľujete na niekoho iného, ale potom vlastne týmto dokazujete, že naozaj krádeže stúpajú a teda zákon treba opraviť. Tak asi problém bude v zákone. Ďakujem.

Pani poslankyňa Bihariova, je fakt, že priznaniu problému zo strany vlády predchádzala jeho dlhomesačná bagatelizácia, lebo je to problém o ktorom sa hovorí dlho, o ktorom sa píše v médiách, o ktorom hovorí opozícia a o ktorom predovšetkým hovoria obchodníci a ľudia, ktorí to zažívajú na vlastnej koži a vidia na vlastné oči. Vláda to doteraz spochybňovala s tým, že je to pocitová kriminalita, že sa to nedeje, že si to ľudia vymýšľajú, namýšľajú, subjektívne to tak, subjektívne to tak cítia a doteraz, doteraz nie je jasné, že či si to vláda naozaj uznala, že je to reálny problém alebo iba chce proste už dajme tým otravným samosprávam a obchodníkom ako nejaké akože riešenie. My síce myslíme, že to nie je problém a že ak to aj je problém, toto nie je jeho príčina a to riešenie aj tak nebude fungovať a je to len nejaká umelá mediálna téma, ako povedal pán premiér. Ale dobre, no tak, keď to chcú, tak im to dáme. Ale to je také zvláštne, aby vláda takto pristupovala k zmene legislatívy a teda špeciálne trestnej legislatívy, lebo teda, keď si vláda myslí, že to nie je problém, no tak by to nemala riešiť, mala by navrhnúť nejaké iné opatrenia. Lebo aj v tom s tebou súhlasím. Samozrejme, že to má viacej príčin, že to nie je iba jedna takáto vec, ale je to nejaký komplex dôvodov, ktoré to spôsobili, vrátane sociálnej situácie, pripravenosti polície, pripravenosti riešenia priestupkov a možno aj to zvýšenie hranice škody, zmena prístupu k ukladaniu trestov. Ale ja som teda presvedčený, že ten horalkový paragraf tam zohráva významnú úlohu a je dôvod ho zmeniť.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Táto vláda priznáva naozaj každým dňom a bohužiaľ, aj každým vystúpením svojho ministra v parlamente, že je úplne odtrhnutá od reality jednak tým, čo nám tu prináša máme sa tu do noci venovať. Potom, keď je tu niečo, čo by malo aj zmysel, tak sa k tomu vyjadrí premiér, že to je iba umelá mediálna téma. Tak ja už naozaj neviem, že či tie krádeže v obchodoch sme si skutočne len vymysleli v opozícii alebo či v tých obchodoch naozaj sú, lebo však sme atakovaní videami s agresívnymi útokmi na predavačov, predavačky v obchodoch. To sme si my nezinscenovali, to sú proste naozaj, to sa deje. Ľudia sa cítia ohrozovaní a preto sme radi, že sem prišiel minister spravodlivosti a áno, aj v skrátenom legislatívnom konaní priniesol niečo a sme pripravení o tom diskutovať. Ale aby v tom istom čase povedal premiér, že je to iba umelá mediálna téma, tak ja neviem, že či ako tu potrebujeme hrať nejaké divadlo alebo ideme skutočne riešiť jednoducho problémy ľudí aké sú, aj ich vieme pomenovať, aj ich vie pomenovať táto vláda, aj si priznať chyby a potom ich napraviť, aby sme tu skutočne potom aj s touto drobnou kriminalitou sa vedeli dobre popasovať. Lebo ak si to nepriznáme, tak potom je zjavné, že ani žiadne návrhy, ktoré sem prídu nie sú dostatočne funkčné, lebo bez priznania si problému nemôže prísť ani riešenie. Tak toto si skutočne musí vláda vyjasniť aj so svojim premiérom, či teda uzná, že tu tie množiace sa krádeže v tých obchodoch sú a preto sem prišlo nejaké riešenie alebo je to iba umelý problém, ktorý proste potom táto vláda ani nechce riešiť.