43. schôdza

Pán poslanec Spišiak, zdalo sa mi cenné na vašom vystúpení, že ste do toho vniesli aj ten pohľad firiem, slušných firiem a firiem, ktoré majú čo skrývať. Lebo tie slušné firmy nemajú s týmto návrhom, teda s týmto zákonom problém. Problém s týmto zákonom majú firmy, ktoré konajú podvodne, korumpujú, porušujú právne predpisy. Tie firmy, ktoré konajú slušne, naopak tento zákon môžu využívať na svoju ochranu, pokiaľ nemajú v úmysle konať protiprávne. Takže netýka sa to len politikov, netýka sa to len štátnych orgánov a verejných inštitúcií, týka sa to aj súkromných firiem a presne v tomto garde. Tí, ktorí sú slušní, tí, ktorí dodržiavajú zákony, nemajú dôvod mať akýkoľvek problém s týmto zákonom, či už sú to ľudia, politickí predstavitelia alebo zamestnávatelia. Tí, ktorí zákony porušujú, tí, ktorí chcú kradnúť, tí, ktorí chcú korumpovať, tí, ktorí chcú chrániť takých, čo podvádzajú a korumpujú, tak tí majú so zákonom problém, lebo pre nich predstavuje prekážku, preto potrebujú tú prekážku odstrániť, preto potrebujú zlikvidovať nezávislú inštitúciu, lebo to, čo ten zákon naďalej obsahuje aj po Eliáš-Bartekovom pozmeňováku, ak bude schválený, je likvidácia nezávislej inštitúcie, ako pán poslanec Kalivoda priznal, nejdete ten zákon, nejdete ten úrad zrušiť, ale zrušiť. Čiže vy ho zrušíte a potom si urobíte nový, ale ten už nebude mať tie znaky nezávislosti, ktoré by mal mať.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Spišiak, ja si veľmi vážim, že vy aj keď nevystupujete často v pléne, tak keď vystúpite, stále hovoríte o svojej dlhoročnej praxi a hovoríte reálne to, čo ste zažívali roky a ja som veľmi rada, lebo mám pocit, že náš parlament začína byť veľmi odtrhnutý od reality, minimálne časť koaličných poslancov a treba stále pripomínať, že kde sme, čo sme a kvôli čomu sme tu. A taktiež ako už aj pán kolega Dostál povedal, aj mňa zaujala tá vaša poznámka práve o tom, že doplatia na to tí poctiví podnikatelia, lebo robíme tento zákon alebo túto novelu pre tých nepoctivých. Ale čo je zarážajúcejšie, na čo by som chcela upozorniť, že tento Úrad na ochranu oznamovateľov má povinnosť každoročne v zmysle zákona do 30. marca, teda do konca marca, do 31. marca, pardon, predložiť správu o činnosti za predošlý rok. Aj tento rok 27. marca bola predložená, má parlamentnú, má...

zarážajúcejšie, na čo by som chcela upozorniť, že tento úrad na ochranu oznamovateľov má povinnosť každoročne v zmysle zákona do 30. marca, teda do konca marca, do 31. marca, pardon, predložiť správu o činnosti za predošlý rok. Aj tento rok 27. marca bola predložená, má parlamentnú, má číslo parlamentnej tlače ešte hlboko pod tisíc, nejakých 768, tuším, nie, 764, ospravedlňujem sa, a my ideme prijímať zákon bez toho, aby sme poznali závery z tejto správy, kde boli aj odporúčania nejaké.
Čiže ak chceli odborne a vecne diskutovať kolegovia z koalície, mali sme na to prediskutovať správu a ak tam budú závažné nedostatky, potom sa malo na základe tejto správy pristúpiť možno aj k zmene zákona o nejakej reštrukturalizácii úradu. Lenže tuná mi to pripadá, že robíme naozaj čistky. Čistky, za ktoré by sa nehanbili ani komunisti v minulosti. A tam smerujeme a mne je to veľmi-veľmi ľúto. Smerujeme, ale mala by som hovoriť o vládnej koalícii, že tam smeruje, lenže sme všetci volení zástupcovia ľudu, čiže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka ti, pán poslanec Jaro, nasvietil si tento zlý, nešťastný návrh zákona novým spôsobom, za ktorý som ti naozaj vďačný. A áno, tu sa skutočne snúbi tá urazenosť a ješitnosť ministra vnútra so širším záujmom celej vládnej koalície, pretože skutočne, ak bude na čele úradu nominant vládnej koalície a asi sa zhodneme všetci, že práve výmena vedenia je celou pointou tohto legislatívneho návrhu, tak nielen minister vnútra, ale všetci tí, ktorí tejto koalícii, v tejto vládnej koalícii majú za ušami, majú nekalé či korupčné úmysly, tak takisto profitujú. Aj ich prípadné porušenie zákona sa im môže prepiecť, pokiaľ výmena lídra úradu odradí odvážnych zamestnancov od nahlásenia korupcie, či inak protispoločenskej činnosti.
To inak, mimochodom, aj vysvetľuje, že prečo celá vládna koalícia poctivo pokračuje v tejto šaráde. Veď majú aj iné priority, iné návrhy zákonov, na ktorých pracovali, ktoré chcú predať voličom a pochváliť sa, ale nemôžu, lebo my tu už v podstate druhý týždeň rokujeme len o tomto, len pár zákonov sa popri tom prešmyklo, a to by sa nedialo, keby tento návrh zákona nemal tichú podporu aj iných, keby ten záujem na tom, aby prešiel, nebol naozaj široko zdieľaný. Ak sú tu, ako si naznačil, skutočne potenciálne desiatky politikov a političiek vládnej koalície, ktorým sa uľaví. Ak prejde, no tak potom zrazu začína človek chápať tú trpezlivosť a to pochopenie vládnej koalície, pretože sme sa zasekli na tomto jednom úrade. A ako si správne povedal, s vládnym nominantom na čele úradu môžu zabudnúť na to, že budú odvážni ľudia nahlasovať v prípade korupcie všade, pretože dôvera je niečo, na čom tento úrad stojí, bude s vládnym nominantom na jej čele v ťahu.

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela doceniť tú časť, kedy teda poslanec Spišiak nám poskytol taký širší kontext, že to naozaj nie je len, a to len dávam do úvodzoviek, záležitosť alebo ten dôvod nie je len spojený s právnymi pletkami pána ministra vnútra so samotným úradom, ale je to naozaj širší záujem, poslanec Spišiak spomenul aj, aj generálneho prokurátora, spory, ktoré tam dnes teda celkom, celkom, hej, vnímame ako vyhrotené. Ja by som sa možno tu len tak nepodpichovačne chcela spýtať, že či pán žilinský prokurátor už podal tú avizovanú, avizovaný podnet Úradu na ochranu oznamovateľov, alebo či čaká, až keď bude nové vedenie. Lebo ja teda pripomínam, že ešte aj tento front tu máme spojený s týmto úradom a ktorý teda dáva nejaké, nejaké, zdôvodňujú... nejakú zdôvodňujúcu bázu na to, aby bol zrušený.
Nechcem byť hnusná, nechcem, aby to tak vyznelo, ale so všetkou úctou teda k členom poslancom, poslankyniam za stranu HLAS si ja osobne myslím, že v tejto veci nemiešajú kávu, že toto je proste niečo, čo chce SMER. Znovu odkazujem na ten spor v prokuratúre. Možno len by som sa tiež tak nepodpichovačne spýtala, že ten nominant, nominantka, alebo tá osoba, o ktorej sa uvažuje, že by riadila tento úrad, je osobou, o ktorej bude dominantne rozhodovať HLAS, alebo SMER?
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec, vy ste hovorili o svojej práci v minulosti a o tom, čo sa dialo. No ja si pamätám Mečiarove roky, kedy sa diali podobné veci ako teraz. Ale teraz je to úplne iné. Teraz sme po vládach, aj demokratických, ktoré nastavili ten rebríček tej demokracie oveľa vyššie, ako súdruh Vladimír Mečiar. Ale Robert Fico, kojné dieťa Vladimíra Mečiara, pokračuje v jeho šľapajách. Ja si pamätám, vy ste hovorili o svojej bývalej práci, ja si pamätám, keď som s Robertom Ficom v 1997 teda vystupoval v našej, v mojej relácii, on mi tam začal rozprávať o tom, ako on bude iný, ako on bude naozaj, on pôjde proti tomu, čo tu Vladimír Mečiar urobil, jak on tam Mr. Propera on riešil, ako bude, ako bude bojovať proti mečiarizmu. O pár rokov s tým istým Mečiarom Robert Fico stále v jednom šíku. A teraz ho učeň, odkojené dieťa Vladimíra Mečiara Robert Fico, ho naozaj predčil. Dávať preč ľudí, ktorí sú čestní a spravodliví, z funkcií a dosadzovať tam svojich nohsledov, je cesta pre Slovensko k štátu, ktorý bude ovládať naozaj už plnej miere mafia. A vy ste si tú mafiu zažili a osobne. Takže viem, o čom ste hovorili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem za všetky faktické poznámky, ktoré, z ktorých som navnímal, že áno, pochopili ste alebo je to tak, čo som chcel povedať.
Tu by som poznamenal len jedno ešte, že sa tu hovorí väčšinou ani nieže oznamovatelia protispoločenskej činnosti, ale korupcii, korupcii, boj proti korucpii, korupcia, korupcia. Podľa mňa nie korupcia je to najhoršie, korupcia je len jeden z nástrojov organizovanej kriminality, keď to chceme nazvať tak k tej mafie. Len jeden z nástrojov. Tá organizovaná kriminalita je to temno, to je to zlo. Keď je schopná vyplatiť milión korupčne, tak koľko asi chce mať zisk? A to je ten problém, tie nelegálne zisky, krátenie štátneho rozpočtu a nivočenie celého hospodárstva. Organizovanú kriminalitu musíme zlikvidovať a tým pádom zlikvidujeme aj korupciu. Tá malá korupcia, že niekto si uplatí svojho lekára, to, to je bežná vec. Ale tu o tej korupcii, o ktorej hovoríme, toto je, to je organizovaná kriminalita, je tá nebezpečná. Túto musíme zlikvidovať. A keď zlikvidujeme tento úrad alebo vezmeme si ho, alebo vezmú si ho pod kontrolu, tak nezlikvidujeme tu nič, akurát otvoríme mantinely, ktoré už sú dosť pootvárané, ešte viac. A tá organizovaná kriminalita ide, pokiaľ nenarazí na mantinel. A teraz otvárame dvierka na mantinely. (Rečník sa pozrel smerom k časovej elektronickej tabuli.) Ešte furt môžem hovoriť, ale stačí. (Smiech v sále.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no ja pri takom zbežnom pohľade do pléna som troška na rozpakoch, lebo, zdravím, kolegovia (rečníčka zakývala smerom ku koaličným poslancom), lebo som si myslela, že tých 78 poslancov koalície, ktorí dnes hlasovali za rokovanie do polnoci, že tu aj do polnoci budú sedieť. Ja stále som takáto naivná. Ale ja som len pár sekúnd dozadu tu narátala dokopy piatich členov výboru pre kultúru a médiá, tak, kolegovia, som na vás hrdá, výbor pre kultúru a médiá je očividne chrbtica slovenského parlamentarizmu a teda ďakujem aj ostatným kolegom z koalície, je ich tu málo, ale aspoň niektorí.
No čo už teraz vlastne k tomuto všetkému povedať, keď tu už takmer všetko bolo povedané, keď už tento nezmyselný, účelový a protiústavný návrh bol rozobratý na drobné, padlo tu množstvo argumentov, padlo tu veľa pádnych otázok a vlastne veľmi málo alebo takmer žiadne odpovede od tých predkladateľov. A dnes sme tu mali aj také dramatické zvraty, ja to mám veľmi rada aj z profesionálnych dôvodov, ten pozmeňovací návrh kolegov z HLAS-u, ale teda, bohužiaľ, tá podstata problému, o ktorom sa tu rozprávame, sa tým ešte viacej obnažila. A ja som tú debatu počúvala celých tých šesť dní a, bohužiaľ, teda ako už mnohokrát predtým som nemala úplne pocit, že by sme sa akokoľvek dokázali pochopiť navzájom a že by navrhovatelia a obhajcovia tejto legislatívnej katastrofy dokázali vôbec reálne pochopiť, čo idú urobiť a aké dôsledky to môže mať. Usudzujúc z toho pozmeňujúceho návrhu tak trocha sa zľakli výhrad Európskej komisie, ale zdá sa mi, že nie úplne dostatočne, lebo inak by ten pozmeňovací návrh asi vyzeral inak, alebo respektíve namiesto neho by ten zákon stiahli.
No a tak som si teda povedala, že keď nezaberajú tie argumenty a očividne sa nerozumieme, tak možno zaberú, zaberú názorné príklady, lebo viete, príklady, to je najlepšia forma pedagogiky a nejde mi o nejaké vzdialené analógie, ale reálne príklady z tohto pléna, príklady, ktoré by boli veľmi podobné tomu, o čom tu dnes rokujeme, pretože tie môžu ukázať, aký by mohol byť výsledok takejto účelovej a revanšistickej legislatívy. Ja teda chcem hovoriť najmä o tom, čo sa už stalo a čo sa deje pri inej legislatíve, aby sme si mohli v živých farbách predstaviť sled udalostí, ktorý bude nasledovať potom, ak by Národná rada tento zákon schválila.
Ako si iste pamätáte, jednou z prvých vecí, ktoré táto vládna koalícia po prevzatí moci urobila, bolo zrušenie RTVS a založenie STVR. A už v tejto vete je vlastne obsiahnutá analógia úplne jasná s tou situáciou, o ktorej tu hovoríme teraz. Zákon, ktorý máme pred sebou, totižto opäť ruší Úrad na ochranu oznamovateľov, v skratke ÚOO, a zriaďuje Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, v skratke ÚOOTČOPČ, a toto asi bude dosť komplikovaná skratka na používanie, keď to teda zriadite, takže navrhujem takú stručnejšiu skratku, mohlo by sa to volať ÚOK, úrad na ochranu korupcie, alebo mám ešte taký poetickejší názov, mohlo by sa to volať, že zachráňme korupciu.
No ale teda vrátim sa k tomu STVR. Ten príbeh zrušenia RTVS a založenia STVR je veľmi podobný tomu, o čom tu rokujeme, a tie analógie sú v každom jednom kroku toho celého procesu. Pretože aj v tom prípade išlo o úplne evidentnú snahu, ktorou sa vlastne vláda ani netajila odstrániť nepohodlné vedenie verejnej inštitúcie a ovládnuť jej fungovanie, ktoré má byť z definície toho, čo tie inštitúcie robia, nezávislé, aj v prípade verejno-právnych médií, aj v prípade tohto úradu.
Pozrime sa teda na tie analógie medzi oboma prípadmi, ktoré nám napovedia, ako by mohlo dopadnúť to, o čom tu dnes rokujeme. Tá podobnosť totiž je veľmi výrazná a nie je čisto náhodná. Po prvé, v obidvoch prípadoch vláda nezvládla legislatívny proces. V prípade STVR to bola najprv tá verzia známa pod názvom STaR, ktorá bola neakceptovateľná zrejme aj pre koalíciu, neskôr prišli s tým STVR, boli tam chybné časti, pozmeňováky, problematické prechodné obdobie. To isté, toho istého sme svedkami aj pri tomto návrhu, kde prvú verziu novely z decembra 2023 vláda stiahla, potom vláda napísala poslanecký návrh poslancovi Bartekovi, nakoniec prišla s SLK vládneho návrhu bez akéhokoľvek zdôvodnenia a to, samozrejme, spochybňujú vlastne všetci, ktorí tomu rozumejú, a dokonca aj podpredseda Národnej rady pán Gašpar. To znamená, že v obidvoch prípadoch vlastne vládna koalícia ako keby skúšala, kam až ďaleko môže ísť, ale, bohužiaľ, sa jej nepodarilo napísať legislatívu s elementárnymi štandardami, a to má, samozrejme, nejaké dôsledky, napríklad, že tie dôvodové správy nesedia s tou...
=====

To znamená, že v obidvoch prípadoch vlastne vládna koalícia ako keby skúšala, kam až ďaleko môže ísť, ale bohužiaľ sa jej nepodarilo napísať legislatívu s elementárnymi štandardami, a to má, samozrejme, nejaké dôsledky. Napríklad, že tie dôvodové správy nesedia s tou legislatívou, no a to tu nesedeli od začiatku. Ale po tom pozmeňovacom návrhu, aj keď teda ten sme ešte neschválili, tak možno nám kolegovia zo SMER-u prezradia, či za to budú hlasovať, lebo ešte sa ten pozmeňovák nemusí schváliť, ale, ale vlastne teraz, ak by sme ho schválili, tak tá dôvodová správa už nesedí vôbec. Druhá skupina veľmi podobných krokov alebo motívov je tá, že teda hlavným zmyslom tej novej inštitúcie, ktorá sa zakladá, je odstránenie vedenia tej starej. V prípade STVR to bol pán Machaj, v prípade Úradu na ochranu oznamovateľov je to predsedníčka, podpredseda úradu, ale ani v jednom z tých dvoch prípadov to z hľadiska legislatívnych pravidiel, samozrejme, nie je vôbec dostatočný dôvod na takúto legislatívnu zmenu, pretože všetko ostatné, čo je v tých zákonoch bolo možné urobiť v obidvoch prípadoch novelou zákona, o čom svedčí tretí bod, ďalšia podobnosť, že zákon o novej inštitúcii je viac ako na 90 % rovnaký ako ten o tej starej. V STVR išlo len o to, aby sa oslabila nezávislosť verejnoprávnej inštitúcie, podriadením jej orgánov politickej moci. Pri Úrade na ochranu oznamovateľov, ten pôvodný zámer bol oslabiť ochranu oznamovateľov a ovládnuť riadenie úradu.
Štvrtou oblasťou je, že obidve zmeny sú očividne motivované osobnými dôvodmi a pomstou. V prípade STVR sa pán Machala a iní politici, ktorí sa v médiách vyhrážali konkrétnym redaktorom a vedeniu RTVS, tým vlastne ani netajili. V prípade Úradu na ochranu oznamovateľov, pán minister vnútra, ktorý proste prehráva súdy, neotvára si schránky a tak celkovo je všetkým na smiech, tak ho za to kritizuje už aj generálny prokurátor. Ale bohužiaľ, ani toto nie je dôvod na rušenie inštitúcie. A ten piaty bod, kde vidíme evidentnú podobnosť, je rozpor tej novej legislatívy s právom EÚ, ktorý sa ukazuje už počas prijímania legislatívy. Európska komisia varovala aj v prípade STVR, dokonca komisárka Jourová napísala list, v ktorom hovorí o rozpore s európskymi nariadeniami. Dnes sme teda zažili to, že predkladatelia museli polovicu tohto, tejto novely vypustiť po konzultáciách s Európskou komisiou, ale napriek tomu ako tu už bolo povedané, ďalej, naďalej ten zákon je v rozpore s európskym právom. A takto by sme mohli pokračovať aj viacerými analógiami. Napríklad, že tá legislatíva nebola prediskutovaná s tými dotknutými inštitúciami. O dôvodových správach som už hovorila ako vyzerajú. Neobsahujú žiadne argumenty, žiadne dáta, žiadne reálne podklady. A samozrejme, v oboch prípadoch to bolo sprevádzané protestami odbornej obce a občianskej spoločnosti. A áno, zmysel a činnosť týchto dvoch inštitúcií sú odlišné, ale to čo ich spája je to, že ide o nezávislé verejné inštitúcie, ktoré môžu naozaj dobre fungovať iba vtedy, ak je čo najviac vylúčené politické zasahovanie do ich činnosti. A to, čo sa tu dnes deje, je rovnako ako v prípade verejnoprávnych médií učebnicovým zasahovaním do nezávislosti tento inštitúcie. V zásade, nie sú to jediné dva príklady, z ktorých je jasné, že práve takéto inštitúcie tejto vláde veľmi kolú oči a komplikujú život. Ale teraz sa dostávame k tomu podstatnému. K tomu, čo sa stalo po