43. schôdza

Zuzka, ja som s tebou asi pred 12 rokmi bola v súťaži v rímskom simulovanom spore. Ja by som už teraz do žiadnej súťaže s tebou nešla, lebo úplne to tu rozbíjaš, ale nevadí. Kvalita legislatívnej práve a vlastne tá diera na ktorú si ty upozornila v legislatíve, ktorú priniesli, ktorú tu komentujeme, to je tak úsmevné. Ja neviem, mne pripadá tá legislatívna práca, s ktorou tu prichádza pán minister za stranu HLAS pán Matúš Šutaj Eštok, akože priamo úmerná vedeckých kapacitám, ktoré financujú napríklad bývalý asistent pána Barteka. Už som postrehla, že pán Bartek často hovorí, že to je jeho bývalý asistent. Tak tak mi to pripadá, že aj právnikov, aj vedcov treba v tejto sfére vymeniť. No a vlastne len toľko. Nechám si ďalšie myšlienky pre ďalších rečníkov, lebo naozaj tvoj príspevok ma zaskočil. (Oživenie v sále.)

Ďakujem. Málokto si to uvedomuje, ale kolegovia z HLAS-u svojim pozmeňovacím návrhom rozbili dvojtýždňovú líniu pána podpredsedu Gašpara, pretože pán poslanec Gašpar dva týždne opakuje, že hlavným cieľom návrhu tohto zákona je, že mnohí oznamovatelia alebo mnohí zamestnanci sa v strachu z prepustenia a nahlásenie dáku protispoločenskú činnosti, on dáva rád za príklad výrub stromov a podobne, a že z toho dôvodu skrátka jeho zamestnávateľ ho nebude môcť vyhodiť. Tým že poslanci HLAS-u toto nezmyselné pravidlo, že protispoločenská činnosť musí byť nahlasovaná iba v súvislosti so zamestnávateľom rušia, tak rušia celú argumentačnú líniu ktorou sa pán podpredseda Národnej rady Gašpar snaží zveľaďovať už vyše týždňa.

Pani poslankyňa Mesterová, no tak ako právne rady zadarmo tu poskytuje opozícia koalícii. Tak áno, ešte keby si mohli upraviť, lebo tak to sa naozaj, naozaj nedá stihnúť, že keď si komisia vznikne, alebo teda, nie že komisia vznikne, tie subjekty, ktoré môžu nominovať členov komisie majú na to 15 dní a zároveň po 15 dňoch má byť zverejnená aj tá výzva. No to sa dosť ťažko bude stíhať, tak nejaký posun by tam mohol nastať a toto si myslím, že toto je taká nevinná rada, že to by mohli si osvojiť, ja neviem, pán poslanec Bartek, napríklad, ako on sa zaujíma o túto tému tak mohol by, mohol by priniesť do parlamentu ďalší pozmeňujúci návrh, podobne ako priniesol ten poslanecký návrh, ktorý mal vlastne obmedziť ochranu oznamovateľov iba na hlásenia, ktoré sa týkajú zamestnávateľov a umožniť každého pol roka preskúmať tú poskytnutú ochranu. Alebo napríklad teraz doniesol pozmeňujúci návrh, ktorý urobí presný opak, teda z vládneho návrhu vypúšťa tie veci, ktoré aj on chcel dať to zákona prostredníctvom svojho poslaneckého návrhu zákona. Tak možno že by mohol aj túto chybu opraviť a zrejme, teda neviem či tú tak dohodnutí v HLAS-e, že on má na starosti tento zákon a stará sa, aby bol prijatý v čo najkvalitnejšej forme, tak myslím že je v sále a počúval to vystúpenie. Tak dúfam, že si to poznačil a prostredníctvom svojej legislatívnej iniciatívy zabezpečí, že príde ďalší pozmeňujúci návrh a aj táto drobná chyba, ktorá inakšie je pomerne nepodstatná a najmenej škodlivá v celom tom návrhu, tak aspoň toto opraví.

Pani poslankyňa, spomínala si skrátené legislatívne konanie, tak musím povedať, že to že máme tu pomaly všade skrátené legislatívne konanie, tak to už ani nie je zaujímavé. Ale pán Erik Tomáš, minister sociálnych vecí vymyslel super rýchle skrátené legislatívne konanie a spočíva v tom, že on k skrátenému konania podal zákon o sociálnych podnikoch, potom vybral z toho zákona veci a keď tu prebiehal nejaký zákon o DPH tak v ústnej rozprave vystúpil poslanec a všetkých prekvapil, lebo veci ktoré boli v skrátenom legislatívnom konaní sa dostali okamžite do rozpravy. A keby naozaj sme na poslednú chvíľu nezareagovali, tak už je to aj schválené a už to funguje.
Pýtala si sa, že čo zamestnanci že budú ohrození. No tak práve tie práva k tým sociálnym podnikom, že títo zamestnanci budú ohrození, ale zdravotne ...
=====

...aj retroaktívne a tvrdila, že by to bol rozpor s právom Európskej únie. Vy ste to popierali, neumožnili ste jej vystúpiť, mimochodom ani včera, ale ani vtedy, v rôznom, nemohla dostať 3 minúty, aby sa k tomu, k tomu vyjadrila k veci, ktorá sa týka jej úradu a ktorá bola poslancami navrhovaná bez akéhokoľvek, akejkoľvek konzultácie s úradom. Popierali ste, že je to v rozpore s právom Európskej únie. Potom prišla vláda s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Tie ustanovenia, ktoré boli problematické a ktoré boli evidentné, evidentne v rozpore s príslušnou európskou smernicou, vláda zahrnula do svojho návrhu. My sme na to opätovne upozorňovali a vy ste to opäť odmietali, že nie, nie, je to problém, je to v poriadku, aby po už neviem koľkých dňoch rokovania, rozpráv, diskusií vo výboroch, v pléne prišla dvojica poslancov Eliáš a Bartek s tým, že presne tieto ustanovenia sa majú z návrhu zákona vypustiť a je to výsledok konzultácií s Európskou komisiou, čiže vlastne potvrdzujete, že sme mali pravdu. Potvrdzujete, že pani predsedníčka Dlugošová mala pravdu, keď vás upozorňovala na to, že takýmto spôsobom, ak sa zúži ochrana oznamovateľov, bude to v rozpore s právom Európskej únie a teda, úplný paradox je, že pán poslanec Bartek je predkladateľom pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa z vládneho návrhu vypúšťa to, čo je obsahom jeho poslaneckého návrhu. Ja neviem, ja by som sa asi hanbil, keby som predložil nejaký poslanecký návrh, potom sa ten poslanecký návrh premietol do vládneho návrhu a potom by som ja mal pozmeňujúcim návrhom vypustiť z vládneho návrhu to, čo som vlastne ja chcel dostať do zákona, ale dobre, no tak asi to máme nastavené, asi to máme nastavené inak a chcem upozorniť, že vládny návrh vo svojej dôvodovej správe tvrdí, že návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, čo v dôsledku tohto pozmeňujúceho návrhu pánov poslancov Eliáša a Barteka je zjavné, že je to lož, že to nie je pravda, že ten návrh zákona nie je v súlade s právom Európskej únie, lebo pozmeňujúci návrh je výsledkom konzultácií s Európskou komisiou a človek by si tak povedal, že ak niekto chce navrhnúť nejaký zákon alebo návrh predložiť návrh zákona do parlamentu, tak by si mal predtým, ako ho predloží overiť, či je alebo nie je ten návrh zákona v súlade s právom Európskej únie. Nota bene, keď to robí vláda, keď potrebuje konzultovať s Európskou komisiou, tak to má urobiť predtým, ako navrhne nejaký zákon do parlamentu, nie až potom. No, ak týmto pozmeňujúci návrh bude schválený, tak celý návrh zákona sa scvrkne. Páči sa mi to slovo, ktoré použil pán poslanec Krúpa. Celý ten návrh zákona sa scvrkne iba na likvidáciu úradu a odstránenie jeho súčasnej predsedníčky a jej nahradenie nejakou figúrkou, ktorú vymenuje pán predseda Národnej rady Raši, ale tam je možný naďalej rozpor s právom Európskej únie, lebo ochrana oznamovateľov má byť garantovaná nezávislým úradom a čo je to za nezávislý úrad, kde síce je v zákone napísané, že iba zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sú striktné a prísne nastavené, možno odvolať predsedu úradu a keďže tie dôvody nenastali, tak si parlamentná väčšina pomôže tým, že úrad zruší, založí nový úrad, ktorý bude takmer jedna k jednej rovnaký ako ten predchádzajúci úrad a dá si tam svojho človeka. To nie je nezávislosť, to je spochybnenie nezávislosti takéhoto úradu, takejto inštitúcie. To je niečo podobné, ako keby ste novelizovali súčasný zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a dopísali by ste tam, že Národná rada môže na návrh vlády odvolať predsedu úradu aj bez uvedenia dôvodu a potom na základe takto zmeneného zákona by ste odvolali pani Dlugošovú z funkcie predsedníčky úradu a zvolili si tam niekoho ďalšieho, lebo je to obchádzanie účelu zákona, obchádzanie zmyslu toho ustanovenia, ktoré tam je dnes a ktoré má chrániť nezávislosť úradu a nezávislosť osoby, ktorá sedí na čele úradu alebo stojí na čele úradu. Tie formálne dôvody, ktorými vláda odôvodňuje, teraz už nechajme bokom skrátené legislatívne konanie, to všetci vedia, že je nezmysel, že na to dôvody nie sú, je spojenie dvoch nesúvisiacich agend, ochranu oznamovateľov a ochrany obetí. Doteraz mi nikto nevysvetlil, akým spôsobom pomôže, či už oznamovateľom alebo obetiam trestnej činnosti, ak sa o nich bude starať jedna inštitúcia, lebo ide o dve odlišné agendy. Ja som veľmi rozmýšľal, že kde môže byť ten prienik, že aká je tá osoba, ja by som rád spoznal nejakú jednu osobu, ktorá je zároveň aj oznamovateľom protispoločenskej činnosti a potrebuje ochranu pred svojim zamestnávateľom a zároveň aj obeťou trestnej činnosti, ktorá, ktorá násilnej trestnej činnosti, ktorá by mala dostať odškodnenie a že by jej mohlo prospieť, keby to robil jeden úrad. Aj v rámci toho úradu to ale potom robiť dvaja rôzni zamestnávatelia a teda, môže byť napríklad situácia, že zamestnávateľ sa dozvie, že jeho zamestnávateľ je skorumpovaný, podá trestné oznámenie. Potom ho niekto zbije, ublíži mu na zdraví a potom sa zistí, že to bolo na objednávku toho zamestnávateľa, tak tá osoba bude v pozícii oznamovateľa, ktorého bude treba chrániť pred odvetnými opatreniami zo strany zamestnávateľa a zároveň aj obete násilného, úmyselného násilného trestného činu, ktorá sa bude môcť domáhať odškodnenia. Teoreticky taká situácia môže nastať, ale koľko je takých prípadov? Koľko z tých obetí, ktoré sú odškodňované v súčasnosti ministerstvom spravodlivosti sú zároveň aj oznamovatelia trestného činu v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a koľkí z oznamovateľov protispoločenskej činnosti sú zároveň aj v postavení obetí násilného trestného činu? Teoreticky to možné je, ale obávam sa, že prakticky taká situácia ani nenastala, teoreticky mohla. Ďalším z dôvodov, lebo tie dôvody sa menia, tie dôvody niečo je napísané, niečo nám povie pán minister Šutaj Eštok, niečo nám povie pán podpredseda Národnej rady Gašpar, keď vystúpi a raz to nesúvisí vôbec s Čurillovcami a potom ako významnú časť príhovoru ako pána podpredsedu Národnej rady Gašpara, tak pána ministra dnešného vystúpenia, pána ministra Šutaja Eštoka, tvoria informácie o Čurillovcoch, tak súvisí nesúvisí. Tak pani štátna tajomníčka ministerstva vnútra Kurilovská, ktorá prišla s návrhom zákona do ústavnoprávneho výboru, tak tá nám hovorila o tom, že sa ztransparentní výber predsedu úradu. Keď sme ju upozornili, že ako sa ztransparentní, keď sa skoro jedna k jednej, celý ten proces výberu prenáša zo súčasného zákona, výberová komisia, verejné vypočutie, osvojí si vláda, posunie dvoch kandidátov do parlamentu, parlament volí, takto bola mimochodom zvolená za predsedníčku úradu pani Zuzana Dlugošová. V čom ten výber bude transparentnejší? Na to nedokázala odpovedať, na to nikto nedokáže odpovedať a transparentnejší nebude. Ten výber bude rovnaký, prebehne rovnakým spôsobom. Rozdiel bude akurát v tej komisii, lebo v tej komisii má, bol a aj má byť zástupca prezidenta, vlády, verejného ochrancu práv a poradného orgánu vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti, to sa nemení, ale podľa predchádzajúceho alebo doterajšieho znenia zákona tam má byť zástupca Rady pre štátnu službu a keďže Radu pre štátnu službu ste už zrušili, tak tam bude zástupca Úradu vlády, čiže päťčlenná komisia, traja budú nominovaní subjektmi priamo spojenými so súčasnou vládnou koalíciou. Vláda a Úrad vlády je jedno, aký je tam rozdiel preboha a prezident je zakladajúci predseda HLAS-u a nie teda s malým z, ale s veľkým Z, ospravedlňujem sa, že som ho nazval čestným predsedom HLAS-u a niekto z poslancov HLAS-u ma upozornil, že si to mám naštudovať, tak som si to naštudoval, je zakladajúci predseda HLAS-u, ktorý má v zmysle stanov HLAS-u, postavenie, oficiálne postavenie v HLAS-e, v iných stranách sa to nazýva čestný predseda. V HLAS-e si neviem prečo povedali, že nebudú mať čestného predsedu, ale zakladajúceho, možno teda, že nejak to nezodpovedá, nezodpovedá ich nastaveniu. Vrátim sa ešte k tej téme, ktorá tu bola, bola rozobraná. Jedným spochybnením nezávislosti úradu je, že ten úrad bude zlikvidovaný, aby bola odstránená súčasná predsedníčka. Druhým spochybnením a teda je to účelové popretie zmyslu toho zákona ako je dnes nastavený a tej nezávislosti, ako je dnes garantovaná. Druhým spochybnením, o ktorom sa teraz hovoril je, že v komisii, komisia už nebude mať charakter, že bude pluralitne zložená, ale väčšinu v nej budú mať zástupcovia vládnej koalície, osoby priamo spojené jednou koaličnou zmluvou, čiže to bude výrazná politizácia oproti tomu predchádzajúcemu stavu. Pozrite si, kto bol, vtedy bola pani prezidentka Čaputová, bola Rada po štátnu službu, čiže bolo to pluralitne zložené a tretím spochybnením je ten dočasný šéf, o ktorom sme tu už hovorili krátko, ktorého bude vyberať pán predseda Národnej rady Raši, ktorý síce môže overiť tie formálne predpoklady, občianstvo, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má možnosť si overiť aj to, či je alebo spoľahnúť sa na nejaké cez prehlásenie, či je alebo nie je členom politickej strany a či vykonával alebo nevykonával funkciu prezidenta, poslanca, člena vlády, to sa pomerne jednoducho dá asi, dá asi overiť, ale má svojím doterajším pôsobením v osobnom, verejnom a profesijnom živote dávať záruku, že bude svoju funkciu vykonávať riadne, čestne a zodpovedne. Toto sa má overovať výberovým konaním, verejným vypočutím. Miesto toho, ja neviem akým spôsobom to chcú predseda Národnej rady zistiť. To bude proste čisto subjektívne a dosadí na čelo úradu nejakého človeka, ktorý tam bude a nemusí to trvať krátko. Súčasný zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti nadobudol účinnosť 1. marca 2019 schválením zákona alebo teda schválením nadobudnutím účinnosti zákona, sa začal proces výberu, bolo výberové konanie, posúdila návrh vláda, išlo to do parlamentu, parlament nikoho nezvolil z tej dvojice kandidátok. Zopakovalo sa výberové konanie. Znova to šlo, teda znova to šlo na vládu, vláda to posunula parlamentu a opäť nikto nebol zvolený. Prišlo nové volebné obdobie, nová vláda si povedala, že nebude nanovo robiť výberové konanie, ale vyberie tých kandidátov, ktorých, ktorí vzišli z procesu v predchádzajúcom volebnom období a teda boli tam v tej komisii zástupcovia predchádzajúcej vlády. Posunula ich do parlamentu a parlament zvolil pani Zuzanu Dlugošovú, ale stalo sa to až začiatkom roku 2021, takmer dva roky trval ten proces výberu, čiže ja neviem, či budete efektívnejší, ale teoreticky dva roky alebo možno rok, bude na čele úradu človek, ktorý nebude mať legitimitu toho výberového procesu, ani toho výberového procesu, ktorý formálne bude nastavený a traja z piatich členov komisie budú vaši ľudia, čiže ak je tu spravodajca, tak na základe toho, čo som povedal, dávam návrh v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona a zároveň dávam návrh, ak nebude tento návrh schválený, vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, v priebehu druhého čítania nám vlastne odpadli dôvody z dôvodovej správy, už ostal len ten jeden, pani predsedníčka úradu a počúvame tu na tlačových konferenciách strany HLAS, aj SMER, aj kde kade, že ona je vlastne politicky nominantka, politická nominantka Progresívneho Slovenska a koná v náš prospech. Tu pán Šimko vytiahol zase nejaké nové argumenty a pochybenia a kolegovia, vy nemusíte rušiť tento úrad, ak je toto všetko pravda. Oporu nájdete v súčasnej právnej úprave, ktorá hovorí, že predseda úradu nesmie vystupovať v mene politickej strany alebo politického hnutia alebo pôsobiť v ich prospech. Ak túto podmienku nespĺňa predseda úradu, predsedu úradu odvolá Národná rada na návrh vlády. Tak nech sa páči, ak sú naozaj to, čo vy šírite vo verejnosti, tie argumenty o pani predsedníčke pravda, nech vláda podá návrh do...

... pán Spišiak, veľmi správne ste pripomenuli, že grom návrhu je výmena vedenia. Jedným z argumentov bolo dorovnanie práv zamestnancov a zamestnávateľov, čo im už sčasti padá, ale stále si tam nechávajú aj taký ďalší figový list alebo, ako by povedal pán podpredseda Danko, opatrenie na vyslepenie očí. Ide totiž o to, že ochranu pre oznamovateľov poskytuje prokurátor. Ak by zamestnávateľ chcel požiadať o zrušenie ochrany, o zrušení ochrany by rozhodoval nadriadený prokurátor. Čiže namiesto okresného prokurátora šéf okresnej prokuratúry. Keďže ako ste správne povedali, tie pravidlá na udelenie ochrany sú prísne dané, je veľmi malá šanca, že by nadriadený prokurátor takúto ochranu odňal. Lenže je tu aj ľahšia cesta, ako sa nepohodlného zamestnanca zbaviť alebo preradiť, a tou skratkou je zaslať žiadosť o stanovisko o súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. Ak úrad vydá súhlasné stanovisko, že daného zamestnanca môžte preradiť alebo prepustiť, môžte ho prepustiť, vybavená vec, nemusíte sa obracať na Generálnu prokuratúru. Tomu zamestnancovi chránenému, stále chránenému bude ten list, ktorý má od prokuratúry, úplne nanič, pretože tá ochrana sa vzťahuje len na konkrétneho zamestnávateľa. Ak by som to dal do súvisu s čurillovcami, po zmene vedenia si Matúš Šutaj Eštok vypýta súhlas od úradu, ten povie áno, čurillovcov sa môžte zbaviť, čurillovci budú prepustení, Matúš Šutaj Eštok má po probléme a čurillovcom bude ochrana na nič, lebo sa vzťahovala iba voči ministerstvu vnútra.

Pán kolega Spišiak, áno, vystihli ste to, lebo myslím si, že tento návrh má vlastne ako keby dva účely, ako každá minca má dve strany. Jedna je, samozrejme, to, že Matúš Šutaj Eštok chce mať teda vplyv na Úrad na ochranu oznamovateľov, resp. zbaviť sa jej vedenia, a druhá je, áno, likvidujú sa tým vlastne celý ten, ten súbor alebo tie zbytky celého toho systému boja proti korupcii a organizovaného zločinu, čím vlastne vzniká priestor na to, že vlastne keď bude formálne ten úrad existovať, tak bude všeobecne známe, že ľudia, ktorí tam budú dosadení, však aj kolega Dostál to spomínal, čo vlastne, ako sa bude koncipovať, že sa vlastne traja dosadzovaní v podstate vládnymi ľuďmi, resp. dvaja z vlády, jeden od prezidenta, to znamená, že celý tento úrad bude viac-menej pod kontrolou tejto koalície, čím sa vlastne stráca tá nezávislosť a tým pádom vlastne vzniká aj možnosť mať prehľad o tom, o tých, o tej dôvernosti, o tých informáciách, ktoré boli nahlasované tomuto úradu a takýmto spôsobom sa vlastne pripraviť na prípadné nejaké súdne spory alebo niečo podobné, čo vlastne ale je aj zároveň zníženie dôvery občanov a prípadných oznamovateľov, že by išli na takýto úrad oznámiť, a to je to, čo sme hovorili na začiatku, že vlastne nemôže, nemôžeme očakávať, že ľudia budú oznamovať korupciu vládnych predstaviteľov, predstaviteľov tejto vládnej koalície predstaviteľom vládnej koalície, hej, to je proste, to sa nestane.

Pán kolega Spišiak, poznám ťa ako človeka z praxe, keď si hovoril o tom, akú veľkú moc môže mať človek vo vedení tohto úradu, ak robí v prospech nejakej politickej strany alebo nejakej organizovanej skupiny, tak som trochu dostal strach. Spomínal si tu parazitizmus, to ako, ako nejaké skupiny dokážu parazitovať na štáte, hovoril si tu o organizovanom zločine dokonca, spomínal si, že je to v záujme SMER-u, aby sa tam čo najrýchlejšie vymenil riaditeľ, aby potom dostávali ich nominanti včas informáciu, čo majú robiť, aby predišli nejakému stíhaniu napríklad a ako keby si trochu z toho vyviňoval HLAS. Ale ja po tom, čo sa stalo, čo sa stalo vo Voderadoch, ja som si pozrel, pozrel som si tých, ktorí získajú štátne dotácie od bývalého podpredsedu vlády pána Kmeca, našiel som tam človeka z Bardejova, ktorý má jednoosobovú eseročku, v predmete činnosti má výrobu medu, výrobu áut, prevádzkovanie erotického salónu, chov hospodárskych zvierat, proste všetko možné, nič iné nerobí, len kšeftuje s nehnuteľnosťami, mal, zarobil, zisk mal minulý rok tritisíc eur a dostane takmer 1,4 mil. na robotizáciu a automatizáciu. Proste tých schém, tie schémy majú jedni aj druhí a podľa mňa kryť potrebuje nielen SMER, ale obávam sa, že aj HLAS. A trošku ma prenikla hrôza z toho, že ak si tam dosadia človeka, tak toto všetko dokážu zakryť a som ti vďačný za to, že takéto veci odkrývaš a hovoríš nahlas.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Jaro, ďakujem ti za to, že si nasvietil tú situáciu z tej tvojej expertízy ako bývalého policajného prezidenta, aj že si nám vysvetlil to prepojenie Úradu na ochranu oznamovateľov a prokuratúru, ktoré vlastne tvoria ten systém ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tiež je super, že si nám vysvetlil aj postavenie a právomoci predsedu alebo predsedníčky tohto úradu, aj to, akým spôsobom on vlastne môže ovplyvňovať či už pozitívne alebo negatívne to, ako tento úrad bude fungovať a pôsobiť. A ďakujem ti aj za to, že si upozornil na tú dôležitosť tohto úradu v boji proti organizovanému zločinu. A tie tvoje úvahy boli naozaj veľmi, veľmi kvalitné a bezpochyby upozorňujú nás všetkých na to, že hlavným cieľom tohto návrhu je ovládnutie tohto úradu osobou, ktorá bude lojálna strane SMER. Tých lojálnych ľudí dosadí najskôr predseda Národnej rady a potom lojálna komisia vyberie predsedu alebo predsedníčku tohto úradu. Správne si vysvetlil, že oni to potrebujú, pretože táto organizácia chráni vlastne poctivých oznamovateľov protispoločenskej činnosti, poctivých vyšetrovateľov a policajtov a toto sa im nepáči. A je super, že si aj upozornil na ten výberový proces a tento proces okrem Európskej prokuratúry a Európskej komisie napadli aj ďalšie dve dôležité organizácie, a to Whistleblowing International Network a Európsky inštitút pre whistleblowing.
A ďakujem ti ešte raz za tvoj príspevok.