43. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Dušenka, hovorili ste o nezávislosti úradu. Vyjadrili ste pochybnosti o tom, či úrad bude, alebo môže byť naozaj nezávislý. A toto je aj obava, ktorú zdieľam aj ja a moji kolegovia v KDH, pretože podľa navrhovaného zákona § 1 ods. 1 sa zriaďuje Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Mal by byť nezávislý orgán, ale. Čo sa dočítame ďalej? Predsedu úradu volí a odvoláva Národná rada spomedzi kandidátov navrhnutých vládou Slovenskej republiky. Vláda môže Národnej rade navrhnúť kandidátov na predsedu úradu po ich verejnom vypočutí a po ich hodnotení komisiou a táto komisia bude mať päť členov. Po jednom členovi komisie vymenúva prezident, vláda, verejný ochranca práv, Úrad vlády a poradný orgán vlády. To znamená, aj v komisii má táto vláda väčšinu.
Takže ak vzťahy vo vládnej koalícii budú fungovať, tak si zabezpečia aj svoju politickú nomináciu. Ak budú fungovať, pretože vidíme aj, že je to veľmi náročné v tomto čase. Odborné kapacity, ktoré sa vyjadrovali k tomuto návrhu zákona, sa zhodujú na tom, že zrušením jedného úradu bez zabezpečenej kontinuity a spochybnenými ustanoveniami v zákone, nám klesne ochrana oznamovateľov, zvýši sa riziko odvetných opatrení, oslabí sa boj proti korupcii a zároveň hrozí, že nové orgány nebudú fungovať vôbec, alebo budú len formálnou fasádou, ktorá bude menej právomocí a menej nezávislosti.
Varovali tiež, že ak tento zákon prejde, Slovensko sa stane krajinou, v ktorej bude menej bezpečné upozorniť na korupciu. My tieto obavy zdieľame.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, kolega Dušenka. Mňa vo vašom príhovore obzvlášť zaujala veta, že táto vládna koalícia si za rukojemníkov berie obete trestných činov. Naozaj tam je vidno ten absolútny cynizmus, s akým vy pristupujete k občanom v tejto krajine. Tá sebastrednosť toho, a veď o tom tu hovoríme tuším deviaty deň, že vieme, že toto nikdy nemalo ísť skráteným konaním, vieme, že toto nepomôže nejakej veľkej skupine ľudí na Slovensku, toto je šité na mieru pre pár ľudí zo SMER-u, HLAS-u a vám blízkym. Ale ako zastierací manéver ste tam pridali tú agendu obete trestných činov. Tento úrad sa zmení zo dňa na deň pravdepodobne niekedy budúci týždeň a ako to už aj odznelo od kolegyne Plavákovej, vy neviete dať ani základné odpovede o tom, ako to potom bude fungovať.
Ja som bola pred pár rokmi pri tom, keď sa spájali verejné inštitúcie pod ministerstvom školstva. To bol proces na niekoľko mesiacov. Tí ľudia v tom zamestnaní sa báli, čo s nimi bude, tam sa upravovali zmluvy a tak ďalej. Tuto idete zo dňa na deň meniť úrad a nielenže hazardujete teda s tými ľuďmi, ktorí tam pracujú a s ich dôverou, ale obzvlášť s ľuďmi v ťažkej životnej situácii, obete trestných činov, a týchto ste si zobrali za rukojemníkov, aby ste dosiahli svoj sebecký cieľ. No naozaj je to hanba, že ešte máte v názve tú sociálnu demokraciu.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja som veľmi rada, že pán kolega spomenul aj ten Ústavný súd a naozaj my tu očakávame, že vlastne keď tento zákon príde do účinnosti, tak pán predseda Národnej rady hneď ustanoví nejaké nové vedenie. Ale veď my tu máme takú skúsenosť, že nie sú schopní ani len naplniť povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona, keď majú bezodkladne vyhlásiť voľbu na neobsadené miesto ústavného sudcu na Ústavnom súde. Veď pán predseda Ústavného súdu to minulý týždeň jasne hovoril. A ja si myslím, že od toho októbra 2023, kedy je to miesto neobsadené, sme tu už mali naozaj dosť veľa času na to, aby sa táto zákonná povinnosť splnila a ani jeden z doterajších predsedov parlamentu, či pán Pellegrini, či pán Žiga, či pán Raši neboli schopní tomuto učiniť zadosť.
Mňa veľmi zaujalo aj v tejto súvislosti, keď sa na to pozriem analogicky, ako posledne v rozhovore pre Denník N pán ústavný právnik Radoslav Procházka hovoril o trestnom čine sabotáže v inej súvislosti, ale keď si pozrieme, čo je trestný čin sabotáže, rozumie sa ním marenie alebo sťažovanie činnosti orgánu alebo organizácie či inštitúcie, ktoré spôsobia poruchu alebo inú závažnú škodu. Za tento čin hrozí trest odňatia slobody od štyroch do desiatich rokov. Tak podľa mňa znemožnenie fungovania Ústavného súdu na tak dlhú dobu a naozaj obmedzovanie jeho činnosti, veď jeden senát je neúplný, plénum je neúplné, je niečo, čomu by sme mali venovať patričnú pozornosť aj tu v parlamente a ja, ja nechcem, aby naše politické spory a neplnenie si politických povinností vyúsťovali do nejakých trestných oznámení a trestnej roviny. Ale tu sa naozaj zahrávame s tým, že sabotujete činnosť najvyššieho ústavného orgánu, pričom pri iných orgánoch ste veľkorysí.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolega Dušenka vo svojom vystúpení poukázal na ďalší aspekt, nebezpečný aspekt celého tohto procesu rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov, a to je, to je vlastne tá dočasnosť, ktorá sa tu na vytvára, teda tá možnosť predsedu Národnej rady podľa vlastného výberu na prakticky neobmedzené obdobie ustanoviť do funkcie, do vedúcej funkcie toho novovznikajúceho úradu osobu podľa svojho výberu. Táto koalícia je známa tým, že lehoty, zákonné lehoty na riadne obsadzovanie funkcií jej nič nehovoria. Sami sme tu v bezprostrednej blízkosti videli, že post predsedu Národnej rady bol obsadený, neobsadený riadnou voľbou takmer rok. Kolega Dušenka hovoril o Ústavnom súde, ďalších inštitúciách. A to, čo ma zvlášť zaujalo, je, že poukázal na to ako tá možná inšpirácia k takémuto konaniu pochádza z autokratických režimov a skutočne toto, čo sa tu odvíja pred nami, tento príbeh je ďalším krokom, ktorý Slovensko približuje k autokratickým režimom. A preto musíme o tom veľmi jasne, nahlas a bez prestania hovoriť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenia a veľmi správne ste povedali vo svojom vystúpení, že už deväť dní rokujeme o tomto návrhu zákona a pritom máme oveľa dôležitejšie zákony a uvediem príklad. Napríklad čo sa týka zrušenia sociálnych podnikov, dennodenne nám tu ako poslancom, a určite aj koaličným poslancom, volajú starostovia a primátori, ktorí majú sociálne podniky a ktorí dobre spravujú tieto sociálne podniky, ale, žiaľ, kvôli niektorým jednotlivcom, ktorí to začali zneužívať, tieto sociálne podniky, budú zrušené a títo dobrí starostovia a primátori nevedia, ako si majú zariadiť svoje fungovanie, lebo my deväť dní riešime tu zákon o oznamovateľov. A poviem napríklad čo sa týka aj tých sociálnych podnikov, tak tí starostovia stavajú bytovky pre sociálne slabé rodiny. A teraz keď sa im dépeháčka zvýši o 14 %, z čoho to zaplatia tie samosprávy? A to určite aj vy, páni koaliční poslanci, budete mať určite problém, lebo máte svojich starostov a primátorov. Ďalej sú tu rôzne dielne, chránené dielne alebo cukrárske dielne, ktoré vyrábajú aj teraz pred Vianocami rôzne sladkosti. Sú to chránené dielne, lebo sú tam telesne postihnutí, ktorí môžu predávať tie svoje výrobky lacnejšie a teraz tiež nevedia, ako budú fungovať. Budeme prepúšťať týchto ľudí? Kto ich zamestná? To sú dôležité veci, a ktoré my by sme mali ako parlament riešiť, lebo verejnosť od nás očakáva tieto veci. Ale, žiaľ, my riešime zákon o oznamovateľoch už deviaty deň a veľmi správne ste povedali, že bude na tejto schôdzi asi najmenej prerokovaných zákonov, čo je veľmi zlé.
Ďakujem.

Dve veci ma zaujali, kolega Igor. Prvá bola, že ak by bola voľba spravodlivá, tak by verejnosť mohla dopredu pozerať na ľudí, čo tam budú zvolení. Teda zvolení, čo tam budú navrhnutí. Tá verejnosť by si mohla tých ľudí čeknúť, mohla by sa pozrieť im na prsty v prípade ich nejakej nekalej predtým činnosti. No ale toto oni nechcú. Toto oni nechcú, pretože je lepšie dosadiť niekde na nejakú funkciu človeka, ktorého tam švacnú a budú rozprávať, on je dobrý, on je dobrý. To, že novinári, potom tí nenávistní novinári vytiahnu pravdu a ukážu, že ten človek je grázel a že má za sebou riadne špinavú minulosť, to im nevadí, ten človek bude poplatný.
A druhá vec bol ten tvoj vietnamský pozdrav. Myslel som si, že len pani Mesterová a môj kolega Gábor Grendel budú v topke, ale si v topke s tým vietnamským pozdravom a na ten vietnamský pozdrav reagovali aj viacerí moji predrečníci, vlastne reagovali na teba. A aj tu je vidieť tá diktatúra niektorých ľudí, ktorí ťa stopnú a povetra, stopnú kolegov a povedia, nereaguj, reagujte. Reagovali na teba, reagovali aj ja reagujem na teba, na tvoj vietnamský pozdrav. To znamená, že keby som teraz povedal príklad s nejakým Vietnamcom, lebo reagujem na teba, si vietnamsky pozdravil, tak ma zastavia a povedia, reagujte na toto. Čiže ja ako rečník nemôžem v rámci tejto rozpravy použiť svoje rétorické schopnosti na to, aby som poukázal vietnamským príkladom na nezmyselnosť tohto zákona, lebo ťa diktátori tu v tejto sále zastavia. A potom rozprávajú o spravodlivosti a potom rozprávajú o tom, že dajte si pozor, čo sa bude diať. Strašné.

Ďakujem všetkým kolegom za vaše faktické poznámky. Naozaj si to veľmi cením. Osobitne ďakujem pánovi Dostálovi za naozaj zvýraznenie toho, že ten zostávajúci rozpor, hlavný rozpor s právom Európskej únie a so smernicou je likvidácia nezávislosti. Naozaj toto je paródia na nezávislosť, toto je nezávislosť úradu na vietnamský spôsob, nezávislosť úradu na ruský spôsob. A pán Hargaš takisto veľmi správne dal príklad so svojim známym a naozaj, ako sa hovorí, že dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije, a táto vládna koalícia veľmi šponuje situáciu. Tak ako Al Capone bol dolapený za daňové podvody, za daňové úniky, tak bude veľmi príznačné, ak táto vláda dostane po prstoch od Európskej komisie za svoju rozdrapenosť, aroganciu a pomstychtivosť. Lebo práve tieto tri slová najlepšie vystihujú vládnutie tejto vládnej koalície. Naozaj pozerajú len na seba a ja mám naozaj taký pocit, že len čakajú, kedy už zbehnú tie zvyšné dva roky a doslova z nich srší, že len prosia ľudí, aby už od nich nikto nič nechcel. Lebo tie témy, aké sa v týchto dňoch riešia, je naozaj zrušenie úradu, výmena predsedu výboru Ferenčáka, najnovšie čistota jazyka, vešanie vlajok po kdejakých ruinách a len aby sa neupriamovala pozornosť na ich zbabranú energopomoc alebo na kšefty pri Voderadoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Tak pokračujeme v rozprave k rušeniu Úradu na ochranu oznamovateľov. Riadny legislatívny proces, ktorý vychádza z vládnej iniciatívy, by mal začať prípravou na ministerstve, medzirezortným pripomienkovým konaním, rozporovými konaniami s každým, ktorý predniesol zásadné pripomienky, prvé čítanie, pauza medzi schôdzami na prípravu pozmeňujúcich návrhov, druhé čítanie. Toto je proces, ktorý by štandardne mal trvať tri-štyri mesiace. Keď zarátame tú prípravu na ministerstve, ktorá zvyčajne už by mala zahŕňať nejaké konzultácie, sme približne na pol roku. Pol roka má trvať riadny legislatívny proces, pretože nikto nie je najmúdrejší na svete, pri každom zákone treba zvažovať všetky dopady, treba konzultovať, pretože vládna moc nie sú všepáni a potom sa dá povedať, že ten zákon snáď má viacej výhod ako nevýhod. Vy ste toto celé zbúchali za niekoľko dní. V sobotu na vláde ešte aj samotní členovia vlády povedali, že nevedia, o čom sa tam bude rokovať. Ja neviem, či to tam priniesol minister Šutaj Eštok alebo premiér alebo hocikto, tak to buchol na stôl a povedal budete za. Sobota. V utorok sme to mali v parlamente. Kebyže sme ako opozícia ticho, SLK, prvé čítanie, druhé čítanie, do minulého piatku by to bolo schválené a už by to bolo platné. Takto vy pristupujete k legislatívnemu procesu a potom sa čudujete, že my tu vedieme takzvanú obštrukciu. Už dvakrát sme tu sedeli do polnoci kvôli tomuto zákonu. Aj ja som unavená, lebo som prišla domov o pol jednej v noci a potom som vstávala, aby som deti vychystala do školy a zase som sem prišla na deviatu. Áno, radšej by som nad tým zákonom sedela tých niekoľko mesiacov, tak ako sa to patrí a pripravovala pozmeňováky. Nie, my tu sedíme doslova dňom a nocou, aby sme vytvorili aspoň ako taký priestor na to, aby sa o tom zákone mohlo, mohlo diskutovať. A vám je to úplne jedno, pretože vám je úplne jedno, čo je v tom zákone napísané.
K tomuto zákonu sa vyjadril pán prezident, ktorý povedal, že s tým vlastne nesúhlasí. Ešte aj jeho ste zaskočili. Ste si mysleli, že tak to podpíše ako pán premiér rozkáže, že tak bude podpísané. Vyjadrila sa k tomu Európska komisia, ktorá k tomu má zásadne veľa čo povedať, pretože tu to ide o ochranu pred korupciou daňových poplatníkov všetkých európskych krajín. Pretože vaša vláda na jednej strane naťahuje ruky, dajte nám eurofondy, dajte nám peniaze z plánu obnovy, my nemáme za čo obnovovať túto krajinu. Radi zoberieme peniaze z Bruselu. Ale potom, keď ide o to, aby tie peniaze boli aj chránené pred korupciou, tak tam už zatvárate oči. Tam poviete, že čo nám to tuto nejaký Brusel diktuje. Tak si aspoň vyberte. Európska komisia tiež potrebovala čas, aby sa k tomu vyjadrila. Práve preto, lebo táto legislatíva nadväzuje na legislatívu Európskej únie. A ja nie som právnička v európskom práve, mali sme tu o polnoci výbornú prednášku od kolegyne Beáte Jurík, ktorá vyučovala európske právo vo Francúzsku a vysvetlila vám veci niektoré lepšie ako ja. Kiežby ju niekto počúval. Ale vieme, že Európska komisia jasne povedala, že toto je v rozpore s európskym právom. Keby sme my boli ticho a len by sme vás nechali si to rýchlo, rýchlo schváliť, už je to schválené a už máte problém. Už by možno boli pozastavené niektoré, niektoré finančné toky z Bruselu. Vďaka tomu, vďaka tomu, že sme túto rozpravu viedli niekoľko dní a vedieme ju teraz druhý týždeň, tak aspoň aj samotný HLAS, ktorý je teda oficiálne predkladateľom, mal čas pripraviť aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme správne nazvali, už neviem, kto prvý, vykosťovací pozmeňujúci návrh. Lebo vlastne polovica tých vecí, ktorým ste to ešte obhajovali, tá už išla bokom, tá už neni taká dôležitá. Najdôležitejšie je zbaviť sa pani predsedníčky, to je alfa omega tohto zákona.
Čiže vďaka tomu, že túto rozpravu sme ako tak natiahli, už prišiel prvý pozmeňujúci návrh z vašej vlastnej dielne, lebo ste si uvedomili, že už ste prekročili aj všetky červené čiary k smerom Európskej komisii, tak teraz časť zákona bude zmenená cez pozmeňujúci návrh kolegu Barteka. Či to bude stačiť, či Európska komisia to uzná, no pravdepodobne nie. Zatiaľ všetci ďalší odborníci, ktorí zase iba od včera mali čas si to naštudovať, vyjadriť sa, dať stanovisko, tak hovoria, že nie, stačiť to nebude, pretože tá hlavná výhrada Európskej komisie je v tom, že vy chcete zrušiť nezávislosť, lebo sa účelovo zbavujete predsedníčky, ktorá tam bola nominovaná a vybratá vo výberovom konaní ako odborníčka. Lenže ja mám pocit už, že vy ani neveríte na niečo také ako je nezávislosť, lebo vo vašom mentálnom svete jednoducho je tu nejaká vojna a tu sú jedni a tu sú druhí a každý musí stáť na jednej strane. Tak ja by som veľmi rada pripomenula a možno niektorým z vás to bude znieť naivne, to ma mrzí, ale rada by som pripomenula, že tu žijeme v nejakom právnom štáte. A dúfam, že všetci tu ešte chceme žiť v právnom štáte. A v právnom štáte by mala platiť určitá právna istota napríklad toho, že sa legislatívny proces neurýchľuje pokiaľ nejde naozaj o výnimočné prípady. Lenže táto vláda už vidí výnimočný prípad úplne vo všetkom. Ste vládna koalícia, ktorá má najviac skrátených legislatívnych konaní v histórii tohto pléna. Pretože úplne už kašlete na nejaké legislatívne procesy. Vy sa staviate nad ten zákon, nad akýkoľvek zákon, lebo si myslíte, že pre vás to bude platiť inak. Lebo si myslíte, že keď pán Šutaj Eštok si nevie vybrať elektronickú schránku alebo inak sa cíti urazený tým, že sa voči nemu aplikoval zákon, tak má právo ten zákon meniť narýchlo. To je tá arogancia moci a to je to, ako kašlete na ľudí. A už som tu to dneska raz povedala, naozaj to považujem za hanbu, že ešte máte v názve, aj strana SMER, aj strana HLAS sociálnu demokraciu. Pretože tuto presne vidíme, ako vy kašlete na ľudí. Sociálna demokracia má byť práve o tom, že myslíme aj na ľudí, ktorí sú nejako v sociálne alebo v mocensky slabšej pozícii. Napríklad zamestnancov, ktorí prišli oznámiť, že sa u nich deje niečo nekalé. V tomto roku sa zatiaľ na úrad obrátilo vyše 400 ľudí, niekde tu mám ten údaj, teraz ho nebudem narýchlo hľadať, 411 ľudí sa na ten úrad obrátili s konzultáciou. To neznamená hneď, že 400 ľudí dostalo ochranu. Počet konaní úradu 176. Počet oznamovateľov, ktorí získali ochranu, sedem. Tam sa naozaj vážne pristupuje k tomu, to neni také, že tú ochranu dostane hocikto a o tej ochrane rozhoduje prokurátor, nie úrad.
Nielenže kašlete na tých ľudí, ktorí chcú v dobrej viere niečo ohlásiť. Kašlete aj na ľudí, ktorí sa stali obeťami trestnej činnosti a ktorých ste si ako rukojemníkov, ako tu už pekne povedal kolega Dušenka, ako rukojemníkov ste si zobrali obete trestných činností a ste ich agendu prifarili úradu, ktorý na to nie je vybavený, ktorý na to nie je pripravený, ktorý pravdepodobne vznikne budúci týždeň alebo ešte niekedy do Vianoc, zo dňa na deň a nebudú vedieť, ako s tou agendou naložiť. Ale čo je ešte horšie, kašlete na úplne všetkých ostatných ľudí. Včera sme tu mali procedurálny návrh, aby sme sa prioritne zaoberali novelou Trestného zákona, tzv. horalkový paragraf, ktorá rieši bezpečnosť tejto krajiny. Niečo, čo sa dotýka každého jedného z nás a obzvlášť každého, kto nemá ochrankárov pred domov, kto nemá kamery, kto nemá neviem aké haciendy, ale žije v normálnych bytovkách a normálne sa bojí. To sme tu teraz mohli riešiť. Nie, vy ste si povedali, naša priorita Úrad na ochranu oznamovateľov. Ja naozaj nechápem, veď vy ste tu starostovia, primátori, vysokoškolská vyučujúca, vy ste tu ľudia, ktorí majú aj iné povolania, ako to vysvetľujete ľuďom, s ktorými sa bežne stretávate, že prečo prioritne musíte rušiť Úrad na ochranu oznamovateľov? Neriešime tu zákon o sociálnych službách napriek tomu, že má platiť 1. januára, tiež ste ho tu doniesli narýchlo, ale aspoň je to rozumná vec.
Nie, my, vaša priorita je Úrad na ochranu oznamovateľov, ja naozaj nerozumiem, ako ja predpokladám, že jediné vaše vysvetlenie môže byť, kydať na opozíciu. A viete, to je vlastne ich chyba. To je vlastne ich chyba, že my to tu musíme riešiť. Ja neviem, že dokedy vám toto ľudia chcú zožrať, lebo je to nezmysel. Je to vaša taktika ošpiniť všetkých ostatných, aby sa potom tá špina na vás zdala menej viditeľná. O tom tu bolo vystúpenie včera ministra Kaliňáka, keď namiesto toto, aby odpovedal na veľmi konkrétnu otázku, sa tu, ja neviem, pol hodinu alebo koľko rozhorčoval a hádzal špinu, splietal úplne nezmysly, úplne klamstvá, snáď by z toho mohli byť aj nejaké trestné oznámenia s polopravdami, len preto, aby sa mohol tváriť, že veď všetci sú rovnako zlí. To je jedno, že tu máme obžalovaného podpredsedu Národnej rady, ktorý na čelo SIS-ky dosadil svojho syna. To je jedno, že tu máme obvinenia voči predsedu úradu vlády. To je jedno, že tu máme bývalého špeciálneho prokurátora odsúdeného za korupciu a vytiahnutého z väzenia. Vaša taktika je hádzať špinu na všetky strany a potom sa tváriť, že veď sme všetci rovnakí.
To, že dôvodová správa k tomuto zákonu bola úplná fraška, to verím, že už je všetkým jasné, ako to aj včera odznelo, asi najvýstižnejšie o predložení tohto zákona bol včerajší status pána ministra Šutaja Eštoka: „Meníme zákon, aby štát konečne chránil skutočné obete a skutočných oznamovateľov, nie falošných hrdinov." Toto sú slová ministra vnútra alebo jeho komunikačného tímu, to je úplne jedno. Tak ja by som sa vás chcela opýtať, už je tu medzitým iný minister, ja by som sa chcela opýtať ministra vnútra, že načo vôbec ešte máme súdy v tejto krajine? Načo vôbec ešte máme prokuratúru? Načo vôbec ešte máme nejaké nezávislé inštitúcie, keď pán minister vie, kto sú skutočné obete a kto sú falošní hrdinovia? Toto je to vaše stavanie sa nad zákon, toto je tá vaša taktika. Alebo poslanec Bartek, ktorý sa postaví na tlačovku a tiež obhadzuje obvinenia úplne, úplne mimo akýchkoľvek dôkazov a veď koniec koncov len sa dorovnáva úradu vlády, kde už pravidelne sa dejú tlačové konferencie, ktoré sú iba o obhadzovaní špiny bez akýchkoľvek dôkazov.
Vy sa snažíte vytvoriť dojem, že všetci v politike sú zlí a skorumpovaní a iba vy si bránite tú svoju stranu a na tej druhej strane tam už tiež nie je nikto nezávislý. Takto to nie je. Ja to znovu zopakujem. Ja chcem veriť, že ešte žijeme v právnom štáte a že zákony by sa mali dodržiavať všetkými. A krásne o tom tu hovorila včera kolegyňa Irena Bihariová, trestná právnička, vy viacerí, vaši predstavitelia vládnej koalície na čele s pánom Tiborom Gašparom, máte svoje pociťované krivdy, máte svoje traumy z toho, čo sa vám stalo, nech to rieši súd. My tu nie sme sudcovia. Ja tu nejdem posudzovať, čo sa udialo komu, kedy v trestných procesoch. Nie som právnička, neni to moja úloha. Ja som tu bola zvolená na to, aby som zastupovala časť verejnosti a aby som sa podieľala na tvorbe zákonov, ako zákonodarný zbor. A zákony by mali byť nad jednotlivými prípadmi. Ten princíp univerzality práva, o ktorom tu kolegyňa Bihariová včera hovorila, vy už ste na to úplne rezignovali. Vaše krivdy ste sebastredne povýšili nad krivdy iných občanov. Toto tu včera odznelo od kolegyne Bihariovej a ja to ešte raz zopakujem, vaše krivdy ste sebastredne povýšili nad krivdy iných občanov. A ja sa naozaj čudujem, tým z vás, lebo ja verím, že mnohých, mnohých v koalícii sa toto netýka, mnohí v koalícii nemusia riešiť tieto korupčné kauzy, možno naozaj mnohí ste sem prišli s ideou toho, že niečo zlepšíte, že niečo presadíte, možno mnohí ešte naozaj máte ten sen, že ste sociálne demokratická alebo národná strana, ktorá nejakým spôsobom zlepšuje stav v tejto krajine. Vidím tu skeptické vrtenie hlavou zo strany opozície, ale viete čo? Ja tomu verím. Ale nerozumiem tomu, nerozumiem potom tomu, že vám je to úplne jedno, ako sa tu ohýba právo, že vám je úplne jedno, že problémy pár ľudí vo vedeniach vašej strany viete úplne nadradiť nad akýkoľvek verejný záujem.
Taktiež tu zopakujem tú agendu obetí trestných činov. To sú ľudia vo veľmi náročných a citlivých životných situáciách, mali by sme im ako štát zabezpečovať ochranu a vy ste si, zopakujem to, ich zobrali ako rukojemníkov v celej tejto fraške inštitucionálnych zmien.
Tak odhovorila som si svojich približne 20 minút, ešte po mne pôjdu mnohí, budeme o tom diskutovať zajtra, budúci týždeň, dostali ste ďalší víkend na to, že možno ešte zase vzniknú nejaké pozmeňujúce návrhy. Minimálne chcem veriť tomu, že toto celé je dobré na to, že stále viac ľudí na Slovensku si uvedomilo, že tu máme nejakú ochranu pre oznamovateľov a možno keď nebude naozaj nezávislá na Slovensku, tak možno ju preberú nejaké európske inštitúcie, aby sa ľudia naozaj nebáli ozvať sa, keď sú svedkami nejakej neprávosti a verím aj tomu, že stále viac voličom, ktorí vložili svoju nádej do nejakých sociálnodemokratických alebo národných ideálov, že stále viac voličov si uvedomuje, že to je čistá faloš z vašej strany. Že v skutočnosti je to celé o osobných záujmoch a na ten verejný záujem kašlete.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Števulová s faktickou.

Ďakujem ti, Tina, aj za to posolstvo nádeje na konci. Áno, myslím, že by malo, je to taká nádej cez slzy, áno, ale teda myslím si, že by naozaj malo zaznievať aj to, že je potrebné sa ozvať proti korupcii. Je pravda, že týmto návrhom zákona, aj celým výkonom vládnej moci za posledné dva roky, žiaľ, táto vládna koalícia dáva najavo, že nielen, že im na boji proti korupcii nezáleží, ale že v skutočnosti mnohí z nich aj priamo v korupčných mechanizmoch fungujú. A to je veľký problém, pretože korupcia je jedno z najväčších ziel, a teraz vlastne neviem, ako to vyskloňovať, je to vlastne jedno z najväčších zlých vecí, ktoré sa môžu v spoločnosti diať, okrem vážneho porušovania ľudských práv. Lebo vlastne korupcia podrýva samotné základy právneho štátu a demokracie. Keď ľudia prestanú veriť v to, že sa oplatí bojovať, ozvať proti korupcii, nebodaj sa rozhodnú, že v skorumpovanom štáte sa im viac oplatí podporovať alebo robiť to isté, tak to je vlastne základom rozvratu každej demokracie a každého štátu budovaného na právnych základoch. A práve preto sa tomu musíme veľmi výrazne postaviť a preto aj my ako opozícia tu neúnavne diskutujeme, bez ohľadu na to, že už sme tu mali druhé nočné rokovanie, uvidíme, či príde zase nejaké ďalšie. Ide tu prosto o to, že my nemôžeme dovoliť to, o čo sa snaží druhá strana, absolútnu eróziu základov právneho štátu a demokracie, kde ľudia prestanú veriť v to, že fungujú inštitúcie, že funguje právo a začnú sa správať systémom, že každý si tu bude všetko riešiť na vlastnú päsť a z pozície sily.