43. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci zákon č. 300 z roku 2005 Z. z., Trestný zákon neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233 z roku 1995 Z. z., O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekučný poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom vládneho návrhu zákona je reagovať na súčasný nárast počtu deliktov oproti majetku a vyššej agresivity v spoločnosti. Vo vládnom návrhu zákona sa s cieľom upokojiť spoločenské napätie a spoločenský dopyt malo, maloobchodov starostov a primátorov na tvrdšiu reakciu voči týmto páchateľom navrhuje zmena trestného činu krádeže podľa paragrafu 212 Trestného zákona, ktorá v duchu hesla trikrát a dosť zavádza trestnosť tretieho po sebe spáchaného obdobného priestupku proti majetku. Súčasne sa v záujme lepšej vymoži, vymožiteľnosti náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom umožňuje v exekučnom poriadku uložiť pri vymáhaní týchto nárokov donucovacie opatrenie podľa paragrafu 43 a ods. 1 donucovacími opatreniami podľa uvedeného ustanovenia sú peňažná pokuta, zadržanie vodičského preukazu, použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu vecí alebo zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla. Chcem povedať, že toto nie sú všetky opatrenia, ktoré sa snažíme nastaviť na zabránenie takejto recidívy pri drobných krádežiach. V súvislosti s touto novelizáciou Trestného zákona sme vstúpili zo zásadnými pripomienkami do ...( nezrozumiteľné slovo) pripomienkového konania, ktoré v súčasnosti beží pri priestupkovom zákone, kde navrhujeme doplniť drobné obecné služby tak aby takýto páchatelia, ktorí páchajú takéto priestupky respektíve respektíve trestné činy a sú nemajetní, aby mohli byť postihnutý aj takýmto trestom drobných obecných služieb s tým, aby ich bola zabezpečená aj vymožiteľnosť takýchto drobných obecných služieb obdobne ako je to pri treste povinnej práce ukladanej v trestnom konaní, a to prostredníctvom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, čiže v prípade, že niekto opakovane nenastúpi na výkon takýchto drobných obecných služieb, tak by sa to považovalo za marenie výkonu úradného rozhodnutia a tým pádom by to bol trestný čin, čiže by tam hrozila aj aj takáto, takáto sankcia obdobne ako je to aj pri, pri trestoch ukladaných v treste povinnej práce v rámci trestného konania, kde takisto pokiaľ nenastúpi na výkon tejto povinnej práce tak je tam určitá určitý počet zápočet neodpracovaných hodín sa to potom premieňa na dni trestu odňatia slobody. Čiže to je, to je jedno z ďalších opatrení, ktoré budú , alebo ktoré idú paralelne s týmto návrhom trestného zákona nemohli sme to sem dať, vzhľadom k tomu, že, že to je právna úprava priestupkového zákona, ktorý je v súčasnosti už legislatívnom procese, takže upravujeme to tam. Ďalšia vec, ktorou sa zaoberáme a ktorú sa zamýšľame je určitá úprava zadržania dočasného vyplácania vyplácania dávok sociálnych tak aby sme tiež osobám, ktoré sú nemajetné, ktoré nemajú peniaze na pokutu respektíve inú iná sankcie aby pre nich nebola vhodná aby im priestupkový orgán mohol takýmto spôsobom nejakú dobu buď pozdržať alebo zadržať vyplácanie sociálnych dávok respektíve nejaké nejaké podobné, podobné opatrenia. Čiže toto je komplex opatrení, ktoré chceme nastaviť na to, aby, aby sa práve takáto recidíva dala efektívnejšie vymáhať a efektívnejšie riešiť.
Ďakujem pekne za úvodné slovo a dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona pričom pán predsedajúci potom sa hlásim ako prvý do rozpravy, ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte aby som podľa paragrafu 73 ods. 1 rokovacieho poriadku, vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady, vo svojom rozhodnutí navrhol aby návrh zákona prerokoval Ústavný výbor. Za gestorský výbor navrhol Ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona ihneď, Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru, a lehoty na prerokovanie návrhu zákona o výbore, vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predseda prosím otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci.
Dovoľte, aby som v tejto rozprave, keďže v skrátenom legislatívnom konaní bolo povedané obrovské množstvo informácií, ktoré sa netýkali samotného skráteného legislatívneho konania ale, ale už samotného znenia zákona respektíve niektoré ďalšie informácie, ktoré ani nesúviseli s týmto návrhom zákona tak dovoľte, aby som zareagoval na, na niektoré informácie, ktoré tu odzneli za ostatné dni pri práve prerokovaní skráteného legislatívneho konania k tomuto zákonu.
Začal by som, začal by som pani poslankyňou Kolíkovou, ktorá hovorila, že sme zapierali, že je tu nejaký nárast drobnej kriminality čo nie je, musím povedať, že to nie je pravda, že sme to zapierali, my sme zapierali to, že sa spájala táto tento nárast drobnej kriminality s stanovením výšky škody, kedy je trestný čin, kedy je skutok trestným činom. A to je pravda, že to sme zapierali a zapieram to aj teraz, pretože priemerná výška škody pri týchto drobných krádežiach je medzi 50 až 70 eur podľa jednotlivý geografických oblastí na Slovensku, čiže pokiaľ by sme neurobili s výškou škody nič napriek tomu, že aj predchádzajúca vláda navrhovala zvýšiť škodu na 500 €, my sme ju zvýšili na 700 eur, odkedy je skutok trestným činom pokiaľ sa týka výšky škody, tak by to nemalo žiaden vplyv na takýto nárast kriminality. Čiže s výškou škody to absolútne nesúvisí a to sme od začiatku hovorili a hovorím to aj teraz a nezapierali sme nárast drobnej kriminality ako takej, ale práve súvis s novelizáciou trestného zákona v oblasti stanovenia výšky škody malej to znamená odkedy je trest, odkedy sa považuje trestný, skutok za, za trestný čin. A za tým, za tým si stojím a vypýva to zo štatistík tak policajného zboru ako aj zo štatistík jednotlivých združení obchodníkov, s ktorými sme od začiatku veľmi intenzívne komunikovali a s ktorými sme hľadali opatrenia najprv nelegislatívnej povahy a keď sa ukázali tieto opatrenia ako nedostatočné tak sme prikročili k tejto legislatívnej úprave a vôbec to nemá v súvis s tým, čo povedal pán premiér z hľadiska legislatívneho skráteného legislatívneho konania respektíve legislatívneho procesu, ale práve to, na čom sme sa dohodli so zástupcami obchodníkov po niekoľko mesačnom poku, po niekoľko mesačných pokusoch o nelegislatívne opatrenia v spolupráci s Ministerstvom vnútra a Policajným zborom, kde sa robili rôzne preventívne akcie v jednotlivých maloobchodných prevádzkach zo strany policajného zboru a ďalšie opatrenia, ktoré sa však ukázali ako, ako neúčinné a preto sme pristúpili k tejto legislatívnej zmene. Sami obchodníci to niekoľkokrát potvrdili, nielen nám na rokovaniach, ale aj prostredníctvom talčových konferencií a mediálnych výstupov, kedy sami priznávali, že nárast kriminality, tak ako je v všetkej okolitej, okolitých krajinách Európskej únie, aj u nás datujú od roku 2022, kedy začala hospodárska kríza, ktorá trvá v zásade do dnes. Kontinuálne každoročne sa zvyšuje počet krádeží, tak ako to, tak ako to komentujú aj zástupcovia obchodníkov a nesúvisí to vôbec s samotnou, samotnou novelizáciou trestných zákonov. Čo je takou anomáliou Slovenska oproti iným krajinám je nárast agresivity. A ten nárast agresivity máme už aj dnes v rámci platného trestného zákona takisto ako aj doteraz máme riešený ako trestné činy. V tom sme v rámci novelizácii trestných kódexov, nič nemenili. Čiže pokiaľ sa, pokiaľ sa jedná o vlámanie, alebo pokiaľ sa jedná o lúpež, sú to trestné činy. Dnes a boli to aj pred rokom 2023. Tam sme nič nemenili, pokiaľ ide o lúpež vôbec nič, a pokiaľ ide o krádeže treba povedať, že ten paragraf 212, ktorý hovorí o krádežiach v odseku jeden, hovorí o viacerých skutkoch, kedy je možné sa dopustiť trestného činu krádeže. Len písmeno A hovorí, že krádežou je ak si niekto prisvojí cudziu vec, ktorej hodnota je viac ako mala. V ostatných ustanoveniach B až I myslím tam je, sú to iné skutky, ktoré sa neviažu na výšku škody. To znamená, ak je takýto skutok spáchaný s hrozbou násilia, alebo s použitím násilia je to trrestný čin aj dnes, bez ohľadu na výšku škody. To isté ak ten páchateľ, ktorý si prisvojí takto cudziu vec bez ohľadu na jej hodnotu bez ohľadu na výšku spôsobenej škody a odmietne násilím alebo pod hrozbou násilia túto vec vydať takisto je to aj dnes aj predtým to bol trestný čin. Tak isto ak niekto niekomu si prisvojí cudziu vec, ktorú má osoba na sebe alebo pri sebe takisto je to trestný čin aj dnes aj to bol bez ohľadu na výšku škody čiže pokiaľ sa pokiaľ sa bavíme a často sú používané tieto príklady že niekto sa niekomu vláme do pivnice, alebo odcudzí bicykel, na ktorom ide, tak bez ohľadu na to aká je hodnota tej veci ktorú takýmto spôsobom odcudzí je to trestný čin aj dnes. Bez akejkoľvek právnej úpravy a bolo to, bolo to trestným činom aj doteraz. Otázka je, aby sa to dôsledne dokumentovalo a dôsledne kvalifikovalo, z hľadiska vyšetrovania v rámci Policajného zboru ako trestný čin, pretože dnes ide o trestné činy. Čiže pokiaľ je tu otázka, ktorá najviac trápi obchodníkov je to naozaj ten nárast agresivity, ktorý ale už dnes ako som povedal je postihovateľný trestným zákonom a je, sú to trestné, trestné činy. Že nie sú to priestupky ako sa častokrát veľmi mylne prezentovalo v médiách, že keď niekto sa niekomu vláme do pivnice a odtiaľ mu niečo odcudzí, že vlastne je ten páchateľ nepostihnuteľný. No to nie je pravda. Je to absolútne zavádzanie a takéto konanie je opakujem aj dnes trestným činom. Akonáhle niekto prekoná nejakú prekážku, na to aby niečo odcudzil

sdsbi Ďakujem pekne za slovo vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci.
Dovoľte, aby som v tejto rozprave, keďže v skrátenom legislatívnom konaní bolo povedané obrovské množstvo informácií, ktoré sa netýkali samotného skráteného legislatívneho konania ale, ale už samotného znenia zákona respektíve niektoré ďalšie informácie, ktoré ani nesúviseli s týmto návrhom zákona tak dovoľte, aby som zareagoval na, na niektoré informácie, ktoré tu odzneli za ostatné dni pri práve prerokovaní skráteného legislatívneho konania k tomuto zákonu.
Začal by som, začal by som pani poslankyňou Kolíkovou, ktorá hovorila, že sme zapierali, že je tu nejaký nárast drobnej kriminality čo nie je, musím povedať, že to nie je pravda, že sme to zapierali, my sme zapierali to, že sa spájala táto tento nárast drobnej kriminality s stanovením výšky škody, kedy je trestný čin, kedy je skutok trestným činom. A to je pravda, že to sme zapierali a zapieram to aj teraz, pretože priemerná výška škody pri týchto drobných krádežiach je medzi 50 až 70 eur podľa jednotlivý geografických oblastí na Slovensku, čiže pokiaľ by sme neurobili s výškou škody nič napriek tomu, že aj predchádzajúca vláda navrhovala zvýšiť škodu na 500 eur, my sme ju zvýšili na 700 eur, odkedy je skutok trestným činom pokiaľ sa týka výšky škody, tak by to nemalo žiaden vplyv na takýto nárast kriminality. Čiže s výškou škody to absolútne nesúvisí a to sme od začiatku hovorili a hovorím to aj teraz a nezapierali sme nárast drobnej kriminality ako takej, ale práve súvis s novelizáciou trestného zákona v oblasti stanovenia výšky škody malej to znamená odkedy je trest, odkedy sa považuje trestný, skutok za, za trestný čin. A za tým, za tým si stojím a vyplýva to zo štatistík tak policajného zboru ako aj zo štatistík jednotlivých združení obchodníkov, s ktorými sme od začiatku veľmi intenzívne komunikovali a s ktorými sme hľadali opatrenia najprv nelegislatívnej povahy a keď sa ukázali tieto opatrenia ako nedostatočné tak sme prikročili k tejto legislatívnej úprave a vôbec to nemá v súvis s tým, čo povedal pán premiér z hľadiska legislatívneho skráteného legislatívneho konania respektíve legislatívneho procesu, ale práve to, na čom sme sa dohodli so zástupcami obchodníkov po niekoľko mesačnom poku, po niekoľko mesačných pokusoch o nelegislatívne opatrenia v spolupráci s Ministerstvom vnútra a Policajným zborom, kde sa robili rôzne preventívne akcie v jednotlivých maloobchodných prevádzkach zo strany policajného zboru a ďalšie opatrenia, ktoré sa však ukázali ako, ako neúčinné a preto sme pristúpili k tejto legislatívnej zmene. Sami obchodníci to niekoľkokrát potvrdili, nielen nám na rokovaniach, ale aj prostredníctvom tlačových konferencií a mediálnych výstupov, kedy sami priznávali, že nárast kriminality, tak ako je v všetkej okolitej, okolitých krajinách Európskej únie, aj u nás datujú od roku 2022, kedy začala hospodárska kríza, ktorá trvá v zásade do dnes. Kontinuálne každoročne sa zvyšuje počet krádeží, tak ako to, tak ako to komentujú aj zástupcovia obchodníkov a nesúvisí to vôbec s samotnou, samotnou novelizáciou trestných zákonov. Čo je takou anomáliou Slovenska oproti iným krajinám je nárast agresivity. A ten nárast agresivity máme už aj dnes v rámci platného trestného zákona takisto ako aj doteraz máme riešený ako trestné činy. V tom sme v rámci novelizácii trestných kódexov, nič nemenili. Čiže pokiaľ sa, pokiaľ sa jedná o vlámanie, alebo pokiaľ sa jedná o lúpež, sú to trestné činy. Dnes a boli to aj pred rokom 2023. Tam sme nič nemenili, pokiaľ ide o lúpež vôbec nič, a pokiaľ ide o krádeže treba povedať, že ten paragraf 212, ktorý hovorí o krádežiach v odseku jeden, hovorí o viacerých skutkoch, kedy je možné sa dopustiť trestného činu krádeže. Len písmeno A hovorí, že krádežou je ak si niekto prisvojí cudziu vec, ktorej hodnota je viac ako mala. V ostatných ustanoveniach B až I myslím tam je, sú to iné skutky, ktoré sa neviažu na výšku škody. To znamená, ak je takýto skutok spáchaný s hrozbou násilia, alebo s použitím násilia je to trestný čin aj dnes, bez ohľadu na výšku škody. To isté ak ten páchateľ, ktorý si prisvojí takto cudziu vec bez ohľadu na jej hodnotu bez ohľadu na výšku spôsobenej škody a odmietne násilím alebo pod hrozbou násilia túto vec vydať takisto je to aj dnes aj predtým to bol trestný čin. Tak isto ak niekto niekomu si prisvojí cudziu vec, ktorú má osoba na sebe alebo pri sebe takisto je to trestný čin aj dnes aj to bol bez ohľadu na výšku škody čiže pokiaľ sa pokiaľ sa bavíme a často sú používané tieto príklady že niekto sa niekomu vláme do pivnice, alebo odcudzí bicykel, na ktorom ide, tak bez ohľadu na to aká je hodnota tej veci ktorú takýmto spôsobom odcudzí je to trestný čin aj dnes. Bez akejkoľvek právnej úpravy a bolo to, bolo to trestným činom aj doteraz. Otázka je, aby sa to dôsledne dokumentovalo a dôsledne kvalifikovalo, z hľadiska vyšetrovania v rámci Policajného zboru ako trestný čin, pretože dnes ide o trestné činy. Čiže pokiaľ je tu otázka, ktorá najviac trápi obchodníkov je to naozaj ten nárast agresivity, ktorý ale už dnes ako som povedal je postihovateľný trestným zákonom a je, sú to trestné, trestné činy. Že nie sú to priestupky ako sa častokrát veľmi mylne prezentovalo v médiách, že keď niekto sa niekomu vláme do pivnice a odtiaľ mu niečo odcudzí, že vlastne je ten páchateľ nepostihnuteľný. No to nie je pravda. Je to absolútne zavádzanie a takéto konanie je opakujem aj dnes trestným činom. Ako náhle niekto prekoná nejakú prekážku, na to aby niečo odcudzil

... niekto sa niekomu vláme do pivnice a odtiaľ mu niečo odcudzí, že vlastne je ten páchateľ nepostihnuteľný. No to nie je pravda, je to absolútne zavádzanie a takéto konanie je, opakujem, aj dnes trestným činom. Akonáhle niekto pre... nejak prekoná nejakú prekážku na to, aby niečo odcudzil, tak ide o vlámanie a automaticky je to trestný čin bez ohľadu na výšku škody. Ešte raz opakujem, čiže je to trestný čin. Čiže tieto príklady, ktoré sa tu používajú a používali v mediálnom priestore, sú absolútnym klamstvom a zavádzaním ľudí. To isté, pokiaľ tu napríklad niektorí predstavitelia, bývalí vysokí predstavitelia Policajného zboru hovoria o tom, že podávanie alkoholických nápojov mladistvým je trestným činom až od sumy 20-tisíc eur. To je absolútny nezmysel a klamstvo. Je to nesprávna interpretácia ustanovenia v zákone, ktoré hovorí, že ak vo väčšom množstve podáva takýto alkoholický nápoj mladistvým, tak sa dopúšťa trestného činu takýto páchateľ, len tuto väčšie množstvo sa nerovná väčšia škoda, to treba jednoznačne povedať a odmietnuť takýto výklad Trestného zákona. Keď si pozriete hociktorý komentár k Trestnému zákonu, je tam jednoznačne všade napísané a prax a judikatúra to, samozrejme, dokazuje, že to väčšie množstvo sa individualizuje podľa toho, komu je to podané, akému prijímateľovi takéhoto alkoholu a definuje sa množstvom toho alkoholu, nie jeho hodnotou. Čiže takéto vyjadrenia, ktoré dodnes figurujú na internetovej stránke niektorých, nebudem menovať, združení, podpísaný vysokým policajným prezidentom bývalým, je absolútne klamstvo. Nechápem, ako môže takýto predstaviteľ, bývalý vysoký predstaviteľ Policajného zboru takýmto spôsobom nerozumieť Trestnému zákonu. Pokiaľ ide o násilné trestné činy, v týchto v rámci novelizácie trestných kódexov sme nič nemenili. Čiže pokiaľ ide o násilné trestné činy, sú takisto, takisto postihované ako boli aj doteraz.
A to, čo sme hovorili v rámci tej kampane, kde hovoríte, že mali sme si priznať problém a uznať, či ide o umelý problém alebo nie, no keď rok počúvate každý týždeň na tlačových konferenciách dnešnej opozície heslo kradnúť sa oplatí, dokonca aj s headlinami na týchto tlačových konferenciách, no tak ako čo od tohto môžte očakávať, len to, že na to bude niekto reagovať. A naozaj samo osebe to ešte nie je možno, možno také, také dramatické, ale v spojení s tými zavádzajúcimi a klamlivými príkladmi, ktoré sa nonstop opakovali v mediálnom priestore, čo sa týka vlámania, čo sa týka lúpeže, čo sa týka krádeže na veci, ktoré má u seba, pri sebe a podobne, tak toto všetko, samozrejme, vplýva aj na tú verejnosť. A ja odmietam práve tieto klamstvá, ktoré tu boli podsúvané častokrát práve predstaviteľmi opozície, je mi to veľmi ľúto, ale aj niektorých, žiaľbohu, predstaviteľov samosprávy, tak prispeli k celému tomuto, celému tomuto problému.
Ďalej tu odznelo v rozprave, že sme zdevastovali trestnú politiku štátu a otvorili sme kriminálnikom dvere. Opäť odmietam toto tvrdenie. Iné krajiny naokolo nás majú tiež eldorádo kriminality? No tiež sa tam zvyšuje kriminalita, ale nie preto, že majú tak isto nastavené jednotlivé trestné činy, ako ich máme my, a jednotlivé trestné sadzby. Potom by sme mohli povedať, že v Rakúsku alebo v Nemecku, alebo v Čechách, alebo v Poľsku majú takisto, takisto devastovaný právny štát, pretože my sme len prispôsobovali trestnú politiku tak, ako je to štandardom v okoliných, v okolitých demokratických krajinách Európy. Snáď sa zhodneme na tom, dúfam, že sme mali absolútne neproporčne nastavené trestanie majetkových trestných činov v porovnaní s trestnými činmi proti životu a zdraviu. Predsa nie je normálne, aby niekto za ublíženie na zdraví alebo dokonca za trestný čin vraždy mal sankciu v Trestnom zákone nižšiu alebo mohol dostať trest nižší ako za ekonomickú trestnú činnosť.
Pokiaľ ide o zvýšenie škody malej, teda spôsobenia škody alebo získania prospechu, kedy je určitý skutok trestným činom, stanovenie hranice na 700 eur. Opakovali sme to tu už ikskrát, ale zjavne to treba zopakovať, bývalá vláda chcela nastaviť túto výšku na 500 eur. V prvom čítaní tento návrh zákona bol odhlasovaný. My sme ju prispôsobili na 700 eur, vysvetlím prečo a ten rozdiel je naozaj medzi 500 a 700 veľmi minimálny, a nastavili sme ju na 700 eur práve preto, pretože sme išli v intenciách takých, ako bol Trestný zákon od počiatkov od šesťdesiateho prvého roku, odkedy platil, ako bol nastavený. Výška škody, odkedy sa skutok považoval za trestný čin, bola vždy nastavená na výšku minimálnej mzdy. Vždy. V roku 2005, keďže boli problémy pri prechode z roka na rok, keď sa menila výška minimálnej mzdy, s výpočtom tejto, tejto výšky škody, kedy je to už trestným činom a kedy nie v jednotlivých súdnych konaniach, sa prijalo pri novelizácii pána ministra Lipšica sa prijalo to, že sa táto výška minimálnej mzdy, ktorá bola vtedy aktuálna, prepočítala na koruny, neskôr teda na eurá, čo zodpovedalo 266 eurám v roku 2005 s tým, že už vtedy, keď sa toto prijímalo, tak jednoznačne bolo deklarované, že táto výška škody sa má v nejakej perióde roka, dvoch rokov v zásade vždy prispôsobiť, valorizovať, by som to v úvodzovkách povedal, vždy prispôsobiť výške minimálnej mzdy, ktorá je aktuálne platná v Slovenskej republike. My sme ju nastavili na 700 eur, čo bola plus-mínus výška minimálnej mzdy v čase, keď sme predkladali tento návrh zákona, dnes už sme zase oveľa ďalej, čiže už ani dnes nezodpovedá výška škody, kedy je skutok trestným činom, výške minimálnej mzdy tak, ako to bolo stanovené od počiatku moderné... moderného, od počiatku Trestného zákona, ktorý tu platil od roku ´61 až do roku 2005. Čiže myslím si, že sme úplne v línii toho, ako Trestný zákon bol prijatý a ako je v roku 2005, keď sa stanovila konkrétna fixná suma výšky škody na 266 eur, ako sa predpokladalo, že sa bude každoročne alebo v nejakých pravidelných intervaloch valorizovať.
Ďalej tu odznelo, že nič iné nemáme okrem teda tohto návrhu zákona, ako som povedal už v úvodnom slove, máme pripravených viacero ďalších opatrení, ktoré majú pôsobiť ako komplex opatrení na riešenie práve tejto drobnej kriminality, ako som povedal, drobné obecné služby s zabezpečením vymožiteľnosti, ako je riešenie zatiaľ v štádiu, v štádiu diskusií ohľadne, ohľadne sociálnych dávok. To som aj odpovedal pánovi poslancovi Dušenkovi, ktorý hovoril o tom, že keď niekto nenastúpi na drobné obecné služby, že z toho nič nebude, no, naša zásadná pripomienka v rámci pripomienkového konaniu k priestupkovému zákonu je, aby to bolo opakované nenastúpenie týchto drobných obecných služieb, aby bolo marením výkonu úradného rozhodnutia, čo vlastne bude, bude trestným činom.
Nárok, hovoríte, že nárok na ochranu až po treťom raze. No všetci sme sa tu zhodli, ja to za chvíľočku, za chvíľočku ukážem, že asi nie je úlohou trestného práva postihovať to, že niekto dvakrát po sebe ukradne tú tzv. horalku alebo, alebo rohlík alebo, alebo niečo iné. Toto ustanovenie, ktoré aj dnes vraciame v určitom zmenenom formáte do Trestného zákona, má riešiť recidívu. Recidíva je opakované páchanie nejakej protiprávnej činnosti a teraz sa môžme baviť naozaj, či to opakované je druhýkrát, tretíkrát, štvrtýkrát alebo piatykrát. Po diskusiách, a to zase tu odznelo, že sme to s nikým nekonzultovali, čo tiež je pravda, pretože sme to konzultovali s ministerstvom vnútra, konzultovali sme to s Policajným zborom, konzultovali sme to s trestnými právnikmi, akademikmi z jednotlivých právnických fakúlt, s vedúcimi katedier trestného práva aj s ďalšími, čo si myslia, že by malo byť ako riešenie práve tejto otázky. Neboli, ani dodnes na to nie sú úplne jednoznačné závery. Je časť odbornej verejnosti, ktorá hovorí, že nie je dobré to vracať naspäť a že by sme to nemali vrátiť naspäť, je iná časť, ktorá hovorí, že tá atmosféra v spoločnosti je tak vypätá, že momentálne iné riešenie asi neprichádza do úvahy ako to v nejakom zmenenom formáte zaviesť naspäť. Keď si spomínate na rozhodnutie Ústavného súdu, resp. odôvodnenie Ústavného súdu k novelizáciám Trestných zákonov, tak dokonca vypustenie tohto tzv. horalkového paragrafu bolo aj zo strany Ústavného súdu hodnotené ako pozitívny krok, nie ako negatívny krok. Že v čase prijímania týchto novelizácií práve táto zmena nebola nijakým spôsobom kritizovaná, skôr naopak, bola hodnotená, bola hodnotená pozitívne.
Ďalej tu bolo veľa hovorené o skrátenom legislatívnom konaní a že sme už v 60. skrátenom legislatívnom konaní, musím sa priznať, že ja tiež z toho nie som šťastný, tiež sa mi to veľakrát nepáči, ale keď už sme pri tom, tak si spomeňme a vráťme sa do minulosti, čo sa tu v minulom volebnom období riešilo prostredníctvom skrátených legislatívnych konaní. Zriadenie ministerstva informatizácie v skrátenom legislatívnom konaní, MIRRI. Naozaj, toto bolo naozaj účelné robiť v skrátenom legislatívnom konaní? Riešenie predsedu Súdnej rady v skrátenom legislatívnom konaní. Zákon o štátnej službe, kde ste potrebovali nastaviť spôsob, akým je možné bez udania dôvodu odvolať ktoréhokoľvek vedúceho zamestnanca štátnej správy, v skrátenom legislatívnom konaní. Vtedy vám to nevadilo. Oslabovanie práv na slobodu pohybu a pobytu v skrátenom legislatívnom konaní, takisto vám to vôbec nevadilo. Cenzúra nepohodlných médií v skrátenom legislatívnom konaní, takisto vám to nevadilo. A takto by som mohol pokračovať s tým výpočtom ďalej, ale myslím si, že to nie je, nie je účelom tejto rozpravy ani tohto návrhu zákona, takže nebudem sa k tomu, k tomu ďalej vracať.
Pani poslankyňa Gregorová hovorila, že my tu vytvárame agresivitu. Tak neviem, čím my vytvárame agresivitu, neviem, či my zvolávame protesty na námestia, kde vyzývame na to, aby naši oponenti sedeli v base, aby zomreli, neviem, či my sme strieľali na vlastného premiéra (reakcie z pléna), to bola tu, bola tu výtka, že my zvyšujeme agresivitu, toto nemôžte snáď, nechcete pripísať, pripísať nám. Takže to snáď nemyslíte vážne. (Reakcia z pléna.) Áno. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Chcem vás poprosiť, aby ste nevstupovali do vystúpenia.

Susko, Boris, minister spravodlivosti SR
Máme rozhodnutie súdu o tom, že spáchal teroristický čin tento človek.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Ešte raz, páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby ste... prihláste sa s faktickou, môžte povedať, čo chcete.

Susko, Boris, minister spravodlivosti SR
A to nebol náš priaznivec. Ja sa držím témy takisto, ako ste sa jej držali vy, presne takisto. Čiže to ja si vyprosím na to, to, aby ste vy hovorili, že my tu zvyšujeme agresivitu, no my ju tu nezvyšujeme.
No, ďalej, ďalej pán poslanec Dostál hovoril, že nám to ušlo. No, nemyslím si, že nám toto ušlo, pretože ako za chvíľočku vám dokumentujem, tak chceli ste to všetci vy, čo tu sedíte. Aj vy, pán Pročko, nemusíte sa smiať, ja vám to odcitujem, vaše vyjadrenie. (Reakcia z pléna.) Ja vám to o chvíľočku, o chvíľočku odcitujem.
Pán poslanec Vančo hovorí, že, a už to povedal aj v televíznych reláciách, povedal to aj tu v pléne, že sme doteraz nepredstavili žiaden robustný systém. Hovorí o tom opakovane, ale ešte nepovedal ani jedno jediné opatrenie, ktoré by malo byť súčasťou takéhoto robustného systému, tak ako to on nazýva. Ja som tu predstavil niekoľko opatrení, ktoré sme pripravení prijať, ale robustný systém, neviem, čo tým pán poslanec Vančo myslí, ja by som to teda rád počul, keby, keby aspoň príkladom povedal, aké opatrenia si predstavuje pod robustným systémom.
Ďalej hovoril, že neurobili sme absolútne nič vo vzťahu k vlámaniam a lúpežiam. Ešte raz, ako som povedal, vo vzťahu k lámaniam, k vlámaniam a lúpežiam sa nič nemenilo v Trestnom zákone, je to stále trestný čin, takisto ako to bolo pred novelizáciami Trestných zákonov. Áno, je pravda, že nárast kriminality je v celej Európe, ako som povedal, zo štatistík to vychádza, že je to spôsobené aj hospodárskou krízou a atmosférou v spoločnosti a je na zamyslenie, čo s tým urobiť, ale to nesúvisí s tým, čo tu dnes, čo tu dnes riešime.
Pani poslankyňa Števulová hovorila, že prečo sme nič nerobili, prečo sme nezačali protikampaň k tejto kampani kradnúť sa oplatí. No my sme k tomu robili veľmi veľa. Niekoľko mesiacov sme mali pravidelné stretnutia, spoločné stretnutia s obchodník... so zástupcami zväzov obchodu, so zástupcami ministerstva vnútra, Policajného zboru, samospráv a ďalších, kde sme sa bavili o tom, aké opatrenia by boli vhodné na to, aby sa takýmto, takejto drobnej kriminalite zabránilo. Boli tu niektoré príklady zo zahraničia, napríklad ak spomeniem jedno, jeden návrh bol, aby sme z predavačov v maloobchode spravili chránenú osobu. Áno, je to, je to riešenie, ktoré v niektorých krajinách, krajinách je, zatiaľ sme k tomu nepristúpili, pretože ...
=====

takejto drobnej kriminalite zabránilo. Boli tu niektoré príklady zo zahraničia napríklad, ak spomeniem jedno, jeden návrh bol, aby sme z predavačov v maloobchode spravili chránenú osobu. Áno, je to riešenie, ktoré v niektorých krajinách, krajinách je. Zatiaľ sme k tomu nepristúpili, pretože potom by sme mohli aj učiteľov, aj lekárov, aj všetkých ostatných považovať za chránené osoby, alebo teda definovať v Trestnom zákone ako chránené osoby a zatiaľ si myslíme, že tonie je cesta, ktorá by k tomu, k tomuto viedla.
Mali sme, mali sme množstvo tlačových konferencií, kde sme vyvracali tieto mýty, ktoré tu boli klamlivo šírené o tom, že čo všetko je nepostihnuteľné, aké konania sú nepostihnuteľné, že sú aj dnes trestnými činmi. Rôzne mediálne vystúpenia, takže my sme sa snažili robiť tú protikampaň tomu, len ten priestor, ktorý dostáva v médiách opozícia, ktorý dostáva v médiách koalícia, je, žiaľbohu, taká, aká je a... A to, čo sa, to, čo sa tlačová konferencia opozície v médiách púšťa desaťkrát za sebou, tak naše, naše tlačové konferencie, žiaľ, nie.
Ďalej, že nebol čas sa poradiť. To vôbec nie je pravda. My sme sa niekoľko mesiacov radili s akademickou obcou, s odborníkmi, stretli sme sa s Úniou miest Slovenska, so Združením miest a obcí Slovenska a s ďalšími subjektami na to, aby sme diskutovali o tom, aké opatrenia by bolo najlepšie, najlepšie urobiť.
Pán poslanec Krúpa, žiaľ, je mi to veľmi ľúto, ale musím povedať, že opäť klamete. Opäť tu pred verejnosťou verejne klamete a používate zavádzajúce vyjadrenia a výzvy, keď hovoríte, parafrázujem teda, lebo nepamätám si úplne doslovne, čo ste povedali, ale že pri daňových trestných činoch je potrebné spôsobiť škodu minimálne 20-tisíc eur, tak keď niekto môže krátiť daň, tak prečo by ju neskrátil, aby som vás teda parafrázoval, nemám tu doslovný preklad. No len tento príklad je zase klamstvo, lebo trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276, odcitujem: "Kto v malo rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Kvalifikované skutkové podstaty na jeden rok až päť rokov, ak už bol za taký čin odsúdený, ak na uľahčenie spáchania takého činu porušil úradný uzáver, závažnejším spôsobom konanie a tak ďalej.
Čiže to, čo ste hovorili, že je potrebné spôsobiť škodu najmenej 20-tisíc eur pri skrátení dane, je klamstvo, to nie je pravda. Keď si pozriete Trestný zákon, vyžaduje sa tu spôsobenie škody malého rozsahu, to znamená 700 eur. Klamete a zavádzate občanov, ktorí to pozerajú.
Pokiaľ ste hovorili o tom, že niekomu zoberieme vodičák, že aký je to smiešny trest. Ešte raz, to nie je trest a nie je to trest za spôsobený priestupok. To, že meníme Exekučný poriadok, alebo že teda navrhujeme zmeniť Exekučný poriadok, je práve v tom, že popri samotnom treste, ktorý sa snažíme opätovne zaviesť pri recidíve, chceme, aby aj poškodený nejakým spôsobom, mu bola nahradená škoda, pretože samotný trest pre páchateľa, ktorým je trest odňatia slobody, respektíve k tomu sa ešte za chvíľku dostanem, iný trest, pre toho poškodeného v zásade nemá žiaden zmysel. To je trest, ktorý spoločnosť ukladá páchateľovi, ktorého vyhodnotí v rámci trestnej politiky, že je tak, v pôvodnom znení, spoločensky nebezpečný, aj keď dnes sa to už nepoužíva, že by mal byť odsúdený ako trestný čin, že by mal byť riešený trestným, trestným právom a že teda spoločnosť ho chce potrestať v rámci trestného práva. Ale to nie je cieľ, ktorým by mala byť práve náhrada škody. A dnes v rámci priestupkového zákona priestupkový orgán, ktorý ukladá sankciu, môže už dnes podľa platného priestupkového zákona, ak je škoda jasná, môže uložiť povinnosť nahradiť škodu.
A tu sme práve išli do, do toho donucovacieho prostriedku, pretože to je donucovací prostriedok k náhrade škody, to nemá s trestom nič spoločné. Ak priestupkový orgán uloží povedzme pokutu, zároveň môže uložiť povinnosť nahradiť škodu. A ak ten, kto má povinnosť nahradiť škodu, ju dobrovoľne nenahradí, tak práve tu je ten donucovací prostriedok, ktorý dnes už je v právnom poriadku zavedený vo vzťahu k výživnému a my to len rozširujeme aj na priestupky, aj na trestné činy, ak takýmito priestupkami alebo trestnými činmi bola spôsobená škoda a priestupkový orgán uloží povinnosť nahradiť škodu, tak aby tu bol nejaký donucovací prostriedok, akým pri majetných páchateľoch je možné túto škodu, respektíve donútiť toho páchateľa, aby tú škodu nahradil.
A to sú práve tie veci, o ktorých som hovoril, že buď mu môže zobrať vodičský preukaz, technické oprávnenie od vozidla, alebo použiť nejaké zabezpečovacie zariadenie. Samozrejme nebude to pôsobiť na všetkých, najmä tých nemajetných, na to máme tie iné nástroje a opatrenia, ktoré zavádzame cez drobné obecné služby napríklad, pod hrozbou vymožiteľnosti. Ale pri majetných môže byť aj toto, tak ako je to pri výživnom učiniť donucovací prostriedok, tak to môže byť donucovací prostriedok aj pre určitú skupinu tých páchateľov. A nehovoríme, že pre všetkých, ale pre určitú skupinu áno. A myslím si, že to, aby bola nahradená poškodenému tá škoda, že toto je ten primárny cieľ, ktorý by sme mali všetci chcieť. A o toto sa práve týmto snažíme, aby sme im vedeli zabezpečiť náhradu škody.
No a teraz, teraz sa vrátim k tomu, čo som povedal, že bude dokumentovať, pretože upozorňovali ste na to, že aký bude mať vplyv vypustenie tzv. horalkového paragrafu z právnej úpravy tuná v rozprave a dokonca pani Hanuliaková tu hovorila, aj niektorí ďalší, že ste nás na to upozorňovali a my sme vás nepočúvali. Ešte raz, že ste nás na to upozorňovali, že vypustenie tohto horalkového paragrafu, takzvaného, čo spôsobí a že sme vás nepočúvali. Tak vráťme sa teda do roku 2024. My keď sme predkladali novelizáciu Trestného zákona do prvého čítania, tak ak si dobre spomínate, v tomto návrhu zákona vypustenie tohto horalkového paragrafu, teda § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona tam nebolo. Tam nebolo.
No a teraz 8. 1. 2024 o 11.40 h vystúpenie v rozprave pani Márie Kolíkovej. Citujem: "Ale súčasne, čo je naozaj úsmevné, je, že vláda, ktorá sa hlási k sociálnym hodnotám, tak úplne kašle vlastne na krádeže, ktoré sú dlhodobo diskutované a kritizované, že tu ľudí za horalky a šampóny dávame do trestu odňatia slobody." No tak toto nerieši.
Ďalej, 8. 1. 2024 15.10 h, pán poslanec Jozef Hajko: "Mimoriadne prekvapuje nezáujem tzv. horalkových previnilcov. O takzvaných horalkových previnilcoch, ktorí budú aj naďalej zatváraní do výkonu trestu za nepatrné delikty."
10. 1. 2024 11.55 h, pán poslanec Štefunko: "Hovoríme o tom, že, že trest za, keď nejaká matka ukradne nejakú horalku pre svoje deti, tak samozrejmé, že nemá ísť do väzenia a ak v minulom trestnom systéme jej to hrozilo, tak proste to treba odstrániť." Hovoril pán poslanec Štefunko.
25. 1. 2024 o 11.10 h, pani poslankyňa Mária Kolíková: "Vôbec vám nezáleží na chudobných ľuďoch, ktorí niekoľkokrát v núdzi, v núdzi sú nútení ukradnúť horalku. Nepomáhate im nijakým spôsobom, týchto ľudí necháte v base."
25. 1. 2024 o 15.40 h, pani poslankyňa Kolíková hovorí: "Suska a túto koalíciu vôbec netrápi tie viacnásobné horalkové krádeže, tam nakoniec človek skončí v base."
26. 1. 2024 o 11.55 h, vystúpenie pána poslanca Jozefa Pročka: "Ale vy, vy ukradnete dve horalky a pôjdete na dva roky do basy. A to sú ľudia naozaj, ktorých poznám." Čiže takisto pán poslanec týmto vyjadril, že by to rád vypustil z Trestného zákona.
7. 2. 2024, vystúpenie pána poslanca Horeckého: "Taktiež nám bolo údajne akceptované vypustenie trestania činov so zanedbateľnou alebo žiadnou škodou, teda tí takzvaní horalkoví zlodeji. Vypúšťa sa per ústa, ale nenašiel som to v parlamentnej tlači, tak naozaj neviem, na čom sme." To bola reakcia na predloženie návrhu zákona v druhom čítaní a kde si pán poslanec Horecký nevšimol, že na výbore bol prijatý pozmeňovací návrh pána poslanca Gašpara, ktorý vypúšťal aj tento takzvaný horalkový paragraf, to písmeno g) z § 212 ods. 1 Trestného zákona.
Vystúpenie s faktickou poznámkou pána poslanca Hajka: "Ale ja len poviem k tomu, že po tej novele, ktorú priniesol poslanec Gašpar, tak sme sa snažili hľadať tam nejaké pozitíva. No našli sme ich v tom, že sa ináč hľadí na tzv. horalkových zlodejov, ktorých dnes máme vo väzbe okolo 900 a definuje sa drogový priestupok a bude možný probačný dohľad, čo vytvorí nový stav." Takže pochvala toho, že sme toto ustanovenie z Trestného zákona vypustili.
24. 9. 2024, pani poslankyňa Kolíková: "To, čo zaviedla tá rýchla novela Trestného zákona, a je dobré a určite nechcem, aby sa to vrátilo späť, je, že sa zrušil horalkový trestný čin. To sme navrhovali nakoniec všetci ministri spravodlivosti."
Čiže keď sa bavíme o tom, že kto to vypustil a že ste upozorňovali na to, že čo to spôsobí, tak všetko, ako tu sedíte, ste to prostredníctvom svojich kolegov z jednotlivých poslaneckých klubov navrhovali vypustiť. Dokonca ste všetci, ktorí tu sedíte, v minulom volebnom období zahlasovali v prvom čítaní za vládny návrh ministra Karasa, ktorý to takisto v tom vládnom návrhu zákona vypúšťal.
Vrátim sa späť ešte do roku 2023, do mája 2023, do 3. 5., kedy pán poslanec Šeliga povedal: "Má byť trestný čin od 100 eur a zároveň časť obyvateľov nemá peniaze na to, že keď niekoho okradne, aby ich vrátila. No a čo pomôže, že tí ľudia budú zavretí v base, vo väzení teda, aby som sa presne vyjadroval. Oni majú povinnosť nahradiť škodu, že či je to priestupok, alebo trestný čin, to je úplne jedno. Tu ide o to, že akým spôsobom", a to budem reagovať na to, čo povedala pani Kolíková, "sa posúva ten trend, ako stúpa mzda, ako je nastavená cenotvorba a mnohé-mnohé-mnohé ďalšie faktory, prečo tá výška škody je dobré, že sa zdvihla." Čiže už vlastne hodnotí aj pozitívum, že sa zdvihla výška škody na 500 eur, aj to, že treba riešiť horalkových zločincov. "Proste tu nehrozí nič také, že tí, ktorí by okrádali chudobných, babičky alebo kohokoľvek, by zostali beztrestní, alebo že by nemali povinnosť vrátiť to, čo ukradnú. To proste zostáva zachované." - hovorí pán poslanec Šeliga ešte za vašej bývalej vlády.
Čiže my sme práve vás počúvali, čo ste tu hovorili v prvom čítaní a na základe toho, čo ste hovorili v prvom čítaní, sme zareagovali na ústavnoprávnom výbore a toto ustanovenie z Trestného zákona sme na základe aj dohody s KDH, keďže sme sa s nimi bavili a požadovali to, čo nakoniec dokumentuje aj ten citát, citát pána poslanca Hajka, aj celú tú rozpravu v prvom čítaní sme na ňu reagovali. Teda nieže sme vás nepočúvali, my sme vás práve počúvali. To, že to dopadlo tak, ako to dopadlo, môžeme sa teraz všetci zhodnúť, že áno, možno to bola chyba, ale bola to chyba tým pádom nás všetkých.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, ja by som sa vás len tak opýtala, že prečo. Ja chápem, že prečo tu sedíme, prečo musíme tento zákon prijať, ale nechápem, prečo ste sa rozhodli odôvodniť ho takýmto spôsobom. Skutočne nechápem.
Ja na začiatku som vás aj chcela nieže pochváliť, ale oceniť, že ste sa prihlásili do rozpravy tak, aby sa dalo na vás reagovať, lebo malo by to byť normálom, ale, žiaľ, v tomto pléne je to skôr neobvyklé. Ale mrzí ma, skutočne ma úprime mrzí, že ste či už v tej dôvodovej správe, alebo aj teraz počas tej rozpravy, že ste sa znížili k tomu, že opäť prehadzujete zodpovednosť na médiá, opozíciu, nemuseli ste to tam skutočne dávať vôbec ani do tej dôvodovky, ani teraz do vašej rozpravy a mohli sme sa jednoducho baviť o tom, že aká výška, aké opatrenia, mohla to byť jedna vecná diskusia a zhodli sme sa, zhodli by sme sa na tom, že áno, poďme veci opraviť, lebo ľudia v tejto krajine to potrebujú. A namiesto toho vy ste udali celý tón tejto diskusie, pretože odteraz každý z rečníkov a ja dám ruku do ohňa za, že sa bude iba venovať tomu, že kto za to môže, prečo vy hovoríte, že za to môžeme, keď vy za to môžete a podobne. Tohto sme sa skutočne mohli vyvarovať a mohla tu byť jedna konštruktívna, vecná diskusia.
Ja si myslím, že skutočne nie je podstatné, že kto za to môže a tým absolútne nesúhlasím, samozrejme, s tým, čo ste hovorili, ale podstatné je, aby sa ľudia v tejto krajine konečne začali cítiť bezpečne. Tak to poďme opraviť bez tohto, že by ste sa zbavovali takýmto spôsobom viny. To skutočne nie je hodné ministra spravodlivosti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela začať vecne, keď už ste otvorili tému teda celkovej výšky škody a že vy ste len upravovali vlastne tú výšku škody podľa pôvodného zámeru, ktorý bol naviazaný...
=====

...hodné ministra spravodlivosti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcela začať vecne, keď už ste otvorili tému, teda celkovo výšky škody a že vy ste len upravovali vlastne tú výšku škody podľa pôvodného zámeru, ktorý bol naviazaný na výšku minimálnej mzdy, a teda to je tá škoda, ktorá je dnes stanovená. Len teda ste tak opomenuli alebo nespomenuli ten zvyšok, že teda ste upravovali aj ostatné limity. A to škoda väčšia, značná veľkého rozsahu, kde boli pôvodne násobky desaťnásobok, stonásobok, päťstonásobok a vy ste to zmenili tak, že kým pri týchto násobkoch by to malo byť dnes 7-tisíc, 70-tisíc a 350-tisíc, tak podľa vášho skvelého prokorupčného návrhu to je 20-tisíc namiesto 7-tisíc, 250-tisíc namiesto 70-tisíc a 650-tisíc namiesto 350-tisíc. Tak to len tak pre doplnenie, aby sme na to nezabudli, že toto bola prokorupčná novela. A toto to dokazuje. A späť teda aj k téme, teda kto za to môže. Keďže to asi bude predmetom tej diskusie, keď ste to tak načrtli, ale vy ste teda povedali, že nie je súvis medzi novelou Trestného zákona a nárastom krádeží, lebo nárast krádeží bol zaznamenaný už od roku 2022 a teda zároveň tvrdíte, že nárast krádeží ma na svedomí opozícia, médiá, lebo po novele teda sme všetci tu podnecovali ku krádežiam. Len mne to teda nevychádza. Tak nárast od 2022 a my sme po novele, ktorá bola 2023 spôsobili teda ten nárast. Tak ja neviem, či vám to vychádza. Mne to nevychádza. Ale teda vy ste povedali, že vám to vyplýva aj zo štatistík, že nie je súvis s novelou Trestných zákonov, ale teda, asi teda vyplýva ten súvis s tou neexistujúcou kampaňou, tak či by ste mohli vysvetliť, že aký je tam teda súvis. Ako to vyplýva z tých štatistík. Normálne by sme chceli vidieť tie štatistiky, z ktorých toto vyplýva. Tak to by ma tak zaujímalo. Chcela som aj viac otázok, ale už nestíham, tak neskôr.