46. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ja by som rád nejak tak skonštatoval, pán Vančo, že vaše vystúpenie bolo úplne zbytočné. Dvadsať minút ste tu rozprával o ničom, všetko povrchne a ničím ste neprispeli do riešenia návrhu tohto zákona na rozdiel od, si myslím, príspevku pána Dostála, ktorý bol nejak pragmatický a mal také múdre myšlienky. Aj to je dôkazom toho, prečo Národná rada prispela alebo sa rozhodla upraviť rokovací poriadok, pretože takýchto vyjadrení a takýchto dvadsať, tridsaťminútových vystúpení je niekoľko, donekonečna sa opakujúcich a vystúpenia, ktoré len opakujú to, čo povedali ostatní predrečníci.
Viete, ak hovoríte o tom, že toto je bizarný návrh, tak ten návrh v podstate vznikol na základe provokácie z decembra minulého roku. Dovtedy sa nerozprávalo o nutnosti a rýchlosti predloženia zmeny rokovacieho poriadku, ale to, čo sa udialo na tom poslednom rokovaní, vyvolalo veľkú nevôľu medzi občanmi. Tí, čo to sledovali, oslovili nielen mňa, ale myslím si, že mnohých poslancov na to, aby sa to riešilo. Veď nie je možné, aby ľudia, ktorí tvoria elitu národa, sa takýmto spôsobom správali. Takže to nie je bizarnosť, ale to je nutnosť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Budem čo najstručnejší a najvecnejší. Dneska ste mi dvakrát v rozprave povedal, že sa vygrciavam a že som sa teda vygrciaval. Ja vyskúšam, ako na to bude reagovať mandátovo-imunitný výbor, pán poslanec Vančo, a uvidíme, čo povedia, či toto sú tie nastavené pravidlá v zmysle ešte dnes platného rokovacieho poriadku. Ak to bude tak, tak môžem aj ja vás častovať všetkých, že sa tu vygrciavate, ale v podstate vás je tu tak málo, že vy ani ten záujem o to, aby ste viedli nejakú reálnu diskusiu k tomu, nemáte. To je vidieť aj z toho, ako k tomu pristupujete. A súhlasím s tým, čo povedal pred chvíľou môj kolega, že vaše vystúpenie bolo aleže úplne zbytočné.
Obmedzovanie slobody prejavu? No nehnevajte sa, veď vy môžete rozprávať, čo chcete, dokonca aj to vulgárne, čo ste tu teraz povedal. Vy sa zobuďte s tým, ako sa vyjadrujte, lebo vy šírite nenávisť a prispievate k tomu, aby ste vychovali ďalšieho politického atentátnika, pán Vančo, presne tento spôsob, akým sa tu vyjadrujete. Lebo výroky podobné že odsúdení zločinci SMER-u? Áno, odsúdené osoby, môžeme povedať, že sú zločinci, ale v tejto sále nesedí žiaden odsúdený zločinec SMER-u, žiaden, ale sedí tu Igor Matovič, ktorý mal rozhodnutie, konečné rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, že trestný čin sa stal a že sa nestíhal len preto, lebo bol premlčaný. Aby bolo úplne jasné.
A to, čo rozprávate o tej amnestii, to je presne spôsob, akým informujete verejnú mienku. Amnestiu udeľuje prezident republiky, to všetci dobre viete. Vy obzvlášť ako právnik, alebo teda ak neviete, tak ste asi nechodil do školy a mal ste vysokú absenciu. Zmenu, ktorú sme prijali, Tibor Gašpar vôbec nepotrebuje. Zmena, ktorá bola prijatá, má riešiť systém kajúcnikov, ktorý zneužili matovičovci na čele s ministrom vnútra Mikulcom na to, aby viedli také trestné stíhania, aké sa viedli proti Dušanovi Kováčikovi, ktoré skončili tak, ako som to opísal. Fiaskom, fiaskom... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem.
Pán Pročko, áno, máte pravdu, ten prístup je zjavný, že robia to pre seba, robia to nasilu, ako keby tu mali vládnuť navždy, ako keby si mysleli, že budú stále pri moci a mať stále väčšinu a budú môcť, budú môcť si robiť, čo chcú, ale to sú aj také zmeny, že návrh môže dať, procedurálny, môžu dať dva kluby a nie tri, lebo už raz sa im to skoro vypomstilo, že teda to musia byť tri kluby, že naozaj takéto detaily si prispôsobujú, len aby im to vyhovovalo do súčasnej situácie, ale zákony sa nemajú robiť takýmto spôsobom. A toto je to, čo vám vyčítam, páni poslanci. Ak považujete to moje vystúpenie za akékoľvek, samozrejme je to váš názor, máte na to, máte na to právo. Ja vás upozorňujem na konkrétne veci. To, že môžu, budú môcť, bude môcť väčšina šikanovať poslancov, ktorí niečo povedia a zobrať im za to plat, nech je to čokoľvek, s tým, že nejakým spôsobom si to vyargumentujú, ale hlavne si to budú vedieť odhlasovať, to je proste fakt. Tak to bude. Je to tak nastavené v tom zákone. To, že ten návrh etického kódexu jednoducho nespĺňa ani základné kritériá nejakého moderného etického kódexu, je jednoducho takisto fakt. Veď si treba pozrieť etické kódexy a k tomu vás nabádam, zavolať aj odborníkov a mať naozaj reálnu diskusiu a počúvať aj tú druhú stranu. Lebo ak vytvárame pravidlá pre nás všetkých, tak by, tak nestačí, že to pretlačí pár ľudí podľa toho, ako im to vyhovuje v danom momente, či... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Viete, kolegovia, kolegyne, ja som si naozaj predstavovala úplne inú situáciu v prvej schôdzi Národnej rady v januári 2026. Naozaj som si myslela, že sa tu budeme baviť o reálnych veciach, ktoré trápia nieže 79 ľudí v tejto sále, ale päť a pol milióna obyvateľov tejto krajiny. Ale nie. My tu zjavne, asi teda minimálne táto časť sály po mojej ľavici je, ja neviem, možno fanúšikmi Stranger Things, lebo ja mám pocit, že my tu žijeme v nejakom Upside Down. Naozaj, kolegovia, ja neviem, či ste tento seriál videli, je to veľmi populárne, definovalo to jednu celú generáciu, mám pocit, že aj vás. My tu v tomto volebnom období žijeme v nejakom Upside Down, kde sa zo schôdze na schôdzu schvaľujú horšie a horšie návrhy a kde, presne ako v Orwellovi, a to ešte tiež musím zacitovať, lebo aj toto sa sem hodí, že strana prikázala, aby sme neverili našim očiam a ušiam a to bol jej najdôležitejší príkaz, tak takýmto spôsobom sa tu tieto hrozné návrhy odôvodňujú. Nieže vy ste ich pôvodcom, nie. My sme opozícia, ktorá upozorňuje na vaše prešľapy, ktorá ich kritizuje, ktorá sa zúfalo snaží vám otvoriť oči, tak vy ste schopní prostredníctvom vašich zástupcov sa tu za tento rečnícky pult, okolo ktorého bude neskôr diskrétna zóna, postaviť a tvrdiť, že čierna je biela a biela je čierna, že máme veriť tomu a ľudia, ktorí nás pozerajú, majú veriť tomu, že tento rokovací poriadok a tento procedurálny návrh, ktorý tu pred pár, pozmeňujúci návrh, ktorý tu pred pár hodinami prečítal pán Gašpar, že to je nejaká reakcia na údajný útok opozície na demokraciu. Vy chcete, aby ako v Orwellovi ľudia tomuto uverili. A to je lož.
To je úplná, úplná, čistá lož, pretože všetci tí, ktorí tu pred mesiacom sedeli a ktorí to pozerali, vedia, že to, čo sme my ako opozícia robili, bola snaha zabrániť vám v absolútnom demontovaní právneho štátu a spravodlivosti. Pretože nie je normálne v krajine, kde funguje právny štát, aby sa rušil zo dňa na deň Úrad pre ochranu oznamovateľov len preto, že jeden váš neschopný minister prosto si jednak nevie dať pozor na to, čo hovorí, prehráva súdy, nevie ovládať elektronickú schránku a nevie prosto ustáť svoje rozhodnutia, lebo asi nemá okolo seba právny tím, ktorý by mu poradil alebo ho nepočúva. Tak vy idete rušiť funkčný úrad. A zároveň vy sami, vy sami cez svojich zástupcov ste sa rozhodli, že z večera do rána, že z večera do rána dáte do Trestného poriadku dva nové absurdné trestné činy a už definitívne rozložíte inštitút kajúcnikov tak, aby sa nedal, použiť len preto, aby ste niektorým obžalovaným predsedajúcim tejto schôdze pomohli v ich prípade. Alebo ďalším, ktorí sú spriaznení s vašimi stranami. Čiže to nie my sme tu spravili útok na demokraciu, nie my. My sme sa všetkými možnými spôsobmi a v zúfalej situácii, zúfalými spôsobmi snažili vás v tomto zastaviť. Taká je pravda o tom, čo sa tu dialo v decembri.
A vy to viete a možno nie všetci to viete, lebo, áno, vy, no časť z vás naozaj v tom Upside Down žije a časť vás tej strane uverilo, že nemá veriť tomu, čo vidí a počuje, ale má veriť tomu, čo hovorí strana. Tak áno, ja chápem, je to ťažké vzoprieť sa tomu, čo hovorí strana. Ale časť z vás podľa mňa vie, že tento rokovací poriadok a tento návrh, ktorý tu Tibor Gašpar pred pár hodinami predniesol, že to je v skutočnosti bič na opozíciu. Bič na opozíciu, ktorý si pripravujete, pretože ste zúfalí. Ste zúfalí, vidíte, ako vám padajú preferencie. Viete, že o dva roky sa môže stať, že mnohí z vás tu nebudú pohodlne sedieť a stláčať teda o jedenástej a piatej tie hlasovacie zariadenia, že ak niečo neurobíte, tak možno sa pripravíte o tento pohodlný džob s piatimi schôdzami za jeden rok, kde sa od vás vyžaduje len to, aby ste poslušne všetko stlačili, čo vám strana nakáže, aby ste nereptali a aby ste sa tu teda láskavo na tie hlasovania dostavili. Päťkrát do roka. Čiže bojíte sa.
Bojíte sa, že mnohí z vás tu o dva roky nebudú a tak si pripravujete pôdu pre ešte horšie návrhy, ako to, čo sme tu doteraz zažili. Ja neviem, čo to bude, priznávam sa, ja neviem. Ja som si myslela, ja som si nevedela v živote predstaviť, že vy vôbec dôjdete s takými návrhmi, ako je stíhanie mierového, spochybňovania mierového usporiadania a zničenie inštitútu kajúcnika. To akože moju predstavivosť úplne vyviedlo z miery. Čiže ja už si ani neviem predstaviť, že čo ešte horšie vaši vedúci predstavitelia na nás chystajú, keď tento rokovací poriadok nadobudne účinnosť, ale príde to. Pretože ak by ste nepotrebovali, ak by ste nepotrebovali nám zalepiť ústa a neumožniť vás, nám kritizovať vás v tomto pléne, tak by ste nepotrebovali meniť rokovací poriadok spôsobom, akým to robíte týmto pozmeňujúcim návrhom pána Tibora Gašpara. Nepotrebovali by ste to.
Ale keďže to robíte a keďže my máme dvojročnú skúsenosť toho, čo ste doteraz spravili, tak logicky Occamova britva, najjednoduchšie vysvetlenie je to, že si pripravujete pôdu na niečo ešte horšie a budete chcieť to použiť len preto, aby ste zvrátili tú budúcnosť, ktorá sa vám teraz črtá, a to je to, že ľudia vám už neveria. Neveria vám, pretože vy ste úplne odtrhnutí, tak ako to Michal Šimečka predtým povedal, vy ste úplne odtrhnutí od reality a od svojich voličov. My tu už druhú schôdzu riešime veci, ktoré sa vôbec bežných ľudí netýkajú, veci, pre ktoré vás sem nezvolili. Môžete tu rozprávať rozprávky, že ako vaši voliči od vás očakávajú vyriešenie neprávosti počas covidu a ako od vás očakávajú vyriešenie neprávostí, ktoré sa diali v rokoch ´20 až ´23. Možno. Možno to voliči očakávali, keď nemali iný problém, keď nemali ekonomické problémy. Ale vaši voliči v súčasnosti vidia, čo sa deje. Vidia, že ekonomika je zlá, vidia, že ste im zdvihli odvody, chodia do obchodov, napriek tomu, čo pán minister Takáč nakupuje, tak my všetci ostatní nakupujeme v reálnych obchodoch a vidíme, ako sa nám zmenil ten účet medzi decembrom a januárom. A vidia, tí živnostníci, ktorí zatvárajú, sú tiež nespokojní. A vidia to aj ľudia, ktorí chodia po svojich mestách.
Ja chodím kočíkovať dieťa tu v Bratislave, v Martine a vidím, že stále viac priestorov, obchodných priestorov je voľných. Prečo? Dajte si to do kontextu s tým, čo vy robíte, akú konsolidáciu ste uvalili, ako na to doplácajú živnostníci a podnikatelia a ako sa prestáva oplácať ľuďom, ktorí tu tvoria kapitál, podnikať v tejto krajine. Čiže vaši voliči to vidia a vy zúfalo nemáte témy. Vy prosto ste sa rozhodli (povedané so smiechom) nadradiť všetko, čo sa týka prežitia a zachovania vašich ľudí na slobode a toho, aby ste teda sa dostali aj o štyri, o dva roky znova do parlamentu, pred reálne problémy ľudí. A to je dôvod, pre ktorý tu teraz máme tento nový rokovací poriadok, ktorý teda sa ide prijať pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Tibora Gašpara.
A robíte to a prosto robíte to znova tak, ako sme zvyknutí, že vy najskôr robíte nejaké fiktívne rokovania, aby ste mohli povedať, že veď opozícia bola prizvaná a veď aj k etickému kódexu a vy ste ho chceli. Ale to je znova len to Upside Down, pretože vy ste, ako také mimikry to robíte, aby ste si to mohli odôvodniť a potom príde pán Tibor Gašpar v prvý deň prvej januárovej schôdze, podá 23-stranový pozmeňovák, o ktorom doteraz nebola reč, šibne to tu do druhého čítania a vysporiadajte sa s tým, už ako viete. Nemáme ani čas si to naštudovať, samozrejme, zase pozmeňujúci a doplňujúci návrh, 23 strán a vy si to odhlasujete. Však keď sa vám nebude páčiť, že ako dlho tu o tom rozprávame v druhom čítaní, ja sa inak divím, že ešte sme neprišli (povedané so smiechom), že aj nebola teda obmedzená tá rozprava, ale tak ešte stále môže tu pán predsedajúci tú rozpravu uzavrieť, takže môžete nás tu nechať v podstate tak dlho, ako vy budete chcieť. Takže toto vy robíte. A tvrdíte nám, že to bude lepšie vedenie parlamentu, lepšia rozprava, keď ešte aj spôsob, akým to robíte, znova a znova ukazuje tie vaše zlé úmysly a ciele, ktoré zatiaľ ešte nepoznáme, ale verím tomu, že v druhej polke tohto roku a v tom ďalšom volebnom roku to asi naplno, naplno spoznáme.
No a teraz k tomu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu pána Tibora Gašpara.
Pán Tibor Gašpar, ako som už povedala aj vo svojej faktickej poznámke, povedal, že som ako nejaká veštica, ktorá veští to najhoršie, čo sa môže stať. Ale tak ja by som teda chcela vedieť, že ako to naozaj je, pretože samozrejmé, že my si pri vás musíme predstaviť to najhoršie, čo sa môže stať, lebo tak sme zvyknutí, že sem príde SLK zákon, je veľmi zlý, obmedzí sa rozprava a potom v druhom čítaní je podaný ešte horší pozmeňovák, znova sa obmedzí rozprava a šup-šup-šup, je to za dva dni schválené. Čiže toto my poznáme, že takto vy operujete.
A teraz keď sem predložíte novelu rokovacieho poriadku, ktorá hovorí, že rozprava o každom bode bude oklieštená na 37,5 hodiny, pričom ale tam dáte, že na návrh už nie troch, ale dvoch poslaneckých klubov, bude vám stačiť dva poslanecké kluby, môžete skrátiť tú rozpravu až na 12, iba na 12,5 hodiny na celý ten bod, tak čo si máme myslieť? Že to nebudete robiť ako pravidlo? Že vždy keď sem prídete s návrhom typu, ako tu teraz máme kataster, Úrad na ochranu oznamovateľov, trestná novela, že to nebude vždy tak, že vy si prosto poviete, že obmedzíte rozpravu na 12,5 hodiny. Čo potom nebude, napríklad pre nás by to pri tých 37,5 podľa tých prepočtov malo byť, ak sa nemýlil, plus-mínus osem hodín. Potom to bude čo? Štyri hodiny, najviac na PS-ko a ostatné kluby neviem koľko. Ondrej Dostál určite rátal.
Čiže toto vy budete robiť. Čiže my tu budeme mať, ako poslanci a poslankyne zvolení týmto obyvateľstvom tohto štátu, na to, aby sme sa tu bavili o týchto zákonoch, možno ledva štyri hodiny, aby sme sa vyjadrili k tomuto návrhu zákona. A keď teda sa rozhodnete podať v druhom čítaní pozmeňujúci návrh takéhoto rozsahu, vy sa môžete rozhodnúť, že teda on bude v tom druhom čítaní podaný do začiatku rozpravy a teraz ak ho nestihnete prečítať, lebo napríklad môžete v rámci nejakej vašej taktiky sa rozhodnúť, že ho nechcete čítať, lebo mám pocit, že tak sa to bude dať, lebo ja neviem, je príliš kontroverzný, tak o ňom dá spravodajca hlasovať, alebo keď bude zase obnovené to druhé čítanie, tak vtedy, ak v ňom budete chcieť podať vlastne ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, tak tam bude stačiť, ak by, ak by teda ten čas vypršal, aby ste ho dali, myslím, spravodajcovi do jeho vystúpenia a tiež nebude musieť byť prečítaný.
Čiže budete tam mať podľa mňa pre nejasne napísané pravidlá manévrovací priestor aj pre to, aby ste prípadné svoje najkontroverznejšie návrhy, napríklad tu aj nemuseli prečítať v tomto pléne. A my ak si už pred, ak to nebudeme čakať, ak si už predtým vyčerpáme našu prevažnú časť času a vy sa rozhodnete si to nejako prosto natajmovať, tak aby ste vystúpili, alebo nevystúpili s tým pozmeňujúcim návrhom vlastne až neskôr, tak už nebudeme môcť v podstate na vás ani s faktickými poznámkami reagovať v takej miere, v akej by sme reagovali za súčasného stavu.
A ja úplne akože nerozumiem tomu, lebo potom tam zároveň je vlastne v tom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána Gašpara napísané, že, počkajte, si to, si to nalistujem, aby som to presne odcitovala, že ten bod 16 § 30, že dĺžka času na rozpravu pri znovuotvorení rozpravy, v opakovanom druhom čítaní, v treťom čítaní a o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie je najviac tretina času podľa prvej vety. Čiže najviac tretina z 37,5 hodiny. Ale teda v ktorom, nepíšete tam ani v tom odôvodnení, že v ktorom momente vy rozhodnete, že koľko teda je na to tretie čítanie, že tá tretina bude kedy rozhodnutá? Keď sa rozhodnete, že na 15 hodín sa obmedzí rozprava, tak automaticky bude tá tretina kedy? Koľko? (Reakcia z pléna.) Ale to sú normálne veci, ktoré (reakcia z pléna). Čože? No. No však áno.
Ja prosto nerozumiem tomu reálne, možno si to zle vysvetľujem, ale však keby ste normálne, normálne podávali tento pozmeňujúci návrh, alebo resp. ho radšej nepodávali, keby toto bolo súčasťou tej pracovnej skupiny a keby sa tu o tom mohlo normálne diskutovať, tak by sme si asi vyjasnili, že čo to znamená veta, že dĺžka času na rozpravu v treťom čítaní je najviac tretina času podľa prvej vety. A teda prvá veta hovorí, že je to najviac 37,5 hodiny, že, vysvetlite mi to, ako sa to bude presne pri každom bode potom teda nejako prosto určovať. Aký bude ten postup, lebo to tu nie je, ja neviem, vy tomu rozumiete, kolegovia, čo ste si to dnes čítali?
Ondrej, ty rozumieš tomu, že ako to presne bude? (Reakcia z pléna.)
Neviem (povedané so smiechom), lebo akože ja som sa snažila nad tým rozmýšľať, že a že koľko vlastne potom času my teda reálne budeme mať v tom treťom čítaní, keď sa budeme chcieť, keď nastane, keby tento rokovák už bol prijímaný podľa tých nových pravidiel a nastala by teda tá situácia, že bude ten Tiborov Gašparov návrh schválený, tak vlastne koľko času a išiel by teda podľa 12,5-hodinového skráteného, teda tá, by celé to rokovanie bolo iba 12,5 hodiny, tak potom vlastne ako to bude s tým tretím čítaním? Že to sú podľa mňa zásadné veci, aby sme si to ozrejmili, že ja sama neviem, hej? Že však ja som to tu počula tiež s vami a že snažím sa si to predstaviť podľa reálnych skutočností, že ako presne teda bude ten legislatívny proces vyzerať a koľko presne času budeme mať a ako to bude vyzerať v tom najhoršom prípade. Lebo ten rokovací poriadok, jeho slabiny sa ukážu vtedy, keď tu budeme mať ten najhorší prípad. To nie je do dobrého počasia, to je predsa niečo, kde si musíme byť istí, že robíme dobrú zmenu aj pre zlé časy. A napríklad ja tomuto úplne nerozumiem a vôbec si tým nie som istá a chcela by som o tom ako keby viac počuť. Aj o tých ďalších veciach, ako napríklad tuto kolegyňa Jurík hovorila, že sú tam vážne zmeny, ktoré sa týkajú jej výboru, a nemá čas ani si to poriadne naštudovať a poriadne premyslieť.
Čiže chápete, toto, ako robíte tieto legislatívne zmeny, je zlé, zase to nič neprináša, zase sa snažíte len ľuďom v podstate zavrieť oči a povedať, že to je kvôli nám, ale nie je to pravda. Je to preto, aby sme mali čo najmenej času na kritizovanie vašich zlých návrhov a zároveň ešte podľa mňa tu bude milión situácií, ktoré sú nedomyslené a na ktoré postupne budeme prichádzať, že je to nedomyslené, pretože zase je to tu dané v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom a pritom ide o zásadnú zmenu. No.
A ja tu mám pripravené ešte ďalšie body, ku ktorým sa nestihnem vyjadriť, pretože, pretože mám len dvadsať minút, vidíte. Mne niekedy ani dvadsať minút nestačí, pretože keby som chcela rozobrať tento návrh v tej celej komplexnosti, pretože ten pozmeňovací návrh naozaj že je veľmi dlhý a plus je k nemu etický kódex, tak by som potrebovala dokonca viac času, ako je dvadsať minút, budem sa musieť ešte do ústnej rozpravy prihlásiť, lebo napríklad som sa chcela spýtať, čo sú to teda tie, tie šaty vhodné pre ženu. Teda táto formulácia ma dosť výrazne rozčúlila a takisto by som sa chcela vyjadriť k tomu, ako si vy dovoľujete vôbec nás cenzurovať mimo tejto sály a hovoriť, že poslanec má predovšetkým informovať verejnosť o legislatívnom procese. Ja stále si pamätám, že v ústave máme slobodu slova a nielen v tejto sále, aj mimo tejto sály, takže si myslím, že nejaká cenzúra toho, čo hovoríme mimo tejto sály, nepatrí na pôdu parlamentu. Ale budem sa musieť prihlásiť do ústnej rozpravy a chcem využiť ešte teraz posledné minúty na to, aby som povedala, že by som chcela prečítať vlastne pozmeňujúce, tri pozmeňujúce návrhy, ktoré my sme podávali ešte s kolegyňou Plavákovou a Juríkovou a Mesterovou predtým, pred tou predchádzajúcou schôdzou v kontexte toho pôvodného návrhu. Neviem, už asi niektoré aj sú mimo, keďže zjavne tu prišiel prosto Gašpar a chcela by som to začať čítať, prosím vás, aby som to, aby som to stihla, takže zastavte mi čas. Musím ich podať.
Áno? Zastavili ste? Dobre. Ďakujem.
Takže pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej, Zuzany Mesterovej a Beáty Jurík k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 939.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 939.
V návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. V čl. I sa znenie bodu 20 nahrádza nasledovným znením:
„V § 27 ods. 2 sa slová „po vystúpení" nahrádzajú slovami „počas vystúpení".
2. V čl. I sa za bod 80 dopĺňa nový bod 81, ktorý znie:
„V § 109 sa za odsek 4 dopĺňa nový odsek 5, ktorý znie:
„(5) Návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi národná rada prerokuje ako prvý bod programu schôdze. Ak boli podané viaceré návrhy na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi, zaradia sa na začiatok programu schôdze v poradí, ako boli doručené národnej rade. Na schválenie procedurálneho návrhu na presunutie návrhu na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi na ďalšiu schôdzu národnej rady alebo na vyradenie návrhu na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi z programu schôdze národnej rady alebo na zmenu poradia návrhu na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi v programe schôdze je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov."."
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú".
3. V čl. I sa za bod 85 dopĺňa nový bod 86, ktorý znie:
„86. V § 131 ods. 7 sa posledná veta nahrádza nasledovným znením: „V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. Predseda vlády zároveň oznámi dôvod neprítomnosti člena vlády."
A za poslednú vetu sa dopĺňa nová veta, ktorá znie: „V prípade neprítomnosti člena vlády predsedajúci požiada poslanca, ktorý vyžrebovanú otázku položil, aby vyjadril súhlas s odpoveďou iným členom vlády. Ak poslanec nevyjadrí svoj súhlas s odpoveďou iným členom vlády, otázka sa presúva na ďalšiu hodinu otázok."."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Teraz druhý pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej, Zuzany Mesterovej a Beáty Jurík k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 939.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 939.
V návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
"V čl. I sa vypúšťajú body 69 až 71."
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Tretí pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej, Zuzany Mesterovej a Beáty Jurík k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 939.
V návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
"V čl. I sa vypúšťa bod 31."
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Ďakujem. Skončila som a dokončím v ústnej rozprave.

Ďakujem za slovo.
Zuzka, ty si sa pýtala, že čo bude teda, keď nám neostane nijaký čas, tak ja si myslím, že to, do toho rokováku by sme mali dať nejakú možnosť vykšeftovať ten čas, že keď ho teda koalícia neminie, tak že by sme ho mohli nejakým spôsobom od nich získať. Bojím sa opýtať, že za čo, ale proste že nejak by tam bolo, že by sa presúval, lebo že keď ho jednoducho nechcú, lebo majú pocit, že sa nechcú vyjadrovať, no tak nech ho dajú ľuďom, ktorí si tu chcú robiť svoju prácu.
Ale začnem tým úvodom, v ktorom si hovorila, že ty si si túto prvú januárovú schôdzu predstavovala úplne inak. Ja sa tak pýtam sama seba, že ako si ju predstavovali koaliční poslanci a poslankyne, pretože oni po tej decembrovej schôdzi mnohí boli skutočne zrútení z toho, že za čo tu museli hlasovať a čo museli obhajovať a hovorili, že, bože, len nech nepríde zase niečo také, na čom sa tu rozhádame. A bum, prvá vec, prvý bod rokovací poriadok a ešte v takejto forme.
No a potvrdila si aj to, čo som aj ja hovorila v tej predchádzajúcej faktickej, že tu sa zakrýva to skutočné alebo to, to najdôležitejšie, to gro akože decembrovou schôdzou, lebo tú treba riešiť. A ja teda žasnem, že tu jeden kolega z koalície hovoril, že toto je to, čo od nich ľudia pýtajú. Ja som si myslela, že ľudia chcú adresnú a hlavne skutočnú, fungujúcu energopomoc, že chcú nižšie dane a naopak vyššie služby. A oni namiesto toho dostanú nový rokovací poriadok, no tak ja neviem.
Ale čudujem sa, že ste do tohto opäť šli, páni kolegovia a pani kolegyne, a špeciálne sa čudujem Tiborovi Gašparovi, že sem opäť priniesol niečo takéto a že tu celý deň počúva opäť svoje meno, meno svojho syna. Ja neviem, stojí mu to za to, že sem už ľudia nebudú chodiť v mikinách? Ja neviem, že prečo sa on takto sebatrýzni. A ja by som skutočne od neho, a teraz budem taká ľudská, možno za to dostanem kritiku, chcela počuť, ako riešiť policajnú brutalitu alebo násilie na školách. A on sem v kuse nosí len to zlé. Tak prečo má potom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pani kolegyňa, zdieľam s vami vaše presvedčenie, že to zarežú. Naozaj to zarežú a povedia, že zase to naťahujeme a že rozprávame stále dookola to isté. No nerozprávame stále dookola to isté. A keď tu počúvam o tom, akože vaše vystúpenie, pán Vančo, bolo zbytočné. Zbytočné? Pre mňa je zbytočné tuná, pán Žiga, pre mňa ste zbytoční vy. To je môj názor. Akým právom vy rozprávate o druhých ľuďoch, že čo je zbytočné. Poslanca Vanča tu zvolili ľudia a má právo rozprávať. Tak si nechajte tie vaše slušne povedané reči, ktoré púšťajú také zvieratká v takom jednom chlieviku pre seba.
Vy ste povedali, že a nerozumiete tomu, ako oni vlastne budú to riešiť, tú tretinu času a tak ďalej. Veď ani oni to nevedia, ani, ani divá tá, to zvieratko z chlievika to nevie, čo oni budú robiť, pretože to je naozaj jednoducho negácia negácie. Oni si, slušne povedané, dávajú exkrementy do pusinky každým výrokom, pretože nevedia, čo budú robiť. Ale oni to naschvál robia takýmto komplikovaným spôsobom, aby to potom mohli (povedané so smiechom) ešte komplikovať. Ja nerozumiem, na čo dávame nový rokovací poriadok, keď si aj tak Gašpar, Žiga, Danko robia, čo chcú. Oni si urobia, čo chcú. Oni vás vyhodia, za čo chcú. Oni vás vyhod... veď už dávno nás vyhadzovali za mikiny. Dávno nás vyhadzovali za tričká, dávno nás vyhadzovali za naše výrazy, čo sme povedali, a ja som tu nepoužil nikdy nejaký neslušný vulgárny výraz a o mne hovoria, že som vulgárny? Nikdy v živote. Sú tu ľudia, ktorí druhým dávajú Poseidónove vidly, ale sami sa bádajú v takom hnoji a v takých exkrementoch, že to nie je možné. Takže viete, vám povedal, že ste veštica, no a keď pani Jurík bola v debate s, povedal, že vešti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani Števulová pýtala si sa či je zrozumiteľné alebo či rozumiem tomu návrhu určovania dĺžky času na rozpravu, lebo ono je to tam naformulované také, že dĺžka času na rozpravu je najviac z 37 a pol hodín pri tých vymedzených rozpravách je to najviac tretina času podľa prvej vety a v programovom vyhlásení a štátnom rozpočte najviac dvojnásobok. Samozrejme, že Národná rada to môže buď predĺžiť alebo skrátiť a ja som si myslel, že tomu rozumiem ale, ale teda vysvetľovať by to mal skôr predkladateľ. Teda som očakával, že keď pán podpredseda Národnej rady Gašpar uvádzal ten pozmeňujúci návrh, tak využije, že má neobmedzený priestor a vysvetlí nám aj, aj takéto veci. Ja som tomu rozumel tak, že nie je to najviac 37 a pol hodiny ale je to 37 a pol hodiny čo vychádza, že 15 minút na poslanca čo sa násobí počtom poslancov, ktorí sú členmi poslaneckého klubu v prípade klubov a teda v prípade, že ide o skrátené konanie alebo tretie čítanie, tak tam je to najviac tretina. Čiže tretina z toho čiže 5 krát 5 minút krát počet poslancov. Ale uvedomil som si, že je tam ešte aj, aj možnosť skracovania alebo predlžovania tej doby. Tak čo sa stane napríklad, keď, keď v druhom čítaní sa skráti tá doba nie na 37 teda z 37 a pol na, na 12. Čo to bude znamenať pre tretie čítanie? Bude to tretina z tej, z tej skrátenej doby alebo tretina z tej, z tej pôvodnej doby. Toto by za normálnych okolností bolo vysvetlené v odôvodnení alebo zdôvodnené predkladateľom.

Ďakujem veľmi pekne. Tento návrh naozaj pokračuje v demontáži demokracie. Zažívame to už druhý rok. Naozaj aj tento návrh bude vďaka opozícii zase raz musieť byť opravovaný. Okrem iného aj z dôvodu, že tento návrh zakazuje na oblečení mať pripnuté štátnu vlajku alebo štátny znak. Aj to bude sankcionované. No ale čo je úplne najhoršie je to, že zasahuje do slobody slova. Sú tu mnohí poslanci, ktorí veľmi sympatizujú napríklad s Danielom Bombicom. K obhaju jeho slobodu slova ale to, že poslanec v televízii na proteste alebo na videu na sociálnej sieti povie niečo čo sa súčasnej koalícii nebude páčiť, tak skupina približne siedmich poslancov na Mandátnom a imunitnom výbore bude rozdávať niekoľko tisícové pokuty čo je absolútne neprípustné.

Dobré ráno, príjemné dobré ráno kolegovia, kolegyne. Prepáčte teda, že využijem svoje oprávnenie v zmysle rokovacieho poriadku ale teda podpredsednícke povinnosti a iné veci neumožňujú úplne zladiť z touto rozpravou. Takže len v krátkosti vystúpim v tejto, v tejto rozprave. Vzhľadom na to, že vlastne o tejto veci a z touto vecou som sa dva roky zaoberal aj ja, tak ak dovolíte pár krátkych poznámok a rovno na úvod by som chcel povedať to, že podľa mňa nič viac a nič lepšie nevystihuje to v akom zlom stave je politická kultúra v Národnej rade, že vlastne sa bavíme týmto spôsobom o tomto rokovacom poriadku. Lebo povedzme si ako vlastne v akom bode sa nachádza táto rozprava. Pred dvoma rokmi vznikla nejaká pracovná skupina. Tá pracovná skupina zažila teda dvoch riadnych predsedov a jedného dočasného predsedu. Tá pracovná skupina sa nejakým spôsobom schádzala. Myslím, že kolega Dostál bol aj jej členom. Za nás teda bola pani poslankyňa Plaváková. Dva roky to nejako tieklo. Dva roky sme sa nejako hýbali ale veľmi to nemalo nejakú koncovku. Potom teda už sa rozhodol ak sa nemýlim pán nový zvolený predseda, že teda posunie to do legislatívneho procesu. Potom sme mali teda už mať druhé čítanie v októbri alebo v novembri ak sa teda nemýlim. Len potom sa stalo čo sa stalo. Koalícia sa pohádala. Pán Danko mal nejaký spor s pánom Gašparom alebo teda so SMER-om alebo neviem s kým. Každopádne sa to zaseklo. Potom prišiel december, ku ktorému sa ešte vrátim a tak sa kolegovia rozhodli teda, že vlastne budeme mať túto diskusiu. Budeme ju mať na tejto schôdzi. Budeme ju mať na začiatku tejto schôdze k čomu sa tiež dostanem a moment kedy sme sa dozvedeli o tom, že čo bude vlastne gro tohto návrhu o čom sa vlastne budeme baviť sme sa dozvedeli 24 hodín predtým na tlačovej konferencii kde bol jej zástupcovia len koalície. A teda ako už je to nejaká politická kultúra a ja nejako nenariekam nad tým. Ale napríklad ja ako opozičný podpredseda Národnej rady ja som napríklad nevedel o tom, že aké budú teda finálne navrhované pravidlá. A potom vlastne tu sme a mám pocit, že polku tejto rozpravy vlastne budeme stráviť vôbec na tom, že aby sme zistili, že čo v tom zákone vlastne je? Ako vlastne bude fungovať tá 37 a pol hodinová rozprava. Však aj tu kolega Dostál sa pýtal úplne legitímne technické otázky k tomu čo patrí. My si tu vysvetľujeme či to tretie čítanie bude a nebude. Kolegovia tu chodia a snažia sa ten pozmeňovák spojiť si s tým, s tým textom, ktorý tam je a zistiť čo vypadne, nevypadne a bohvie čo nám ešte nasledujúce dva dni donesú. No tak kolegovia ak chcete lepšie vidieť to, že ako sa zle robí legislatíva v tejto budove a v akom stave sme vo vzťahu medzi väčšinou a menšinou, tak podľa mňa teda toto tu je teda dokonalá teda ilustrácia tohto procesu. A neviem čo vlastne sa na to dá ako povedať. Dovolíte na úvod poviem aj to politické stanovisko, že ak teda či nemáme väčší problém v tejto krajine? Či teda naozaj, naozaj to, že nám tu dopadla konsolidácia, že tu zvyšujeme dane, že medzi Košicami a Bratislavou ak sa chcete prepraviť, tak najnovšie len lietadlom, ktoré sme si zadotovali, lebo tá diaľnica nefunguje. Milión vecí, ktoré, ktoré, ktoré, ktoré občanov trápia ale teda väčšina sa opäť rozhodla, že toto bude teda najväčší problém a prvá vec, ktorou sa Národná rada bude zaoberať. Nech sa páči. Raz mi jeden múdry kolega z koalície povedal: ak nepriateľ robí chyby, ak súper robí chyby, tak ho tie chyby treba nechať robiť. Tak v tomto duchu by som povedal, že nech sa páči kolegovia, lebo ja teda si myslím, že toto je absolútna politická chyba, že sa týmto zaoberáme. Ale je to chyba, za ktorú budete platiť vy. Tak nech sa páči. No. Ale poďme teda k tomu gro a tejto diskusie, ktorú podľa mňa nakopol včera pán predseda svojim vystúpením pán predseda Raši, ktorý povedal, že Národná rada nefunguje. Národná rada nie je schopná prijímať zákony a teda ja si myslím, že tiež Národná rada nefunguje a poviem úplne v iných veciach, v ktorých nefunguje a ktorými by sme sa mali zaoberať ale teda prosím ja vás naozaj všetkých prosím, že toto už nevravme. A prosím nepoužívajme tu argument, že kvôli opozícii Národná rada nedokáže fungovať alebo neprijíma zákona. Ak sa Národná rada niekedy neschádzala napríklad ako minulý rok, bolo to kvôli neschopnosti koalície. Presne táto schôdza, ktorá mala byť pred rokom tá januárová jednoducho nebola. Mala 5 bodov kvôli koaličným sporom a potom sa to celé, celé krásne vyriešilo. Dostali sme dvoch nových ministrov. A ako tak to išlo fungovať. A dokonca myslím, že to pán predseda sám povedal vo svojom prejave. Ja som tak veľmi rád aj, že to niekto zrátal aj z kolegov Kancelárie Národnej rady, že priemerná dĺžka rozpravy v 75 % bola teda pod jednou hodinou a priemerná dĺžka bola hodinu, hodinu 30 alebo nejako tak, hej? A povedzme si jediné dve rozpravy, ktoré nespadali teda boli dve rozpravy, ktoré by nespadali do tej dĺžky, ktorú limitujete alebo navrhujete teda limitovať pod tých 37 a pol hodiny. Jedine dve rozpravy boli dlhšie. Tak ja sa teda pýtam akým spôsobom Národná rada teda nefunguje? A kde sa to deje? A povedzme si, ktoré boli tie rozpravy, ktoré, ktoré, ktoré vyvolali také tie vášne a ktoré naozaj vyvolajú tie dlhé rozpravy. A myslím si, že mnohí kolegovia aj tí, ktorí tu teraz o deviatej ráno sedia aj z nášho klubu vedia, že keď sa tu vedú rozpravy o sociálnych veciach o životnom prostredí o školstve a tak ďalej akože sú to rozpravy, ktoré sú ohnivé, ktoré sú aj, aj asertívne, rozhodne to je vážny koalično-opozičný spor. Ale, aby niekto hovoril, že sa tu blokuje alebo, že nebodaj umelo naťahuje rozprava tak to si teda vyprosím. To teda nie. Jediné rozpravy, ktoré spôsobili v tomto volebnom období problém boli rozpravy, ktoré sa týkali trestného zákona alebo s ním súvisiacich záležitostí alebo zrýchlených legislatívnych konaní. A sú to rozpravy, na ktoré, keď mi teda poviete, lebo samozrejme väčšina má mandát na to, aby presadzovala vládny program. Ale ja si teda nie som vedomý toho, že by rozklad právneho štátu bolo niečo čo je napísané v programovom vyhlásení vlády. A že na čo by bol mandát. Áno to boli rozpravy, ktoré vyvolali, vyvolali tú reakciu a vyvolalo ju to čo sa stalo. A teraz si poďme pekne zanalyzovať, lebo ja s tým problém nemám. Ten 11. december, ktorý sme tu mali, ktorý teda vyvolal najhoršiu reakciu, najhoršiu reakciu a podľa mňa bod vzťahov koalície a opozície najnižší bod ako sme sa do toho momentu dostali? Lebo všetky veci, ktoré sa tu diali nie sú prirodzené. Nedejú sa automaticky a sú reakciou. Tak sa to dialo napríklad tak, že o ôsmej ráno na Ústavnoprávnom výbore a ja sa ospravedlňujem pánovi podpredsedovi Gašparovi. Ja som tvrdil, že to predkladal teda on ale nepredkladal to on. Bola to pani poslankyňa Plevíková ak sa nemýlim. To bol ten pozmeňovák. Prílepok o ôsmej ráno na Ústavnoprávnom výbore na poslednom rokovacom dni Národnej rady, ktorý zásadne zasiahol proste do trestného zákona v troch rôznych veciach, ktoré vyvolali medzinárodný škandál, európsky škandál, rozhodnutia ústavného súdu a myslím si, že aj nejaké rozhodnutia ústavného súdu v budúcnosti, tak o ôsmej ráno boli teda boli tieto, tieto prílepky na poslednom rokovacom dni prednesené s tým, že my tu tak fantasticky fungujeme v tejto Národnej rade, že to je tak normálne, že my vieme zmeniť trestný zákon za nie, že za 24 hodín ale za 12 hodín. Za 12 hodín sme mohli urobiť ako keby nejakú zásadnú zmenu v trestnom zákone. A potom, aby to teda nestačilo tak prišlo ešte prezidentské veto, ktoré ste, ktoré teda, ktoré bolo myslím si, že veľmi jednoznačné v argumentoch voči Národnej rade ako zle bol prijatý teda ten zákon, ktorý sme teda riešili na čele tej schôdzi, ktorú, ktorú, ktorú ste tak organizovali ako ste zorganizovali. Tak sme tu ešte rokovali do pol noci, lebo proste treba. Tak kolegovia áno. A ja som to povedal aj včera v televíznej relácii. Ak budete takýmto spôsobom pristupovať k právnemu štátu, tak vy nemôžete čakať zo strany opozície, že tu bude ticho sedieť a šúchať nohami. A bude to vyvolávať reakcie a samozrejme sú tu veci, ktoré sú citlivé, ktoré idú vždy na hranu, ktoré majú byť, majú byť uvážené a ja vám to poviem rovno. Ani mňa to neteší, že sme v tejto situácii. Ja by som bol veľmi rád, keby sme mali normálne štandardné diskusie ale prepáčte nie je normálne, nie je normálne zmeniť trestný zákon spôsobom, ktorý vyvoláva, že dôvodné obavy, dôvodné obavy, že, že je v prospech konkrétnych jednotlivcov, ktorí sedia v tej
===== ...majú byť uvážené a ja vám to poviem rovno. Ani mňa to neteší, že sme v tejto situácii. Ja by som bol veľmi rád, keby sme mali normálne štandardné diskusie, ale prepáčte, nie je normálne, nie je normálne zmeniť trestný zákon spôsobom, ktorý vyvoláva, že dôvodné obavy, dôvodné obavy, že, že je v prospech konkrétnych jednotlivcov, ktorí sedia v tej miestnosti aj ich spriaznených osôb. Ak toto tu nikomu nevadí, toto nikomu nevadí, že takýmto spôsobom fungujem, tak čo sa mi tu ideme baviť o rolákoch. Čo sa mi tu ideme baviť o rolákoch, keď mi tu ideme meniť zákony, na ktoré potom Rada prokurátov povie, že pomáhajú organizované zločinu. Nie že ja to poviem ako opozičný politik. My tu o ôsmej ráno príjmeme prílepok za 8 hodín, ktorého výsledkom je to, že Rada prokurátov, nezávislá justičná organizácia poviem, že pomáhate mafii, plus mínus. Sťažujete vyšetrovanie organizované zločinu. A nad týmto tu sa nikto nezamyslí. Na toto tu nikomu nevadí, ale nám budú vadiť roláky. Takže toľko k tomu kolegovia, lebo nasledujúci, aj nasledujúci rok ja vám chcem povedať a garantovať, že ak budú vecné rozpravy, ak tu budú normálne argumenty, budeme súhlasiť, budeme nesúhlasiť, budeme fungovať normálne. Ale pokiaľ tu budeme riešiť osobné problémy a prázdne spory poslancov Národnej rady, funkcionárov Národnej rady, tak sa ďaleko nepohneme. A to parlamentnej kultúre bude ako ubližovať oveľa viacej než hodičo iné. No dobre, už som sa veľmi rozčúlil v tejto veci, nechcel som je až toľko venovať, tak poďme aj k takým tým konštruktívnejším poznámkam.
Etický kódex. Etický kódex, téma, ktorú teda ja nebudem teraz zjednodušovať na to, že teda oblečenie a tak ďalej, módna polícia. Podľa mňa je to celkom vtipné, že toto je teda tá najpodstatnejšia vec. Ja by som k etickému kódexu chcel povedať jedno. Etický kódex má Národná rada prijať, ja len pripomínam, že Národná rada už dnes má disciplinárnu právomoc voči poslancom. Môže ju využívať. To, či ju využíva správnym spôsobom, nesprávnym, či tie procesúry sú dobre nastavené, to je na nejakú diskusiu. Ale to vám poviem čo mi naozaj vadí, čo mi na tom vadí je to, že keď tie procedúry dnes nie sú používané férovým spôsobom. Akékoľvek rozhodnutie, a to je už jedno, ako bude nastavené, či to budú dve výplaty, jedna výplata, sto výplat, ja som si istý, že momentálne fungujeme v režime, že pokiaľ urobí niečo zle opozičný poslanec, tak to jednoducho ten mandát tu, imunitný výbor, alebo predsedajúci ho pokarhá. Pokiaľ urobí niečo zle koaličný poslanec, tak sa to nestane. A teda príklad, ktorý na toto používam a pán predsedajúci včera v diskusii teda mi tvrdil, že neviem, že si na to nespomína, alebo to bolo celé inak, je príklad pani poslakyne Plavákej. S pánom poslancom Huliakom, toho času ctihodným ministrom športu a cestovného ruchu na ktoré bolo teda riadne podané podane, na ktorom mimochodom beží doteraz aj občiansko-právny spor na súde vo Zvolene, alebo kde, dobre si spomínam, ak si dobre spomínam. Ale jednoducho Národná rada nebola schopná, tlačila to pred sebou, pán Saloň proste nevedel urobiť v tejto veci rozhodnutie. Deň sa s dňom stretol a z pána Huliaka je zrazu minister. No tak viete, akékoľvek pravidlá to bude, či to bude pokarhanie, alebo výplata, alebo hocičo, pokiaľ budeme fungovať tak, že mandátno-imunitný výbor bude rozhodovať podľa na koaličných inak, ako na opozičným, no tak fungovať nebudeme. A ja som si istý kolegovia, že keby to bolo naopak, keby takto fungovali pravidlá a vy by ste boli v opozícii a my v koalícii, tak by sa vám to nepáčilo. Však sa zhodneme na tom, že akékoľvek pravidlá, ktoré tu budú nastavené by mali fungovať na jednu stranu, aj druhú. To je také klasické liberáne pravidlo v politickej filozofii, dajme si takúto, že mám čas, tak odbočku. Jones Ross, klasický liberálny filozof povedal: "Pravidlo je spravodlivé vtedy, ak neviete, že na ktorej strane toho pravidla budete, alebo budete ho akceptovať." Že keby tento rokovací poriadok sa príjme a teraz si hodí pán poslanec Hazucha mincou a či bude opozičný, alebo koaličný po prijatí, tak by to mal akceptovať. A ja neverím, že to akceptuje, tento rokovací poriadok. Ja neverím, že akceptuje to, ža akým spôsobom Národná rada funguje v súčasnosti, lebo sa k tomu dostanem. Napríklad, že teda tie vyslovovania dôvery nemáme. Myslím, že by to pán Hazucha neakceptoval, ani kolegovia, keby boli v opozícii. Myslím si, že tie vyslovovania nedôvery by neakceptoval, keby bol v opozícii. Myslím si, že by neakceptoval to, keby mu ministri nechodili, keby bol v opozícii, že by sa neschádzali výbory, že by Národná rada nevedela ani spustiť nejakú základnú diskusiu. Myslím si, že nič z tohto by neakceptoval, keby to bolo naopak. A to je podľa mňa dôkaz toho, že tento rokovací poriadok je nastavený zle. Naozaj všetkých prosím, povedze si opoziční, aj koaliční kolegovia a teda najmä koaliční, ktorí to tu tlačíte, či vy ste ochotní fungovať a nielen s tým rokovacím poriadkom, ale so všetkými pravidlami, ktoré tu máme, keby ste boli v opozícii. A ja si myslím, že aj keď som sa s vami niektorými bavil, tak ste mi povedali, že vlastne, že nie.
Tak a ja teda len v krátkosti prebehnem, že štyri okruhy, ktoré som teda už aj vlastne kúsok spomenul, ktoré ja považujem za absolútne dôležité a chýba mi, hej, a považujem to veľkú škodu, že v tomto rokovacom poriadku neboli ošetrené, lebo dva roky sme sa tu s týmto babrali a nakoniec to tu poriešené nemáme a to je teda ten legislatívny proces. Ja neviem, že ak vyjdete vonku medzi voličov, podnikatelia napríklad, starostovia, zástupcovia verejného sektora vám nič iné nepovedia, že prijímate zlým spôsobom zákony, že sa to nedá sledovať, že sú to prílepky, ktorým nerozumieme. Že tu sa spúšťa novela a už sa deje novela v legislatívnom procese ďalšia. Tak ja neviem, že či toto je nejaká nudná, alebo technická téma, ale ja mám za to, že mi ako zákonodarci v prvom rade, čo by sme mali robiť a čo by mala byť naša primárna úloha, je prijímať kvalitné zákony. Dobré, ja teraz nemyslím ako len obsahovo dobré, ale procesom, ktorý proste je predvídateľný, fungujúci, jasný ľuďom a jednoducho v tomto absolútne zlyhávame. A my sme si už tu z tohto urobili úplnú mäsiareň. Tu už je úplne každému všetko jedno. Prílepok zľava, zprava, idú Vianoce. Jak vianočný stromček tu navešiame na konci schôdze zákony, lebo jednoducho drží to a však to unesie a nikomu to nebude vadiť a potom nám akurát Ústavný súd poviem, že legislatívna kultúra Národnej rady je hanebná. Tak ja neviem, pani spravodajkyňa ako členka Ústavnoprávneho výboru, možno aj toto by nás mohlo trápiť. A myslím si, že tá Národná rada nie je schopná už splniť ani ústavné akty základné, ktoré ukladá rokovací poriadok a Ústava, to sú tie dôvery - nedôvery. Ale bavme sa o kontorolných funkciách. V kontrolných výboroch niektorí z vás kolegovia sedia. Myslím si, že tam už aj koaliční poslanci mi vravia, že to je vlastne zbytočné, že tam chodíme, lebo to celé nefunguje. Budeme mať rozpravu o komisii na kontrolu informačno-technických prostriedkoch. Opäť niečo, čo nie sme schopní spustiť. Ale tak v pohode, máme tu, riešime proste roláky. Výbory, ktoré nefungujú, ale to som už spomínal, alebo potom teda lobing a konflikt záujmov. Ja teda ako som sa úvod aj kúsok rozčúlil, ja to považujem teda za absolútne šialené, nenormálne, že my tu jednoducho rozhodujeme o veciach, ktoré sa nás priamo týkajú a nikto to nerieši. To, že ešte niekto tu dostáva dary, alebo je lobovaný, alebo dostáva nejaké neprimerané výhody zvonka, samozrejme, ale to, že v samotnej tejto miestnosti sedia ľudia, ktorí sú priamo zakomponovaní vecne, osobne vo veciach o ktorých rozhodujú, ani to neohlásia, ako to predpokladá napríklad zákon, ako to veľmi často tu pani poslankyňa Marcinková robí, keď sú to napríklad veci, ktoré sa jej týkajú, tak myslím si, že toto by bolo niečo, čo by malo byť absolútnym štandardom. Nedeje sa to.
Dobre a teda na záver len by som povedal, že toto je všetko fajn a môžeme sa rozčuľovať nad tými pravidlami a môžeme tie pravidlá urobiť lepšie, čo by malo byť naším cieľom. Ale podľa mňa nad tým je ešte jeden väčší problém a to je to, že nám tu nefungujú dva základné vzťahy, ktoré sa nedajú ani popísať pravidlami, ktoré sú vecou kultúrnych hodnôt, niečoho, čo nie je podľa mňa ani, ani nevieme ani napísať do nejakých konkrétnych slov a to je teda vzťah vlády a parlamentu. A to je teda vlády v tomto zmysle a aj koalície a exekutívy. A ja mám pocit, ja som niekedy hrozne prekvapený z toho, ako koaliční kolegovia poslanci, tak akceptujú všetko, čo vláda nám poviem. Keď minister poviem, že máme zasadnúť, lebo treba zákon, tak sa to urobí. Keď minister poviem, že tu máme mať 7 skrátených legislatívnych konaní a rozmieta absolútne rokovacie proste systémy, tak kolegovia z organizačného odboru sa potom už len potia proste nad tým, ako sa to tu celé presúva. Preto sa nám mimochodom rozpadávajú schôdze, preto nič nestíhame, lebo sa tu krížom - krážom hádzu zákonu. Tu si niekto zmyslel, že potrebuje SLK napríklad a my na to povieme, že dobre. Že nám v sobotu schváli vláda zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a v utorok si zmyslíme, že ideme rokovať do noci, my povieme, že dobre. Tak ale ja neviem, všetkým treba pripomenúť, Slovenská republika je parlamentná demokracia, vláda sa zodpovedá parlamentu, nie parlament sa zodpovedá vláde. Tak ja vás všetkých prosím ako ústavných činiteľov, ktorí majú nejakú sebaúctu, tak začnime proste si pýtať. Začnime si niečo pýtať od tej vlády. Však aj k tej kontrole. Však aj keď ste koaliční poslanci, však aj vy máte záujem na tom, aby tá vláda fungovala. Aj vás sa voliči pýtajú, že či tá vláda funguje dobre, alebo zle. A my namiesto toho slušne pribijeme opätky, pokloníme hlavu a teda pánom ministrom ďakujem, že sa teda uráčili prísť do Národnej rady a už sú aj takí nervózni z toho, keď tu musia sedieť a počúvať tých poslancov.
A potom je tá druhá vec, ktorej ja by som chcem aby a to teda vravím naozaj úprimne a tí, ktorí ste sa so mnou rozprávali aj mimo kamery, tak myslím si, že to cítite, že to nie je klamstvo, alebo nejaká póza, že ja by som chcel, aby vzťahy medzi koalíciou a opozíciou boli lepšie. Ja sa snažím ako podpredseda, je to často náročné vykladať ten rokovací poriadok čo najspravodlivejším spôsobom, odosobniť sa od toho, že na ktorej strane politického spektra som, alebo aké mám konkrétne názory, ktoré sú mimochodom veľmi silné, ale proste táto pozícia je aká je a vyžaduje si nejakú férovosť a ja si myslím, že o hocičom o čom a tu bavíme sa nevyrieši bez toho, aby sa napravili tie vzťahy. A to sa týka ja tej veci o ktorej som hovoril na úvod, ale potom aj kopa ďalších záležitostí, ktoré sme tu riešili. Tie odvolávanie, to politizovanie, to ťahanie politiky do absolútne všetkého, to podľa mňe je proste absolútna cesta do pekla. A mimochodom, ako povedal veľmi správne aj pán náš predseda Šimečka vo svojom úvodnom prejave, že ak my si myslíme, že tu urobíme poriadok cez pravidlá, cez represiu, cez odoberanie výplat, tak sme na veľkom omyle. A ja som to povedal pánovi predsedovi Rašimu aj osobne, poviem to aj takto na záznam. Ak pán predseda Raši a funkcionári Národnej rady chcú mať poriadok v tejto budove a chcú, aby sme sa niekam pohli vo vzťahoch, tak to bude na tom, že budeme nejaké vzťahy budovať a budeme sa snažiť aspoň nejaký normálny koncenzus medzi nami a rozhodne to nebude tým, že budeme na seba pliecť čím hrubší bič. Lebo naozaj v žiadnej krajine sa takto parlamentná kultúra nezhoršila.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán podpredseda Dubéci, no tie práce neprebiehali dva roky. Pokiaľ si pamätám, tak bol nejaký 3/4 rok - rok, aj keď ako teda chcem priznať krediť práve Progresívnemu Slovensku, ktoré od začiatku volebného obdobia aj na poslaneckých grémiách tlačilo na to, aby sa s tým niečo urobilo, aby bol etický kódex pripravený, ktorý tu absentuje, ktorého existenciu predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Čiže áno, hovorilo sa o tom prakticky od volieb, od začiatku volebného obdobia, ale teda reálne nejaké práce začali pred rokom a pol a teda nevravím, že vyšli navnivoč, ale teda je to bizardná situácia, že dostalo sa tam niečo aj z tých opozičných návrhov a teraz týmto pozmeňovákom, ktorý včera predniesol člen tej pracovnej skupiny. Pán podpredseda Národnej rady Gašpar sa možno teda veľká časť z nich sa zasa dostane preč z toho návrhu. A teda tá argmentácia, ktorú si spomenul a ktorú spomenul aj pán predseda Národnej rady Raši, že len dve rozpravy boli dlhšie, ako tých navrhovaných 37,5 hodiny je dosť zavádzajúca, lebo rých 37,5 hodiny je v skutočnosti nejakých 18 hodín, keď koalícia mlčí. Čo veľmi často mlčí práve pri takýchto kontroverzných témach, tak vlastne sa využije len ten opozičný čas. Pán predseda Raši, ktorý to vypočítaval, však keď Národná rada rokuje od utorka do štvrtka, tak je to 3 x 8, čiže 24 hodín, plus 7 hodín v piatok, je 31 hodín. Čiže vlastne tých 37,5 hodiny je viac ako týždeň. Ale v realite sa často stáva, že sa predĺži rokovanie a nerokuje sa 8 hodín, ale 10 hodín denne, rokuje sa aj v pondelok, čiže to nie je viac ako týždeň, sú to tak dva dni.