52. schôdza

Pán podpredseda. Teda ja som sa prihlásil ako podpredseda do rozpravy. A možno je to niekedy dobré sa prihlásiť do rozpravy, keď chce človek vystupovať v rozprave, a teda ako gesto dobrej vôle koalično-opozičného nejakého hľadania prieniku by som chcel dať takú ponuku, pán podpredseda, že ak chcete vystupovať v tejto rozprave, tak ja veľmi rád zoberiem tú nasledujúcu hodinu a bez ohľadu na všetko poďte akože normálne diskutovať. Normálne a to zoberiem. Ja si zruším teraz stretnutie. Tam o 16:00 som sa predvolal pred pani Plavákovou. Úplne v dobrom, lebo podľa mňa tu vzniká jedna veľmi zlá prax, že jednoducho predsedajúci niektorí využívajú právomoci predsedajúceho a potom sú, samozrejme, bežní poslanci z toho nervózni v pléne, lebo to považujú za jednoducho neférovú vec. A teda, ak môžete povedať, môžem to povedať aj ja, kolegovia aj z koalície. Myslím, že sa snažím veľmi konzervatívne minimálne vstupovať do rozpravy. Naozaj sa to snažím udržať v nejakej miere. Normálne, ja som sa nemusel nikomu vyhrážať za rok, čo som mal tú možnosť byť podpredsedom Národnej rady, že niekoho vyhodím. Neviem, ako, neboli tu nejaké zásadné problémy, tak možno sa pozrime všetci do našich sŕdc, dovnútra, že či to úplne vedieme najlepším spôsobom a či možno by nebolo lepšie sa prihlásiť do rozpravy vtedy, keď sa do rozpravy prihlásiť treba, ale to je len taká moja teda skromná rada. Druhá poznámka, kolegovia, kolegyne, ja som sa prihlásil, preto, pán Saloň tu nie je, lebo mi to pani predsedníčka Mesterová hlásila a po... Kde je pán Saloň? Dobrý deň, pán Saloň. Že pán Saloň už povedal, že ideme meniť rokovák. Správne, bolo to povedané v rozprave. Tak, kolegovia, to vám teda gratulujem, že máme ani nie tretiu hodinu platnosti akože z plenárneho času rokovacieho poriadku a koaličný predseda výboru prišiel na to, že ho treba meniť. Ako, to si už robíme zo seba srandu? Normálne, že ja mám pocit, že my sme si tu zvykli na absolútny každý bizár. Normálne tu rok a pol bežal nejaký proces. Tu sa od boku strieľali pozmeňováky, od boku sme vám vraveli, že to nebude dobré a po troch hodinách niekto je schopný povedať, že to treba meniť. Ako v dobrom vám to vravím. Povedali ste to, že to ideme meniť. Nepovedali ste to? Má nedostatky. Má nedostatky. A čo sa robí s nedostatkami? Nedostatky treba naprávať, že áno, kolegovia. Tak by som vám chcel povedať, že je to taká vizitka našej práce, že legislatívu nie, že pre ľudí, ktorú tvoríme, nevieme robiť. Legislatívu, ktorú sami pre seba robíme, si nevieme tvoriť. Počúvam to už posledný mesiac, že ľudia vravia, že vedia, že to bude zlé, ale tak urobili sme si tu tento koberček. To dávam teda ako... Tu diváci to nevidia v televízii. Máme tu taký koberček ako v banke, diskrétna zóna, lebo takto sme tu my dopadli, že my už načo... Bude vykonávacie pravidlo napísané detailne, že čo urobí predsedajúci, keď niekto príde z našej o rozmere 3,2 cm a je to práve koaličný alebo opozičný poslanec. Na všetko budeme mať pravidlá a na všetko príde tento, ktorý to máme, mandátový a imunitný výbor, ktorý má podľa mňa viac podaní ako správny súd v Bratislave momentálne, lebo na všetko tu máme riešenie, jedine to, že podáme podanie. A teda, aby som teda skončil toto moje neštruktúrované vystúpenie. Prosím, ako naozaj, že ak toto výsledkom troch hodín rokovania tohto rokováku je, že ho ideme meniť, tak by som potom poprosil tých kolegov, ktorí nesú zodpovednosť za tento rokovák, nech si za ten rokovák teda tú zodpovednosť aj ponesú, lebo to je teda veľmi pekné zlyhanie. A za druhé taká kontroverzná myšlienka. Viete, že nedá sa všetko napísať do rokovacieho poriadku, ani do vykonávacích predpisov sa nedá všetko napísať. Niečo je proste o tom, že či tu budeme fungovať ako normálni ľudia alebo že či sa tu budeme proste začať žrať a hádať na každej jednej veci. A momentálne mám pocit, že jediná metrika toho, ako tento parlament funguje, je, že či je niečo koaličné alebo opozičné a všetko ide bokom. Ďakujem pekne.

Procedurálny návrh, hej. Ďakujem pekne. Pán podpredseda, ďakujem pekne za to v podstate, čo ste všetko povedali, len nemôžem sa ubrániť dojmu, lebo vy ste vystupovali v tom zmysle, ako keby ten chcem vás poprosiť, však nech ešte raz som tu, aby som to riadil, tak nevstupujte mi do to, keď takto doma fungujete, ďakujem pekne. Vaši partneri sa musia tešiť. Ale chcel by som chcel by som Všetko povedali, len nemôžem sa ubrániť dojmu, lebo vy ste vystupovali v tom zmysle, ako keby ten... Chcem vás poprosiť, však nech... Ešte raz, som tu, aby som to riadil, tak nevstupujte mi do... To, keď takto doma fungujete, ďakujem pekne. Vaši partneri sa musia tešiť. Ale chcel by som, chcel by som, pán poslanec, máte možnosť využívať faktickú poznámku? Ak chcete procedúru, ale tak ho predneste a odôvodnite. Ja chcem použiť faktickú poznámku, ak teda sa to dá podľa nového rokovacieho poriadku, lebo som v tejto chvíli taký trošku zmätený. Dá, dá, ale ale zmeškal ste čas, takže nemôžete vystúpiť, bude pokračovať v rozprave. Pani poslankyňa Plavá. Plavá ku oné.

K tým výhradám, ktoré tu odzneli. K pravidlám, o ktorých rokujeme. Teda konkrétne ja som sa sústredila na dve a tie by som chcela opätovne pripomenúť. Jedna k tejto debate je to určenie času pri vystúpeniach, interpeláciám. Už som to vysvetľovala, že podľa mňa nemôžeme v pravidlách, ktoré sú nižšou právnou normou, upravovať niečo, čo nie je upravené v zákone. Ak si myslíte opak, tak mi skúste ukázať ustanovenie zákona, z ktorého vyplýva, že my si môžeme tu určovať čas pre tento typ vystupovania, interpelácie, lebo v súčasnom znení zákona sa pozabudlo, že tam sa uvádza, že ide o ústne vystúpenie v rozprave, z čoho v minulosti vyplývalo aj určenie času, ale dnes už nemáme písomnú a ústnu rozpravu. To znamená, že jednoducho je to podľa mňa legislatívna chyba, ale vy tu pravidlami chcete upraviť niečo, čo v zákone upravené nie je. Tak k tomu sa nikto nevyjadril. Ja som to tu hovorila v mojom prvom vystúpení, ale nedostala som žiadnu odpoveď. Namiesto toho tu pán podpredseda teda neustále vstupuje ľuďom do ich vystúpení, tak možno toto keby skúsil vysvetliť. Čo sa týka tej zlúčenej rozpravy a toho, že teda bude stačiť jeden navrhovateľ a jeden spravodajca. No o tom sme tu tiež už hovorili a nejakým spôsobom ste na to nereagovali, že ako teda to bude fungovať, keď vy zlučujete absolútne nesúvisiace body do jedného bodu, do zlúčenej rozpravy a stačí, ak tu bude jeden navrhovateľ, ktorý nemá vedomosť o všetkých tých bodoch, niekedy ani o tom svojom vlastnom, ale teda, že akým spôsobom potom tu má prebiehať tá rozprava a tá diskusia. Lebo naozaj, ako som hovorila, to vyzerá potom tak, že vám sa tu len nechce byť. Nechce sa vám tu pracovať, lebo namiesto troch bude stačiť napríklad jeden. Bude stačiť, keď tu bude sedieť jeden z vás. No lebo tak to potom vyzerá. A pán poslanec Macášek sa tak ohradil, že teda my sme tu reagovali na to, že to vyzerá, že za tie luxusné platy sa vám nechce pracovať a že to ukazuje aj vaša aktivita, respektíve aj neaktivita v tomto pléne. A síce sa ohradil, ale na to sú aj dáta. Máme normálne stránku, ktorá analyzuje prácu poslancov a poslankýň, tak keď tam rolujem od najaktívnejších po najmenej aktívnych, tak rolujem, rolujem. A za koalíciu prvý je pán Andrej Danko ku podiu na 35. mieste. Potom, keby sme chceli nájsť niekoho prvého zo SMER-u, tak je to pán podpredseda Tibor Gašpar. A napríklad pán Macášek je, myslím, že na 144. mieste. Lebo väčšina z vás sa nachádza presne v tej druhej polovici. A ja chápem, že on je tu napríklad najnovší z vás, ale tak nachádzate sa na tých posledných priečkach viacerí. Tak potom, čo je vaša aktivita? Lebo reálne to vyzerá, že tu prídete naozaj si takto posedieť a prípadne teda raz za rok vystúpiť v rozprave. Niektorí z vás neviem, či ešte ani vôbec vystupovali v rozprave. Prídete na tie hlasovania, ktorých je stále menej a menej, aj tento týždeň, že ste si dve hlasovania zrušili. Takže to my vychádzame z toho, ako vidíme, ako pracujete. Tak ja chápem, že sa vám to nepáči, keď takýto obraz je o vás, ale vy ho vytvárate. Čiže to je na zamyslenie pre vás. Pán Hazucha, keď už tu spomínal teda aj náš výbor a situáciu, ktorá sa odohrala. To súvisí s tým, že tu máme teda aj debatu o tom, čo je urážlivé, čo nie je urážlivé. Lebo pán Hazucha teda pri debate, keď sme hovorili o tom, ako rómske deti umierajú v požiaroch, minulý rok ich bolo deväť. Čo je absolútne tragické a štát, vaša vláda nerobí nič. Nič, aby tomu zabránila do budúcna. My sme opakovane to riešili na ľudskoprávnom výbore. Mali sme tam aj splnomocnenca vlády pána Daška, ktorý sľuboval, že budú preventívne opatrenia. To bolo pred vyše polrokom. Odvtedy sa nič nespravilo. A namiesto toho, aby pán poslanec Hazucha sa snažil priniesť teda do tej debaty niečo v duchu, že teda sa budete aspoň pokúšať túto absolútne tragickú situáciu zmeniť, tak on začal obviňovať matky tých detí. Jedna z tých matiek je mŕtva, lebo zomrela spolu so svojimi tromi dcérami, štvorročnou, šesťročnou a osemročnou. A prepáčte, áno, toto je urážlivé. Je to urážlivé voči tým ľuďom a preto som ho zastavila a poprosila som ho, aby sa takýmto spôsobom nevyjadroval na ľudskoprávnom výbore. Takže takáto bola tá situácia. Ak toto vám príde problematické, že som ho zastavila v prípade, ak obviňoval matky detí, ktoré uhoreli, z ktorých jedna teda uhorela spolu s nimi, tak ja neviem, či naozaj sme proste dokážeme sa na čomkoľvek zhodnúť, naozaj. A k tomu, čo je urážlivé a čo nie je urážlivé, to je veľmi dobrá debata, lebo presne aj pán poslanec Šulaj to tu naznačil, teda, že je asi v poriadku ho nazvať úbožiakom. Ale samozrejme, označenie mafián, to sa vám nepáči, to je urážlivé. To tu všetci jednoznačne sa zhodujete. Tak kde sú tie hranice? Či čo, vytvoríte nejaký zoznam toho, čo je urážlivé a čo nie je urážlivé? Ja som si teda tiež už to zažila, všelijaké urážlivé pomenovania. Len ako, zdá sa, že vždy to vadí, len keď sa to týka vás. Lebo napríklad v mojom prípade ste neboli schopní podporiť ani uznesenie, ktorým sme chceli odsúdiť tieto výroky. Čiže čo si o tom máme potom myslieť? Že len keď urážky smerujú k vám a keď vám to príde urážlivé, tak vtedy to treba riešiť a keď je urážka smerovaná k hocikomu z opozície, tak to netreba riešiť. Nebodaj ešte aj voči ľuďom, ktorí sa tu nemôžu nijako brániť, ktorí sú absolútne v najhorších životných situáciách a navyše ešte aj niektorí z nich sú mŕtvi. Mŕtvi, takže ja naozaj niekedy mám pocit, že ja ani neviem, ako vy dokážete toto všetko spracovať. A kolegyňa Števová tu tiež otvorila tému, akým spôsobom teda sa vlastne arbitrárne vykladá ten rokovací poriadok aj etický kódex. Teraz to tu budeme vidieť určite nielen dnes, keď sme začali práve tým novým rokovacím poriadkom, ale aj nasledujúce dni a ten príklad tu bol jasne uvedený. Nikto vlastne ani na to nereagoval, že či to teda sú, alebo nie sú zakázané vizuálne pomôcky. Vy ste tam vlastne doplnili, že nielen, že je zakázané ich vnášať, ale ich aj vyrábať tuto v pléne, čiže keď ja si teraz napíšem na tento blok, že 1 + 1, hej, tak to si tu môžem napísať, ale keď vám to takto ukážem, tak to už je zakázané, alebo čo je tá hranica? Čiže niektoré tie pravidlá sú samozrejme absolútne nezmyselné, lebo asi 1 + 1 vás tu nikoho neurazí, že? Čiže aj tie vizuálne pomôcky, ako sme aj my navrhli v našom návrhu novely rokovacieho poriadku, by sa mali viazať na to, že teda to napríklad zasahuje niekoho dôstojnosť. No v čom je problém? Štandardných vizuálnych pomôcok, ktoré sa inak používajú vo všetkých profesiách, veď to je absolútne bežné. Aj v škole, proste všade, hej? Len my tu proste, ako ja neviem, proste v stredoveku. Aj tam mali vizuálne pomôcky. Tak ja neviem, čo je ten problém. No. Čiže mne to príde naozaj úplne absurdné, čo tu riešite, vrátane tohto teda koberčeka, ktorý inak sa mi nezdá, že všade má 1 m. A tak vyzerá vaša práca, hej? Že vy si tu prijmete úplnú absurdnosť, potom ju chcete zrealizovať a je to asi ako s tými stĺpmi v prešovskej nemocnici, že teda ich musíte búrať a znovu stavať, tak tak vyzerá aj tento koberček. Tak, ak chceme hovoriť o nejakej dôstojnosti v tomto pléne, tak treba začať tým, ako sa tu správame a čo vy tu vlastne robíte, aké zákony tu prijímate a ako tu škodíte Slovensku. Ak môžem povedať slovo Slovensko, lebo však možno to je propagácia politickej strany. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som aj veľmi rada, že ste sa už vymenili s pánom Gašparom, pretože konečne tu nebude prichádzať k takému arbitrárnemu zastavovaniu a prerušovaniu rečníkov, ako tomu bolo doteraz a toto, tým je známy iba pán podpredseda Gašpar. Nikto iný to nerobí, takže asi by sa mal nad sebou zamyslieť. Ja sa ale vrátim k tomu, čo si Lucia hovorila o včerajšom dianí na ľudskoprávnom výbore, ktorý mal teda dohru aj dnes, a ja som skutočne bola šokovaná tým, keď som tam prišla a keď som počúvala tie vyjadrenia pána Hazuchu a dokonca ja som to cítila až ako vyhrážku voči tebe, že ak sa toto zopakuje, tak on podá návrh na tvoje odvolanie z postu predsedníčky ľudskoprávneho výboru. Čiže za to, že predsedníčka ľudskoprávneho výboru upozorní niekoľkokrát podpredsedu ľudskoprávneho výboru, že sa nemá takým spôsobom vyjadrovať voči obetiam požiarov, tak on povie, že ak sa to niekedy ešte zopakuje, tak ja dám návrh na vaše odvolanie. Veď to je úplne šialené, že takéto niečo sa deje na pôde ľudskoprávneho výboru. Ja si to neviem ani predstaviť, že ako asi tak ten podpredseda takého výboru môže mať takéto reči. A potom ešte tu v pléne zopakuje, že ako je obmedzovaná jeho sloboda slova, lebo pre nás je len jedna pravda, no tak nehnevajte sa, ale keď sa niekto takýmto spôsobom vyjadruje o obetiach, obetiach nejakého činu, nejakého požiaru, tak asi tam je problém niekde inde a nie na strane predsedníčky ľudskoprávneho výboru, ktorá sa naopak tých obetí zastala. Nemyslíte si? A ten istý podpredseda ľudskoprávneho výboru tu pred pár týždňami hovoril o Progresívnom Slovensku, že my ideme ako buldozér, ako aj v prípade atentátu na premiéra. Tak akože nehnevajte sa, ale to je niečo skutočne neakceptovateľné. Ja som preto na neho podala podnet a mal by sa nad sebou zamyslieť.

Ďakujem veľmi pekne. Dnes máme krásnu príležitosť vidieť, čo je to sila vôle a sila ducha. Naozaj tu existuje sila vôle tejto vládnej koalície vládnuť naveky, navždy a nikdy inak. A sila ducha sa ukazuje, že akým spôsobom to robia a ukazujú to napríklad dnes, že prvý bod rokovania parlamentu je venovaný oprave rokovacieho poriadku, ktorý zaviedli, aby teda si tu nastolili svoj vlastný poriadok. Toto je sila ducha tejto vládnej koalície. Ako oni sa sami o seba podkýňajú a myslím si, že ich treba v tomto nechať. Jasné, že treba na to upozorňovať. Ale zaujímavé sledovať tú schôdzu, ako sedím tu. Je to prvý deň. Pozerám na pána podpredsedu parlamentu Gašpara, ktorý si musel najprv vypočuť to, že vlastne by mal odstúpiť, pretože je to hanba až medzinárodného rozmeru po tom všetkom, čo sme tu počuli aj pri tých výpovediach, čo máme tu súdny proces teraz aj s Očistcom a podobné veci a je to presne ten istý pán podpredseda Gašpar, ktorý nás tu všetkých poučuje, mentoruje, taký ako nervózna pani učiteľka, ktorá už nejak dlhšiu dobu je vdova a jednoducho snaží sa na nás útočiť a vykazuje a mali sme tu už grémium a neviem čo. Takže sila ducha tam je obmedzená, sila vôle tam je neoblomná. No je to zaujímavé sledovať, ale tak to vyzerá aj potom s tou silou vôle aj na Slovensku. Je to naozaj silou vôle, že tento štát ešte nejak funguje. Nie je to silou vášho ducha. Ďakujem. Pani poslankyňa Štroblová.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem ti, Lucia, za tvoje pripomenutie toho, že čo je v skutočnosti považované za urážlivé a čo nie pre túto vládnu koalíciu. Tak akože ja neviem, či ma to, možno ma to aj mrzí, že vám to príde, že je to pre vás urážlivé. Ja neviem, ale kedy ste sa vy dokázali postaviť za to, keď tu zaznievali urážky na moje kolegyne, na Luciu Plavákovú alebo na Máriu Kolíkovú, že kedy ste sa vedeli za toto postaviť, že to je urážlivé, lebo to sú fakt urážlivé slová. To som nezaznamenala. Urážate tu rómske ženy, ktorým uhoreli deti. No a napriek tomu ste vlastne vy mali... Oni sú v tej situácii, v akej sú, a vy ste mali 20 rokov, počas 20 rokov, ako sme v Európskej únii, najviac možností a najviac peňazí na to, aby ste riešili túto ich situáciu, týchto komunít na Slovensku. Mali ste na to pomerne peňazí. No a napriek tomu ste vlastne vy mali, oni sú v tej situácii, v akej sú a vy ste mali 20 rokov, počas 20 rokov, ako sme v Európskej únii, najviac možností a najviac peňazí na to, aby ste riešili túto ich situáciu, týchto komunít na Slovensku. Mali ste na to pomerne peňazí, tak poviem. A čo ste s tým urobili? Nič ste s tým neurobili a čo viete na konci, ich iba urážať. Po tretie, aj pán Hazucha, tu zaznelo v tomto pléne niekedy, urazilo státisíce jednorodičov na Slovensku, že si za svoju situáciu môžu sami. Poznamenám, že ste sa potom za to na Facebooku ospravedlnil, áno, ale toto je, toto je čistá hanba, ako tu vy idete kázať o niečom, čo sami nedokážete dodržiavať. A to tiež tu dnes zaznelo od poslanca Smeru, že slová, že demokracia, pravidlá, slobodný názor. Veď vašimi krokmi ničíte demokraciu na Slovensku, to je fakt. Vy tu na každej schôdzi porušujete zákony, keď si, keď si hlasujete za prílepky, to je fakt. Sloboda slova, máte tú slobodu slova koľko chcete a, že my a, že my, že tu všetko je podľa nás. No tak akože nehnevajte sa, ale určite, že nie. Ja neviem. Ja neviem, na čom chcete tento argument stavať. Ja naozaj nerozumiem, že na čom.

Pán predsedajúci. Najskôr sa pokúsim trošku vecne vyjadriť k tým trom bodom, voči ktorým alebo pre ktoré sa tu vedie zlúčená rozprava. Ja som už na ústavnoprávnom výbore povedal vo vzťahu k výhradám, ktoré tu preniesol prvý, ktorý sa prihlásil do rozpravy, a síce pán poslanec Dostál, že nový rokovací poriadok bude prinášať určite nejaké nové zistenia a nie všetko sa dalo pri úprave odhadnúť, aký to bude mať svoj vývoj a či nebude potrebné vykonať nejaké zmeny. A preto sme aj pripustili, že po tom, aké budú skúsenosti z toho, ak bude potrebné, budeme meniť priamo zákon alebo sa budú, samozrejme, upravovať aj, volajme to tie pravidlá, tak ako to je v názve, či už hlasovania, či predkladania materiálov, alebo aj ktoré upravujú podrobnosti rokovania. Pripustili sme, že všetko je menné, že to ukáže, hovorím, vývoj a preto ma trošku udivuje ten spôsob, akým sa vedie táto rozprava, pretože pán poslanec Dostál sám povedal, že väčšina jeho pripomienok má skôr taký legislatívno-technický charakter a že možno táto vyjadrenie slovné neurčuje úplne presne význam tej úpravy a tak, ako by sme mali. A ja som s ním dokonca súhlasil aj v tej časti, keď sme sa rozprávali o tom, že či majú sedieť za každý bod zlúčenej rozpravy navrhovatelia, pokiaľ nie je, samozrejme, ten istý navrhovateľ pri všetkých troch bodoch, alebo či tu budú teda sedieť traja navrhovatelia, ale je to diskutovateľné, preto sa divím, že musíme o tomto v zásade viesť nejakú takúto dlhú rozpravu. Čo ale ma prekvapuje, že hneď od úvodu tej rozpravy, a teraz sa odrazím od toho posledného alebo predposledného rečníka, ktorým bol pán poslanec Krúpa, ktorý tu hovoril o sile ducha, no tak ja mám vážnu pochybnosť o sile intelektu, ktorý to predniesol a to, čo predniesol, ale v zásade sami ste dobrým príkladom, a teraz hovorím k Progresívnemu Slovensku, ako vy vlastne nerešpektujete pravidlá. S vami je okrem slovíčka, že chcete škodiť, škodiť, škodiť, ešte spojené slovo chaos, chaos a chaos. Vám je úplne jedno, že tu máme nejaký rokovací poriadok a že ho treba dodržiavať a ten, kto by si pozrel celý záznam od druhej poobede, tak vlastne, keď si to dá do porovnania s rokovacím poriadkom, no tak nepochybne bude konštatovať, že to je len, čo vystúpenie, to porušenie rokovacieho poriadku. Základom toho všetkého je, že sa v zásade nedržíte prerokovanej veci, ale budiž, aj tam sú nejaké subjektívne pohľady na to, preto som nikomu, nikomu nezobral vystúpenie, tak ako mi to umožňuje ako predsedajúcemu rokovací poriadok. A som vás nechal dohovoriť a využívať plne ten váš rokovací čas na to, aby ste rozprávali, keď aj od veci, lebo ste rozprávali častokrát od veci. To je jedna prvá poznámka. Druhá poznámka, že vraj vás teda prerušujem. No áno, pozastavoval som vám vystúpenia, presne tak, ako to predpokladá rokovací poriadok, aby som vás prípadne upozornil na to, čo ide mimo rokovacieho poriadku z vašej strany. A súčasne som vám nechal naďalej slovo, aby ste mohli v ňom pokračovať. Ak vystupovali poslanci a nebolo ich veľa z koalície, kolegovia zo Smeru, tak prvé, čo začalo zaznievať, boli výkriky zo strany poslankýň Progresívneho Slovenska, ktoré, samozrejme, celé vystúpenie narúšali a čas plynul. To je ten základný rozdiel, pán Dostál, v tom, ako sa napĺňa rokovací poriadok v tejto sále, akým spôsobom sa pristupuje k jeho naplneniu. A rád by som sa dotkol aj krátko slov urážlivý kontext a podobne. Viete, ak si pozriete tú nášivku na saku pána poslanca Hlinu, kde červeným písmom je „Mafia Smer“ a potom niekde dole pod tým modrým „Nechceme“. Myslím si, že obsahuje význam takého slova, je absolútne jasný. V tejto sále totižto zaznieva dva roky pravidelne, a teraz nie je to len o otázke poslancov od Matoviča, ale častokrát aj od vás, že sú to zlodeji, že sú to mafiáni a že sa to robí mafiánsky zákon a podobné veci. Takže ja mám za to, že sú to urážlivé vyjadrenia a výroky a pokiaľ bude náhodou mať niekto na saku nášivku „Progresívni príživníci nechceme“, no tak zakročím. To si môžete byť istí, pretože „progresívni príživníci“ je jasné slovné spojenie narážajúce na Progresívne Slovensko, na klan Šimečkovcov, ktorí sa priživovali na našich peniazoch, na štátnych dotáciách a grantoch. Tak by som si ja ten nadpis vysvetľoval, tak ako si vysvetľujem nadpis na saku pána Hlinu „Mafia, Smer, mafia, nechceme“ ako jednoznačné spojenie na politickú stranu Smer. A môžete rozprávať, čo chcete a ako chcete. Okrem toho je to všetko na zázname, tak si to môže ktokoľvek, kto bude chcieť posudzovať moje predsedovanie, môj spôsob, odkontrolovať a zistiť, či som konal alebo nie v rozpore s poriadkom. A čo sa týka tých nejakých poznámok na to, ako fungujú výbory. Máme tu jeden problém, kde kolega Ivan Hazucha je kritizovaný za to, že údajne sa vyjadril, že zodpovednosť za požiar môžu niesť aj rodičia, v tomto prípade možno matky, dokonca za to, že hasičský technik asi povie, že prilievali benzín do piecky, a že vraj toto považujete za urážlivé výroky voči teda týmto občanom, tak ma to teda silne prekvapuje, pretože to je vecné hodnotenie nejakého problému a keď sa pred ním budete zatvárať si oči, no tak ten problém nikdy nevyriešime. Vy viete, ako fungujú tieto domácnosti. Vy viete, ako sa kúri v zime v týchto domácnostiach a či to spôsobil štát alebo aký je tam podiel viny rodičov za nedôslednosť pri starostlivosti o to, aby taký požiar nevznikol. O tom je podľa mňa potrebné vecne diskutovať a hľadať riešenia, ako to odstrániť. To nie je žiadna urážka nikoho, tak ako to tu vy interpretujete. Čo je ale problémom, že ak sa vám takáto interpretácia nepáči, pani poslankyňa Plaváková, tak okamžite ste pristúpili k tomu, že ste mu vlastne neumožnili vystúpiť a ste povedali, že nemôže vystúpiť. Veď vypočujte si ma, faktické poznámky. Reagujte, koľko chcete a hovorte, čo nie je pravda. Ja vám hovorím, čo si o tom myslím a chcem to plynule dokončiť. To isté platí o tom, ako prebiehal ústavnoprávny výbor, keď som ja vyjadroval názory o tom, že Progresívne Slovensko sa podieľa na manipulácii volebných kampaní, že už je to u nich v genetike, tak, samozrejme, začal poslanec Vančo a poslankyňa Plaváková vykrikovať spôsobom, aby som nemohol vôbec vystúpiť na tom výbore. Keď som žiadal predsedajúceho, aby ich upozornil, že to je moje základné právo vystúpiť, tak povedali „aj just budeme pokračovať v tom vykrikovaní“ a je to zase na zázname, takže si to môže každý pozrieť, ako to teda funguje, ale toto je typické pre Progresívne Slovensko. Keď počujú iný názor a ešte kritický voči sebe, tak, samozrejme, nesmie taký názor zaznieť. Samozrejme, sme označovaní za klamárov. Ale dobre, klamár, to je vyjadrenie o niekom, o kom si myslíme, že nehovorí pravdu. To už nechajme na tých, ktorí prijímajú teda občanov tieto informácie od nás, aby vedeli posúdiť, kto argumentuje alebo kto len bezhlavo vykrikuje a bráni tomu inému názoru vôbec, aby zaznel, lebo to je o tom. Oni sa normálne boja iného názoru a obzvlášť, ak je kritický k ich vyjadreniam alebo k ich politike. Takže, vážené Progresívne Slovensko, ak chcete, aby tento parlament fungoval slušne, korektne, tak sa snažte nič iné, len dodržiavať rokovací poriadok. A môžete teraz podľa toho, akú máte minutáž, 441 minút 55 sekúnd, kritizovať vystúpenie Gašpara. Môžete o ňom rozprávať, čo chcete, vyjadrovať sa k nemu a my vám nebudeme skákať do reči. My to budeme počúvať a keď budeme považovať za potrebné zareagovať, tak sa sem opäť postavím, prihlásim sa do rozpravy a zareagujem. Tak funguje systém, tak funguje poriadok a na to máme zákony, aby sme sa nimi riadili. Nie na to, aby ste tu vytvárali chaos a vnášali do spoločnosti, samozrejme, cez ten chaos strach, neistotu a ďalšie veci, ktoré ja nechcem, aby sa v spoločnosti objavili. Takže k rokovaciemu poriadku na záver ešte aspoň jedna veta. Pán Dostál, ubezpečujem vás, že pokiaľ zistíme počas aplikácie nového rokovacieho poriadku nedostatky, či už z vášho pohľadu alebo z pohľadu koalície, ja budem iniciovať, aby sa opäť zišla tá pracovná skupina, kde bolo zastúpenie aj koalície, aj opozície, že si tie pripomienky prejdeme a dohodneme sa na tom, čo z toho sa dá novelou rokovacieho poriadku vyriešiť alebo aj pravidiel, ktoré sú teraz predmetom troch bodov zlúčenej rozpravy. Ďakujem.

Predsedajúci, pán Gašpar, rokujeme o bode programu, ktorý hovorí o podrobnejších pravidlách rokovania Národnej rady. To, ako ste vyviedli schôdzu, ukázalo aplikačnú prax pravidiel rokovania Národnej rady. Preto o tom tu rokujeme, lebo je to bod podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady. Takže aj vaše vystúpenia, zásahy a to, ako ste vykázali poslanca Národnej rady, sa týkajú rokovania Národnej rady. Dokonca si myslím, že aj podrobnejších pravidiel rokovania Národnej rady by sa mali týkať. Aj toto vaše vystúpenie teraz nebolo o tom, ako má vyzerať rokovanie Národnej rady, ale o tom, čo tu predvádzate vždy vy. Buď útočíte, alebo obhajujete. A s dovolením, tu iní ľudia na iných miestach vypovedajú, kto tu koho zastrašuje. Ďakujem. Pán poslanec Dostál.

Pán podpredseda Kašpár. No, je ale rozdiel, keď vstúpi do vystúpenia rečníkovi predsedajúci, ktorý mu vypne zvuk a potom niečo povie a keď poslanci vykrikujú: „Áno, máte pravdu, že tam beží čas, tam nebeží čas, ale vy môžete zastaviť čas ako predsedajúci, vy môžete vrátiť čas, ak dochádzalo k narušeniu vystúpenia.“ Čiže nie je to tak, že by ten čas bol nenávratne stratený a vy ste nevstupovali iba preto, že niekto sa odchyľoval od témy, ako sme aj viackrát konštatovali. Vy ste napríklad vstúpili do vystúpenia pánovi poslancovi Salajovi, aby ste mu poradili, že sa môže obrátiť na mandátový a imunitný výbor. Však to ste pokojne mohli povedať vo faktickej poznámke. To je mimochodom jedna zo zmien, ktorá sa dostala do novely rokovacieho poriadku. A keď sa vám zdalo zmysluplné komentovať vystúpenie pána poslanca Šulaja, tak ste sa mohli prihlásiť ako predseda už faktickou poznámkou a povedať mu, že „pán poslanec Šulaj, máte možnosť sa obrátiť na mandátový a imunitný výbor. Nemusíte o tom hovoriť tu v rozprave. Máte takúto možnosť“ a on by vám určite poďakoval za túto cennú radu. Ale nie, vy ste ho prerušili. Vy ste mu vypli mikrofón. Prerušili ste tok jeho myšlienok a povedali ste, že však sa môže obrátiť na mandátový a imunitný výbor. To je problém. Problém je spôsob, akým niektorí predsedajúci, nie všetci, vedú tieto schôdze a že postupujú svojvoľne a ako tu aj zaznelo, to je veľmi vážny zásah do práv poslanca, keď je vykázaný zo schôdze Národnej rady a keď celý deň nemôže v dôsledku toho vystupovať, tak by to nemalo byť svojvoľné. Bohužiaľ, ako sme sa presvedčili aj tu, tak to svojvoľné je. Pán poslanec Mikloško.

Alebo pán poslanec Gašpar mal svoje vystúpenie. Ja už viem. Ušiel na faktické poznámky. Ak išiel pozerať hokej, tak ho ospravedlňujem. Lebo ja tiež som fanúšik. Ale chcem jednu vec. Schôdzu začal viesť dneska pán predseda Raši. Pán poslanec Hlina trikrát viditeľne vystúpil v tom svojom saku. Pri minúte ticha a potom, keď zaniesol procedurálny. A pán predseda Raši ho nevykázal. Znamená to, že pán predseda Raši nepozná rokovací poriadok? Respektíve, že ho nedodržiava? Ako to, že ho nevykázal? Veď on je ten hlavný, ktorý je zodpovedný za dodržiavanie rokovacieho poriadku. Alebo to znamená, že vlastne vedenie parlamentu poverilo pána podpredsedu Gašpara, aby on bol ten zlý, ktorý bude vykonávať tieto, by som povedal, operatívne práce a tí ostatní budú vystupovať, tak by som povedal, konsenzuálne. V každom prípade nie je možné, aby jeden predsedajúci niekoho nevyručil, nevyviedol zo sály a druhý ju vyviedol. Prosím vás, podajte o tom nejaký výklad v rokovacom poriadku. Ako si máme toto my vysvetliť? Ja si myslím, že pán predseda Raši si to nevšimol.