6. schôdza

Pani poslankyňa, zhrnuli ste to presne ako predchádzajúci predrečníci. Skrátené legislatívne konanie je pre nich životne dôležitá vec. Čo je ale pre nich dôležité, aby ovládali všetky, všetky inštitúcie, a preto aj ten kompetenčný zákon pripravujú tak, ako pripravujú, a nielen to, aj vy ste to tam načrtli vo svojej rozprave, oni idú zrušiť aj NAKU, pretože to sú pre nich veci, ktoré jednoducho nemôže táto vládna koalícia pripustiť, aby NAKA a špeciálna prokuratúra vyšetrovala našich ľudí. To je, to je, to je také, taká nehoráznosť, čo idú urobiť a aj vaše vystúpenie presne ukazuje ľuďom, a aj z toho sú nervózni, z toho sú nervózni. Dnešná tlačová beseda Robert Fica je toho dôkazom. Veď tam stáli obvinení poslanci, tam stál Lindtner, Para, tam stáli advokáti, obvinení advokáti, ktorí sa podieľali na tomto pamflete. To je taký dôkaz toho, že Fico sa spojil s ľuďmi, ktorí s právom a spravodlivosťou nemajú nič spoločné. A konšpiruje Fico a používa tú svoju metódu, že vlastne Matovič je zlý, Matovič za toto všetko môže. No musia zrušiť NAKU, pretože NAKA nemôže predsa vyšetrovať boľševistického Blahu.

Pani poslankyňa Jana Hanuliaková, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Ja možno budem reagovať presne na tie argumenty a ja som to tu už aj dnes spomínala, že mňa veľmi mrzí, že, a verím tomu, že medzi vládnymi poslancami a poslankyňami sú aj čestní ľudia a že sa nedokážu postaviť voči niektorým veciam a veľmi by ma zaujímalo, ako prebiehajú ich diskusie teda na klube. A aj na margo tej dnešnej tlačovej konferencie pána Fica, ja už sa teda desím, keď si ju pozriem, že čo všetko tam narozprával, a namiesto toho teda, aby prišiel sem a argumentoval, tak presne tak ako včera sa tu prechádza, ja som to aj napísala teda na sociálne siete, že mne už chýbalo, len aby mal pištoľ za opaskom, že takým spôsobom tu sa on prechádza a naozaj mne to teda pôsobí čistá akože arogancia moci, takže ja by som bola veľmi rada, aby možno prišiel a vysvetlil nám tu v pléne, že, že čo sú, čo sú, ako on vidí a aby naozaj s nami diskutoval a argumentoval tu a počúval naše otázky a odpovedal na ne, čiže tomu by som sa veľmi tešila. Takže ďakujem ešte raz za všetky poznámky. Ďakujem.

Ako ďalšia sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Ingrid Kosová. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyšlo to na mňa tak trošku hlúpo, asi budem na dvakrát tým pádom, keďže končíme o štvrtej, ale holt, niekto tú smolu mať musí. Tak dúfam, že to bude aspoň trochu zmysluplné aj napriek tomu, že to bude delené, a keďže som nemala tú česť stopäťdesiatim z vás podať ruku a zaželať všetko dobré a úspešný štart do nového roka, tak aspoň takto vám teda želám úspešný štart do nového roka a, samozrejme, aj zdravý rozum, ktorý budeme určite všetci v roku 2024 potrebovať, pretože naozaj ten náš post má veľkú zodpovednosť, dostali sme mandát a mali by sme s ním naozaj naložiť tak, aby sme všetci spoločne usilovali o napredovanie Slovenska a o skvalitňovanie života ľudí na Slovensku. Bohužiaľ, zatiaľ ja osobne tento pocit nemám, že by sa nám to podarilo, a to ma naozaj veľmi mrzí, tak dúfam, že na konci roka 2024 to bude úplne iná káva.
Milá koalícia, názov vášho programového vyhlásenia vlády je Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Ale, bohužiaľ, ja osobne mám pocit, že vaše kroky zatiaľ s týmto vyhlásením úplne nie sú v súlade. Napriek tomu, že o sebe tvrdíte, že ste politicky skúsení oproti nám, alebo v porovnaní s nami profesionálni a ste garanciou istôt pre Slovensko, hneď potom, ako ste prevzali moc, ste si schválili rozpočet, ktorý namiesto konsolidačných opatrení naozaj zaťažuje tú najproduktívnejšiu časť obyvateľstva, najmä malých a stredných podnikateľov novými daňami, a to, že teda práve od nich závisí rast našej ekonomiky, je pre vás zrejme irelevantné. Pre mňa to znamená, že vaším prioritným záujmom teda nie je asi rast životnej úrovne, ani riešenie dôležitých problémov, ktorým na Slovensku čelíme, a že vám teda na obyčajných ľuďoch asi nezáleží. A nezáleží vám asi ani na tejto krajine.
Vláde, ktorej by totiž skutočne záležalo na tejto krajine, by vadilo, že takmer 35 % žiakov nemá základnú čitateľskú gramotnosť. Vadilo by jej, že naše školstvo nedokáže vyrovnávať sociálnoekonomické rozdiel rodín. Vadilo by jej, že máme stále pretrvávajúcu segregáciu rómskych detí a že nedokážeme začleniť ukrajinské deti do nášho vzdelávacieho systému. Vadilo by jej tiež, že na dôležité vyšetrenia čakajú ľudia aj niekoľko mesiacov, a to napriek tomu, že ich životy sú v ohrození.
Obrátim sa rovno k vám, vážení členovia koalície, vadilo by vám, že napríklad definícia domáceho násilia páchaného na ženách sa stále v Trestnom zákone nenachádza. A to aj napriek tomu, že počet obetí domáceho násilia rastie a že ženy na to doplácajú často aj svojím životom. Zároveň by vám vadilo, že muži a dokonca i duchovní, ktorí sexuálne zneužívajú maloletých, tak vyviaznu často len s podmienkou. A tak isto by vám vadilo, že rasovo motivované trestné činy sa klasifikujú len ako priestupky a obete sa nevedia dovolať spravodlivého procesu. Ale týmto problémom sa novele Trestného zákona nevenujete. Takéto problémy si skrátené legislatívne konanie zrejme nezaslúži.
Nie, toto vás netrápi, pretože vašou prioritou bolo hneď po zvolení v rozpočte nájsť finančné kroky na naplnenie vašich predvolebných sľubov a uplatiť svojho koaličného partnera ministerstvom. A to vám vôbec nevadí, že stav našich verejných financií je v katastrofálnom stave. Musíte to urobiť rýchlo, arogantne, bez odbornej diskusie, ako inak, v skrátenom legislatívnom konaní. Ja neviem, ale má vôbec ešte význam neustále dookola opakovať, že ani jeden z týchto zákonov nemá dôvodné podmienky na to, aby bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní? Má vôbec pripomínať, že parlament môže prijať zákony zrýchlene len vtedy, ak sú ohrozené základné ľudské práva a slobody, bezpečnosť štátu alebo hrozia hospodárske škody? Vás asi osudy žien, detí nezaujímajú, tak ako vás nezaujíma osud rómskych detí, ukrajinských detí, ale iba beztrestnosť vašich ľudí. Prepáčte, ale my si naozaj nemôžme myslieť nič iné, lebo takto to vyzerá.
Niekto z vás, milí poslanci a poslankyne, tu na tomto mieste položil otázku, či si my na tomto mieste vieme predstaviť, aké to je, keď nám v noci vykopne NAKA dvere a pred očami vás, vašich detí vás proste NAKA v putách odvedie. Týmto argumentom vlastne vy ospravedlňujete svoju stratégiu, že konáte v medziach spravodlivosti. My sa vás však tiež môžeme opýtať. Viete si vy predstaviť, aký je to pocit, keď vás v noci znásilňuje váš životný partner? Viete si predstaviť, aké to je, keď máte strach o život seba, svojho dieťaťa, pretože polícia nekoná proti násilníkovi dostatočne rýchlo? Keď musíte v noci ujsť, ale nemáte kam, pretože na Slovensku nie je dostatočná záchranná sieť, ktorá by reagovala na potreby žien a detí. Viete, aký je to pocit, keď do vášho obydlia, skromného, alebo do vašej chatrče vtrhnú so súhlasom ministra vnútra policajti a zbijú vás, vaše deti, celú rodinu, ešte aj susedov a keď podáte žalobu za spáchanie trestného činu, tak vy sám budete obžalovaný? Viete, aký je to pocit? Keď sa nemôžte dovolať spravodlivosti, pretože nemáte ani moc, ani peniaze na to, aby ste si mohli zaplatiť dobrého advokáta. Vy tie peniaz máte, ale títo ľudia, bohužiaľ, nie. A takisto neviete ani, aký je to pocit vyrastať v chudobnej rodine a vedieť, že nemáte právo na dôstojný život, pretože tento štát dlhodobo ignoruje, že nemáte rovný prístup k vzdelaniu, že vaše príležitosti zamestnať sa sú významne limitované, pretože vy osobne nie ste záujem a kvôli vám nebudú sa zavádzať systémové zmeny.
Z toho, ako konáte, som si istá, že to neviete, alebo že vás to skôr ani nezaujíma a už vôbec vás nezaujíma dodržiavanie ľudských práv. Vás zaujíma len beztrestnosť vašich ľudí a ľudí s vami spriaznených. Práve z vašej strany je to teda prejav pokrytectva najhrubšieho zrna a skutočný úmysel je zjavný. Ste kvôli tomu ochotní znásilniť aj demokraciu a obchádzať všetky pravidlá štandardného legislatívneho procesu. Neboli ste to ale náhodou vy, ktorí ste minulej vláde vyčítali to isté? Nenamietali ste náhodou, že vláda Igora Matoviča využíva pandémiu koronavírusu na uľahčenie schvaľovania zákonov cez skrátené legislatívne konanie bez odbornej diskusie či bez možnosti pripomienkovať ich odborníkmi a verejnosťou? Nekričali ste, že takéto skrátené konanie, respektíve prijímanie dôležitých zákonov narýchlo a bez MPK je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu? Argument, že súčasná opozícia robí to isté alebo robila to isté, len aby ste ospravedlnili svoje konanie, to už absolútne neobstojí. Pretože ak sami konáte to, čo ste sami kritizovali, potom len potvrdzujete, že jedným z vašich cieľov je pomsta a nie zachovanie princípov právneho štátu. Vy predsa veľmi dobre musíte vedieť, že skrátené legislatívne konanie má svoje právne vymedzenie. Ide o výnimočný krok, ktorý musí byť riadne odôvodnený a podložený nevyhnutnosťou odvrátiť nejakú hrozbu.
A ja sa vás teda pýtam, akej hrozbe čelíme pri schvaľovaní novely Trestného zákona, že ho nemôžeme prijať bez normálneho časového tlaku, tak aby sa vedeli všetky relevantné subjekty, ja neviem, cez orgány verejnej správy až po MVO-čky a občanov na to dôkladne pripraviť, preštudovať si ich a vyjadriť sa k tomu.
O akú hrozbu, prosím vás, ide? No jedinú hrozbu, ktorú máte záujem odvrátiť, je hrozba straty slobody vašich ľudí asi. Ľudí, ktorí sa obohacovali na úkor tých obyčajných ľudí, na ktorých vám nezáleží, a tých, ktorí čelia naozajstným životným skúškam. Svedčí o tom aj fakt, že tento paškvil novely Trestného zákona nenapísali v spolupráci s prokuratúrmi, s prokurátormi alebo sudcami, ale len advokáti, ktorí boli buď sami obvinení alebo obžalovaní, alebo ktorí zastupujú takýchto klientov, ktorí boli obžalovaní. Takže vďaka nim sa nám na Slovensku bude žiť ako v raji. Áno, v raji, ale korupčnom. Raji pre zlodejov a organizovaný zločin, po ktorý, za ktoré môžte ísť napríklad do väzenia len s podmienkou, kde vám budú za korupciu či daňové podvody hroziť len tri roky nepodmienečne napríklad namiesto dvanástich. A bude tu raj pre klamárov. Áno, pretože vy klamete, keď tvrdíte, že znižovanie trestných sadzieb je dlhodobo diskutované a že zmenu pripravili aj predošlí ministri. Klamete, keď tvrdíte, že to vychádza zo základu, ktorý pripravil ešte pán Karas. A že pán Susko to našiel na stole a modifikoval si to podľa svojich predstáv, ak to správne parafrázujem. Je to lož. A potvrdil to aj samotný bývalý minister spravodlivosti Karas. Dokonca povedal, a to radšej prečítam, aby som sa nepomýlila, že: Mečiarova amnestia bola oproti tomu, čo ide urobiť táto vláda, len slabý odvar a návrhy považuje za morálny hazard a generálnu amnestiu doteraz neodhalených a neodsúdených páchateľov závažnej protispoločenskej trestnej činnosti. K tomu asi nepotrebujeme žiadny komentár. A vy ste nám pripravili vlastne na Slovensku aj raj pre oblbovačov. Áno, pretože vy normálne oblbujete a cielene zavádzate ľudí, ak tvrdíte, že znižovanie výšky trestných sadzieb má posilniť možnosti ukladania primeraných a spravodlivých trestov.
Ja sa pýtam, na základe akej analýzy, pán minister, ktorý tu asi nie je predpokladám, kto a ako zdôvodnil, že tieto tresty sú neprimerané a vo vzťahu k čomu? Zároveň zavádzate, keď tvrdíte, že zvyšovanie stropov za trestné činy korupcie upravujete len kvôli zvyšujúcej sa inflácii a po vzore ostatných západných krajín. No ale zabudli ste dodať, že v týchto krajinách, napríklad Rakúsko a Nemecko, ako uvádzate, je omnoho vyššia životná úroveň, majú tam dva-, trikrát vyššie platy a najmä že v týchto krajinách nemajú tak zásadné problémy s korupciou, ako je to u nás na Slovensku. Pre mňa je takéto konanie absolútne nelogické. To je ako keby ste zmiernili podmienky alebo, ja neviem, zlegalizovali držanie a, a nosenie zbrane v čase, keď máme vysoký počet ozbrojených lúpeží, ja tomu vôbec nerozumiem. Rovnako tak vyznieva nepochopiteľne aj vaša snaha o rýchle schválenie novely v skrátenom legislatívnom konaní, keď vám takmer všetci odborníci, odborníčky tvrdia, že takéto konanie je protiústavné a demoluje právny štát.
Vy stále o sebe tvrdíte, že ste stranou sociálnej demokracie. Stranou, ktorá o sebe hlása, že usiluje o zachovanie zvrchovanosti a suverenity štátu. Tvárite sa ako demokrati, a pritom sa správate ako autokrati, ktorí demolujú právny štát. Nezapájate sa do parlamentnej debaty, nie ste vôbec ochotní a myslím si, že ani schopní obhájiť svoje vlastné dôvody k takémuto konaniu. Tvrdíte, že zákony meníte z dôvodu porušovania ľudských práv zo strany špeciálnej prokuratúry, o ktorých rozhodol Ústavný súd, ale doteraz ste nám nepredstavili ani jedno rozhodnutie. Nemáte žiadny dôkaz. Dôvodom je možno aj to, že ústavné súdy práve takéto postupy, aké tu presadzujete, opakovane hodnotia ako neprípustné. Práve skrátené legislatívne konanie označujú za protiústavné, pretože znamená absolútne vylúčenie demokratickej diskusie.
Ústavný súd napríklad vo svojom náleze konštatuje, že pre splnenie podmienok na skrátené legislatívne konanie je nevyhnutné, aby boli dôvody konkrétne, podrobné a vecne odôvodnené. To sa však nestalo. Citovanie náletov vytrhnutých z kontextu pred desiatich rokov ako argument neobstoja. Z môjho pohľadu, vážená koalícia, vy normálne zneužívate inak svoje legitímne práva len preto, že ste vyhrali voľby alebo, aby sme boli presní, len preto, že sa vám podarilo zostaviť vládu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pani poslankyňa, ja sa vám veľmi ospravedlňujem, ale vzhľadom teda na to, ako sme si odhlasovali zmenu programu, tak vás budem musieť prerušiť, aby sme, keďže sú štyri hodiny, pristúpili k rokovaniu o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, návrh má tlač 99, a potom budete pokračovať v tom príspevku. (Reakcia z pléna.) Aha, tak poprosím vás zastaviť pani poslankyni čas, alebo vrátiť teda späť tam, kde, kde skončila. Dobre. (Potlesk.) Budete mať dvakrát potlesk aspoň.
Teda návrh má tlač 99, podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva sa teda predseda alebo predsedníčka Štátnej komisie volí v tajnom hlasovaní zo všetkých štrnástich členov tejto komisie, teda tých, ktorí zložili sľub začiatkom decembra minulého roku. Hlasovanie bude o sedemnástej a pre túto chvíľu otváram rozpravu k tomuto bodu. A do rozpravy som dostal päť písomných prihlášok, z toho tri za kluby a ako prvý vystúpi za klub SaS pán poslanec Dostál.
Prosím, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, tlač 99.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, o niekoľko desiatok minút budeme voliť predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Je to orgán, o ktorom možno mnohí slovenskí občania vôbec nevedia a predsa je nesmierne dôležitý pre podstatu demokratického politického zriadenia. Tou podstatou je dôvera ľudí v štát, v demokraciu, v to, že ich vôľa vyjadrená vo voľbách či v referende je skutočne bezvýhradne rešpektovaná. Toto netvrdím ja, aj keď s tým súhlasím, toto povedal začiatkom decembra pri skladaní sľubu členov, nových členov štátnej komisie pre kontrolu, pre voľby a kontrolu financovania politických strán predseda Národnej rady pán Peter Pellegrini a ešte raz zopakujem, že ja s ním v tejto veci veľmi súhlasím, lebo Štátna komisia je dôležitým orgánom a mali by sme jej venovať patričnú pozornosť. Tento typ volieb častokrát v Národnej rade prebehne tak, že k tomu nikto nevystúpi, ale myslím si, že je to nesprávne, pretože inštitúcie sú dôležité z hľadiska dôvery verejnosti v podstatu demokratického zriadenia, ako to, ako o tom hovoril pán predseda Národnej rady, a preto by sme na tému štátnej komisie mali stratiť pár slov a stratiť trošku času, najmä v období, keď sa iné inštitúcie štátu deštruujú miesto toho, aby sa posilňovali a aby sa budovala dôvera v tieto inštitúcie, ktoré sú dôležité pre demokratický právny štát, či už ide o nedávno schválený a už aj pani prezidentkou vetovaný kompetenčný zákon, ktorý narúša nezávislosť takých inštitúcií ako je Štatistický úrad Slovenskej republiky alebo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, alebo takmer narušil protimonopolný úrad, alebo či už ide o takú dôležitú inštitúciu vo vymáhaní práva a ochrane občanov pred páchaním kriminality prostredníctvom postihovania trestného stíhania zločincov ako je Úrad špeciálnej prokuratúry, o návrhu na zrušenie ktorého tu dnes diskutujeme už tretí deň.
Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán bola zriadená v roku 2014, keď bol schválený nový zákon, nový volebný zákon, ktorý integroval dovtedy roztrieštenú právnu úpravu týkajúcu sa jednotlivých typov volieb a nahradil aj ústredné volebné komisie, ktoré existovali osobitne pre každý typ volieb a samostatne pre, pre referendá. Jednou, jednou štátnou komisiou v minulosti do ústredných volebných komisií kandid... delegovali svojich zástupcov kandidujúce politické strany, teda bez ohľadu na to, aký výsledok nakoniec tá-ktorá strana dosiahla, mala v ústrednej volebnej komisii svojho zástupcu. V štátnej volebnej komisii je desať zástupcov politických strán, ale iba parlamentných politických strán, a plus sú tam štyria zástupcovia iných dôležitých verejných inštitúcií ako je Ústavný súd, Najvyšší správny súd, Generálna prokuratúra a Najvyšší kontrolný úrad, ktorých predsedovia, respektíve generálny prokurátor, delegujú svojich zástupcov do komisie.
Tých desať zástupcov parlamentných politických strán je delegovaných podľa pomerného princípu ako sú strany zastúpené v Národnej rade, ale zároveň je tam dôležitý moment, že je tam zabezpečená parita, teda päť z týchto zástupcov zastupuje strany vládnej koalície, päť zástupcov strany opozície a má to tak byť v priebehu celého volebného obdobia. A ak sa to zmení, ak sa zmení pomer síl v parlamente, tak sa zmení aj, aj, aj zloženie komisie, respektíve zastúpenie, zastúpenie tých členov, ktoré zastupujú parlamentné, parlamentné politické, politické strany.
Jej činnosť riadi predseda komisie, ktorého budeme už o malú chvíľu voliť v tajnej voľbe, od iných volieb sa voľba člena alebo predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán líši v tom, že tam nie sú tí, tí kandidáti navrhnutí, ani sa sami neuchádzajú o to, aby, aby sa stali predsedom, ale sú volení spomedzi všetkých členov štátnej komisie, ktorých je, ktorých je štrnásť. Preto aj ten proces voľby je odlišný od iných typov volieb, ktoré prebiehajú v Národnej rade Slovenskej republiky, kde bývajú aj verejné vypočutia, ktorí sú, ktoré sú takisto dôležitým inštitútom na preverenie kvality uchádzačov o verejné funkcie, tak túto fázu nemáme pri tejto voľbe, ale to neznamená, že by sme si nemali nič povedať o inštitúcii, ktorú volíme alebo ktorej predsedu volíme, respektíve, respektíve o aj o uchádzačoch, ktorí sa uchádzajú o nejakú funkciu, alebo respektíve kandidátoch, ktorí sú volení.
Čo robí štátna komisia? Štátna komisia v zmysle zákona preskúmava, registruje kandidátne listiny pre voľby do Národnej rady, do Európskeho parlamentu, dohliada na pripravenosť volebných komisií nižších stupňov, riadi odborný sumarizačný útvar, kontroluje financovanie politických strán, financovanie a vedenie volebnej kampane. Je odvolacím orgánom proti rozhodnutiam ministerstva vnútra vydaným podľa osobitných predpisov vo veciach financovania politických strán, vo veciach volebnej kampane, prerokúva pridelenie vysielacích časov v televíznom a rozhlasovom vysielaní počas volebnej kampane, zisťuje a zverejňuje priebežné a celkové výsledky volieb, vyhotovuje zápisnicu o výsledku volieb, vydáva kandidátom zvoleným za poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a poslancom Európskeho parlamentu osvedčenie o zvolení za poslancov, vyhlasuje nastúpenie náhradníka za poslanca Európskeho parlamentu, oznamuje predsedovi Národnej rady nastúpenie náhradníka alebo, alebo neuplatňovanie mandátu v prípade, v ktorom to ustanovuje zákon v osobitných častiach, poskytuje politickým stranám a kandidátom metodickú pomoc a poradenstvo o pravidlách financovania politických strán a pravidlách financovania volebnej kampane a zaujíma stanovisko k týmto, k týmto pravidlám.
Čiže áno, tak ako povedal pán predseda Národnej rady Peter Pellegrini, je to orgán, o ktorom možno mnohí slovenskí občania vôbec nevedia alebo veľa nevedia a predsa je nesmierne dôležitý pre podstatu demokratického politického zriadenia. Tou podstatou je dôvera ľudí v štát, v demokraciu v to, že ich vôľa vyjadrená vo voľbách či v referende je skutočne a bezvýhradne rešpektovaná. Ešte raz, s týmto sa dá, s týmto sa dá súhlasiť, ale rovnako je dôležité, aby sme takto zodpovedne, ako to zodpovedá slovám pána predsedu Národnej rady, pristupovali aj k iným inštitúciám, na ktoré má Národná rada a my ako poslanci a poslankyne Národnej rady vplyv.
Jednou z takých inštitúcií, ktoré sú tiež nesmierne dôležité pre podstatu demokratického zriadenia, je napríklad Ústavný súd. Ústavný súd od 1. októbra tohto roku funguje v nekompletnom zložení, pretože ústavná sudkyňa pani Laššáková sa vzdala funkcie ústavnej sudkyne ku koncu septembra, oznámila to začiatkom septembra a v zmysle zákona o rokovacom poriadku voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu vyhlasuje predseda Národnej rady bezodkladne po zániku funkcie sudcu Ústavného súdu. Čiže keď to bolo od 1. októbra, no mohli by sme sa spýtať, či nemal už pán Boris Kollár, ktorý bol predsedom Národnej rady až do ustanovujúcej schôdze novej Národnej rady, vyhlásiť tú voľbu, ale povedzme, že bolo to po voľbách, a teda nemuselo byť žiadúce, aby, aby dosluhujúci predseda Národnej rady, ktorý sa ani nestal novým poslancom, vyhlasoval voľbu, lebo je to už vec, ktorú bude riešiť nový parlament, ale povedzme od konca, konca októbra, 25. alebo kedy bola schôdza, už máme tu nového predsedu Národnej rady a ten mal bezodkladne vyhlásiť voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu, pretože v tom čase už viac ako tri týždne bolo neobsadené miesto člena alebo teda sudcu, sudcu Ústavného súdu. Pán Peter Pellegrini tak, žiaľ, neurobil napriek tomu, že vo vzťahu k Štátnej komisii pre kontrolu, pre voľby a kontrolu financovania politických strán tvrdí, že je to nesmierne dôležitý orgán pre podstatu demokratického politického zriadenia, určite by to tvrdil aj o Ústavnom súde, ale ani v októbri, ani v novembri a ešte teraz ani začiatkom januára nevyhlásil voľbu, včera alebo predvčerom povedal, že vyhlási budúci týždeň napriek tomu, že od decembra bol na to upozorňovaný, že to miesto je, miesto je uvoľnené a že teda má povinnosť bezodkladne vyhlásiť, vyhlásiť voľbu, teda moja poslanecká kolegyňa z klubu SaS Mária Kolíková ho k tomu dôrazne vyzývala, až teraz sľúbil, že budúci týždeň niečo vyhlási.
Bezodkladne síce v zákone nie je definované, ale bezodkladne určite neznamená dva a pol alebo tri a pol mesiaca. Len pre porovnanie, 13. mája 2020 sudca Mojmír Mamojka tiež oznámil, že sa vzdáva funkcie sudcu Ústavného súdu k 31. máju 2020 a 10. júna 2020 vyhlásil novú voľbu predseda Národnej rady vtedajší pán Boris Kollár. Desať dní. Mohlo to byť rýchlejšie, ale bolo to desať dní, to bezodkladne je. To, čo spravil pán predseda Národnej rady Pellegrini, bezodkladné evidentne nebolo a je to o to zarážajúcejšie, že sú situácie, keď si aj pán Pellegrini uvedomuje, že je veľmi dôležité, aby taká dôležitá inštitúcia ako Ústavný súd bola obsadená a aby bola obsadená čo najskôr a tu opäť by som zacitoval jeho slová, ktoré povedal ako premiér v septembri 2019, keď tvrdil: „Čím skôr zvolíme zvyšných kandidátov na sudcov Ústavného súdu, tým lepšie. Je dôležité, aby bol Ústavný súd čo najskôr v plnom počte, pretože podania tam prichádzajú každý deň. V každej demokratickej krajine je dôležité, aby orgán, ktorý má bdieť nad spravodlivosťou a dodržiavaním ústavy, fungoval v plnom počte." Toto hovoril Peter Pellegrini ako predseda vlády v septembri 2019, v októbri, v novembri a decembri 2023 sa na vec ako predseda Národnej rady, ktorý je zodpovedný za to, aby vyhlásil voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu, pozeral úplne inak. Tvrdil napríklad v decembri: „Počkám si najprv na uzavretie tejto diskusie," hovoril o rozšírení počtu sudcov, „a potom sa spolu s pánom predsedom Ústavného súdu vrhneme aj na to jedno meno. Dovtedy to určite niekoľko mesiacov pán Fiačan a Ústavný súd vydržia."
Čiže pod zámienkou, že poďme diskutovať o zmene počtu ústavných sudcov, lebo Ústavný súd nestíha robiť to, čo, to, čo, to, čo má, zdržoval, odkladal vyhlásenie voľby, vymyslel si nejaký neexistujúci problém, lebo aj predseda Ústavného súdu pán Fiačan hovorí, že navýšenie počtu ústavných sudcov nie je riešenie. Nevraviac o tom, že by to vyžadovalo zmenu ústavy, lebo počet ústavných sudcov je zadefinovaný v ústave, tak bolo by dobré, keby aj najvyšší ústavní činitelia pristupovali konzistentnejšie k tomu, že sú tu dôležité inštitúcie, ktoré majú riadne fungovať a aby mohli riadne fungovať, tak musia byť obsadené a keď je tam nejaké voľné miesto, tak je potrebné čo najskôr to miesto obsadiť a nepristupovať k tomu účelovo, že v septembri 2019, kedy ešte neboli navolení všetci ústavní sudcovia a v septembri 2019 končilo volebné obdobie, keď bol SMER vládnou a najsilnejšou vládnou a premiérskou stranou a blížili sa voľby, v ktorých už tušil, že môže prísť o moc, tak vtedy Peter Pellegrini si uvedomoval, že je potrebné čo najskôr obsadiť voľné miesta na Ústavnom súde, ale mám takú vážnu pochybnosť, že to bolo preto, aby naozaj Ústavný súd mohol fungovať v plnom zložení. Bolo to skôr preto, že sa končilo volebné obdobie, v ktorom SMER mal väčšinu v parlamente a keďže parlament volí kandidátov, z ktorých potom prezident alebo prezidentka vyberá, tak chcel, aby SMER-om dominovaný parlament zvolil tých kandidátov.
Teraz síce zase tu máme situáciu, že SMER je najsilnejšou stranou vládnej koalície, ale končí sa čoskoro funkčné obdobie pani prezidentky Čaputovej a ak sa bude ten proces voľby naťahovať a on sa ešte bude naťahovať, tak sa môže stať, že z tých kandidátov, ktorých zvolí Národná rada, už nebude vyberať pani prezidentka, ale bude vyberať jej nástupca, ktorý nevieme v tejto chvíli, kto bude, a možno si pán Pellegrini myslí, že tým novým prezidentom bude on. Lebo určite musia dostať uchádzači o post kandidáta čas na to, aby sa prihlásili, to nebude týždeň, to nebudú dva týždne, to bude pravdepodobne mesiac, potom zo zákona je tam lehota 45 dní, kedy musia byť zverejnené materiály uchádzačov na post kandidáta na sudcu Ústavného súdu na webe Národnej rady, potom prebehnú verejné, verejné vypočutia a potom prebehne proces voľby v parlamente, ktorý takisto nemusí byť na prvý raz, na prvý raz úspešný, to sa môže stať samozrejme, ale je zodpovednosťou predsedu Národnej rady, že niekoľko týždňov, v podstate v tejto chvíli už dva a pol mesiaca odkladal svoju povinnosť bezodkladne po zániku funkcie sudcu Ústavného súdu vyhlásiť voľbu kandidáta.
Takto by sme sa k dôležitým štátnym inštitúciám správať nemali a opakujem, že Ústavný súd je pomerne alebo je rovnako dôležitou a teda v skutočnosti ešte dôležitejšou štátnou inštitúciou ako Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, určite spĺňa tú definíciu, ako o nej hovoril Peter Pellegrini v decembri 2023 pri vymenovaní nových členov komisie, alebo ako hovoril o Ústavnom súde v septembri 2019, keď mu išlo o to, aby, aby sa čím skôr doobsadilo to miesto. Inak sa správa, keď, keď má potrebu odďaľovať a keď, keď mu nevyhovuje, aby čím skôr bolo obsadené, obsadené miesto, ako vo vzťahu k voľbe kandidáta na, na sudcu Ústavného súdu postupoval až doteraz a vlastne ani teraz nie je tá voľba vyhlásená, pričom je to naozaj jednoduché, jednoduché, jednoduchý dokument, ktorý je na jednu stranu necelú, ktorú by v priebehu dvoch hodín, hodiny, pol hodiny dokázal niekto, niekto napísať, prečítať, skontrolovať, podpísať a zverejniť.
Ale toto, bohužiaľ, nie je jediná inštitúcia, ktorá je dôležitá v demokratickej spoločnosti, dôležitá z hľadiska demokratického právneho štátu, v ktorej sa súčasná vládna koalícia a jej predstavitelia správajú čisto účelovo. Ďalšou inštitúciou, ktorá je tu na stole, a nebudem sa vracať už k tomu štatistickému úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, k tomu sa určite vrátime v rozprave o pani prezidentkou vetovanom kompetenčnom zákone, ale ďalšou takou inštitúciou, ktorej dôležitosť je spochybňovaná, keď to vládnej koalícii nevyhovuje, je Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. To je priam paradoxné, že ide o inštitúciu, ktorá bola do zákona presadená v tom pred predchádzajúcom volebnom období, keď vládol SMER, začali sa tie práce ešte keď bol premiérom Robert Fico, dokončili sa a zákon bol schválený za premiérovania Petra Pellegriniho, Úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bol zriadený preto, že dovtedajšia právna úprava bola vyhodnotená ako nedostatočná pre oznamovanie protispoločenskej činnosti. Prebehlo výberové konanie cez komisiu na úrade vlády, boli vybrané kandidátky, z ktorých vtedajšia Národná rada nedokázala zvoliť žiadnu, tak opäť prebehol ten proces, opäť boli vybraní kandidátka a kandidát, opäť Národná rada nedokázala zvoliť, ale z tých dvoch nakoniec Národná rada v predchádzajúcom volebnom období si vybrala súčasnú predsedníčku úradu pani Zuzanu Dlugošovú, opäť ako produkt výberového konania ešte z čias vlády Petra Pellegriniho, ona vytvorila Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a snaží sa zefektívniť tento Úrad ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a opäť to nebol problém pokiaľ, pokiaľ sa to nedotýka bytostných záujmov súčasnej vládnej koalície a jej blízkych ľudí, a to sa, samozrejme, ako už, ako už vieme, dotýka, lebo ochrana bola poskytnutá aj vyšetrovateľom okolo Jána Čurillu a ďalším policajným funkcionárom, ktorí vyšetrovali korupčnú činnosť z čias vlád SMER-u, a zrazu to začal byť problém, keď, keď minister vnútra Šutaj Eštok začal čistky v Policajnom zbore a tieto čistky sa dotkli aj vyšetrovateľov a policajtov a policajných funkcionárov, ktorí mali ochranu podľa zákona o ochrane oznamovateľov a voči ktorým nebolo možné robiť pracovnoprávne úkony bez súhlasu úradu, tak minister vnútra Šutaj Eštok ignoroval zákon o ochrane oznamovateľov, ignoroval Úrad na ochranu oznamovateľov a bez toho, aby si vyžiadal jeho súhlas, tak postavil vyšetrovateľov mimo službu. Tvrdil, že zákon neporušil, ale keď mu aj samotný úrad, respektíve jeho predsedníčka povedali, že postupoval v rozpore so zákonom a že nemal ignorovať ten zákon, potom mu to povedali aj, aj niektoré súdy, tak to mu nestačilo a dokonca teraz sme sa dozvedeli, že, že ani rozhodnutia súdov nie sú rešpektované, ani tí vyšetrovatelia, pri ktorých súdy zrušili to postavenie mimo štátnej služby, nie je im vyplácaná mzda taká ako im, ako im má byť vyplácaná. Minister doteraz nerozhodol o rozklade, hoci už uplynulo viac ako šesťdesiat dní, počas ktorých o rozklade voči svojim rozhodnutiam mal rozhodnúť. A dokonca v skrátenom legislatívnom konaní v rámci mafiánskeho balíčka prichádza vláda s tým, že treba oklieštiť ochranu oznamovateľov, treba obmedziť pôsobnosť úradu voči policajtom, ale aj celkovo skomplikovať ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, aby sa im jednoducho, jednoduchšie robili, robili čistky, lebo majú na tom záujem.
Čiže keď si myslia, že je to len tak, tak, tak sa chvália novým úradom, chvália sa tým, že, že ideme prijímať účinnejšiu ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ale keď sa ukáže, že ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti môže ohroziť ich záujem vyčistiť políciu a zastaviť vyšetrovania korupčných káuz z čias ich predchádzajúcich vlád, tak zrazu je to problém, zrazu ignorujú zákon, ignorujú úrad, ktorý bol legislatívne zadefinovaný do slovenského právneho systému počas ich vlády, nerešpektujú jeho rozhodnutia a idú, idú ho oklieštiť, oklieštiť jeho právomoci, znížiť možnosti ochrany oznamovateľov korupčnej a protispoločenskej činnosti.
Čiže takto sa to robiť nemá. Inštitúcie sú dôležité, dôležitá je aj Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorej predsedu budeme o chvíľu, o pár desiatok minút zrejme voliť, ale mali by sme sa k nim správať ako k dôležitým nielen pri slávnostných príhovoroch, keď menujeme ich členov a potriasame im ruky a hovoríme, aký je to dôležitý orgán. Mali by sme sa reálne, aj keď sme pri moci, keď môžeme rozhodovať o tom, že budeme meniť ich právomoci alebo budeme ignorovať rozhodnutia dôležitých inštitúcií, mali by sme sa správať tak, ako sa majú politici správať k dôležitým inštitúciám. A to, bohužiaľ, vládna koalícia nerobí. Vládna koalícia robí presný opak toho. Vládna koalícia nabúrava dôveru verejnosti v dôležité verejné inštitúcie. Ešte raz, ešte raz tu zacitujem toho Petra Pellegriniho: „Je to orgán, o ktorom možno mnohí slovenskí občania vôbec nevedia a predsa je nesmierne dôležitý pre podstatu demokratického politického zriadenia. Tou podstatou je dôvera ľudí v štát, v demokraciu. Neoslabujme dôveru ľudí v štát a demokraciu."
My v tejto chvíli nemáme na to dosť hlasov, aby sme zabránili vládnej koalícii oslabovať dôveru ľudí v štát a demokraciu, ale máme hlas na to, aby sme sa ozvali, keď sa tak deje, aby sme na to upozorňovali, aby sme proti tomu protestovali, aby sme svoj hlas zdvihli v parlamente, keď tú možnosť máme, aj keď obmedzenú skráteným legislatívnym konaním, aj na námestiach, kde to budeme robiť nielen sami, ale aj spolu so slovenskou verejnosťou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem vám veľmi pekne. Na vaše vystúpenie, pán poslanec, sú štyri faktické poznámky a ako prvý pán poslanec Jakab.

Ďakujem pekne, pán Dostál, za vystúpenie aj za vysvetlenie základných princípov tejto komisie. Vy ste hovorili, že sa skladá zo štrnástich členov, čo je pravda, päť je vlastne koaličných, päť je opozičných a štyri a sú zástupcovia Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, Generálnej prokuratúry a Najvyššieho kontrolného úradu s tým, že vlastne momentálne je to tak, a teraz takú mám otázku na vás, pán Dostál, filozofickú, že momentálne to vychádza tak, že pre každú stranu z koalície, aj opozície je tam vlastne minimálne jeden člen a niektorí majú aj dvoch, hej, poslednými voľbami prešlo osem strán alebo teda koalícií, čiže niektorí majú jedného, niektorí majú dvoch. Chcem sa vás opýtať, lebo som si čítal aj zákon, aj štatút tejto komisie, čo by sa stalo, keby v parlamente bolo desať, teda jedenásť a viac subjektov, ako by sa tento pomer rozdelil.
A druhú filozofickú otázku, ktorú na vás mám, je, že teda predseda, predseda tejto komisie je volený v Národnej rade Slovenskej republike v tajnej voľbe z vymenovaných členov komisie a je zvolený nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov. Všetci vieme, že keď je koalícia a opozícia, tak koalícia má väčšinu, opozícia má menšinu, ale práve na začiatku ste hovorili, že v tejto komisii je to pomerne vyvážené, čiže päť za koalíciu, päť za opozíciu. Filozofická otázka číslo dva, nemyslíte si, že by bolo spravodlivejšie, keby svojho predsedu táto komisia volila sama spomedzi seba, teda tí štrnásti, päť koalícia, päť opozícia a štyria nezávislé úrady, že by si sami zvolili svojho predsedu, aby bola zachovaná tá vyváženosť, ako to, že to volíme v Národnej rade, kde koalícia má väčšinu?

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Plaváková.