6. schôdza

Zaregistroval som, pán kolega, vaše apely na to, aby koaliční poslanci reagovali na relevantné odborné pripomienky a názory opozičných poslancov, aby odpovedali na naše otázky, dokonca aby simulovali alebo nahradili MPK. Žiaľ, no ono je to tak, že kde nič nie je, tak tam ani smrť neberie.
Dámy a páni z koalície nemôžu predsa diskutovať k niečomu, čomu buď vôbec nerozumejú, alebo síce rozumejú, ale zároveň vedia, že to, čo robia, je neférové, nečestné, nekorektné a dovolím si povedať, až hnusné voči bežným ľuďom na Slovensku. Aj voči ich vlastným voličom. Veď nebudú predsa obhajovať vo faktických poznámkach alebo vystúpeniach niečo, o čom vedia, že je neobhájiteľné.
Jediným alebo jedným z mála predstaviteľov koalície, čo rozumie tomu, o čom sa tu bavíme, je pán Susko, ale ten radšej nech nevystupuje, pretože to, akým odporným spôsobom včera zneužil potrebu legislatívne riešiť ústavnú starostlivosť v súvislosti s jednou vraždou a prezentoval to ako dôvod, prečo treba znížiť trestné sadzby a podporiť zločincov, to bolo niečo neslýchané a nechutné, to nech radšej ani nevystupuje, ak má takto vystupovať.
Ja som zaregistroval aj váš apel na vedomie a svedomie Petra Pellegriniho, lenže to vám, žiaľ, musím povedať, že nejaké vedomie a svedomie sa o Petra Pellegriniho ani len neobtrelo. On nie je nepopísaný list. On roky rokúce sa podieľal na všetkých svinstvách Roberta Fica a strany SMER buď tak, že ich kryl, alebo ich rovno robil a profitoval z nich. Preto ani nedokáže vysvetliť svoje majetkové pomery.
A po druhé, za toto krátke obdobie sa toľkokrát prejavil ako podržtaška Roberta Fica, že o nejakom vedomí a svedomí v prípade tohto človeka vôbec nie je možné rozprávať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán Hargaš, vy ste vyzvali Pellegriniho, aby vystúpil s tým svojím, s tou svojou analýzou. No ako on môže vystúpiť s tou analýzou, keď on chce, on chce, aby taký, ako Suchoba a Imrecze skončili. Veď vy si myslíte, že nezobral 150-tisícový úplatok? Ten človek to potrebuje, aby takíto ľudia už nerozprávali o ňom pravdu. A chcem od vás počuť, pán Hargaš, že či zobral, alebo nezobral, povedzte mi váš názor. Viete, Pellegrini napríklad teraz hneď upozornil pána poslanca Saba, aby nerozprával od veci. No pán Sabo rozprával k veci. Keby Pellegrini počúval a nebavil sa tam s Rašim, ktorý, ktorý sem príde a robí tu fešáčika a nemá iné čo na robote, takže keby, keby, keby Pellegrini bol počúval, tak vie, že ste, pán Sabo, rozprávali k veci.
Oni potrebujú tento zákon zrušiť. Myslíte si, že Pellegrini vám predloží nejaké relevantné dôkazy alebo nejakú odbornú analýzu toho, prečo to idú zrušiť? Pellegrini? Veď Pellegrini jeden deň povie, že no on teda, nechce zrušiť tú špeciálnu prokuratúru a druhý deň povie, no ja som sa rozhodol, ja som taký Peťulino, ktorý sa zle vyspal a idem to zrušiť, musím to zrušiť. A prečo to ide zrušiť? Lebo Fico ho drží za tie jeho jaja. Riadne ho drží za tie jeho jaja. Čo si myslíte, že Fico dal ľuďom tie peniaze a Muňkovi dal tie lóve, veď si pozrite, pozrite si, dajte si Muňko, SMER, jak Muňkova rodina zarábala na zákazkách SMER-u. Tak čo si myslíte, že ten byt, čo dostal teraz Fico lacno, že ho zaplatil? Figu borovú zaplatil. To sú vlastne len peniaze, ktoré dal Muňkovi. A toto sú ich kšefty a oni si tieto kšefty musia očistiť. Preto skrátené legislatívne konanie.
Viete, mne, mne naozaj, keď, keď vidím ich na chodbách, ako sa arogantne správajú, veď to je čistá katastrofa.
Slovenský národ, pozrite sa, ako chodia do roboty smeráci, ktorí vám sľubovali inú politickú kultúru. Vás by z každej roboty, milí Slováci, vyhodili, keby ste tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolegovia a kolegyne, ďakujem vám veľmi pekne. Musím sa vám s niečím priznať. Keď som kráčal od toho pultíku na svoje miesto a počul som, že 31 faktických, ja som si fakt myslel, ja som fakt dúfal, že to malo nejaký zmysel a že tam bude nejaký koaličný poslanec, poslankyňa, jeden, dvaja, takýto som ja optimista. A nevyšlo. Neberiem si to osobne, že treba, ako chápem, že ešte popracovať na tých motivačných zručnostiach, budeme apelovať tu, aj kolega Šimečka dal nejaký iný návrh motivácie, že teda keď sa prihlásia, tak my stiahneme faktickú, budeme to skúšať. Vyzerá, že to budeme dlho, niekoľko dní ešte, takže možno nejaká súťaž o vecné ceny, alebo ja neviem už. Budem, budeme to skúšať, no. (Smiech v sále.)
Čiže mrzí ma, že medzi tými tridsiatimi jednými poslancami, poslankyňami zase nikto z koalície, ale stalo sa, stalo sa jedno, prišiel, prišiel pán predseda poslaneckého klubu Richter, čo beriem ako možno takú reakciu, že prišiel pozichrovať, že aby teda nenaskočili na ten môj trik, že hrajme sa na MPK a poďte nám odpovedať akože v MPK, lebo tak možno sa tu prišiel uistiť, že teda aby niekomu nenapadli také nápady, že odpovedať nám na otázky, a prišiel aj pán predseda Pellegrini, čo ma potešilo, ale tesne pred tým, ako som ho v tejto faktickej chcel vyzvať ešte raz, lebo zmeškal ten môj príhovor, tak som mu chcel povedať, že k čomu by som bol rád, aby sa vyjadril a prečo, tak zase odišiel. Tak počkám si s faktickou poznámkou, keď tu opäť bude pán predseda Pellegrini, a ako nádejného prezidentského kandidáta, sťaby budúceho prezidenta, pánbohchráň, by som ho chcel vyzvať, aby nám povedal svoj názor na tento návrh na skrátené legislatívne konanie a na výhrady, ktoré v pléne zazneli.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, vážená koalícia, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, vážený pán podpredseda vlády, ku ktorému sa vyjadrím, dúfam, že neodíde, a, vážení opoziční poslanci a poslankyne, môj predrečník mal veľmi zaujímavý, zábavný a faktické, presný prejav o tom, že prečo netreba podceňovať MPK a vlastne veľmi podrobne vysvetlil, akým spôsobom sa to MPK podieľa na kvalite poslaneckých alebo aj, teda hlavne vládnych návrhov. My sme dokonca mali v programe, že aj poslanecké návrhy by mali prechádzať nejakým MPK, ale keďže nie sme vo vláde, tak takéto veci nemôžeme aplikovať a nemáme väčšinu, ale teda k tomu sa budem vyjadrovať neskôr.
Môj prejav ma... prejav ale budem sa snažiť oveľa širšie koncipovať, ako to robil poslanec Hargaš, a to je na základe predvčerajšieho článku, ktorý som si prečítal o Slovensku. Totižto čítať články nie je len taká vec, že zaujímajú ma novinky zo sveta a, a tu a tam si niečo prečítam, ale čítať články je dôležité preto, aby sme vedeli, aké informácie o nás získavajú ľudia vo svete, na Slovensku, aké informácie získavajú naši priatelia, nepriatelia. A ja som si prečítal článok vo Financial Times, ktorý síce hovorí o prezidentských voľbách, to bol ten ako keby, tá, tá dejová línia, o ktorej, o ktorú sa ten autor zachytil, ale v skutočnosti tá hlavná vec, o ktorej písal, bolo, že aký boj prebieha na Slovensku. Boj medzi koalíciou – opozíciou, o koalícii, ktorá chce zrušiť súdne a iné orgány, ktoré sa snažia dodržiavať spravodlivosť na Slovensku, a o protikandidátovi a terajšej prezidentke, ktorá sa tomu snaží zabrániť. A v skutočnosti tento dlhý článok vlastne povedal čitateľovi o tom, že na Slovensku prebieha súboj o demokraciu, o právny štát, o to, že v skutočnosti súdne rozhodnutia už nebudú až tak nekúpiteľné, že súdne rozhodnutia, resp. prokuratúra bude nejakým spôsobom ovplyvniteľná alebo ovplyvniteľnejšia ako doteraz.
Ako som teda povedal, Financial Times čítajú rozhodovatelia, politici, ekonómia, ľudia z akademickej sféry, ovplyvňuje tisícky novinárov, ktorí v iných jazykoch informujú svojich čitateľov a tým pádom, dovolím si tvrdiť, že bez toho, aby som robil reklamu tomuto pravicovému denníku, svetovému denníku, tento článok má strašný dopad. A má dopad na budúcnosť našej krajiny, na to, že či sa budú na Slovensku uchádzať investori o investovanie na Slovensku, či tí investori budú budovať veľké alebo malé fabriky, budú sa rozhodovať, že či pôjdu do Poľska, alebo či pôjdu do Rakúska, alebo pôjdu aj do krajín, kde je drahšia pracovná sila ako na Slovensku, keďže dlhé obdobie čerpáme z toho, že v skutočnosti my vlastne našu pracovnú silu vyciciavame tým, že im dávame pracovné príležitosti, ktoré sú s nízkou pridanou hodnotou, a vlastne tie ozajstné pracovné príležitosti, ktoré sú pracovné príležitosti 21. storočia, zostávajú v iných krajinách, kde právny štát, domôcť sa súdneho rozhodnutia je oveľa bežnejšie, ako to je na Slovensku alebo ešte ako to bude na Slovensku.
My sami si tu a teraz vytvárame obraz o sebe, teraz v tomto parlamente, a bude to mať ekonomické, ako už som povedal, sociálne, ale aj demografické dôsledky. Národohospodársky sa dotknem len okrajovo, lebo bude asi pravdepodobne po mne rozprávať pán kolega Kišš, ktorý teda to rozobere na súčiastky, ale ja len poviem, že zníženie ratingov, ktoré sa na nás chystá, zdražie peniaze nielen investorom, slovenským investorom, ale aj tým ľuďom, ktorých sme sa pred troma alebo dvoma mesiacmi snažili dodotovať cez hypotéky a v zásade sme spravili len to, že dali sme im 1,2 milió... teda dali sme im niekoľko sto miliónov euro na to, aby sme dodotovali hypotéky, ale v skutočnosti o rok tie ich úroky budú drahšie ešte, lebo ekonomická politika, resp. politika reformy právneho štátu vlastne zvýši tie náklady nepriamo, ale zvýši.
Ja by som skôr vlastne sa venoval tej blbej nálade, ktorá na Slovensku začína byť úplne jasná. To, že vy si poviete, že je to blbá nálada, ktorá je len v jednej časti politického spektra, 2,6 mil., ako to prerátal pán kolega Hargaš, nie je to tak. Tá blbá, blbá nálada je, je všeobecne v celej krajine, a to, že možno 60 % voličov SMER-u je spokojných s touto vládou, alebo s krokmi, ktoré robí, nevydrží, nevydrží dlho. Mňa najviac trápa, trápi tá blbá nálada, ktorá sa týka tých ľudí, tých mladých ľudí, ktorí majú do budúcnosti túto krajinu živiť, ktorí majú sa podieľať na našich dôchodkoch, ktorí majú vytvárať hodnoty, ktorí tu majú zakladať spoločnosti, ktorí tu majú učiť naše deti, ktorí tu majú sa starať o nás, keď budeme starí, a tí mladí ľudia v tejto krajine nechcú zostať, odchádzajú. Podľa prieskumu spred pár mesiacov, ktoré som si prečítal, 50 % mladých ľudí zo Slovenska plánuje odísť. Ja neviem, že ako vy to vlastne beriete, lebo to nie je nejaký, nejaký fake news, to je proste prieskum verejnej mienky, podľa ktorých sa riadite aj vy, vaši politickí stratégovia. Takže buď nám, vám na tom nezáleží, alebo si myslíte, že to nejak opravíte, ak vám na tom nezáleží, tak je to strašný cynizmus, ak si myslíte, že to nejak opravíte, tak vám prajem pevnú vôľu, lebo už tu začínate robiť veci, ktoré sa opraviť až tak ľahko nebudú dať.
Ale ešte zúžim to moje sústredenie sa na mladých ľudí, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia. Oni odchádzajú študovať do zahraničia kvôli dvom dôvodom. Po prvé preto, že majú pocit, že slovenské vysoké školy im neposkytnú dostatočný kvalitný, alebo dostatočne kvalitné vzdelanie pre ich budúcnosť, či už na Slovensku alebo v zahraničí, a tu nechcem nadávať na slovenské vysoké školy, ja mnohých rektorov a rektorky osobne poznám, ja si myslím, že oni nemôžu robiť lepšie vysoké školstvo, lebo nemajú na to prostriedky. Lebo štátny rozpočet im nedáva dostatočnú dôležitosť, aby robili lepší výskum, lepšie vzdelávanie, aby mali lepšie podmienky študenti na internátoch a tak ďalej a tak ďalej.
Podľa prieskumu Inštitútu vzdelávacej politiky, teda štátnej inštitúcie, za posledných osem rokov odchádza študovať do zahraničia jedna pätina všetkých študentov, ktorí študujú, na vysoké školy. Keď si, keď si to chcete predstaviť, že ako to je v iných krajinách, tak jedna pätina je druhý najhorší, najhoršie skóre z celej Európskej únie. A vy si poviete, že kto je ten prvý. No prvé je Luxembursko, lebo je to taká malá krajina, že tam je jedna vysoká škola a oni sa spoliehajú na to, že vlastne tí ich študenti, ktorí tam vlastne sa narodia, tak budú študovať vo vedľajších krajinách, to znamená, že oni sú na to naprogramovaní. To znamená, že sme najhorší v celej Európskej únii. Ale nieže sme len najhorší, lebo to je 20 %, za nami je po o... je 8 % nižšie Lotyšsko, ktoré síce má s tým tiež problém, ale tiež je trošku na to naprogramované, lebo tí ľudia chodia študovať do Fínska, do Švédska a v zásade majú tie, tá krajina má nejaké dohody s inými, inými krajinami, ktoré im v zásade to vysoké školstvo poskytuje. Na Slovensku my máme takéhoto „priateľa" Česko, ktoré je vlastne náš bývalý štátny súpútnik, mali sme spoločný štát, lenže tí ľudia, ktorí odchádzajú študovať do Čiech, tam do veľkej miery aj zostanú, lebo je to blízka krajina, môžu mať blízko ku rodičom, majú, nemajú až taký jazykový problém, a my vlastne z našich daní financujeme Čechom budúcnosť. A mne to nevadí kvôli tomu, že by som závidel tým Čechom, vadí mi to kvôli tomu, že my sa snažíme budovať lepšie Slovensko a absolútne si neuvedomujeme tento, tento rozdiel, teda tento, tento, tento vážny problém.
Momentálne je 32-tisíc študentov v zahraničí, z toho, ako som povedal, jedna pätina sa už nikdy nevráti. Keď sa už nikdy nevráti jedna pätina, tak štátni analytici vyrátali, že s jedným talentovaným 25-ročným človekom, ktorý sa rozhodne nežiť v našej krajine, stráca Slovensko cca 2,8 mil. eur. Dve celé osem milióna eur. To je strašne, strašne veľa. To je napríklad, keď to tak rátam, šesť bytov premiéra. Alebo je to, ja neviem, ani, ani, ani to nechcem prerátavať, lebo vlastne to už je strašne veľa. A teraz keď si vynásobíme tých 2,8 mil. číslom ľudí, ktorí sú v zahraničí, a keď si dáme preč nejaké, nejaké, keď to nejak zaokrúhlime, tak nám to vyráta, že, vychádza, že cca 10 mld. ročne, 10 mld. ročne strácame na tom, že máme najschopnejších ľudí s najväčším potenciálom v zahraničí. Desať miliárd ročne, predstavte si, čo to asi tak je. Desať miliárd ročne znamená, že cca každý rok by sme vedeli postaviť 200 až 300 kilometrov diaľnic. Pán Raši, ktorý tu, odišiel a znova prišiel, by mohol chodiť do Košíc diaľnicou. Neprer... nepretržitou. Nemuseli by sme outsoursovať Maďarsko. Mohli by sme za tých, za tých 10 mld. mať viete koľko 13. dôchodkov za rok? Desať. Tých desať 13. dôchodkov by sme mohli mať za rok, keby tí mladí ľudia necho... neodchádzali do zahraničia. By sme mohli mať dvojnásobné dôchodky, keby sme nemali 13. dôchodky. To znamená, že tí ľudia, ktorých sme tu zachraňovali minule, minulé schôdze, by mali oveľa väčšie dôchodky, keby my sme nevyháňali naším právnym prostredím mladých ľudí do zahraničia.
Ja s... ja vám poviem takú vec, že, že ja som sa vlastne s tým, čo tu teraz hovorím, mi prišlo až tak smutno, že, že som sa zo svojho vlastnou pre... prejavu rozcítil. Lebo, lebo keď sa rozprávate s mladými ľuďmi, dneska ráno som bol v nemocnici a som sa pýtal sestričky, ktorá mi dávala injekciu, že teda ako sa má a tak ďalej a ona že vlastne jej deti, dvojičky, maturujú a že už majú, už sú prijaté do Holandska. Potom som sa bavil s doktorkou, ktorá teda analyzovala tie moje výsledky, povedala, že tak sa teší, lebo sa jej syn a dcéra vrátili na, na sviatky na, na Slovensko. Na každej jednej chate, kde tak chodíme, sú také otcovské chaty, neviem, či to poznáte, také že ´S tebou mě baví svět´ a tak ďalej, boli sme nejakí desiati, mnohých z tých ľudí možno aj poznáte, mnohí sú aj takí známi, a tak sme sa bavili, že ako s tou krajinou bude a že čo s tými deckami a tak ďalej a, a väčšina z tých ľudí povedala, že ja už na to kašlem, už len nech decká sú v pohode, ja tu nejak dožijem a tak. A tie naše decká sú medzi 9 a 15 rokmi. A niekto povedal, že ale ony aj tak všetci pôjdu do zahraničia, a my že nie, že to nie je pravda a tak ďalej. Tak sme si ich tak zavolali, normálne že podľa vekovej štruktúry a sme sa pýtali, že, že mnohí z nás sa nebavili s tými deťmi, že kde chcú ísť študovať, lebo sú malé, hej, keď máte 13-ročné decko, tak sa s nimi nebavíte, že kde chce ísť vaše decko študovať. A od 13 alebo 12 rokov tie deti do 15, v tom intervale, každé, bez toho, aby som sa s nimi niekedy bavil, povedali, že chcú ísť študovať do zahraničia. Je to proste neuveriteľné. Je to že strašná hanba. Tí, ktorí ste tu poslanci už dlhšie obdobie, či už koaliční alebo aj opoziční, všetci máte na tom svoj podiel, lebo vlastne to vzdelávanie je to, čo nám zabezpečí budúcnosť našej krajiny, zabezpečí prosperitu, zabezpečí to, aby aj tí starší ľudia sa mali dobre, aby mal kto vyrábať tie ich dôchodky a my absolútnym spôsobom toto podceňujeme. A ja už sa tak čudujem, že ma tu nikto nepreruší, lebo si poviete, že čo toto všetko má spoločné s, s vlastne skráteným legislatívnym konaním, ktoré tu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Ja som vedel, že pán poslanec príde k pointe. (Smiech.)

Štefunko, Ivan, poslanec NR SR
... a má to spoločné to, že vlastne 75 % ľudí, ktorí odchádza z tejto krajiny, odchádza kvôli ekonomickým a neviem akým dôvodom, ale 25 % ľudí odchádza aj kvôli tomu, lebo majú pocit, že na Slovensku nie je správny právny štát. Že sa cez korupciu dostanete oveľa ďalej ako, ako sa dostať správnou a poctivou prácou. Aj toto všetko, čo tu vlastne dnes robíme, prispieva ku odchodu mladých ľudí, lebo tí ľudia majú pocit, že v spravodlivom štáte sa im bude pravdepodobne lepšie dariť ako v nespravodlivom, v tom štáte, ktorý znižuje tresty za zločiny, a to nehovorím, a ja, my netvrdíme, že všetky zníženia trestov, ktoré vy navrhujete, sú zlé. Však my sme povedali, samozrejme, treba niektoré veci prispôsobiť, ale treba to, o tom diskutovať, treba o tom diskutovať relatívne dlho. Hovoríme o tom, že, že trest za, keď nejaká matka ukradne nejakú horalku pre svoje deti, tak samozrejme, že nemá ísť do väzenia a ak v minulom trestnom systéme jej to hrozilo, tak proste to treba odstrániť. Ale keď niekto systematicky tuneluje štát a ešte aj v nejakom organizovanom systéme, tak takémuto človeku znižovať tresty je proste výsmech. A nieže je to výsmech, je to proste takisto zločin, za ktorý by sa malo ísť do väzenia. Lebo to je práve to, akým spôsobom si nastavujeme motiváciu daných ľudí. To, že proste nejaký človek v nejakom jednotlivom zlyhaní proste urobí chybu a ide do väzenia a ako keby zostane tam desať rokov, tak to je asi problém. Ale ak niekto proste plánovane robí zleč... zločiny a tomu, ktorý to plánuje, znižujeme tresty do budúcnosti, tak to je pozvánka na robenie zločinov.
A o tomto my tu rozprávame, preto vám rozšrubovávame tie vaše zmeny, dokonca ale hovoríme, že aj keď, keď chcete si to schváliť, tak to robte poriadne, robte to tak, aby tu bolo to MPK, aby o tom diskutovali ľudia, aby o tom mimovládne organizácie mohli analyzovať, že aké to môže mať dôsledky. A to už nehovorím o tých veciach, že na to nemáme pripravený ani súdny, ani, ani, ani celkovo justičný systém.
Teda summa summarum, táto reforma nemá čo dočinenia len s prokuratúrou a súdnym systémom, ale má čo dočinenia s celou budúcnosťou krajiny, a preto si myslíme, že by mali ľudia chodiť protestovať do tých, do tých ulíc a na námestia, lebo takto môžu vyjadriť to znepokojenie a my veríme, že budete na to počúvať. To znamená, že zajtra o osemnástej v dvanástich mestách vás pozývam na protest proti týmto zmenám, ktoré chystáte.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ja ďakujem Ivovi za tento prejav, pretože to je ten typ prejavu, ktorý sa snaží teda tak pozerať na, na veci z takej vtáčej perspektívy, a podľa mňa je potrebné tu, aby tu zazneli aj podobné argumenty a riešila sa podstata toho, že aké efekty všetky môže mať táto prijatá novela a ono to súvisí aj s tými samotnými dôvodmi toho skráteného legislatívneho konania. Že to skrátené legislatívne konanie teda hovorí o tom, že však máme tu nejaké, ak máme nejaké bezpečnostné ohrozenie, môžeme k nemu pristúpiť, hospodárske škody alebo ľudskoprávne škody, ľudskoprávne ohrozenia. A ono práve tieto typy právu poukazujú na to, že nielenže nie sú splnené podmienky toho skráteného legislatívneho konania, ale ony práve môžu byť škodlivé v dlhodobom horizonte, ak tu prijmeme takéto zákony. A ono, ono je to veľmi vidno, niektoré tie škody sa nedajú ani vyčísliť, môžu byť strašne veľkého rozsahu. Keď napríklad poslanec Štefunko rozprával napríklad o tom imidži v zahraničí, že ako vnímajú našu krajinu, tak ja vždy keď čítam a pozerám sa na, na rôzne, na rôzne prieskumy zo zahraničia, prečo investori chcú, alebo nechcú prísť, tak napríklad ten právny štát a tá vynútiteľnosť práva je jedna z tých najdôležitejších vecí, prečo, prečo zvažujú, či sem prídu, alebo neprídu. A my práve ideme opačným smerom. My práve ideme právny štát týmto ešte viac zdecimovať a ideme ešte to robiť aj cez skrátené legislatívne konanie.
Potom tu máme aj tie konkrétnejšie nejaké vyčíslenia, ktoré nám môžu... ktoré nás môžu hospodársky alebo ľudskoprávne ohroziť. Napríklad pani poslankyňa Bihariová tu včera ukazovala rôzne ľudskoprávne aspekty v konkrétnych prípadoch. Tie samotné korupčné tresty, ktoré tu máme, a tak si môžme privodiť škody tým, že ideme vlastne privítavať s otvorenou náručou korupciu. Čiže naopak, nielenže nie sú splnené tie podmienky skráteného legislatívneho konania, ale máme tu aj obrovské škody, ktoré môžu byť spôsobené, ak týmto skráteným legislatívnym konaním prejdeme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ivan Štefunko, musím povedať, že si rozcítil aj mňa. Ja hneď v úvode, keď si aj okrem iného aj trefne spomenul, že, a apeloval na to, že svet sa na nás pozerá a že nielen tú opozíciu, ale aj celý svet zaujíma, zaujíma, čo sa tu deje a čo sa tu bude diať na, na, v tejto krajine. A to isté, pred tridsiatimi rokmi z toho istého miesta na to isté apeloval aj prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, keď tiež vtedajšej vládnej koalícii hovoril, že svet sa na vás pozerá, prestaňte s tým, čo tu robíte, lebo likvidujete demokraciu, ktorá ešte nestihla ani vzniknúť. A svet sa pozeral a písal o nás, že sme čierna diera Európy a hrozila nám absolútna izolácia. A ja sa naozaj bojím, čo bude s touto krajinou, keď tento návrh zákona v tomto skrátenom legislatívnom konaní prijmeme.
A kým ty si rečnil, tak premiér tejto krajiny rečnil na inom mieste, na svojom mediálnom brífingu o tom, prečo my tu rečníme. A za ním stáli všetci, všetci autori tohto návrhu a celého legislatívne... skráteného legislatívneho konania, tak možno by bolo lepšie, keby nie na inom mieste rečnili o tom, prečo my tu rečníme, ale aby tu s nami diskutovali o tých vážnych dôvodoch, ktoré táto zmena prinesie. A keďže oni rečnia na inom mieste, tak my zajtra budeme o osemnástej rečniť v osemnástich mestách a týmto tiež všetkých pozývam.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne... (Rečníkovi sa vypol mikrofón. Reakcia poslanca Šmilňáka: „Neviem, prečo som ja zapnutý, ale ja ešte nemám byť v poradí, či?")

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Poprosím vás zapnúť mikrofón pánovi poslancovi Trubanovi.

Truban, Michal, poslanec NR SR
Ja to môžem aj zopakovať potom znova.
Taktiež ďakujem za veľmi dobrý príhovor kolegovi Štefunkovi a hlavne aj za to, že otvoril tému práve odchodu mladých, ale aj celkového ľudského kapitálu v našej krajine, pretože pri tejto zrušení ÚŠP aj znižovaní trestných sadzieb častokrát zabúdame na to, že to nemá len vplyv na to, že či sa tu bude priamo menej kradnúť, alebo viac kradnúť, ale aj presne na to, ako si podotkol vo svojom príhovore viackrát, na to, ako aktívni, kreatívni aj mladí, ale aj starí ľudia, ktorí chcú budovať našu spoločnosť, chcú tu zakladať podnikanie, chcú vytvárať inovatívne veci, chcú našu spoločnosť niekam posúvať ďalej, si potom povedia, že nechcú v takejto spoločnosti žiť, v spoločnosti, ktorá nie je spravodlivá, v spoločnosti, ktorá ich neochráni, keď sa im bude niečo zlé diať. A som veľmi rád, že si to doplnil aj o čísla a o argumentáciu, pretože je to podľa mňa skutočne veľmi, veľmi dôležité, pretože aj týmto zákonom, pokiaľ prejde, a my sa budeme snažiť robiť všetko preto, aby sme to čo najviac oddialili, ale pokiaľ prejde, tak naozaj samotný zákon nenapácha len obrovské škody na spravodlivosti, ale napácha aj obrovské hospodárske škody a tie najväčšie, ktoré napácha, bude znova nad odlivom nášho ľudského kapitálu, aj nad tým, že oveľa menej ľudí zas tu bude chcieť prísť do našej krajiny pracovať a pomáhať nám ju niekam posúvať, takže ja ti týmto chcem len poďakovať a myslím si, že je to veľmi, veľmi dôležitá téma a ja sa vo svojom príspevku jej budem trošku venovať, pretože, ako som už povedal, tento zákon neničí len spravodlivosť, ale znova podobne ako rozpočet a konsolidačný balík ničia aj naše hospodárstvo.
Takže diky moc za veľmi dobré pripomienky a ukážku toho, ako sa na to treba pozerať.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Štefunko, no zhodou okolností zajtra moja dcéra odlieta za oceán, kde študuje neurovedu a už sa zrejme nevráti domov. Ale v piatok prídu na balkón moji študenti, bývalí, z bilingválneho gymnázia a budú sa pýtať, že čo tu robíte, tak ak nám to dneska úplne neprekazia, tak poviem, tak my teraz sa rozprávame o skrátenom legislatívnom konaní. A to je čo? Tak to je to, že sa zákon neprijme tak, ako sa má, ale cez noc, veľmi rýchlo, aby to nikto nevidel a nepočul. A prečo to tak robia? No lebo ideme meniť Trestný zákon. A, a ako to idete meniť? No ideme, ideme znižovať tresty za korupciu a za ekonomickú kriminalitu. Ideme znižovať trestné sadzby tak, že by bolo možné v mnohých prípadoch ľuďom udeliť namiesto trestu iba podmienku a ideme meniť výšky škôd tak, že keď ukradnete napríklad niekomu vec za 34 500 eur, tak, tak nemusíte ísť do basy, lebo keď ste predtým ne... ne... nevykonali trestný čin nejaký, neboli odsúdený, tak vyviaznete s podmienkou. A to kto taký, sa oni budú pýtať, že to kto taký zákon písal? No písali ho kamaráti vládnej koalície, ktorí sú už tiež trestne stíhaní a ktorí sa potrebujú nejakým spôsobom vyviniť, tak to vymysleli tak, aby oni a ich kamaráti dostali amnestiu. A to, prečo o tom rozprávate len na tejto strane sály. No lebo oni nechcú, aby sa o tom rozprávalo, oni chcú, aby to rýchlo skončilo, tak my sa snažíme, lebo o tom nemohli rozprávať odborníci, nemohli sa o tom poradiť, o tom zákone nemohli diskutovať tí, ktorí tomu rozumejú, tak musíme to nahrádzať.
Tak, tak ďakujem, že ste spomenuli mladých, lebo tu budú v piatok.

Ďakujem za slovo. Ivo, začal si svoje vystúpenie tým, že si čítal článok a aj si jeho zistenia pekne rozviedol. Vďaka za to, vďaka za celý tvoj príhovor. Tiež mi počas tvojho vystúpenia prišiel link na jeden článok, absolútne aktuálny, pretože mimovládne organizácie, tfuj, hej (povedané so smiechom), chcú analyzovať legislatívy a veruže aj analyzovali, dnes odovzdali predsedovi Pellegrinimu symbolicky hračkársky valec a aj ho poprosili a vyzvali na stopku, aby tento legislatívny valec, ktorý sa tu deje, stopol a pridali sa vlastne k tej debate, ktorú tu sami so sebou osve ako opozícia vedieme a varovali, že toto všetko, čoho sme svedkami, významne ohrozuje stabilitu demokracie a právneho štátu na Slovensku. Čiže nielen budúcnosť nás dospelých, ale aj budúcnosť detí, o ktorých si hovoril vo svojom príhovore. Lebo tá zamýšľaná povolenka pre korupciu, pre zločiny, tá povolenka pre podvody a skrivodlivosti plus sabotáž životného prostredia, ktorá je plánovaná, to všetko bude mať dopad, krutý, arogantný dopad na tých najzraniteľnejších a na tie najzraniteľnejšie.
No a spomínajúc deti, ja sa pýtam, aj som sa zamyslel vlastne a opäť vďaka za to, že si to takto nasvietil, že toto celé má byť vlastne vzorom pre deti, že toto je prostredie, v ktorom sa deti majú učiť do svojho života, že ako žiť čestne a spravodlivo, podľa pravidiel? Že toto je ten odkaz, že kašlite na Kinderstube, správajte sa arogantne, buďte hulváti, neberte ohľad na nikoho, na nič, buďte vulgárne, klamte, buďte zákerné, podvádzajte, takto sa to, deti, robí, do psej matere, že toto je ten odkaz, ktorý po sebe chce zanechať táto koalícia ďalším generáciám? Sa pýtam.
Ešte raz vďaka za tvoje vystúpenie a musím teda povedať, že aj mňa si dojal.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem ti, Ivan, že si veľmi správne uviedol, že dianie na Slovensku, teda toto, čo sa tu práve deje, nám vyháňa mladých ľudí z našej krajiny. Je to tristné, že koalícia nechápe, že mladí ľudia, oni sú múdri, oni vedia, čo to je spravodlivosť. Oni veľmi dobre chápu, aké sú dôsledky toho, čo sa tu ide udiať. Oni veľmi dobre chápu, že toto zmení bezpečnosť našej krajiny, že toto zmení príležitosti na podnikanie v našej krajine, pretože tu bude bujnieť korupcia a organizovaný zločin. Neviem, či takúto krajinu chcem pre svoje dcéry.
A, milí kolegovia a kolegyne z koalície, ja, ja na vás apelujem a naozaj ja si neviem predstaviť ten paralelný vesmír, v ktorom vy žijete, že vy by ste chceli takúto krajinu pre svoje deti. Krajinu, kde bude korupcia, kde bude organizovaný zločin. Toto naozaj nemôžete chcieť.
Jedna pätina našich detí sa už domov nikdy nevráti, ako nám povedal Ivan. Každé to dieťa je neuveriteľná strata a myslím si, že táto strata je nenahraditeľná, hoci Ivan nám ju vyčíslil aj ekonomicky na desať miliárd ročne. Áno, presne toto robíte.
A preto by som chcela pozvať občanov a občianky na zajtrajšie protesty po celom Slovensku, chcela by som pozvať najmä mladých ľudí, ktorých sa toto týka, pretože toto sa týka ich budúcnosti, ich krajiny, v ktorej budú žiť, aby prišli a podporili naše protesty.
Ďakujem pekne.