6. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Aj mňa teda mrzí, že tu už nie je pán minister Susko a nielen preto, aby počul naše faktické poznámky, lebo tak azda ten obsah už bol vyjadrený v tých predchádzajúcich, ale aby na ne mohol v tom záverečnom slove aj reagovať a odpovedať na vecné otázky. Čiže možno teraz rozprávam len tak do steny.
Dovolím si prečítať pár viet. Máme tu už niekoľký z radov skrátených legislatívnych konaní, kde sme jednoznačne preukázali, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Vážené kolegyne, kolegovia, zákon o rokovacom poriadku v ustanoveniach o skrátenom legislatívnom konaní nemá odporúčací charakter, je to zákon. Jeho porušenie je porušením zákona. A v tomto prípade sa domnievam, že ide o flagrantné a úmyselné porušenie zákona o rokovacom poriadku, a apelujem na predkladateľa, aby tento návrh stiahol z rokovania a predložil ho v štandardnom legislatívnom konaní.
Nesúhlasím so skráteným legislatívnym konaním z dvoch dôvodov. Jeden dôvod je, že to neprešlo riadnym pripomienkovým konaním, to znamená, nemali sa možnosť k tomu vyjadriť dotknuté subjekty v riadnom pripomienkovom konaní, ktoré by bolo riadne vyhodnotené a zdôvodnené, a za druhé, je to v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Všetky tieto doteraz prečítané vety povedal pán Boris Susko v predchádzajúcom volebnom období, keď sa v skrátenom legislatívnom konaní schvaľovali zákony a jemu sa to vtedy nepáčilo.
A to, čo som sa chcel pána Suska spýtať a mrzí ma, že teda tu nie je, že možno vecná otázka. Keby nejaký špekulant sfalšoval zmenky, antedatoval ich a potom požadoval od nejakej firmy, aby mu za ne zaplatila 70 miliónov eur, či by mu podľa tohto nového Trestného zákona sa mohlo stať, že by neskončil vo väzení, ale že by sa mohol či už podmienkou, alebo finančným trestom z toho vykúpiť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážení, važené kolegyne, kolegovia, bude to teraz poobede, po obednej prestávke trochu ťažšie, ale mňa mrzí, že už tu nezostal pán minister Susko. A nadviažem na to, čím môj predrečník vo faktickej končil, že keď v predchádzajúcom období sa predkladali zákony v skrátenom legislatívnom konaní, tak to bol práve pán minister spravodlivosti súčasný, ktorý to veľmi kritizoval a obhajoval normálny legislatívny proces, klasické pripomienkové konanie. No áno, doba sa zmenila, bohužiaľ, a dovoľte, aby som na úvod mojej, môjho vystúpenia sa ešte trochu vrátil k tým jeho argumentom, ktoré používal vo svojom vystúpení, keď povedal, že aj v predchádzajúcom období bolo v skrátenom legislatívnom konaní predkladaných množstvo zákonov, ale teda padli tu aj nejaké čísla. Ja ich chcem ešte raz zopakovať, pretože sú veľmi dôležité tie čísla. Áno, bolo v skrátenom legislatívnom konaní predložených 107 zákonov, ale z toho 80 z nich boli z dôvodu pandémie COVID-19. A to chcem práve upozorniť na to, že COVID-19 bol mimoriadnou situáciou, dokonca chcem pripomenúť pánovi Suskovi, že sme mali nielen mimoriadnu situáciu vyhlásenú, ale aj núdzový stav. To znamená, že dôvody na skrátené legislatívne konanie v tom období boli. Boli v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Kdežto oni predkladajú novelu zákona, teda Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní, na ktorý dôvod nie je. Nie je ani mimoriadna situácia, nehrozia Slovensku žiadne závažné hospodárske škody, napriek tomu, že sa nám snažil pán minister vysvetliť, že infringementy, ktoré údajne hrozia, tak majú možnosť spôsobiť vážne hospodárske škody Slovenskej republike, čo mu bolo, samozrejme, aj vyvrátené a nekorešponduje to ani so samotným vyjadrením komisárov Európskej komisie, ktoré v decembri napísali otvorený list a reagovali, samozrejme, na podnet vlády Slovenskej republiky a jasne v tom liste uvádzajú a žiadajú Slovenskú republiku, aby tento legislatívny proces nebol tak rýchly, aby sme nezasahovali do trestnej politiky Slovenskej republiky spôsobom, akým to chcú oni presadiť, teda v skrátenom legislatívnom konaní, a, samozrejme, samotné tie návrhy, ktoré sú predkladané, nekorešpondujú s tým, o čom hovorí aj právo Európskej únie.

Pán minister sa snažil nám vysvetliť, že treba alebo chcú zaviesť primeranosť trestov, a ja sa pýtam, kde boli dvanásť rokov, počas ktorých mali možnosť aj v riadnom legislatívnom procese tú primeranosť trestov predstaviť. Vtedy ich to žiadnym spôsobom nezaujímalo. Ale ja by som sa ho chcel aj opýtať, bohužiaľ tu nie je, ale tak minimálne sa opýtam takto imaginárne, či si myslí, že je primerané, ak, ak niekto za to, že podľa novej teda novely Trestného zákona dá úplatok 500-tisíc napríklad, tak by za to mohol dostať jeden rok alebo možno poťažmo až podmienku. Ja si nemyslím, že to je primerané, no ale chápem tú ich logiku, podľa ktorej toto sú primerané tresty a budú primerané tresty pre mnohých, ktorí sú dnes z tých 130 obvinených alebo čakajúcich v rôznych súdnych pojednávaniach. Z ich ľudí, samozrejme.
Takisto hovoril o nejakej indivil... individualizácii trestov, ale tak ako rovnako už zaznelo aj vo faktických poznámkach, veď dnes už Trestný zákon v § 39 jasne hovorí, že sudca môže na základe rôznych okolností zvážiť výšku trestu, a dokonca za určitých okolností môže ísť aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby. To znamená, že tá individualizácia je dnes umožnená a na to nie je treba meniť tento trestný kódex spôsobom, ako to sa snažia urobiť teda rýchlo a zbesilo v skrátenom legislatívnom konaní.
Pán minister spomenul, že tá odborná diskusia, na ktorú ho tu mnohí vyzývame, že neprebehla a že nebolo umožnené o tom, o tej novele odborne debatovať, povedal, že bolo to prerokované v kolégiu ministra. Tak kolégium ministra je taký interný orgán každého ministra, kde sa radí, má svojich poradcov a, samozrejme, vedúcich svojich divízií, tak rozumiem, že asi tam našli konsenzus, lebo rozkaz znel jasne. Tie pokyny boli jasne dané, čo to má obsahovať, ale v každom prípade to určite nebola odborná diskusia, ktorá by bola na tak závažný zákon, akým je novela Trestného zákona, a ktorým de facto a všetkým tam to je úplne jasné, že za cieľ tejto novely nie je nič iné, iba zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a pomstiť sa, dokonať tú pomstu, ktorú nám tu tri roky sľuboval súčasný premiér Robert Fico, tak tá odborná diskusia žiadnym spôsobom na nejakom odbornejšom poli neprebehla.
Takže dovoľte pokračovať, ja to len ďalej zhrniem, to, čo sme si tu už za uplynulé dva dni povedali, teda skrátené legislatívne konanie môže byť alebo umožňuje rokovací poriadok vykonať vtedy, pokiaľ naozaj hrozí nejaká, nejaké hospodárske škody. To v súčasnosti nehrozí ani tými infringementami z Európskej únie. Ak je vyhlásená mimoriadna nejaká udalosť alebo okolnosť, to nie je. Ak je ohrozená bezpečnosť štátu, neviem, akým spôsobom by bola ohrozená bezpečnosť štátu tým, že máme súčasne platný Trestný poriadok a Trestný zákon, alebo teda je porušovanie ľudských práv. Toto počúvame veľmi dlho, že tu dochádzalo a dochádza k masívnemu porušovaniu ľudských práv a, samozrejme, sme počúvali o nejakých tridsiatich mýtických rozhodnutiach Ústavného sudu, ale ktoré nikto doposiaľ nevidel. Ja som ich tiež nevidel, už sme sa tu viacerí dotazovali a pýtali, dokonca sme žiadali, opäť to urobím aj ja, pán minister, ukážte tých tridsať rozhodnutí Ústavného súdu. Dokonca v tom vystúpení krátkom pred obednou prestávkou pán minister pripustil, že ani on nevie, či ich je presne tridsať alebo koľko ich je. Tak neviem, či ich aj on videl, ale v každom prípade mnohí z nás nevedia, o akých rozhodnutiach Ústavného súdu hovoria v prípade, na základe čoho sa teda odvolávajú na skrátené legislatívne konanie. Neexistujú žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie. Bolo to preukázané a komunikované niekoľkokrát a ja sa, samozrejme, je tu pán minister Kamenický, ale teda škoda, opýtal by som sa pána Suska, či mu nie je teda trápne tu sedieť a počúvať argumenty a neodpovedať na ne, lebo on určite veľmi dobre vie, že 99 % rozhodnutí Ústavného súdu o porušení základných ľudských práv a hodnôt alebo slobôd, teda ústavných sťažností, smerovalo proti súdom, nie prokuratúre, nie policajtom alebo vyšetrovateľom, pričom jednoznačne dominuje porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorému dochádza prevažne na okresných súdoch. Teda s výnimkou prieťahových vecí drvivá väčšina ostatných rozhodnutí Ústavného súdu tiež ohľadom alebo teda odhadom cca 99 % smeruje proti súdom najvyššej inštancie, teda Najvyššiemu súdu, prípadne Najvyššiemu správnemu súdu a takmer vo všetkých prípadoch ide o veci, v ktorých už predtým rozhodovali súdy nižšie, teda okresné alebo krajské súdy. A tieto súdy nižších inštancií rozhodovali o tom, čo im niekto navrhol, či prokuratúra, právnická osoba, alebo iný štátny orgán. Takýchto rozhodnutí o porušení základných ľudských práv a slobôd sú každý rok stovky a keby sme to zrátali za mnohé roky existencie Slovenskej republiky, tak tisíce. A podľa tej logiky, ktorú nám tu sa snažia nahovoriť predkladatelia tohoto zákona a podľa tej pomýlenej logiky by sme v podstate teraz mali navrhnúť aj zrušenie všetkých súdov. Ale nemám sa koho opýtať, či taký je plán, a možno pán minister by na to odpovedal, či teda v ďalšom kroku bude navrhovať aj zrušenie všetkých súdov alebo všetkých osôb, ktoré predkladajú svoje návrhy tak, aby tie súdy o nich rokovali.
Všetci veľmi dobre vieme, že dôvody na skrátené legislatívne konanie reálne nie sú a že tým, týmto návrhom zlým, ktorý teda je aj nedemokratický, je za cieľ len zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, pomstiť sa tým prokurátorom, ktorí sa za uplynulé tri roky v spolupráci aj s vyšetrovateľmi, dovolili si vyšetrovať tie najväčšie kauzy, ktoré sa týkali najviac ľudí pochádzajúcich zo SMER-u alebo nejakým spôsobom spojených so SMER-om a HLAS-om. Zásadným spôsobom táto novela a navrhované úpravy, ktoré v nej sú obsiahnuté, zasahujú a menia trestnú politiku Slovenskej republiky.
Pri obhajovaní tejto novely a skráteného legislatívneho konania argumentujú predkladatelia tým, že do značnej miery bol, bol ten návrh prediskutovaný v rámci prípravy novely zákona, ktorú predkladal ešte pán minister Karas, ale tu naozaj chcem podotknúť, že pri tej príprave som bol ešte ja aj vo funkcii ministra a musím povedať, že naozaj vtedy prebehla široká odborná diskusia, ktorá zahŕňala všetky odborné súčasti. Trvalo to naozaj niekoľko mesiacov, možno aj rokov a výsledkom toho bol široký konsenzus, na čom sa dohodli, nie všetky strany súhlasili úplne so všetkom, ale bol to konsenzus, ktorý vyhovoval v značnej miere všetkým zainteresovaným stranám. Bola to naozaj novela, ktorá obsahovo prinášala zmeny, a dokonca hovorila aj o znížení niektorých trestných sadzieb, ale nebolo to tým kľúčovým, tak ako je to v predkladanej novele dnes, kto... o ktorej sa, o ktorej sa bavíme.
Tu a v tejto novele Trestného zákona dominuje zmierňovanie trestností a tá restoratívnosť je síce prezentovaná ako jej súčasť, ale, ale oproti tej pôvodnej Karasovej, keď to tak môžem nazvať, novele, je len nepatrná a zameraná najmä na preferenciu trestu domáceho väzenia.
Čo je veľmi zásadnou zmenou tejto navrhovanej novely Trestného zákona, je zníženie lehôt premlčania trestného stíhania, ktorá v kombinácii so zní... so zvýšením hraníc škody a znížením trestných sadzieb pri majetkových a hospodárskych trestných činoch a tiež pri trestných činoch korupcie zlepšuje situáciu páchateľov trestných činov, a to nielen do budúcnosti, ale aj tých páchateľov, ktorých trestné veci ešte neboli právoplatne skončené. Presne o toto, dámy a páni, ide, aby ľuďom, ktorí sú dnes obvinení, tých... môžme, samozrejme, hovoriť o tých stotridsiatich, o ktorých sme tu už hovorili, ale možno ich je oveľa viac, tak aby týmto ľuďom sa nejakým spôsobom pomohlo, aby tí ľudia a tie trestné činy, ktoré, za ktoré sú možno dnes obvinení, spadli do kategórie, kedy možno budú okamžite premlčané.
V Trestnom zákone je v súčasnosti 125 trestných činov so sadzbou až na tri roky alebo, ak chcete, šesť mesiacov až tri roky, pri ktorých sa skráti premlčacia doba na tri roky, dnes je to päť rokov vrátane majetkových a hospodárskych trestných činov, pri ktorých bude spôsobená škoda do 350-tisíc eur a aj niektorých trestných činov korupcie v základných skutkových podstatách, ktoré sú napríklad podplácanie, nepriama korupcia prijatia a poskytnutie nenáležitej výhody. Pri viacerých trestných činoch novela vyššie uvedené trestné sadzby znižuje a sadzby jeden až päť rokov pri väčšej škode nahrádzajú sadzbou šesť mesiacov až tri roky, čo počet trestných činov so skráteným premlčaním trestného stíhania na tri roky ešte viac rozširuje. To znamená, že mnohé tie trestné činy spadnú do kategórie, kedy naozaj sa môžu zo dňa na deň stať už premlčanými, a tým pádom trestné stíhanie nemá, nemá žiadny zmysel, bude, bude prerušené alebo teda zrušené. No a sam... to je asi jeden z tých cieľov predkladanej novely.
Návrh znižovania trestných sadzieb hovorí aj o tom, že ďalšia hranica od tých 350-tisíc vo výške škody, pri ktorej sa zvýši maximálna hranica, bude 700-tisíc eur, a teraz si povedzme teda príklad, aby tomu pochopili aj ľudia, bežní občania. Keď niekto podplatí niekoho sumou 500-tisíc, aj keď pre mnohých 500-tisíc je nepredstaviteľná výška peňazí, ale teda aby sa nám to ľahšie rátalo, 500-tisíc, dostane za to trest maximálne jeden rok podľa tých nových pravidiel, ktoré navrhuje táto novela. Samozrejme, tá sadzba je teda od jedného roka vyššie, ale povedzme si, že dostane jeden rok. Tak v zásade platí aj to, je to aj súčasťou európskeho práva, že tresty by mali byť primerané a mali by byť odradzujúce. Opýtam sa, je toto odradzujúce pre niekoho, keď si povie, že dobre, tak dám úplatok 500-tisíc a dostanem za to jeden rok. Je to odradzujúce? Ja si myslím, že nie, a rád by som sa na to spýtal pána ministra, aký ma na to, na to názor. Ale toto je, samozrejme, v rozpore aj s európskym právom. To podčiarkujem, je to v rozpore s európskym právom a európske právo jasne hovorí o tých pravidlách, ktoré majú byť dodržané, a jasne hovorí, že tresty mali byť primerané, ale aj odradzujúce.
Ďalej hovoria, že tento návrh legislatívny predkladajú v skrátenom legislatívnom konaní preto, lebo špeciálna prokuratúra je na Slovensku raritou a majú ju iba nejaké dve krajiny Európskej únie. Je to, toto je klamstvo, už to tu bolo spomínané, ale ja to chcem opa... zopakovať, je to klamstvo, ktoré, ktoré vláda hovorí, pretože pokiaľ sa pozrieme na štáty Európskej únie a nielen na ne, tak v podstate väčšina štátov má špecializované prokuratúry. Taliansko, Španielsko, severské štáty a prakticky všetky balkánske štáty, Nemecko, Rakúsko, mohol by som pokračovať. Teda nie je to pravda, že by sme boli v tomto nejakí ojedinelí na Slovensku. A čo je dôležité, napríklad Estónsko teraz predstavilo svoj plán od 1. marca zriadiť špeciálnu prokuratúru. Všade sú to prokuratúry, ktoré sa zameriavajú na nejakú, na nejaký typ kriminality alebo špecifickú trestnú činnosť, presne tak ako je to na Slovensku, a ja teraz použijem slová pána ministra, ktorý to tu povedal, že keď to funguje v iných krajinách, prečo by to nemalo fungovať na Slovensku. Prečo teraz na Slovensku chcú tú špeciálnu prokuratúru tak rýchlo zrušiť? Prečo zrazu teraz po ix rokoch, keď boli vo vláde, a to im nevadilo, že špeciálna prokuratúra fungovala, nemali žiadnu výtku voči jej práci napriek tomu, že vieme, že na čele špeciálnej prokuratúry stál Dušan Kováčik, ktorého prezývali šesťdesiattri : nula, a to preto, lebo 63 skutkov zamietol pod koberec a nula skutkov priniesol ako obžalobu pred súdy. Toto vám nevadí, dámy a páni z koalície, aj keď vás je tu málo? Toto naozaj tieto fakty vám nič nehovoria, že 63:0. Veď prácou prokurátora by malo byť, že teda prinesie súdom obžaloby. Áno, tie súdy potom môžu rozhodovať o tom, či tá dôkazná situácia bola alebo nebola relevantná, a potom nech rozhodujú o tom, aký trest dotyční páchatelia, ak sú z niečoho obvinení, by mali dostať, ale nula skutkov špeciálny prokurátor priniesol pred súdy ako obžaloby. Toto vám nevadí? A teraz, keď nám, nám, naopak, za uplynulé tri roky špeciálna prokuratúra robila svoju prácu a jej výsledkom bolo niekoľko súdnych alebo najväčších káuz a, samozrejme, niekoľko desiatok súdnych konaní, obžalôb a ich štatistika by mohla byť zhrnutá v tom, že ich úspešnosť je 93 % v, teda v obžalobách, úspešnosti obžalôb a dokonca 99 % v súdnych, pardon, vo väzobných stíhaniach. Ja si myslím, že to, to sú rovnako fakty, ktoré by ste mali brať do úvahy. A, samozrejme, to je dôvod, prečo, prečo je potrebné sa špeciálnej prokuratúre pomstiť a prečo ju treba aj takýmto návrhom zákona zrušiť. Zostáva mi veľmi málo času, dámy a páni, chcel by som len teda na záver povedať, v čí prospech je táto novela. No nie je v prospech bežných ľudí, nie je v prospech občanov, ktorí žijú na Slovensku poctivo, slušne a takisto chcú, aby takto žili aj ich deti. Tento zákon je predkladaný v prospech páchateľov trestných činov. Nepomôže to hospodárstvu tohoto štátu, práve naopak, poškodí to hospodárske záujmy a poškodí to aj ľudské práva. Touto novelou, ak bude prijatá v takom znení, v akom je, budú porušené desiatky ľudských práv. Budú budú porušené práva na zákonného sudcu v desiatkach prípadov, ktoré prepadnú do kategórie premlčaných, o ktorých sa nebude ďalej pojednávať, desiatkov prípadov, ktoré odídu zo špeciálnej prokuratúry a pôjdu niekde na krajské prokuratúry. A vieme veľmi dobre, že aj rada prokurátorov sa voči tomu ohradila, pretože nielen kapacitne, ale aj odborne avizujú a upozorňujú na to, že v súčasnej dobe nie sú štruktúry prokuratúry pripravené na to, aby takýto nápor práce mohli, mohli zvládnuť.
Pán minister, stiahnite túto novelu, nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie a je to zlý návrh zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem kolegovi za, za jeho vystúpenie a myslím, že naozaj tu veľmi, tu odzneli veľmi jasné argumenty, prečo naozaj neexistujú relevantné dôvody, prečo by takýto zákon mal byť prijatý, teda mal byť vôbec prijatý a vonkoncom nie v rámci skráteného legislatívneho konania. A, žiaľ, je to také symptomatické, že aj proces, akým bol tento zákon predložený, aj jeho obsah spája výrazná neúcta k zákonom a nerešpektovanie zákonov tejto krajiny a spravodlivosti.
Ono, ja si dovolím jeden citát, odborná právna literatúra hovorí, že skrátené legislatívne konanie je prioritne určené na rýchle a účelové prijímanie právnych noriem vtedy, keď je lepšie prijať aj menej kvalitnú normu, no včas, ako neskoro prijať normu kvalitnejšiu. Inými slovami, vždy, keď sa zákon dlhšie pripravuje, keď je vytvorený priestor na diskusiu, keď je to medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa rôzne strany môžu vyjadriť, kde je aj čas pre predkladateľov si to znovu zvážiť, vždy nakoniec ten čas prispeje k tomu, že tá norma môže, tá právna norma môže byť kvalitnejšia. Lenže v tomto prípade nechceli investovať ten čas do toho, lebo si myslím, že ani nechceli, aby nejakým spôsobom sa tam čokoľvek menilo alebo zlepšovalo, ale hlavne im išlo o to, aby to bolo čo najrýchlejšie.
A ešte jedna vec, ktorá ma veľmi zaujala vo vašom vystúpení, pán kolega, a to bol ten dôraz na to, že okrem všetkého iného sa tam zvyšuje tá lehota premlčania. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj pánovi predrečníkovi, pánovi Mikulcovi za jeho príspevok.
No, hovorili ste, že, že vám tu chýba pán minister Susko. Aj mne, priznám sa, že chýba teraz, lebo aj v tých faktických poznámkach dostal viacero, teda vo faktických poznámkach na svoje vystúpenie dostal viacero otázok, ktoré stále neboli zodpovedané a jednu ste spomenuli aj vy a to je tých mýtických 30 rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré hovoria o tom, že ÚŠP teda údajne má porušovať ľudské práva, z ktorých sa teda vykľulo, že možno ich nebude 30, možno ich je päť, ale vlastne ani pán minister, predkladateľ tohto zákona, to vlastne nevie, že koľko ich je a ktoré to sú možno, možno pán Kamenický, keď tu je, tak neviem, či v nejakom koaličnom obežníku to máte alebo že povedzte nám teda, koľko ich je a ktoré to sú, ktoré teda oprávňujú vládu na takéto rýchle rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. A teda keď už sme v tých stratách a nálezoch, tak tiež som stratil ešte odpoveď na otázku, že aký je teda postoj pána, pána ministra k listu a stanovisku rady prokurátorov, tomu tohtoročnému, respektíve z roku 2023, nie nejakému stanovisku za čias bývalej vlády, to teraz je bezpredmetné, teraz sa bavíme o tomto zákone a o tomto stanovisku, a taktiež stanoviska Európskej komisie. Nemáme tu reakciu na ten list, že teda prečo, či sa nám to stratilo v preklade, nestratilo v preklade, kde sme spravili chybu, teda keď Európska komisia hovorí, že nemáme takéto zmeny robiť v skrátenom legislatívnom konaní, prečo vláda argumentuje tým, že musíme ich robiť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo nám to hovorí Európska komisia v podobe nejakých infringementov. Takže to sú straty, nálezy, čakáme na odpovede, počkáme si, kým sa zase objaví pán minister Susko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja sa priznám, ja som veľmi rád, keď, keď sa prihlási niekto z koalície a už obzvlášť teda minister alebo nejaký poslanec, a teda nám dajú takú akože mentálnu sondu do toho, ako premýšľajú teda nad týmito vecami, pretože veľmi často aj argumentujete, vládna koalícia, v médiách, že, že však diskusiu my neobmedzujeme nijakým spôsobom, ono to prebieha v parlamente. No a prebieha to tak nejak jednostranne zo strany opozície, ktorá sa snaží upozorniť na tie rôzne nedostatky tých zákonov, ale nedostávame nejakú ako kebyže recepciu, nejaký, nejaký rozdiel, nejaký, nejaký spätný názor na toto. No a mňa teda najviac, a spomenul to aj pán Mikulec, šokovalo, že okrem toho, že často hovoríte, že prebieha nejaká diskusia v parlamente, však tu sa môžte vyrozprávať, tak minister Susko to pozdvihol ešte ďalej, on povedal, že teda že však bolo to prerokované v ministerskom kolégiu, to teda stačí, ale podľa mňa toto je absolútne nepochopenie nejakého základného legislatívneho procesu a vôbec demokratickej diskusie. To, že tu máme nejaké vnútorné pripomienkové konania alebo medzirezortné pripomienkové konania, to tu nie je, to tu nie je len tak zo srandy, že vás to má obmedzovať. Je to tu práve preto, že, že keď prebieha nejaký dlhší proces, tak niekto si tam možno všimne nejaké nedostatky. Nebude sa, môžu sa napríklad aj vaši vládni poslanci ozrejmiť s tým, čo vlastne v tom zákone je. Pánovi Mažgútovi by to napríklad asi pravdepodobne prospelo v prípade tej špeciálnej prokuratúry.
Keď už sa chceme porovnať teda s najlepšími, tak napríklad Benátska komisia presne riešila napríklad v Gruzínsku, kde, kde toto je, bolo bežnou praxou, a hovorila, že tým, že to aj obmedzujete, tak znižujete tú samotnú kvalitu legislatívy. Vy okrem toho, že znižujete kvalitu tej legislatívy, tak aj vylučujete veľkú časť oprávnených subjektov, ktorí majú právo sa k niečomu vyjadriť. Okrem toho hovoríte tu, že však môže tu prebiehať diskusia v parlamente aj pri skrátených legislatívnych konaniach, no ale pri rozpočte ste nám ukázali, že nemôže, že aj toto právo dokážete nejakým spôsobom obmedzovať.
K zvyšku teda už to nestíham, tak v ďalšom vystúpení.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj tebe, Roman, za tvoj príspevok a hoci pred tebou vystupoval minister spravodlivosti, ktorý predkladá tento návrh na objednávku predsedu vlády Roberta Fica, tak ako ty, tak ani ja som nepočul relevantné dôvody, pre ktoré by sme mali tento zákon prijať v skrátenom legislatívnom konaní.
Neprijatím tohto návrhu zákona nehrozí porušenie ľudských práv, nenaruší sa bezpečnosť krajiny a nenarušia sa alebo teda neohrozia sa ani hospo... alebo teda nehrozia ani hospodárske škody. Ja si na druhej strane myslím, že práve prijatím tohto návrhu nám všetky tieto veci hrozia. Určite tiež nie som jediný, ktorý si pamätá posledné vlády Roberta Fica a ich vzťah k dodržiavaniu ľudských práv a nielen menšín, Rómov, ale aj iných osôb na Slovensku. Vtedy sa každej, vtedy sa každý prípad ťahal dlhé roky a viackrát musel zasiahnuť až Európsky súd pre ľudské práva, ktorý zdvihol voči našim súdom varovný prst a bez ktorého by boli práva mnohých ľudí na Slovensku porušené. Prípadov porušení ľudských a občianskych práv bolo počas dvanástich rokov vlády súčasnej koalície nespočetne veľa a do veľkej miery sa týkali práve obyčajných ľudí. S tými sa počas dvanástich rokov Ficových vlád nerobilo absolútne nič, no na druhej strane akonáhle sa niektorí ich politickí nominanti či blízki spolupracovníci ocitnú v hľadáčiku orgánov činných v trestnom konaní, zrazu sú ľudské práva prioritou. Žiaľ, ale iba pre niektorých.
Ďakujem ti ešte raz, Roman, za tvoj príspevok.

Ďakujem pekne. Mám dve poznámky k tomuto vystúpeniu.
Po prvé, je dobré, že si rozprával o primeranosti trestov, lebo to je vec, ktorú tu aj politicky nebohý minister Susko viackrát spomenul. Podotýkam, že termín politicky nebohý v súvislosti s ministrom Suskom používam preto, lebo som presvedčený, že ak dokoná túto skazu a pretlačí navrhovaný zákon v navrhovanom znení, tak sa politicky pochová, stane sa politickým nebožtíkom.
Ale späť k tej primeranosti. Nerozumiem preboha, čo môže byť primerané na tom, ak niekto okradne nejakého chudáka o ťažko získané staršie auto, na ktoré si ten človek našetrí, alebo mu vykradne byt a dostane symbolickú podmienku alebo dokonca domáce väzenie. Čo je, prepánajána, primerané na tom, ak niekto rozkradne státisíce, milióny zo štátneho a dostane podmienku? Veď to je ako zlý sen.
A druhá poznámka sa týka skrátenia tých lehôt premlčania, lebo o tomto sa málo hovorí. Ak sú totižto ekonomickí šmejdi zo SMER-u v niečom zdatní a zruční, tak je to naťahovanie času. Vyhýbanie sa úkonom, vyhýbanie sa zodpovednosti. A z predmetného návrhu doslova kričí snaha predkladateľov čo najviac skutkov nejakým spôsobom, ktoré sú spojené s korupciou, nasmerovať do premlčacích vôd. To znamená, že toto je ďalší kamienok do mozaiky, ktorá dotvára ten perfídny obraz celého tohto paškvilu, ktorý tu predstavitelia vládnej koalície idú schváliť. Preto je dôležité podávať takéto fakty a takéto pravdivé informácie. Nie pre politikov, ale pre ľudí, ktorí toto sledujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Kolega Roman Mikulec, ďakujem za tvoje vystúpenie.
Najprv ku samotnému skrátenému legislatívnemu konaniu. No v minulom volebnom období pán minister Susko ako opozičný poslanec fakt strážil oprávnenosť používania skrátených legislatívnych konaní a viackrát sme sa zhodli, aj ja som vtedy ako koaličný poslanec kritizoval oprávnenosť viacerých skrátených legislatívnych konaní, ale o to viac ma mrzí, že na toto všetko pán Susko zabudol a jednoducho dnes obhajuje neobhájiteľné, obhajuje toto skrátené legislatívne konanie. Pritom, pričom jediný skutočný dôvod tohto skráteného legislatívneho konania, ale teda aj samotného návrhu je vybavenie beztrestnosti pre aktérov politickej korupcie a to je aj dôvod, prečo ako si spomínal, pán Kováčik a jeho skóre 63:0 počas ich doby nevadilo, to bola vlastne úloha, aby sa veci zametali za koberec. pod koberec, no a keď špeciálna prokuratúra reálne koná, tak im to vadí a chcú ju zrušiť. Takto reálne to je. Všetko ostatné, čo tam bolo pridané, je vlastne kvôli rozriedeniu, aby proste sa debatovalo.
Ale ešte mám čas vlastne pozrieť sa, že ako je to so slobodou v tomto návrhu. Tak keď si zoberieme, tak lex konsolidácia, ľudia, tvorcovia hodnôt, firmy, všetkým sa ich sloboda znížila. Majú vyššie dane, poplatky, odvody. Zároveň ako je to s ľuďmi, ktorí páchajú trestnú činnosť, s gaunermi? No miera ich slobody sa ide zvýšiť. Dokonca trikrát. Raz teda zvýšením hraníc na definovanie výšky škody, druhý raz, ako si spomínal, znížením sadzieb, ktoré sú za hranicou nejakej rozumnosti, a tretí, a som rád, že si aj to spomenul, je proste to skrátenie doby premlčania. Čiže čo sa deje? Slušným ľuďom sa miera slobody znižuje, toto robí koalícia, a gaunerom mieru slobody zvyšujú. A čím väčší gauner, tým mu tú slobodu zvyšujú viac.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a aj vám, pán kolega, za váš príspevok. Ja budem reagovať na ten pseudoargument, o ktorom ste hovorili, že vlastne tá diskusia už prebehla pri tých predchádzajúcich dvoch novelách a konkrétne teda od pani ministerky Kolíkovej a potom aj od pána ministra Karasa, to snáď už koalícia ani nemôže myslieť vážne, že takýto argument používa. Široká odborná diskusia skutočne pri týchto dvoch novelách bola, pretože tak sa to má robiť. A môžeme mať k tomu, čo v tých novelách bolo, akúkoľvek kritiku a výčitky a presne o tom je tá demokratická diskusia. My sme teda v minulom volebnom období boli mimo parlamentu a napriek tomu som ja sama predkladala k novele pani ministerky hromadnú pripomienku, ktorú podpísalo vtedy niekoľko stoviek ľudí ohľadom absencie sexuálneho obťažovania v novele a následne som sa zúčastnila rozporového konania a taktiež sme takto podobným spôsobom rozporovali aj tú novelu ministra Karasa a vždy tam bol ten priestor pre verejnosť, odbornú verejnosť a pre ďalších aktérov a aktérky, aby sa vyjadrili, lebo, opakujem, to je demokracia. A ak taká diskusia nie je, neexistuje, tak sme v autoritatívnom režime. A to nehovorím ja, ale to hovorí aj Benátska komisia, ktorú sme tu už viackrát spomínali. Benátska komisia dokonca hovorí, že sa jedná o degeneráciu demokracie. Toto je špeciálne dôležité pri zmenách týkajúcich sa trestného práva a boja proti korupcii. Obzvlášť v krajine, v akej žijeme, kde máme dlhodobý problém s korupciou a to, myslím, na tom sa zhodneme asi tu všetci a všetky. Toto, diskusia, má tu byť skutočná diskusia, otvorená aj pre ostatných relevantných aktérov a aktérky a nie to, čo tu predvádzate, že vyhraj voľby a môžeš všetko.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Roman, som veľmi rád za to, že si začal odborne a že si sa chytil toho primeranosti trestu a toho, že absentuje v tomto návrhu odstrašujúci prvok, odrádzajúci prvok, ktorý má byť zohľadnený v kódexoch Trestného práva a vo výškach trestov. Absentuje tu a to je to, čo minister nevie zdôvodniť vo vzťahu k tomu, že, a to treba povedať, že nikto z nás nechce, aby sme inštitucionálne devastovali ľudskú dôstojnosť. To je presne to, čo hovorí, čiže nikto nechce porušovať ľudské práva, ale tento útrpný stav tu trvá už mesiac, s ktorým toto dôvodia, a nedali na stôl tie argumenty. Prečo? Nie je také nič, o čo by sa mohli relevantne oprieť a chytiť, jednoducho je to dôvod, ktorý sa volá, že ačohentizmus. Mám skrytý dôvod, prečo to navrhnem, a potom tu nachádzam všelijaké rôzne ďalšie dôvody, čím to chcem odôvodniť, ale v skutočnosti nie sú platné, v skutočnosti sú dodatočné, figové listy.
Roman, 2021, to bol rok a ty si, ja som sa s tebou o tom nerozprával, ale určite si ako celé Slovensko sledoval tie videá, ktoré vybehli z chaty, in flagranti prichytený Robert Fico, ktorý tam hovorí toto: Chcel tam, hovorí to o súde s Kováčikom, chcel tam nahnať dedkov s palicami a tlačiť na sudkyňu. Taktiku podľa neho treba odskúšať aj kvôli Norovi a Tiborovi. Toto je skutočný dôvod prečo sa tu menia teraz trestné kódexy, lebo keď bol pán Kováčik, 63:0, v pozícii špeciálneho prokurátora, nikto z opozície nehovoril o zrušení inštitúcie. Vtedy sa, vtedy fungovala spravodlivosť a vtedy sa zločinci zatvárali. Dnes toto treba zastaviť, a preto táto novela. (Potlesk.)