6. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a vám všetkým za, za pripomienky, keďže ich bolo viacej, tak so skúsim zovšeobecniť.
Ja si myslím, že zákony majú slúžiť ľuďom, a keď to nerobíme pre nich a v ich prospech, tak tu ani nemáme čo robiť. Ak tvoríme zákony v prospech nejakej malej skupiny prominentov, tak, tak to je proste celé zle.
Dotkli ste sa toho českého modelu a prirovnania. Ja som český model použil preto, lebo to koaliční poslanci v debatách so mnou hovorili, že ideme podľa českého modelu, tak je to fajn. A ja som si teda ten český model dohľadal a tam horná hranica, ako vravím, malej škody je štyritisíc eur. Alebo sa odvolávali na Karasovu novelu a tam bola horná hranica päťtisíc eur, ale oni to dali hore na 35-tisíc, čo veľmi, veľmi pomôže kriminalite a tomu, disproporcii, tomu, čo je dobré a čo nie je dobré.
Pán Grendel, my musíme ľuďom hovoriť tie konkrétne príklady. Keď budeme hovoriť o miliardách, o tisícoch, keď budeme hovoriť o inflácii, to sú pojmy, ktoré bežní ľudia veľmi nerozumejú, preto, preto som sa snažil trošku polopatistickejšie, a práve také konkrétne prípady, že čo ide diať, toto musíme proste hovoriť ľuďom a toto musíme povedať aj koaličným poslancom, že keď sa pod toto podpíšu, tak vlastne spôsobia zhoršenie života na Slovensku a zhoršenie bezpečnosti. Takže ja, ja vnímam aj tie vaše príspevky ako, ako, ako ďalšia podporná sila, ktorá pomaličky, postupne možno pomôže a primeje ich k tomu, aby to buď stiahli, alebo upravili do takej podoby, že to bude ľuďom zlepšovať život, tak všetkým ešte raz ďakujem za, za zmysluplné konkrétne pripomienky a verím, že ešte odkryjeme aj ďalšie problémy, ktorých sa dotkneme, a možno veci pomôžeme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dobrý deň prajem. Dámy a páni, je tu nejak neobvykle veľa poslancov koalície, to ma celkom teší, teší ma, že pán minister je prítomný osobne a k legislatívnemu konaniu začnem jedným príkladom, ktorý teda nebude odborný, budem sa snažiť to podať tak, aby, aby to aj laik pochopil, prečo je dôležité medzirezortné pripomienkové konanie. Začnem pizzou.
Možnože ste už zachytili niekde, ja si, občas si pečiem pizzu. Keď chcete piecť pizzu, musíte si zamiesiť cesto, musíte ho nechať vykysnúť a potom idete piecť pizzu. A keď chcete prijať zákon, musíte ho napísať, musí prejsť pripomienkovým konaním a potom ho idete schváliť. Nedá sa to obísť. Nemôžte piecť pizzu, keď to cesto nevykyslo, z toho nebude nič. Nemôžte prijať zákon, ktorý neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním.
Už len tých povinne pripomienkujúcich subjektov je 50. To sú všetky ministerstvá, sú to, je to približne ďalších 20 ostatných úradov ústrednej štátnej správy. Tam je napríklad Generálna prokuratúra, potom by nemusel chodiť pán generálny prokurátor tu kabinetne vyjednávať s pánom predsedom parlamentu o nejakých zmenách alebo až pomaly sa doprosovať a takisto sú tam súdy, rôzne súdy, Najvyšší kontrolný úrad, prakticky na všetko významnejšie čo si, na čo si v krajine spomeniete, sú tam zamestnávateľské zväzy, všetci títo pripomienkujú. A nie každý je povinne pripomienkujúci subjekt, ale tí, čo sú povinne pripomienkujúci, povinne pripomienkujúce subjekty, oni majú nárok na to, aby ich pripomienky boli riadne prejednané, aby sa predkladateľ s nimi riadne vysporiadal v tzv. rozporovom konaní, to, si myslím, je vec, ktorú pán minister medzičasom aj osobne už zažil.
To znamená, nejaký subjekt, povedzme Generálna prokuratúra namietne, že, páni, táto novela Trestného zákona spôsobí to, že rozmnožujú sa nám tu autičkári, lebo je to tak navrhnuté, že pre nich fakticky nebude platiť, pre recidivistov, pre tých, čo sa živia kradnutím áut, nebude fakticky platiť to predošlé odsúdenie, keď tam dostali iba podmienku, lebo tu sa zavádza to, že musí byť druhýkrát riadne odsúdený, nestačí, že bol prichytený pri tom a že je vyšetrovaný pri ďalšej krádeži áut. K tomuto obsahu budem hovoriť, keď budem vystupovať už k samotnému zákonu.
Vrátim sa k tomu legislatívnemu konaniu. To znamená, dajú tieto, tieto povinne pripomienkujúce subjekty dajú svoje pripomienky a predkladateľ sa musí s nimi vysporiadať. Prebiehajú rozporové konania na úrovni ministerských úradníkov, väčšinou na úrovni generálnych riaditeľov sekcií. To už nie je maličkosť. Tých generálnych riaditeľov je na všetkých ministerstvách dokopy menej ako... alebo a sto, približne sto. Čiže to už je taká tá top úradnícka elita, ktorá sa musí vysporiadať s tými pripomienkami.
Sú zákony, kde počet pripomienok prekročí tisíc, nejaký náročný zákon má aj 1 400, 1 500 pripomienok. Som presvedčený, že tento Trestný zákon, ktorý prináša zmeny, a ja nehovorím, že výlučne zlé, ale prináša zmeny v tak obrovskom rozsahu a prináša aj veľmi zlé zmeny, by bolo... by získal možno historicky najvyšší počet pripomienok. Trvalo by celé mesiace, ja som predložil jedno nevinné Kilečko 3 a asi štvrť roka sme sa pasovali na rozporových konaniach... a, prepáčte, Kilečko 2, 190 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, štvrť roka sme sa pasovali v rozporovom konaní, lebo keď sa nedohodnú úradníci, už tí top úradníci na tých, na úrovni tých generálnych riaditeľov, musia sa dohodnúť ministri, musia si sadnúť ministri k tomu. Keď sa ani tí nedohodnú, tak to ide na vládu s rozporom. Takto sa to musí robiť pri každej jednej pripomienke. A to sa nestalo.
Vy ste ten váš zákon, ktorý ste tu, že veľmi rýchlo predložili a možno nám pán minister povie, kto presne ho písal, lebo to, čo som zachytil v médiách, neveští nič dobré, lebo to vyzerá tak, že ho písali advokáti obvinených, advokáti obžalovaných alebo obvinení advokáti, a toto je to, čo, mám obavu, pán minister, že zo Slovenska spraví eldorádo pre zločincov. Nemôže to byť ani vo vašom záujme. Máme sto-dvesto ľudí, autičkárov, ktorí sa živia tým, že kradnú autá, také, bohužiaľ (povedané so smiechom), u nás je stále ešte, on je chytený, odsúdený, ale dostane podmienku. Dostane podmienku päť rokov. Keď druhýkrát za tých päť rokov ukradne auto, tak sa mu, samozrejme, tých prvých, tá podmienka sa mu premení na basu. No tak sú v tom opatrnejší alebo to nerobia, idú robiť niečo iné.
Teraz, keď sa stane to, že prvá podmienka sa môže uplatniť až vtedy, keď došlo k riadnemu odsúdeniu, a ešte sa výrazne skrátia lehoty premlčania, tak to tu bude len pre tých autičkárov raj. Ja viem, že mnoho poslancov SMER-u má pekné veľké autá, obľúbené. Obľúbené aj pre, pre... medzi zlodejmi a... vylučujem, páni, že je vo vašom záujme, aby vám kradli autá, tak ako nie je v záujme opozície, aby nám kradli autá.
A takisto dôjde k výrazné zjemnenie trestov pre drogových dílerov. Mi nehovorte, prosím vás, že vy ste s tým O. K., keď drogový díler bude mať menšie tresty. Aj vy máte deti, aj vaše deti chodia do školy a sú to aj deti poslancov koalície, ktoré, ktoré občas takému drogovému dílerovi sadnú na lep. Ja chápem to, že snažíte sa tie úpravy spraviť tak, aby tie, to, čo nazývate politické procesy, aby teda sa toho už nikto nebál.
Áno, ale vy tu úplne bežnú kriminalitu idete výrazne podporiť. A nevieme to vopred. Našťastie sa podarilo odsunúť až do januára rokovanie o tomto bode. Našťastie! Aspoň je času si to načítať. Ja, samozrejme, čítať viem, ale ja nedokážem prečítať tú novelu, ktorú pán minister predložil, preto, lebo novela je písaná tak, má 60... neviem koľko strán, že tam sú len zmeny paragrafov. Čiže čo to znamená? Potrebujem konsolidované znenie, lebo keď ja niekde čítam, že v § 328 ods. 3 sa mení sadzba z 8 na 5, tak to neviem posúdiť, najmä ak to je v kombinácii s nejakým iným paragrafom ešte, ktorý znižuje tú hranicu pre tie, pre tú závažnosť, tie sumy pre tú závažnosť tých činov. Už toto je náročné posúdiť. Ale našťastie sa nachádza v tých predložených dokumentoch aj toto konsolidované znenie.
Ale konsolidované znenie vyzerá tak, že paragraf, zdá sa mi, právnici, opravte ma, prosím vás, paragraf 172, čo hovorí teda o tých drogách, tam sú zmiešaní tí užívatelia marihuany aj s, aj s, aj s obchodníkmi s heroínom, tí sú v jednom paragrafe takom a v tom konsolidovanom znení to nie je, že na týchto miestach meníme toto, tam je celý paragraf preškrtnutý, toľkoto je preškrtnuté a toľkoto tam je dané nanovo nový text. Toto ja právny laik nedokážem čítať. Ja potrebujem čítať, lebo to je v čínštine pre mňa. Keď mám o tom hlasovať ako poslanec, ja to potrebujem čítať predžuté nejakým odborníkom, nejakým expertom. JUDr. Sepeši z Generálnej prokuratúry. Až potom sa mi otvára to obludárium, že, kokso, čo to vlastne vy predkladáte?!
A ctení poslanci SMER-u, keby ste si toto pozreli, keby vám doplo, že čo všetko sa tam nachádza, tak idete za vašimi šéfmi, idete za Ficom, za Pellegrinim, za neviem kým a poviete im, O. K., však ja som povedal, že budem hlasovať, sľúbil som, že nevystúpim v rozprave ani za svet, sľúbil som, že nebudem počúvať tie reči, že sa nechám priviazať o stĺp ako, ako za... Odyseus keď sa plavil a Sirény mu tam lákali tých vojakov, však tomu všetkému rozumiem. Koniec koncov my sme tu zažili 83 Kolesíkov. To bola až úchvatné pozerať, jak na slovo, ten prst pani Laššákovej, najmocnejší prst na svete, ale tu sú skutočne strašidelné veci schované. Preto je dôležité to skrátené legislatívne konanie zrušiť. A, naopak, tí, ktorí to písali, chápem, že to chceli takto pretlačiť z večera do rána.
Takisto nie je pravda, že no, buďte kľudní, veď to je len Karasova novela. Už sme to tu počuli od predrečníka, že tá suma rastie z 2 660 eur na 35-tisíc. Karasova novela to je nejaká hranica. Bola hranica malej škody, či čo to bolo, neviem to z hlavy, ale viem si to pozrieť, prosím pekne, bola hranica, to vzniklo celé tak, že voľakedy ešte pred 2009. rokom, pred tým, ako Slovensko prijalo euro, tak to bolo logicky v korunách a bola hranica pre malú škodu 8-tisíc korún. Čiže do 8-tisíc korún sa to bralo ako, ako nič a nad 8-tisíc to bola malá škoda. Do 80-tisíc. Potom už to väčšia škoda. A potom nad 800-tisíc to bola značná škoda a nad 4 mil. korún to bola veľká škoda. Tak môžme diskutovať o tom, či už aj vtedy tie sadzby boli, tieto hranice boli nastavené správne, ale boli, spoločnosť to akceptovala, žilo sa s tým, nikto nemal veľkú potrebu to ísť meniť. Potom došlo euro, tak sa to prerátalo, a preto dnes máme od 266 eur do 2 660 je malá škoda, od 2 600 do 26 600 je väčšia škoda a od 26 600 do 133-tisíc je značná a potom už ide tá veľká škoda.
No a teraz prišla tá Karasova novela, ktorá sa s týmito sumami, lebo ja by som, ja som si vždy myslel, že najlepšie by bolo tam napísať dynamické sumy, napísať tam nejaký napríklad násobok životného minima, a nech sa to každý rok automaticky upraví, ale bolo mi vysvetlené, že to nie je také jednoduché, lebo tie procesy, samozrejme, trvajú dlhšie ako rok, a potom by v tom vznikal zmätok. O. K.
No a teraz ale že ako to upraviť. Môžme zohľadňovať infláciu, môžme zohľadňovať rast minimálnej mzdy a môžme zohľadňovať rasť priemernej mzdy. Tak sa poďme na to pozrieť.
Inflácia je od roku 2006, kedy bolo toto zavedená, bola 74 %, takže by to malo byť 1,7-násobok. Minimálna mzda rástla z 230 na 700, čo je trojnásobok. O. K., trojnásobok. A priemerná mzda rástla z 570 na 1 400, čo je dvaapolnásobok, a preto prišiel minister Karas, predchodca pána ministra Suska s návrhom, aby tá hranica tej malej škody išla z 2 660 na 5-tisíc, to je tak dvojnásobok. Tak a môžeme diskutovať o tom, či nebude lepšie 6-tisíc, alebo 70-tisíc, lenže tu sa stalo to, že predkladateľ pán Susko navrhol tú. tú najmenšiu hranicu, kde teda začína malá škoda, to je tých spomínaných 266 eur, navrhol zvýšiť na 700. To je tak trochu menej ako trojnásobok, čiže úplne v pohode, zohľadňuje to nejak ten nárast mzdy, priemernej mzdy či minimálnej mzdy plus-mínus, 700 je suma, s ktorou, si myslím, by všetci v tejto sále súhlasili. Za pätnásť či osemnásť rokov, keď tá hranica malej škody, teda odkedy vôbec sa tomu začneme venovať, by stúpla z 266 eur na 700 eur, tak to, si myslím, je celkom korektný návrh, preto aj som povedal, nie je všetko zlé, čo minister Susko predkladá.
No ale tá ďalšia hranica, toto je, odkedy začína malá škoda, ale tá ďalšia hranica, odkedy už začne väčšia škoda, tá nejde z 2 600 na 7-tisíc, čo by bolo pochopiteľné, ale bum-bác, 35. Tu je problém. Tu nie je možné diskutovať a ešte aj, samozrejme, už to tu veľakrát odznelo, čo sa bude diať, lenže ten ešte jeden krok neskôr, od 26 600, čo by logicky malo ísť na 70-tisíc, nejde na 70-, ide na 700.
Čo sa deje medzi 70- a 700-? Medzi 70-tisíc a 700-tisíc sa deje to, že tam spadá veľká, obrovská väčšina korupcie. To je nejaká asi obľúbená suma medzi tých 150-tisíc eur až 200-250-tisíc eur, väčšina, veľká väčšina korupčných prípadov, ktoré rieši či už prokuratúra, alebo súdy, sú tu v tejto sume. Dnes je to veľká škoda, lebo je to nad tých 133-tisíc, a v budúcnosti to nebude ani len, ani len značná škoda, lebo tá hranica bola zrazu zdvihnutá na... nad, nad 350-tisíc. Čiže zrazu, a toto keď skombinujete so skrátením doby premlčania, tak zistíte, že v niektorých prípadoch touto kombináciou zmien ide doba premlčania z dvadsať rokov na tri, alebo z dvadsať rokov na päť. To znamená, keď toto prejde, nič, čo bolo pred rokom 2020, už nebude možné súdiť, lebo koncom tohto roka máte päť rokov, hej? Rok 2020, ’21, ’22, ’23, tento rok – bum! Vážne skutky, ktoré boli doby... mali dobu premlčania dvadsať rokov, v kombinácii s znížením sadzby a skrátením premlčacej lehoty a zvýšením tej hranice, zrazu budú z dvadsať rokov na piatich alebo na troch.
A práve preto je v tomto prípade skrátené legislatívne konanie nielenže zbytočné, ono je škodlivé. Nemôžu ísť takéto vážne spoločenské zmeny takouto rýchlosťou, chceme presne vedieť, čo to spraví so stovkou autičkárov, s dvomi stovkami drogových dílerov. Chceme aj vedieť, čo to spraví s 20-30-50 politicky exponovanými osobami, ktoré majú opletačky so zákonom. A ďalšie a ďalšie dopady. Totiž my to vopred nevieme, a na to je medzirezortné pripomienkové konanie, preto sme proti, a preto máme aj protesty, preto organizujeme protesty. Zajtra o 18.00 hod. bude ďalší, práve pre toto. Musíte ten návrh zákona stiahnuť, nemôžte tam za zatvorenými dverami si niečo s pánom generálnym prokurátorom vyjednať, že O. K., tu urobíme ešte tieto tri-štyri zmeny a hotovo. Nerobí sa to takto. Chápeme, že máte parlamentnú väčšinu, dámy a páni z koalície, tak pekne postupujte podľa toho. Chápeme, že vy rozhodujete, že vy máte kľúče od miešačky, ale chápte vy, že aj pre vás platia pravidlá.
Pravidlá sa volajú legislatívny proces a pravidlá aj hovoria veľmi jasne, že kedy môže ten legislatívny proces môže byť obídený, a to tu neplatí. Naopak, tu hrozia obrovské hospodárske škody či veľké hospodárske škody, sa píše v zákone, kedy je možné uplatniť legislatív... skrátené legislatívne konanie, tak tu je to presne naopak. Tu uplatnením skráteného legislatívneho konania hrozia veľké hospodárske škody. Dúfam, že dôjdete včas k rozumu a že nebude vás musieť k tomu donútiť ulica, bolo by to pre všetkých rozumnejšie, no ale ak nie, tak komu niet rady, tom niet pomoci.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, 24 faktických poznámok.
Ako prvý s faktickou poznámkou pán poslanec Hargaš.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem vám, pán Sulík, za tú analýzu toho prečo skrátené legislatívne konanie je v tomto prípade neprípustné.
Priznám sa, že ste ma dokonca aj prekvapili tou znalos... takou detailnou znalosťou toho procesu a že ste si pýtali konsolidované znenie a podobné termíny, a ja by som ho rád videl, konsolidované znenie. (Reakcia z pléna.) Zažili sme to viacerí, keď sme v štandardnom procese museli ísť na legislatívnu radu vlády, a tam nás otáčali domov, keď sme nemali konsolidované znenie, ale nová doba, nové móresy, takže táto koalícia sa týmto nejak necíti byť viazaná.
Ale hovorili ste aj o tých vyjednávaniach, ktoré teraz inicioval pán predseda parlamentu. Ja sa tomu chcem venovať, pretože som nad tým rozmýšľal, že, že aké má vlastne možnosti teraz v tejto prekérnej situácii, keď sa vložil do tej role mierotvorcu, že teda dobre. Prvá možnosť, ktorá je, že, že vyrokujú nejaké zníženia napr. tých najviac okatých vecí, napr. tie, tie limity z 35-tisíc, tak to pôjde na nejakú uveriteľnejšiu sumu, nejakých 5-8-10-tisíc, niečo sa povie, že, že sa ustúpi, no ale každý takýto ústupok v týchto menších veciach bude len viac poukazovať na to, pre koho teda ostane tá novela prínosná, a to budú kamaráti SMER-u, HLAS-u a SNS, ktorí sú dnes obvinení. Čiže táto možnosť mi neznie veľmi, veľmi, veľmi dobre.
Tak potom ešte druhá možnosť je celé to nejak stopiť, stiahnuť, uťapkať, prerušiť na chvíľu. Nemyslím si, že úplne toto pánovi predsedovi pán Fico dovolí, takže ani túto možnosť veľmi nevidím, a... a... a na dôsledok toho, že aj keby touto možnosťou išli, tak v tej prezidentskej kampani ono je to dosť také nemilé, byť kandidát, ktorý začne konať, až keď desaťtisíce ľudí niekoľko týždňov chodia protestovať.
Ďakujem pekne.

Tu som. Pardon. Len som si tak... Aha, jasné. Ďakujem pekne. Pardon, lebo som si presadol na chvíľku. Ja sa taktiež chcem prizastaviť pri tom medzirezortnom pripomienkovom konaní, lebo však vidno, že máme v pléne aj bývalých ministrov, vidia, ako to chodí, bývalých štátnych tajomníkov, bývalých štátnych úradníkov. Normálne štandardné medzirezortné pripomienkové konanie, stovky často veľmi kvalitných, dôležitých pripomienok, ktoré pomáhajú zlepšovať tie zákony, a čo, pri čom ja sa prizastavím v tomto momente, je tá transparentnosť toho celého procesu.
Lebo to nie je len tak, že to sa niekde deje a dakde si niekto niečo napíše, no a to ľudia vidia, vidia to všetky záujmové skupiny, vidí to verejnosť, vidia to médiá, prebieha tam štandardná, normálna diskusia na... na úradníckej úrovni. Veľmi často sa tu používa pojem európsky štandard, ku ktorému sa chceme vrátiť, tak ja si myslím, že je to európsky štandard tvorby verejných politík, že diskusia o zákonoch prebieha štandardným, transparentným spôsobom na nejakom webovom sídle, kde ľudia môžu k tomu písať, úradníci k tomu môžu písať, sú rozporové konania a tak ďalej.
Namiesto toho máme čo? Máme kabinetné pripomienkovanie. To, čo sa momentálne deje, ak má niekto dobrý kontakt na niekoho, na nejakého ministra, ak má niekto dobrý kontakt na pána predsedu, tak sa tu vie nahlásiť, dačo sa dá vybaviť, dačo sa dá povedať, potom sa o tom natočí nejaké to reels-ko na Instagram, lebo však to dobre sedí do kampane, ale takto sa netvoria pravidlá. Však čo sme počúvali od... počas volebnej kampane od všetkých záujmových skupín z priemyslu alebo od... aj od odboro... odborov, bolo to, že normálna tvorba pravidiel, predvídateľnosť práva. Namiesto toho tu chodíme, ja neviem s čím, s darmi, s koňačikmi, proste do kabinetov, aby sa veci poriešili tak, aby tam neboli tie najväčšie problémy, tak sa to robiť naozaj nedá.
Ďakujem pekne

Ďakujem kolegovi Sulíkovi za, za prejav, ktorý sa mi veľmi páčil, a myslím si, že veľmi presne pomenoval, o čo, o čo tu ide v tejto debate. Vy ste začali tou metaforou o pizzi a o tom, ako sa pripravuje cesto na pizzu, ja tiež spomeniem také prirovnanie.
Nedávno som, jak tu často sme do večera, nedávno išla taxíkom a taký mladý jeden ukrajinský chlapec, ale teda už dlho tu žije, veľmi sa zaujíma o dianie na Slovensku, zistil, že som poslankyňa, pýtal sa ma na ten Úrad špeciálnej prokuratúry, že či je to teda dobré, že sa ruší. No a nechcela som ísť do nejakých detailov, tak mu hovorím, no veď je to veľká inštitúcia, vždy keď sa nejaká takáto inštitúcia ruší, môže to mať aj výhody, aj nevýhody, a akurát sme išli autom okolo hotelu Crowne Plaza a hovorím mu, tak predstavte si, že niekto by povedal, že tuto chce zrušiť hotel Crowne Plaza, veď jasné, tiež by to mohlo mať výhody aj nevýhody pre Bratislavu, ale potom zistíte, že ten človek, ktorý to chce zrušiť, je vlastne investor, ktorý presne na tom istom mieste chce postaviť svoj hotel, a tvrdí, že to musíme urobiť narýchlo, lebo je to taký silný verejný záujem, že to je predsa všetkým jasné, že musíme, musíme ten hotel zrušiť.
A myslím si, že toto, toto sa tu presne deje, že vláda má nejaký svoj záujem. Má záujem, aby im blízki ľudia mali nižšie tresty. Má záujem, aby ich Úrad špeciálnej prokuratúry už nevyšetroval a tvári sa, že je to nejaký verejný záujem, ale nie je ochotná to dokázať tým, že by reálne otvorila tú verejnú diskusiu.
Presne ako hovoríte, veľké zmeny legislatívy, áno, prinesú aj tisíc pripomienok v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a tak to má byť, a to je presne ten čas, ktorý sa má venovať veľkým zmenám, aby sa to neudialo zbrklo a aby sa tam potom nenachádzali úplne zbytočné chyby, ktorým sa dalo predísť. A pravidlá by mali platiť pre všetkých, ale, žiaľ, tuto to tak nefunguje. (Potlesk.)

Richard, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok. Ja som sa tiež vrátil teda do minulosti, keď sme tvorili zákony a snažili sme sa naozaj informovať celú či už odbornú verejnosť, alebo ostatnú verejnosť, že prečo jednotlivé návrhy zákonov predkladáme. Ono to aj u nás fungovalo tak, že najskôr sme si vo vnútri sadli v rámci kolečka a dali sme taký ten základ, ten zmysel, že kam by sme chceli smerovať školstvo, následne to jednotlivé sekcie napísali. Potom opäť v tom vnútornom kolečku sme pripomienkovali tieto návrhy zákonov.
My sme dokonca oslovovali aj jednotlivé organizácie ešte predtým oficiálnym procesom, aby nám pozreli jednotlivé opatrenia, aby sme si to nejakým spôsobom dokázali vyštrngať. My sme následne potom oslovovali ešte aj neoficiálnym spôsobom ministerstvá ako ministerstvo vnútra, pod ktoré spadala určitá časť škôl, alebo ministerstvo práce a sociálnych vecí, kde sme mali tiež nejaké kompetencie, ktoré sa nám nejakým spôsobom prekrývali, a po tomto všetkom, keď sme to mali takto vyštrngané, neoficiálnym spôsobom sme išli do medzirezortného pripomienkového konania, kde aj napriek všetkým týmto veciam, ktoré trvali viac ako šesť mesiacov, sme mali okolo 500 až 700 pripomienok, s ktorými sme sa opäť, museli opäť nejakým spôsobom vysporiadať.
A keď sme mali takto urobené znenie, tak my sme dokonca v jednom návrhu zákona išli opätovne do medzirezortného pripomienkového konania a aj s konsolidovaným znením, aby nikto nemal pochybnosť, aké máme zámery, čo chceme zmeniť, akým spôsobom sme to dokázali obhájiť, aby sme informovali celú verejnosť a aj poslancov v Národnej rade, aby sme získali väčšinu, čo sa nám aj veľakrát podarilo. A toto je taký ten normálny spôsob predkladania návrhov zákonov.

Už to tu odznelo, ale ešte podčiarknem jeden dôležitý moment. Áno, presne tak, keď ten proces prebieha štandardne, tak najprv si to ministerstvo vo svojich útrobách, v rámci svojich sekcií a odborov spripomienkuje, pripraví, napíše a predloží do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa potom vyjadrujú iné rezorty, prípadne sa vyjadria nejaké odborné združenia, odborníci, jednotlivé autority. Toto nemohlo byť v takomto procese, pretože inak by sa stalo niekoľko dôležitých vecí.
Po prvé zdržalo by to celý proces. Po druhé boli by desiatky praktických príkladov, prečo je to zlé a stovky argumentov, prečo to nerobiť a nedať do Národnej rady. Ďalej nemali by na to odpovede, pretože na toto jednoducho sa nedá odpovedať a nedá sa argumentovať tak, aby to obhájili. Po ďalšie prebiehali by diskusie spoločenské v médiách a aj v spoločnosti by na pozadí bežala praktická aj odborná debata a celá situácia by sa stala neudržateľná.
Kolegovia, chcem vám poďakovať, pretože je veľký rozdiel medzi obštrukciou a je veľký rozdiel medzi obštrukciou, a teda obranou a obranou spravodlivosti, a chcem vám poďakovať, pretože v skutočnosti to, čo je gro celého nášho počínania, nie je obštrukcia samotná, ale obrana, obrana toho, čo je vzácne, voči tomu, čo je neudržateľné.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo. V minulom volebnom období bol najväčším ombudsmanom legislatívneho procesu vtedy opozičný poslanec Boris Susko. A ako vyzerá legislatívny proces dnes pod jeho taktovkou? Legislatívny proces v podaní ministra Suska vyzerá tak, že namiesto ministerských úradníkov píšu návrhy zákonov trestne stíhaní advokáti, ktorí sú, mimochodom, v konflikte záujmov, lebo sa tie zmeny v Trestnom zákone a Trestnom poriadku bezprostredne dotýkajú aj ich samých a ich klientov.
Ďalej. Medzirezortné pripomienkové konanie v podaní ministra Suska vyzerá tak, že si zavolá štátnu tajomníčku z iného rezortu, áno, konkrétne z ministerstva vnútra pani Kurilovskú za stranu HLAS a šéfa Štátnej volebnej komisie za stranu HLAS pána Burdu. A potom rozporové konanie v podaní pána ministra Suska vyzerá tak, že sa zatvorí s generálnym prokurátorom do kancelárie predsedu parlamentu, ktorý potom oznámi, že návrh zákona sa vylepší.
Ale ja sa pýtam, čo sa dá vylepšiť na zrušení špeciálnej prokuratúry? Nič. Čo sa dá vylepšiť na udelení beztrestnosti pre koaličných politikov a ich kamarátov? Nič. A toto je tá podstata. Tie najpodstatnejšie politické dôvody, kvôli ktorým idú týmto bagrom zmeniť Trestný zákon a Trestný poriadok, sa proste nedajú vylepšiť, nedajú.
Takže toľko. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, vo svojom príspevku ste uviedli dôležitosť riadneho legislatívneho konania.
Skrátené legislatívne konanie sa využíva pri mimoriadnych prípadoch, no vládna koalícia ho využíva vo väčšine doposiaľ podaných návrhov. Návrh novely Trestného zákona bol pripravený bez verejnej odbornej diskusie a vláda v tomto smere neplní vlastné programové vyhlásenie. Súčasná vládna koalícia uviedla v programovom vyhlásení vlády, že zlú prax skráteného legislatívneho konania z minulosti chce napraviť, no svoj program neplní. Vláda tiež podľa PVV sľubovala zvýšiť participáciu verejnosti pri prijímaní zákonov a iných právnych predpisov. To sa tiež doposiaľ nestalo.
Ďakujem.