6. schôdza

Ďakujem, pán Sulík, myslím si, že je dobré, že si tu neustále pripomíname dôležitosť legislatívneho procesu. Ono vždy pri každom projekte naozaj najdôležitejšie je sa najprv zamyslieť a vzápätí naozaj dobre zľava, sprava, z každej strany si problém premlieť, nastoliť si dopady. Hovorili sme už proste o tom miliónkrát, a zjavne to budeme musieť opakovať milión prvý tejto koalícii.
Párkrát som tu počula zo strany koalície, že veď tak sa to tu dialo za minulých vlád, za vlády Matoviča a spol. No áno, akože dialo sa to, ale sú tu dve dôležité veci, ktoré treba povedať.
Po prvé bez ohľadu na to, že sme s mnohým ako Progresívne Slovensko ostro nesúhlasili a že sme tu mali rozhodnutia vlády, ktoré sme považovali za veľmi nekompetentné a v mnohom škodlivé, je úplne neodškriepiteľné, že tu bola mimoriadna situácia, lebo covid bola neodškriepiteľne mimoriadna situácia, a zvlášť keď už nás ešte ani opozícia nepomáhala prirodzenej súdržnosti ľudí a Fico a spol. spochybňovali aj tie najlogickejšie pandemické, protipandemické opatrenia, ako sú nosenie rúšok či očkovanie. Následne prišla aj vojna Ruska proti Ukrajine. Je to skrátka to pomenovanie, že sú to mimoriadne situácie, a skrátené konanie sa tam dá pochopiť.
A po druhé, koalícia, akože ste ako malé deti. Ja nechápem, ako môžte argumentovať tým, že keď niekto predo mnou robil niečo nesprávne, tak ja budem to tiež robiť nesprávne a just, pretože ten predo mnou to nesprávne robil. Veď vy ste vraveli, že ste profesionáli a že viete veci robiť. Ale tu vyzerá, že vy teda nechcete správne veci robiť a zároveň to ani neviete správne robiť, ako sa nám tu každým dňom ukazuje. A to máte pritom celý vládny aparát k dispozícii. Vy ste verejní činitelia a činiteľky a máte zodpovednosť a tá zodpovednosť voči Slovensku je aj v tom, a máme ju my všetci, nielen vy, ale aj my, aby sme tu, ktorí sme tu, aby sme robili veci správne, a vy ich tak proste nerobíte.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega Sulík, veľmi správne ste poznamenali, že tento návrh urobí zo Slovenska eldorádo pre zločincov, autičkárov, mafiánov, korupčníkov, pre špekulantov s eurofondmi. Nie je to v nikoho záujme, to je naozaj pravda. Nie je to v záujme našom, aby nám tu kradli autá a mali za to len podmienečné tresty. Týmto návrhom priamo podporujú nárast kriminality, poškodia všetkých občanov, poškodia Slovensko, ktoré sa teší tomu, že je bezpečnou krajinou. Po tomto návrhu už ňou nemusí byť.
Ďakujem aj za exkurz do histórie tých spomínaných hodnôt veľkých, malých a stredných škôd a značných škôd. Tie hranice boli vždy spoločensky akceptované. Čo tu máme teraz v návrhu, je, sú nové hranice, ktoré vznikli bez verejnej diskusie a bez spoločenského konsenzu. Problémom nie je len tá dolná hranica tej, tej malej škody, pretože sme bohatší, problémom sú najmä tie, tie vyššie hranice pri tej strednej a značnej škode tých 35-tisíc a tých 700-tisíc eur. To je naozaj skokové navýšenie a najhoršie je, že sem spadne strašne veľké množstvo tých prebiehajúcich trestných konaní.
Toxické je hlavne to, že toto zvýšenie je v kombinácii s tým premlčaním po troch rokoch a znížením trestov, čím sa mení v tejto rovnici príliš veľa premenných, a v tejto rovnici sa teda už nebude rovnať, že Slovensko rovná sa bezpečná krajina.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Súhlasím s pánom Sulíkom, že dobré veci sa určite robia úplne inak. A v tomto parlamente je mnoho ľudí, ktorí sa v živote snažili robiť veci, ktoré majú pozitívny celospoločenský zmysel. V záujme dosiahnutia toho zmyslu, toho cieľu prijímali všetky dobré rady a na základe oprávnenej kritiky menili aj spôsoby, ako tie ciele dosiahnuť. To sme robili vždy.
Ale v tomto parlamente je ešte viac ľudí, ktorých donekonečna môžete upozorňovať na problémy, ktoré vzniknú niekedy z chybných cieľov a niekedy z chybných ciest. Darmo sme pri rokovaní o štátnom rozpočte upozorňovali, že účtovný podvod s energopomocou a jej zaúčtovaním do výdavkov nesprávneho roku je priehľadný a viditeľný manéver. Nikto nepočúval. A nakoniec sa ukázalo, že opozícia mala pravdu a že deficit z roku ’24 oproti roku ’23 nieže klesne, ale stúpne, a tomu sa hovorí pokles deficitu o 0,5 %. Zároveň niekoľko mesiacov hovoríme, že skrátené legislatívne konanie je najlepší dôvod, aby Ústavný súd zákony prijaté bez naplnenia podmienok zrušil. A to ešte nehovorím o obsahu zákonov, osobitne toho Trestného. A čo sa tým dosiahne? Začne sa od začiatku a výsledkom tejto vlády bude historicky najmenej reálne účinných, hoci už raz parlamentnou väčšinou schválených zákonov.
Ak ešte vôbec možno poškodiť renomé tejto vlády, tak toto bude fakt jeden z tých pekných príspevkov.

Pán poslanec Vančo.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Sulíkovi a za jeho vystúpenie, a ktoré bolo veľmi užitočné. Zase, zase boli ním spomenuté konkrétne veci, konkrétne dôvody, prečo by, prečo by toto skrátené legislatívne konanie nemalo pokračovať.
A ako, teda hovoríme už ixkrát, tú diskusiu v parlamente, alebo teda diskusia v parlamente nemôže nahradiť medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré, ktoré je jednak pre všetkých prístupné, naozaj sa každý môže vyjadriť a každý môže dať pripomienku, ktorá sa, ktorá sa potom musí riešiť priamo v rámci rozporových konaní a toto jednoducho parlamentná diskusia nemôže nahradiť. Zvlášť keď, keď koalícia ani nepočúva, čo tu zaznieva, napriek tomu, že zaznievajú veľmi validné argumenty a dôvod, napr. aj pokiaľ ide o výšku škôd, ktorá sa mení abnormálnym a arbitrárnym, teda svojvoľným spôsobom, skôr ako keby bola prispôsobená tomu, kto sa má vyhnúť trestnému konaniu alebo aké skupiny ľudí sa majú vyhnúť sa majú vyhnúť trestnému konaniu a prípadným trestom.
A ako bolo tiež povedané viackrát, ale, ale pán minister Susko to stále opakuje, takže ja sa k tomu zase vrátim. On tvrdí, že sa filozofický, že filozoficky vychádzajú z novely pána ministra Karasa, bývalého ministra, kde bolo medzirezortné pripomienkové konanie. Je to lož. A, a ohradil sa tomu aj býv... voči tomu aj bývalý minister, takže ja aj by som požiadal potom pána ministra, aby ďalej nepoužíval tento ar... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán Sulík, mne sa páčil ten príklad s cestom, a že veci potrebujú procesy a veci musia dozrieť. A spomenuli ste, že pri rozsiahlych zákonoch a ich novelách, tak je aj tisíc rôznych pripomienok, a kým sa všetky nevyhádajú a kým sa nenájde kompromis a zdravý kompromis, tak ten zákon proste neprejde. Takisto ste spomenuli Karasovu novelu a jej, jej prí... príklady, tá mala 400 článkov. Toto tu je 67 strán, ktoré, ktoré sú pritiahnuté za vlasy, ale konkrétne skúsim.
Ak v súčasnosti verejný činiteľ pri obstarávaní verejnej veci alebo veci verejného záujmu, prijme úplatok 140-tisíc eur, hrozí mu 10 až 15 rokov. Totiž 133-tisíc momentálne platí ako tá hranica, odkedy začína veľká škoda. My ideme urobiť dve veci. Najprv znížime sadzbu, za túto ekonomickú trestnú činnosť. Nebude to už 10 až 15 rokov basy, ale 4 až 10 rokov, štyri až desať, ale zároveň my zvýšime tú hranicu, od kedy je veľká škoda na 700-tisíc eur. To znamená, ak verejný činiteľ, ak verejný činiteľ urobí len, škodu len za 0,5 mil., tak dostane ešte nižšiu sadzbu, ako je 4 až 10 rokov, a môže dost... a môže vyviaznuť s podmienkou. Hej? Že to sú proste ohavnosti.
A teraz vám na... nahovorili, že, že idete podľa českého modelu. Český model takýto nie je. Takéto čísla nepozná. Dokonca aj keď sa porovnáme s Rakúskom, tak hranica, hranica, kedy je už veľká škoda v Rakúsku, je 300-tisíc eur. U nás na Slovensku ideme posunúť túto hranicu na 700-tisíc. To snáď nemyslíte vážne, kolegovia! To nie je fér, to nie je čestné, to je urobené pre niekoho.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Najprv chcem v krátkosti ešte raz pána poslanca Jakaba reagovať. On spomínal tie percentá. Tak ešte raz. V 2006. bol prijatý aktuálne platný, tie aktuálne platné hranice, tých 266 eur. A od roku 2006 do tohto roku išla inflácia o 74 %, priemerná mzda o 144 % a minimálna mzda o 205 %, za tých posledných 18 rokov. Toto sú fakty.
A teraz, Karasova novela navrhuje zvýšiť tú sumu 266 eur, tú hranicu, odkedy začína malá škoda, o 88 %, čiže to je niekde medzi tými číslami, a vládna novela o 163 %. To je tiež úplne v poriadku. To je tá prvá hranica, ktorá ide z 266 na 700.
Ale hneď druhá hranica, ktorá ide z 2 600 na 35-tisíc, tak v prípade Karasovej novely je to zvýšenie o tých istých 88%, ale v prípade vládnej novely je to zvýšenie o 1 246 %, 1 200-percentné zvýšenie, kde by malo byť povedzme 160. To je ten kruciálny problém. A na to naväzuje, ja už len v krátkosti na pána Šmilňáka, oni nekombinujú iba zníženie sadzieb a, a zvýšenie hraníc, ale ešte aj masívne skrátenie doby premlčania. Keď toto prejde, nič sa nebude môcť súdiť z majetkovej, alebo teda z korupčnej činnosti z pred roku 2020.
A posledná vec, tým, že sa tá hranica tak veľmi zvyšuje, tak tam bude, že 15-tisíc prípadov sa bude musieť nanovo prehodnotiť, 15-tisíc, lebo v evidenčných pomôckach nie je uvedená suma, to je len priamo v tých spisoch, ale k tomu budem viac hovoriť mojom ústnom vystúpení.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, skúsim aj ja, je toho viac, čo by človek chcel povedať, koľko stihnem, čo nestihnem, prípadne dopoviem v ústnej, je o čom, lebo je to naozaj, že vec zásadného významu pre krajinu.
Možno na úvod by som sa spýtal, zopár vás tu vidím, že ktorý z vás, alebo ako to máte podelené, že zastupuje oprávnené záujmy Mikuláša Černáka. Máte to nejako tam, že...? (Ruch a smiech v sále.) Hej? Lebo viete, to (povedané so smiechom), to naozaj, politika je o záujmoch a sú loby, hej, a teraz vy máte nejakých a teda vlastne tu vy vlastne nastavujete hruď za Bašternáka, za Kočnera, a prísne vzaté, by ma zaujímalo, že kto. Ktorý z vás aj za Černáka prípadne, lebo aby sme potom vedeli to zistiť. No ja by som teda hruď nenastavoval za Bašternáka. Ani za Kočnera, ani za Výboha, ani neviem za koho, že úprimne trochu sa vám čudujem, že prečo to robíte, nuž ale vy viete.
Existuje taká zásada, sa tomu hovorí, že bolesť vlastného zubu ťa trápi viac ako hladomor v Sudáne, ja som to tu už hovoril aj sa ospravedlňujem, ale rád to používam, ale je to, znie to trošku cynicky, ale je to tak, hej? Je to tak. A, prísne vzaté, treba to hovoriť aj pre nás do opozičných radov treba to týmto spôsobom hovoriť, lebo novela Trestného zákona nie je o tom, že Bašternákovi nezoberú dom. Však nech má, hej? Koľký, koľko ľudí s kvetinkami v profilovke, nejaká pani Jarmila s kvetinkami by povedala: „A však nech má, však aj tak, aj tak Matovič...“ alebo neviem čo.
Viete, že... ľudia doprajú, však aj Mečiarovi dopriali frajerky, lebo však nech má, keď sa, Elektru, hej, však nech má, keď sa narobí, takže, viete, ono nie je to o tom, že my neschvaľujeme Trestný zákonník, preto, aby teda smeráci boli, sa im pomohlo, je tu aj, je tu aj, ale aj dôsledok toho celého a to treba akceptovať, dôsledok toho je, že to, s tým vypustíte a urobíte to, čo sa tu už objavuje, a vraj so to objavuje, tú obťažujúcu, dennodennú, hnusnú kriminalitu. To, že sa tu bude kradnúť, jak sa hovorí, jak po nebohom. Všetci budú kradnúť (povedané so smiechom) a tí, čo ešte možno ani doteraz nekradli, sa rozhodovali, tak si to teraz povzbudia a bude to aj pozvánka, prísne vzaté, v kontexte včera schváleného ministerstva, že keď chcete predať krajinu cez niečo, hej, musíte ju cez niečo predať, hej, cez Tatry. Čo, koho by zaujímali Tatry? Kľudne do pozvánky napíšte, krajina, kde môžte kradnúť aj po nebohom, prísne vzaté, keď si dáte pozor, hej, do nejakej sumy, tak sa vám nič nestane a ste úplne, úplne v pohode.
To treba akcentovať, že prijatím tohto zákona sa proste vráti táto krimi... kriminalita. Budú vykrádať domy, budú kradnúť autá, budú vykrádať dvory, to sa presne stane, to obťažujúce. A tí, ktorí Vám to urobia, tí sa vám budú na druhý deň smiať (rečník napodobňuje výsmech), budú tam takto chodiť popred okná, budú sa vám škeriť.
Trestné právo sa vyvíjalo po stáročia, však bolo všelijaké, hej? A trvali zmeny, mali nejaký odraz v niečom, čase a priestore, ale my sme vždycky boli o niečo ďalej a my to ideme urobiť zo dňa na deň. A ten rozsah, ten rozsah je veľký, ten rozsah je zásadný. Ja som privádzal do zúrivosti mojich asistentov a ešte aj teraz budem prichádzať, ale aj v tom minulom, že ja som im dával robiť, ja som tomu hovoril, že komparované znenia. To znamená, že nie ani že kon... to konsolidované, že ako sa to zmení v tom zákone, ja som si nechával robiť tak, že jednou farbou mi vyznačili, ako je to teraz, a novou farbou mi vyznačili, že ako to bude, a poskytuje ináč to pekný obraz, keď si to takto potom aj vizuálne, keď si to pozeráte, tak vidíte ten rozsah tých zmien a potom, keď si to dáte v tom kontexte, že ako sa jedno mení voči tomu pôvodnému, tak si potom dávate otázku cui bono, cui prodest. Prečo to vlastne robia? A tam nachytáte tie súvislosti určité. Spravte si komparované znenie Trestného zákona. Svieti to tam jak (povedané so smiechom), jak Dankove semafory, že naozaj je tam toho veľa, hej, že proste sú to naozaj že zásadné, zásadné zmeny, obrovské zmeny, ten rozsah je obrovský. Hovoríte, že, že je to, znesie to nejaké porovnanie, nejaký kontext. Videl to niekto?
Ja som tu videl pani Plavákovú, ktorá sa domáhala nejakých porovnávacích štúdií. Ja by som sa tiež domáhal. Ale čo je môj hlas? Čo je náš hlas? Ale v slušnej spoločnosti, keď už tvrdia, že to s niekým porovnávali, tak nech povedia, s kým to porovnávali, nech nám ukážu. Však v dnešnej dobe už aj niektorí vieme aj po anglicky, aj po nemecky, viete, že nemusí to byť, že nejaká že absolútna prekážka, že na čo ti je komparované alebo na čo, však to neprečítaš, lebo tomu nerozumieš. Nuž vieme a nemusíme si to ani v Googli nechať prejsť prekladať, hej?
Čiže ak existujú, ak niekto robil, ak niekto dával ten náš, tú novelu Trestného zákona do, do súladu s tým moderným európskym právom, prosím vás, ktorý? A kde boli tie podklady? Že tie podklady by ma zaujímali, reálne ich vidieť. Lebo ja nie som pani Jarmila s kvetinkami v profilovke, ktorej to stačí povedať. Nechcem zase, aby som nebol mizogýnny, tak ani nejaký Arnošt alebo Jozef s motorkou v profilovke (povedané so smiechom), hej? Čiže tak, hej? Čiže áno, ja sa chcem dopátrať toho, že teda čo, ako to vznikalo, toto, čo nám tu donesiete. Máte to? Nemáte to?
EÚ sa musí brániť, a to tu už dneska zaznelo, a to je dobré, že sa ide brániť, aj my sa musíme brániť. (Povedané so smiechom.) Priložíme ruku k dielu, lebo ideme, ideme tam, kde nechceme. Ideme do 90. rokov a viete, ja som 90. roky zažil. Ja som zažil to, že nám za bieleho dňa prišli do prevádzky ľudia, vtedy sa ich bála celá Bratislava, lebo sa preháňali na géčkach (povedané so smiechom), všetci pred nimi salutovali, nám za bieleho dňa prišli, plná prevádzka, a hodili nám sklenené poháre za bar. Viete prečo? Lebo deň predtým večer ich odmietli obslúžiť, lebo boli hluční, nesprávali sa slušne, odmietli ich obslú... A oni nám prišli dokázať na druhý deň, že kto vládne v Bratislave. To nám prišli dokázať. Len nerátali s jednou vecou, že som tam bol a že ja si nedám brnkať po nose. Trvalo to tri roky. Tri roky to trvalo. Policajti sa ma pýtali: „Pán Hlina, vy viete, kto to je?“ Ja vravím: „Ja neviem, kto to je, veď to je úplne jedno, kto to je.“ Prokurátor sa ma pýtal: „Viete, kto to je?“ – „Mne to je úplne jedno, kto to je.“ Policajti marili rekognície. Marili, marili, lebo ten jeden z nich bol bývalý policajt. Lekár tomu, tomu, čo mal chodiť na výsluchy, vypisoval maródky. Taká bola doba, také boli 90. roky. Ja to už nechcem zažiť. Podľa mňa to teraz že... (povedané so smiechom), plus-mínus sa to dá, hej?
A teraz týmto, čo ideme prijať, sa to vráti. A vráti sa to nie iba v tom rozsahu, že, že to, čo príde, lebo s tým pozvaním beztrestnosti nebude mať len stredoslovenský prízvuk, východniarsky prízvuk alebo bratislavský prízvuk, to, čo sem príde, bude aj rozprávať, tí, čo sem prídu, aj inou rečou budú rozprávať, lebo tu to sa bude dať. Preto sa aj Európa bude brániť. Ani Európa nechce nejaký ostrov beztrestnosti v rámci Európskej únie. To nepôsobí dobre. Viete, lebo však v tej otvorenej Európe, že máš krajinu, kde máš azyl, máš Medellín, hej, kde vlastne Američania koľko mali nervov s Kolumbiou, že kým to, kým to, kým to ako-tak vysporiadali? To áno, je úplne logické a je dobré, že sa bude brániť. Ale aj my sa musíme brániť, lebo keď sa nebudeme brániť, tak z tej Bratislavy bude Medellín a z Košíc Palermo.
Robert Fico nám sľúbil cestu do pekla, na bielom koni sme ešte dostali prísľub, ale nehovoril, že rýchlo. Tak to prípadne (povedané so smiechom) by sme aj toto, lebo sme, stále sme v procese, že či skrátené, lebo áno, týmto, týmto spôsobom ideme do pekla, niekomu sa to môže javiť, že aj na bielom koni, a ideme tam extrémne rýchlo. Tak aspoň pribrzdíme, lebo to sa nesľubovalo na začiatku. Mafia bude, tí, čo sa vrátia, lebo vrátia sa, však to je pre nich pozvánka, to mi ešte dovoľte povedať, koľko stihnem, že to sú... také že tie... oni... využíva tú možnosť, ktorú majú, a to chcem povedať, lebo sme tu včera mali takú debatu, že, že čo ešte, akú, akú skrinku otvára to, keď sa to prijme, hej, že to by jeden nepovedal, že dokonca to môže schovávať aj takú skrinku, že tá mafia, ktorá ináč, prísne vzaté, má rada deti, ale nie z pohľadu toho, že akože otcovsky, ale deti rada používa na páchanie zločinu, práve preto, že majú nižšie sadzby, hej, používa ju na doručovanie, hej, lebo keby sa niečo stalo, tak mladistvého proste máte iné, iné sadzby platia.
A toto je presne to, že sa to posúva, to ma zaujala tá myšlienka, hej, že ak my teraz ideme robiť to, že vlastne všetky majetkové trestné činy, zjednodušene povedané, všetko ide pod desať rokov, hej, tak pri mladistvých je premlčacia lehota pri trestných činoch do desať rokov tri roky, hej? Čiže na motiváciu toho, že, alebo na vyhľadanie toho 17-ročného chlapca, ktorý sa chce cítiť ako vo filme, tak to môže byť celkom inšpiratívne, aj jemu to povie, neboj sa, chytíš obálku, zanesieš obálku, nepozeraj sa, čo je to, doručíš obálku, keby ťa náhodou chytili, tak máš rádovo nižšie, lebo si mladistvý, a keby ťa, keby sa o tom nikto nedozvedel do troch rokov, tak potom to kľudne môžeš aj, aj v bare rozprávať, že aký si bol šéf a macher, lebo si to ty doručoval vtedy pre toho dona Jozefa z Hlohovca.
Takže viete, aj tento rozmer tam nie je, ja, ja ho tak len spomeniem, ja nie som trestný právnik a to sú všetko veci, ktoré by mali skúmať tí, čo tomu rozumejú, tí, čo s tým žijú, a neskúmajú, lebo my sme v zrýchlenom konaní, hej, tí, tí nedostali možnosť a šancu sa k tomu vyjadriť, tak ja to tu len hovorím na to, aby sme vedeli, že kam až siaha alebo môže siahať to, že čo ideme robiť.
O škodách tu už bolo povedané veľa, ja som rád, že sa to akcentuje, hej. Ja som to tu, myslím, vtedy na začiatku povedal, lebo to ma na tom zaujalo, že, že jak sme to vlastne, jak sa k tomu dopracovalo, k tej sume, k tej 35-tisíc, už tu veľa zaznelo, že to začína byť taká smerácka konštanta. Ja rozmýšľam, že či treba pozrieť sa po spisoch pána Paru, hej, že či nemá náhodou nejakého klienta (povedané so smiechom), ktorému niečo, niečo visí vo vzduchu, a má za 27, hej, alebo, viete (povedané so smiechom), škodu dokázanú, a tak ten mu povedal, že počúvaj, teraz to v jednom šupe dáme, dáme 35. Lebo tá, tá suma nedáva žiadnu logiku, hej? Ona neni že naviazaná niečo na niečo, že v zmysle dobrých skúseností, lebo doteraz sme mali tú sumu viazanú na desaťnásobok, hej, nejaké násobky niečoho. A teraz sme uleteli brutálne, sme uleteli do 35-, čo je strašne podľa mňa vysoko, a to by ma tiež zaujímalo v rámci tej komparatívnej štúdie, ak nejaká existuje, že kde napríklad je výska... výška malej škody stanovená aj v absolútnom čísle na sumu... (Reakcia z pléna, rečník zakýval na balkón.) Kývam návštevníkom. No teda toto sa vám bude zle počúvať, tak ja, my tu riešime také hrozné veci teraz tak (povedané so smiechom), ale neni to neprístupné, lebo ste celkom mladí, sa mi zdá, ale už vyzerá... pardon, nechcem sa dotknúť.
No a teraz... A teraz som zabudol. (Reakcia z pléna. Potlesk.) Áno, už viem, že absolútne číslo, hej, že kde napríklad, či v Nemecku majú malú škodu stanovenú sumou 35-tisíc, lebo ono je to relatívne vysoká, ale, alebo ešte ináč, že či, lebo keby sme si dali nejaký benchmark, že podľa čoho to sta... posudzujeme tú zmlu... tú sumu, hej? Že či to je priemerná mzda, minimálna mzda alebo niečo. Ja som si dal taký, že podľa čoho, že podľa minimálky, ak je minimálna mzda 750 euro, tak štyri roky, prísne vzaté, nejakých 46 mesiacov je niekde približne na úrovni štyroch rokov, je suma, ktorú zarobí ten s nízkym príjmom za štyri roky, a to ešte stále je malá suma, ergo niečo, s čím sa pomaly netreba ani zaoberať, hej?
A tu by som bol tiež napríklad zvedavý, že či Nemci, Francúzi, Holanďania, Belgičania, lebo tam by som prípadne bol, sa viacej cítil komfortnejšie ako smerom na východ od nás, že či, či oni tiež to tak majú takto stanovené. Hej, že tam u nich tiež nejaká minimálka, hej, a keď tá minimálka, si vynásobíte krát 46, a u nich je to tiež ešte stále malá škoda. Hej, to by podľa mňa stálo za to, ak vravíte, že ste to s niekým a niečím porovnávali, nuž ukážte nám, že či to naozaj tak je.
Áno, to, bolo to povedané, inflácia nesedí, nesedí to absolútne s ničím, je to arbitrárne určené, hej, nevieme logiku toho, jediná logika je, že je to 50-násobok 700. Inú som nenašiel (povedané so smiechom), hej, lebo 35 000 je 50-krát viac ako 700, tak keby tu pán, niekto to chcel obhajovať, tak povie, však má to logiku, lebo to. No doteraz to bol 10-násobok, ergo prečo je to teraz 50-násobok? Inú logiku som nenašiel. A, a treba sa o tom rozprávať, lebo je to naozaj vážna vec, lebo tie autá sa naozaj kradnúť budú. Budú sa vykrádať dvory.
Hej, tu Kaliňák sa bránil, že čo my sme tam hovorili, že byty sa posudzujú ináč, že vlámanie. Prosím vás, oni vedia, oni vedia, ako sa to dá alebo nedá. A keby som išiel v línii, tak poviem, že dvory nemusia byť zamknuté. Ergo tak vám vykradnú všetko, čo máte na dvore, a nemáte zamknutú bráničku, tak potom odpovedám jemu, čo on povedal ako argument par excellence, že prečo my nehovoríme správne. Hovoríme správne. Hovoríme správne v tom, že tá suma je stanovená zle a vysoko. A spôsobí to, že sa bude kradnúť. Aj smerákom. Aj ľuďom, ktorí volili SMER aj HLAS, aj vám sa bude, aj vašim budú kradnúť a som už len zvedavý, že čo im potom budete hovoriť, že kto za to môže. Radičová? (Povedané so smiechom.) Ja už... Ale asi to máte tak prichystané.
Meníte mi tam dokonca aj tú úžeru, čo ja som sa natrápil s tou úžerou, keď som tu bol, hej, aby sa to vôbec nejako postihovalo, a teraz to meníte, čiže znova sa to dostáva do niečoho, čo bude nič, hej. Len si možno bude niekto dávať pozor, aby tá úžera nebola vyššia ako 35-tisíc. Alebo keď bude niekto okrádať niekoho, nejakú babku, tak jej povie, babko moja zlatá, ale nenoste mi viac jak 35-, 34 500 mi stačí. Viete, že to je, je to strašne zle stanovené, ne... nemá to logiku, ja som naozaj zvedavý, že s čím prídete.
A možno stihnem ešte sa vrá... pozrieť na ten rozsah voľnosti trestu. Podľa mňa to je tiež zaujímavá na úvahu, hej, že vlastne vy máte teraz, to je supermarket, hej, vy môžte ísť od troch do desať, môžte ísť od podmienky, môžte ísť cez náramok, cez domáce väzenie, peňažný trest a Leopoldov. Teraz si predstavte, že čo tým sekundárne, keď dáte takú možnosť voľnosti, že čo tým vytvárate. Vytvárate tým prostredie, ktoré je prudko motivačné pre právnika, a áno, povedzme si pravdu, aj pre sudcu. Ale, nedajbože, ja sa nechcem dotknúť tých sudcov, ale keďže sme sudcu aj Harabina a jeho šoféra, tak si to dovolím povedať, že riziko tam je.
Ak je taký veľký rozsah možností, tak aká je motivácia toho, kto je, môže byť postihovaný, že priplatí? Lebo je zásadný rozdiel vykúpiť sa trestom alebo domácim väzením, alebo náramkom, alebo byť v Leopoldove. Viete, že to je, áno, tak a to, tá motivácia pre právnikov bude vysoká, nechcem za... bojím sa to povedať, že či aj pre sudcov. A aby sme my potom, že synonymom úspechu nerobili z právnikov. Že veď buď právnikom, budeš mať super auto, lebo tí zarábajú najlepšie. Potrebujeme lekárov, potrebujeme učiteľov, tam potrebujeme vniesť motiváciu. Nerobme naozaj za vrcholne motivačné pre bytie budúcej kariéry pre mladých ľudí buď právnikom, v zákonodarstve na Slovensku, keď si právnikom, do piatich rokov si (povedané so smiechom), si za vodou, prudko za vodou a máš zarobené.
Drogy. Zaznelo to tu, ja si pamätám, ešte keď tu bol prvýkrát, jak ste tu skákali dva metre od zeme a pod zem, hej, keď sa len spomenulo niečo, že niečo s niečím, a teraz vám nevadí nič. No, bojím sa stihnúť aj v úvodzovkách, hej, teraz vám nevadí, ja som rád, že to pán Sulík povedal, že miešate hrušky s jablkami, robíte niečo, čo naozaj z tej Bratislavy ten Medellín urobí. A nič, ticho ste tam jak pena. Vy tu budete sedieť v teple za 5-tisíc a vašim deťom budú beztrestne núkať díleri z celej Európy, z celého sveta, aj Portorikánci sem prídu, tí že vraj sú najlepší v tom, takže... a beztrestne, lebo tuto, lebo vy za to zahlasujete. Neni vám z toho tak trošku blbo prípadne?
Končím, že, s tým, aj tu to zaznelo, že, že, niekde, že... alebo že zbierajú podnety. Nie, akože, akože... (povedané so smiechom) zbierajú podnety. Čo je to za sprostosť? Prepáčte za výraz. Akože schválením, Ondrej Dostál to tu pekne povedal, ja som tiež, ja si nechám poradiť, ja keď neviem, sa spýtam, a tak podľa plánu toto už malo byť dávno schválené. Keď to už malo byť dávno schválené, už aj jednodňovou platnosťou toho, čo už bolo schválené (povedané so smiechom), tak vlastne pre všetkých tých, ktorých by sa to malo týkať, to ten, musí súd posudzovať pre tých, čo je výhodnejšie pre toho páchateľa. Tak čo, z koho si robíte blbcov?! Komu rozprávate teraz, že to hodnotíte? Však to už malo byť schválené. Naozaj že môžte si robiť srandy z pani Ľudmily s kvetinkami v profilovke a z pána Jozefa s motorkou v profilovke, ale nie z nás. Fakt to nesedí.
Stiahnite to, prosím vás, naozaj že stiahnite to, zoberte to späť, robíte strašnú vec, hroznú vec, za to, aby ste zachránili zopár vašich ľudí, Bašternákovu vilu, Kočnera skôr z basy, Výboh aby nemusel sedieť v Dubaji, kvôli tomu dávate v šanc celú našu krajinu. Deti púšťate do Palerma, v nebezpečnej ulici sa... toto idete robiť? Vám niekto akože dovysvetľoval?
Stiahnite to, zoberte to späť, dajte to do normálneho legislatívneho procesu, sú veci, ktoré treba zmeniť, poďme sa o tom rozprávať, civilizovane, normálne, tak ako v Európskej únii. Nemeňte Trestný zákon v takom rozsahu, v takej šírke, ako ho meníte, a s takými dôsledkami, ktoré prídu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
S faktickými poznámkami ako prvý pán poslanec Ledecký.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hlina, ja by som chcel reagovať práve na to, ako si porovnával tie štáty v západnej Európe, lebo tu bol argument, že chceme sa zosúladiť s Európskou úniou, a, a iné hlúposti, ktoré už dávno boli vyvrátené, ale dnes sa práve prijíma uznesenie v Bruseli, v Európskom parlamente, a keď si to uznesenie prečítate, tak taká prvá vec, čo ma napadla, že odkiaľ to tí v Bruseli tak všetko dobre vedia, lebo naozaj to, to uznesenie je také komplexné a postihuje všetky veci, o ktorých my tu hovoríme, tak len jednu stať by som z toho uznesenia si dovolil zacitovať:
„Keďže využitie zrýchleného postupu znemožnilo zmysluplnú verejnú diskusiu a riadny demokratický proces, keďže viac ako 20-tisíc občanov opakovane vyšlo do ulíc, aby protestovalo proti tomuto kontroverznému návrhu, keďže viac ako 100-tisíc občanov podpísalo dve petície proti návrhom vlády a skrátenému legislatívnemu konaniu, keďže prezidentka Slovenskej republiky vyjadrila hlboké znepokojenie nad návrhom a skráteným legislatívnym konaním a naznačila, že bude zákon vetovať, keďže v správe o právnom štáte 2003 Komisia odporučila, aby Slovensko zabezpečilo účinné verejné konzultácie a zapojenia zainteresovaných strán do procesu tvorby práva. Keďže počas zrýchleného legislatívneho procesu slovenská vláda odmieta zohľadniť odborné analýzy, stanoviská občianskej spoločnosti a Komisie, ktorí vyjadrili obavy v súvislosti s tým, aby navrhované zmeny oslabili boj proti korupcii...“ a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže ďalší váš argument padol úplne na hlavu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)