6. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem mojim predre... rečníkovi pánovi Bužovi za naozaj veľmi taký ľudský prejav, kde veľmi pekne rozprával o tom, že tu máme tak trošku problém na Slovensku s ochranou obetí. Že skôr aj v tomto prípade alebo v prípade tohto návrhu Trestného poriadku alebo Trestného zákona tu ako keby dochádzalo k zámene obetí a obvinených, kedy z obvinených sa stávajú obete a tí, ktorí sú ich obete, tak sa dostávajú do situácie, kedy nebudú mať nárok na spravodlivý proces alebo na nejakú náhradu škody, alebo niečo podobné. Je to jednoducho krivenie, ťažké krivenie obrazu a vidí... a naznačuje to, aj sa to dokazuje, že stále žijeme v spoločnosti, ktorá sa delí na rovných a rovnejších. Kedysi sme si hovorili, pred iks rokmi, že nechceme takto žiť, že máme záujem žiť naozaj v rozvinutej spoločnosti, kde platia pravidlá pre všetkých rovnako, máme na to nejaké vzory, máme na to nejaké krajiny, ktorým, ktoré by sme chceli dobehnúť. Bohužiaľ, došlo k tomu, že sa to všetko zmenilo, dnes tie vzory, ktoré sme v minulosti mali, tak tie sú, tie sme si zadefinovali ako nepriateľov, ako tých, ktorí sú skazení. Zatiaľ tí, ktorí majú tie skazené spoločnosti, tak tí sú našimi vzormi, aspoň teda tejto vládnej elity, pretože tam by takéto niečo ako obvinenie alebo obžaloval, obžaloba im nehrozia.
No a ešte poviem jedno, tento prejav nevznikol v Slovenskej republike. Nič nové, totižto to isté povedal Robert Fico v roku 2018 na prejav prezidenta Kisku a opakuje sa to z... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán Buža, ja by som chcela reagovať na to, ako mnohí odignorovali tuto dnes prejav pani prezidentky Slovenskej republiky. Áno, je to opäť raz to, čo tu stále hovoríme dookola, že je to o základnej slušnosti, ako sa u nás v Starom Meste vraví, tí ľudia nemajú kinderstube. Normálne že výchova, prídem, počúvam a môžem aj nesúhlasiť, ale viem sa správať, lebo teda nie som také úbožiatko nevychované, ale normálny človek, súčasť spoločenstva s určitými normami a, prepytujem, kultúrou. Ono človeku nepomôže, že sa tvári, že číta knihu, strašne je to len čin hlúpy a trápny a ešte aj so zlým hercom, ktorý to ani nevie dobre zahrať, no nič moc, tak vám teda poviem.
Tam potom ste hovorili, že by to mohol byť námet na film, už sme sa o tom aj viackrát tak rozprávali aj my, my u nás, ale ono v podstate nie je to tak, pretože ten film by bol vlastne úplná fraška. Ono by vlastne ani nebolo v ňom nič zaujímavé alebo napínavé, pretože ten hlavný hrdina by robil všetko proste iba stupídne opačne a, a vlastne film by bol úplne že skrátka trápny a nikam by nás nedoviedol. Problém je, že toto je reálny život a týmto návrhom zákona je nám všetkým jasné, že ľuďom sa zníži kvalita života, bezpečie, zvýši sa kriminalita a počet budúcich obetí trestných činov.
A stále sa treba k tomuto vracať, že každý piaty mladý človek sa sem aj kvôli tomuto, čo sa tu teraz predvádza, nevráti k nám na Slovensko naspäť. A týmto našim fiktívnym spolusediacim z koalície je to proste úplne jedno. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán poslanec Bužo, za váš príspevok, v ktorom ste spomínali aj ten pseudoargument o porušovaní ľudských práv, a pani poslankyňa Kolíková, ale aj moje kolegyne Plaváková, Števulová si už týždne pýtajú najmä od pána Gašpara tých 30 rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré on tak rád často spomína, a doteraz sme ich nedostali. Avšak je dobré, že minister predstavil tieto rozhodnutia aspoň pani prezidentke, ak sa teda jedná o rovnaké rozhodnutia. Ale teda tak ako sa v odôvodnení skráteného legislatívneho konania nachádzajú rozhodnutia európskeho súdu ľudských práv, ktoré nemajú veľa s tým, čo vraj majú odôvodňovať, tak aj tieto rozhodnutia Ústavného súdu, o ktorých dnes hovorila aj pani prezidentka a teda aj pán poslanec Bužo, vyzerajú, že majú len veľmi málo so zmenami, ktoré sú súčasťou novely, a tam, samozrejme, tiež neodôvodňujú rušenie špeciálnej prokuratúry a už vôbec nie v skrátenom legislatívnom konaní.
Z tých 30 rozhodnutí sa teda stalo desať, ktoré minister prezidentke predstavil, a z nich dokonca len šesť vyzerá, že sa týka špeciálnej prokuratúry, jej postupu či rozhodnutí, a v ani jednom z týchto šiestich prípadov nebola konštatovaná neústavnosť samotného trestného konania. Tak ja by som len v rýchlosti rada pripomenula, o čo v nich, podľa slov pani prezidentky, šlo a prečo teda hovorím o pseudoargumente. Išlo o porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov, neumožnenie návštevy notára obvinenému v kolúznej väzbe, nezákonnosť zaistenia finančných prostriedkov počas trestného stíhania, nezákonnú prehliadku administratívnych priestorov a nedostatočné preverenie sťažnosti obvineného, ktorému v kolúznej väzbe nebolo umožnené odosielať listy manželke a deťom.
No a ako som už hovorila ako právnička, ale najmä ako človek, uznávam, že práva nikoho – ani páchateľov trestných činov – by sa nemali porušovať, ak sa chyba stane, tak máme na to mechanizmy, aby, aby túto chybu opravili. Ale v žiadnom prípade to neodôvodňuje rušenie špeciálnej prokuratúry a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Bužo, veľká vďaka za vaše vystúpenie v rozprave. Hovorili ste o nezmyselnej argumentácii na obhajobu rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a poukázali ste tiež na to, ako správa Generálnej prokuratúry odhalila jednu z vecí, ktorá by si skutočne zasluhovala zrýchlené konanie, urýchlené konanie, urýchlenú nápravu. A to je pritom len jedna z vecí, ktoré sú tam naliehavé, pokiaľ ide o stav našej spoločnosti. V tejto rozprave opakovane pripomíname, že už niekoľko týždňov či skoro mesiacov by tento parlament mohol riešiť iné naliehavé veci v našej spoločnosti, problémy školstva, zdravotníctva, životného prostredia, ľudských práv, ľudských práv obrovskej časti občanov a občianok Slovenskej republiky, to sú závažné veci, ktoré by, ktorým by sme sa mali venovať.
Ja znova pripomeniem vyjadrenie pani prezidentky z dnešného jej poludňajšieho prejavu, keď povedala: Nerobte to takto. No vy možno, kolegyne, kolegovia z koalície, poviete, však vy to tu zdržujete, veď ne... nerozprávajte toľko, toto nech je za nami a môžeme sa venovať tým veciam, ktoré som teraz pomenoval. No ja na to môžem odpovedať len to, že my nezdržujeme, my vám len chceme ukázať, že s vašou aroganciou moci ste narazili na ľudí, ktorí chcú brániť spravodlivosť a demokraciu. Nerobte to takto, stiahnite ten návrh a môžeme sa spoločne venovať naozaj dôležitým veciam tejto spoločnosti. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Bužo, každý vám tu hovorí, že ste mali ľudský a emotívny prejav, ale ja si myslím, že to nebola jeho najdôležitejšia hodnota. Myslím, že ste mali veľmi racionálny prejav, kde ste povedali, čo sú priority dnešnej spoločnosti, ktorá, ktorá sa trápi, ktorá je rozdelená, ktorá má svoje problémy a ktorá čelí neistej budúcnosti, a nielen ako kebyže národnej, ale aj globálnej, klimatickej a tak ďalej. Ja som strašne rád, že je tu minister práce, sociálnych vecí a rodiny, aj bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny a myslím si, že oni by vo svojich rezortoch vedeli nájsť plno iných vecí, ktoré treba riešiť a na ktoré by sa mala nejakým spôsobom sústrediť energia celej vládnej koalície a všetkých troch, alebo minimálne dvoch racionálnych strán. Ale nie, my tu tri mesiace alebo dva mesiace sa bavíme o, o niečom, čo nikdy by nemala byť priorita sociálnodemokratických strán, je to úplný nonsens a keby som, keby som toto naozaj ako kebyže napísal niekde ako keby nejaký ako článok do nejakých, do nejakých médií, že vlastne, lebo podľa mňa tí ľudia, ktorí o tom píšu v tom, v tom zahraničí, oni si neuvedomujú, že vy samých seba pokladáte za sociálnych demokratov. Oni vás nazývajú populisti, ale vlastne vy samých seba voláte sociálni demokrati a ľavičiari. A ľavičiari majú na programe dňa znižovanie trestov pre organizovaný zločin a nie riešenie problémov, sociálnych problémov rodín, vylúčených komunít, vylúčených komunít, ktoré pochádzajú z východu, skadiaľ obidvaja pochádzame. Skrátka to je reálny život na Slovensku a tomu sa treba venovať, a nie ľudí, ľuďom s drahými autami a Bugatti a neviem čo. (Potlesk.)

Ďakujem poslancovi Lukášovi Bužovi za jeho prejav. Mňa najviac zaujalo to, ako si hovoril o tom, že v súvislosti s tým, čo sa deje v tých reedukačných centrách, aké tam majú podmienky tie deti, ktoré, ktorých sa nemá kto zastať. A tie deti majú veľakrát veľké problémy v živote, v rodinách, možno majú nejaké diagnózy, kde jednoducho potrebujú pomoc v tých reedukačných zariadeniach, a zisťujeme, že Slovensko ako štát nedokáže pomôcť týmto deťom a práve tí, ktorí by mali pomáhať týmto deťom, tak ich zneužívajú. Majú tam otrasné podmienky, veľakrát neľudské tieto podmienky a my v Národnej rade by sme mohli týmto deťom pomôcť a je našou povinnosťou, aby sme týmto deťom pomohli. Lenže čo sa deje v tomto pléne? Vládna koalícia si tu potrebuje ochrániť svojich ľudí. Potrebuje im znižovať tresty a potrebuje rýchlo, expresne vytvárať prostredie pre korupčníkov, zlodejov. A teraz keď, ako si správne povedal, dáme si na misku váh, čo je podstatnejšie, aby sme pomohli týmto deťom, aby sme tento čas využili na to, aby sme pomohli bezbranným deťom v týchto centrách, alebo potrebujeme tu za každú cenu pretlačiť cez vládnu koalíciu znižovanie trestov pre ich kamarátov? No a ešte sa smeje pán Richter. (Reakcia z pléna.) Nie? Nie z toho? Tak to je smutné, že nepočúva, ale smeje sa z niečoho. Lebo keby sa nesmial a keby počúval, tak by povedal vo svojom klube, chlapi, neblbnime, poďme pomôcť tým deťom. Aj tým deťom v Čistom dni. Poďme im pomôcť. Lenže pomáhame kamarátom. Smutné.

Ďakujem za slovo.
Pán Bužo, pán poslanec Bužo je naozaj veľmi dobrý človek, človek si vždy povie a spomenie na, na, na tú knihu Dobrý človek ešte žije. A určite je mu čudné a každému normálnemu človeku je čudné, že teraz sa na popud koalície vedie diskusia o humanic.. humanizácii podmienok vo väzniciach, ale však, samozrejme, aj to treba, ale nevedie sa na popud koalície diskusie, diskusia o humanizácii podmienok v špeciálnych výchovných zariadeniach. Teraz sa v parlamente na popud koalície vedie diskusia o restoratívnej justícii, ktorá bude znamenať aj to, že na osoby, ktoré spáchali trestný čin a nebudú svoj trest odpykávať v ústavnej väzbe, tak proces ich resocializácie majú zabezpečovať probační a mediační úradníci, ale vôbec sa nevedie diskusia o tom, či pre deti s poruchami správania sú k dispozícii odborní zamestnanci. Ja viem, že toto musí vyzerať veľmi čudne, je to vážna vec, ale viete, čomu sa ja čudujem? Že pán generálny prokurátor vyvinul práve teraz takú extrémnu aktivitu, aby sa o tejto téme intenzívne diskutovalo, aby sa v ňom, v headlinoch zaoberali všetky významné médiá, aby vystúpil pred plénom Národnej rady.
A viete, prečo je to čudné? Lebo aj súčasný zákon o prokuratúre, aj tie dva predchádzajúce zákony o prokuratúre poverili prokuratúru dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo ich osobná sloboda je obmedzená. To sa týka aj týchto detí.
Druhý dôvod, prečo si myslím, že ide o dymovú clonu, je to, že sa neko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem kolegovi Bužovi za jeho vystúpenie, v ktorom spomínal aj teda tých slávnych tridsať rozhodnutí, ktoré mali svedčiť o porušovaní, zásadnom porušovaní ľudských práv, ktoré majú priamy vplyv na, na trestné konania a ich zákonnosť a ústavnosť. Ako už bolo povedané, tých rozhodnutí je oveľa-oveľa menej. Bolo ich maximálne šesť. A teda tento, tento argument neplatí jednoducho pre skrátené legislatívne konanie. A takisto ďalší ušľachtilý zámer alebo argument vybudovať restoratívnu justíciu, systém restoratívnej justície, ktoré, ktorej cieľom bude nahradiť škodu a vlastne iným spôsobom riešiť, riešiť trestnú činnosť, jednoducho nie je uveriteľný, pretože vybudovať systém restoratívnej justície sa nedá schválením zákona. Potrebujete na to probačných, mediačných úradníkov, potrebujete systém práce a tak ďalej, to sa nedá, nedá zriadiť lusknutím prsta. Napríklad bývalý minister Karas navrhoval prijať dvesto nových probačných úradníkov. V tomto návrhu sa nič také nespomína. Čiže naozaj si neviem predstaviť, akým spôsobom chce minister spravodlivosti tento cieľ dosiahnuť, ale opäť to asi svedčí o tom, že tu naozaj nejde o restoratívnu justíciu, pretože zámer je úplne iný a tento ušľachtilý cieľ slúži iba ako dymová clona a nič viac.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Bužo vo svojej reči uvažoval nad tým alebo rozmýšľal nad tým, že či je do rovnováhy postavené zvažovanie základných ľudských práv alebo ľudských práv vo všeobecnosti niektorých ľudí, povedzme šiestich alebo desiatich, k ľudským právam ostatných žijúcich v Slovenskej republike a tých, ktorým, u ktorých tiež Ústavný súd konštatoval nejaké trestno-procesné pochybenia a tých je rádovo v stovkách oveľa viac a inými orgánmi spôsobené, nie špeciálnou prokuratúrou a už poťažne vôbec nie pracovníkmi NAKA.
Čiže základné ľudské práva alebo ústavné práva šiestich ľudí sú pre koalíciu oveľa-oveľa dôležitejšie ako ľudské práva stoviek alebo tisíc ľudí. Čiže nie je tam rovnováha. Ľudské práva jedného takéhoto vyvoleného má hodnotu sto, dvesto, tristo ľudských práv iných ľudí? Všetci vieme, všetci, čo sme tu, aj tu nie sme a by sme tu mohli byť, mali byť, že o čo tu ide. Ide tu práve o záchranu pár ľudí, to všetko ostatné, to maskovanie, ruské tajné služby to nazývajú maskirovka, je len o tom, aby sa nepovedalo, že nám presne ide o toto, preto tou maskirovkou sme tu už zdôvodnili za dva týždne, že sa spôsobí oveľa väčšie porušovanie ľudských práv, oveľa väčšie škody vzniknú, ako kebyže to nerobíme, napriek tomu to koalícia ide presadiť. A to je veľmi zlé.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem kolegovi Bužovi. Vy ste spomínali to moje obľúbené, že chránené druhy sú tu korupčníci a "naši ľudia", nie rastliny a živočíchy, a nedá sa nesúhlasiť. Je úplne zjavné, že tejto vláde na prírode, životnom prostredí nezáleží, inak by nenavrhovala novelu, ktorej cieľ je znížiť tresty za environmentálne trestné činy, pretože už dnes práve v tejto oblasti sú tie tresty prinízke.
Ja to ilustrujem na takom aktuálnom prípade pytliaka, ktorý ešte stále dnes je riaditeľom Tatranského národného parku, dúfajme, že už nie dlho, pán Peter Olexa, tak ten bol za trestný čin pytliactva, čo bolo usmrtenie chráneného vlka, v krátkom období, teda mimo krátkeho obdobia, keď bolo možné ho loviť, tak on ho usmrtil v lete, ponechal si ho v mrazničke, aby ho teda potom v zime mohol vytiahnuť a tváriť sa, že teda ho legálne ulovil. Následne si ponechal tiež trofej, vypreparovanú lebku, tak za toto všetko, kde je veľmi cítiť aj ten úmysel, dostal trest 300 eur. A dnes počúvame od predstaviteľov ministerstva životného prostredia bagatelizovanie tohto činu, tohto trestného činu práve preto, že riaditeľ TANAP-u dostal trest 300 eur, ktorý je objektívne hrozne nízky. A oni sa tvária, že veď o nič nejde, nič sa nestalo, je to pseudokauza. Je to presne pre toto. A už dnes je zjavné, že tresty v rámci envirokriminality nie sú ani odstrašujúce a nemajú absolútne žiadny preventívny charakter, a oni ich chcú ešte ďalej znižovať. To je naozaj nevysvetliteľné. (Potlesk.)