Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že smelo by sme mohli povedať, že táto septembrová alebo septembrovo-októbrová schôdza by mohla mať prívlastok taká dôchodková, lebo toto je vlastne už asi piaty alebo šiesty návrh, ktorý sa viac alebo menej dotýka dôchodkov. Ono je to dobré, že o tom diskutujeme, len, bohužiaľ, ten výsledok nie je taký šťastný, ako by sme si asi predstavovali, pretože aj včera sme mali možnosť vidieť, aký návrh tu bol schválený. Odborníci už tomu dali nejaké stanoviská, nie veľmi pozitívne a ako povedal navrhovateľ v úvodnom slove, my potrebujeme nájsť pri dôchodkoch riešenie, ktoré bude udržateľné, ale ja by som mu dal taký prívlastok. V managemente sa hovorí, že každý cieľový plán by mal byť smart, to znamená, mal by byť špecificky merateľný, dosiahnuteľný, relevantný a časovo, nákladovo ohraničený, a to, bohužiaľ, v našom dôchodkovom systéme nemáme ani zďaleka.
Mne osobne je veľmi ľúto, že pri diskusiách o dôchodkoch sme sa v tomto pléne znížili na úroveň nejakých osobných invektív, že sa tu navzájom bývalí koaliční kolegovia osočujú alebo osočovali a to nie je správne, pretože, bolo to správne povedané, že každému z nás záleží na tom, aby tie dôchodky boli udržateľné, aby dôchodcovia súčasní aj budúci mali život, ktorý bude kvalitný, ktorý bude zabezpečený týmito dôchodkami. A to keď chceme všetci dosiahnuť rovnaký ciel, tak by sme mali nájsť aj nejakú spoločnú cestu a tá spoločná cesta vedie hlavne k tomu, aby sme, ak my nemáme dostatočné informácie alebo nejakú finančnú gramotnosť, tak aby sme počúvali hlavne tých odborníkov, ktorú ju majú. Pretože my dnes v súčasnosti máme tie tri piliere dôchodkového systému, ale ešte je ten dôležitejší alebo najdôležitejší pilier, je ten nultý pilier, a to je tá finančná gramotnosť. Pretože pokiaľ ľudia nebudú rozumieť aspoň základom financií, ako fungujú trhy, ako si správne managovať financie a tak ďalej a tak ďalej, tak nemôžeme očakávať, že ľudia budú robiť správne rozhodnutia. A v tomto môžeme my ako politici pomôcť, pretože môžeme určité správne rozhodnutia spraviť za nich. Ja vítam to, že je tu návrh, ktorý sa snaží prijať určité ústavné imperatívy, pretože najhoršie pri dôchodkoch, čo môžu byť, je nie ani nejaká finančná situácia alebo kolísanie trhov, ale najhoršie, čo môže pre dôchodky byť, je politická nestabilita alebo politické zásahy do dôchodkového systému. A pokiaľ nebudeme mať silný ústavný zákon alebo silné ústavné imperatívy, ktoré jasne povedia, aké sú tie fundamenty dôchodkového systému, tak jednoducho dovtedy budeme mať zásahy do systému také, ktoré budú ten systém neustále narúšať. Ale je to aj v konečnom dôsledku povedané v tom úvodnom slove toho ústavného zákona - prispieť ku diverzifikácii makroekonomického rizika a minimalizácie politického rizika. Lebo to politické riziko je momentálne to najhoršie, ktoré tu v našom dôchodkovom systéme máme.
Ja osobne aj mojim kolegom odporučím, aby sme hlasovali za to, aby tento zákon bol prerokovaný v druhom čítaní. Pretože diskusia k dôchodkom je potrebná, aby bola naďalej udržaná, aby sme neskončili teraz s tým, že prijali sme tu nejakú novelu I. piliera. Ešte prijmeme nejakú novelu II. piliera a je koniec. Pretože práve naopak, myslím si, že sme ešte ďaleko na začiatku.
Ja tiež si nemyslím, že tento ústavný zákon je dokonalý. Sú tam podľa mňa veci, ktoré treba vylepšiť. A možno sú tam veci, ktoré bude možno treba zjemniť alebo preformulovať, aby sme dosiahli určitý politický kompromis. Pretože chceme, aby to prešlo nakoniec deväťdesiatkou v tom druhom čítaní. Takže potrebujeme, aby tie veci boli naformulované tak, aby to čo najviac politických strán a politikom vyhovovalo. Ja sa teda dovolím si sa dotknúť niektorým, niektorým konkrétnym bodom.
V čl. II, čl. II hovorí o priebežne financovanom dôchodkovom systéme, teda o I. pilieri, kde hneď v odseku 2 je napísané, že dávky z priebežne financovaného dôchodkového systému sa v jednom kalendárnom roku poskytujú najviac v hodnote 12 starobných dôchodkov. To je, samozrejme, logicky to má, samozrejme, veľký zmysel. Máme dvanásť kalendárnych mesiacov. Mali by sme mať dvanásť dôchodkov. Dnes máme aj trinásty dôchodok. Teraz jednorazovo bude vyplatený štrnásty dôchodok. A boli tu aj návrhy z opozície, ktoré teda chceli prijať štrnásty dôchodok, ktorý bol teda pravidelný, nie iba jednorazový. Keď to trošku dostaneme do takého extrému, že povieme si, že by sme vyplácali napríklad 52 dôchodkov ročne. To znamená každý týždeň jeden. Tak si je každému jasné, že tie dôchodky nebudú v rovnakej výške ako tie mesačné, ale že bude zrejme v tej štvrtinovej výške. Čiže áno, logicky, samozrejme, sme mali mať dvanásť dôchodkov, ale tu si myslím, že toto by sme možno vedeli nájsť taký kompromis, že predsa len pre tých dôchodcov ten trinásty dôchodok je tak psychologicky považované za nejakú odmenu, za nejaká, niečo navyše, čo dôchodci dostanú. Čiže ja by som navrhoval, že by sme zostali pri tých trinástych dôchodkoch. Aj keď logicky ja viem, že to nemá nejaký špeciálny veľký zmysel. Ale myslím si, že politicky sa vieme aj na tomto zhodnúť. A aj pre tí dôchodcovia, keď si na to zvyknú, že budú dostávať tých dôchodkov, tak to bude podľa mňa v poriadku.
Potom v odseku 7 sa hovorí o tej dôchodcovskej inflácii, ktorú máme aj dnes. Pri nej jediný problém, ktorý momentálne ja vidím, je to, že kým tá dôchodcovská inflácia sa aplikuje, teda po tej inflácii, až kým sa to premietne do zvýšených dôchodkov, trvá príliš veľa času. Ono to trvá niekedy aj viac ako rok. Tuto by sme mohli možno zadefinovať nejakú lehotu, maximálne možno nejaké tri-štyri mesiace, odkedy by tá dôchodcovská inflácia mala byť aplikovaná alebo zvýšená. Inak podľa mňa to ustanovenie je v poriadku.
Čo sa týka II. piliera, v odseku 2 je napísané, že systém starobného dôchodkového sporenia vykonávajú súkromné podnikateľské subjekty. Ja si myslím, že to súkromné je slovíčko, ktoré je trošku navyše. Ja nemám problém s tým, aby to robili aj súkromné podnikateľské subjekty, ale osobne si nemyslím, že by v budúcnosti to nemohla robiť aj napríklad nejaká štátna, nejaký štátny subjekt. Nehovorím, že by to mal robiť len štátny subjekt. Určite tu musí byť aj tá súkromná sféra. Ale to slovíčko je podľa mňa zbytočne navyše, aby sme v budúcnosti neprišli k nejakým problémom. Niekedy by to chcel niekto možno prípadne zmeniť.
Odsek 6 hovorí o tom, že každý ten jednotlivec má právo automatickú účasť predvolenej investičnej stratégii, ktorá mu z dlhodobého hľadiska potenciál dosiahnuť čo najviac, čo možno najvyššie zhodnotenie pri rešpektovaní životného cyklu jednotlivca s tým, že má možnosť zmeny aktívnym vyjadrením vôle účastníka na starobnom dôchodkovom sporení. To je veľmi správne, pretože vychádza to asi hlavne z toho zásahu, ktorý sa stal v roku myslím 2014 alebo ´13, kedy sme presunuli veľkú časť sporiteľov z tých negarantovaných dlhopisových, teda negarantovaných indexových alebo akciových fondov do tých garantovaných dlhopisových. Urobilo sa to asi v tom najhoršom možnom čase, kedy boli tie trhy na tých minimách a odvtedy za tie roky prešli tie trhy akciové, indexové zažili veľký boom, veľký rast. Takže títo sporitelia prišli o to, aby mohli mať tie financie zhodnotené ešte viacej. Ale v poriadku. Je to chyba. Ono dôležité je hlavne to, že sme ten II. pilier udržali, že nebol zrušený alebo znárodnený, ako sme to mali možnosť vidieť v iných štátoch. Čiže je dobré to, že ho tu vôbec máme. A teraz potrebujeme opraviť túto chybu. A na jednej strane teda presunúť tých sporiteľov naspäť. A na druhej strane spraviť predpoklad k tomu, aby každý kto vstúpi napríklad do II. piliera mal takú stratégiu, teda také tie fondy, také zloženie tých fondov, aby mu to priniesol, čo najväčšie zhodnotenie. A toto je podľa mňa si aj taký najväčší rozkol medzi jednotlivými politikmi alebo aj na ministerstve sme mali možnosť pred dvomi týždňami počuť nejaké názory k II. pilieru a zhodnocovaniu. A toto podľa mňa si potrebujeme zabrať na nejakej finančnej gramotnosti, ako vlastne fungujú tieto akciové indexové trhy a prečo je teda dôležité, aby ľudia mali tie peniaze uložené nie v dlhopisových garantovaných, ale práve naopak v negarantovaných fondoch. Ale k tomu sa dostanem neskôr.
Potom v odseku 7 hovoríte, že ten podiel sumu platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení na sume platby spojenej s účasťou na systém jej priemerného hmotného zabezpečenia v starobe je najmenej jedna štvrtina. Dneska, ak sa nemyslím, tak je to jedna tretina. Toto si myslím, že nemá asi, nenájde si toto veľmi asi zhodu v parlamente, že aká by, aký by ten podiel mal byť. Jedna štvrtina podľa mňa nie je asi. Ja osobne s tým nemám, samozrejme, problém, ale myslím si, že tuto by sme mali otvoriť asi nejakú diskusiu, že koľko by to malo byť. Lebo aj teraz sa zmrazil ten príspevok, aby teda už nerástol. A treba nájsť tak, aby sme zároveň aj zabezpečili tie súčasné dôchodky, aby teda neboli ohrozené a zároveň, aby sme aj zabezpečili, aby čo najviac tých peňazí sa potom v budúcnosti zhodnocovalo. No a potom asi moja najväčšia pripomienka sa týka potom článku IV - výplatná fáza dôchodkového sporenia, kde sa navrhuje, aby sa ten starobný dôchodok z tohto sporenia, teda z II. piliera, poskytoval formou dlhodobého poskytovania najmenej po dobu rovnajúcej sa strednej dĺžke života a inú formu. To znamená jednorazové poskytnutie iba v určitých konkrétnych prípadoch, o ktorých hovorí odsek 2.
Podľa mňa netreba zabudnúť na to, že človek, keď odíde do dôchodku, tak on ešte na tom dôchodku bude žiť desať, pätnásť, dvadsať, možno viacej rokov a je podľa mňa nie správne riešenie to, aby sme mu teraz tie peniaze zobrali z toho II. piliera a dali to nejakej poisťovne, aby mu vyplácala ten dôchodok, keď tie peniaze môže ešte stále pracovať v tom II. pilieri, naďalej sa zhodnocovať. Čiže skôr ja si viem predstaviť tú výplatnú fázu nastaviť tak, aby nejaká časť z toho nasporeného dôchodku bola vyplácaná, ale nejaká časť, minimálne polovica alebo možno by to mohlo v nejakom čase rozdelené by sa naďalej zhodnocovala a potom postupne by sa to, či už vyplácalo priamo z tej dôchodkovej spoločnosti, alebo by sa to odpredalo do poisťovne, alebo by sa to robilo cez štát, cez Sociálnu poisťovňu. To už nie je podstatný ten systém, ale dôležité je to, aby sme nezabudli na to, že ľudia na dôchodku sa dožívajú ešte veľa rokov a tých veľa rokov je treba využiť na to, aby tie peniaze mohli ďalej pracovať.
V prechodných ustanoveniach je veľmi dôležitá časť, ktorá sa týka aj toho, čo sme my pred pár mesiacmi navrhovali, aby sme napravili tú chybu, ktorá bola spôsobená, keď sa sporitelia presunuli z negarantovaných do garantovaných dôchodkových fondov. Navrhovatelia vlastne tiež navrhujú, aby sa to vrátilo naspäť. S čím ja, samozrejme, absolútne súhlasím. Len možno treba vysvetliť, že prečo je to potrebné urobiť. Lebo možno práve teraz je možno nie úplne šťastná doba, pretože od začiatku roku 2022 tu máme medvedí trh. Začali tie trhy aj kvôli aj kríze, aj konfliktu na Ukrajine, aj kvôli mnohým ďalším veciam začali klesať. Od začiatku klesli, myslím, že okolo 30 %. Čiže teraz by ešte viac mali argumenty, ktorí nie sú fanúšikovia II. piliera a ktorí by rozprávali o tom, že aspoň vidíte, tie peniaze sa znehodnocujú, ľudia strácajú tie peniaze, budú nižšie dôchodky a tak ďalej a tak ďalej. Ale práve naopak treba vysvetliť, že opak je vlastne skutočnosti pravdou. Na jednej strane treba povedať, že medvedie trhy, teda trhy, to je také obdobie, kedy tie trhy poklesnú viac ako o 20 %. Sú relatívne časté, to nie je nič, čo sme v minulosti nezažívali. Napríklad v roku 1956 sme ich mali jedenásť dokopy. Čiže v priemere sme mali medvedí trh každých necelých šesť rokov. A ak máte pred sebou tridsaťročný investičný horizont, tak pravdepodobne počas tohto obdobia ešte zažijete ešte ďalších päť až šesť medvedích trhov. Že to nie je nič nezvyčajné. Avšak keď si potom zanalyzujete, koľko to vlastne celé trvalo za tých posledných 64 rokov tie medvedie trhy trvali v súhrnom, súhrne asi 140 mesiacov, teda necelých dvanásť rokov. Čiže z opačnej strany, keď sa na to pozrieme, tak môžme povedať, že 52 rokov tie akciové trhy vlastne išli hore. Z tých 64 zo minulosti, 52 rokov tie akciové trhy išli hore, teda narastali, tá hodnota bola stále vyššia a vyššia.
A práve to obdobie, kedy tie hodnoty poklesli alebo aj teraz poklesnú, je výborná situácia na to, aby sa to dôchodkové sporenie ešte viacej zvýšilo. Ono je to možnože trošku nelogické pre niekoho, ale vy tú stratu máte len v prípade, že si tie peniaze vytiahnete. Ale pokiaľ tie peniaze stále máte v tom fonde uložené a naďalej sa budú zhodnocovať. A vy keďže si platíte každý mesiac ten odvod z vášho poistenia do tohto II. piliera, tak vy vlastne nakupujete každý mesiac za tie aktuálne trhové ceny. A keďže tie trhové ceny sú momentálne nízke, tak vy vlastne nakupujete za lacno. A keďže vieme z toho, že poznáme teda nejakú minulosť a vieme teda predpokladať nejakú budúcnosť a vieme, že tie trhy budú rásť, tak ešte o to viacej vlastne tie úspory narastú, pretože sme teraz vlastne nakupovali v nejakom výpredaji alebo v nejakej zľave. Čiže práve naopak, súčasná situácia na trhoch nie je argument, prečo nesporiť v II. pilieri, ale práve je aj argument, prečo v II. pilieri tie peniaze zhodnocovať v nie garantových dôchodkových fondov. Ja to skúsim povedať na príklade nejakého investora, ktorý nakupuje napríklad nehnuteľnosti.
Vy keď ste napríklad investor a máte teda veľa peňazí, nakupujete nehnuteľnosti, napríklad každý mesiac si kúpite, kúpite si nejaký byt, tak jeden mesiac ho kúpite napríklad 100-tisíc eur, druhý mesiac za 110-tisíc eur, tretí za 115, ďalší mesiac len zase za 110, pretože tá cena tých nehnuteľností v priebehu obdobia rastie. To je niečo, čo všetci vieme, že tie nehnuteľnosti tiež zažívajú určité cykly, ale z dlhodobého hľadiska cena nehnuteľnosti bude, samozrejme, narastať. Lebo ekonomická aktivita sa zvyšuje, je viacej zamestnaných, zvyšuje sa priemerná mzda a tak ďalej. A keby však príde teda situácia, že teraz prídete do tejto recesie, do tohto poklesu týchto cien a ten investor zrazu nebude kupovať tie nehnuteľnosti za 110, 115, 120-tisíc eur, ale bude mať možnosť kúpiť tú nehnuteľnosť za 80-tisíc eur, tak budete práveže radi, že máte možnosť teraz v ďalšom období nakupovať za lacno, pretože viete, že v budúcnosti tie ceny sa zase vrátia naspäť. Môže to síce trvať sedem, osem, desať, aj pätnásť rokov. Ale keďže ste dlhodobý investor, tak viete, že v konečnom dôsledku na tom zarobíte ešte viacej peňazí. A to isté treba aplikovať aj pri súčasnom II. pilieri.
Čiže úplne najhoršie, čo môžeme pri II. pilieri alebo pri vôbec všeobecne pri investíciách do akciových indexových trhov robiť, je dávať dôraz na naše emócie, pretože keď človek vidí niekde v aplikácii alebo vidí niekde na svojom účte, že tie peniaze strácajú hodnotu, tak, samozrejme, majú ľudia potom tendenciu rýchlo tie peniaze vytiahnuť, zastaviť ten úpadok, zastaviť tú stratu. Ale treba aj naozaj mať tú hlavu úplne chladnú. Aj v súčasných prepadoch treba myslieť na to, že tá situácia sa zmení. Situácia sa stabilizuje. Môže to trvať kľudne päť rokov. Môže to trvať desať rokov. Ale keďže sporíme peniaze na horizonte tridsiatich rokov a v prípade, že by sme tú výplatnú fázu ešte posunuli štyridsať rokov, päťdesiat rokov, tak dokážete dosiahnuť naozaj veľmi veľké zhodnotenie.
Čiže ešte raz na záver. Ja podporujem tento návrh zákona. A myslím si, že by sme ho mali naprieč celým politickým spektrom posunúť do druhého čítania. A som rád, že navrhovateľ vyjadril ochotu sa rozprávať, hľadať teda nejaké možnosti, ako to vylepšiť. Možno niektoré veci dáme odtiaľ preč, aby neboli politicky nejakým spôsobom exponované alebo aby nemal s tým problém. A verím, že prijatie takéhoto ústavného zákona zavedenie ústavných imperatívov do dôchodkového systému, pomôže tú situáciu v budúcnosti stabilizovať. A v konečnom dôsledku pomôže stabilizovať aj verejné financie, ktoré sú v súčasnosti práve kvôli dôchodkom najviac v tom riziku vysokého, naviac v tom pásme vysokého rizika. Však ako veľmi dobre viete, mali sme tu minulý týždeň správu o dlhodobej udržateľnosti. Momentálne naše financie sú dlhodobo neudržateľné a ak pôjdu trajektóriou nezmenením politík, tak za pár rokov sa dostaneme do krízovej situácie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
