Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.10.2022 o 10:55 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 26.10.2022 17:10 - 17:10 hod.

Martin Beluský
 

Vystúpenie v rozprave 25.10.2022 11:10 - 11:10 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Dovoľujem si teda aj ja zareagovať na predložené pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona. Prvé som chcel niečo povedať pánovi spravodajcovi, ale tak počkám teda, kým sa vráti, aby som to nezabudol.
Na úvod chcem poďakovať pánovi ministrovi za korektný prístup, že ste naozaj urobili priestor na odbornú debatu a hlavne, že ste počúvali pripomienky jednotlivých nielen poslancov, ale aj zástupcov odbornej verejnosti, ktorí predložili podľa mňa veľmi dobré návrhy na to, aby sa tento už vylepšujúci zákon ešte viacej vylepšil.
A ja by som ten pozmeňujúci návrh pani poslankyni Andrejuvovej, ktorý, o ktorom budeme hlasovať teda až vo štvrtok, rozdelil na také štyri časti a tiež by som chcel, rovnako ako pán poslanec Cmorej, vyjadriť jemu podporu, pretože si myslím, že nie je tam nič, na čom by sme sa nemali zhodnúť.
Prvá taká dôležitá vec, ktorá sa tam upravuje, je automatický vstup, prečo by sporitelia mali automaticky vstupovať do II. piliera bez toho, aby teda to bolo na nejakom dobrovoľnom rozhodnutí. Spresňuje sa tam individuálna garancia, potom sú tam nejaké veci ohľadne prechodu do individuálneho fondu, nie, teda do indexového fondu, pardon, a potom sú tu nejaké menšie úpravy, ktoré sa týkajú poplatkov alebo informovanosti, poskytovanie informácií.
Ale hneď na úvod chcem začať s tým automatickým vstupom, hneď možno dať pár takých poznámok, že prečo, prečo je dôležité, aby sme hlavne mladých ľudí dostali do II. piliera, aby sme teda nečakali na nejaké ich vlastné rozhodnutie vzhľadom na to, že na Slovensku už to dlhodobo hovorím, nemáme veľmi dobrú finančnú gramotnosť a ja neočakávam, že by ľudia v takom mladom veku sa rozhodovali už vstupovať do II. piliera, ale len pre také porovnanie som spravil takú analýzu.
Je to taký modelový, modelový príklad teda, nezakladá sa to na nejakých úplne skutočných číslach, ale predpokladal som nejakú dynamickú stratégiu – 100 % akcie, 0 % teda dlhopisy a ako by mal, aký by bol dôchodok z II. piliera v prípade, že by si, každý mesiac vlastne by bol odvod 100 eur do, do II. piliera, tak aby ste tam vedeli v prípade, že by to robil človek, ktorý by mal už 50 rokov, to síce súčasná legislatíva ani tento pozmeňovák neumožňuje, ale keby niekto vstúpil do II. piliera teoreticky v päťdesiatich rokoch, a teda do šesťdesiatpäť rokov by si 15 rokov sporil 100 eur mesačne, tak by mu to potom vyšlo zhruba 133 eur mesačne ako dôchodok z II. piliera. Ak máte 45 rokov, tak by to bolo 202 eur mesačne, ak by to bolo 40 rokov, teda to, čo tento pozmeňovák umožňuje, tak by to bolo už 292 eur mesačne, 35-ročný 409 eur mesačne, 30-ročný 563 eur mesačne a asi ten úplne ideálny prípad, v prípade, že by začal napríklad 20-ročný si sporiť, do 65-ky by mohol mať potom dôchodok z II. piliera na úrovni 1 032 eur mesačne.
Čiže keď porovnáte toho 40-ročného, ktorý si sporí 25 rokov do šesťdesiatpäťky, s tým 20-ročným, tak ten 45-ročný si sporí menej ako, menej ako dvojnásobok oproti tomu 20-ročnému, avšak jeho dôchodok je viac ako trojnásobný, čiže je vidieť, že je to natiahnutie tej doby, odkedy si sporíte vzhľadom na to, že tie indexové fondy majú dlhodobo nárast, je tam to zložené úročenie, tak si dokážete nasporiť sumu, ktorá vám zabezpečí už len z toho samotného II. piliera podľa mňa veľmi slušný dôchodok, a preto by sme mali všetci mať záujem na tom, aby bol aj na Slovensku automatický vstup.
Ja teda nevidím problém s tým zvýšením, teda je to veľmi pozitívne, že tu zvyšujeme aj od 40 rokov, teda aj do 40 rokov budú môcť vstúpiť na rozdiel od dnešnej legislatívy, ktorá hovorí o 35 rokov. Ja by som si vedel predstaviť aj viacej, lebo aj 45-ročný by si sporil 20 rokov a je to dostatočne dlhá suma na to, aby ten dôchodok bol zabezpečený v dobrej výške, ale je to pozitívna zmena, čiže určite ho treba podporiť.
Ďalšia vec veľmi dôležitá. V prípade teda, že bude musieť Sociálna poisťovňa vybrať dôchodcovskú správcovskú spoločnosť, tak pozmeňujúci návrh hovorí o tom, že Sociálna poisťovňa určuje dôchodcovskú správcovskú spoločnosť postupne podľa zoznamu dôchodcovských správcovských spoločností zoradených v abecednom poradí. To je, samozrejme, návrh, ktorý by mal vylúčiť to, aby sa tu preferovala len nejaká jedna dôchodcovská správcovská spoločnosť, aby keď si to ten sporiteľ nevyberie sám a bude to musieť byť za neho vybrané Sociálnou poisťovňou, aby tam bola nejaká miera objektivity, ale ja by som radšej videl to ustanovenie napísané tak, aby sme možno zvýšili nejakú motiváciu tých dôchodcovských správcovských spoločností ponúkať čo najlepšie zhodnotenie. A ja by som tam navrhol to, aby sa to prideľovalo na základe nejakého zhodnocovania za nejaké obdobie, napríklad za posledný rok, a tá dôchodcovská správcovská spoločnosť, ktorá za posledný rok napríklad ponúkla najlepšie zhodnotenie v indexových negarantovaných fondoch, by bola automaticky vyberaná, ak by to boli, samozrejme, potom to zhodnotenie rovnaké, tak potom by mohol byť ten výber podľa abecedy, ale mohli by sme možno využiť túto možnosť a zadefinovať tam nejakú motiváciu zlepšovať sa v tom konkurenčnom prostredí.
No a potom je tu ďalší bod, to sú tie prechodné ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že sa navrhuje predĺžiť obdobie presúvania majetku definovanej množiny sporiteľov do predvolebnej investičnej stratégii do 31. decembra 2025, teda až o viac ako dva roky. To najmä z dôvodu dlhodobo nepriaznivej situácie na finančných trhoch, kedy by rýchlejší presun do akciových investícií nemusel byť z pohľadu sporiteľa, ktorého majetok sa presúva, optimálny.
Avšak tu treba povedať, že samozrejme, že vy keď príliš rýchlo rozpustíte tie dlhopisy, tak môžete prísť o peniaze, ale na druhej strane tým, že tá situácia momentálne na finančných trhoch je taká, aká je, teda ja to nazývam, že je výpredaj, teda tie indexy, akcie sú veľmi lacné, tak treba zvážiť to, do akej mieri by ste možno stratili pri rýchlejšom predaji dlhopisov a do akej mieri môžete zase viacej získať tým, že viacej zarobíte na nízkych cenách indexov.
Verím teda, že nebude využívaná tá lehota, tak ako je zákonom stanovená, a že tie dôchodcovské správcovské spoločnosti si to budú vedieť vyvážiť a nájsť ten správny okamih, kedy tých sporiteľov presunúť, teda ich majetok, aby sme pre nich zabezpečili čo najlepšie zhodnotenie.
Čiže summa summarum podľa mňa veľmi dobrý pozmeňovák, určite naprieč politickým spektrom si nájde podporu. A ešte čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Cmoreja, vzhľadom na to, že tu bol predložený pánom poslancom Kremským iný pozmeňujúci návrh, predpokladám, že koalícia nenájde hlasy na to, aby ho podporila, ale aby teda aspoň niečo prešlo, tak ja navrhujem, aby ste, pán poslanec, bod 6 dali na individuálne hlasovanie, teda, ak už ste to spravili (reakcia z pléna), áno, výborne. Tak tým pádom je to vybavené.
Takže ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.10.2022 10:55 - 10:55 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Kremský, ja teraz nechcem k obsahu pozmeňujúceho návrhu sa vyjadrovať, len by som vám chcel odporučiť, keby ste to možno prešli s parlamentnou legislatívou, či to je úplne správne, lebo vy tu vkladáte do bodu 13., ktorý v tom paragrafe upravuje § 32 až § 33a, ale neupravuje § 33b, ktorý vy tam potom vkladáte, čiže možno názov toho bodu by sa mal zmeniť a plus vám tam chýbajú nejaké úvodzovky, ale to je možnože len nejaká formálna vec. Ale len pre istotu možno, aby to bolo úplne správne, ja by som bol radšej, keby sa na to pozrú, aby tam potom nedošlo k nejakému nedorozumeniu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2022 11:55 - 12:02 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Na otázku, či v skutočnosti potrebujeme 150 poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky, by mali v prvom rade odpovedať samotní občania Slovenskej republiky. A myslím si, že na tú otázku aj odpovedali v referende, ktoré síce nebolo úspešné, ale myslím, že tam bola veľká, veľké percento ľudí, ktoré povedali, že chcú mať menej poslancov, v tom konkrétnom prípade to bolo 100.
A často tu býva taká kritika, že mnoho z poslancov sú tu tzv. hlasovacie roboty, niektorí tomu hovoria. Ale inak povedané, veľa poslancov sa nezapája veľmi do diskusií ani do legislatívneho procesu, neprichádzajú so žiadnymi návrhmi zákonov ani s pozmeňujúcimi návrhmi. Za koalíciu to častokrát robí, robia ministerstvá, robí to vláda. A v opozícii, samozrejme, tá aktivita je potom trošku väčšia, ale tiež mnoho poslancov sa do tohto procesu veľmi nezapája.
My sme, samozrejme, urobili komparatívne porovnanie, aby to nebolo teraz spravené len tak z ničoho nič, a porovnali sme si ostatné štáty v Európe a prepočítali sme, koľko vlastne obyvateľov pripadá na jedného poslanca. Pre vašu zaujímavosť, najviac je to napríklad v Nemeckej republike, kde na jedného poslanca pripadá 116-tisíc obyvateľov. Oni majú 699 poslancov. Slovenská republika je na 13. mieste. U nás pripadá na jedného poslanca 36 160 obyvateľov. A v prípade, že by sme prijali zmenu, to znamená, že by sme od budúceho volebného obdobia mali už len 100 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, stále by sme neboli štát, ktorý by patril na prvé alebo druhé miesto. Boli by sme na siedmom mieste, čo sa týka prepočtu obyvateľov na jedného poslanca, a pred nami by stále bolo Taliansko, Poľsko, Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Nemecko, a boli by sme zhruba narovnako s Belgickom, s Maďarskom alebo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie, Portugalsko a v podstate ostatné štáty by potom mali nižší prepočet.
V zmysle zákona o platových pomeroch, ktorý upravuje platy a ďalšie nároky ústavných činiteľov, vieme teda na základe tohto zákona vypočítať približne, o koľko by sme znížili potom finančné nároky. Vieme veľmi dobre, že táto, plat poslancov sa počíta na základe priemernej mzdy, ktorú nevieme síce predpokladať na štyri roky dopredu, ale približne pri plate by sme mali ušetrenie o viac ako 10 mil. eur, pri diétach a paušálnych náhradách od 5,2 do 6,1 mil. eur za volebné obdobie, pri asistentoch 7,8 mil. eur a celková, a celková úspora teda za jedno štvorročné obdobie je minimálne 23 mil. eur, ale reálne, vzhľadom na rastúcu priemernú mzdu, by to bolo, samozrejme, oveľa viacej.
No a samozrejme, zníženie počtu poslancov sa odrazí aj na znížení počtu zamestnancov, ako aj znížení nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov, náklady na cestovné náhrady pri cestách poslancov do zahraničia, nákladov na technické prostriedky, náklady na ubytovanie poslancov, náklady na prevádzku poslaneckej kancelárie, čo by prinieslo ďalšiu úsporu finančných prostriedkov čerpaných zo štátneho rozpočtu. No samozrejme, to nie je primárnym cieľom, aby sme teraz ušetrili niekoľko desiatok miliónov eur na poslancoch, ale ide hlavne teda o zefektívnenie práce poslaneckého zboru, aby teda ľudia vedeli lepšie, aby lepšie poznali svojich reprezentantov, pretože v súčasnosti, keby ste sa medzi občanmi spýtali, že či by vám vedeli vymenovať aspoň desiatich, pätnástich alebo dvadsiatich poslancov Národnej rady, tak obávam sa, že väčšina ľudí by takéto mená nedokázala povedať najmä kvôli tomu, že tých poslancov je veľa a veľakrát tí poslanci sú, bohužiaľ, úplne zbytoční.
Pri znížení počtu poslancov o jednu tretinu by došlo teda k zefektívneniu práce Národnej rady. Legislatívny proces by zákonite prebiehal podstatne rýchlejšie, teda rýchlejšie by vedel reagovať aj na problémy obyvateľov.
Podľa nášho názoru 100 poslancov je absolútny dostatočný počet na to, aby Národná rada aj demokratickým spôsobom plnila svoju ústavnú funkciu. V Ústave Slovenskej republiky máme zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi, avšak dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania jasne ukazujú, že jednotliví poslanci až na malé výnimky hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom alebo poslaneckým stranám, pričom vystúpenia v rozprave nemajú žiaden alebo majú len minimálny vplyv na zmenu ich dopredu dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na to je zrejmé, že v zásade nezáleží, či o danej veci hlasuje 150 poslancov, alebo len 100 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V súčasnosti pripadá na jedného poslanca, ako som hovoril, 36-tisíc obyvateľov a pri našom návrhu, ak by bol schválený, by to bolo zvýšené na 54-tisíc obyvateľov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako som v úvode povedal, my netrváme na tom, že to musí byť presne 100. V niektorých diskusiách som videl aj také číslo, ktoré bolo teda 120. A teda my sme, samozrejme, otvorení tomu, aby sme našli ten správny počet. Ale to, že by sme mohli znížiť počet poslancov, by bol aj dobrý signál pre obyvateľov, že nielen šetríme, že vieme šetriť aj sami na sebe, na verejnej správe. A verím teda, že nám pomôžete tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2022 11:55 - 11:56 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Tiež si na úvod dovolím vám zablahoželať k novej funkcii a popriať všetko dobré, veľa úspechov.
Na úvod teda len krátko, potom budem vystupovať v rozprave, aby som mal, aby ste mali možnosť reagovať.
Predkladáme opakovane návrh zákona, ktorým sa má novelizovať ústava. Cieľ je veľmi jednoduchý, otvoriť rozpravu o počte poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky. V súčasnosti máme 150, avšak už tu boli opakované snahy aj v minulom volebnom období, aj v predchádzajúcich obdobiach, napríklad formou referendovej otázky, aby sa tento počet poslancov znížil, či už my navrhujeme, aby bol len počet poslancov 100, ale to tiež, samozrejme, je to otvorené, môže to byť 120, môže to byť aj akékoľvek iné číslo, na ktorom sa zhodneme.
Nemusím každému vysvetľovať, že znížený počet poslancov bude mať, samozrejme, pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, lebo to teda znamená menej platov, menej asistentov, menej kancelárií a tak ďalej. A viacej uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim prvý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2022 10:25 - 10:25 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem aj pánovi poslancovi Cmorejovi za reakciu na moje pripomienky alebo otázky.
A... no v prvom rade treba povedať to, že je veľmi potrebné a dôležité, aby sme sa o dôchodkovom systéme rozprávali nielen kvôli tomu, že to stojí veľa peňazí, ale aj kvôli tomu, že veľmi výrazným spôsobom vplýva na dlhodobú udržateľnosť našich vírených... verejných financií. A, samozrejme, dalo by sa v tom zákone upraviť aj oveľa viacej vecí, ale tiež si myslím, že tento ústavný zákon by mal byť len o určitých imperatívoch alebo o určitých hraniciach, odkiaľ pokiaľ sa môžu politici potom pohybovať. Verím, že sa nájde nejaká vôľa prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní. My určite budeme hlasovať za a potom si môžeme sadnúť v nejakej pracovnej skupine a ďalšej na tom pracovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2022 17:55 - 17:55 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Schlosár vystúpil s prejavom, ktorý sa asi nie každému v tejto sále páčil. Ale treba zdôrazniť, že keď chceme nájsť najlepšie riešenie, treba počúvať aj protiargumenty, aj keď sa nie úplne ľahko a dobre počúvajú, pretože žiadna diskusia by sa nemala viesť jednosmerne, a už vôbec nie téma, ktorá tu chce zaviesť nejaké životné zväzky, registrované partnerstvá alebo manželstvá osôb s rovnakým, rovnakého pohlavia. A som veľmi rád, že kolega Schlosár tu spomenul niekoľko protiargumentov, prečo by konzervatívne zmýšľajúci politici nemali takýto návrh zákona podporiť, aj keď on sa môže, samozrejme, aj je argumentovaný racionálnymi podkladmi, ale ako to spomínali moji kolegovia, to je len začiatok procesu, ktorý by potom pokračoval ďalej a nikde by sme ho potom nechceli dostať.
A bola tu veľmi často aj v tejto diskusii spomínaná tá vražda, tá nešťastná vražda tých dvoch chlapcov pred pár dňami a bola tu spomenutá taká premisa, že nenávisť voči homosexuálom viedla k vražde, ale podľa mňa to neni úplne správna premisa, lebo ak tie informácie, ktoré sú zverejnené, sú pravdivé, tak ten chlapec to proste asi nemal v hlave v poriadku a on nešiel len proti homosexuálom, on teda poľoval aj na niektorých politikov alebo nejaké iné skupiny, čiže to podľa mňa je úplne nesprávne predpokladať, že to, že na Slovensku sa tu diskutuje o tomto zákone alebo teda o zákonoch z minulosti, že to je šírenie nejakej nenávisti, ktorá vedie k nejakým vraždám. Práve naopak, myslím si, že diskusia v parlamente a vôbec v demokracii je potrebná.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2022 16:25 - 16:25 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani poslankyňa Halgašová, ja chcem oceniť, že ste mali kultivovaný a taký neútočný prejav, lebo pri takýchto diskusiách sa to niekedy zvykne zvrhnúť. Emócie zase patria tiež niekedy do určitej diskusie, takže vedel by som to pochopiť, ale nemali ste taký, takže chcel som to oceniť.
Ja vám chcem povedať, že viaceré z tých vecí, ktoré vy navrhujete v tom vašom zákone, oni majú, samozrejme, určitý racionálny základ, ale viete, vždycky, keď sa diskutuje o týchto veciach, či už je to partnerské spolužitie, alebo registrované partnerstvo, alebo čokoľvek iné, my často, myslím teraz to konzervatívne spektrum, my vychádzame z toho, že ono to nikdy nekončí len pridelením určitých práv, ako to vy teraz prezentujete, ale vždycky sa potom posúva stále ďalej, ďalej, ďalej, až to ide tam, kde by sem asi nechceli. Lebo aj vy teraz v tom zákone hovoríte napríklad, že to partnerské spolužitie v prípade, že je to muž, tak sa nazýva partner, v prípade že je to žena, sa volá partnerka, že je to vzájomný vzťah dvoch fyzických osôb vo vzťahu k štátu a že jedna osoba môže mať jedno partnerské spolužitie, ale aj tam v budúcnosti, keby sa takýto návrh schválil, tak zase sa to môže doplniť o ďalšie veci, už to môžu byť tri osoby, už to môžu byť, už to nemôže byť muž a žena, už to bude zase nejaký ďalší pojem. A proste posúvate hranice stále ďalej a ďalej. Ja vám to, samozrejme, nezazlievam, veď je to vaša, je to váš program, s ktorým ste kandidovali, s ktorým ste boli zvolení, ale zase my predstavujeme iné spektrum politikov, máme iný program, tak nemôžete očakávať, že by sme to napríklad my mohli vôbec niečo takéto podporiť. Jednoducho my s tým nesúhlasíme a budeme hlasovať "proti".
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.10.2022 10:24 - 10:24 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že smelo by sme mohli povedať, že táto septembrová alebo septembrovo-októbrová schôdza by mohla mať prívlastok taká dôchodková, lebo toto je vlastne už asi piaty alebo šiesty návrh, ktorý sa viac alebo menej dotýka dôchodkov. Ono je to dobré, že o tom diskutujeme, len, bohužiaľ, ten výsledok nie je taký šťastný, ako by sme si asi predstavovali, pretože aj včera sme mali možnosť vidieť, aký návrh tu bol schválený. Odborníci už tomu dali nejaké stanoviská, nie veľmi pozitívne a ako povedal navrhovateľ v úvodnom slove, my potrebujeme nájsť pri dôchodkoch riešenie, ktoré bude udržateľné, ale ja by som mu dal taký prívlastok. V managemente sa hovorí, že každý cieľový plán by mal byť smart, to znamená, mal by byť špecificky merateľný, dosiahnuteľný, relevantný a časovo, nákladovo ohraničený, a to, bohužiaľ, v našom dôchodkovom systéme nemáme ani zďaleka.
Mne osobne je veľmi ľúto, že pri diskusiách o dôchodkoch sme sa v tomto pléne znížili na úroveň nejakých osobných invektív, že sa tu navzájom bývalí koaliční kolegovia osočujú alebo osočovali a to nie je správne, pretože, bolo to správne povedané, že každému z nás záleží na tom, aby tie dôchodky boli udržateľné, aby dôchodcovia súčasní aj budúci mali život, ktorý bude kvalitný, ktorý bude zabezpečený týmito dôchodkami. A to keď chceme všetci dosiahnuť rovnaký ciel, tak by sme mali nájsť aj nejakú spoločnú cestu a tá spoločná cesta vedie hlavne k tomu, aby sme, ak my nemáme dostatočné informácie alebo nejakú finančnú gramotnosť, tak aby sme počúvali hlavne tých odborníkov, ktorú ju majú. Pretože my dnes v súčasnosti máme tie tri piliere dôchodkového systému, ale ešte je ten dôležitejší alebo najdôležitejší pilier, je ten nultý pilier, a to je tá finančná gramotnosť. Pretože pokiaľ ľudia nebudú rozumieť aspoň základom financií, ako fungujú trhy, ako si správne managovať financie a tak ďalej a tak ďalej, tak nemôžeme očakávať, že ľudia budú robiť správne rozhodnutia. A v tomto môžeme my ako politici pomôcť, pretože môžeme určité správne rozhodnutia spraviť za nich. Ja vítam to, že je tu návrh, ktorý sa snaží prijať určité ústavné imperatívy, pretože najhoršie pri dôchodkoch, čo môžu byť, je nie ani nejaká finančná situácia alebo kolísanie trhov, ale najhoršie, čo môže pre dôchodky byť, je politická nestabilita alebo politické zásahy do dôchodkového systému. A pokiaľ nebudeme mať silný ústavný zákon alebo silné ústavné imperatívy, ktoré jasne povedia, aké sú tie fundamenty dôchodkového systému, tak jednoducho dovtedy budeme mať zásahy do systému také, ktoré budú ten systém neustále narúšať. Ale je to aj v konečnom dôsledku povedané v tom úvodnom slove toho ústavného zákona - prispieť ku diverzifikácii makroekonomického rizika a minimalizácie politického rizika. Lebo to politické riziko je momentálne to najhoršie, ktoré tu v našom dôchodkovom systéme máme.
Ja osobne aj mojim kolegom odporučím, aby sme hlasovali za to, aby tento zákon bol prerokovaný v druhom čítaní. Pretože diskusia k dôchodkom je potrebná, aby bola naďalej udržaná, aby sme neskončili teraz s tým, že prijali sme tu nejakú novelu I. piliera. Ešte prijmeme nejakú novelu II. piliera a je koniec. Pretože práve naopak, myslím si, že sme ešte ďaleko na začiatku.
Ja tiež si nemyslím, že tento ústavný zákon je dokonalý. Sú tam podľa mňa veci, ktoré treba vylepšiť. A možno sú tam veci, ktoré bude možno treba zjemniť alebo preformulovať, aby sme dosiahli určitý politický kompromis. Pretože chceme, aby to prešlo nakoniec deväťdesiatkou v tom druhom čítaní. Takže potrebujeme, aby tie veci boli naformulované tak, aby to čo najviac politických strán a politikom vyhovovalo. Ja sa teda dovolím si sa dotknúť niektorým, niektorým konkrétnym bodom.
V čl. II, čl. II hovorí o priebežne financovanom dôchodkovom systéme, teda o I. pilieri, kde hneď v odseku 2 je napísané, že dávky z priebežne financovaného dôchodkového systému sa v jednom kalendárnom roku poskytujú najviac v hodnote 12 starobných dôchodkov. To je, samozrejme, logicky to má, samozrejme, veľký zmysel. Máme dvanásť kalendárnych mesiacov. Mali by sme mať dvanásť dôchodkov. Dnes máme aj trinásty dôchodok. Teraz jednorazovo bude vyplatený štrnásty dôchodok. A boli tu aj návrhy z opozície, ktoré teda chceli prijať štrnásty dôchodok, ktorý bol teda pravidelný, nie iba jednorazový. Keď to trošku dostaneme do takého extrému, že povieme si, že by sme vyplácali napríklad 52 dôchodkov ročne. To znamená každý týždeň jeden. Tak si je každému jasné, že tie dôchodky nebudú v rovnakej výške ako tie mesačné, ale že bude zrejme v tej štvrtinovej výške. Čiže áno, logicky, samozrejme, sme mali mať dvanásť dôchodkov, ale tu si myslím, že toto by sme možno vedeli nájsť taký kompromis, že predsa len pre tých dôchodcov ten trinásty dôchodok je tak psychologicky považované za nejakú odmenu, za nejaká, niečo navyše, čo dôchodci dostanú. Čiže ja by som navrhoval, že by sme zostali pri tých trinástych dôchodkoch. Aj keď logicky ja viem, že to nemá nejaký špeciálny veľký zmysel. Ale myslím si, že politicky sa vieme aj na tomto zhodnúť. A aj pre tí dôchodcovia, keď si na to zvyknú, že budú dostávať tých dôchodkov, tak to bude podľa mňa v poriadku.
Potom v odseku 7 sa hovorí o tej dôchodcovskej inflácii, ktorú máme aj dnes. Pri nej jediný problém, ktorý momentálne ja vidím, je to, že kým tá dôchodcovská inflácia sa aplikuje, teda po tej inflácii, až kým sa to premietne do zvýšených dôchodkov, trvá príliš veľa času. Ono to trvá niekedy aj viac ako rok. Tuto by sme mohli možno zadefinovať nejakú lehotu, maximálne možno nejaké tri-štyri mesiace, odkedy by tá dôchodcovská inflácia mala byť aplikovaná alebo zvýšená. Inak podľa mňa to ustanovenie je v poriadku.
Čo sa týka II. piliera, v odseku 2 je napísané, že systém starobného dôchodkového sporenia vykonávajú súkromné podnikateľské subjekty. Ja si myslím, že to súkromné je slovíčko, ktoré je trošku navyše. Ja nemám problém s tým, aby to robili aj súkromné podnikateľské subjekty, ale osobne si nemyslím, že by v budúcnosti to nemohla robiť aj napríklad nejaká štátna, nejaký štátny subjekt. Nehovorím, že by to mal robiť len štátny subjekt. Určite tu musí byť aj tá súkromná sféra. Ale to slovíčko je podľa mňa zbytočne navyše, aby sme v budúcnosti neprišli k nejakým problémom. Niekedy by to chcel niekto možno prípadne zmeniť.
Odsek 6 hovorí o tom, že každý ten jednotlivec má právo automatickú účasť predvolenej investičnej stratégii, ktorá mu z dlhodobého hľadiska potenciál dosiahnuť čo najviac, čo možno najvyššie zhodnotenie pri rešpektovaní životného cyklu jednotlivca s tým, že má možnosť zmeny aktívnym vyjadrením vôle účastníka na starobnom dôchodkovom sporení. To je veľmi správne, pretože vychádza to asi hlavne z toho zásahu, ktorý sa stal v roku myslím 2014 alebo ´13, kedy sme presunuli veľkú časť sporiteľov z tých negarantovaných dlhopisových, teda negarantovaných indexových alebo akciových fondov do tých garantovaných dlhopisových. Urobilo sa to asi v tom najhoršom možnom čase, kedy boli tie trhy na tých minimách a odvtedy za tie roky prešli tie trhy akciové, indexové zažili veľký boom, veľký rast. Takže títo sporitelia prišli o to, aby mohli mať tie financie zhodnotené ešte viacej. Ale v poriadku. Je to chyba. Ono dôležité je hlavne to, že sme ten II. pilier udržali, že nebol zrušený alebo znárodnený, ako sme to mali možnosť vidieť v iných štátoch. Čiže je dobré to, že ho tu vôbec máme. A teraz potrebujeme opraviť túto chybu. A na jednej strane teda presunúť tých sporiteľov naspäť. A na druhej strane spraviť predpoklad k tomu, aby každý kto vstúpi napríklad do II. piliera mal takú stratégiu, teda také tie fondy, také zloženie tých fondov, aby mu to priniesol, čo najväčšie zhodnotenie. A toto je podľa mňa si aj taký najväčší rozkol medzi jednotlivými politikmi alebo aj na ministerstve sme mali možnosť pred dvomi týždňami počuť nejaké názory k II. pilieru a zhodnocovaniu. A toto podľa mňa si potrebujeme zabrať na nejakej finančnej gramotnosti, ako vlastne fungujú tieto akciové indexové trhy a prečo je teda dôležité, aby ľudia mali tie peniaze uložené nie v dlhopisových garantovaných, ale práve naopak v negarantovaných fondoch. Ale k tomu sa dostanem neskôr.
Potom v odseku 7 hovoríte, že ten podiel sumu platby spojenej s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení na sume platby spojenej s účasťou na systém jej priemerného hmotného zabezpečenia v starobe je najmenej jedna štvrtina. Dneska, ak sa nemyslím, tak je to jedna tretina. Toto si myslím, že nemá asi, nenájde si toto veľmi asi zhodu v parlamente, že aká by, aký by ten podiel mal byť. Jedna štvrtina podľa mňa nie je asi. Ja osobne s tým nemám, samozrejme, problém, ale myslím si, že tuto by sme mali otvoriť asi nejakú diskusiu, že koľko by to malo byť. Lebo aj teraz sa zmrazil ten príspevok, aby teda už nerástol. A treba nájsť tak, aby sme zároveň aj zabezpečili tie súčasné dôchodky, aby teda neboli ohrozené a zároveň, aby sme aj zabezpečili, aby čo najviac tých peňazí sa potom v budúcnosti zhodnocovalo. No a potom asi moja najväčšia pripomienka sa týka potom článku IV - výplatná fáza dôchodkového sporenia, kde sa navrhuje, aby sa ten starobný dôchodok z tohto sporenia, teda z II. piliera, poskytoval formou dlhodobého poskytovania najmenej po dobu rovnajúcej sa strednej dĺžke života a inú formu. To znamená jednorazové poskytnutie iba v určitých konkrétnych prípadoch, o ktorých hovorí odsek 2.
Podľa mňa netreba zabudnúť na to, že človek, keď odíde do dôchodku, tak on ešte na tom dôchodku bude žiť desať, pätnásť, dvadsať, možno viacej rokov a je podľa mňa nie správne riešenie to, aby sme mu teraz tie peniaze zobrali z toho II. piliera a dali to nejakej poisťovne, aby mu vyplácala ten dôchodok, keď tie peniaze môže ešte stále pracovať v tom II. pilieri, naďalej sa zhodnocovať. Čiže skôr ja si viem predstaviť tú výplatnú fázu nastaviť tak, aby nejaká časť z toho nasporeného dôchodku bola vyplácaná, ale nejaká časť, minimálne polovica alebo možno by to mohlo v nejakom čase rozdelené by sa naďalej zhodnocovala a potom postupne by sa to, či už vyplácalo priamo z tej dôchodkovej spoločnosti, alebo by sa to odpredalo do poisťovne, alebo by sa to robilo cez štát, cez Sociálnu poisťovňu. To už nie je podstatný ten systém, ale dôležité je to, aby sme nezabudli na to, že ľudia na dôchodku sa dožívajú ešte veľa rokov a tých veľa rokov je treba využiť na to, aby tie peniaze mohli ďalej pracovať.
V prechodných ustanoveniach je veľmi dôležitá časť, ktorá sa týka aj toho, čo sme my pred pár mesiacmi navrhovali, aby sme napravili tú chybu, ktorá bola spôsobená, keď sa sporitelia presunuli z negarantovaných do garantovaných dôchodkových fondov. Navrhovatelia vlastne tiež navrhujú, aby sa to vrátilo naspäť. S čím ja, samozrejme, absolútne súhlasím. Len možno treba vysvetliť, že prečo je to potrebné urobiť. Lebo možno práve teraz je možno nie úplne šťastná doba, pretože od začiatku roku 2022 tu máme medvedí trh. Začali tie trhy aj kvôli aj kríze, aj konfliktu na Ukrajine, aj kvôli mnohým ďalším veciam začali klesať. Od začiatku klesli, myslím, že okolo 30 %. Čiže teraz by ešte viac mali argumenty, ktorí nie sú fanúšikovia II. piliera a ktorí by rozprávali o tom, že aspoň vidíte, tie peniaze sa znehodnocujú, ľudia strácajú tie peniaze, budú nižšie dôchodky a tak ďalej a tak ďalej. Ale práve naopak treba vysvetliť, že opak je vlastne skutočnosti pravdou. Na jednej strane treba povedať, že medvedie trhy, teda trhy, to je také obdobie, kedy tie trhy poklesnú viac ako o 20 %. Sú relatívne časté, to nie je nič, čo sme v minulosti nezažívali. Napríklad v roku 1956 sme ich mali jedenásť dokopy. Čiže v priemere sme mali medvedí trh každých necelých šesť rokov. A ak máte pred sebou tridsaťročný investičný horizont, tak pravdepodobne počas tohto obdobia ešte zažijete ešte ďalších päť až šesť medvedích trhov. Že to nie je nič nezvyčajné. Avšak keď si potom zanalyzujete, koľko to vlastne celé trvalo za tých posledných 64 rokov tie medvedie trhy trvali v súhrnom, súhrne asi 140 mesiacov, teda necelých dvanásť rokov. Čiže z opačnej strany, keď sa na to pozrieme, tak môžme povedať, že 52 rokov tie akciové trhy vlastne išli hore. Z tých 64 zo minulosti, 52 rokov tie akciové trhy išli hore, teda narastali, tá hodnota bola stále vyššia a vyššia.
A práve to obdobie, kedy tie hodnoty poklesli alebo aj teraz poklesnú, je výborná situácia na to, aby sa to dôchodkové sporenie ešte viacej zvýšilo. Ono je to možnože trošku nelogické pre niekoho, ale vy tú stratu máte len v prípade, že si tie peniaze vytiahnete. Ale pokiaľ tie peniaze stále máte v tom fonde uložené a naďalej sa budú zhodnocovať. A vy keďže si platíte každý mesiac ten odvod z vášho poistenia do tohto II. piliera, tak vy vlastne nakupujete každý mesiac za tie aktuálne trhové ceny. A keďže tie trhové ceny sú momentálne nízke, tak vy vlastne nakupujete za lacno. A keďže vieme z toho, že poznáme teda nejakú minulosť a vieme teda predpokladať nejakú budúcnosť a vieme, že tie trhy budú rásť, tak ešte o to viacej vlastne tie úspory narastú, pretože sme teraz vlastne nakupovali v nejakom výpredaji alebo v nejakej zľave. Čiže práve naopak, súčasná situácia na trhoch nie je argument, prečo nesporiť v II. pilieri, ale práve je aj argument, prečo v II. pilieri tie peniaze zhodnocovať v nie garantových dôchodkových fondov. Ja to skúsim povedať na príklade nejakého investora, ktorý nakupuje napríklad nehnuteľnosti.
Vy keď ste napríklad investor a máte teda veľa peňazí, nakupujete nehnuteľnosti, napríklad každý mesiac si kúpite, kúpite si nejaký byt, tak jeden mesiac ho kúpite napríklad 100-tisíc eur, druhý mesiac za 110-tisíc eur, tretí za 115, ďalší mesiac len zase za 110, pretože tá cena tých nehnuteľností v priebehu obdobia rastie. To je niečo, čo všetci vieme, že tie nehnuteľnosti tiež zažívajú určité cykly, ale z dlhodobého hľadiska cena nehnuteľnosti bude, samozrejme, narastať. Lebo ekonomická aktivita sa zvyšuje, je viacej zamestnaných, zvyšuje sa priemerná mzda a tak ďalej. A keby však príde teda situácia, že teraz prídete do tejto recesie, do tohto poklesu týchto cien a ten investor zrazu nebude kupovať tie nehnuteľnosti za 110, 115, 120-tisíc eur, ale bude mať možnosť kúpiť tú nehnuteľnosť za 80-tisíc eur, tak budete práveže radi, že máte možnosť teraz v ďalšom období nakupovať za lacno, pretože viete, že v budúcnosti tie ceny sa zase vrátia naspäť. Môže to síce trvať sedem, osem, desať, aj pätnásť rokov. Ale keďže ste dlhodobý investor, tak viete, že v konečnom dôsledku na tom zarobíte ešte viacej peňazí. A to isté treba aplikovať aj pri súčasnom II. pilieri.
Čiže úplne najhoršie, čo môžeme pri II. pilieri alebo pri vôbec všeobecne pri investíciách do akciových indexových trhov robiť, je dávať dôraz na naše emócie, pretože keď človek vidí niekde v aplikácii alebo vidí niekde na svojom účte, že tie peniaze strácajú hodnotu, tak, samozrejme, majú ľudia potom tendenciu rýchlo tie peniaze vytiahnuť, zastaviť ten úpadok, zastaviť tú stratu. Ale treba aj naozaj mať tú hlavu úplne chladnú. Aj v súčasných prepadoch treba myslieť na to, že tá situácia sa zmení. Situácia sa stabilizuje. Môže to trvať kľudne päť rokov. Môže to trvať desať rokov. Ale keďže sporíme peniaze na horizonte tridsiatich rokov a v prípade, že by sme tú výplatnú fázu ešte posunuli štyridsať rokov, päťdesiat rokov, tak dokážete dosiahnuť naozaj veľmi veľké zhodnotenie.
Čiže ešte raz na záver. Ja podporujem tento návrh zákona. A myslím si, že by sme ho mali naprieč celým politickým spektrom posunúť do druhého čítania. A som rád, že navrhovateľ vyjadril ochotu sa rozprávať, hľadať teda nejaké možnosti, ako to vylepšiť. Možno niektoré veci dáme odtiaľ preč, aby neboli politicky nejakým spôsobom exponované alebo aby nemal s tým problém. A verím, že prijatie takéhoto ústavného zákona zavedenie ústavných imperatívov do dôchodkového systému, pomôže tú situáciu v budúcnosti stabilizovať. A v konečnom dôsledku pomôže stabilizovať aj verejné financie, ktoré sú v súčasnosti práve kvôli dôchodkom najviac v tom riziku vysokého, naviac v tom pásme vysokého rizika. Však ako veľmi dobre viete, mali sme tu minulý týždeň správu o dlhodobej udržateľnosti. Momentálne naše financie sú dlhodobo neudržateľné a ak pôjdu trajektóriou nezmenením politík, tak za pár rokov sa dostaneme do krízovej situácie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.10.2022 17:55 - 17:55 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ani mne nie je úplne jasné, prečo ministerstvo financií vlastne druhýkrát navrhuje to isté a tentokrát očakáva nejaký iný výsledok, pretože už raz Národná rada povedala, že nesúhlasí s tým, aby sme rokovali v skrátenom konaní o tomto návrhu zákona. A myslím, že aj tak, ako to pán minister povedal v tej úvodnej reči, že tie dôchodky prešli s úplnou ľahkosťou, že to prešlo naprieč celým politickým spektrom, aj návrh na zafinancovanie tých dôchodkov, teda tých 207 mil. eur by prešlo s ľahkosťou tiež cez parlament, keby napríklad tá zmena rozpočtu sa týkalo len toho. Pretože to tam potrebujeme my vidieť a ako to povedal aj predseda výboru pán Viskupič, je tam vlastne ten bianco šek, ktorý nechcú poslanci podpísať.
Na druhú stranu, zase možno chápem takému argumentu, že by niekto povedal, že aj keby to tam bolo napísané, tak sa to môže rozpočtovou zmenou potom zase presunúť asi niekde inde. Ale predsa len pre tú čistotu toho procesu, aj keďže už máme do konca roka nie veľa mesiacov, tak by bolo potrebné, aby sme tie veci robili, tak ako majú byť urobené. Ono to možnože nakoniec prejde, možnože to tentokrát niektorí poslanci zmenia názor alebo to bude taká prítomná väčšina poslancov, že to nakoniec prejde. Ale možno by bolo dobré, aby ministerstvo financií alebo ministerstvo práce možno počúvali argumenty tých poslancov, že prečo nechcú ten návrh podporiť a možno ako ten návrh zmeniť, keď už prišlo druhýkrát do parlamentu, aby prešiel tiež s ľahkosťou a bez problémov.
Ďakujem.
Skryt prepis