18. schôdza

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte teda ešte raz, aby som detailnejšie uviedol tento návrh zákona. Tento náš návrh zákona, táto novela, prichádza práve v čase, kedy Národná rada volí nového riaditeľa RTVS. Predkladáme to úmyselne práve preto, že nie sme spokojní s doterajším výkonom riaditeľa vo funkcii RTVS pána Miku a želáme si, aby v budúcnosti prišlo nielen k personálnej zmene, ale aj takisto k akejsi, k akémusi zvýšeniu objektivity vo vysielaní RTVS.
Rozhlas a televízia Slovenska je podľa svojej definície, ja to prečítam, "verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia zriadená zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska v znení neskorších predpisov. RTVS by mala v súlade s § 3 písm. b) a c) tohto zákona poskytovať nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené informácie o dianí v Slovenskej republike, takisto aj o dianí v zahraničí s cieľom umožniť vytváranie, slobodné utváranie názorov. Rovnako má RTVS rozvíjať kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo", a teraz zdôrazňujem," politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby programy odrážali", a znovu zdôrazňujem, "aby odrážali rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov a aby podporovali rozvoj vedomostnej spoločnosti."
Čiže hoci zákon o RTVS ukladá rozhlasu a televízii povinnosť vysielať nestranné, vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike, vedenie RTVS-ky túto povinnosť v praxi nemusí dodržiavať, keďže absentuje vysvetľujúca definícia nestrannosti, objektívnosti, vyváženosti a plurality. Výklad týchto pojmov je v plnej kompetencii vedenia RTVS, ktoré si ich môže vyložiť podľa vlastného uváženia a potom následne, samozrejme, v publicistických alebo spravodajských reláciách preferovať priamo či nepriamo politické strany alebo politické prúdy podľa vlastného váženia.
V konečnom dôsledku týchto rozhodovaní je do vysielania RTVS vnášaná subjektívna zaujatosť vedenia RTVS. Dôkazom, že RTVS, súčasná RTVS nevykonáva svoje poslanie v súlade s citovaným zákonom, je fakt, že od konania posledných parlamentných volieb v marci 2016 bol do politickodiskusnej relácie RTVS, relácie s názvom O päť minút dvanásť, pozvaný len jeden jediný zástupca Ľudovej strany Naše Slovensko, zhodou okolností som to bol ja. Celkovo bola od posledných parlamentných volieb, čiže od 5. marca 2016, relácia O päť minút dvanásť vysielaná 51-krát. Dokopy sa v nej prezentovalo takmer 200 predstaviteľov parlamentných politických strán, mimoparlamentných politických strán, neziskových organizácií, hnutí alebo rôznych jednotlivcov.
Ľudová strana Naše Slovensko však za toto obdobie dostala do tejto relácie len jednu jedinú pozvánku. Pritom vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016 volilo Ľudovú stranu Naše Slovensko 209 779 voličov. Získali sme tak 8,04 % právoplatne odovzdaných voličských hlasov a v Národnej rade Slovenskej republiky máme 14 poslaneckých mandátov, alebo 14 dokonca riadne zvolených poslancov. Tento fakt jednoducho nie je možné opomenúť a je nemysliteľné, aby politická strana, ktorá dosiahla takýto výrazný volebný výsledok, tretia najsilnejšia opozičná strana, bola v reláciách verejnoprávnej RTVS prakticky úplne ignorovaná.
Ako dôkaz zrejmej nevyváženosti v politickodiskusných relácií RTVS uvediem prehľad počtu mandátov, ktoré jednotlivé politické strany získali v parlamentných voľbách v roku 2016, a porovnanie priestoru, ktorý bol týmto politických stranám venovaný v diskusnej relácii O päť minút dvanásť.
Tak napríklad:
- SMER - sociálna demokracia má v súčasnosti v Národnej rade alebo vo voľbách získala, vo voľbách do Národnej rady získala 49 mandátov a v relácii O päť minút dvanásť za vyše rok od volieb mala 40 vystupujúcich.
- Sloboda a Solidarita získala 21 mandátov vo voľbách a v tejto relácii mala 27 vystúpení.
- Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti získali vo voľbách 19 mandátov a mali 25 vystúpení v relácii O päť minút dvanásť.
- Slovenská národná strana získala 15 mandátov, mala 15 vystúpení.
- Ľudová strana Naše Slovensko získala 14 mandátov, mala 1 vystúpenie.
- MOST - HÍD získal 11 mandátov, mal 16 vystúpení.
- SME RODINA, hnutie Borisa Kollára získalo 11 mandátov, mali 13 vystúpení.
- SIEŤ získala 10 mandátov, mala, ich politici mali 5 vystúpení.
- A dokonca mimoparlamentné KDH, Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré nezískalo ani jeden mandát, malo 2 vystúpenie. Čiže mimoparlamentná politická strana KDH dostala vo verejnoprávnej televízii v relácii, v diskusnej relácii O päť minút dvanásť dvojnásobne väčší priestor ako Ľudová strana Naše Slovensko so 14 poslancami v Národnej rade.
Z tohto prehľadu je zrejmé, že vedenie RTVS nielenže neposkytuje rovnomerný, rovnomerný by bol ten ideálny, ale ani len proporcionálny priestor na prezentáciu reprezentantov jednotlivých parlamentných politických strán.
Opozičné strany, ako napr. teda Ľudová strana Naše Slovensko, sú v politickodiskusných reláciách RTVS úplne systematicky ignorované, čo je v rozpore s požiadavkou objektívnosti a vyváženosti a rozmanitosti, ktorú od RTVS vyžaduje priamo zákon.
Čiže hlavným cieľom predloženej novely zákona, zopakujem, je snaha o striktnejšiu definíciu vyváženosti a plurality spravodajsko-publicistických relácií vysielaných RTVS.
Novelizovaný zákon bude od vedenia RTVS vyžadovať, aby RTVS vytvárala podmienky pre proporcionálne zastúpenie reprezentantov všetkých politických strán, ktoré majú zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky. Čiže nieže jedna strana má 40 pozvánok za rok a druhá strana má jednu pozvánku za rok.
Uvedený návrh zákona jednoznačne prispeje k ďalšiemu vyváženiu spravodajských a publicistických relácií vysielaných verejnoprávnou RTVS. Takisto povedie k posilneniu plurality názorov a k zlepšeniu vnímania demokracie v spoločnosti.
Pretože momentálne ľudia, naši voliči, túto nevyváženosť vysielania RTVS veľmi citlivo vnímajú a považujú to za krivdu, ako keby sme boli menejcenní v porovnaní s inými politickými stranami, ktoré priestor vo vysielaní systematicky dostávajú.
Návrh zákona, samozrejme, nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí všetkých parlamentných strán.
Ďakujem.

Ďakujem pánu kolegovi Uhríkovi za veľmi dobre prednesený príspevok do rozpravy. Ja by som naozaj okrem týchto veľmi závažných vecí, ktoré tu boli spomenuté, ešte chcela upozorniť na katastrofálny stav ovládania, resp. neovládania slovenského jazyka, ktorý je vo všetkých médiách, ale aj v RTVS. Je to neznalosť slovenčiny jednak u moderátorov, hlásateľov, ako aj ich hostí. Je to hanba a poukazuje to na nevzdelanosť týchto osôb. Ďakujem. Alebo je to pohŕdanie slovenským jazykom.

Vážený pán kolega, ďakujem za váš príspevok. Ja s tým duchom vášho návrhu nemôžem nesúhlasiť. Myslím si, že je to absolútne férová a legitímna požiadavka, aby všetky parlamentné strany boli proporčne reprezentované aj v diskusných reláciách celoštátnej televízie.
Môj možno recept, ako by ste mohli dosiahnuť stav, ktorý je aj pre vás prijateľný, je dištancovať sa od všetkých xenofóbnych, fašistických, rasistických a iných výrokov vašich predstaviteľov, ktoré doteraz zazneli a ktoré, vedenie vašej strany sa od nich nikdy nedištancovalo.
Ja by som rád aj veril, že vaša strana možno má záujem o slušnú a normálnu politiku, možno trošku viac národne orientovanú, ako je mne sympatické, ale s tým viem žiť, samozrejme, to je vaše právo. Ale nikdy od vás nezaznelo dištancovanie sa od výrokov, ktoré boli za hranicou zákona a ktoré hanobili rasu, skupinu obyvateľstva alebo náboženské presvedčenie.
Takže toľko, ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Poslanci za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Politický systém Slovenskej republiky je založený na parlamentnej demokracii. Najvyšším zákonodarným orgánom štátu je parlament - Národná rada Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady sú volení občanmi Slovenskej republiky. Kandidátov na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky však do volieb môžu nominovať výlučne politické strany, politické hnutia a volebné koalície týchto strán a hnutí. Voliči si teda do volieb vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vyberajú len z kandidujúcich subjektov. Ak chcú prostredníctvom preferenčných hlasov podporiť jedného z kandidátov, môžu tak urobiť len tým spôsobom, že odovzdajú svoj hlas jednému z kandidujúcich subjektov.
Vzhľadom na to, že občania Slovenskej republiky sú zastupovaní práve poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, voliči prirodzene očakávajú, že počas celého obdobia trvania mandátu poslanca bude poslanec reprezentovať politickú stranu, politické hnutie alebo volebnú koalíciu, za ktoré bol zvolený vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
V priebehu volebného obdobia však často dochádza k situáciám, keď poslanec vystúpi z poslaneckého klubu politickej strany, za ktorú ho občania Slovenskej republiky zvolili, a začne reprezentovať úplne opačné záujmy, program a ideológiu ako tento poslanecký klub. Stáva sa nezaradeným poslancom alebo vstúpi do poslaneckého klubu inej politickej strany. Poslanec, ktorý opustí svoj pôvodný poslanecký klub z vlastnej iniciatívy, tak v podstate neguje primárne rozhodnutie voliča o výbere politickej strany a jej volebného programu, za ktorú svoj poslanecký mandát získal.
Cieľom návrhu ústavného zákona je odstránenie takého správania poslancov, ktoré občania Slovenskej republiky oprávnene vnímajú ako zradu voličov a často ako bezcharakterné, korupčné správanie poslancov. Z tohto dôvodu predkladáme návrh ústavného zákona, ktorý prostredníctvom straty mandátu poslanca, ktorý sa sám vzdá členstva v pôvodnom poslaneckom klube, zamedzuje takémuto konaniu.
V záujme demokratických princípov návrh ústavného zákona nezavádza imperatívny mandát. Vystúpenie z poslaneckého klubu a tým aj strata mandátu je totiž vlastným rozhodnutím poslanca. Navrhovaná úprava ústavného zákona sa nevzťahuje na prípady, ak je poslanec vylúčený z poslaneckého klubu práve preto, aby nebol obmedzený slobodný výkon jeho mandátu.
Predkladaný ústavný zákon prinesie zodpovednejší a stabilnejší výkon mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a tým sa zlepší vnímanie Národnej rady Slovenskej republiky širokou verejnosťou.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 5. septembra 2017.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predseda Národnej rady.
Vážená pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vo svojom vystúpení sa chcem zamerať na jednu oblasť návrhu zákona, a to na fakt, že návrh zákona nezavádza imperatívny mandát. Dnes rok aj niečo od volieb máme v parlamente 12 nezaradených poslancov. Niektorí z tohto počtu boli zo svojho pôvodného poslaneckému klubu vylúčení, iní odišli sami. Navrhovaná strata mandátu sa netýka poslancov, ktorí by boli vylúčení z poslaneckého klubu, pretože opustenie poslaneckého klubu sa neudialo z ich podnetu. Vylúčenie poslanca z poslaneckému klubu a jeho pôsobenie v pozícii nezaradeného poslanca iste nevnímajú občania pozitívne.
Oveľa horšie sú ale tie prípady, keď sa poslanec vyvezie do parlamentu na kandidátke strany, ktorú potom z vlastnej vôle opustí, aby svoj mandát uplatňoval v poslaneckom klube strany inej. To už je z morálneho hľadiska zrada voliča a pár tu prítomných svojho voliča týmto spôsobom zradilo. Chápem, že sú situácie, keď je naozaj ťažko zostať v klube strany, keď sa samotná strana úplne spreneverí svojim predvolebným sľubom a tak si, diplomaticky povedané, urobí z ústneho otvoru zadnú časť tela.
Je iste ťažké sa pozrieť z pozície poslanca vládnej koalície do očí voličom, ktorým po celý časť predvolebnej kampane vtĺkal do hlavy motto "S Ficom nikdy". Ale morálne čistým riešením takej nemilej situácie nie je zdupkať z poslaneckého klubu. Morálnou povinnosťou poslanca je zostať v klube a presviedčať ostatných poslancov, aby plnili to, čo sľúbili svojmu voličovi. A trvať na tom až do doby, kým to ostatní v klube akceptujú, prípadne do doby, kým dotyčného rebelanta vylúčia z klubu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si veľmi krátko k našej novele ústavy v tejto vzácnej chvíli, kde má Ľudová strana Naše Slovensko parlamentnú väčšinu. (Zasmiatie sa v sále.) Nechceme našou novelou nič iné, len zaviesť trošku poriadku a zvýšiť úroveň zodpovednosti politikov, v tomto prípade poslancov parlamentných politických strán voči rozhodnutiu svojich vlastných voličov.
Vidíme veľmi dobre a vidíme to aj v tomto volebnom období, ale aj v tých predošlých, že naozaj nám začína v parlamente, v Národnej rade, veľmi zvláštna móda. Ľudia sa nechajú zvoliť za nejakú politickú stranu a následne, aby nemuseli napĺňať program tejto strany, tak veľmi často sa vzdajú členstva v klube, za ktorý boli, alebo teda v klube strany, za ktorú boli do parlamentu zvolení, a tvária sa v tom parlamente, v týchto laviciach Národnej rady, ako voľné radikály, ktoré si robia, čo chcú, a jednoducho nie sú viazaní žiadnou zodpovednosťou. A ľudia voliči sú proste oklamaní absolútne na najvyššej úrovni, v parlamente, oklamaní a nemôžu s tým nič urobiť. Nemôžu s tým absolútne nič spraviť.
Jednoducho si myslíme, sme presvedčení o tom, že ak nejaký poslanec bol za nejakú stranu s nejakým programom, s nejakým hodnotovým rebríčkom zvolený, tak je povinný počas volebného obdobia presadzovať tieto hodnoty, názory a politiku strany, s ktorou bol do parlamentu ľuďmi zvolený, vyslaný. Ak s tým má problém, ak s tým má problém a z nejakého dôvodu sa mu to nepáči, tak vždy má možnosť sa slobodne v zmysle ústavy vzdať mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ak však rozhodne len takýto zbabelý a alibistický postup, že sa vzdá členstva v klube, tak naša novela hovorí o tom, že v tomto prípade by mal prísť aj o svoj mandát, pretože sa jednoducho spreneverí voličom, ktorí ho svojou dôverou poctili a ktorí mu zároveň dali ale úlohu, úlohu presadzovať, presadzovať tento program ako poslanec konkrétnej politickej strany.
Pretože my nemôžme sa tváriť donekonečna, že demokracia v každom jednom ohľade, na každej jednej úrovni je len o nejakých právach, ale je vo výraznej miere na 50 % aj o povinnostiach. Nie je len o možnostiach, ale je aj o zodpovednosti. A práve naša novela má vzniesť alebo vniesť teda medzi poslancov, medzi tých, ktorí by mali ísť príkladom všetkým občanom Slovenskej republiky, by mala medzi nich vniesť vyššiu mieru vlastnej sebareflexie, vyššiu mieru zodpovednosti voči ľuďom. Nechcem pracovať v strane, vzdám sa členstva v klube, prídem o mandát - veľmi jednoduchá rovnica, ktorá by zabezpečila nielen vyššiu mieru poriadku tu v parlamentných laviciach a vyššiu mieru istoty pre ľudí pri fungovaní politických strán, parlamentných politických strán, ale podľa nášho názoru by vniesla aj vyššiu mieru istoty už do samotných volieb a do samotných predvolebných kalkulácií a rozhodovacích procesov na úrovni jednotlivých politických strán.
Nebolo by možné, tak ako je to dnes, žiaľ, praxou už vopred kalkulovať s tým, že istý počet ľudí sa na kandidátke istej strany dostane do parlamentu a následne sa hneď vzdá členstva v klube a bude pôsobiť ako nezávislá. Lebo takéto počínanie vedie k zárodkom anarchie, chaosu, a ak má Národná rada byť príkladom a zákonodarným zborom, tak tie zákony majú vyjadrovať najmä pevné a presné usporiadanie vecí pre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. Pre občanov, pre zamestnávateľov, pre zamestnancov, ale aj pre politikov a v rámci politikov aj pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ja osobne som veľmi prekvapený, že s podobnou iniciatívou neprišiel niekto už skôr. Ale možno odpoveď na túto takú pochybnosť alebo otázku je v tom, že s postupom času tá tendencia opúšťania poslaneckých klubov má stúpajúci charakter. Takže skôr alebo neskôr k takejto úprave bude môcť alebo bude musieť teda prísť.
Aj keď vieme, aj keď vieme, že podpory sa asi nedočkáme od týchto prázdnych, hlavne koaličných kresiel už vôbec nie, ale možno sa podarí, možno sa podarí rozpútať aspoň celospoločenskú diskusiu, ako sa to už v niektorých prípadoch našich návrhov podarilo, napríklad návrh o zrušení sankcií za odmietnutie očkovania.
Takže nejdem ani prosiť o podporu, možno skôr tak požiadať alebo dať taký námet na zamyslenie, či naozaj nie je načase trošku zaviesť poriadok a presné pravidlá do slovenského parlamentu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, pár vecných pripomienok k vášmu návrhu. Vy ste hovorili o tom, že daný poslanec zvolený na kandidátke nejakej politickej strany mal by držať jej program a mal by vlastne zostať v jej tričkách až do konca. V prípade, ak by tak nechcel spraviť, tak by sa mal vzdať mandátu. Inými slovami, vlastne prisudzujete vlastníctvo mandátu politickej strane a nie jednotlivcovi, ktorý bol zvolený.
Má to niekoľko slabších miest. Tým prvým je možnosť krúžkovania, lebo v momente, ako niekto dostane konkrétnu osobnú dôveru od konkrétnych voličov cez preferenčné krúžky, tak myslím si, že jeho pozícia je iná, ako byť len nejakým číslom na zozname konkrétnej politickej strany. V podstate váš návrh podporuje partokraciu, s čím ja nesúhlasím. Ja si myslím, že je lepšie mať 150 osvietených jednotlivcov v parlamente ako nejaké štyri dobre zorganizované vojenské jednotky, ktoré sa správajú teda ako jeden muž.
Ja si myslím, že jediný nástroj, ako zrátať politikovi to, že sa spreneverí hodnotám, cez ktoré sa dostal do Národnej rady, sú, bohužiaľ, iba ďalšie voľby. Nemyslím si, že odnímanie mandátu by bola tá správna cesta. Ja sa lepšie cítim ako slobodný človek. V prípade, ak by SaS išla do konfliktu s mojimi základnými hodnotami, tak radšej by som mal tú možnosť pokračovať v politike, ale nie pod tými istými vlajkami, ak by som mal pocit, že sa spreneverili hodnotám, ktoré, čo sa našťastie nestalo, samozrejme.
No a ešte som chcel povedať, že ak sa pozriete na konkrétny príklad strany SIEŤ a tým, čo sa stalo hneď po voľbách, tak ja teda osobne sa vôbec nečudujem tým piatim jednotlivcom, ktorí sa z nej rozhodli odísť, lebo tá strana sa otočila o 180 stupňov. Ak by ste trvali na tomto návrhu zákona, tak jednoducho by ste potom tuná mali nejakých nedobrovoľných členov vládnej koalície, ktorí to jednoducho tak necítili.

Pán kolega, my nikde nehovoríme o odobraní mandátov, to aj kolega Drobný predtým spomenul. Hovoríme o tom, že ak sa poslanec sám dobrovoľne pri plnom vedomí rozhodne vzdať sa členstva v poslaneckom klube, tak vtedy, vtedy príde o mandát, ale bude to z jeho vlastnej vôle.
Čo sa týka tej SIET-e, keď oni predtým hovorili, že nepôjdu so SMER-om a potom išli, tak, áno, tí ľudia vystúpili, ale tí ľudia mohli taktiež zostať v klube a nepodporovať vládnu koalíciu a možno by pre naplnenie toho demokratického princípu spravili ešte viac, ako vystúpiť a tváriť sa, že ja teda s nimi už nemám nič spoločné, aj keď, samozrejme, aj to je riešenie, hej.
No a viete, keď sa nič nezmení, ja nehovorím, že toto naše riešenie je jediné možné, ideálne, ale aspoň sme sa o niečo pokúsili. Ale keď sa nič nezmení, tak tá miera nejakého chaosu a takýchto prestupov už pomaličky parlament bude pripodobňovať nejakým futbalovým klubom, a to je veľmi zlé, ak teda budeme hovoriť o prestupoch poslancov a jedno s druhým, lebo naozaj to, neprináša to medzi ľudí dobrý odkaz ani dobrý pohľad na túto inštitúciu. A obyvatelia Slovenskej republiky už aj tak vnímajú toto plénum ako divadlo, ako cirkus, a keď ho majú vnímať ešte aj ako nejakú, nejakú veľmi draho zaplatenú tretiu ligu futbalovú, tak myslím si, že to nepotrebujeme ani my, ani vy, a pripúšťam, pripúšťam, pán kolega, že je to, je to téma na debatu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som trošku ešte nadviazal na to, čo povedal kolega Droba. Myslím si, že tento návrh v podstate sa vyhýba detailom a práve pokiaľ ide o fungovanie demokracie, ten problém vždy je v detailoch. Tento návrh nehovorí o tom, že čo by sa stalo, keby nejaký klub alebo nejaká politická strana úplne zmenila svoj program, alebo keby nejakí poslanci zvolení za nejakú politickú stranu sa rozhodli, že s ňou nebudú spolupracovať, zostali by v klube, ale hlasovali by systematicky proti nej alebo by tej strane robili neustále zle. Dokonca by mohli byť z tej strany vylúčení, čo asi by sme ťažko dokázali nejako zakázať, a stále by boli členmi toho klubu. V podstate by sme dosiahli efekt opačný ako ten, o ktorý tento návrh usiluje.
Čiže tak ako to býva u všetkých vecí, ktoré sú nie jednoduché, tak detaily sú zložité. A na to, aby niečo takéto fungovalo, som si úplne stopercentne istý, že by už prišli v demokraciách, ktoré fungujú stovky rokov, ale ešte na nič také neprišli. A to podotýkam, že hovoríme o demokraciách, ktoré majú podstatne silnejšie politické strany a silnejšiu históriu politických strán, ako máme my.
Takže ešte raz zdôrazníme tú myšlienku, ktorú povedal kolega Droba, že sila politickej strany sa netvorí nejakými predpismi, hlavne tými nie, ktoré niečo zakazujú, ale sa tvorí ideami a tvorí sa históriou plnenia tých ideí. A keď to nejaká politická strana dosiahne, tak potom sa jej nebude stávať to, že budú ľudia od nej odchádzať.
A ešte poviem jednu, jednu vec, ktorou zareagujem na to, čo povedal pán poslanec Kotleba. Ak sa dejú veci, na ktoré on jemne narazil, že už vopred je niekto s niekým dohodnutý, že síce pôjde na kandidátku jednej strany, ale bude pracovať pre inú stranu, tak potom sa musíme zamýšľať, prečo sa to tak deje, čo je za tým.
A opäť sa vraciame k tomu, čo som hovoril už predtým, že u nás nefunguje vynútiteľnosť práva, nefunguje polícia, toto sú všetko volebné trestné činy, ktoré by mali byť postihované a ktoré v riadnych demokraciách sú veľmi tvrdo postihované, ale u nás je to niečo, čo ako keby neexistovalo. Čiže keby fungovalo právo a demokracia v tejto krajine, a hlavne právo, tak by sme takéto návrhy nepotrebovali riešiť alebo nepotrebovali sme riešiť ten konkrétny problém, ktorý sa zdá, že tento návrh sa snaží riešiť.
Opäť sa vraciam k tomu, že sila politickej strany spočíva v sile jej ideí a v tom, ako vie tie idey realizovať a akú má históriu v tej realizácii. Nie v takýchto úpravách.
Ďakujem.