18. schôdza

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Baránikovi, aby predniesol spravodajskú informáciu, nech sa páči.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 5. septembra 2017.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predseda Národnej rady.
Vážená pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Otváram teda možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa dvaja páni poslanci: pán poslanec Drobný a pán poslanec Kotleba. 
Nech sa páči, pán poslanec Drobný.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vo svojom vystúpení sa chcem zamerať na jednu oblasť návrhu zákona, a to na fakt, že návrh zákona nezavádza imperatívny mandát. Dnes rok aj niečo od volieb máme v parlamente 12 nezaradených poslancov. Niektorí z tohto počtu boli zo svojho pôvodného poslaneckému klubu vylúčení, iní odišli sami. Navrhovaná strata mandátu sa netýka poslancov, ktorí by boli vylúčení z poslaneckého klubu, pretože opustenie poslaneckého klubu sa neudialo z ich podnetu. Vylúčenie poslanca z poslaneckému klubu a jeho pôsobenie v pozícii nezaradeného poslanca iste nevnímajú občania pozitívne.
Oveľa horšie sú ale tie prípady, keď sa poslanec vyvezie do parlamentu na kandidátke strany, ktorú potom z vlastnej vôle opustí, aby svoj mandát uplatňoval v poslaneckom klube strany inej. To už je z morálneho hľadiska zrada voliča a pár tu prítomných svojho voliča týmto spôsobom zradilo. Chápem, že sú situácie, keď je naozaj ťažko zostať v klube strany, keď sa samotná strana úplne spreneverí svojim predvolebným sľubom a tak si, diplomaticky povedané, urobí z ústneho otvoru zadnú časť tela.
Je iste ťažké sa pozrieť z pozície poslanca vládnej koalície do očí voličom, ktorým po celý časť predvolebnej kampane vtĺkal do hlavy motto "S Ficom nikdy". Ale morálne čistým riešením takej nemilej situácie nie je zdupkať z poslaneckého klubu. Morálnou povinnosťou poslanca je zostať v klube a presviedčať ostatných poslancov, aby plnili to, čo sľúbili svojmu voličovi. A trvať na tom až do doby, kým to ostatní v klube akceptujú, prípadne do doby, kým dotyčného rebelanta vylúčia z klubu.
Ďakujem za pozornosť.

Ako ďalší do rozpravy - pán poslanec Kotleba.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si veľmi krátko k našej novele ústavy v tejto vzácnej chvíli, kde má Ľudová strana Naše Slovensko parlamentnú väčšinu. (Zasmiatie sa v sále.) Nechceme našou novelou nič iné, len zaviesť trošku poriadku a zvýšiť úroveň zodpovednosti politikov, v tomto prípade poslancov parlamentných politických strán voči rozhodnutiu svojich vlastných voličov.
Vidíme veľmi dobre a vidíme to aj v tomto volebnom období, ale aj v tých predošlých, že naozaj nám začína v parlamente, v Národnej rade, veľmi zvláštna móda. Ľudia sa nechajú zvoliť za nejakú politickú stranu a následne, aby nemuseli napĺňať program tejto strany, tak veľmi často sa vzdajú členstva v klube, za ktorý boli, alebo teda v klube strany, za ktorú boli do parlamentu zvolení, a tvária sa v tom parlamente, v týchto laviciach Národnej rady, ako voľné radikály, ktoré si robia, čo chcú, a jednoducho nie sú viazaní žiadnou zodpovednosťou. A ľudia voliči sú proste oklamaní absolútne na najvyššej úrovni, v parlamente, oklamaní a nemôžu s tým nič urobiť. Nemôžu s tým absolútne nič spraviť.
Jednoducho si myslíme, sme presvedčení o tom, že ak nejaký poslanec bol za nejakú stranu s nejakým programom, s nejakým hodnotovým rebríčkom zvolený, tak je povinný počas volebného obdobia presadzovať tieto hodnoty, názory a politiku strany, s ktorou bol do parlamentu ľuďmi zvolený, vyslaný. Ak s tým má problém, ak s tým má problém a z nejakého dôvodu sa mu to nepáči, tak vždy má možnosť sa slobodne v zmysle ústavy vzdať mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ak však rozhodne len takýto zbabelý a alibistický postup, že sa vzdá členstva v klube, tak naša novela hovorí o tom, že v tomto prípade by mal prísť aj o svoj mandát, pretože sa jednoducho spreneverí voličom, ktorí ho svojou dôverou poctili a ktorí mu zároveň dali ale úlohu, úlohu presadzovať, presadzovať tento program ako poslanec konkrétnej politickej strany.
Pretože my nemôžme sa tváriť donekonečna, že demokracia v každom jednom ohľade, na každej jednej úrovni je len o nejakých právach, ale je vo výraznej miere na 50 % aj o povinnostiach. Nie je len o možnostiach, ale je aj o zodpovednosti. A práve naša novela má vzniesť alebo vniesť teda medzi poslancov, medzi tých, ktorí by mali ísť príkladom všetkým občanom Slovenskej republiky, by mala medzi nich vniesť vyššiu mieru vlastnej sebareflexie, vyššiu mieru zodpovednosti voči ľuďom. Nechcem pracovať v strane, vzdám sa členstva v klube, prídem o mandát - veľmi jednoduchá rovnica, ktorá by zabezpečila nielen vyššiu mieru poriadku tu v parlamentných laviciach a vyššiu mieru istoty pre ľudí pri fungovaní politických strán, parlamentných politických strán, ale podľa nášho názoru by vniesla aj vyššiu mieru istoty už do samotných volieb a do samotných predvolebných kalkulácií a rozhodovacích procesov na úrovni jednotlivých politických strán.
Nebolo by možné, tak ako je to dnes, žiaľ, praxou už vopred kalkulovať s tým, že istý počet ľudí sa na kandidátke istej strany dostane do parlamentu a následne sa hneď vzdá členstva v klube a bude pôsobiť ako nezávislá. Lebo takéto počínanie vedie k zárodkom anarchie, chaosu, a ak má Národná rada byť príkladom a zákonodarným zborom, tak tie zákony majú vyjadrovať najmä pevné a presné usporiadanie vecí pre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. Pre občanov, pre zamestnávateľov, pre zamestnancov, ale aj pre politikov a v rámci politikov aj pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ja osobne som veľmi prekvapený, že s podobnou iniciatívou neprišiel niekto už skôr. Ale možno odpoveď na túto takú pochybnosť alebo otázku je v tom, že s postupom času tá tendencia opúšťania poslaneckých klubov má stúpajúci charakter. Takže skôr alebo neskôr k takejto úprave bude môcť alebo bude musieť teda prísť.
Aj keď vieme, aj keď vieme, že podpory sa asi nedočkáme od týchto prázdnych, hlavne koaličných kresiel už vôbec nie, ale možno sa podarí, možno sa podarí rozpútať aspoň celospoločenskú diskusiu, ako sa to už v niektorých prípadoch našich návrhov podarilo, napríklad návrh o zrušení sankcií za odmietnutie očkovania.
Takže nejdem ani prosiť o podporu, možno skôr tak požiadať alebo dať taký námet na zamyslenie, či naozaj nie je načase trošku zaviesť poriadok a presné pravidlá do slovenského parlamentu.
Ďakujem pekne.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Droba.

Vážený pán poslanec, pár vecných pripomienok k vášmu návrhu. Vy ste hovorili o tom, že daný poslanec zvolený na kandidátke nejakej politickej strany mal by držať jej program a mal by vlastne zostať v jej tričkách až do konca. V prípade, ak by tak nechcel spraviť, tak by sa mal vzdať mandátu. Inými slovami, vlastne prisudzujete vlastníctvo mandátu politickej strane a nie jednotlivcovi, ktorý bol zvolený.
Má to niekoľko slabších miest. Tým prvým je možnosť krúžkovania, lebo v momente, ako niekto dostane konkrétnu osobnú dôveru od konkrétnych voličov cez preferenčné krúžky, tak myslím si, že jeho pozícia je iná, ako byť len nejakým číslom na zozname konkrétnej politickej strany. V podstate váš návrh podporuje partokraciu, s čím ja nesúhlasím. Ja si myslím, že je lepšie mať 150 osvietených jednotlivcov v parlamente ako nejaké štyri dobre zorganizované vojenské jednotky, ktoré sa správajú teda ako jeden muž.
Ja si myslím, že jediný nástroj, ako zrátať politikovi to, že sa spreneverí hodnotám, cez ktoré sa dostal do Národnej rady, sú, bohužiaľ, iba ďalšie voľby. Nemyslím si, že odnímanie mandátu by bola tá správna cesta. Ja sa lepšie cítim ako slobodný človek. V prípade, ak by SaS išla do konfliktu s mojimi základnými hodnotami, tak radšej by som mal tú možnosť pokračovať v politike, ale nie pod tými istými vlajkami, ak by som mal pocit, že sa spreneverili hodnotám, ktoré, čo sa našťastie nestalo, samozrejme.
No a ešte som chcel povedať, že ak sa pozriete na konkrétny príklad strany SIEŤ a tým, čo sa stalo hneď po voľbách, tak ja teda osobne sa vôbec nečudujem tým piatim jednotlivcom, ktorí sa z nej rozhodli odísť, lebo tá strana sa otočila o 180 stupňov. Ak by ste trvali na tomto návrhu zákona, tak jednoducho by ste potom tuná mali nejakých nedobrovoľných členov vládnej koalície, ktorí to jednoducho tak necítili.

S reakciou na faktickú pán poslanec Kotleba.

Pán kolega, my nikde nehovoríme o odobraní mandátov, to aj kolega Drobný predtým spomenul. Hovoríme o tom, že ak sa poslanec sám dobrovoľne pri plnom vedomí rozhodne vzdať sa členstva v poslaneckom klube, tak vtedy, vtedy príde o mandát, ale bude to z jeho vlastnej vôle.
Čo sa týka tej SIET-e, keď oni predtým hovorili, že nepôjdu so SMER-om a potom išli, tak, áno, tí ľudia vystúpili, ale tí ľudia mohli taktiež zostať v klube a nepodporovať vládnu koalíciu a možno by pre naplnenie toho demokratického princípu spravili ešte viac, ako vystúpiť a tváriť sa, že ja teda s nimi už nemám nič spoločné, aj keď, samozrejme, aj to je riešenie, hej.
No a viete, keď sa nič nezmení, ja nehovorím, že toto naše riešenie je jediné možné, ideálne, ale aspoň sme sa o niečo pokúsili. Ale keď sa nič nezmení, tak tá miera nejakého chaosu a takýchto prestupov už pomaličky parlament bude pripodobňovať nejakým futbalovým klubom, a to je veľmi zlé, ak teda budeme hovoriť o prestupoch poslancov a jedno s druhým, lebo naozaj to, neprináša to medzi ľudí dobrý odkaz ani dobrý pohľad na túto inštitúciu. A obyvatelia Slovenskej republiky už aj tak vnímajú toto plénum ako divadlo, ako cirkus, a keď ho majú vnímať ešte aj ako nejakú, nejakú veľmi draho zaplatenú tretiu ligu futbalovú, tak myslím si, že to nepotrebujeme ani my, ani vy, a pripúšťam, pripúšťam, pán kolega, že je to, je to téma na debatu.
Ďakujem pekne.