33. schôdza

Ďakujem za slovo. Skutočne len v krátkosti, vážená pani kolegyňa Zemanová, na vás zareagujem. Čo sa týka lesných projektantov, po starom volali sme ich hulkári, sú to skutočne odborníci na slovovzatí. A ja odmietam také tvrdenia, možno ste mali ten prípad, ale treba ho ukázať, dokázať, že oni zrobia len tak, ako sa dohodnú s vlastníkom, resp. s užívateľom lesa. No jednoducho nie je tomu tak, pretože všetky tieto opatrenia dávajú títo hulkári na základe hospodárskeho súboru lesných typov. Tieto súbory lesných typov určoval už pred 60 rokmi profesor Zlatník na základe sínusie podrastu. To na základe rastlín, ktoré tam rastú, sa určí lesný typ a na základe toho sa určí aj forma hospodárenia. Takže ja sa zastanem týchto lesných projektantov, lebo viem, čo sú to za odborníci. Nejaký ojedinelý prípad sa môže nájsť, zase záleží len od človeka.
Ďalej, čo sa týka vzťahu ochranári – lesníci. Ja som prvý za to, aby títo ochranári a lesníci navzájom spolupracovali pre dobro veci, ale, ako vy ste tu hovorili, aj iná verejnosť. Ale lesníci rúbu, tamtí vysádzajú, neviem, akú ste mysleli inú verejnosť. Možno nejakých ľudí, ktorí nemajú absolútne pojem o lesníckom vzdelaní. Takúto hrozbu zapríčinili aj tzv. ochranári práve v Tatrách v týchto dvoch dolinách. Aj Martin Fecko vie, aká je tam skutočnosť. A tiež títo projektanti rešpektujú tzv. kategórie lesa, a to hospodárske, ochranné osobitného určenia, lenže to sa nedá takto len z partesu povedať. To si myslím ja a za týmto si stojím.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja iba chcem dodať, že je to samozrejme prvé čítanie. Pokiaľ je potrebné niečo z vašej strany alebo si myslíte, že by tam bolo treba niečo doplniť, samozrejme sme k dispozícii, pokiaľ by to prešlo do druhého čítania. Myslím si, že o lesoch treba hovoriť aj o novele zákona o lesoch. Takže chcem iba vyzvať, že kľudne môžu sa v druhom čítaní dať pozmeňujúce návrhy, doplňujúce, skvalitňujúce náš návrh, aby sme tie lesy dostali do štádia, ktoré si každý predstavuje, aby boli trvalo udržateľné pre ďalšiu generáciu, ktorá príde po nás.

Pán poslanec Martinák, ja som nepovedala, že by lesní projektanti si robili robotu len takto, v žiadnom prípade. Práve naopak, ja som povedala, že si robia veľmi dobre svoju poctivú lesnícku prácu, ja som to myslela úprimne a v žiadnom prípade nie dehonestujúco. Len to hovorím, o tom, že vlastne ten pohľad toho lesníka je úplne iný ako pohľad tej inej verejnosti. Vy sa pýtate, akej inej verejnosti? No tej, že nechce, vy hovoríte o inej verejnosti ako tzv. ochranári. Prečo spochybňujete alebo sa dotýkate? Lebo to je dehonestujúce, keď hovoríte o niekom, že je tzv. ochranár, keď je profesor na univerzite a je vysoký odborník v biológii alebo v inej, v iných prírodných vedách, ako lesníci sú odborníci. A vy nemôžte hovoriť o druhých ľuďoch za to, že majú iný názor, sú tzv. ochranári.
A to sa mi nepáči, a preto som povedala, že tá iná verejnosť, lebo tá iná verejnosť môže byť zložená aj skutočne z odborníkov vysoko erudovaných, ale môže to byť aj obyčajný človek, ktorý ide do lesa, a ten les má plniť tomu, jemu tie funkcie. Aj on má právo mať svoj názor a mať nejakým spôsobom tie jeho funkcie, ktoré ten les mu prináša, naplnené. A či už to bude cez, cez tú samosprávu, ktorá by mala mať väčšie možnosti, alebo cez týchto, tieto ochranárske združenia, ktoré vedia odborne naformulovať, vedia odborne zoponovať alebo navrhnúť tieto názory, tak, tak by to malo byť. Ale nemali by sme hovoriť o niekom, že je tzv. ochranár za to, že, alebo tzv. niekto, kto má iný názor.
Martin Fecko, áno, ja vítam veľmi túto diskusiu, som, som rada, že je, lebo o lesoch jednoznačne treba hovoriť a ešte aj na tejto schôdzi o nich hovoriť budeme. Ale nevidím priestor do takých veľkých zmien do druhého... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

O tomto čase mi tu už nemá veľmi kto pomôcť. Ďakujem pekne (reakcia na nainštalovanie mikrofónu do optimálnej polohy).
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predstavila návrh zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti.
Začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do bežného života je často nemysliteľné bez súbežného začlenenia takejto osoby na trh práce. Pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je presadenie sa na trhu práve obzvlášť náročnou úlohou.
Za účelom zlepšenia vyhliadok na uplatnenie sa osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce existuje viacero nástrojov. Medzi inými aj príspevok na činnosť pracovného asistenta. Príspevok na činnosť pracovného asistenta možno v súčasnosti poskytnúť buď zamestnávateľovi pre jeho zamestnanca, alebo samostatne zárobkovo činnej osobe pre ňu samotnú. Aby bol pracovný asistent dostupný čo najväčšiemu okruhu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, zákon o službách zamestnanosti pod pojem samostatne zárobkovo činná osoba zahŕňa napríklad aj konateľov v spoločnosti, osoby vykonávajúce slobodné povolanie a podobne. Napriek evidentnej a nepopierateľnej snahe ponúknuť príspevok na činnosť pracovného asistenta čo možno najširšiemu okruhu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré majú záujem pracovať, stále existuje pomerne početná skupina pracovných činností, na výkon ktorých príspevok na činnosť pracovného asistenta nemožno poskytnúť. Do takýchto skupín, do takýchto skupín pracovných činností spadajú napr. umelci, športovci či verejní funkcionári.
Cieľom návrhu zákona je rozšírenie okruhu osôb a pracovných činností, na výkon ktorých je možné požiadať o príspevok na činnosť pracovného asistenta. Zámerom predloženého návrhu zákona je možnosť poskytnutia príspevku na činnosť pracovného asistenta aj pre ťažko zdravotne postihnutého umelca, športovca či ťažko zdravotne postihnutého verejného funkcionára. Predkladaný návrh zákona bude mať hlavne pozitívne sociálne vplyvy.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1026. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1075 z 28. mája 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Tak ja ešte týchto pár minút využijem, aby som trošku bližšie predstavila tento návrh zákona. Predovšetkým by som chcela hovoriť o Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý v čl. 27 hovorí o možnosti práce a zamestnávania a teda nastoľuje podmienky tak, alebo zmluvné strany sa zaviazali aj v tomto smere pracovať v prospech ľudí so zdravotným postihnutím.
Vzhľadom na to, že máme strašne veľa ľudí so zdravotným postihnutím, resp. každý, v Európe to máme až každý šiesty človek, u nás sa hovorí skôr o každom desiatom človeku, tak vzhľadom na to, že máme asi okolo ku koncu roku 2017 sme mali okolo 720 pracovných asistentov a na ten počet, ktorý máme, hlavne napríklad invalidných dôchodcov nad, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 % takmer 100-tisíc, tak je to číslo malé. Ako som už spomínala, v dôvodovej správe alebo teda ako som v tom predstavení návrhu zákona uviedla, zatiaľ máme len dve možnosti, kedy môže osoba so zdravotným postihnutím o pracovného asistenta požiadať, a to je buď zamestnanec, alebo je to zamestnanec u zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činná osoba.
Týmto návrhom zákona to chceme rozšíriť aj na slobodné povolania, umelcov a aj na verejných funkcionárov. Verejný funkcionár, je to samozrejme môj prípad, čiže som tu v konflikte záujmov a prichádzam s týmto návrhom len preto, že dva roky zbytočne čakám, že niekto z mojich kolegov tento návrh dá. Je tu 150 ľudí a, bohužiaľ, človek si ho musí predložiť sám. Takisto ma vyzývajú k tomu aj Kancelária Národnej rady, pretože keď sme riešili tento problém, nikto mi nevedel pomôcť, a takisto ma k tomu vyzvalo v podstate aj ústredie práce a ministerstvo práce. Takže preto tu stojím. A vzhľadom na to, že som v konflikte záujmov a že malo by sa to dotýkať aj mňa, tak ja z tohto miesta prehlasujem, že ak by bol tento návrh zákona posunutý do druhého čítania a, nedajbože, by sme túto zmenu prijali, tak sa, určite sa vzdám nároku na príspevok na pracovného asistenta minimálne v tomto volebnom období.
Keď sa bavíme o umelcoch, ja by som tu chcela vyzdvihnúť, keďže už nemáme veľa času a chcela by som to dneska skončiť, tak by som chcela pripomenúť, že napríklad pri umelcoch môže ísť o takú činnosť, ako je nejaké maľovanie, čiže sú to zmluvy na základe autorského zákona, ktoré nespadajú pod činnosť pracovného asistenta, a takýto človek nemôže požiadať o pracovného asistenta.
Minimálne tu mám jeden krásny príklad spisovateľa, ktorý píše knihy, ktorý píše sience fiction knihy, možno veľmi dobrý typ na letné čítanie. Je to človek s ťažkým zdravotným postihnutím, človek ležiaci s dýchacím prístrojom, napriek tomu píše tie knihy, píše ich, naozaj mu tu trvá strašne dlho, kým tie knižky napíše, ale má už na svojom konte tri hrubé knihy, a je odkázaný na príspevok na opatrovanie. Čiže ak sme sa tu minulý týždeň bavili o tom, že ľudia so zdravotným postihnutím by si mali na seba zarobiť, tak v tomto prípade tá možnosť nie je, pretože tento človek naozaj na tú pomoc odkázaný je, pracovného asistenta nedostane. To také vyjadrenie z úradu práce naozaj je. A myslím si, že táto forma by mu veľmi pomohla. Ten človek sa naozaj začlenil do spoločnosti po strašne dlhých rokoch a dnes si myslím, že to prospieva celej spoločnosti, kedy si ho volajú na besedy, na diskusie, a aj takýto človek zrazu má úplne iný zmysel života.
Podobne sú na tom športovci. V tomto prípade by som sa zamerala skôr možno na tých reprezentantov, ktorí už majú kus práce za sebou a v rámci nejakých svojich športových aktivít sa zdokonalili natoľko, že reprezentujú Slovenskú republiku, a naozaj ak majú ťažké zdravotné postihnutie, potrebujú toho asistenta. Takisto som roky športovala v boccii a tam každý jeden z nich je odkázaný na asistentov. Čiže sú to ľudia, ktorí už majú aj nejaké odmeny za tú svoju športovú činnosť, čiže tiež sa tam jedná o príjem.
No a teda v poslednom rade sú to tí verejní funkcionári, ktorí, o ktorom hovorí aj Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím v čl. 29, že účasť na politickom a verejnom života by mala byť nejakým spôsobom zaručená a to súvisí aj s vytváraním tých podmienok. Nebudem to tu už ďalej nejako veľmi rozvádzať, ale verím, že tento návrh zákona si nájde nejakú odozvu aj u poslancoch, a verím, že tento zákon bude podporený.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Predkladám ctenej Národnej rade zákon alebo zmenu zákona, na základe ktorej by sa mala výrazne znížiť politizácia procesu voľby riaditeľa alebo riaditeľky RTVS a následne sa tiež mení spôsob, akým môžme tohto riaditeľa alebo riaditeľku potom odvolať. Cieľom navrhovaného právneho predpisu je vylúčiť akékoľvek politické vplyvy na voľbu a odvolávanie generálneho riaditeľa RTVS, a to zmenou mechanizmu voľby generálneho riaditeľa a presunom kompetencie odvolávať riaditeľa, respektíve generálneho riaditeľa na Radu RTVS. Z dôvodu formálnej aj materiálnej garancie nezávislosti RTVS, ktorá je zákonom zriadená ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, sa navrhuje zmena procesu voľby generálneho riaditeľa, ktorý je štatutárnym orgánom, riadi jej činnosť, koná v jej mene a rozhoduje o všetkých otázkach týkajúcich sa RTVS, ktoré nie sú zákonom vyhradené, do výlučnej pôsobnosti Rady.
Aj keď zákon garantuje nezávislosť RTVS, voľbu jej štatutárneho orgánu zveruje v súčasnosti do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá nepochybne je politickým orgánom, v dôsledku čoho nemožno politické vplyvy v procese voľby generálneho riaditeľa úplne vylúčiť. Verejnoprávny vysielateľ má byť garantom nezávislosti, plurality a objektivity vysielania, preto sa navrhuje zveriť voľbu generálneho riaditeľa nezávislému orgánu, ktorý bude pri jeho výbere prihliadať primárne na odbornosť kandidáta a reprezentáciu záujmov adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania.
Navrhuje sa, aby bol proces ustanovenia do funkcie rozdelený do dvoch štádií: zvolenie a vymenovanie. Voliť generálneho riaditeľa bude osobitý, na to určený orgán, zbor voliteľov a vymenúvať do funkcie ho bude orgán dohľadu, a to je Rada RTVS. Tak ako doteraz bude kandidát prezentovať svoj projekt riadenia a rozvoja RTVS na verejnom vypočutí, ktoré bude vysielané naživo. Pri prezentácii projektu bude kandidát odpovedať na otázky zboru voliteľov. Pre zvolenie kandidáta za generálneho riaditeľa je potrebné získať najmenej dve tretiny všetkých členov zboru voliteľov, čo znamená najmenej osem hlasov. Návrh zákona upravuje aj proces opakovanej voľby alebo novej voľby riaditeľa RTVS. Oprávnenie odvolať generálneho riaditeľa bude môcť Rada RTVS, pričom obligatórne aj fakultatívne dôvody na jeho odvolanie ostávajú nezmenené.
Navrhuje sa vytvorenie zboru voliteľov ako nového orgánu, ktorého úlohou bude voľba generálneho riaditeľa a bude sa ustanovovať nanovo zakaždým, keď generálnemu riaditeľovi skončí výkon funkcie či už uplynutím funkčného obdobia alebo iným spôsobom. Personálne zloženie zboru voliteľov sa navrhuje tak, aby garantovalo jeho apolitickosť a súčasne, aby v ňom boli zastúpené záujmy adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania. Záujmy umeleckej obce budú reprezentovať riaditelia Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a riaditeľ Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý bude zároveň reprezentovať aj záujmy národnostných menšín. Navrhuje sa, aby svoje zastúpenie v zbore voliteľov mala aj novinárska obec, akademická obec prostredníctvom prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie, cirkvi, prostredníctvom zástupcu cirkvi a náboženských spoločností, šport prostredníctvom prezidenta Slovenského olympijského výboru, mestá a obce Slovenska prostredníctvom predsedu ZMOS-u a zamestnávatelia, odbory a osoby so zdravotným postihnutím.
Svojho zástupcu v zbore voliteľov budú mať aj zamestnanci RTVS. Časť členov zboru voliteľov sa ustanoví priamo titulom funkcie, ktoré tieto osoby zastávajú. Druhú časť budú tvoriť členovia vybraní tými, ktorých záujmy majú reprezentovať. Člena zboru voliteľov zastupujúceho novinársku obec a člena zboru voliteľov, ktorý zastupuje osoby so zdravotným postihnutím, navrhnú subjekty preukázateľne pôsobiace v príslušnej oblasti najmenej tri roky. Zástupcu cirkvi a náboženských spoločností navrhnú cirkvi a náboženské spoločnosti registrované v Slovenskej republike.
Zákon preferuje situáciu, ak sa subjekty, ktoré navrhnú člena zboru voliteľov z novinárskej obce z oblasti ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím, registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, zamestnávatelia a odbory zhodnú na jednom spoločnom kandidátovi. V tom prípade je predseda Rady ich návrhom viazaný. Ak by však k zhode nedošlo a na jedno miesto člena zboru voliteľov by bolo navrhnutých viacero kandidátov, člena zboru voliteľov zvolí z nominovaných kandidátov Rada. V prípade, ak v zákonom stanovenej lehote nebude na príslušne miesto zboru voliteľov navrhnutý alebo vymenovaný žiaden kandidát, okrem člena zboru voliteľov voleného zamestnancami RTVS, vymenuje predseda Rady člena zboru voliteľov aj bez návrhu. Predseda Rady bude v tomto prípade povinný vymenovať člena zboru voliteľov z oblasti, ktorú má tento člen zastupovať. Zbor voliteľov si volí spomedzi seba svojho predsedu, ktorý vedie verejné vypočutie kandidátov a hlasovanie o voľbe generálneho riaditeľa. Na to, aby bol zbor voliteľov uznášaniaschopný, je potrebné, aby boli prítomné aspoň dve tretiny jeho členov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ. Predkladaný návrh zákona nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, žiadny vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana.
Tým som formálne uviedol zákon. Prosím, dajte priestor spravodajcovi a do rozpravy sa potom hlásim ako prvý, pani predsedajúca.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona a preto predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Je to už druhýkrát v tomto volebnom období, čo predkladám vládny návrh zákona. Sám som nečakal, že sa mi také niečo stane, ale život je rozmanitý. Viete, podľa čoho poznáte, že cez vládu prejde niečo dobré? Že sa to pred vládou zastaví. To v tomto volebnom období platí, už sa to stalo pri zmene Trestného zákona, kde prešiel zákon celým medzirezortným pripomienkovacím konaním, ale tesne predtým, ako ho mala prerokovať vláda, bol stiahnutý a rovnaká vec sa stala aj v tomto prípade, kedy zákon z pera vtedajšieho ešte ministra pána kolegu Maďariča, ktorý spolu predkladá túto novelu so mnou, prešiel celým MPK, ale bol stiahnutý na úrovni vlády.
Tento zákon reaguje na situáciu v našom verejnoprávnom médiu a hovoril som to v dôvodovej správe. Jeho účelom má byť výrazné zníženie politizácie procesu. Tá dôvodová správa dokonca je tak ambiciózna, že hovorí, že sa úplne zruší politický vplyv. Keď si pozrieme to zloženie aj zboru voliteľov a keď aj vieme, akým spôsobom vzniká Rada RTVS, je na mieste minimálne akademická diskusia, či tam politický vplyv je, alebo nie je. Každopádne som presvedčený o tom, že ten vplyv bude výrazne menší, pretože sa vlastne záujmové skupiny rozkladajú v čase a v priestore a musia sa nejakým spôsobom koordinovať a keď sa takéto niečo stane, že nie je príliš veľká koncentrácia moci pri rozhodovacom procese, tak častokrát, keďže je to proces transparentný a videný verejnosťou z vonku, tak musí každá jedna z tých záujmových skupín deklarovať, na základe čoho presadzuje toho alebo onoho kandidáta a vtedy práve treba verejnosti argumentovať, že spĺňa vopred dané kritériá a že ten človek, kandidát, alebo kandidátka na generálneho riaditeľa alebo riaditeľku RTVS bude na svojom mieste zastupovať záujmy verejnosti.
Bohužiaľ, práve dnes situácia v RTVS nás presviedča o tom, že takáto zmena je nanajvýš nutná, po zvolení pána Rezníka sme mnohí ľudia hovorili o tom, že starého psa novým kúskom nenaučíš. Pán Rezník mal svoju históriu, pán Rezník bol skôr zástupcom nejakého modelu štátneho média, než by to bolo médium verejnoprávne. Tá služba verejnosti sa vytratila a zároveň sledujeme, že aj manažérske schopnosti nového vedenia RTVS nie sú ideálne a pokles kvality, či už spravodajstva alebo vysielania, je, bohužiaľ, každý deň sledovanou súčasťou spoločenského a verejného života na Slovensku.
V svete, kde lož už nemá krátke nohy, potrebujeme silné a dôveryhodné verejnoprávne médiá. To, že lož má krátke nohy, už, dámy a páni, neplatí. A je to štatisticky a vedecky dokázané, že v prostredí sociálnych sietí sa klamstvá šíria rýchlejšie ako pravda, ktorá za nimi behá a snaží sa vyvracať každé jedno tvrdenie, ktoré je klamlivé. Nikdy nedokáže dobehnúť až k poslednému adresátovi tej klamlivej správy. Voči tomu, ak má niečo stáť, tak samozrejme tých vecí je viacero, ale keď sa pozrieme na stabilné demokratické krajiny, tak jedni z najsilnejších hráčov, ktorí zabezpečujú objektívne informovanie verejnosti nielen na základe svojej vlastnej profesionality, ale aj na základe renomé, ktoré so sebou nesú, tak sú to práve silné verejnoprávne médiá, ako je BBS, ako je napríklad aj v Čechách Česká televízia, ktorá ako posledná odoláva v prostredí, ktoré je pretkané mocenskými a finančnými vplyvmi.
Som presvedčený, že v krajine, ako je Slovensko, kde z jednej strany ešte stále sme nie úplne si uvedomili, čo je to zodpovednosť za spravovanie vlastného štátu a z druhej strany sme vystavovaní najmä vplyvom ruskej propagandy, ktorá sa skladá spoločnosť neustále, ktorá sa snaží spoločnosť neustále rozkladať, je potrebné, aby sme voči takýmto vplyvom zasiahli a jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je zvýšiť kvalitu verejnoprávnej služby v mediálnej oblasti. Som presvedčený o tom, že tento návrh tomu napomáha. Je to návrh, ktorý nie je politický, je rýdzo odborný, symbolický. Jeden predkladateľ je na strane koalície, jeden je na strane opozície, čo môže znamenať buď dve veci, že každý z nás si nájde okruh ľudí, ktorí nás podporia a ten zákon prejde, alebo sa Národná rada zasekne a zahlasujeme za to my dvaja. To uvidíme v priebehu hlasovania. Ja dúfam, že ten prvý scenár je ten reálnejší, že tento návrh nájde podporu v Národnej rade a že už ďalší riaditeľ alebo riaditeľka RTVS budú volení podľa nových pravidiel.
Dodám technickú. Sme otvorení pripomienkam. Ak by tento návrh prešiel do druhého čítania, veľmi radi si obidvaja sadneme s kýmkoľvek nad možné zmeny a ak si myslíte, že je možné ho ešte vylepšiť a posunúť k lepšej forme, tak sa o tom môžme rozprávať pri druhom čítaní na ďalšej schôdzi Národnej rady.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som len chcela povedať, že tento návrh z môjho pohľadu je pripravený veľmi precízne a dôsledne a taktiež sa stotožňujem s tým, aby generálny riaditeľ nebol volený tu na pôde parlamentu, lebo hrozí, že môže byť ovplyvňovaný rôznymi politickými tlakmi, čo v žiadnom prípade nie je to, čo v momentálnom demokratickom systéme my potrebujeme a chceme. A mám však napriek tomu, že som optimistka, mám jednu takú pripomienku. Týka sa priamo konkrétnej veci z tohto zákona. Predstavila som si, že by členovia rady zboru voliteľov teda boli hašterivé typy a povedali by si, že predsedu si len tak nezvolia, len tak jednoducho, lebo, lebo záujmy predsa každý môže mať rozdielne. Chcem sa len spýtať, možnože trošku ešte by sa mohlo porozmýšľať nad tým, čo by sa stalo v prípade, že by sa nedohodli na tomto predsedovi a že dokedy by bol stanovený ten termín, že dokedy by sa mali teda dohodnúť, aby sa to zbytočne potom nenaťahovalo formálne. Takže to je jediná moja pripomienka krátka. Ďakujem.