40. schôdza

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Zemanová, pri vašom vystúpení som si spočiatku myslel, že sa mi to skutočne len sníva. Ale je to skutočnosť, a preto zareagujem na vaše vystúpenie v dvoch oblastiach.
Po prvé ste vraveli, že som poľnohospodárov nazval, že sú to akýsi chudáci, ktorí sú, keď existujú mrazy a podobne. Ja som vôbec toto netvrdil. Tvrdím a stojím si za tým, že poľnohospodári sú v mnohom závislí na matke prírode. Sú to, naopak, hrdí a pracovití ľudia, ktorí sú spätí s prírodou a vďaka aj ich tvrdej práci môžeme my a konečne aj vy mať na stole aj slovenský chlieb.
Okrem toho každému je známe, že sú obrovské klimatické zmeny, na ktoré poľnohospodári nie vlastnou vinou doplácajú, a preto musia byť dotovaní. S týmito klimatickými zmenami veľmi úzko súvisia aj škodcovia, hlavne ich premnoženie, na čo tiež poľnohospodári potrebujú nemalé prostriedky.
A po druhé chcem reagovať na vašu pripomienku, že naša vláda ide poľnohospodárom rozdávať. No sa vôbec čudujem, že niečo také sa opovažujete povedať. Ako chceme dosiahnuť, aby u nás prevládali slovenské výrobky bez biochemikálií, ako chceme dosiahnuť, aby sme mali kvalitné biopotraviny, keď cenami nás budú podliezať cudzí výrobcovia? Skúste nám to aspoň načrtnúť.
A v neposlednej miere tieto oparenia nie sú nesystémové, ja si myslím, že nesystémové sú, pri všetkej úcte, vaše vedomosti.

Ďakujem pekne. No, neviem, či mi budú stačiť dve minúty, takže rýchlo.
Pán poslanec Antal, dotácie krivia trh. Ja som povedala, že pomáhajme poľnohospodárom, ale systémovými opatreniami, a rozdávanie len vybranej skupine, i keď cez štátnu pomoc, nie je systémové.
Pán poslanec Baláž. Áno, sú to dotácie a sú tu dotácie, ktoré sú z Európskej únie a zneakceptovať tento fakt by naozaj poškodilo našim poľnohospodárom. Ale ako bolo povedané, je naším trendom zrušiť ich v rámci celej Európskej únie, aby naozaj neboli tuná tie krivosti, jeden dostane viac, druhí dostanú menej.
Ale náš odkaz, strany SaS, je jednoznačný pre poľnohospodárov. Poľnohospodárom majú z našej strany garantovanú, že dostanú pomoc, ale dostanú ju, pomoc, vrátane, vrátane aj opatrení pri naozaj živelných pohromách, ale tá pomoc nebude takáto nesystémová, ale bude systémová v rámci uľahčenia ich podnikateľov a podnikateľského prostredia a bude rovnaká pre každého jedného.
Pán poslanec Zelník, snažíte sa tu vyvolať atmosféru, že sme proti našim poľnohospodárom. To však nie je pravda. My sme tí prví, ktorí im podávame pomocnú ruku, lebo toto, čo vy robíte, je, je krivenie, krivenie naozaj toho prostredia, toho trhu, jeden dostane, druhý nedostane a to vlastne nie je, nie je správne. Naša pomoc bude spoločná pre všetkých, pre každého rovnako.
Pán poslanec Hrnko, ste hovorili, prepáčte, ale úplne od veci. Od SaS majú poľnohospodári garantovanú podporu a pomoc, nie však cez agrodotácie.
Pán kolega Bernaťák, dotácie, slovenská pôda má byť riadne obhospodarovaná. Má mať vlastníka a jej vzťah... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem za rozpravu, ktorá tu odznela, za kolegov, aj za tie faktické pripomienky.
Chcel by som sa vyjadriť aj k pánovi Feckovi, ktorý sa pozitívne vyjadril viac-menej o tejto podpore a vlastne vyjadril to aj na výbore, že by bolo dobré začleniť do tohto systému dotačného aj včely. Samozrejme, tak ako sme o tom rozprávali, bude sa to dať uskutočniť, ale to treba hovoriť s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, ktorá vlastne v spolupráci s tou Slovenskou potravinárskou a poľnohospodárskou komorou navrhovala tieto jednotlivé komodity, a vlastne to nie je výmysel Slovenskej národnej strany alebo ministerstva pôdohospodárstva, na tomto systéme sa dlhodobo pracovalo.
A chcel by som, pán Fecko, ťa poopraviť, možno si si nevšimol, v tej spoločnej správe je uvedené, že účinnosť zákona je od 1. 4. 2019, nakoľko sa akceptovali pripomienky ústavnoprávneho výboru, je to uvedené v tej spoločnej správe a stotožňuje sa s tým aj gestorský výbor, takže len toľko.
Práveže si myslím, že to je ešte len začiatok pomoci pre našich poľnohospodárov. Komu z nás tu nezáleží na rozvoji a zamestnanosti na vidieku, na rozvoji nášho vidieka? Veď máme dlhodobé skúsenosti, že hlavne v prístupových rokoch, keď sme vstupovali do Európskej únie, bola táto téma veľmi podhodnotená a zanedbaná a neboli vyjednané jednaké podmienky pre všetkých uchádzačov.
A chcem vám len na adresu pani kolegyne povedať, že v ôsmich krajinách Európskej únie táto systémová pomoc prebieha a ide nad rámec a my by sme sa mali tým inšpirovať, napríklad v Nemecku sa poskytuje aj na veterinárne liečivá v živočíšnej oblasti, v rastlinnej výrobe táto podpora je aj na pripoistenie takých udalostí, ako tu spomínal aj kolega Kvorka, že ktoré my nevieme predvídať a zvlášť v tejto dobe, keď skutočne tá zmena klímy je pociťovaná aj v našich podmienkach. Takže aj iné krajiny Európskej únie poskytujú, poskytujú túto pomoc a idú nad rámec aj tejto našej pomoci.
Je to taká prvotina a máte obavy že z rozdeľovania. Je každý jeden poľnohospodár, ktorý pôsobí v tomto odvetví, má nárok na túto pomoc a musí si, samozrejme, podať tú žiadosť. Predsa nič vám nepríde zadarmo, musíte splniť nejaké elementárne veci, ktoré som už spomínal, že sú uľahčené veľmi administratívne, že vlastne je uľahčenie, že sa môže podávať tá žiadosť aj elektronicky. A je to, ako ste si všimli, zatiaľ na 3 roky a je to na roky 2019, 2020, 2021, to znamená, že aj v budúcom volebnom období, vlastne sa to prelína už do ďalšieho volebného obdobia, a ja by som za tým naozaj nehľadal žiadnu, žiadnu politiku.
Napriek tomu ďakujem za plodnú diskusiu a verím, že tak, ako povedal aj pán Jurzyca, že niektorí poslanci zo SaS nemali s týmto zákonom, návrhom zákona problém v prvom čítaní, že drvivou väčšinou, kolegyne, kolegovia, podporíme tento zákon, ktorý, ako som už povedal v úvode, je dlho očakávaný, dlho očakávaný zo strany našich poľnohospodárov.
Ďakujem.

Len v krátkosti. Ďakujem za slovo. Chcem vás požiadať o podporu tohto zákona.
A, pán podpredseda, chcem nahlásiť termín hlasovania na dneska na 17. hodinu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, uvedený zákon je v zmysle ženevskej konvencie, ktorá rozdeľuje ozbrojencov a neozbrojencov, teda kombatantov a nonkombatant, v priestore, kde sú vojaci v prípade, kde je konflikt, a zároveň vychádza v ústrety požiadavke biskupov katolíckej cirkvi, podľa kanonického práva katolíckej cirkvi je vojak len asimilati a soldati, teda vojaci nie sú vojaci v pravom slova zmysle, ale len prispôsobení vojakom a ich hlavnou úlohou je vykonávanie duchovnej služby v ozbrojených silách, v zložkách a tak ďalej.
Nebol by som úplný, keby som nepovedal, že Ekumenická rada cirkví, ktorá zastupuje duchovných v ozbrojených silách, ktorí nie sú v katolíckej cirkvi, ale v iných cirkvách, má v tejto otázke úplne iný názor, myslí si, že aj ich duchovní by mali byť ozbrojení takisto ako ostatní vojaci.
Teda čo je cieľom našej predloženej novely? Cieľom novely zákona je vytvorenie zákonnej možnosti pre osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou pôsobiace v Policajnom zbore Slovenskej republiky, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky alebo v ozbrojených silách Slovenskej republiky, spočívajúcej v nepridelení a nepoužívaní zbrane. Novela sa tak dotýka zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
Predkladaná novela zosúladí legislatívu Slovenskej republiky so ženevskými konvenciami, v ktorých sa na duchovnú službu hľadí ako na neozbrojenú, teda nekombatantov. Používanie zbrane môže viesť aj k smrteľným následkom, čo je v príkrom rozpore s prevažnou väčšinou náboženských vyznaní, keďže život vnímajú ako najvyššiu hodnotu. Osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou pôsobiace v Policajnom zbore Slovenskej republiky, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky alebo v ozbrojených silách Slovenskej republiky majú za cieľ plniť úplne odlišné úlohy ako ostatní policajti, dozorcovia alebo vojaci.
Odlišné vnímanie duchovnej služby v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách sa uplatňuje aj v iných krajinách. Nie je to všeobecné, ale v krajinách ako Nemecko, Taliansko, Chorvátsko či Spojené štáty americké tento princíp, že vojenskí duchovní sú neozbrojení, je všeobecné a dlhodobo platný.
V súčasnosti sa osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou pôsobiacim v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách prideľujú zbrane a v niektorých prípadoch ich musia aj používať, napríklad počas povinných cvičných strelieb, ktoré musia absolvovať. V prípade Zboru väzenskej a justičnej stráže osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou síce zbraň pridelenú nemajú, ale používať ju musia počas povinných cvičných strelieb.
Predkladaná novela generálne nezakazuje osobám povereným duchovnou, pastoračnou službou v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách držať zbrane. Bude na rozhodnutí príslušnej cirkevnej autority, či svojim osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou umožní mať pridelenú zbraň a používať zbraň alebo nie.
V praxi môže nastať situácia, keď príslušná cirkev, cirkevná autorita generálne neudelí súhlas s pridelením a používaním zbrane vo vzťahu k všetkým jej osobám povereným duchovnou a pastoračnou službou v ozbrojených silách a zboroch, ale aj v situáciách, keď takýto súhlas nebude udelený len individuálnej konkrétnej osobe poverenej duchovnou a pastoračnou službou. Napr. na základe jeho žiadosti vo vzťahu k jeho cirkevnej autorite z dôvodu výhrady vo svedomí.
Predkladaná novela tiež myslí na situácie, keď môže byť osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane počas výkonu jej služby v ohrození. Ak na to nastanú okolnosti, bude osobe poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane poskytnutá primeraná ochrana ozbrojeným zborom alebo ozbrojenými silami, ktorých je príslušníkom. Pod primeranou ochranou osoby poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane sa napríklad rozumie pridelenie neprestrelnej vesty, zavedenie režimových opatrení či pridelenie iného príslušníka so zbraňou na ochranu alebo iné vhodné ochranné opatrenia v závislosti od závažnosti možného ohrozenia osoby poverenej duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane. Osoba poverená duchovnou a pastoračnou službou bez pridelenej zbrane bude môcť aj sama požiadať svoj ozbrojený zbor alebo ozbrojené sily o poskytnutie primeranej ochrany, ak sa bude domnievať, že si to okolnosti vyžadujú. O poskytnutí primeranej ochrany rozhodne príslušný veliaci v ozbrojených zboroch alebo v ozbrojených silách.
Predkladaný návrh zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti a službu verejnej správy pre občana.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.
V tejto chvíli by som ešte chcel povedať, že vlastne tento návrh a požiadavka biskupov vychádza z celkovej tendencie, ktorá sa uplatňuje v katolíckej cirkvi po 2. svetovej vojne, keď katolícka cirkev najskôr trvala na tom, aby sa kňazi nejakým spôsobom dištancovali od politiky, aby boli pastiermi pre všetkých a nezapájali sa do praktického politického zápasu, teda aby nezastávali politické funkcie. A takisto ide aj o to, aby vlastne sa venovali tomu základnému, čo je ich povinnosť, a to je pastorácia.
Viem, že na tento môj návrh je veľa rozličných názorov, ale keďže ide o to, že v každom jednotlivom prípade bude rozhodovať vrchnosť cirkevná, takže by som umožnil, aby v slovenských ozbrojených silách vlastne bola rešpektovaná výhrada svedomia aj kanonické princípy niektorých cirkví, ktoré v ozbrojených silách pôsobia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, ctené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Hrnka, Evy Smolíkovej, Stanislava Kmeca, Tibora Bernaťáka a Juraja Soboňu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1222), druhé čítanie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1519 zo 4. decembra 2018 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Hrnka, Evy Smolíkovej, Stanislava Kmeca, Tibora Bernaťáka a Juraja Soboňu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
V bode II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
III. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku. Z celkového počtu členov výboru 10 bolo prítomných 8 poslancov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 516 z 22. januára 2019 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenou. Je tam technická zmena.
IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Hrnka, Evy Smolíkovej, Stanislava Kmeca, Tibora Bernaťáka a Juraja Soboňu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1222), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie, rokoval 29. januára 2019 o spoločnej správe na svojej 64. schôdzi. Spoločnú správu neschválil, nakoľko výbor neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť určil spoločného spravodajcu poslanca Petra Šucu informovať Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu a výsledkoch rokovaní výborov podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Cieľom zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 predmetného zákona je zvýraznenie postavenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri realizácii ich vlastníckych práv voči dlžníkom spomedzi ich radov. Tento cieľ však nebol splnený najmä s prihliadnutím na nejednoznačnosť aplikačnej praxe napriek skutočnosti, že záložné právo existuje zo zákona, a teda ide len o jeho deklaráciu v katastri nehnuteľností.
Najčastejším dôvodom odmietnutia vykonania zápisu záložného práva je výklad, že o zápis je možné požiadať len pri pohľadávkach vzniknutých, teda len tých, ktoré vznikli. Ide o absurdné, nelogické zdôvodnenie nezapísania záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Keďže aplikačná prax, ako aj právna veda u daného slovotvaru predpokladá aj smerovanie do budúcna, teda nejde nielen tých pohľadávok, ktoré vznikli, ale aj tých, ktoré ešte len vzniknú. Tento výklad plne aj korešponduje s logickým zameraním zákonného záložného práva, ktoré vzniklo zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Predkladaná novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má za cieľ chrániť prevažnú časť obyvateľov bytových domov pred ich dlžníkmi a neplatičmi tým, že odstraňuje problémy, ktoré vzišli z aplikačnej praxe. Precizuje pojmy dotknutého ustanovenia tak, aby nemohlo dochádzať k rôznym výkladom, ktoré môže spôsobiť, že pohľadávky zostávajú neuspokojené alebo uspokojené len sčasti, pričom schodky na plnenie spojených s užívaním bytu neplatiča a preddavkových platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv hradia zo svojho vrecka.
Pri riešení tohoto problému som sa stretol s rôznymi názormi. Tieto názory boli, boli smerované vlastne k tomu, že čo to znamená, že pohľadávky, ktoré vzniknú do budúcna. Je to, je to vlastne tým, že naozaj to veľmi, veľmi tak zle znie, ale ak niekto si naštuduje ten zákon, ak niekto si naštuduje túto problematiku, tak zistí, že to záložné, zákonné záložné právo platí, či túto moju zmenu prijmeme, alebo neprijmeme. To znamená, že ja chcem len vyšpecifikovať, presne chcem určiť vlastne ten výklad, ktorý zákonodarca v roku 1993 mal na mysli, chrániť obyvateľov tých bytových domov.
To znamená, že tu sa nejedná o nejaké vysoké čiastky, tu sa jedná len o to, že ak človek, ktorý vlastní ten byt, neplatí do fondu opráv, pohľadávka vznikne povedzme v sume 2 200, 2 300 eur, hej, tak môže si uplatniť to zákonné záložné právo.
Tu si musíme uvedomiť, že sú dva pojmy. Jeden pojem je vznik záložného práva a potom vlastne to uplatnenie v praxi toho záložného práva. Uvedomujeme si, že vlastne to uplatňovanie môže byť trošku, trošku zložitejšie, ale to by sme sa museli vlastne potom pustiť do Občianskeho zákonníka a tam upraviť vlastne, kto je prvý, kto je druhý, kto je tretí.
Nejedná sa tu o žiadne vysoké čiastky, ja len chcem, aby tí ľudia, ktorí naozaj ničím sa nepričinili o to, aby ten vlastník neplatil v tom dome, tak prídu o tých 2-3-tisíc eur. O nič iné tu nejde. Tu nejde o to, že by sme my chceli banku nejakým spôsobom odsunúť nabok, ale musíme si uvedomiť, banka, banka ide do rizika, banka berie úroky, banka podniká. To znamená, že ona, ona má na mysli v tom, v tom svojom ponímaní, že, že môže dôjsť k nejakým konfliktom alebo, alebo nejakému, nejakému zádrhelu.
Chcel by som upozorniť ešte na jednu vec, pretože tu, tu naozaj toľko demagógie okolo toho bolo, že ja som, ja som bol šokovaný. Ja som to konzultoval naozaj na ministerstve financií, na ministerstve spravodlivosti, na ministerstve dopravy, všetci s týmto znením tohoto môjho zákona súhlasia a vítajú to. Aj verejnosť to víta, aj právnici. Samozrejme, niektorí možno majú obavy, ale aby, aby možno sme, sme ešte sa zamysleli aj nad tým, že banky o tom vedia a idú do toho rizika s tým, tak je zákon, je to hypotekárny zákon, je to zákon o bankách, ktorý v časti záložného práva hovorí, že banky vždy musia byť prvé, ale v druhej časti hovorí, to neplatí v prípade zákonného záložného práva. To znamená, že to je už v zákone o bankách. To záložné právo je špecifický inštitút, ktorý platí len na Slovensku. V Čechách napríklad nám to závidia, že oni to zrušili a teraz majú obrovské problémy tí, tí obyčajní majitelia tých, tých bytov, ktorí naozaj sa ničím zlým, nič zlé neurobili a vlastne prídu o tých 2-3-tisíc eur, možno štyri, hej. Ale správcovská spoločnosť vo väčšine prípadov vždy dbá na to, aby tam, ak tam nejaký dlh vznikol, tak, tak dajú nejaký splátkový kalendár. A tá správcovská spoločnosť dbá na to, aby tí ľudia platili, hej.
Zákonné záložné právo existuje zo zá-ko-na. To znamená, že tu sa nevytvára nový inštitút záložného práva, to existuje, to len špecifikovaný.
Bolo rozhodnutie v roku 2010 Najvyššieho súdu, ktoré, ktoré bolo také sporné. Ja nie som právnik, takže ospravedlňujem sa, ak nepoužijem presné formulácie, ale tam bolo rozhodnuté, že do budúcna by nemali takého, takéto záložné práva sa zapisovať a kataster vtedy vydal rozhodnutie, že proste sa zapisuje len na základe nejakej listinnej, na nejaké, proste nejakú listinu že k tomu potrebujete.
Minulý rok sme schválili katastrálny zákon, kde sme to už vyškrtli. Už kataster nevyžaduje listinu. To znamená, že oni automaticky zapisujú. A keby ani nezapisovali, je zo zá-ko-na. Vždy ten vlastník toho bytu, vždy, vždy, vždy je na nultom mieste, aj keď nie je tam zapísaný. To je zo zá-ko-na, hej, to platí. To znamená, že, že naozaj nerozumiem, nerozumiem tomu, tej, tej takej, takej argumentácii, že, že sa niečo, niečo iné deje.
Ale chcel by som sa vrátiť k tomu rozhodnutiu Najvyššieho súdu. Toto rozhodnutie nie je, nie je brané ako právny judikát. To znamená, že bolo spústu rozhodnutí nižších súdov, okresných a krajských, kde jasne definovali, že to zákonné záložné právo platí. A že kataster musí zapísať, ak tí vlastníci o to požiadajú. To znamená, že to nie je o tom, že, že potrebujú, teraz už nepotrebujú ani listinu, ale to je zo zákona. Okresné súdy vydali niekoľko rozhodnutí, krajské súdy vydali niekoľko rozhodnutí a je len jedno ustanovenie toho Najvyššieho súdu, ktoré naozaj sa, naňho nepozerá sa. A v tom rozhodnutí bolo napísané, je to také trošku divné, že vlastne oni sa, ja si pomôžem, ja si pomôžem (rečník listuje v papieroch), Najvyšší súd sa oprel o gramatický výklad, hej. A aj ústava hovorí, že pri súčasnej interpelácii (pozn. red.: správne "interpretácii") právnych noriem nemožno vychádzať v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky len z gramatického znenia zákona na to, ako to urobil v danom prípade ten Najvyšší súd. To znamená, že, že všetky súdy to popreli, hej.
Takže nechcem ísť do nejakej právnej polemiky o tomto, ale jedná sa tu len o tých pár tisíc eur, aby tí ostatní vlastníci toho bytového domu, aby neprišli o tie poplatky, ktoré ten, ten daný dlžník neplatí. O nič iné tu nejde. A znovu chcem povedať, že tu sa len vyšpecifikujú vlastne tieto výrazy.
Skončil som a hlásim sa do rozpravy s pozmeňovákom.