43. schôdza

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, vy ste tam uviedli viacero vecí v tom zmysle, že súd sa riadi posudkami súkromnými rovnako ako posudkami znalcov, ktoré, ktorých ustanoví samotný súd, a že teda súkromné znalecké posudky sú častokrát akýmsi spôsobom ovplyvňované v neprospech zistenia skutočného stavu a z toho dovodzujete potrebu tejto novej právnej úpravy. Lenže zabúdate, že súd má právo a povinnosť si vyhodnotiť sám, akú hodnotu má ten-ktorý dôkaz najmä v situácii, kedy sú dôkazy vzájomne si odporujúce. A teda nerozumiem tomu, neviem, či ste si vedomá tejto skutočnosti, ale každopádne nerozumiem tomu, že prečo hovoríte to, že ak si dva dôkazy vzájomne odporujú, že je v podstate akosi závažnejší ten dôkaz, ktorý predložil alebo ktorý vypracoval súkromne ustanovený znalec. Každopádne si myslím, že to, že niektorá zo strán sporu nemá možnosť predložiť dôkaz, ktorý považuje za potrebný, je v rozpore so základným právom na súdnu ochranu.

Ďakujem. Vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi dve poznámky k forme návrhu na zmenu Civilného mimosporového poriadku a dve poznámky k obsahu.
Tá prvá formálna poznámka sa týka toho, že ten návrh nie je vypracovaný v súlade s legislatívnymi pravidlami. Neviem, kto vám s tým návrhom pomáhal, či tá istá kancelária advokátska ako s tým predchádzajúcim návrhom, ten bol podľa mojich vedomostí formálne správny. A vy tu, vy tu proste máte dva body v čl. I. Bod 1 § 34 sa dopĺňa, bod 2 § 36, či § 36 sa dopĺňa o bod 2, § 36 po doplnení znie a máte tam odsek 1, ktorý je dnes obsahom § 36, a potom odsek 2, ktorý tam chcete doplniť.
Legislatívne správny postup je, samozrejme, taký, že, že by ste dali iba, že § 36 sa dopĺňa o odsek 2, a teda súčasné znenie sa označuje ako odsek 1. Takže to by ste mohli tým, ktorí vám to spracovali, odkázať, že aspoň na takéto základné, elementárne, veci by si mohli dávať pozor pri príprave paragrafového znenia.
Druhá formálna poznámka sa týka toho, že otvárate Civilný mimosporový poriadok už druhýkrát v priebehu jednej schôdze. V podstate na tejto schôdzi parlament schválil vami predloženú novelu Civilného mimosporového poriadku a teraz prichádzate s ďalšou drobnou úpravou Civilného mimosporového poriadku. Civilný mimosporový poriadok je procesný kódex, ktorý by mal byť niečím ako ústava alebo, alebo, nechcem povedať biblia, ale niečím, do čoho sa v každom prípade nezasahuje na každej, každej schôdzi a pre akúkoľvek drobnosť, aj keď vám sa tá drobnosť môže zdať dôležitá. Ale teda na príprave procesných kódexov vrátane Civilného mimosporového poriadku pracovali desiatky odborníkov. Dlhé roky bolo, bolo to predmetom vážnych diskusií a očakávalo sa, že tie kódexy budú mať nejakú stabilitu, teda že sa nebudú meniť desaťkrát do roka, ako sa to deje zákonu o dani z príjmov alebo podobne.
Čiže aj tu si dovolím vysloviť výhradu, a teda najmä v situácii, že vy ste na predchádzajúcu schôdzu dali do prvého čítania malú novelu Civilného mimosporového poriadku, teraz dávate druhú malú novelu Civilného mimosporového poriadku. Teda ak už ste, ak už ste chceli riešiť tieto obe, obe veci, tak logický postup by bol, ak by ste to predložili v rámci, v rámci jedného návrhu. Toto sa mi teda z formálneho hľadiska zdá veľmi, veľmi zvláštny postup a som teda zvedavý, že či na ďalšiu schôdzu predložíte nejakú ďalšiu novelu.
A teraz by som prešiel k tým obsahovým poznámkam a chcel by som práve porovnať vaše dva návrhy na novelizáciu Civilného mimosporového poriadku. Ten predchádzajúci návrh, ktorý parlament už schválil, má, zavádza prípustnosť žaloby na obnovu konania v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania a teraz navrhujete vylúčiť znalecké, znalecké posudky vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
Je to zaujímavé preto, lebo v jednom prípade navrhujete rozšíriť procesné prostriedky účastníkov konania a teraz ich navrhujete obmedziť. Tak nerozumiem celkom, a pritom v oboch prípadoch ide o maloletých, prečo v jednom prípade - a v oboch prípadoch sa zaštiťujete najlepším záujmom dieťaťa - prečo v jednom prípade je v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa rozšírili procesné prostriedky účastníkov konania, a v druhom prípade je v najlepšom záujme dieťaťa úplný opak, aby sa zúžili procesné prostriedky účastníkov konania.
Argumentujete, že súkromný znalecký, znalecký posudok môže byť zmanipulovaný, neobjektívny, že je nejaký rozdiel medzi tým súkromným znaleckým posudkom, ktorý si dal vypracovať účastník konania, a tým, ktorý, ktorý dá spracovať, spracovať súd, ako tu už povedala pani poslankyňa Blahová. V oboch prípadoch to vypracúva súdny znalec, aj v prípade, že ho ustanoví súd, aj v prípade, že si ho objedná, objedná účastník konania. V oboch prípadoch súdny znalec má povinnosť postupovať nezávisle, postupovať v súlade so zákonom, v súlade s poznatkami daného, daného odboru.
A môžme teda pristúpiť k tomu dvoma spôsobmi. Jedným spôsobom, že pripustíme, že znalci nepostupujú v súlade so zákonmi, že súdy nepostupujú v súlade so zákonmi, že jeden z účastníkov konania môže povedzme aj vďaka, vďaka financiám motivovať súdy a znalcov, aby postupovali inak, ako by mali v súlade so zákonom. Alebo budeme veriť, že aj súdy, aj, aj znalci, súdni znalci rozhodujú nestranne a rozhodujú v súlade so zákonom.
A v tom prvom prípade je ten váš návrh nebezpečný. Pretože ak jeden z účastníkov konania dokáže zmanipulovať súd a dokáže zmanipulovať súdom ustanoveného znalca, no, tak ten druhý účastník konania nebude mať možnosť sa brániť, a to je nebezpečné. V druhom prípade, ak súdy fungujú dobre a ak znalci rozhodujú nestranne, tak je váš návrh zbytočný, lebo, lebo v tom prípade aj znalec, ktorý je objednaný jedným z účastníkov konania, by mal rozhodovať rovnako, rovnako nestranne ako znalec, ktorý je ustanovený súdom. Takže môžme si vybrať, či je ten návrh nebezpečný alebo zbytočný.
Ďalší paradox je, že, že teraz tu argumentujete, že ustanovenie súkromných znalcov a ich znalecké posudky má negatívny dopad tým, že sa natiahne dĺžka konania. No, ale vo vašom predchádzajúcom návrhu tým, že pripúšťate žalobu na obnovu konania, takisto môže dôjsť k naťahovaniu toho konania, k oddiaľovaniu, oddiaľovaniu rozhodnutia. Takže v jednom prípade je v najlepšom záujme dieťaťa, keď, keď sa prípadne aj predĺži to konanie prostredníctvom obnovy konania a v druhom prípade, práve naopak, je, je prípadné naťahovanie konania cez súkromné znalecké posudky v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Vidím v tom istý rozpor, pričom k rýchlosti konania v tom predchádzajúcom prípade, teda v návratových veciach, nás zaväzuje aj Haagsky dohovor.
Posledná poznámka k obsahu, ak teda tomu dobre rozumiem a tak to píšete v dôvodovej správe, cieľom legislatívneho návrhu je vylúčenie ustanovenia Civilného sporového poriadku o súkromných znaleckých posudkoch vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorého subsidiárne použitie sa v praxi ukázalo ako nevhodné a markantne porušujúce záujem maloletého dieťaťa. Ale obávam sa, že tak ako je ten návrh napísaný, má reálne širší záber, lebo vy tie súkromné znalecké, znalecké posudky vylučujete v konaniach podľa druhej časti prvej hlavy druhého a piateho oddielu a tretej časti Civilného mimosporového poriadku, pričom teda ten piaty diel je tam konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, povedzme. Druhý diel, ktorý tam spomínate, je konanie o rozvod manželstva, čo môže a často súvisí so starostlivosťou o maloletých, ale je to širší zásah. Netýka sa to iba, iba maloletých. A tretia časť sa týka neodkladných a iných opatrení súdu a z nich opäť iba jedna časť neodkladné opatrenia vo veciach ochrany maloletého sa týkajú maloletých, ale vy tu paušálne vylučujete použitie súkromných znaleckých posudkov pre celú tretiu časť, teda pre všetky neodkladné a iné opatrenia súdu.
Takže ja by som to len zosumarizoval, návrh je z formálneho hľadiska nesprávne naformulovaný, je nevhodné tak v krátkom čase zasahovať do Civilného mimosporového poriadku, najmä keď ide o rovnakého predkladateľa, obmedzujete prostriedky účastníkov konania, pričom vaším predchádzajúcim návrhom ste tvrdili, že v záujme dieťaťa, v najlepšom záujme dieťaťa je ich rozšíriť, a prípadné schválenie vášho návrhu by malo širšie dopady na účastníkov konania ako len tie, ktoré deklarujete v dôvodovej správe.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem len pridať ku kolegovi Dostálovi. Okrem toho, že teda naozaj nepovažujem za šťastné, keď po rekodifikácii, ktorá získala naozaj masovú podporu, sa robia zásahy takýmto ad hoc spôsobom. To je prvý moment.
A pokiaľ ide o samotný obsah, tak som naozaj presvedčená, že berieme možnosti obrany a súd proste vyhodnotí dôkazné prostriedky, ale nemali by sme brániť tomu, aby každá strana mala možnosť predkladať dôkazy a brániť sa, pokiaľ nesúhlasí so znaleckým posudkom.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem kolegovi za to, že zhrnul paradoxy noviel poslankyne Šimkovičovej. Ona totiž z toho odôvodnenia, zdá sa, chce riešiť korupciu takou zmenou zákona, ktorý s ňou de facto nemá nič spoločné a ktorý uškodí, nebude v záujme dieťaťa.
A miesto toho, aby sa starala o to, aby boli dostatočne zabezpečené personálne podmienky, aby bolo dostatok znalcov, aby mali dostatok času na vypracovanie znaleckých posudkov, aby boli dostatočne zabezpečené súdy sudcami špecialistami na, na poručnícku agendu, miesto toho sa ide rozkladať ústavné právo každého občana na, na predloženie dôkazov k súdnym konaniam.
Myslím si, že ešte pár takýchto noviel poslankyni (pozn. red.: správne "poslankyne") Šimkovičovej a môžeme Civilný mimosporový poriadok, ktorý bol pomerne dobre vypracovaný, hodiť do koša, pretože naozaj už tu bude platiť len zákon džungle.
Ďakujem.

Musím sa pridať ku svojim kolegom, ktorí kritizujú naozaj nedobre pripravený návrh zákona pani poslankyne Šimkovičovej, a súhlasím s tým, že ide o obmedzenie prostriedkov účastníkov konania týmto návrhom. A tak, ako si spomenul aj ty, pán poslanec Dostál, a ako spomenula aj pani poslankyňa Žitňanská, ja sa tiež domnievam, že tento návrh berie možnosť obrany rodičov, ak teda niektorý rodič nesúhlasí so znaleckým posudkom, tak ako bol vypracovaný a to je neprípustné.
Mne to veľmi pripomína rovnakú alebo podobnú situáciu aj vo vzdelávaní, kde sú často rodičia stavaní do pozície ľudí, ktorí sa nemajú ako brániť v súvislosti s posudkami ohľadom špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb ich detí so zdravotným znevýhodnením. Táto situácia je veľmi podobná a snaha oklieštiť súkromných znalcov aj v tejto veci, aj v návrhu pani poslankyne Šimkovičovej sa mi zdá v demokratickej spoločnosti nemiestna.

Fu, popísala som si veľa, dúfam, že sa v tom vyznám.
Mám tu vyjadrenie psychológov k jednotlivým posudkom, o ktorých je tu reč. "Je neprípustné, aby sa znalec vyjadroval k niekomu, koho nevidel. Pre diagnostiku je napríklad absolútnym základom osobná prítomnosť všetkých zúčastnených, teda oboch rodičov a aj samotného dieťaťa, a to sa pri dnešnej legislatíve, žiaľ, nedeje."
Pán Dostál, k tomu, čo navrhujem, ja som uviedla pár príkladov a mám ich tu z praxe naozaj oveľa viac, a to, čo ste tvrdili, že sa natiahne konanie, tak to vôbec nie je pravda. Skôr naopak, to konanie sa vôbec nenatiahne a tento zákon práveže dáva možnosť obrany brániť sa.
Pani Blahová, v najbližších dňoch na vás podávam trestné oznámenie. Toto na vás nepodávam za výroky tu v pléne, lebo tu máte imunitu, ale za klamstvá a šírenie poplašnej správy na sociálnych sieťach a v médiách. Obviňujete ma zo spolčenia sa s akýmisi ľuďmi so zlými úmyslami. Pritom pravda je taká, že to vy s pánom H., nebudem hovoriť meno, ste vytvorili organizovanú medzinárodnú skupinu, kde lobujete za protislovenské záujmy s ľuďmi s pochybnou minulosťou. Väčšina z tých osôb, s ktorými ste sa spolčili, vrátane spomínaného pána H., ktorý koná na váš pokyn, sú osoby stíhané za rôznu trestnú činnosť, v prípade, á, prípadne osoby odsúdené. Pán H., samozrejme, vy určite viete, kto to je, je odsúdený, podozrivý, vyšetrovaný v niekoľkých európskych krajinách za rôznu trestnú činnosť, skrýva sa na ostrove Man, ktorý nevydáva zločincov, odkiaľ píše vami podnecované e-maily na rôzne inštitúcie. Takýmito osobami sa obklopujete vy, pani Blahová, to je váš mentálny svet, to sú ľudia, s ktorými sa vy rozprávate.
Návrh zákona riešim s právnikmi z praxe plus s ministerstvom práce, s ministerstvom spravodlivosti, s komisárkou pre deti, s psychológmi, ktorí prichádzajú, ktorí sú v praxi a vedia o konkrétnych prípadoch, o ktorých tu dnes hovorím, teda nie od zeleného stola.
Ešte jedna poznámka, prosím, aby sa o tomto bode programu, o tomto návrhu zákona hlasovalo v máji.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nateraz to spravím takto formálne a zvyšok predkladacej správy prednesiem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 1316). Predkladám informáciu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, dovoľte, prosím, aby som najprv využil túto príležitosť k jednej veci, ktorá nesúvisí s týmto zákonom, snáď bude možné, aby, aby som dohovoril.
Chcel by som sa z tohto miesta ospravedlniť tejto ctenej sále a plénu Národnej rady za rétoriku posledných dvoch dní. Mal som dnes ráno rozhovor s učiteľkami môjho syna a povedali mi, že sledujú veľmi škaredý trend, že dieťa, deti sú medzi sebou aj na školách, kde by to človek nečakal, stále vulgárnejšie a uvedomil som si, že aj keď človek niekedy má potrebu vystúpiť ostrejšie, tam vonku sú ľudia, ktorí nás všetci vidia, sledujú a na základe toho posudzujú aj svoje vlastné konanie.
Ja som v tomto parlamente už, už niekoľko rokov, ľudia ma poznajú, vedia, že keď cítim neprávosť alebo vidím, že sa nedeje niečo podľa pravidiel, mám tendenciu sa ohradiť. To isté som urobil aj v posledných dvoch dňoch, ale priznávam, že rétorika, ktorú som pritom zvolil, reálne naozaj nepatrí na pôdu Národnej rady, a chcem sa teda tomuto plénu ospravedlniť.
Stále tvrdím, že spôsob, akým bol prevzatý zákon, ktorý sme predkladali s Jozefom Mihálom, nemal byť preradený na koniec schôdze, pretože je to v rozpore s dobrými mravmi v tejto sále. Stále tvrdím, že som bol včera vykázaný z tejto sály nie právom, pretože ak by toto mal byť štandard, na základe ktorého budú vykazovaní poslanci z rokovania Národnej rady, tak by tu častokrát polka sály nebola.
Ale spomenul som si aj na tú tzv. pokojnú silu, ktorú predviedla kandidátka a dnes už zvolená prezidentka Zuzana Čaputová vo svojich verejných vyhláseniach a povedal som si, že aj keď mám dlhé roky už nejaký návyk, aj ten sa dá zmeniť a možnože aj od nej si môžem zobrať príklad a to, o čom hovorila, ako o možnosti priniesť novú kvalitu a novú kultúru do politiky, skúsiť realizovať aj na pôde Národnej rady.
Ďakujem, že som mal možnosť toto povedať a teraz k predloženiu samotného zákona, ak môžem pokračovať.
V tom prípade to predložím pri pokračovaní rozpravy.
Ďakujem pekne.

Dobre, ďakujem veľmi pekne za ústretovosť.
Vážené dámy a páni, predkladám teda návrh zákona, ktorým sa mení zákon o odpadoch, ktorý sme vypracovali spolu s mojím kolegom z Progresívneho Slovenska Martinom Hojsíkom, bývalým riaditeľom Greenpeace a dlhoročným aktivistom v oblasti životného prostredia. Nazvali sme ho zákonom za čisté Slovensko.
Cieľom navrhovaného právneho predpisu je prostredníctvom dvoch opatrení znížiť množstvo zbytočného plastového odpadu produkovaného organizáciami štátnej správy a prispieť tak k lepšiemu životnému prostrediu a k napĺňaniu dlhodobých cieľov efektívneho odpadového hospodárstva, a to znižovaním produkcie nielen plastového odpadu.
Najlepší odpad je ten, ktorý nevznikne. Pretože ten netreba ani skládkovať, ani spaľovať a dokonca ani recyklovať, nehovoriac o tom, že neskončí v našich lesoch a v našich riekach. A štát by v tomto mal ísť príkladom.
Ako sa to teda vzťahuje na predkladaný návrh zákona?
1. Konanie štátu má mať minimálne dopady na životné prostredie, ideálne sa snažiť jeho kvalitu zlepšovať a o to viac, že narába s prostriedkami, ktoré doň investovali prostredníctvom daní samotní občania a občianky Slovenskej republiky.
Štát má ísť občanom, po druhé, príkladom v tom, čo sa od nich očakáva, aby robili sami.
3. Štát má cez obstarávanie ovplyvňovať podnikateľský sektor alebo aspoň ísť mu príkladom. Tým môžeme podnikateľom uľahčiť prechod na pripravovanú legislatívu, ktorá sa bude týkať všetkých, nielen verejného obstarávania štátu a jeho organizácií.
Pozrime sa teda bližšie na tieto opatrenia.
Prvým opatrením je zaviazanie orgánov a organizácií v štátnej správe k nákupu nealkoholických nápojov výhradne vo vratných zálohovaných obaloch plastových či sklenených alebo k podávaniu pitnej vody z verejného vodovodu namiesto vody balenej. Toto opatrenie je zároveň jedným vládou Slovenskej republiky v marci schválenom „Programe predchádzanie vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 až 2025“. Zároveň ide o opatrenie, ktoré nie je svojou podstatou viazané na iné navrhované opatrenia v odpadkovom hospodárstve a je možné jeho zavedenie bez veľkých dodatočných nákladov. Navyše čím skôr toto opatrenie zavedieme do praxe, tým menej odpadov sa vzhľadom na rozsah štátnej správy vyprodukuje. Preto si myslím, že práve teraz je ten správny moment.
Dámy a páni, skúsme si spomenúť na rokovanie našich výborov, prídeme na výbor, pred každým je plastová fľaša, napijeme sa z nej možno raz, možno dvakrát, dve tretiny, polovica obsahu v tej fľaške ostane a putuje do koša. Prečo nemôžme mať na stole reálne dva-tri krčahy a pár pohárov, aby sme si s kvalitnou vodou, ktorá, ktorú máme priamo zo Žitného ostrova, nemohli rozliať vodu a napiť sa? Na základe tohto by sme dokázali v štátnej správe na Slovensku reálne ušetriť množstvo jednak prostriedkov na nákup tých fľašiek, ale takisto životné prostredie tým, že by sme neprodukovali plastový odpad.
Druhým opatrením je zákaz pre orgány a organizácie štátnej správy nakupovať a obstarávať jednorazové plastové obaly v rozsahu príbory, taniere, miešadlá na nápoje a slamky, s výnimkou slamiek určených na používanie na lekárske účely.
Uvedený návrh je jednak v súlade s vyššie uvedeným Programom predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 až 2025, ale predovšetkým vychádza z návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Táto smernica je momentálne pred záverečným hlasovaním v Rade a jej schválenie je istotou, takmer. Implementovaná má byť podľa návrhu do dvoch rokov od jej účinnosti. To znamená, že najneskôr v roku 2020-21 sa očakáva implementácia opatrení na znižovanie odpadu pochádzajúceho z jednorazových príborov, tanierov, miešadiel na nápoje a slamiek, okrem slamiek, samozrejme, používaných na lekárske účely, a takisto niektorých ďalších druhov plastových výrobkov a obalov. Najneskôr do dvoch rokov nejaké podobné opatrenie bude musieť Slovenská republika implementovať a nielen pre orgány a organizácie štátnej správy, ale pre všetkých.
Predkladaný návrh má teda za cieľ proces implementácie týchto povinností vo vzťahu k štátnej správe urýchliť a výrazne tak prispieť k predchádzaniu produkcie plastových odpadov už v súčasnosti.
Na podobnom základe pristúpili k zákazu používania jednorazových plastových príborov, tanierov a slamiek v Írsku, keď Írska vláda schválila podobné opatrenie, ktoré je predmetom predkladaného návrhu, pre tamojší verejný sektor.
Už dnes máme dokonca signály zo strany samosprávy, niektorých miest a obcí na Slovensku, že tiež chcú zaviesť podobné opatrenia a výrazným spôsobom zredukovať objem plastového odpadu, ktoré, ktorý produkujú na úrovni organizácie a vlastne administratívy týchto samospráv.
Rozsah štátnych orgánov, ktorých sa vyššie uvedené povinnosti týkajú, je stanovený v návrhu na štátne orgány, napr. ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, okresné úrady atď., rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené orgánmi štátnej správy a tiež orgány verejnej správy zriadené priamo Ústavou Slovenskej republiky a zákonom, napríklad Úrad verejného ochrancu práv, Generálna prokuratúra alebo Centrum právnej pomoci a podobne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, tak ako konštatoval aj pán spravodajca.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, a ak ho má, tak pozitívny, lebo keď si zoberiete, že by sme všetky tie plastové fľaše napríklad, ktoré na tých výboroch máme, nahradili krčahom s vodou, tak tým Národná rada celkom určite prostriedky ušetrí.
Ešte raz zhrniem, máme tu smernicu Európskej únie, ktorá bude záväzná pre všetkých, nielen pre verejný sektor, o dva roky. Máme tu predpokladané kroky ministerstva životného prostredia, ktoré má schválené vo svojej, vo svojej vízii, ako zbavovať Slovensko odpadu, a jediné, čo robím týmto návrhom zákona, že urýchľujem implementáciu. A keď si zoberiete, ako vážne sú ohrozené naše lesy, ako sú ohrozené oceány, moria, voda plastovým odpadom, tak si myslím, že nemôžme čakať ani deň a musíme reálne začať niečo robiť.
Ďakujem veľmi pekne za možnosť doprednášať tento návrh zákona.