49. schôdza

Ďakujem pekne. Pán Farkašovský, viete čo, ja vám to hovorím opakovane a poviem vám to aj dnes a možnože aj tak trošku tvrdšie ako inokedy. Ja už mám dosť tej vašej nemastnosti a neslanosti. Lebo vy pri každom jednom vašom vystúpení to hráte tak na také obidve strany, že ten novinár vlastne nemá byť vlastne ani mastný, ani slaný, on má len tak ako nenápadne informovať, nesmie kritizovať.
No, v prvom rade novinár je tu nato, aby poukazoval na nešváry, ktoré, ktoré, na ktoré získa nejaké indície. Novinár, ak je investigatívny, dobrý novinár a pracuje v zmysle nejakých novinárskych zásad, nejakej kvalitnej žurnalistiky, tak s informáciami, ktoré má, vždy nakladá tak, aby ich mohol poskytnúť spôsobom, že si za nimi potom stojí. Toto robil napríklad Ján Kuciak.
Prosím vás, nezabúdajme na to, že, že za desať rokov, čo ste tu vládli, vaša vláda, vy ste mali zariadiť, aby sa tu novinári nemuseli báť písať. Toto je, toto je vaša hlavná úloha, ktorú ste mali splniť a ktorú ste si nesplnili.
Proste výsledkom toho marazmu, ktorý je tu v politike, a toho, že na niektoré podstatné indície, ktoré poukazujú na podozrenia z korupcie a rozkrádačky, tu novinári poukázali a zaplatili za to svojím životom, tak to je výsledkom toho, že tu teda asi niečo nefunguje, preboha živého. A povedzme si to už konečne otvorene. A žiadne také hry na nejakú objektívnosť, nemastnosť, neslanosť tu nehrajme, pretože toto naozaj nie je úloha novinára.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Farkašovský, ja som mal počas celého vášho prejavu pocit déja vu. Teda takého úkazu, že toto som už niekde zažil, počul. Vy ste vlastne zopakovali takmer od slova do slova celý svoj včerajší prejav písomnej rozpravy s malými úpravami, ktoré vám boli vo faktických poznámkach vytknuté, tak tie ste teraz vyčiarkli. Dúfal som, že tento druhý pokus bude argumentačne vylepšený, že si vypočujeme konečne niečo, čo nás donúti zamyslieť sa, že, áno, asi to právo na odpoveď patrí to tejto legislatívy a že teraz nám teda konečne vyargumentujete, prečo podporujete tento návrh. Ale, žiaľbohu, teda bola to, prepáčte, proste rovnaká slabota ako včera.
A nehnevajte sa, ale tá narážka, že majitelia médií manipulujú verejnú mienku, to je na úrovni konšpiračných teórií, konšpiračných médií. Už k tomu chýbala iba narážka na Georga Sörösa. Ja proste zíram, a to sme boli niekoľko rokov kolegovia v jednom médiu. Zíram.

Ďakujem veľmi pekne. Ja zíram tiež. Vážení páni a dámy, prečo si niektoré súkromné firmy kupujú médiá? Prečo si skupujú všetky médiá? Pretože z nich majú zisk? Nie, majú z nich stratu. Veď ony majú stratu. Prečo si súkromní podnikatelia vydávajú noviny, aj u nás v Humennom? Prečo? (Reakcia z pléna.) Nekričte po mne pán Grendel, ja som po vás nekričala. Buďte slušný.
Prečo si to kupujú? Lebo majú stratu. Pretože môžu ovplyvňovať verejnú mienku a môžu priamo ovplyvňovať politiku. Tak sa tu teraz nehrajme na nejakých spravodlivých a nespravodlivých novinárov. Česť spravodlivým novinárom, ktorí chcú písať objektívne. Ale dnes už novinári zistili, že môžu písať čokoľvek, nič sa im nestane a skupina novinárov priamo ovplyvňuje politiku a priamo je za to odmeňovaná. To je môj určite osobný názor.
A poviem príklad, lebo stále rozprávame tuná o nejakých veciach, tak poviem príklad z vlastnej praxe. Nie, ako hovorí pán poslanec Dostál, že som smutná, že nie som primátorka. Nie, nie som smutná, ale u mňa priamo Denník N, ktorý bol vyschránkovaný v meste 12-tisíc kusov, a priamo novinári, ktorí sa zúčastňovali na Slušnom Slovensku a vydávali direkt noviny pre Humenné, sa zapojili do politiky.
A teraz poviem ďalšiu vec. Čo to je za znesenie kritiky, keď sa terajší primátor, ktorý je z vašej politickej strany SaS a všetkých, ktorí tu sedíte, OĽANO, kde už ľudia píšu, píšu petíciu v meste, si dovolí povedať, že primátorka Vaľová vo februári podpísala firme Swietelsky, ktorá je blízka KDH a vám pravicovým, zákazku, a ja som 10. decembra odišla zo svojej stoličky a novinári to normálne uverejnia vo februári, že Vaľová podpísala zákazku. Čo iné ostáva tomu politikovi, primátorovi alebo komukoľvek, ako povedal kolega, aby si obhájil svoju profesionálnu česť? Dá to na súd. Lebo dneska novinári sa vás ani nepýtajú, jednoducho to napíšu. Však keď napíšem pravdu, akú odpoveď môžem ja dať? Však keby napísal, že to Vaľová podpísala, no tak čo budem odpovedať, že som to podpísala? Ale keď som to nepodpísala, ani sa ma neopýta, pretože dáva zákazky a tvári sa, že tie zákazky boli... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja troška tiež musím reagovať na to, čo povedal pán kolega Farkašovský, ale iba hlavne na jednu časť, ktorá ma troška zarazila, a to je tá časť, kde pán kolega vlastne vyjadril takú otázku, že či politik a prečo by politik mal znášať vyššiu mieru kritiky.
Nuž, musím vám povedať to, že politici ako verejní činitelia musia znášať vyššiu mieru kritiky, je známa pomerne dlho. A, samozrejme, ono to má aj svoje dôvody. A ešte by som ešte si dovolil pripomenúť, že nielen verejní činitelia, ale dokonca verejne známe osoby. Judikatúra slovenského Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva je v tejto oblasti pomerne, pomerne veľmi široká.
Nuž a odpoveď, prečo musia znášať vyššiu mieru kritiky, je zrejmá. Sú to osoby, ktoré na rozdiel od bežného občana tvoria verejnú politiku, ovplyvňujú život v spoločnosti v oveľa väčšej miere, ako to môže robiť bežný občan. Nuž a preto musia niesť aj väčšiu mieru zodpovednosti.
Samozrejme, keď hovoríme o novinároch, ja sa tej problematike nechcem osobitne dotýkať, ale musím iba povedať, že je našou povinnosťou a musí byť povinnosťou asi aj novinárov, aj rozlišovať medzi kritikou a klamstvom. Čo je hranica, ktorá možno mohla byť úplne jasná a zrejmá, ale niekedy sa zdá, ako keby sa tá hranica zlievala. A potom, samozrejme, je namieste, aby aj politik, pokiaľ sa jedná o klamstvo, sa mohol brániť. Pokiaľ sa jedná o kritiku, tak ja myslím, že je to namieste z tých dôvodov, ktoré som uviedol.
Čiže je veľkým rozdiel medzi konštatovaním faktov, ktoré nie sú pravdivé, a medzi vyslovovaním subjektívneho kritického názoru. Kde je to podľa mňa absolútne v pohode, ale konštatovanie klamlivých faktov by sa nemalo uskutočňovať a nemalo byť tolerované.
Takže politici, či chceme, či nechceme, nie sú z tohto pohľadu na rovnakej pozícii ako bežní občania a musia, pretože vstúpili do toho verejného prie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, spomenuli ste, že sa odohrali viaceré diskusie na túto tému po tom, čo novela tlačového zákona bola predložená do pléna kolegami Jarjabkom a Čížom. Pravda je taká, že diskusie na túto tému sa viedli už počas leta 2018 aj na Rade vlády a viedli ju teda organizácie, ktoré k tomu majú čo povedať. Ale rozprávali sa napríklad o tom, že dodnes nemáme zadefinovaný legislatívne pojem novinár napriek tomu, že slovo novinár počujem niekoľkokrát v každom prejave. Dodnes nie je zadefinovaný. Dodnes nemáme nejakým spôsobom ošetrenú ochranu zdroja a ochranu novinára.
Takže toto sú záležitosti, ktoré boli predmetom diskusií na ministerstve kultúry, aj teda na Rade vlády, avšak sme svedkami toho, že nepretavili sa do novely zákona, ktorú momentálne prejednávame. Preto ja to teda poviem z toho miesta, my tento návrh nepodporíme.
Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, tak vidíš, Karol, chceš byť zmierlivý, zle je, chceš byť nekonfrontačný, zle je, chceš byť nepolitický, zle je. Tak čo?
Dámy a páni, a teraz celkom vážne. Pravdou je, že tento, tento návrh zákona a nielen vďaka nám, ale aj vďaka nám, prichádza v zlom čase. Je to čas predvolebný, je to cítiť na tej rozprave, u každého je to proste čosi, čo tú situáciu okolo tohto návrhu zákona aj vyhraňuje, hoci určite mi budete zase protirečiť.
Ja som presvedčený, že keby tento návrh zákona bol v inom čase, bol v prvom roku, ja neviem, vlády akejkoľvek, že tá rozprava by bola podstatne iná, podstatne menej vášní by tu zaznievalo, podstatne menej agresivity z niektorých poslancov by trčalo, proste tá rozprava by bola úplne iná.
Dúfajme, že v tom nasledujúcom volebnom období príde k takej tej veľkej zmene toho mediálneho zákona, ktorú všetci očakávame, kde teda budú nielen printové, ale, teda nielen printové a elektronické médiá budú spadať pod jeden veľký zákon, kde bude spadať dokonca aj internet. Aspoň taká je snaha Európskej únie. Uvidíme, zatiaľ to musíme vydržať.
To je všetko.

Ďakujem pekne všetkým kolegom za faktické poznámky.
Pán Dostal, v poslaní novinára existuje určitá hierarchia. To by ste ako človek, ktorý istý čas pôsobil v médiách, mali vedieť. Prvé v poradí poslania novinára je, vždy bolo a bude informovať, či sa vám to páči, alebo nie.
Hovorili ste o hranici slobody, čím ste vlastne de facto priznali, že sloboda musí mať nejaké pravidlá, a nám ide presne o to, aby tu fungovalo aj pravidlo zodpovednosti vedľa pravidla a pojmu sloboda.
No, pani Kaščáková, boli ste vy niekedy novinárka? Možno tak vo sne. Preto, prosím vás, vyjadrujte sa kompetentne a na to, aby ste sa kompetentne mohli vyjadrovať k téme médií, mali by ste mať nejaké skúsenosti. A partnerom budete len vtedy na túto diskusiu, ak budete mať aj nejaké mediálne a tvorivé skúsenosti. Na to práca na magistráte asi nestačí.
Pán Grendel, ďakujem. Ja zíram, Gábor, budem ťa citovať, ja zíram, že novinár, schopný novinár, vážený novinár svojho času, je ideologicky schopný klesnúť na žumpovú úroveň o lajno. To naozaj zíram a beriem na vedomie, že sme si povykali.
A, pán Kresák, znášať kritiku je v poriadku, ale znášať útoky na vlastnú česť a dôstojnosť, to už je na zamyslenie.

Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, tak to je zaujímavé, že teda pán Farkašovský, ktorý si tu kladie dôraz na to, aký je on pokojný, nekonfrontačný, tak keď reaguje, tak, tak ide do úplne absurdných osobných útokov typu, že pani poslankyňa Kaščáková, či ste vy boli niekedy novinárka, a keď ste neboli, tak nemáte právo sa k tomu vyjadrovať. To je asi také akože, keď nie ste právnik, tak nemáte čo hovoriť do, do toho, aké má byť znenie zákona. To je úplne absurdná argumentácia. Ja som právnik, ale v živote som to nepoužil ako argument voči niekomu, že vy nie ste právnik, tak vy tomu nerozumiete. Vy ste takisto poslanec Národnej rady ako ja bez ohľadu na to, že nemáte právne vzdelanie a máte právo sa vyjadrovať k návrhom zákonov, akýchkoľvek návrhov zákonov, aj keď ste, v tej oblasti nemáte vzdelanie alebo ak ste v tej oblasti nepracovali. Tak tohto by sme sa naozaj mohli zdržať.
Pán poslanec Jarjabek tu pred chvíľou povedal, že tá diskusia je taká vyhrotená, lebo sa blížia voľby, a že teda škoda, že to nebolo na začiatku volebného obdobia, lebo tá rozprava by bola iná. No myslím si, pán poslanec, že sa hlboko mýlite. Kedykoľvek by ste prišli s takýmto návrhom zákona, tak by sme rovnako kritizovali. Lebo my ho nepovažujeme za zlý preto, že teraz budú voľby a teraz si to možno niekto všimne. Aj keby ste ho dali na prvú schôdzu, na ktorej sa rokovalo o návrhoch zákonov, naša reakcia by bola rovnaká. Lebo ten návrh považujeme za zlý, považujeme ho za pokus vrátiť náhubkové ustanovenia do tlačového zákona.
A napokon, vy ste to mali v rukách, vy ste s tým návrhom mohli prísť v minulom volebnom období, keď by vám to prešlo, lebo SMER tu mal jednofarebnú vládu. Keď, myslím si, že nikto z tých poslancov, ktorí sa dnes zapájajú do diskusie a kritizujú, to nesedel v tejto snemovni. Neurobili ste to. Mali ste ministra Maďariča, ktorý, ktorý presadil tú pôvodnú verziu tlačového zákona, a napriek tomu ste to nezmenili. Mohli ste to urobiť na začiatku tohto volebného obdobia podľa vás v pokojnejšej atmosfére. Opäť ste to neurobili.
Čiže, áno, možno to nejako súvisí s voľbami, možnože, možnože chcete využiť nejakú poslednú, poslednú príležitosť. Dnes je Medzinárodný deň závetov, tak možno toto možnože chápať ako nejaký pokus o politický závet tejto vládnej koalície v oblasti mediálnej legislatívy.
Priznám sa, že napriek obsiahlej debate, napriek absolvovaným diskusiám ešte stále nerozumiem tomu, v čom by podľa vás mohla spočívať protiústavnosť ustanovenia, ktoré vyníma z práva na odpoveď verejných funkcionárov. Lebo tá výnimka nie je absolútna. Tá sa netýka všetkého. Tá sa týka iba skutkových tvrdení súvisiacich s výkonom ich funkcie. A to znamená, že ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky sa stane verejným funkcionárom, tak sa naňho začne vzťahovať táto výnimka vo vzťahu k výkonu verejnej funkcie. Nie vo vzťahu k jeho súkromnému, osobnému životu. Tam sa môže brániť právom na odpoveď tak, ako ktorýkoľvek iný občan, ako ktorákoľvek iná fyzická osoba.
V čom je teda problém? Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. To je napísané v ústave. Ale to tým nie je predsa, predsa narušené. Ďalšie, ďalšie je ochrana pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. To s tým nijako nesúvisí, lebo, lebo výkon verejnej funkcie nie je, nie je zasahovaním do súkromného a rodinného života a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním a iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Ale to nie je neoprávnené, to je, naopak, oprávnené. Predpokladajú zákony, že médiá budú informovať o tom, čo robia orgány verejnej moci a ich predstavitelia. To nie je neoprávnené zneužívanie, keď, keď médiá informujú o tom, čo robia politici, čo robia orgány verejnej moci.
Keby sme takto pristupovali k ustanoveniam ústavy, že poslanci a iní verejní funkcionári nie sú povinní zniesť viacej kritiky a viac zásahov aj do svojho života, no tak máme tu, je to síce ústavný zákon, ale zákon, ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý núti poslancov a iných verejných činiteľov, aby verejne priznali, aké mali príjmy v predchádzajúcom kalendárnom roku, aké majú majetkové pomery, to normálni obyvatelia a občania nie sú povinní priznávať. Ale ústavodarca považuje za potrebné, aby, aby verejní funkcionári boli kriti..., teda kontrolovaní vo väčšej, vo väčšej miere.
Dvanásť hodín, pokračujeme, či? Tak Národná rada, no tak ja určite mám aspoň štyri minúty a potom budú nejaké faktické.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, kto chce tlač biť, palicu si nájde. Palicu si našla vláda SMER-u za ministra Mareka Maďariča v podobe práva na odpoveď, ktoré zaviedla aj pre politikov, aj pre aktívne činných politikov, aj na tvrdenia, ktoré sú pravdivé, pravdu neskresľujúce a úplné.
My sme im tú palicu počas vlády Ivety Radičovej trošku zmenšili, že sme vyňali politikov z práva na odpoveď a prišli sme s tým, že skutkové tvrdenia, ktoré sú pravdivé, úplné a neskreslené, sa nemôžu stať dôvodom pre uplatnenie si práva na odpoveď. SMER tu potom vládol ďalšie štyri roky sám, nemal potrebu dať tú palicu na tlač do pôvodného stavu a až teraz na sklonku volebného obdobia prichádza s tým, že politici majú mať právo na odpoveď a že právo na odpoveď sa má vzťahovať aj na pravdivé, úplné a pravdu neskresľujúce tvrdenia.
Malá drobná zmena nastane, keďže pán poslanec Štefan Vavrek z MOST - HÍD predložil pozmeňujúci návrh, v dôsledku ktorého ak bude schválený, vypadne z návrhu zákona to ustanovenie, ktoré umožňuje, alebo ktoré by umožnilo uplatňovať právo na odpoveď aj vo vzťahu k pravdivým, úplným a pravdu neskresľujúcim skutkovým tvrdeniam.
Len si teda dovolím upozorniť, a škoda, že tu pán poslanec Vavrek nie je, a urobím to asi už tretíkrát, teda upozorniť na skutočnosť, že jeho pozmeňujúci návrh, ktorým sa vypúšťajú body 2 až 4, je identický s bodom dva nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladáme s pani poslankyňou Kaščákovou a ktorým sa vypúšťajú body 2 a 4, ktorý bol v rozprave predložený skôr ako pozmeňujúci návrh pána poslanca Vavreka. Čiže každý, kto chce vypustiť body 2 a 4 z návrhu zákona, môže zahlasovať za bod 2 nášho pozmeňujúceho návrhu, pretože sme požiadali, aby sa o našom pozmeňujúcom návrhu hlasovalo osobitne o každom, o každom bode. A naozaj tie návrhy sú identické.
Čiže ak naozaj má vládna koalícia vôľu vypustiť body 2 a 4 z návrhu zákona, tak úplne stačí, keď zahlasuje za bod 2 nášho pozmeňujúceho návrhu. Nemusí hlasovať za tie ďalšie, samozrejme, ak nechce. Len teda bude veľmi zvláštna situácia, ak tí istí poslanci o 11. hodine a jednej minúte nezahlasujú za vypustenie bodov 2 a 4, čo je bod 2 nášho pozmeňujúceho návrhu. A vzápätí o 11. hodine a druhej alebo tretej minúte zahlasujú za pozmeňujúci návrh pána poslanca Štefana Vavreka, ktorý je identický a ktorým sa takisto vypúšťajú body 2 až 4.
Ja som po predložení toho návrhu, keďže som videl, že s podobným návrhom príde aj pán poslanec Vavrek, upozornil na to, že vlastne už nemusí s ním prichádzať, že stačí podporiť ten náš. Predložil ho. Za nás môžem povedať, že v prípade, že bod 2 nášho pozmeňujúceho návrhu nebude schválený, tak my za pozmeňujúci návrh pána poslanca Vavreka hlasovať budeme, lebo je to isté, čo navrhujeme aj my. Ale teda som veľmi, veľmi zvedavý na to, ako budú hlasovať v tomto prípade koaliční poslanci, lebo sa bežne stáva, že navrhnú koaliční poslanci niečo, čo predtým odmietli u opozičných poslancov. Ale obvykle je medzi tým niekoľko mesiacov alebo aspoň týždňov, alebo aspoň dní. Teraz medzi tými hlasovaniami bude iba niekoľko minút.
Bez ohľadu na to, či tento, tieto dva body vypadnú z toho návrhu zákona, ten zákon je zlý a som presvedčený, že ho treba odmietnuť a že treba hlasovať proti nemu. Nič také nepotrebujeme. Je to naozaj iba palica na novinárov, nič iné.
Ďakujem.

Ďakujem. Zmeny v regulácii médií patria medzi také systémové návrhy, ktoré si vyžadujú širšiu, širší konsenzus, opozično-koaličný, podobne, ako to bolo napríklad so zmenami v spôsobe voľby ústavných sudcov. Preto je problém s návrhom skupiny poslancov, ktorí o takýto konsenzus pred predložením zákona neusilovali a teraz predkladajú model, ktorý má aj svoje dobré stránky, ale doba, v ktorých printové médiá bolo možné, alebo v ktorých bol problém iba v regulácii printových médií, tá doba je dávno preč. Je tu problém s reguláciou ďaleko širšie vnímaných a širšie komunikovaných sociálnych sietí najrôznejšieho druhu.
Tam sa potom z nedostatku inej regulácie dá uplatňovať iba Trestný zákon, ktorý sa aj v niektorých prípadoch už uplatňuje, čo ja osobne nevítam, ale jednoducho v prípade vyhrážkach smrťou alebo v avizovaní niekoho zabitia, sme každý ako poslanec zažili tak, že sme videli na internete takéto vyhrážky, nie je možné inak konať.
Čiže realita dávno ušla úsiliu poslancov, ktoré trvá nakoniec už roky. Uteká aj inde vo svete, pretože technológie to, žiaľ, vyvolali. Ponúkam znovu, ako som to robil aj v minulosti, komunikáciu. Žiaľ, ale pred koncom volebného obdobia sotva systémový zákon a taká pokojná komunikácia a diskusia na tú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)